MARTIN UŽÁK | 02.08.2014
"Missing the Old Times". Taký bol názov tohto článku, pokým čakal na svoje zverejnenie.
Po viac ako 17 rokoch aktívneho sledovania NHL musím nostalgicky konštatovať, že najlepšiu hokejovú ligu sveta už opustili všetci tí, vďaka ktorým som si túto súťaž kedysi zamiloval.
Z kádrov Detroit Red Wings a (spočiatku taktiež obdivovaných) Mighty Ducks of Anaheim zo sezóny 1996/97, kedy som sa hokeju začal venovať bližšie, dnes v NHL nepôsobí už žiadny hokejista.
V súťaži síce zostáva alebo túži zostať ešte niekoľko hráčov, na ktorých si spomínam z tých dávnejších dôb, ako napr. Martin Brodeur, Shane Doan, Sergej Gončar, Jarome Iginla, Jaromír Jágr, Dainius Zubrus, či Detroitu blízki Daniel Alfredsson, Todd Bertuzzi a Ray Whitney. Nikto z nich sa však nezaradil medzi absolútne najobľúbenejších hokejistov môjho detstva, navádzajúcich k bližšiemu vzťahu k NHL.
Výsada najväčšej sympatie náležala anaheimským hráčom ako Teemu Selänne, Paul Kariya, Guy Hebert, Steve Rucchin, Ruslan Salej, Fredrik Olausson; a detroitským hrdinom ako Mike Vernon, Brendan Shanahan, Steve Yzerman, Nicklas Lidström, Vladimir Konstantinov, Darren McCarty, Tomas Holmström, Chris Osgood, Sergej Fiodorov, Tomas Sandström a zvlášť Martin Lapointe. Okrem Lapointeho bol osobitným obľúbencom aj výrečný strelec Brett Hull, ktorý v sezóne 1996/97 hrával za St. Louis Blues.
Keď niektorý z týchto hokejistov svoje pôsobenie v NHL ukončil, tým zostávajúcim som zvykol venovať ešte väčšiu pozornosť. Keď však toto leto z NHL odišiel aj posledný z nich - "Fínsky blesk" Teemu Selänne, v hokejovom srdci sa usadil akýsi stiesnený a bezprizorný pocit, ktorý som pred 17 rokmi nepoznal.
Ako prvý skončil Konstantinov. Po ňom postupne odišli aj Sandström, Hebert, Vernon, Olausson, Hull, Yzerman, Rucchin, Lapointe, Fiodorov, Shanahan, McCarty, Kariya, Salej, Osgood, Lidström, Holmström a už spomínaný Selänne. Konstantinov sa s NHL rozlúčil vinou autonehody, ktorá ho na istý čas pripútala na invalidný vozík. Salej po svojom odchode z NHL tragicky zahynul pri leteckej katastrofe v Jaroslavli.
S odchodmi týchto hokejistov sa postupne vytratila aj niekdajšia podoba NHL.
Súťaž sa rozšírila, omladila, zrýchlila, sprísnila, zažila celosezónnu výluku a zaviedla platový strop. Ubudlo v nej bitiek, výmen, prestupov i podpisov voľných hráčov, a naopak pribudlo nových správ a rozhovorov o zraneniach, osobných životoch a názoroch hokejistov. Niektoré sezóny dokonca začali v Ázii a v Európe.
Popri pôvodnej podobe NHL sa vytratila aj prvotná tvár Detroit Red Wings.
Dnešní Red Wings vsádzajú miesto Rusov na Švédov. Haly súperov už nevypredávajú tak často ako v minulosti; v súťaži viac nedominujú. Hymna v podaní Karen Newman je čoraz menej frekventovaným vstupom ich domácich zápasov. Hlas Budda Lyncha znie iba z nahrávok, za komentátorský mikrofón si viac nesadá národný komentátor Gary Thorne. Slávna Joe Louis Arena bude o niekoľko rokov zbúraná a nahradená novou halou. Medzi novinármi píšucimi o tíme viac nefigurujú Mitch Albom či Bruce MacLeod.
Všetky zmeny, ktoré prišli, ktoré prichádzajú a ktoré ešte prídu, sú prirodzené. Odchody obľúbených hokejistov a typických postáv z klasickej atmosféry, zmeny v pozícii mužstva, alebo novodobé rysy tohto športu dokazujú, že Národná hokejová liga viac nie je taká, akou bola pred 17 rokmi.
Keď si dnes zaspomínam na sezónu 1996/97, je mi clivo. Postavy, ktoré sú s touto érou spojené, však zanechali množstvo spomienok, ktoré dokážu spríjemniť každý deň hokejového života.
Možno je tomu tak preto, že čas neúprosne plynie, že človek sa vo chvíli rád vracia k svojim počiatkom a že postupom času si ich väčšmi cení. Možno je tomu tak preto, že človek je dnes starší ako najlepší súčasní hokejisti a svoju pozíciu fanúšika preto vníma inak. A možno je tomu tak preto, že človek stavia svoj záujem o súčasnú NHL na podklade tých, ktorí základy jeho záujmu kedysi budovali.
Tak alebo onak, človek sa nakoniec presviedča, že ten pôvodne stiesnený a bezprizorný pocit v srdci znamená, že všetci tí hrdinovia spred 17 rokov majú v jeho srdci pevné miesto.
"Missing the Old Times". Taký bol názov tohto článku, pokým čakal na svoje zverejnenie.
Po viac ako 17 rokoch aktívneho sledovania NHL musím nostalgicky konštatovať, že najlepšiu hokejovú ligu sveta už opustili všetci tí, vďaka ktorým som si túto súťaž kedysi zamiloval.
 |
| Víťazný tím Detroit Red Wings zo sezóny 1996/97 (Daniel Mears, The Detroit News; 07.06.1997) |
Z kádrov Detroit Red Wings a (spočiatku taktiež obdivovaných) Mighty Ducks of Anaheim zo sezóny 1996/97, kedy som sa hokeju začal venovať bližšie, dnes v NHL nepôsobí už žiadny hokejista.
V súťaži síce zostáva alebo túži zostať ešte niekoľko hráčov, na ktorých si spomínam z tých dávnejších dôb, ako napr. Martin Brodeur, Shane Doan, Sergej Gončar, Jarome Iginla, Jaromír Jágr, Dainius Zubrus, či Detroitu blízki Daniel Alfredsson, Todd Bertuzzi a Ray Whitney. Nikto z nich sa však nezaradil medzi absolútne najobľúbenejších hokejistov môjho detstva, navádzajúcich k bližšiemu vzťahu k NHL.
Výsada najväčšej sympatie náležala anaheimským hráčom ako Teemu Selänne, Paul Kariya, Guy Hebert, Steve Rucchin, Ruslan Salej, Fredrik Olausson; a detroitským hrdinom ako Mike Vernon, Brendan Shanahan, Steve Yzerman, Nicklas Lidström, Vladimir Konstantinov, Darren McCarty, Tomas Holmström, Chris Osgood, Sergej Fiodorov, Tomas Sandström a zvlášť Martin Lapointe. Okrem Lapointeho bol osobitným obľúbencom aj výrečný strelec Brett Hull, ktorý v sezóne 1996/97 hrával za St. Louis Blues.
Keď niektorý z týchto hokejistov svoje pôsobenie v NHL ukončil, tým zostávajúcim som zvykol venovať ešte väčšiu pozornosť. Keď však toto leto z NHL odišiel aj posledný z nich - "Fínsky blesk" Teemu Selänne, v hokejovom srdci sa usadil akýsi stiesnený a bezprizorný pocit, ktorý som pred 17 rokmi nepoznal.
Ako prvý skončil Konstantinov. Po ňom postupne odišli aj Sandström, Hebert, Vernon, Olausson, Hull, Yzerman, Rucchin, Lapointe, Fiodorov, Shanahan, McCarty, Kariya, Salej, Osgood, Lidström, Holmström a už spomínaný Selänne. Konstantinov sa s NHL rozlúčil vinou autonehody, ktorá ho na istý čas pripútala na invalidný vozík. Salej po svojom odchode z NHL tragicky zahynul pri leteckej katastrofe v Jaroslavli.
S odchodmi týchto hokejistov sa postupne vytratila aj niekdajšia podoba NHL.
Súťaž sa rozšírila, omladila, zrýchlila, sprísnila, zažila celosezónnu výluku a zaviedla platový strop. Ubudlo v nej bitiek, výmen, prestupov i podpisov voľných hráčov, a naopak pribudlo nových správ a rozhovorov o zraneniach, osobných životoch a názoroch hokejistov. Niektoré sezóny dokonca začali v Ázii a v Európe.
Popri pôvodnej podobe NHL sa vytratila aj prvotná tvár Detroit Red Wings.
Dnešní Red Wings vsádzajú miesto Rusov na Švédov. Haly súperov už nevypredávajú tak často ako v minulosti; v súťaži viac nedominujú. Hymna v podaní Karen Newman je čoraz menej frekventovaným vstupom ich domácich zápasov. Hlas Budda Lyncha znie iba z nahrávok, za komentátorský mikrofón si viac nesadá národný komentátor Gary Thorne. Slávna Joe Louis Arena bude o niekoľko rokov zbúraná a nahradená novou halou. Medzi novinármi píšucimi o tíme viac nefigurujú Mitch Albom či Bruce MacLeod.
Všetky zmeny, ktoré prišli, ktoré prichádzajú a ktoré ešte prídu, sú prirodzené. Odchody obľúbených hokejistov a typických postáv z klasickej atmosféry, zmeny v pozícii mužstva, alebo novodobé rysy tohto športu dokazujú, že Národná hokejová liga viac nie je taká, akou bola pred 17 rokmi.
Keď si dnes zaspomínam na sezónu 1996/97, je mi clivo. Postavy, ktoré sú s touto érou spojené, však zanechali množstvo spomienok, ktoré dokážu spríjemniť každý deň hokejového života.
Možno je tomu tak preto, že čas neúprosne plynie, že človek sa vo chvíli rád vracia k svojim počiatkom a že postupom času si ich väčšmi cení. Možno je tomu tak preto, že človek je dnes starší ako najlepší súčasní hokejisti a svoju pozíciu fanúšika preto vníma inak. A možno je tomu tak preto, že človek stavia svoj záujem o súčasnú NHL na podklade tých, ktorí základy jeho záujmu kedysi budovali.
Tak alebo onak, človek sa nakoniec presviedča, že ten pôvodne stiesnený a bezprizorný pocit v srdci znamená, že všetci tí hrdinovia spred 17 rokov majú v jeho srdci pevné miesto.