Z rozlúčkového prejavu Nicklasa Lidströma

MARTIN UŽÁK | 02.06.2012

Ako vieme, Nicklas Lidström sa pred niekoľkými dňami rozlúčil so svojou veľkolepou kariérou.

Rozlúčková tlačová konferencia tohto legendárneho beka sa konala vo štvrtok 31. mája 2012 v Joe Louis Arene. Lidströma na nej sprevádzala jeho najbližšia rodina, majiteľ klubu Mike Ilitch a generálny manažér Ken Holland. Lidström počas svojho prednesu priblížil dôvody, pre ktoré sa rozhodol s hokejom skončiť, a poďakoval svojim najbližším. Nezabudol ani na terajších i predošlých trénerov, spoluhráčov a fanúšikov.

Tu sú vybrané časti z Lidströmovho emotívneho prejavu:


Nicklas Lidström prvým európskym kapitánom víťazov Stanley Cupu (Associated Press; 04.06.2008)


"Dnes, po 20 rokoch v drese Detroit Red Wings, ohlasujem koniec svojej hráčskej kariéry."

"Posledné tri roky som vždy čakal do skončenia sezóny, aby som zhodnotil svoje možnosti pokračovať ešte ďalší ročník. Potreboval som niekoľko týždňov, aby som si oddýchol od náročnej sezóny. Tento rok však so smútkom a bolesťou prichádzam na to, že moja motivácia a hnacia sila už nie sú dostatočné na to, aby mi dovolili hrať na najvyššej úrovni. Preto cítim, že je čas skončiť. Úprimne si vážim podpory ľudí, ktorí si myslia, že moja hra je stále dobrá a dokázala by pomôcť Red Wings víťaziť."

"Keď som s Red Wings v roku 1991 podpísal kontrakt, nikdy ma nenapadlo, že tu zostanem hrať 20 rokov. Nikdy som si nepredstavoval, že budem súčasťou šampiónov Stanley Cupu, že budem vyhrávať Norrisove trofeje, že budem mať šancu zúčastniť sa oslavných ceremoniálov a jázd mestom Detroit. Za to všetko chcem poďakovať niekoľkým ľuďom. Nemôžem menovať všetkých - táto tlačová konferencia nie je tak dlhá, no chcem spomenúť aspoň niekoľkých, ktorí boli veľkou súčasťou môjho úspechu."

"Chcel by som začať pánom Ilitchom, pani Ilitchovou a Chrisom Ilitchom. Ďakujem im za podporu, vášeň pre túto hru, ochotu investovať a dať tomuto mužstvu všetko, čo potrebuje k tomu, aby dokázalo víťaziť. Boli výbornými vlastníkmi, ktorí pomáhali mne a mojej rodine. Vážim si všetkého, čo pre nás urobili."

"Za dlhoročnú podporu chcem poďakovať Kennymu (Hollandovi; pozn.), Jimovi Nillovi, Jimmymu Devellanovi a Ryanovi Martinovi. Vždy sa snažili na ľad posielať silné mužstvo a vždy mi hovorievali, že urobia všetko, čo bude v ich silách, aby sme mohli vyhrať ďalší pohár. Ken a ja sme pravidelne viedli ohnivé diskusie a musel som mu vysvetľovať, že s ním nechcem vyjednávať. Ken však tvrdil, že nejde o vyjednávanie. Sadli sme si, vytiahol herný plán a bavili sme sa o tíme. Aj z tohto dôvodu som nikdy nechcel opustiť Detroit. Vždy som veril tejto organizácii a všetkému, čo môže urobiť pre to, aby získala ďalší Stanley Cup."

"Chcem tiež poďakovať niekoľkým trénerom, ktorí ma počas tých rokov viedli."

"Keď som mal šestnásť rokov a opustil som domov, viedol ma kouč menom Pär Mårts (súčasný tréner švédskej reprezentácie; pozn.). Začal sa o mňa starať a nasmeroval ma na správnu cestu, ktorou som sa mohol stať solídnym hokejistom. Ďalším koučom, ktorý ma viedol pri dospievaní a ukázal mi cestu v juniorskom hokeji, bol Curt Lundmark. Bengt-Åke Gustafsson bol ďalším trénerom. Viedol ma na olympijských hrách 2006 a dal nám šancu vyhrať zlato. Bol i dobrým priateľom a spoluhráčom - vyhrali sme spolu svetový šampionát v roku 1991."

"Poďakovanie patrí aj Bryanovi Murrayovi, môjmu prvému trénerovi v NHL. Dal mi šancu hrať po boku Brada McCrimmona, s ktorým som nastupoval celú svoju prvú sezónu. Neskôr prišiel Scotty Bowman a posunul moju hru na novú úroveň. Vložil do mňa veľa dôvery, keď ma nechal hrávať často a veľa. Veľmi dôležití boli aj Dave Lewis a Barry Smith. Loui (Dave Lewis; pozn.) bol mojím asistentom trénera v prvých 13 sezónach a vysvetlil mi, ako mám hrať v defenzíve, ako sa stať solídnym a kompletným obrancom, ktorý by nemyslel len na ofenzívu a presilovú hru, ale bol dobrý aj vo vlastnom obrannom pásme."

"Neskôr prišli Mike Babcock, Todd McLellan, Paul MacLean a Brad McCrimmon. Babs (Mike Babcock; pozn.) mi pomohol v tom, aby som sa stal lídrom tímu. Posielal ma na ľad do všetkých kľúčových situácií, čo ma burcovalo. Bol som už starší, no stále som chcel hrať na vysokej úrovni. Babs mi túto príležitosť dal."

"Mal som veľa výborných spoluhráčov. Začať však musím legendami, ktorých fotografie vidíme zakaždým, keď vychádzame na ľad. Ted Lindsay, Alex Delvecchio, Gordie Howe - hráči, ktorí v 40., 50. a 60. rokoch znamenali pre túto organizáciu veľmi veľa; hráči, ktorí nám ukázali, ako sa má hrať v drese Red Wings."

"Počas svojej kariéry som hral s mnohými hokejistami, z ktorých sa stali priatelia a tí najlepší spoluhráči, akých si možno priať. Steve Yzerman, Brendan Shanahan, Brett Hull, Luc Robitaille, Igor Larionov, Hašek, Mike Vernon, Chris Osgood, Kris Draper, Malts (Kirk Maltby; pozn.), McCarty, Fiodorov, Ciccarelli - ten zoznam je veľmi dlhý. Sú to členovia alebo budúci členovia Siene slávy. Bola pre mňa česť hrať s takýmito hráčmi. Vysvetlili mi mnoho vecí, ktoré na tejto úrovni potrebujete. Potrebujete výborných spoluhráčov, a oni nimi boli. Takíto boli aj moji poslední spoluhráči. Viem, že niektorí sú tu... Homer (Tomas Holmström; pozn.), Kroner (Niklas Kronwall; pozn.), Bert (Todd Bertuzzi; pozn.), Abby (Justin Abdelkader; pozn.), Clears (Danny Cleary; pozn.) a ďalší."

"Naši priaznivci... Keď som bol v závere základnej časti zranený a zopár zápasov som sledoval z ich perspektívy, lepšie som precítil, akí sú vášniví. Keď ste na ľade a sústredíte sa na hru, stále ich počujete. Keď však sedíte v hľadisku, tak vnímate ich vášeň a ste šťastný, že máte priaznivcov, ktorí za vami stoja. Fanúšikovia sú veľkou súčasťou tejto organizácie a veľkou súčasťou Hockeytownu. Keď jazdíme po kontinente, stretávame radu tých, ktorí nám preukazujú úžasný rešpekt, pri ktorom je človek pyšný na to, že je súčasťou Red Wings."

"Som hrdý na to, čo som tu počas dvadsiatich rokov dokázal. Som hrdý na reprezentovanie mojej krajiny, na reprezentovanie Red Wings i mesta Detroit. Nekončím preto, že nemám viac síl. Nemám len dostatok vôle na to, aby som bol s hokejom na takejto úrovni počas každého dňa. Moja rodina i ja sám sme s týmto rozhodnutím stotožnení. Umožňuje mi odísť s hrdosťou a v pravý čas."


Pozrite si tiež:




© Martin Užák, Hockeytown Blog, 2009 – 2021

Umiestňovanie textov na iné stránky, ich rozširovanie tlačou a inými médiami je možné iba s písomným súhlasom autora.

Hockeytown Blog je nekomerčný projekt slúžiaci na vzdelávacie a prezentačné účely. Fotografie, ktoré nie sú vlastníctvom autora blogu, sú na blogu používané k nezištným redakčným účelom a k nezištnému novinárskemu spravodajstvu a publicistike v súvislosti s udalosťami, ktoré sú pre verejnosť zaujímavé a hodné zaznamenania v zmysle dodržania doktríny čestného použitia ("fair use") podľa amerického zákona o autorských právach. Napriek tomu, ak na tomto blogu nájdete svoju fotografiu, o ktorej si myslíte, že u nej nebola dodržaná licenčná schéma o možnostiach jej voľného zdieľania a využívania, alebo fotografiu, o ktorej si myslíte, že je v rozpore s doktrínou čestného použitia ("fair use") podľa amerického zákona o autorských právach, a neželáte si, aby sa na tomto blogu ďalej zobrazovala, kontaktujte ma, prosím.