Ted Lindsay ako priekopník, inovátor a iniciátor

MARTIN UŽÁK | 28.07.2013

Hovorievali mu "Terrible Ted" ("Strašný Ted") alebo "Scarface" ("Zjazvená tvár"). Na ľade dominoval svojimi hokejovými schopnosťami i tvrdými päsťami. Jeho telo bolo zošívané takmer 800 stehmi. Bol srdnatým rebelom a nenávideným súperom. Štyrikrát vyhral Stanley Cup, osemkrát sa dostal do prvého All-Star tímu a jedenásťkrát nastúpil v Zápase hviezd. Bol členom legendárnej Production Line. Detroit viedol ako kapitán a neskôr aj ako generálny manažér a tréner. V Joe Louis Arene má vlastnú sochu. Jeho číslo 7 nesmie používať žiadny hokejista Red Wings. Je držiteľom prestížnej ceny za rozvoj hokeja v USA a členom Siene slávy. Jeho meno dnes nesie trofej pre najlepšieho hokejistu podľa hlasovania hráčov.

Ted Lindsay nebol taký populárny ako Gordie Howe alebo Terry Sawchuk. Koniec koncov, na ľade i mimo neho mal fúru nepriateľov. Činy, ktorými zmenil alebo vyformoval ľadový hokej, z neho ale spravili jednu z najväčších legiend NHL. Mnohé z tých činov totiž urobil ako prvý alebo jediný hokejista v histórii.


Ted Lindsay (David Guralnick, The Detroit News)

Úmyselná prihrávka o zadný mantinel

Detroit Red Wings sú považovaní za prvý klub, ktorý začal s cieleným nahadzovaním puku do útočného pásma. Táto ich taktika sa objavila po prvý raz v play-off 1943, pričom po nasledujúce roky sa neustále zdokonaľovala. Jedným z inovátorov nahadzovania puku do útočnej tretiny bol aj Ted Lindsay. Legendárny novinár E. M. Swift (Sports Illustrated; 1980) tvrdí, že Lindsay sa v tomto smere preslávil spolu so spoluhráčom z Production Line Gordiem Howeom. Krídelníci Lindsay a Howe využívali mantinel tak, ako nikto pred nimi. Jeden z nich nastreľoval puk do protiľahlého rohu klziska, aby sa odrazil presne na hokejku toho druhého. Túto šikovnú a náročnú prihrávku v dnešnej NHL príliš nevidno, no z času na čas s ňou vyrukujú bratia Daniel a Henrik Sedinovci z Vancouveru.

Korčuľovanie s pohárom lorda Stanleyho

Písal sa 23. apríl 1950. Útočník Red Wings Pete Babando skóroval v druhom predĺžení siedmeho zápasu finále play-off a rozjasal detroitskú Olympiu. Stanley Cup bol najskôr prezentovaný generálnemu manažérovi Jackovi Adamsovi, po ktorom prišli na rad hráči. Ich úlohou bolo vziať pohár do šatne, kde sa ním mali pokochať a následne rozlúčiť s vedomím, že ak ho chcú ešte niekedy vidieť, musia ho opäť vyhrať. Ted Lindsay však predviedol niečo nečakané. Ako uvádza George Malik (Kukla's Korner; 2013), Lindsay usúdil, že Stanley Cup by mali vidieť aj tí, vďaka ktorým je platený. Vzal ho preto k mantinelu, na ktorom ešte chýbalo plexisklo, a umožnil priaznivcom, aby ho videli zblízka a mohli si z neho čítať. Neskôr ho aj dvihol nad hlavu, čím vytvoril jednu z najslávnejších tradícií v NHL.

Zavedenie trestov za faul lakťom a kolenom

Lindsay patril medzi najtvrdších hráčov svojej doby. Traduje sa, že on sám sa postaral o zrod vylúčení za úder lakťom a úder kolenom. NHL mala tieto tresty zaviesť, keď videla, ako sa Lindsay na ľade choval. Bol hokejistom, ktorý dokázal byť produktívnym ťahúňom, no popri tom nič nedaroval svojim súperom. Šéfovia ligy, rozhodcovia, protihráči a fanúšikovia iných tímov ho nemali radi, pretože nepoznal hranice a často zvykol hrať špinavo a zlomyseľne. Lindsay sa púšťal aj do ostrých bitiek, v ktorých nehrali prím len jeho päste, ale aj hokejka. Vo svojej kariére nazbieral 1.808 trestných minút, čo je absolútny rekord medzi hráčmi, ktorí v NHL pôsobili v 40. a 50. rokoch. Je jediným hokejistom histórie, ktorý sa v 14 sezónach umiestnil v prvej desiatke najvylučovanejších hráčov.

Štyri momentky so Stanley Cupom nad hlavou

Medzi pózovaním so Stanley Cupom a dvíhaním Stanley Cupu nad hlavu je veľký rozdiel. Mnohých priaznivcov hnevá, ak posvätný pohár dvíha nad hlavu niekto, kto ho nevyhral. Lindsay nebol len prvým hokejistom, ktorý dvihol strieborný pohár nad hlavu, ale tiež prvým hokejistom, ktorý to urobil štyrikrát. Po úspechu z jari 1950 sa tešil aj v rokoch 1952, 1954 a 1955, pričom v posledných dvoch prípadoch bol kapitánom Detroitu. Lindsay je jedným z jedenástich hráčov, ktorí štyrikrát vyhrali Stanley Cup v drese Red Wings, čo je v tomto klube individuálne hráčske maximum. Ostatnými členmi tejto okázalej spoločnosti sú Gordie Howe, Red Kelly, Marty Pavelich, Marcel Pronovost, Johnny Wilson, Kris Draper, Tomas Holmström, Nicklas Lidström, Kirk Maltby a Darren McCarty.

Obeť prvej oficiálnej suspendácie histórie NHL

Dňa 22. januára 1955 hrali Red Wings v aréne Maple Leafs. O ich rivalite s Torontom nesvedčila iba konfrontácia na ľade, ale i vypätá atmosféra v hľadisku. Jeden z domácich fanúšikov chcel dokonca uchmatnúť hokejku Gordieho Howea, po ktorom sa zahnal a polial ho pivom. Lindsay chcel Howea pomstiť, preto sa k vášnivému fanúšikovi Leafs naklonil cez mantinel a zaútočil naň svojou vlastnou hokejkou. Za toto počínanie dostal trest v zápase, aby bol neskôr ako prvý hráč v histórii súťaže suspendovaný. Vedenie NHL udelilo Lindsaymu trest na desať stretnutí a neskôr ho skrátilo. Lindsay nakoniec vynechal iba štyri duely, i keď niektoré historické zápisy hovoria o tom, že si odpykal rovnú polovicu trestu. Onen zápas v Toronte sa pre Detroit skončil porážkou 1:3.

"Nebojte sa ich, dnes v noci ich zastrelím"

Matka Gordieho Howea sa zrútila. Do dvoch torontských novín zavolal fanúšik, ktorý vyhlásil, že Gordie Howe a Ted Lindsay budú zastrelení počas tretieho zápasu prvého kola play-off 1956 v aréne Maple Leaf Gardens. Hviezdy Detroitu sa však nezľakli. Mike Moore (The Hockey Writers; 2011) uvádza, že Toronto začalo krívať od 50. minúty, kedy bolo jeho vedenie 4:2 okresané gólom Howea. O päť minút neskôr vyrovnal Lindsay, ktorý nakoniec rozhodol v predĺžení. Lindsay nakorčuľoval do stredového kruhu, hokejku uchmatol za čepeľ, oprel si ju o rameno a začal predstierať streľbu do obecenstva. Niečo také si nikto pred ním nedovolil. "Hráčov ako Howe a Lindsay nevydesíte. Ak ich nahneváte, budú hrať ešte lepšie ako predtým," vyhlásil kouč Jimmy Skinner.

Prvý pokus o založenie hráčskych odborov

Sezóna 1956/57 bola pre Lindsayho najlepšou v kariére. S 85 bodmi obsadil druhé miesto v produktivite a zároveň vytvoril nový ligový rekord medzi ľavými krídlami. I napriek tomu musel Detroit opustiť. Generálny manažér Red Wings Jack Adams nemal pochopenie pre jeho snahu o sformovanie hráčskych odborov a za trest ho vymenil do Chicaga, najhoršieho mužstva NHL. Lindsay formoval odbory spolu s hviezdnym obrancom Montrealu Dougom Harveym. Vznik hráčskej asociácie (NHLPA) bol oznámený vo februári 1957, no majitelia klubov ju systematicky rozbili, keď mnohí z nich začali hráčov očierňovať na verejnosti. Lindsayho snaha však presvedčila majiteľov klubov, aby na hokejistov nehľadeli ako na otrokov, a tiež položila základ asociácie, ktorá bola sformovaná v roku 1967.

Opanovanie hlavných sezónnych štatistík

História pozná desiatky hokejistov, ktorí v jednej sezóne zaznamenali najviac gólov, asistencií, bodov, alebo trestných minút. Ted Lindsay je jediným hráčom, ktorý bol aspoň jedenkrát najlepší vo všetkých štyroch ukazovateľoch. V sezóne 1947/48 bol najlepším strelcom NHL s 33 gólmi. V sezónach 1949/50 a 1956/57 bol najlepším nahrávačom, keď nazbieral 55 asistencií, pričom jeho počin zo sezóny 1949/50 bol novým ligovým rekordom. V ročníku 1949/50 ovládol aj tabuľku produktivity so 78 bodmi. No a nakoniec v sezóne 1958/59 bol najvylučovanejším hráčom so 184 trestnými minútami. Lindsay dominoval aj v ročníkoch 1951/52 a 1952/53, kedy patril do prvej trojky najlepších strelcov, najlepších nahrávačov, najproduktívnejších hráčov i najtrestanejších hráčov.

Nie, veľké čísla sa nerodia za každú cenu

Lindsay bol po sezóne 1959/60 historickým lídrom NHL v počte zápasov základnej časti (999), trestných minút (1.635) a gólov ľavých krídelníkov (365). Mal pred 35. narodeninami, takže sa očakávalo, že v NHL bude pokračovať. V Chicagu, kde odohral posledné tri sezóny, sa však necítil najlepšie. Rozhodol sa preto skončiť a sústrediť na podnikanie, čo bolo neobvyklé. Lindsayho od tohto zámeru neodradila ani skutočnosť, že sa mohol stať prvým hokejistom v histórii s tisíckou zápasov v základnej časti. Túto poctu prenechal bývalému spoluhráčovi Gordiemu Howeovi, ktorý odohral svoj tisíci duel 26. novembra 1961. Lindsayho veľká chvíľa prišla až v októbri 1964, kedy sa vrátil na svoju poslednú sezónu. Čo je však dôležitejšie, Lindsay sa rozlúčil v drese svojich Detroit Red Wings.