Džentlmen Red Kelly a jeho vzácny životný príbeh

MARTIN UŽÁK | 01.02.2019 | aktualizované 02.02.2019


Red Kelly v drese Detroit Red Wings (Associated Press)


V decembri 1953 dostal bostonský kouč Lynn Patrick od agentúry Associated Press otázku o tom, ktorého hráča by si vzal do svojho tímu, ak by mohol: Gordieho Howea, alebo "Rocket" Richarda?

Patrickova odpoveď bola jednoznačná:

"Ani jedného! Vzal by som si Reda Kellyho!"

"Kelly je najkompletnejší hráč v našej lige."

Toto vyjadrenie je dodnes jedným z najčastejšie citovaných vyjadrení v príbehoch o legendárnom džentlmenovi menom Leonard "Red" Kelly.

Ako začínal, kam to dotiahol, čo všetko dokázal a čo si musel vytrpieť?

S druhou šancou a posledný z ľadu


Red Kelly (archív Detroit Red Wings)


Leonard Patrick "Red" Kelly sa narodil v roku 1927 v kanadskom mestečku Simcoe pri Jazere svätej Kláry v Ontáriu. Pochádzal z katolíckej, hlboko veriacej rodiny. Vyrastal na veľkej rodinnej farme s tabakovými plantážami. Všetci mu hovorili Red, pretože mal ryšavé vlasy a írskych predkov.

Ako štvorročný sa takmer utopil. Zachránil ho kamarát Stanton Berton, ktorý o niekoľko mesiacov zomrel pri automobilovej nehode. Táto udalosť zohrala v jeho živote dôležitú rolu.

Popri tvrdej práci na plantážach si zamiloval hokej. Tréner jeho mládežníckeho mužstva každému hráčovi na konci tréningu hovoril, že z ľadu môžu zísť až vtedy, keď dajú gól. Kelly sa naučil cielene strieľať do tyčky, aby mohol na ľade zostať čo najdlhšie a ďalej sa zdokonaľoval. Z ľadu schádzal vždy posledný, no nikto si nevšimol, že to robí zámerne.

Pri štúdiu na strednej škole v Toronte svoju hru postupne vycibril. Spočiatku mal menšie problémy s korčuľovaním dozadu a zatáčaním doprava, ale tieto nedostatky rýchlo odstránil. Na konci tréningov mu kládli na chrbát šálku kávy, aby svoje korčuľovanie ešte vylepšil. Na prekvapenie kávu ani raz nevylial a so šálkou na chrbte bol často rýchlejší ako niektorí spoluhráči. V sedemnástich rokoch krátko boxoval v strednej váhe a ani v tomto smere nepoznal premožiteľa.

Nebolo divu, že si ho onedlho všimol skaut Carson Cooper z klubu Detroit Red Wings a od sezóny 1947/48, keď mal po dvadsiatke, začal za Red Wings pravidelne nastupovať v NHL.

Budovanie renomé a kanadský žartík


Red Kelly (archív denníka Detroit Free Press)


Svoju prvú sezónu v drese Detroit Red Wings odohral s číslom 20. Až neskôr mu prísny generálny manažér Jack Adams prikázal, aby nosil číslo 4. Odmietol, ale nemal na výber.

V silnom tíme Red Wings, popri viacerých ostrieľaných veteránoch, sa nestratil. Zdobilo ho výborné korčuľovanie a schopnosť prihrať spoluhráčovi puk do jazdy. S pukom na hokejke vedel prejsť celým klziskom, inokedy si ho dokázal prikopnúť. Mnohí hokejisti tej doby to nedokázali. Tvrdo strieľal, bol silný, zapájal sa do prečíslení, rozdával presné pasy, mal cit pre hru. Hral tvrdo, ale čisto. Rýchlo si vytvoril renomé ofenzívneho obrancu, no exceloval aj pri bránení.

Red Wings si jeho schopností veľmi rýchlo všimli a už v mladom veku ho začali posielať do všetkých herných situácií. Keď sa zranil forvard, stavali ho do útoku. Niektoré noci hral obrancu, krídelníka, v presilovkách i oslabeniach. Bol taký dobrý, že často hrával aj 40 či 45 a viac minút za zápas.

V tíme sa vtedy formovalo silné mladé jadro. V podobne mladom veku rástli po jeho boku aj Gordie Howe, Ted Lindsay či Marty Pavelich, o niečo neskôr aj Alex Delvecchio alebo Terry Sawchuk. Kelly nakazil ostatných svojou láskou k tancu, partie mladých hráčov postupne začali spoločne chodiť na tanečné zábavy, na bowling a trávili spolu všetok čas. V tíme si ho obľúbili. A ako inak, v jeho prvej sezóne 1947/48 si z neho mnohokrát vystrelili.

Jeden z najslávnejších kanadských žartíkov sa datuje k januáru 1948, kedy mladý Red Kelly dostal pokutu za zlé odbočenie autom a medzi rečou tento incident spomenul pred manažérom Adamsom. Adams a ostatní členovia tímu hneď na druhý deň zaranžovali fiktívny súd, aby si z neho vystrelili a dali mu nováčikovskú príučku. Najali si súdnu sieň a na súd ho prišli morálne podporiť. Kelly najskôr ničomu neveril, ale keď zbadal sudkyňu a dvanásť starších žien v porote, začal sa obávať. Sudkyňa ho na konci procesu vyzvala, aby sa postavil. Súdna sieň zrazu stíchla, Kelly ešte viac znervóznel a sudkyňa vyriekla: "Leonard P. Kelly, súd vás týmto považuje za vinného. Týmto vám ukladám trest v podobe... dvoch gólov! A dajte si záležať, aby ste ich strelili dnes v noci proti (New York) Rangers, inak sa postavíte pred súd znova!"

V súdnej sieni prišlo na erupciu smiechu a dupot nôh, Kelly sa len pousmial a pokrútil hlavou. Vedel, že ho opäť dostali, ale už za niekoľko rokov vyrástol v jedného z najrešpektovanejších hráčov NHL.

Víťazstvá, Stanleyho poháre, rekordy


Embed from Getty Images


Detroit Red Wings s úhľadným korčuliarom Kellym sa postupne vyformovali v najlepší tím NHL a vytvorili dynastiu. V rokoch 1949 až 1955 sedemkrát po sebe vyhrali základnú časť, čo je dodnes rekord NHL, a v rokoch 1950, 1952, 1954 a 1955 vyhrali Stanley Cup.

NHL sa od roku 1949 začala hrať na 70 zápasov základnej časti za sezónu a Kelly ako zadák bežne zbieral 40, 50 a viac bodov, čo bolo nevídané. Stal sa najlepším ofenzívnym obrancom, akého NHL dovtedy poznala. Niektorí manažéri a tréneri ostatných mužstiev v ére Original Six, nielen predtým spomínaný Lynn Patrick, sa netajili superlatívmi, že Kelly je nielen najlepší hráč Detroitu, dokonca lepší ako Howe či Lindsay, ale zároveň najkomplexnejší hráč celej ligy. A nezostalo len u rečí.

Kelly bol v máji 1954 vyhlásený za prvého držiteľa Norris Trophy pre najlepšieho obrancu NHL a v rokoch 1951, 1953 a 1954 sa stal víťazom Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča súťaže. Ako jediný obranca v histórii súťaže vyhral obe tieto trofeje v jednom roku (1954) a ako jediný obranca v histórii vyhral trofej Lady Byngovej trikrát. Dvakrát skončil tretí a raz druhý v hlasovaní o Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča NHL. Osemkrát po sebe bol uvedený do All-Star tímu sezóny, šesťkrát do prvého tímu. Deväťkrát si zahral v All-Star Game.

V decembri 1955 mali Red Wings viacero zranených útočníkov a Kelly bol presunutý z obrany na ľavé krídlo prvého útoku. Nie na jeden zápas alebo niekoľko striedaní, ako to bývalo dovtedy, ale rovno na 26 zápasov. Do zadných radov sa vrátil až koncom sezóny 1955/56 po tom, čo sa zranil zadák Marcel Pronovost. Red Wings to zvládli bez väčších problémov.

V Detroite sa zoznámil s krasokorčuliarkou Androu McLaughlinovou a po rokoch si ju zobral za ženu. Aj ona mala európske korene, jej matka pochádzala z Československa.

Sláva ho nezmenila. Platy hráčov boli vtedy skromné, manažéri ich klamali a vydierali, nemali veľa možností na zabezpečenie. Kelly sa každé leto vracal na farmu do Simcoe. Prichýlil aj spoluhráčov, fanúšikov a novinárov. Vďaka tvrdej práci na poli bol každý rok v excelentnej kondícii.

Pred sezónou 1956/57 bol vymenovaný za nového kapitána Red Wings namiesto Teda Lindsayho, ktorého mal Adams plné zuby za jeho prvé pokusy o založenie hráčskych odborov i za to, že začal myslieť na zadné dvierka a rozbiehal svoj vlastný biznis. Kelly kapitánske céčko najskôr odmietol, pretože si myslel, že Adams tým ublíži Lindsaymu i celému tímu, ale po nátlaku Adamsa si ho vzal. Spoluhráči ho rešpektovali, vo funkcii kapitána však vydržal iba dve sezóny a následne kapitánstvo prenechal Gordiemu Howeovi, ktorý z tejto úlohy tiež nebol nadšený. V tej dobe už začal rozklad niekdajšej víťaznej dynastie.

Výmena z pomsty a náhly koniec


Red Kelly s manželkou Androu McLaughlinovou (archív denníka Detroit Free Press)


Despotický manažér Jack Adams mal pod rukou, ako sám hovorieval, najlepší tím v histórii hokeja, napriek tomu postupom rokov vymenil mnohých kľúčových hráčov. Menil ich už len z pomsty za to, že mu odporovali. Výmena postihla Lindsayho a v roku 1960 aj samotného Reda Kellyho.

Všetko to začalo ešte v januári 1959. Kelly utrpel zlomeninu členka, ale po týždni absencie, keď Red Wings prehrávali jeden zápas za druhým, ho Adams primäl, aby opäť hral. Vinou zranenia nemohol dobre korčuľovať a zatáčať doľava. Pred každým zápasom členok omotal a spevnil, po zápase mu z neho tiekla krv. Nikto to však nevedel. Manažér Adams do médií vyhlasoval, že Kelly je v poriadku, navyše Kelly sa nikdy verejne neposťažoval. Takto napokon odohral celý zvyšok sezóny 1958/59. Red Wings skončili poslední v NHL a po prvýkrát po 20 rokoch nepostúpili do play-off.

V lete 1959 začali novinári Kellyho kritizovať za to, že prišiel o svoje jedinečné nohy. Nikto sa ho nezastal; žiadny klubový činovník nepovedal, ako to bolo a že od januára hral so zranením.

Kelly nechal na správy z médií na chvíľu zabudnúť, keď sa oženil s Androu. Čakali prvé dieťa, po dlhej dobe bol znova šťastný, hoci stále frustrovaný z toho, že si verejnosť myslela, že vyhorel, prišiel o sebavedomie a pozviechal sa iba vďaka sobášu s Androu. Vedel, že pravda je iná.

Pravda vyšla na povrch až po polovici nasledujúcej sezóny 1959/60 po tom, čo Kelly urobil veľký rozhovor s torontským novinárom Trentom Frayneom z magazínu Star Weekly. Frayne na neho zatlačil, chcel vedieť, prečo spomalil. Kelly spočiatku váhal, ale napokon usúdil, že po tak dlhom čase to nebude nikomu prekážať a neodbytnému Fraynemu prezradil, že hral zranený.

Frayneho článok čoskoro vyšiel a ráno 4. februára 1960 naň nadviazali aj niektoré detroitské média, ktoré celú udalosť zveličili. Život Reda Kellyho a jeho tehotnej manželky Andry sa okamžite zmenil. Marshall Dan z denníka Detroit Free Press zverejnil článok s titulkom "Bol Red Kelly donútený hrať so zlomenou nohou?". Frayne nič také nenapísal a Kelly to nepovedal, ale Adamsovi to stačilo.

Pre Kellyho to bol posledný deň v drese Red Wings. Po večernom zápase s New York Rangers si ho Adams zavolal do svojej kancelárie v hale Olympia, po prvýkrát po rokoch ho oslovil priezviskom a nie menom a oznámil mu, že na druhý deň ráno sa má hlásiť u manažéra Rangers.

Keď správu o výmene oznamoval v TV komentátor Budd Lynch, ktorý Kellymu a Andre zaranžoval svadbu, mal v očiach slzy. Muž, ktorý trinásť rokov hrdo nosil dres Detroit Red Wings, žiaril, hral celým svojím srdcom, nastupoval aj cez bolesti a bol džentlmenom prvej veľkosti, bol zrazu preč.

Kelly Adamsovi s gráciou odvetil, že si to ešte rozmyslí. Vzoprel sa a výmenu odmietol, čo Adamsa rozzúrilo ešte viac. Rangers boli v tej dobe najhorším tímom NHL s najhoršími podmienkami, hráči k nim boli vymieňaní za trest, ale Kelly ich odmietol pre svoje väzby v Detroite. Keď Adams nepovolil, Kelly sa rozhodol skončiť a nastúpiť do bežnej práce. To bolo to jediné, nad čím mal plnú kontrolu.

Návrat a majstrovský plán Toronta


Embed from Getty Images


Rangers a ich fanúšikovia boli Kellyho odmietnutím znechutení. Ako Kelly prezradil vo svojej autobiografii, aj po rokoch od ukončenia kariéry mal kvôli tomu v New Yorku veľa problémov.

Po niekoľkých dňoch v bežnom zamestnaní a na hokejovom dôchodku svitla Kellymu nová nádej, keď o neho prejavili záujem Toronto Maple Leafs. To bol klub, ktorému Red fandil predtým, ako začal obliekať dres Detroit Red Wings. A to bol klub, ktorý na neho v mladosti vlastnil práva, ale veľmi zle odhadol jeho schopnosti a nechal Red Wings, nech si ho vezmú. Leafs takú istú chybu už neurobili, oslovili ho a dohodli sa aj s Adamsom, takže Kelly mohol znova hrávať a splniť si detský sen o reprezentovaní Maple Leafs.

Kelly v Toronte viac nenastupoval ako obranca. Maple Leafs z neho urobili centra, aby ho stavali proti Jeanovi Béliveauovi, dominantnému centrovi Montreal Canadiens. Túžili zosadiť Canadiens z hokejového trónu. Vedeli, že k tomu budú potrebovať niekoho, kto hrá tak dobre ako Kelly.

Kelly nastúpil za Maple Leafs po prvýkrát dňa 10. februára 1960, teda necelý týždeň po svojom poslednom zápase za Red Wings. Leafs hrali proti Canadiens, medzi divákmi nechýbala ani jeho manželka Andra. Kelly sa postavil do stredového kruhu na prvé buly proti Béliveauovi, viac ako 14 tisíc fanúšikov v aréne Maple Leaf Gardens hromadne povstalo a venovalo mu potlesk v stoji. Keď tehotná Andra pozorovala, s akým veľkým nadšením ho Toronto uvítalo, od dojatia sa rozplakala. Kelly hral tak, ako keby hral centra celý svoj život.

Od tej chvíle a v nasledujúcich siedmich rokoch až do konca kariéry začal Red Kelly opäť predvádzať podobné úchvatné kúsky, aké predvádzal vo svojich najlepších sezónach v drese Red Wings.

Plán Maple Leafs o zosadení Canadiens z hokejového trónu bol úspešný. Leafs, v strede útoku s Kellym, vytvorili novú dynastiu a v rokoch 1962, 1963, 1964 a 1967 vyhrali Stanley Cup. Vo finále 1963 a 1964 si poradili s Red Wings.

Kelly definitívne skončil v roku 1967, krátko pred svojimi štyridsiatymi narodeninami, hoci Maple Leafs mu ponúkali nový štvorročný kontrakt.

Aby z neho mohol vyrásť Red Kelly


Red Kelly v Renaissance Center v Detroite v roku 2008 (John T. Greilick, The Detroit News)


Red Kelly dodnes zostáva jediným hokejistom, ktorý osemkrát vyhral Stanley Cup a nikdy pritom nenastupoval za Montreal Canadiens. Viac pohárov lorda Stanleyho vyhrali iba montrealské ikony Henri Richard (11), Jean Béliveau (10) a Claude Provost (9). Vo finále Stanley Cupu si zahral až dvanásťkrát a ako jediný hokejista v histórii NHL vyhral Stanley Cup po štyrikrát v drese dvoch rôznych mužstiev. V roku 1961 vyhral v drese Maple Leafs svoju poslednú Lady Byng Trophy a ako jediný hráč v dejinách NHL ju získal ako obranca i útočník. V NHL odohral celkovo 1.316 zápasov základnej časti (846 v drese Red Wings) so ziskom 823 bodov (281+542) a 164 zápasov v play-off (94 v drese Red Wings) so ziskom 92 bodov (33+59). U Red Wings pozbieral 472 bodov v zápasoch základnej časti a až do októbra 1984 bol najproduktívnejším obrancom v ich histórii.

V auguste 1969 bol uvedený do Siene slávy. NHL v jeho prípade urobila výnimku a zrušila trojročnú čakaciu lehotu. Nečudo - mal obrovský podiel na vytvorení dvoch dynastií v dvoch rôznych kluboch. Niečo také nedokázal nikto iný.

Prvých desať rokov po skončení aktívnej kariéry robil hlavného trénera a v štyroch sezónach viedol aj Maple Leafs. V roku 2001 sa stal držiteľom Rádu Kanady, najvyššieho civilného vyznamenania v Kanade. Ešte počas aktívnej kariéry v Toronte bol dvakrát zvolený do kanadského parlamentu. V Kanade si ho uctili vydaním poštovej známky. V januári 2017 bol vyhlásený za jedného zo stovky najlepších hokejistov v histórii NHL.

V októbri 2016 Maple Leafs vyradili z užívania jeho číslo 4. Detroit Red Wings tak učinili v piatok 1. februára 2019, symbolicky pred domácim zápasom s Maple Leafs. Stal sa iba deviatou legendou, ktorej číslo bolo vyradené z užívania v dvoch kluboch.

Red Kelly má dnes 91 rokov. Viedol pokojný život. Pracoval pre boha a rodinu, pre svoj tím, svojich spoluhráčov, svoju krajinu a svoj šport. Išiel príkladom. Nesťažoval sa, nenadával. Potichu viedol iných, učil a inšpiroval ich svojím odhodlaním. Dokázal toho mnoho. Napísal úžasný životný príbeh.

Napriek tomu si nemôže pomôcť a stále sa vracia do detstva, kedy ho zachránil jeho starší kamarát Stanton Berton, ktorý sám o niekoľko mesiacov o svoj život prišiel.

"Prečo on a nie ja?" pýta sa odvtedy sám seba.

Dnes je tá odpoveď jednoduchá:

Aby z neho mohol vyrásť Red Kelly.


Príbeh Leonarda "Reda" Kellyho


Podklady:
  • Detroit Red Wings 2018-19 Media Guide (Todd Beam, Kyle Kujawa & Alex DiFilippo, Detroit Red Wings; 2018)
  • Red Kelly: Trailblazer on the blueline (Bob Duff, Detroit Red Wings; 12.10.2018)
  • The Red Kelly Story (Leonard "Red" Kelly, L. Waxy Gregoire & David M. Dupuis, ECW Press, 2016; ISBN 978-1-77041-315-3)
  • Mr. Hockey: My Story (Gordie Howe, Penguin Group, 2014; ISBN 978-0-698-18359-9)
  • Was Red Kelly Forced to Play on Broken Foot? (Marshall Dan, Detroit Free Press; 04.02.1960)
  • zápasy Detroit Red Wings z päťdesiatych rokov (archív autora)