Komentár: Dobrý vzťah brankárov je na nezaplatenie

MARTIN UŽÁK | 10.01.2016

Ako vieme, Detroit Red Wings vstupovali do aktuálnej sezóny s vedomím, že majú na súpiske dvoch solídnych brankárov, medzi ktorými nebudú robiť rozdiely, dokým ich neurobia oni sami.

Po prvých 34 až 37 zápasoch tohto ročníka žiadne výrazné rozdiely neexistovali. Jimmy Howard a Petr Mrázek sa v bránke striedali a na každý týždeň mali pripravený vlastný tréningový program, vďaka čomu vopred vedeli, v ktorých zápasoch budú chytať a na ktorých súperov sa majú pripraviť.

Red Wings z tejto situácie nesmierne ťažili, pretože obom sa darilo. Keď išli do bránky, pri väčšine svojich zákrokov boli istí. Neraz sa predbiehali v tom, kto z nich podá lepší výkon. Najmä vďaka nim sa Red Wings dokázali preniesť cez rozpačitý štart do sezóny, pretože zo začiatku nehrali veľa s pukom, veľmi málo strieľali, ešte menej skórovali a svojich súperov nechávali páliť častejšie, ako by sa patrilo.

Howard a Mrázek ale nevynikali len svojimi výkonmi. Ako sa im darilo, do väčšej pozornosti sa začal dostávať aj ich dobrý profesionálny vzájomný vzťah, na ktorý sa veľmi často zabúda.


Petr Mrázek a Jimmy Howard (David Guralnick, The Detroit News)


Keď Mrázek kedysi po prvýkrát nazrel do NHL, Howard ho nechal bývať vo svojom dome. Už vtedy hovoril, že sa teší na to, ako budú v tíme Red Wings spoluhráčmi. Keď sa v bráne začali striedať a začalo byť stále očividnejšie, že Mrázek je v Detroite preto, aby Howardovi vzal jeho prácu, neprestali sa podporovať. Dokonca spolu sedávajú v lietadle, keď cestujú za zápasmi v arénach súperov. Sú si oveľa bližší, ako si mnoho ľudí uvedomuje, čo v tejto sezóne v jednom z pozápasových rozhovorov uviedol sám Petr Mrázek.

V Detroite si nemohli predstaviť lepšiu situáciu ako túto. Majú na súpiske brankárov, ktorí sa vyrovnali s tým, že sa budú striedať, kým medzi nimi nevzniknú rozdiely. Brankárov, ktorí pochopili, čo sa od nich očakáva.

Niečo také sa nestáva vždy. Samotní Red Wings to vedia lepšie ako iní. V sezóne 2003/04 sa trápili tým, aký zlý vzťah medzi sebou mali Dominik Hašek a Curtis Joseph. Hašek a Joseph sa nerozprávali; keď sa stretli v šatni, vznikala napätá atmosféra; a keď sa jeden z nich (Hašek) objavil na tréningu iba preto, aby si otestoval svoju kondíciu, niektorých spoluhráčov tým rozzúril natoľko, že mu cielene pálili do prilby.

Len si predstavte, čo by sa asi dialo, keby podobná situácia vznikla u súčasných Red Wings, ktorí už nie sú takí dominantní a nabití v ofenzíve i defenzíve ako boli Red Wings zo sezóny 2003/04.

Dnešní Detroit Red Wings sú natoľko závislí od výborných výkonov svojich brankárov, že môžu byť vďační za to, že Howard a Mrázek začali tak, ako začali. Dôležité ale nie sú iba ich samotné výkony. Dôležitý je aj ich dobrý profesionálny vzájomný vzťah, čo platí najmä vtedy, keď vo výkonoch vznikajú rozdiely.

Rozdiely začali vznikať po oných 34 až 37 zápasoch. Prakticky po prvýkrát v prebiehajúcom ročníku sa stalo, že jeden z brankárov nedal svojim spoluhráčom šancu vyhrať. Bol to Howard, ktorý bol vystriedaný vo svojom poslednom predvianočnom i prvom povianočnom zápase. V oboch týchto stretnutiach inkasoval lacné góly, z ľadu sa porúčal skoro, zničil si dovtedajšie solídne štatistiky a od svojho druhého vystriedania nechytal, vinou čoho bolo po brankárskej rotácii a Mrázek išiel medzi tri tyče celkovo deväťkrát za sebou.

Ak uvážime, kto je Jimmy Howard, kto je Petr Mrázek a aké sú ich výkony a výsledky z posledných rokov, bolo to len ďalšie kolo rozdielov, ktoré medzi nimi vznikli. Prvé rozdiely sa začali rodiť od polovice minulej sezóny, najmä však na jej konci, kedy Mrázek dočasne prevzal pozíciu jednotky, doviedol Red Wings do play-off a v prvom kole vyraďovacích bojov prepisoval históriu v sérii proti Tampe.

Do budúcnosti možno očakávať, že rozdiely budú vznikať aj naďalej, a je dosť možné, že budú stále väčšie a výraznejšie. Mrázek je budúcnosť, ktorá sa pomaly, ale jednoznačne mení na prítomnosť. Howard naproti tomu vie, ako to v Detroite funguje. On sám už niekoľkokrát naznačil, že Mrázek v ňom má mentora. Mentora, akého mal on v Chrisovi Osgoodovi a akého mal Osgood v Mikeovi Vernonovi.

Vernon bol pre Osgooda mentorom, až sa jeho čas začal napĺňať a Osgood ho vymenil. Neskôr to bol Osgood, kto bol mentorom pre Howarda, ktorý sa postupne stal jeho nástupcom. Teraz je to Howard, kto je starší a v tejto pozícii si uvedomuje, že v tíme figuruje výborný mladík, ktorý bude jeho nasledovníkom.

Nedávna história Detroit Red Wings už ukázala, že nová brankárska jednotka tímu sa rodí z dobrého vzťahu staršieho a mladšieho gólmana a ich postupnej výmeny pozícií. Či už to bol Vernon a Osgood alebo Osgood a Howard, v oboch prípadoch sa neobjavil ani len náznak, že by títo brankári mali medzi sebou zlý vzťah, že by vystupovali povýšenecky, alebo že by sa v súboji o pozíciu jednotky prestali navzájom podporovať. Pre Red Wings je potešiteľné, že podobný žičlivý vzťah medzi sebou pestujú aj Howard a Mrázek.

Howard a Mrázek sa sústavne vyhýbajú polemikám novinárov o pozícii brankárskej jednotky. Howard túto svoju niekdajšiu pozíciu vedome a dlhodobo stráca, napriek tomu netvrdí, že mu patrí alebo patrila. Miesto toho nikdy neváha prehlásiť, že Mrázek je jedinečný brankár. To Mrázek je ešte pokornejší a reči o pozícii jednotky ukončuje ešte pohotovejšie ako Howard, ktorého často chváli a hovorieva, že sa od neho veľa učí. Obaja chcú chytať čo najviac, ale z úcty k tomu druhému v Detroite o pozícii jednotky zásadne nehovoria, z čoho nakoniec profituje celé mužstvo Red Wings. To zároveň ukazuje, aký majú charakter.

V konečnom dôsledku môže byť šťastím, že Howard sa nečertí, že stráca svoju dominantnú pozíciu, a že Mrázek nelieta v oblakoch z toho, že Howardovu niekdajšiu rolu preberá. Je to známka dobrého vzťahu, ktorý títo dvaja brankári medzi sebou majú, a pre dobro Detroit Red Wings bude ideálne, ak si tento vzťah udržia čo najdlhšie.

Pretože dobrý vzťah brankárov je na nezaplatenie.