Umenie odísť v pravý čas nepostretne každého

MARTIN UŽÁK | 05.05.2013

Hokejisti, ktorí ukončujú svoju aktívnu športovú kariéru, zvyknú cítiť, že na odchod nadišiel správny čas. Hokejoví fanúšikovia zasa zvyknú pripomínať, že nie každý odchod je načasovaný ideálne.

Predkladaný článok ponúka príbehy deviatich vybraných hokejistov, ktorí v priebehu posledných 17 rokov (1996 až 2012) nastúpili v drese Detroit Red Wings a neskôr ukončili svoju aktívnu kariéru. Niektorí z nich mali to šťastie a odišli v pravý čas, iní buď dlho otáľali, alebo sa uponáhľali.

Keďže ide o tému, ktorá je citlivá, pripomínam, že výber jednotlivých hráčov a zhodnotenie adekvátnosti ich odchodu je mojím osobným názorom. Tento článok nechce žiadnu z menovaných postáv zneuctiť, jeho úlohou je len predostrieť alternatívny pohľad na odchod do hokejového dôchodku.

Dominik Hašek po zisku Stanley Cupu 2002 (Associated Press)

Chris Chelios

Chelios bol po dlhé roky veľkou oporou Red Wings, no ani on nedokázal zastaviť čas. Počas play-off 2008 sa miestami ocitol na tribúne, čo platilo aj o rok neskôr. Chelios rád deklaroval, že hokej bude hrať dovtedy, dokým oň bude záujem. Ten trval do sezóny 2009/10, ktorú odohral v drese Atlanty a jej mužstva z AHL. S NHL sa rozlúčil ako štyridsaťosemročný a až po tom, čo na ňu viac nestačil.

Paul Coffey

Druhý najproduktívnejší obranca histórie, ktorý vynikal rýchlosťou a streleckými schopnosťami, začal strácať sily vo svojom 17. ročníku v NHL (1996/97). V lige sa udržal ešte štyri sezóny, pričom v tej poslednej (2000/01) už očividne prepadával v defenzíve. Takýto koniec si nezaslúžil, i keď je pravdou, že takto odchádzajú mnohí ofenzívni beci (napr. aj Larry Murphy a Brian Rafalski).

Dallas Drake

Drake je vzorným príkladom hokejistu, ktorý odišiel v pravý čas. Svoju kariéru začal v sezóne 1992/93 v Detroite. V marci 1994 bol vymenený, no do klubu, ktorý ho aj draftoval, sa vrátil pred ročníkom 2007/08. Dňa 11. marca 2008 odohral svoj tisíci duel v NHL, aby o necelé tri mesiace výrazne prispel k zisku Stanley Cupu. Keď sa vytúženého pohára dočkal, s hokejom mohol skončiť.

Kris Draper

Draper oslávil v máji 2011 svoje 40. narodeniny. Jeho kariéra čítala 1.157 zápasov základnej časti, 222 duelov play-off a štyri víťazstvá Stanley Cupu. Aj napriek vyššiemu veku patril medzi najrýchlejších korčuliarov tímu. Chcel nastúpiť na svoju 18. sezónu v drese Red Wings, no kariéru uzavrel, keď mu klub oznámil, že preň nemá miesto. Mnoho priaznivcov si však myslelo, že na NHL by ešte stačil.

Steve Duchesne

Duchesne nikdy nebol draftovaný, no beztak v NHL odohral 16 sezón. Posledné dva ročníky (2000/01 a 2001/02) strávil v Hockeytowne, kde si chcel splniť sen o víťazstve Stanley Cupu. Vo veku 36 rokov už nebol tak produktívny, no stále dokázal byť významnou súčasťou Red Wings, ktorým sa v roku 2002 podarilo pohár získať. Duchesne sa teda dočkal a odišiel v pravý čas.

Viačeslav Fetisov

Jeden z najvýznamnejších mužov tohto športu mohol skončiť už po triumfe Red Wings v roku 1997. Vtedy tridsaťdeväťročný Fetisov akurát oslavoval svoj prvý Stanley Cup, keď sa stal účastníkom vážnej nehody, ktorá ukončila kariéru jeho spoluhráča Vladimira Konstantinova. Fetisov odišiel až o rok neskôr po splnení osobnej i tímovej misie, ktorou bolo víťazstvo venované Konstantinovovi.

Dominik Hašek

Hašek je v tomto smere výnimočný. Po víťazstve Stanley Cupu 2002 sa zdalo, že skončil v pravý čas. V rokoch 2005 až 2008, to jest pri druhom návrate do NHL, chytal výborne a dokázal, že pôvodne odišiel priskoro. Pri ďalších koncoch a ďalších návratoch alebo pokusoch o ne si však trocha pošramotil renomé a definitívne skončil až po tom, čo sa mu do NHL viac nepodarilo vrátiť.

Nicklas Lidström

Lidström bol pravdepodobne najvyrovnanejším hokejistom v histórii NHL. Počas dvoch dekád bol jednou z najdôležitejších súčastí Red Wings, pre ktorých mal podobný význam ako Steve Yzerman. Detroit vedel, že Mr. Perfect raz odíde, no po tom, čo sa tak v máji 2012 stalo, zostal zaskočený. Lidas mal 42 rokov, no márne by ste hľadali zasvätenca, ktorý by netvrdil, že odišiel priskoro.

Mathieu Schneider

Schneiderov koniec sa v mnohom podobá odchodu Paula Coffeyho. Aj Schneider získal najväčší úspech svojej kariéry (Stanley Cup 1993) v mladšom veku a s hokejom sa rozlúčil až o mnoho rokov neskôr, keď mu NHL dala najavo, že oň viac nestojí. Schneider si zahral naposledy v sezóne 2009/10 vo veku 40 rokov. Definitívne odišiel až po tom, čo sa dlho nedočkal novej ponuky.