Hokejisti Detroit Red Wings s 50-gólovými sezónami

MARTIN UŽÁK | 12.07.2014 | aktualizované 16.10.2019

Nedeľa 18. marca 1945, posledný hrací deň základnej časti sezóny 1944/45, aréna Boston Garden. Do skončenia zápasu medzi domácimi Boston Bruins a hosťujúcimi Montreal Canadiens zostáva 135 sekúnd, keď sa k puku dostáva montrealská ikona Maurice "Rocket" Richard a prekonáva brankára Harveyho Bennetta. Svojím zásahom vyrovnáva na 2:2 a spoluhráčov nabudzuje k obratu, ktorý sa premieta do konečného výsledku 2:4. Čo je však ešte dôležitejšie, Richard sa týmto stáva historicky prvým hokejistom, ktorý v jednej sezóne NHL dokázal nastrieľať minimálne 50 gólov.

Pokoriť v jednom ročníku NHL bájnu hranicu 50 gólov sa do dnešného dňa podarilo 92 hokejistom. Poďme si predstaviť tých, ktorým sa to podarilo v drese Detroit Red Wings.


Steve Yzerman v rozhovore s trénerom Scottym Bowmanom (David Guralnick, The Detroit News)

# 1 Mickey Redmond

Prvým hokejistom Detroit Red Wings s 50-gólovou sezónou bol pravý krídelník Mickey Redmond, ktorý mužstvo posilnil v priebehu ročníka 1970/71 z Montrealu.

Redmond dosiahol na hranicu 50 gólov dňa 27. marca 1973 pri triumfe Red Wings na ľade Toronto Maple Leafs v pomere 8:1. Sezónu 1972/73 ukončil so súčtom 52 gólov, čo stačilo na druhé miesto v streleckej tabuľke NHL za bostonským Philom Espositom, ktorý mal na konte 55 gólov. Až 21 z 52 Redmondových gólov prišlo v početnej výhode, čím tento útočník vytvoril klubový rekord, ktorý bol vyrovnaný v sezóne 1992/93 Dinom Ciccarellim.

Ročník 1972/73 bol pre Redmonda najlepším v jeho kariére. S 93 bodmi bol siedmym mužom kanadského bodovania, zahral si v Zápase hviezd a bol nominovaný do prvého All-Star tímu. Na bájnu hranicu 50 gólov pritom dosiahol aj v ďalšej sezóne, keď sa trafil v 51 prípadoch.

Ktovie, čo všetko by Mickey Redmond ešte dokázal, ak by pre vážne problémy s chrbtom nemusel s hokejom skončiť už vo veku 28 rokov. Za Red Wings stihol odohrať iba 317 stretnutí, v ktorých však nastrieľal až 177 gólov, čo je dvadsiaty najlepší strelecký výkon v histórii klubu.

# 2 Danny Grant

Mickey Redmond ťažil vo svojej druhej 50-gólovej sezóne z prihrávok stúpajúcej hviezdy Marcela Dionnea. Keď Redmonda od ročníka 1974/75 začal zastavovať chrbát, miesto po boku Dionnea prevzal Danny Grant, niekdajší víťaz Calder Trophy pre najlepšieho nováčika ligy a víťaz Stanley Cupu, prichádzajúci z tímu Minnesota North Stars.

Grant v Minnesote trikrát pokoril hranicu 30 gólov, v útoku s Dionneom však ešte povýšil a hneď vo svojej prvej sezóne v drese Detroitu nasúkal rovných 50 gólov, čo bol štvrtý najlepší výkon v NHL. Na túto métu dosiahol dňa 2. apríla 1975 pri výhre 8:3 nad Washington Capitals.

Od nasledujúceho ročníka začali Granta spomaľovať zranenia, vinou ktorých nemohol nastupovať pravidelne a vo zvyšných štyroch sezónach v NHL už nikdy nenastrieľal viac ako 12 gólov.

Danny Grant odohral za Red Wings 174 zápasov, dal 64 gólov a dve sezóny bol kapitánom tímu.

# 3 John Ogrodnick

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa z NHL začala stávať ofenzívnejšia liga, Red Wings však museli čakať na svojho ďalšieho 50-gólového kanoniera až do sezóny 1984/85.

Pozornosť vtedy pútali mladý Steve Yzerman a stále solídny zadák Reed Larson, svoju pozíciu však obhájil aj John Ogrodnick, ktorý sa s 55 presnými zásahmi stal štvrtým najlepším strelcom súťaže. Ogrodnick nazbieral aj 50 asistencií, čo v súčte znamenalo siedme miesto v ligovej produktivite.

Sezóna 1984/85 bola pre Ogrodnicka najlepšou v jeho kariére. Na hranicu 50 gólov sa už nikdy nedostal, najbližšie k nej mal v ročníku 1989/90, kedy nastrieľal 43 gólov za New York Rangers.

John Ogrodnick odohral za Red Wings 558 stretnutí, v ktorých vsietil 265 gólov. S týmto súčtom dodnes zostáva desiatym najlepším strelcom v histórii klubu.

# 4 Steve Yzerman

Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa Red Wings začali pomaly tlačiť na popredné priečky NHL, pričom hlavnú zásluhu na tom mal ich mladý kapitán Steve Yzerman.

V ročníkoch 1987/88 až 1992/93 patril Yzerman medzi najdominantnejších hokejistov v lige. Počas týchto šiestich sezón nastrieľal za Red Wings 331 gólov a pozbieral 732 bodov. Na hranicu 50 gólov dosiahol po prvýkrát v roku 1988, tento kúsok potom zopakoval v rokoch 1989, 1990, 1991 a 1993.

Dňa 1. marca 1989 sa Yzerman stal prvým hokejistom Red Wings so 60-gólovou sezónou. V sezóne 1988/89 dal až 65 gólov, popri ktorých pridal 90 asistencií a v súčte 165 bodov, čo sú dodnes platné klubové rekordy. Strelecky imponoval aj v nasledujúcej sezóne, v ktorej strelil 62 gólov.

V ročníku 1990/91 Yzerman klesol na 50-gólovú métu, zaznamenajúc 51 presných zásahov. Stal sa však jediným hokejistom klubu s 50 a viac gólmi v štyroch sezónach za sebou.

Steve Yzerman odohral za Red Wings 1.514 stretnutí základnej časti a strelil 692 gólov. Viac gólov za jeden a ten istý klub dal v NHL iba jeho detroitský predchodca Gordie Howe.

# 5 Sergej Fiodorov

Na začiatku deväťdesiatych rokov prenikali do mužstva Detroitu viacerí európski mladíci. Jedným z nich bol výborný technik a korčuliar Sergej Fiodorov, jeden z najlepších centrov tejto dekády.

Fiodorov nebol považovaný za typického strelca - jeho obligátnou sezónnou hranicou bolo 30 a viac gólov, ktoré nahromadil v deviatich ročníkoch. V sezóne 1993/94 však strelecky explodoval a s 56 zásahmi bol najlepším strelcom mužstva a tretím najlepším strelcom NHL.

Fiodorov pridal k svojim 56 gólom aj 64 gólových prihrávok a so 120 kanadskými bodmi skončil na druhej priečke ligovej produktivity za Wayneom Gretzkym z Los Angeles. Za svoje výborné výkony v sezóne 1993/94 bol ocenený nomináciou do Zápasu hviezd a do prvého All-Star tímu ročníka, ako aj ziskom Hart Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu ligy, Lester B. Pearson Award pre najlepšieho hokejistu podľa hlasovania hráčov a Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka.

Sergej Fiodorov odohral za Red Wings 908 zápasov základnej časti a dal v nich rovných 400 gólov. S týmto súčtom je štvrtým najlepším strelcom a najlepším európskym strelcom v histórii klubu.

# 6 Ray Sheppard

Sergej Fiodorov dosiahol méty 50 gólov dňa 15. marca 1994 a už o dva týždne neskôr Red Wings spoznali aj šiesteho 50-gólového strelca vo svojej histórii - pravého krídelníka Raya Shepparda.

Sheppard bol šikovný a produktívny hokejista, ktorý sa v nabitom tíme Detroitu dokázal presadiť i napriek tomu, že v ňom nehral prvé husle. Sezóna 1993/94 preň bola najlepšou sezónou v kariére, keď sa s 52 gólmi stal druhým najlepším strelcom Red Wings a piatym najlepším kanonierom NHL.

Sheppard ťažil najmä zo skutočnosti, že gólové prihrávky mu servírovali hráči ako Steve Yzerman, Sergej Fiodorov, Paul Coffey a Nicklas Lidström. Aj pri takejto konkurencii sa pravidelne staval na presilové hry, v ktorých sa menil na najväčšiu streleckú zbraň Red Wings.

Ray Sheppard pôsobil v NHL do ročníka 1999/00, k méte 50 gólov sa už ale nepriblížil. Dres Red Wings obliekal v štyroch kompletných sezónach, počas ktorých nastrieľal 150 gólov, pričom v 43 zápasoch základnej časti sezóny 1994/95 skóroval v 30 prípadoch. V októbri 1995 ho Red Wings vymenili do mužstva San Jose Sharks za Igora Larionova.

Stojí za zmienku: Gordie Howe

História Detroit Red Wings pozná dvoch hráčov, ktorým na dosiahnutie 50-gólovej hranice chýbal jediný gól. Sú nimi útočníci Gordie Howe (1952/53) a Frank Mahovlich (1968/69).

Príbeh Gordieho Howea je výnimočný. S 801 gólmi je druhým najlepším zakončovateľom všetkých čias a jediným hokejistom z prvej dvadsiatky najlepších strelcov histórie bez čo i len jedného 50-gólového ročníka. Existuje však tvrdenie, podľa ktorého svoj 50. gól predsa len dal.

Autorom onoho tvrdenia je Sid Abel, Gordieho dlhoročný spoluhráč zo slávnej Production Line. Abel v roku 1980 pre časopis Sports Illustrated uviedol, že Howe strelil svoj gól číslo 50 v marci 1953 na ľade Bostonu po tom, čo tečoval strelu obrancu Reda Kellyho. Gól bol pripísaný Kellymu, na čo však Howe podľa Abela nenamietal, keďže na dosiahnutie bájnej hranice mal ešte niekoľko zápasov.

Ak by tomu bolo naozaj tak, Gordie Howe mohol byť prvým 50-gólovým strelcom Detroit Red Wings v ich histórii a iba druhý hokejistom s týmto honorom po Mauriceovi Richardovi.


Podklady:
  • Greatest Moments: 50 in 50 (Our History, The Montreal Canadiens)
  • On And On And On And On (E. M. Swift, Sports Illustrated; január 1980)
  • archív autora