Ako jedna veľká noc dojala Gordieho Howea k slzám

MARTIN UŽÁK | 03.03.2019

Legendárny Mr. Hockey Gordie Howe bol jedným z najtvrdších a najhúževnatejších hráčov v histórii NHL. Vytvoril si rešpekt svojou medveďou silou, svojimi tvrdými lakťami a päsťami, keď s ľahkosťou zrážal súperov k ľadu a lámal im kosti. Popri tom predvádzal grandiózny hokej, dvíhal fanúšikov zo sedadiel svojimi gólmi a zápas čo zápas robil všetko pre to, aby dokázal, kto je najlepší.

Mimo ľadu vyrástol v džentlmena prvej veľkosti. Bol zdvorilý a ohľaduplný. Mnohí, ktorí ho poznali osobne, o ňom dodnes hovoria ako o najmilšom človeku, akého kedy stretli. "Akoby bol na úplne inej úrovni než my ostatní," povedal o ňom jeden z jeho veľkých obdivovateľov, Wayne Gretzky.

Vzhľadom na spôsob svojej hry nemal Gordie v NHL veľa možností ukázať aj tú nežnejšiu stránku svojej osobnosti. NHL v ére Original Six bola tvrdá a surová, Gordie získal prezývku Mr. Hockey až po skončení kariéry a príbehy o jeho vzácnej galantnosti sa začali šíriť až postupom rokov.

O prvú prezentáciu jeho krehkej stránky v období, kedy sa v arénach oháňal lakťami, sa postarali Detroit Red Wings. Tí na jeho počesť zaranžovali v utorok 3. marca 1959 "Noc Gordieho Howea" a spolu s jeho milovanými mu pripravili najväčšie prekvapenie v živote.


Gordie Howe so svojou matkou Katherine a otcom Albertom (archív Siene slávy, 03.03.1959)


Noc Gordieho Howea bola oslavou najlepšieho hráča v červeno-bielom drese s okrídleným kolesom. Detroit Red Wings hrali vo svojej Olympii proti Boston Bruins. V NHL sa tú noc hral iba tento zápas. Slávnosť Gordieho Howea bola v hokejovej Amerike hlavnou udalosťou.

Gordieho noc odštartovala dvoma gólmi Red Wings v úvodnej tretine. Harryho Lumleyho v bránke Bruins prekonali Marcel Pronovost a Alex Delvecchio po prihrávke Howea.

Hlavná ceremónia prišla na rad v prestávke medzi prvou a druhou tretinou. Gordie stál na ľadovej ploche a Red Wings mu postupne venovali rôzne dary v odhadovanej hodnote 10 tisíc amerických dolárov, čo boli v tej dobe veľké peniaze. Red Wings mu podarovali dovolenku v Miami, oblečenie, batožinu, záhradný gril, televízor a na záver nové auto s poznávacou značkou GH-9000.

Red Wings doviezli automobil na ľadovú plochu, zabalený v priehľadnej fólii. Keď sa fólia strhla a Gordie sa natiahol k dverám, náhle sa rozplakal. Zistil, že v aute sedia jeho rodičia, otec Albert a matka Katherine. Bol to ten najkrajší dar, aký mu Red Wings mohli venovať.

Albert a Katherine žili v Saskatoone v kanadskej provincii Saskatchewan, v Gordieho rodisku. Do Detroitu prišli na apel klubu potajomky, aby Gordieho prekvapili. Otec Ab bol tej noci v Detroite po prvýkrát v živote a po prvýkrát v živote uvidel svojho syna hrať v NHL. Takisto Katherine ho videla hrať v NHL po prvýkrát, ale v Detroite už bola na jar 1950, keď Gordieho navštívila v nemocnici po tom, ako mu torontský Teeder Kennedy nalomil lebku a takmer ho pripravil o život.

Keď Ab a Katherine vystúpili z auta a milovaná Katherine svojho syna objala za búrlivých ovácií pätnástich tisícok divákov v Olympii, veľký Gordie Howe sa zlomil a rozplakal ešte viac.

To bola tá vzácna, krehká scéna, akú NHL dovtedy u tohto bojovníka s číslom 9 nevidela.


Gordie Howe zisťuje, kto ho čaká v aute (archív Detroit Red Wings, 03.03.1959)


Diváci v Olympii si následne od Gordieho vypýtali krátku reč.

"Slzy mi nevadia," povedal po hodnej chvíli dojatý Howe. "Zo Saskatoonu je to dlhá cesta. Chcem vám poďakovať, že ste mi pripravili najväčšie vzrušenie v mojom živote."

Noc Gordieho Howea mala nakoniec iba jednu chybičku krásy: Boston Bruins v ďalšom priebehu zápasu vyrovnali na 2:2 a týmto výsledkom sa zápas aj skončil.

Gordie sa vracal k svojmu emotívnemu stretnutiu s rodičmi ešte mnohokrát.

"Keď som toho dňa šiel do Olympie, napadlo ma, aké by bolo pekné, ak by tu so mnou boli mama a otec," povedal po rokoch. "Nakoniec tam boli, boli v tom aute. Mal byť zo mňa húževnatý muž, ako ma všetci poznali, ale keď som ich videl, tak ma to zlomilo, úplne ma to zlomilo."

A takisto sa ešte mnohokrát vrátil k iným myšlienkam, ktoré ho sprevádzali, keď mu Detroit Red Wings pripravili túto slávnosť.

Gordie mal vtedy 28 dní pred 31. narodeninami. Za Red Wings nastupoval už trinástu sezónu a dosiahol prakticky všetko, čo mohol: štyrikrát vyhral Stanley Cup, päťkrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča NHL a štyrikrát Hart Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu ligy. Vytvoril desiatky ligových rekordov. Hoci bol trochu starší a zamýšľal sa nad tým, čo ďalej, stále cítil, že má v nohách ešte dosť síl a že má pred sebou ešte mnohé. A tak aj bolo.

Po emotívnej oslave z 3. marca 1959 prišli ďalšie a ďalšie trofeje, ďalšie a ďalšie rekordy, ďalšie a ďalšie roky v NHL a dokonca ešte šesť sezón vo WHA, kde si zahral po boku svojich synov Marka a Martyho a v sezóne 1979/80, keď mal 52 rokov, s nimi za veľkej slávy odohral svoj 26. a posledný rok v NHL, aby dotvoril fantastickú kariéru.

V jeho poslednej sezóne v NHL mu diváci tlieskali všade, kde sa objavil. Pri zápasoch v legendárnej montrealskej aréne Forum mu fanúšikovia zvykli aplaudovať v stoji pri každom striedaní.

Niet divu, že sa mu hovorilo a navždy bude hovoriť Mr. Hockey.

A niet divu, že jeho veľký obdivovateľ Wayne Gretzky, ktorý ho postupom rokov pripravil o mnohé rekordy, o ňom vyhlásil, že bol "najväčším hokejistom všetkých čias."

 
Pocta Gordiemu Howeovi


Podklady:
  • March 3: Red Wings hold night for Howe (John Kreiser, NHL.com; 03.03.2017)
  • The best gift ever given to Gordie Howe brought the Detroit legend to tears (Bill Dow, Detroit Athletic; 05.10.2014)
  • Mr. Hockey: My Story (Gordie Howe, Penguin Group, 2014; ISBN 978-0-698-18359-9)