MARTIN UŽÁK | 28.03.2020 | aktualizované 28.03.2021
Wayne Gretzky o ňom hovoril a dodnes hovorí, že bol "najväčším hokejistom všetkých čias." Ako jediný hral aktívny hokej v piatich dekádach (ba dokonca v šiestich aj so symbolickým striedaním v IHL v októbri 1997). V rokoch 1946 až 1980 nastrieľal v NHL viac gólov a pozbieral viac bodov ako ktokoľvek iný, a to mohol pridať ďalšie tucty gólov a stovky bodov, pokiaľ by dva roky neodpočíval a šesť rokov nepôsobil v konkurenčnej WHA. No a napriek tomu, že po ňom prišli ďalší a ďalší a hrali v podstatne ofenzívnejšej ére ako on, dodnes je držiteľom mnohých ligových rekordov.
V jeho poslednej sezóne mu tlieskali všade, kde sa objavil. Pri lúčení v preslávenom montrealskom Forum mu fanúšikovia aplaudovali v stoji pri každom striedaní. Po skončení kariéry si raz a navždy vyslúžil veľavravnú prezývku Mr. Hockey.
Spomína sa na neho aj ako na jedného z najtvrdších hokejistov v jeho dobe. Preslávil sa surovými lakťami, ktorými bez milosti zrážal protivníkov k ľadu. Mal aj tvrdé päste. Keď v roku 1959 brutálne zmlátil Loua Fontinata, najobávanejšieho bitkára NHL, nikto si naň viac netrúfol.
Príbeh legendárneho Gordieho Howea na prvý pohľad pôsobí dojmom, že od začiatku až do konca ho nič nepribrzdilo. Že to bola jedna veľká jazda. Ale nie je to tak.
S kariérou tohto "najväčšieho hokejistu všetkých čias", ako mu hovorí Gretzky, mohlo byť všetko úplne inak už na jar roku 1950, kedy utrpel hrôzostrašné zranenie.
Detroit Red Wings hrali prvý zápas play-off proti hosťujúcim Toronto Maple Leafs, svojim najväčším rivalom, a prehrali 0:5. Hoci Red Wings vyhrali základnú časť, Maple Leafs boli favoritmi, pretože tri roky v rade vyhrali Stanley Cup a vytvorili silnú dynastiu. Detroitských však ani tak neznepokojoval výsledok úvodného stretnutia ako desivá scenéria spred polovice tretej tretiny, keď sa v súboji pri mantineli stretli Teeder Kennedy a Gordie Howe.
Kennedy bol kapitánom Maple Leafs. Mizerný korčuliar, ale šikovný a nebojácny bojovník a líder, asi najlepší líder, akého kedy v Toronte mali. Výborný obranár, excelentný na vhadzovania. Do každého striedania šiel naplno, akoby bolo jeho posledné.
Howe bol vychádzajúcou hviezdou. Nastupoval v dominantnej útočnej formácii Production Line po boku Teda Lindsayho a Sida Abela. Dva dni predtým toto trio obsadilo prvé tri miesta v kanadskom bodovaní NHL po základnej časti sezóny 1949/50 - takí boli dobrí.
Hrôzostrašná scenéria prišla v čase 48:37 za stavu 0:4. Howe chcel Kennedyho vo veľkej rýchlosti naraziť na mantinel, Kennedy mu však uhýbal, Howe sa dostal do zraniteľnej pozície, Kennedy ho zaplietol hokejkou, Howe vrazil tvárou do mantinelu a povalil sa k ľadu, kde sa o neho ešte potkol spoluhráč Jack Stewart. Howe si rozbil hlavu, upadol do bezvedomia a so silno krvácajúcou ranou bol pred zrakom takmer 14 tisíc vydesených divákov v detroitskej Olympii odnesený na nosidlách a rýchlo prevezený do Harperovej nemocnice v Detroite. Play-off 1950 pre neho razom skončilo.
Až pri prevoze do nemocnice vysvitlo, o aké vážne zranenie išlo.
Howe utrpel ťažký otras mozgu, mal zlomený nos, poranené pravé oko a podozrenie na zlomenú čeľusť a nalomenú lebku. V kritickom stave krvácal do mozgu, musel podstúpiť operáciu. "Všetky indície nasvedčovali tomu, že zomiera," uviedol generálny manažér Jack Adams.
Howe sa zranil natoľko vážne, že do Harperovej nemocnice bola privolaná aj jeho milovaná matka Katherine. Do Detroitu prišla po prvýkrát. V tých časoch bol život hokejistov obyčajný a skromný, rodičia za nimi bežne nejazdili. Keď sa ale Katherine dozvedela, že jej syn tri dni pred svojimi 22. narodeninami bojuje nielen o kariéru, ale aj o svoj život, neváhala a pricestovala za ním.
Na klziskách medzitým pokračovala vojna medzi Red Wings a Maple Leafs v úvodnom kole play-off. Red Wings odpovedali na výprask z prvého stretnutia víťazstvom a viacerými tvrdými zákrokmi na Kennedyho i ďalších hráčov Leafs. Potom opäť prehrali, opäť vyhrali, opäť prehrali. Howe im chýbal, na pravom krídle údernej prvej lajny ho nemal kto nahradiť. Red Wings však robili, čo mohli, aby to najlepšiemu mužstvu posledných troch rokov spočítali.
Nebojovalo sa však iba v nemocnici a na klziskách. Kennedyho stret s Howeom vyvolal veľké vášne. Kennedy sa po incidente prišiel ospravedlniť rovno k lavičke Red Wings, ale domáci tréner Tommy Ivan ho skritizoval za to, že Howea zámerne pichol hokejkou. Detroitský brankár Harry Lumley ho zasa nazval klamárom. V Detroite sa stal nepriateľom číslo jeden. V druhom zápase sa ho pokúšali napadnúť nielen viacerí hráči Red Wings, ale aj niekoľkí detroitskí fanúšikovia.
Red Wings a Maple Leafs sa nevedeli dohodnúť, či bol Kennedy vinný alebo nie. Red Wings od vedenia NHL žiadali Kennedyho trest. Tvrdili, že Howea špinavo fauloval. Kennedy však úmysel odmietal a liga v čele s prezidentom Clarenceom Campbellom, ktorý bol na stretnutí osobne a incident videl, s ním súhlasila, takže žiadny trest nedostal. Campbell na druhý deň po zápase rozbehol vyšetrovanie a po jeho skončení zvolal veľkú tlačovú konferenciu. Išlo o prvú tlačovú konferenciu s prejednávaným zranením hráča v histórii NHL.
Neskôr, po vyhrotenom druhom zápase série, začal torontský manažér Conn Smythe obviňovať Red Wings z toho, že sa chcú pomstiť a snažia sa zraniť jeho hráčov. Detroitský šéf Jack Adams sa však nedal a odkázal mu, že Maple Leafs zažaluje a bude od nich požadovať odškodné vo výške 75 tisíc amerických dolárov, čo boli v tej dobe veľké peniaze.
Howe po prvýkrát prehovoril týždeň po incidente, na nemocničnom lôžku, s obviazanou hlavou a ranou na pravom oku. Na okolnosti nárazu do mantinelu si nepamätal. Vyhlásil ale, že to nebola Kennedyho vina, že Kennedy je príliš dobrý hráč na to, aby chcel niekoho úmyselne zraniť.
Séria medzi Red Wings a Maple Leafs sa po prvých dvoch vyostrených stretnutiach a pod bedlivým dohľadom ligového šéfa Campbella upokojila a dospela až do rozhodujúceho siedmeho súboja. Ten Red Wings vyhrali v Olympii 1:0 po predĺžení a postúpili do finále proti New York Rangers.
Howe opustil nemocnicu v apríli 1950, po troch týždňoch. Jediné, čo mu do konca života z tohto incidentu zostalo, bol nervový tik na tvári, v dôsledku ktorého veľa žmurkal.
Mr. Hockey, ako je známe, napokon prežil fantastickú a dlhú kariéru, plnú veľkých víťazstiev.
To prvé sa zrodilo v apríli 1950, kedy zistil, že bude môcť pokračovať v aktívnej kariére, spočiatku so špeciálnou koženou prilbou, aby chránil hlavu pred otrasmi.
No a to druhé mu venovali jeho detroitskí spoluhráči, ktorí o niekoľko týždňov po jeho zranení a po vyradení Maple Leafs zdolali v siedmom zápase aj Rangers a vyhrali Stanley Cup. A neskôr, na čele s uzdraveným Gordiem, vymenili Toronto na tróne NHL a sami vytvorili dynastiu.
Podklady:
Wayne Gretzky o ňom hovoril a dodnes hovorí, že bol "najväčším hokejistom všetkých čias." Ako jediný hral aktívny hokej v piatich dekádach (ba dokonca v šiestich aj so symbolickým striedaním v IHL v októbri 1997). V rokoch 1946 až 1980 nastrieľal v NHL viac gólov a pozbieral viac bodov ako ktokoľvek iný, a to mohol pridať ďalšie tucty gólov a stovky bodov, pokiaľ by dva roky neodpočíval a šesť rokov nepôsobil v konkurenčnej WHA. No a napriek tomu, že po ňom prišli ďalší a ďalší a hrali v podstatne ofenzívnejšej ére ako on, dodnes je držiteľom mnohých ligových rekordov.
V jeho poslednej sezóne mu tlieskali všade, kde sa objavil. Pri lúčení v preslávenom montrealskom Forum mu fanúšikovia aplaudovali v stoji pri každom striedaní. Po skončení kariéry si raz a navždy vyslúžil veľavravnú prezývku Mr. Hockey.
Spomína sa na neho aj ako na jedného z najtvrdších hokejistov v jeho dobe. Preslávil sa surovými lakťami, ktorými bez milosti zrážal protivníkov k ľadu. Mal aj tvrdé päste. Keď v roku 1959 brutálne zmlátil Loua Fontinata, najobávanejšieho bitkára NHL, nikto si naň viac netrúfol.
Príbeh legendárneho Gordieho Howea na prvý pohľad pôsobí dojmom, že od začiatku až do konca ho nič nepribrzdilo. Že to bola jedna veľká jazda. Ale nie je to tak.
S kariérou tohto "najväčšieho hokejistu všetkých čias", ako mu hovorí Gretzky, mohlo byť všetko úplne inak už na jar roku 1950, kedy utrpel hrôzostrašné zranenie.
 |
| Gordie Howe (Associated Press) |
(Nielen) kariéra v ohrození
Bol 28. marec 1950.Detroit Red Wings hrali prvý zápas play-off proti hosťujúcim Toronto Maple Leafs, svojim najväčším rivalom, a prehrali 0:5. Hoci Red Wings vyhrali základnú časť, Maple Leafs boli favoritmi, pretože tri roky v rade vyhrali Stanley Cup a vytvorili silnú dynastiu. Detroitských však ani tak neznepokojoval výsledok úvodného stretnutia ako desivá scenéria spred polovice tretej tretiny, keď sa v súboji pri mantineli stretli Teeder Kennedy a Gordie Howe.
Kennedy bol kapitánom Maple Leafs. Mizerný korčuliar, ale šikovný a nebojácny bojovník a líder, asi najlepší líder, akého kedy v Toronte mali. Výborný obranár, excelentný na vhadzovania. Do každého striedania šiel naplno, akoby bolo jeho posledné.
Howe bol vychádzajúcou hviezdou. Nastupoval v dominantnej útočnej formácii Production Line po boku Teda Lindsayho a Sida Abela. Dva dni predtým toto trio obsadilo prvé tri miesta v kanadskom bodovaní NHL po základnej časti sezóny 1949/50 - takí boli dobrí.
Hrôzostrašná scenéria prišla v čase 48:37 za stavu 0:4. Howe chcel Kennedyho vo veľkej rýchlosti naraziť na mantinel, Kennedy mu však uhýbal, Howe sa dostal do zraniteľnej pozície, Kennedy ho zaplietol hokejkou, Howe vrazil tvárou do mantinelu a povalil sa k ľadu, kde sa o neho ešte potkol spoluhráč Jack Stewart. Howe si rozbil hlavu, upadol do bezvedomia a so silno krvácajúcou ranou bol pred zrakom takmer 14 tisíc vydesených divákov v detroitskej Olympii odnesený na nosidlách a rýchlo prevezený do Harperovej nemocnice v Detroite. Play-off 1950 pre neho razom skončilo.
Až pri prevoze do nemocnice vysvitlo, o aké vážne zranenie išlo.
Howe utrpel ťažký otras mozgu, mal zlomený nos, poranené pravé oko a podozrenie na zlomenú čeľusť a nalomenú lebku. V kritickom stave krvácal do mozgu, musel podstúpiť operáciu. "Všetky indície nasvedčovali tomu, že zomiera," uviedol generálny manažér Jack Adams.
Howe sa zranil natoľko vážne, že do Harperovej nemocnice bola privolaná aj jeho milovaná matka Katherine. Do Detroitu prišla po prvýkrát. V tých časoch bol život hokejistov obyčajný a skromný, rodičia za nimi bežne nejazdili. Keď sa ale Katherine dozvedela, že jej syn tri dni pred svojimi 22. narodeninami bojuje nielen o kariéru, ale aj o svoj život, neváhala a pricestovala za ním.
 |
| Gordie Howe na nemocničnom lôžku. Po jeho boku sestra Gladys a matka Katherine (Associated Press, apríl 1950) |
Prvé z veľkých víťazstiev
Gordieho napokon zachránil núdzový neurochirurgický zákrok pre zmiernenie tlaku v jeho lebečnej dutine. Lekári mu navŕtali do hlavy dieru a vyniesli krv, ktorá tlačila na jeho lebku a mohla vyvolať smrť. Po operácii mu najskôr nedovolili spať a pichali ho ihlou do nohy, aby zostal bdelý. Jeho stav sa začal zlepšovať po dvoch dňoch v Harperovej nemocnici, aj keď lekári ešte nevedeli s určitosťou uviesť, či sa bude môcť vrátiť k vrcholovej kariére. V období rekonvalescencie mu pomáhala terapia v kyslíkovej komore. Po operačnom zákroku zostal v nemocnici ďalšie týždne a s pomocou svojej sestry Gladys odpovedal na listy fanúšikom zo všetkých kútov Kanady a USA.Na klziskách medzitým pokračovala vojna medzi Red Wings a Maple Leafs v úvodnom kole play-off. Red Wings odpovedali na výprask z prvého stretnutia víťazstvom a viacerými tvrdými zákrokmi na Kennedyho i ďalších hráčov Leafs. Potom opäť prehrali, opäť vyhrali, opäť prehrali. Howe im chýbal, na pravom krídle údernej prvej lajny ho nemal kto nahradiť. Red Wings však robili, čo mohli, aby to najlepšiemu mužstvu posledných troch rokov spočítali.
Nebojovalo sa však iba v nemocnici a na klziskách. Kennedyho stret s Howeom vyvolal veľké vášne. Kennedy sa po incidente prišiel ospravedlniť rovno k lavičke Red Wings, ale domáci tréner Tommy Ivan ho skritizoval za to, že Howea zámerne pichol hokejkou. Detroitský brankár Harry Lumley ho zasa nazval klamárom. V Detroite sa stal nepriateľom číslo jeden. V druhom zápase sa ho pokúšali napadnúť nielen viacerí hráči Red Wings, ale aj niekoľkí detroitskí fanúšikovia.
Red Wings a Maple Leafs sa nevedeli dohodnúť, či bol Kennedy vinný alebo nie. Red Wings od vedenia NHL žiadali Kennedyho trest. Tvrdili, že Howea špinavo fauloval. Kennedy však úmysel odmietal a liga v čele s prezidentom Clarenceom Campbellom, ktorý bol na stretnutí osobne a incident videl, s ním súhlasila, takže žiadny trest nedostal. Campbell na druhý deň po zápase rozbehol vyšetrovanie a po jeho skončení zvolal veľkú tlačovú konferenciu. Išlo o prvú tlačovú konferenciu s prejednávaným zranením hráča v histórii NHL.
Neskôr, po vyhrotenom druhom zápase série, začal torontský manažér Conn Smythe obviňovať Red Wings z toho, že sa chcú pomstiť a snažia sa zraniť jeho hráčov. Detroitský šéf Jack Adams sa však nedal a odkázal mu, že Maple Leafs zažaluje a bude od nich požadovať odškodné vo výške 75 tisíc amerických dolárov, čo boli v tej dobe veľké peniaze.
Howe po prvýkrát prehovoril týždeň po incidente, na nemocničnom lôžku, s obviazanou hlavou a ranou na pravom oku. Na okolnosti nárazu do mantinelu si nepamätal. Vyhlásil ale, že to nebola Kennedyho vina, že Kennedy je príliš dobrý hráč na to, aby chcel niekoho úmyselne zraniť.
Séria medzi Red Wings a Maple Leafs sa po prvých dvoch vyostrených stretnutiach a pod bedlivým dohľadom ligového šéfa Campbella upokojila a dospela až do rozhodujúceho siedmeho súboja. Ten Red Wings vyhrali v Olympii 1:0 po predĺžení a postúpili do finále proti New York Rangers.
Howe opustil nemocnicu v apríli 1950, po troch týždňoch. Jediné, čo mu do konca života z tohto incidentu zostalo, bol nervový tik na tvári, v dôsledku ktorého veľa žmurkal.
Mr. Hockey, ako je známe, napokon prežil fantastickú a dlhú kariéru, plnú veľkých víťazstiev.
To prvé sa zrodilo v apríli 1950, kedy zistil, že bude môcť pokračovať v aktívnej kariére, spočiatku so špeciálnou koženou prilbou, aby chránil hlavu pred otrasmi.
No a to druhé mu venovali jeho detroitskí spoluhráči, ktorí o niekoľko týždňov po jeho zranení a po vyradení Maple Leafs zdolali v siedmom zápase aj Rangers a vyhrali Stanley Cup. A neskôr, na čele s uzdraveným Gordiem, vymenili Toronto na tróne NHL a sami vytvorili dynastiu.
Gordie Howe (1928-2016)
Podklady:
- Mid-game accident left Gordie Howe close to death (Zlati Meyer, Detroit Free Press; 22.03.2015)
- Mr. Hockey: My Story (Gordie Howe, Penguin Group, 2014; ISBN 978-0-698-18359-9)
- The Night Teeder Kennedy almost killed Gordie Howe (Joe Pelletier, Hockey History Blog; 28.03.2013)
- The high spots of a lifetime with the Red Wings (Trent Frayne & Jack Adams, Maclean's; 28.01.1961)
- Gordie Howe clears Kennedy of injuring him (United Press via The Boston Globe; 04.04.1950)
- The Official Story on Howe (Andy Lytle, The Vancouver Sun; 30.03.1950)
- Wings must come off floor to beat Leafs (Detroit Free Press; 30.03.1950)
- Campbell clears Kennedy, criticizes Ivan (Canadian Press via The Gazette; 30.03.1950)
- Howe's loss, not game, worries Wings (Tommy Devine, Detroit Free Press; 29.03.1950)
- archív autora