Big Ned: od premiéry v NHL po pripravovaný film

MARTIN UŽÁK | 18.11.2017 | aktualizované 18.11.2018

Piatok 18. novembra 1977, štadión Omni Coliseum, Atlanta.

Na rozkorčuľovaní pred zápasom medzi Atlanta Flames a Detroit Red Wings sa objavuje nový muž. Nastupuje za Red Wings. Má husté vlasy, bujnú bradu a zapálené oči. Je dobre stavaný, mohutný. Na chrbte má číslo 20.

Ktože to je?!

Ďalší zo Severoameričanov hrajúcich brutálny hokej, často na hranici pravidiel?

Kdeže!

Je to Václav Nedomanský.

Prvý hokejista, ktorý ušiel z komunistického Československa uprostred Studenej vojny. Riskoval svoj život, aby odišiel za lepším - aby odišiel za slobodou. V pokročilom veku sa chcel presadiť v Severnej Amerike, kde sa hral úplne iný hokej ako u neho doma a na medzinárodnej scéne.

Niektorí ho poznali zo Svetovej hokejovej asociácie (WHA), vtedajšej konkurentky NHL. Ďalší z jeho predchádzajúcich vystúpení v reprezentácii, keď pri jednom zápase vo Winnipegu nasúkal tri góly a ten štvrtý mu neuznali len preto, že svojou delovkou pretrhol sieť a nikto si to nevšimol. V Detroite si ho možno pamätali z veľkej reklamy na žiletky povedľa diaľnice.

Niektorí o ňom počuli po prvýkrát. Ale už čoskoro zistili, s kým majú tú česť.


Pred prvým zápasom v novej Joe Louis Arene (archív Václava Nedomanského; 27.12.1979)

Prichádza hviezda

Nedomanský ušiel z Československa v júli 1974 vo veku tridsať rokov. Spolu s manželkou Věrou a synom Václavom odletel zo Švajčiarska do Kanady a začal hrávať za Toronto Toros vo WHA. "Česká hokejová hviezda emigruje do Kanady," písalo sa vtedy na titulnej strane novín Toronto Sun.

Nedomanský opúšťal vlasť ako najlepší strelec v histórii československej reprezentácie. Bol dlhoročnou ústrednou postavou bratislavského Slovana (mnohí starší Bratislavčania si dodnes myslia, že je Slovákom; aj Nedomanský sám kedysi vyhlásil, že sa cíti byť viac Slovákom ako Čechom). Bol majstrom sveta a olympijským medailistom. Po úteku ho však vyhlásili za zradcu a vymazali z histórie reprezentácie, akoby v nej nikdy nehral.

V prvej sezóne v Kanade nasúkal za Toros 41 gólov, v tej druhej dokonca 56. Klub sa následne presťahoval do Birminghamu a zmenil si názov na Bulls. Nedomanský s ním zostal ešte jednu kompletnú sezónu a krátko na začiatku tej štvrtej prešiel do NHL.

Do NHL ho zlanáril Ted Lindsay, bývalý hráč Red Wings a v tej dobe ich nový manažér. Do Detroitu ho pretiahol 15. novembra 1977. O tri dni, onoho 18. novembra 1977, s ním dokončil náležitosti jeho zmluvy a o niekoľko hodín ho poslal do akcie ako prvého československého hokejistu v drese Red Wings. Vo veku 33 rokov. A ako prvého hráča, ktorý počas sezóny prestúpil z WHA do NHL.

Nedomanský zažil proti Flames debut ako hrom. V jedinom zápase NHL v tej noci zažiaril tromi gólovými prihrávkami. Všetky asistencie boli primárne; pripravil nimi góly Andrého St. Laurenta, Reeda Larsona a Grega Jolyho. Prvé dve prihrávky rozdal v presilovej hre.

Red Wings s Flames prehrali 3:5. V tej dobe sa utápali vo svojej neslávne známej mŕtvej ére a dostávali viac na frak ako víťazili. Nedomanský sa však uviedol výborne a už onedlho mu aj v Detroite nikto nepovedal inak ako Big Ned (Veľký Ned).

Stovka v pokročilom veku

V sezóne 1977/78, svojej prvej v NHL, pozbieral Václav Nedomanský 28 kanadských bodov v 63 zápasoch základnej časti a ďalších osem bodov pridal v siedmich zápasoch play-off. Nastúpil aj do ojedinelého zápasu proti mužstvu Tesla Pardubice, a rovno skóroval a pridal asistenciu.

V nasledujúcej sezóne 1978/79 to už rozbalil naplno a s 38 gólmi a 73 bodmi sa stal najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom Red Wings. Dokázal to ako prvý Európan v histórii NHL. Stal sa prvým európskym strelcom hetriku v histórii Red Wings a prvým hráčom z Československa, ktorý sa v drese Detroitu pobil. Koncom februára 1979 strelil hetrik v dvoch zápasoch po sebe, čo u Red Wings okrem neho dokázal už len Brendan Shanahan o bezmála 18 rokov neskôr.

Svišťal okolo mantinelov, kľučkoval pred bezmocnými brankármi. Zdokonalil sa v bránení a naučil sa vzdorovať zastrašovaniu súperov. Vynikal svojou robustnou postavou, vydobyl si rešpekt. Bol rýchly, mal výbornú techniku, dobrú strelu. Bol skrátka hviezdou prvej veľkosti.

V podobnom tempe pokračoval v sezóne 1979/80, svojej tretej v drese Red Wings. V nej pozbieral 74 bodov za 35 gólov a 39 asistencií. Bol druhým najlepším strelcom i druhým najproduktívnejším hráčom Detroitu. Stal sa dokonca jedným z deviatich ligových pravých krídelníkov s aspoň jedným získaným hlasom v hlasovaní do All-Star tímu sezóny. Koncom roka 1979 zažil otvorenie Joe Louis Areny a ako jeden z prvých hráčov v nej skóroval pri prvom víťazstve Red Wings.

V Detroite odohral ešte ďalšie dve sezóny so ziskom 32 a 40 bodov. Sezónu 1982/83, svoju šiestu a poslednú v NHL, rozdelil medzi St. Louis Blues a New York Rangers.

Za Red Wings odohral celkovo 364 zápasov základnej časti, nastrieľal v nich 108 gólov a pozbieral 247 kanadských bodov. Doposiaľ iba osem Európanov nastrieľalo v drese Detroitu viac gólov ako on. Nastrieľať 100 a viac gólov v drese Red Wings vo veku 33 a viac rokov dokázali z európskych hokejistov iba on, Nicklas Lidström a Tomas Holmström.

V základnej časti NHL odohral celkovo 421 zápasov so ziskom 122 gólov a 278 bodov.

To všetko v období, kedy mu na vlasoch vyskakovali prvé šediny. V mužstvách, čo vtedy za veľa nestáli. A na klziskách, na ktorých boli Európania terčmi útokov, pretože Severoameričania si na nich radi vybíjali svoju zlosť z toho, že im začínali brať prácu.

Pripravuje sa dokument

Po ukončení kariéry v NHL odišiel Václav Nedomanský do Nemecka a Rakúska, kde chvíľu trénoval. Pri anabáze v Nemecku vyhlásil, že je občanom Kanady a že s komunistickým Československom nechce mať nič spoločné.

Po páde komunizmu sa konečne mohol vrátiť domov. Neskôr robil skauta pre Los Angeles Kings a Nashville Predators. Vyhral boj so zákernou chorobou. Ako skaut patril medzi strojcov nečakaného úspechu tímu Európy na Svetovom pohári 2016. Dnes robí skauta profesionálnych hráčov pre klub Vegas Golden Knights. Žije v Amerike, do Čiech a na Slovensko sa vracia len príležitostne.

Keď v roku 1997 Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) otvárala svoju Sieň slávy, bol jednou z prvej tridsiatky uvedených osobností. Onedlho sa stal členom Siene slávy slovenského hokeja a Siene slávy českého hokeja. Slovensko si ho uctilo poštovou známkou.

Veľkú poctu pre neho chystajú aj v Amerike - syn Václav v posledných rokoch zbiera materiál pre dokumentárny film, ktorý sa ohliadne za jeho útekom a úspešnou kariérou.

V Amerike poznajú Václava Nedomanského najmä ako prvého hokejistu, ktorý sa zovrel spod pazúrov despotických komunistov a dotiahol to až do NHL. Až po ňom utekali z komunistickej krajiny bratia Šťastní, Miroslav Fryčer, Petr Klíma a mnohí ďalší.

Chcel dokázať, že je schopný hrať aj tvrdý severoamerický hokej. Dokázal to vo veľkom štýle: po úteku z krutej krajiny, v pokročilom veku a tak, ako máloktorý ďalší Európan v histórii Red Wings.

Jeho úžasný príbeh však ani zďaleka nebol rozpovedaný celý.

Práve dokument s názvom Big Ned to má napraviť.





Podklady:
  • Detroit Red Wings 2017-18 Media Guide (Todd Beam, Kyle Kujawa & Alex DiFilippo, Detroit Red Wings; 2017)
  • Vaclav Nedomansky paved the way for hockey defectors who followed (Tal Pinchevsky, ESPN; 18.03.2016)
  • Češi a Slováci v dějinách NHL (Karel Knap, Egmont, 2005; ISBN 978-80-252-0267-4)
  • 1978-79 NHL Awards Voting (Hockey Reference)
  • Záznamy zo zápasov Detroit Red Wings (video archív autora; 1977)
  • Czech Hockey Star Defects to Canada (George Gross, Toronto Sun; 18.07.1974)
  • Historie českého hokeje / Osobnosti: Václav Nedomanský (Jiří Novák, Hokej.cz)