Big Ned: od premiéry v NHL po pripravovaný film

MARTIN UŽÁK | 18.11.2017 | aktualizované 18.11.2020

Piatok 18. novembra 1977, štadión Omni Coliseum, Atlanta.

Na rozkorčuľovaní pred zápasom medzi Atlanta Flames a Detroit Red Wings sa objavuje nový muž. Nastupuje za Red Wings. Má husté vlasy, bujnú bradu a zapálené oči. Je dobre stavaný, mohutný. Na chrbte má číslo 20.

Ktože to je?!

Ďalší z veľkých a silných Severoameričanov, hrajúcich brutálny hokej často na hranici pravidiel?

Kdeže!

Je to Václav Nedomanský.

Prvý hokejista, ktorý ušiel z komunistického Československa uprostred Studenej vojny. Riskoval svoj život, aby odišiel za lepším - aby odišiel za slobodou. V pokročilom veku sa chcel presadiť v Severnej Amerike, kde sa hral úplne iný hokej ako u neho doma a na medzinárodnej scéne.

Niektorí ho poznali zo Svetovej hokejovej asociácie (WHA), vtedajšej konkurentky NHL. Ďalší z jeho predchádzajúcich vystúpení v reprezentácii, keď pri jednom zápase vo Winnipegu nasúkal tri góly a ten štvrtý mu neuznali len preto, že svojou delovkou pretrhol sieť a nikto si to nevšimol. V Detroite si ho možno pamätali z veľkej reklamy na žiletky povedľa diaľnice.

Niektorí o ňom počuli po prvýkrát. Ale už čoskoro zistili, s kým majú tú česť.


Pred prvým zápasom v novej Joe Louis Arene (archív Václava Nedomanského; 27.12.1979)

Prichádza hviezda

Nedomanský ušiel z Československa v júli 1974 vo veku tridsať rokov. Spolu s manželkou Věrou a synom Václavom odletel zo Švajčiarska do Kanady a začal hrávať za Toronto Toros vo WHA. "Česká hokejová hviezda emigruje do Kanady," písalo sa vtedy na titulnej strane novín Toronto Sun.

Nedomanský opúšťal vlasť ako najlepší strelec v histórii československej reprezentácie. Bol dlhoročnou ústrednou postavou bratislavského Slovana (mnohí starší Bratislavčania si dodnes myslia, že je Slovákom; aj Nedomanský sám kedysi vyhlásil, že sa cíti byť viac Slovákom ako Čechom). Bol majstrom sveta a olympijským medailistom. Po úteku ho však vyhlásili za zradcu a vymazali z histórie reprezentácie, akoby v nej nikdy nehral.

V prvej sezóne v Kanade nasúkal za Toros 41 gólov, v tej druhej dokonca 56. Klub sa následne presťahoval do Birminghamu a zmenil si názov na Bulls. Nedomanský s ním zostal ešte jednu kompletnú sezónu a krátko na začiatku tej štvrtej prešiel do NHL.

Do NHL ho zlanáril Ted Lindsay, bývalý hráč Red Wings a v tej dobe ich nový manažér. Do Detroitu ho pretiahol 15. novembra 1977. O tri dni, onoho 18. novembra 1977, s ním dokončil náležitosti jeho zmluvy a o niekoľko hodín ho poslal do akcie ako prvého československého hokejistu v drese Red Wings. Vo veku 33 rokov. A ako prvého hráča, ktorý počas sezóny prestúpil z WHA do NHL.

Nedomanský zažil proti Flames debut ako hrom. V jedinom zápase NHL v tej noci zažiaril tromi gólovými prihrávkami. Všetky asistencie boli primárne; pripravil nimi góly Andrého St. Laurenta, Reeda Larsona a Grega Jolyho. Prvé dve prihrávky rozdal v presilovej hre.

Red Wings s Flames prehrali 3:5. V tej dobe sa utápali vo svojej neslávne známej mŕtvej ére a dostávali viac na frak ako víťazili. Nedomanský sa však uviedol výborne a už onedlho mu aj v Detroite nikto nepovedal inak ako Big Ned (Veľký Ned).

Stovka v pokročilom veku

V sezóne 1977/78, svojej prvej v NHL, pozbieral Václav Nedomanský 28 kanadských bodov v 63 zápasoch základnej časti a ďalších osem bodov pridal v siedmich zápasoch play-off. Nastúpil aj do ojedinelého zápasu proti mužstvu Tesla Pardubice, a rovno skóroval a pridal asistenciu.

V nasledujúcej sezóne 1978/79 to už rozbalil naplno a s 38 gólmi a 73 bodmi sa stal najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom Red Wings. Dokázal to ako prvý Európan v histórii NHL. Stal sa prvým európskym strelcom hetriku v histórii Red Wings a tiež prvým Čechoslovákom, ktorý sa v drese Detroitu pobil. Koncom februára 1979 strelil hetrik v dvoch zápasoch po sebe, čo okrem neho dokázal u Red Wings už len Brendan Shanahan o bezmála 18 rokov neskôr.

Svišťal okolo mantinelov, kľučkoval pred bezmocnými brankármi. Zdokonalil sa v bránení a naučil sa vzdorovať zastrašovaniu súperov. Vynikal svojou robustnou postavou, vydobyl si rešpekt. Bol stále dosť rýchly, mal výbornú techniku a dobrú strelu. Bol skrátka overenou hviezdou prvej veľkosti.

V podobnom tempe pokračoval v sezóne 1979/80, svojej tretej v drese Red Wings. V nej pozbieral 74 bodov za 35 gólov a 39 asistencií. Bol druhým najlepším strelcom i druhým najproduktívnejším hráčom Detroitu. Stal sa dokonca jedným z deviatich ligových pravých krídelníkov s aspoň jedným získaným hlasom v hlasovaní do All-Star tímu sezóny. Koncom roka 1979 zažil otvorenie Joe Louis Areny a ako jeden z prvých hráčov v nej skóroval pri prvom víťazstve Red Wings.

V Detroite odohral ešte ďalšie dve sezóny so ziskom 32 a 40 bodov. Sezónu 1982/83, svoju šiestu a poslednú v NHL, rozdelil medzi St. Louis Blues a New York Rangers.

Za Red Wings odohral celkovo 364 zápasov základnej časti, nastrieľal v nich 108 gólov a pozbieral 247 kanadských bodov. Doposiaľ iba desať Európanov nastrieľalo v drese Detroitu viac gólov ako on. Nastrieľať 100 a viac gólov v drese Red Wings vo veku 33 a viac rokov dokázali z európskych hokejistov iba on, Nicklas Lidström a Tomas Holmström.

V základnej časti NHL odohral celkovo 421 zápasov so ziskom 122 gólov a 278 bodov.

To všetko v období, kedy mu na vlasoch vyskakovali prvé šediny. V mužstvách, čo vtedy za veľa nestáli. A na klziskách, na ktorých boli Európania terčmi útokov, pretože Severoameričania si na nich radi vybíjali svoju zlosť z toho, že im začínali brať prácu.

Pripravuje sa dokument

Po ukončení kariéry v NHL odišiel Václav Nedomanský do Nemecka a Rakúska, kde chvíľu trénoval. Pri anabáze v Nemecku vyhlásil, že je občanom Kanady a že s komunistickým Československom nechce mať nič spoločné.

Po páde komunizmu sa konečne mohol vrátiť domov. Neskôr robil skauta pre Los Angeles Kings, Nashville Predators a Vegas Golden Knights. Vyhral boj so zákernou chorobou. Ako skaut patril medzi strojcov nečakaného úspechu tímu Európy na Svetovom pohári 2016. Žije v Amerike, do Čiech a na Slovensko sa vracia len príležitostne.

Keď v roku 1997 Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) otvárala svoju Sieň slávy, bol jednou z prvej tridsiatky uvedených osobností. Onedlho sa stal členom Siene slávy slovenského hokeja a neskôr Siene slávy českého hokeja. Slovensko si ho uctilo vzácnou poštovou známkou.

V pondelok 18. novembra 2019, teda presne 42 rokov od svojho debutu v drese Red Wings, bol uvedený aj do Siene slávy v Toronte. Stal sa 80. niekdajším "Červeným krídlom" v tejto vzácnej spoločnosti. Z Čechov a Slovákov, ktorí počas svojej kariéry hrali za Red Wings, sa dočkali tejto pocty iba Dominik Hašek a Marián Hossa. 

V Amerike pre neho chystajú ďalšiu poctu - jeho syn Václav (Vashi) v posledných rokoch zbiera materiál pre dokumentárny film, ktorý sa ohliadne za jeho útekom a úspešnou kariérou (podľa pôvodných plánov mal byť dokončený už v roku 2017, ale jeho príprava pokračuje dodnes).

V Amerike poznajú Václava Nedomanského najmä ako prvého hokejistu, ktorý sa zovrel spod pazúrov despotických komunistov a dotiahol to až do NHL. Až po ňom utekali z komunistickej krajiny bratia Šťastní, Miroslav Fryčer, Petr Klíma a ďalší.

Chcel dokázať, že je schopný hrať aj tvrdý severoamerický hokej. Dokázal to vo veľkom štýle: po úteku z krutej krajiny, v pokročilom veku a tak, ako máloktorý ďalší Európan (minimálne v histórii Detroit Red Wings).

Jeho úchvatný príbeh však nebol rozpovedaný úplne celý. Práve dokument Big Ned to má napraviť.





Podklady:
  • Detroit Red Wings 2017-18 Media Guide (Todd Beam, Kyle Kujawa & Alex DiFilippo, Detroit Red Wings; 2017)
  • Vaclav Nedomansky paved the way for hockey defectors who followed (Tal Pinchevsky, ESPN; 18.03.2016)
  • Češi a Slováci v dějinách NHL (Karel Knap, Egmont, 2005; ISBN 978-80-252-0267-4)
  • 1978-79 NHL Awards Voting (Hockey Reference)
  • Záznamy zo zápasov Detroit Red Wings 1977-1982 (video archív autora)
  • Czech Hockey Star Defects to Canada (George Gross, Toronto Sun; 18.07.1974)
  • archív autora