MARTIN UŽÁK | 25.08.2013
Americký útočník Justin Abdelkader sa trochu podobá na Tomasa Holmströma. Prečo? Najskôr treba začať príbehom hráča, ktorému sa hovorievalo "Homer".
Tomas Holmström prišiel do NHL ako nevýrazný mladík, ktorý slabo korčuľoval, odvrával koučom a vo svojom prvom tréningovom kempe si vyšliapol na samotného Stevea Yzermana. Keď Holmström začal nastupovať s kapitánom Yzermanom v jednej lajne, našli sa aj takí priaznivci, ktorí nedôverčivo krútili hlavou a lamentovali, prečo nehráva v nižšej formácii a prečo zaberá miesto niekomu, kto je šikovnejší.
Holmström sa pri Yzermanovi naučil drieť, začal chodiť na presilové hry a postupom času si zahral aj po boku takých autorít, akými boli Igor Larionov, Sergej Fiodorov, Brendan Shanahan či Luc Robitaille.
Zatiaľ čo spočiatku bol Holmström podceňovaný, s NHL sa lúčil ako štvornásobný víťaz Stanley Cupu, držiteľ zlatej olympijskej medaily a jeden zo šiestich hokejistov, ktorí za Detroit odohrali tisíc zápasov.
Mnohí z tých, ktorí Holmströma sprvoti kritizovali, sa časom začali pýtať, ktože tohto fenomenálneho hokejistu zastúpi. Táto záhada pritom nemátala iba fanúšikov, ale aj samotných Detroit Red Wings.
Keď Holmström pauzoval vinou zranení, Red Wings sa ho snažili nahradiť inými hokejistami. Danny Cleary mal pripomenúť jeho bojovnosť a čiernu robotu po boku tvorivých hviezd, Tomáš Kopecký a Johan Franzén sa pokúšali napodobniť jeho jedinečnú hru pred súperovým brankárom.
Žiaden zo spomínaných záskokov sa neujal, no momentálne sa zdá, že Detroit našiel tú najlepšiu alternatívu v lanskej sezóne - prvej bez Homera - v osobe dvadsaťšesťročného Justina Abdelkadera.
Abdelkader sa uviedol na známosť v play-off 2009, keď dokázal skórovať v prvých dvoch dueloch finále Stanley Cupu proti Pittsburghu. V zostave Detroitu sa usadil v sezóne 2009/10, pričom väčšinou pendloval medzi tretím a štvrtým útokom, často zhadzujúc rukavice a prezentujúc sa tvrdou a nebojácnou hrou.
Fanúšikovia sa s Abdelkaderom stotožnili ako s hráčom z nižšej formácie, takže mnohým z nich prekážalo, keď sa počas skráteného ročníka 2012/13 začal objavovať po boku Henrika Zetterberga a neskôr i Pavla Daciuka. Jeho kritikom nahrávalo aj to, že sa rozbiehal pomaly a dlho nemohol prelomiť streleckú smolu.
Abdelkader neskóroval v prvých 23 zápasoch sezóny 2012/13. Premiérový gól strelil až 7. marca 2013 v závere súboja s Edmontonom, keď zakončoval do opustenej bránky. Neprajníci nestíchli ani po tom, čo zaznamenal dva góly na ľade Vancouveru - v oboch prípadoch sa o neho obtrela strela Daciuka.
Umlčanie kritikov prišlo až 22. marca 2013, keď Abdelkader zažiaril hetrikom a asistenciou v Anaheime. V zápase, ktorý Detroit vyhral pomerom 5:1, sa presadil po krásnej individuálnej akcii, presnej strele švihom a pohotovom príklepe z pokľaku. To všetko stihol za necelých 15 minút a pri hre piatich proti piatim.
Abdelkader zakončil základnú časť ročníka 2012/13 s desiatimi presnými zásahmi, ktorými si vytvoril nové sezónne maximum. V play-off pridal dva góly a asistenciu, čím vyrovnal svoj počin z jari 2009. Solídne výkony mu navyše vyniesli pozvánku do orientačného kempu reprezentácie USA pred olympijskými hrami.
Abdelkaderove čísla neboli ohromujúce, ich hodnota však nerozhodovala, pretože on dokázal dominovať v iných smeroch. Usilovne forčekoval, bojoval o puk a operoval pred bránou súpera, čo ocenili ako jeho kumpáni z útoku, tak aj tréner Mike Babcock, ktorý si ho ponechal v prvej lajne do konca sezóny.
Mike Babcock uvidel v Abdelkaderovi odvážneho bojovníka, ktorý pokorne odvádza čiernu robotu pre svojich hviezdnych spoluhráčov. Pavel Daciuk v ňom našiel muža, ktorý mu (ako sám uviedol) vláči klavír a umožňuje, aby na ňom mohol hrať. Takúto rolu mal v Detroite aj pán menom Tomas Holmström.
Abdelkader pripomína Holmströma fyzickým poňatím hry, bojovnosťou a ochotou chodiť do rohov klziska a do miest, kde to bolí. Svojmu slávnemu predchodcovi sa podobá aj vôľou urobiť čokoľvek, len aby pomohol tímu. Súvis panuje aj v počiatočnej kritike, ktorej musel čeliť pri presune do popredného útoku.
Samozrejme, Tomas Holmström bol majstrom svojho remesla a bolo by veľmi trúfalé myslieť si, že by sa mohol nájsť niekto, kto by ho dokázal maximálne nahradiť. Red Wings predsa neobjavili obdobný herný prejav ani u Clearyho, Kopeckého a Franzéna, i keď každý z nich sa javil dojmom, že na to má dispozície.
Abdelkader nie je taký produktívny, dostáva minimum priestoru v presilových hrách a nijak zvlášť nevyniká v hre pred bránkou súpera. Určite však dostane možnosť, aby tieto herné atribúty zlepšil.
Pre Detroit Red Wings by bolo úspechom už len to, ak by sa z Abdelkadera stal taký hokejista, ktorý by niekdajšiu rolu Homera udržal pri živote a kúsok z Tomasa Holmströma prinášal aj v nasledujúcich sezónach. Pretože každý hokejista, ktorý Tomasa Holmströma aspoň pripomenie, je nesmierne cenný.
Americký útočník Justin Abdelkader sa trochu podobá na Tomasa Holmströma. Prečo? Najskôr treba začať príbehom hráča, ktorému sa hovorievalo "Homer".
Tomas Holmström prišiel do NHL ako nevýrazný mladík, ktorý slabo korčuľoval, odvrával koučom a vo svojom prvom tréningovom kempe si vyšliapol na samotného Stevea Yzermana. Keď Holmström začal nastupovať s kapitánom Yzermanom v jednej lajne, našli sa aj takí priaznivci, ktorí nedôverčivo krútili hlavou a lamentovali, prečo nehráva v nižšej formácii a prečo zaberá miesto niekomu, kto je šikovnejší.
Holmström sa pri Yzermanovi naučil drieť, začal chodiť na presilové hry a postupom času si zahral aj po boku takých autorít, akými boli Igor Larionov, Sergej Fiodorov, Brendan Shanahan či Luc Robitaille.
Zatiaľ čo spočiatku bol Holmström podceňovaný, s NHL sa lúčil ako štvornásobný víťaz Stanley Cupu, držiteľ zlatej olympijskej medaily a jeden zo šiestich hokejistov, ktorí za Detroit odohrali tisíc zápasov.
Mnohí z tých, ktorí Holmströma sprvoti kritizovali, sa časom začali pýtať, ktože tohto fenomenálneho hokejistu zastúpi. Táto záhada pritom nemátala iba fanúšikov, ale aj samotných Detroit Red Wings.
Keď Holmström pauzoval vinou zranení, Red Wings sa ho snažili nahradiť inými hokejistami. Danny Cleary mal pripomenúť jeho bojovnosť a čiernu robotu po boku tvorivých hviezd, Tomáš Kopecký a Johan Franzén sa pokúšali napodobniť jeho jedinečnú hru pred súperovým brankárom.
Žiaden zo spomínaných záskokov sa neujal, no momentálne sa zdá, že Detroit našiel tú najlepšiu alternatívu v lanskej sezóne - prvej bez Homera - v osobe dvadsaťšesťročného Justina Abdelkadera.
 |
| Justin Abdelkader (Raj Mehta, USA Today Sports) |
Abdelkader sa uviedol na známosť v play-off 2009, keď dokázal skórovať v prvých dvoch dueloch finále Stanley Cupu proti Pittsburghu. V zostave Detroitu sa usadil v sezóne 2009/10, pričom väčšinou pendloval medzi tretím a štvrtým útokom, často zhadzujúc rukavice a prezentujúc sa tvrdou a nebojácnou hrou.
Fanúšikovia sa s Abdelkaderom stotožnili ako s hráčom z nižšej formácie, takže mnohým z nich prekážalo, keď sa počas skráteného ročníka 2012/13 začal objavovať po boku Henrika Zetterberga a neskôr i Pavla Daciuka. Jeho kritikom nahrávalo aj to, že sa rozbiehal pomaly a dlho nemohol prelomiť streleckú smolu.
Abdelkader neskóroval v prvých 23 zápasoch sezóny 2012/13. Premiérový gól strelil až 7. marca 2013 v závere súboja s Edmontonom, keď zakončoval do opustenej bránky. Neprajníci nestíchli ani po tom, čo zaznamenal dva góly na ľade Vancouveru - v oboch prípadoch sa o neho obtrela strela Daciuka.
Umlčanie kritikov prišlo až 22. marca 2013, keď Abdelkader zažiaril hetrikom a asistenciou v Anaheime. V zápase, ktorý Detroit vyhral pomerom 5:1, sa presadil po krásnej individuálnej akcii, presnej strele švihom a pohotovom príklepe z pokľaku. To všetko stihol za necelých 15 minút a pri hre piatich proti piatim.
Abdelkader zakončil základnú časť ročníka 2012/13 s desiatimi presnými zásahmi, ktorými si vytvoril nové sezónne maximum. V play-off pridal dva góly a asistenciu, čím vyrovnal svoj počin z jari 2009. Solídne výkony mu navyše vyniesli pozvánku do orientačného kempu reprezentácie USA pred olympijskými hrami.
Abdelkaderove čísla neboli ohromujúce, ich hodnota však nerozhodovala, pretože on dokázal dominovať v iných smeroch. Usilovne forčekoval, bojoval o puk a operoval pred bránou súpera, čo ocenili ako jeho kumpáni z útoku, tak aj tréner Mike Babcock, ktorý si ho ponechal v prvej lajne do konca sezóny.
Mike Babcock uvidel v Abdelkaderovi odvážneho bojovníka, ktorý pokorne odvádza čiernu robotu pre svojich hviezdnych spoluhráčov. Pavel Daciuk v ňom našiel muža, ktorý mu (ako sám uviedol) vláči klavír a umožňuje, aby na ňom mohol hrať. Takúto rolu mal v Detroite aj pán menom Tomas Holmström.
Abdelkader pripomína Holmströma fyzickým poňatím hry, bojovnosťou a ochotou chodiť do rohov klziska a do miest, kde to bolí. Svojmu slávnemu predchodcovi sa podobá aj vôľou urobiť čokoľvek, len aby pomohol tímu. Súvis panuje aj v počiatočnej kritike, ktorej musel čeliť pri presune do popredného útoku.
Samozrejme, Tomas Holmström bol majstrom svojho remesla a bolo by veľmi trúfalé myslieť si, že by sa mohol nájsť niekto, kto by ho dokázal maximálne nahradiť. Red Wings predsa neobjavili obdobný herný prejav ani u Clearyho, Kopeckého a Franzéna, i keď každý z nich sa javil dojmom, že na to má dispozície.
Abdelkader nie je taký produktívny, dostáva minimum priestoru v presilových hrách a nijak zvlášť nevyniká v hre pred bránkou súpera. Určite však dostane možnosť, aby tieto herné atribúty zlepšil.
Pre Detroit Red Wings by bolo úspechom už len to, ak by sa z Abdelkadera stal taký hokejista, ktorý by niekdajšiu rolu Homera udržal pri živote a kúsok z Tomasa Holmströma prinášal aj v nasledujúcich sezónach. Pretože každý hokejista, ktorý Tomasa Holmströma aspoň pripomenie, je nesmierne cenný.