MARTIN UŽÁK | 09.10.2013
Detroit Red Wings si dnes pripomenú prvé výročie smrti komentátora a hlásateľa Budda Lyncha, ktorý pre klub pracoval úchvatných 63 rokov a bol najvernejším zamestnancom ich histórie. Pri tejto príležitosti retrospektívne citujem krásne a veľavravné slová, ktoré pred rokom zverejnila Ayron Sequeiraová, riaditeľka sekcie integrovaných médií Detroit Red Wings.
Príspevok Ayron Sequeiraovej bol uverejnený tri dni po smrti Budda Lyncha na oficiálnom webe klubu. V tomto príspevku ho prinášam v skrátenej a upravenej podobe.
"Je zvláštne, keď vás deväťdesiatštyriročný muž oslovuje 'šéfe'. Je ešte zvláštnejšie, keď viete, že ten muž pracoval pre klub viac rokov, ako máte vy a vaša matka dohromady."
"Budda Lyncha som po prvýkrát stretla pred štyrmi rokmi, keď som vstúpila do novinárskej lóže Joe Louis Areny na môj prvý zápas, hraný 24. septembra 2008 (prehra 2:3 po nájazdoch s Montrealom; pozn.). Opustila som Kaliforniu, moju rodinu a mužstvo, ktoré mi predstavilo ľadový hokej, aby som sa vydala za novým dobrodružstvom s jednou z najrenomovanejších športových organizácií v USA. Moje miesto sa nachádzalo priamo po ľavici hlásateľa a ako som sa k nemu blížila, po prvýkrát som začula niečo, čo sa stalo Buddovým bežným pozdravom."
"Tamto je!"
"Ešte stále ho počujem, ako to hovorí."
"Za tie roky som bola nadšená, že pri zápasoch Red Wings sedávam vedľa Budda Lyncha. Každú noc som pripravovala zápasový spis pre hlásateľa, no Budd každú noc prišiel s napísanými poznámkami. Zvykol si ich písať sám na písacom stroji, čo bolo súčasťou jeho predzápasovej prípravy. Každú noc som mala možnosť počúvať, ako predstavuje jedných z najtalentovanejších športovcov tejto hry a rozpráva príbehy o svojich zážitkoch s niektorými z najpreslávenejších mien nášho športu."
"Takmer každý, koho poznám, prežil nejakú historku s Buddom. Mnohí fanúšikovia Red Wings majú svoje historky tiež - veď ako by aj nie? Budd bol muž, ktorý mal veľký vplyv, či už svojím veselým smiechom, páchnucou cigarou, jednorukým golfom, alebo neomylným hlasom."
"Budd Lynch mal veľmi vyberaný spôsob, ktorým vám dával najavo, že ste vítaný. Nikdy ste nemali pocit, že by v záblesku jeho očí bol čo i len kúsok nešťastia."
"Keď nabudúce vkročím do novinárskej lóže Joe Louis Areny, po mojej pravici bude prázdne miesto. Príde nový hlásateľ, ktorý bude vyhlasovať otváraciu zostavu a vyzývať fanúšikov, aby povstali a zložili pokrývky hlavy. Nebudú už žiadne príbehy o cestách vlakom s Gordiem Howeom či Tedom Lindsayom. Už nikdy nebudem počuť, ako mi ten milovaný hlas opäť raz hovorí: 'Tamto je!' "
"Zostáva mi však jedno z najväčších ponaučení v živote. Žiť ako Budd; žiť tak, akoby každá chvíľa a osoba bola vzácna. Žiť tak, akoby každá chvíľa bola minútou do konca tejto tretiny."
"Budd tu s nami možno nie je, no našťastie máme naše spomienky a archívy Detroit Red Wings."
"Navždy 'Krídlom', to je Budd Lynch."
Detroit Red Wings si dnes pripomenú prvé výročie smrti komentátora a hlásateľa Budda Lyncha, ktorý pre klub pracoval úchvatných 63 rokov a bol najvernejším zamestnancom ich histórie. Pri tejto príležitosti retrospektívne citujem krásne a veľavravné slová, ktoré pred rokom zverejnila Ayron Sequeiraová, riaditeľka sekcie integrovaných médií Detroit Red Wings.
Príspevok Ayron Sequeiraovej bol uverejnený tri dni po smrti Budda Lyncha na oficiálnom webe klubu. V tomto príspevku ho prinášam v skrátenej a upravenej podobe.
 |
| Budd Lynch (J. Kyle Keener, Detroit Free Press) |
"Je zvláštne, keď vás deväťdesiatštyriročný muž oslovuje 'šéfe'. Je ešte zvláštnejšie, keď viete, že ten muž pracoval pre klub viac rokov, ako máte vy a vaša matka dohromady."
"Budda Lyncha som po prvýkrát stretla pred štyrmi rokmi, keď som vstúpila do novinárskej lóže Joe Louis Areny na môj prvý zápas, hraný 24. septembra 2008 (prehra 2:3 po nájazdoch s Montrealom; pozn.). Opustila som Kaliforniu, moju rodinu a mužstvo, ktoré mi predstavilo ľadový hokej, aby som sa vydala za novým dobrodružstvom s jednou z najrenomovanejších športových organizácií v USA. Moje miesto sa nachádzalo priamo po ľavici hlásateľa a ako som sa k nemu blížila, po prvýkrát som začula niečo, čo sa stalo Buddovým bežným pozdravom."
"Tamto je!"
"Ešte stále ho počujem, ako to hovorí."
"Za tie roky som bola nadšená, že pri zápasoch Red Wings sedávam vedľa Budda Lyncha. Každú noc som pripravovala zápasový spis pre hlásateľa, no Budd každú noc prišiel s napísanými poznámkami. Zvykol si ich písať sám na písacom stroji, čo bolo súčasťou jeho predzápasovej prípravy. Každú noc som mala možnosť počúvať, ako predstavuje jedných z najtalentovanejších športovcov tejto hry a rozpráva príbehy o svojich zážitkoch s niektorými z najpreslávenejších mien nášho športu."
"Takmer každý, koho poznám, prežil nejakú historku s Buddom. Mnohí fanúšikovia Red Wings majú svoje historky tiež - veď ako by aj nie? Budd bol muž, ktorý mal veľký vplyv, či už svojím veselým smiechom, páchnucou cigarou, jednorukým golfom, alebo neomylným hlasom."
"Budd Lynch mal veľmi vyberaný spôsob, ktorým vám dával najavo, že ste vítaný. Nikdy ste nemali pocit, že by v záblesku jeho očí bol čo i len kúsok nešťastia."
"Keď nabudúce vkročím do novinárskej lóže Joe Louis Areny, po mojej pravici bude prázdne miesto. Príde nový hlásateľ, ktorý bude vyhlasovať otváraciu zostavu a vyzývať fanúšikov, aby povstali a zložili pokrývky hlavy. Nebudú už žiadne príbehy o cestách vlakom s Gordiem Howeom či Tedom Lindsayom. Už nikdy nebudem počuť, ako mi ten milovaný hlas opäť raz hovorí: 'Tamto je!' "
"Zostáva mi však jedno z najväčších ponaučení v živote. Žiť ako Budd; žiť tak, akoby každá chvíľa a osoba bola vzácna. Žiť tak, akoby každá chvíľa bola minútou do konca tejto tretiny."
"Budd tu s nami možno nie je, no našťastie máme naše spomienky a archívy Detroit Red Wings."
"Navždy 'Krídlom', to je Budd Lynch."