NHL trochu inak: Keď právomoci presahujú hranice

MARTIN UŽÁK | 18.07.2012

Viete, čo majú spoločné priveľmi aktívny hlásateľ v aréne, podozrivo vplyvný tréner, falošný šéf hráčskych odborov, prehnane zaujatý analytik a šokujúco nepripravený komentátor?

Nepozornosť, zneužívanie právomoci, nabúranie do súkromia, alibizmus či neprofesionálny prístup. To všetko sú citlivé chyby, ktorých by sa postavy pracujúce okolo NHL mali vyvarovať. Ak to tak nie je, môže vznikať problémy. A tie si odnášajú najmä hokejisti a fanúšikovia.

Zoznámte sa s päticou vybraných prešľapov, o ktoré sa postarali rôzne postavy pohybujúce sa okolo NHL. Niektoré z uvedených nedopatrení boli v minulosti medializované a sú dobre známe, iným sa pozornosť nevenovala a pochádzajú z mojich osobných poznámok a udalostí, na ktoré si pamätám.


Mike Keenan na lavičke Florida Panthers (Joe Rimkus Jr., The Miami Herald)


Nevhodne načasovaný oznam hlásateľa

Dňa 27. februára 2002 sa tápajúce mužstvo Floridy postavilo proti lídrovi NHL z Detroitu. Panthers boli od začiatku zápasu pod tlakom, no i napriek tomu viedli v 21. minúte 2:0. Red Wings sa vrátili späť po dvoch zásahoch v presilovke z hokejky Luca Robitaillea. Prvý z nich prišiel na konci 28. a druhý na konci 58. minúty. Pod oba góly sa asistenciami podpísali Brett Hull a Nicklas Lidström. Florida svoje vedenie neudržala, no za možnosť zahrať si predĺženie bola vďačná, keďže Detroit ju v riadnom hracom čase prestrieľal drvivým pomerom 57 ku 25. Hlavnú zásluhu na vzdorovaní "Panterov" mal výborne chytajúci Roberto Luongo, ktorý svojím 52. zákrokom vytvoril nový klubový rekord. Hlásateľ vo vypredanom Bank Atlantic Center však tento počin oznámil v predĺžení. Luongo bol najskôr odmenený veľkými ováciami, no tie ho očividne rozhodili. Hull, ktorý ho predtým zasypal deviatimi strelami, sa dočkal v čase 64:11, len krátko po prejave hlásateľa, keď sa presadil svojou typickou strelou z prvej po individuálnej akcii nováčika Pavla Daciuka. Red Wings zvíťazili 3:2 po svojej 60. strele v zápase. No a ďakovať mohli hlásateľovi.

Mike Keenan utajeným štatistikom?

V sezóne 2002/03 rezonovala medzi zámorskými priaznivcami sledujúcimi domáce stretnutia Floridy nespokojnosť adresovaná smerom k trénerovi Panthers Mikeovi Keenanovi. Keenan bol podozrievaný z ovplyvňovania štatistikov, ktorí u hokejistov sledovali hity. Hity (priame údery do tela súpera) patrili v tej dobe medzi najmladšie sledované štatistiky a pracovníci NHL mali značný problém hodnotiť ich rovnako. Vo väčšine domácich zápasov Floridy sa to prejavovalo tak, že niektorí hokejisti Panthers pozbierali priam do očí bijúci vysoký počet úderov. Týkalo sa to hlavne útočníka Petra Worrella a obrancu Ivana Majeského. Worrell nazbieral podľa nhl.com 110 hitov, za čo mu patrila druhá priečka v NHL. Majeský, ktorého si Keenan značne obľúbil už v predsezónnom kempe, bol v tomto smere dokonca najlepší v súťaži, keď nahromadil 147 hitov. To, či Mike Keenan tieto hodnoty nejako ovplyvňoval, nebolo nikdy dokázané. NHL však zareagovala obmedzením ich počítania, až ich v nasledujúcej sezóne 2003/04 celkom prestala zverejňovať. Hity sa tak stali jednou z najskreslenejších a najnepresnejších štatistík NHL.

Tretie oko šéfa odborov Teda Saskina

Ted Saskin bol v období od 28. júla 2005 do 10. mája 2007 výkonným riaditeľom NHLPA. Podľa televíznej spoločnosti CBC Sports mal Saskin s odbormi podpísanú zmluvu na päť rokov za súhrnný plat 10 miliónov USD, no jeho šéfovanie sa skončilo predčasne. Jedným z dôvodov odvolania, o ktoré sa postarali v tajnom hlasovaní samotní hokejisti, bolo aj jeho viac ako ročné sledovanie a otváranie e-mailov asi 45 hráčov NHL. V zozname takto sledovaných hokejistov sa objavil aj hlavný iniciátor jeho odchodu, obranca Red Wings Chris Chelios, ako aj Dwayne Roloson či Trent Klatt, teda hokejisti, ktorí ešte dávno pred prevalením kauzy podali na neho žalobu. Riadnym súdnym procesom chceli títo a ďalší členovia NHLPA odhaliť Saskinove pochybné zvolenie do čela organizácie a rôzne ďalšie podozrivé kroky, ktoré ho počas jeho pôsobenia v povýlukových podmienkach sprevádzali. Podľa denníka Globe and Mail sa kauza okolo Teda Saskina definitívne uzavrela 19. marca 2008, kedy mu bolo odsúhlasené odstupné vo výške 400 tisíc USD. Saskin pritom požadoval celú nevyplatenú sumu.

Kabaret menom Pierre McGuire

Čoskoro päťdesiatjedenročný Pierre McGuire je v súčasnosti jedným z najznámejších analytikov pohybujúcich sa okolo NHL. Pre svoje veľmi netradičné poňatie hokeja je však pravidelne terčom sarkazmu fanúšikov i samotných hráčov. McGuire je známy tým, že s hrdosťou nosieva svoj druhý prsteň za víťazstvo Stanley Cupu. Publicitu svojho niekdajšieho úspešného pôsobenia v pozícii asistenta trénera Pittsburghu zo sezóny 1991/92 však často nevhodne a nevkusne preháňa, čo dokumentoval napr. na konci sezóny 2006/07, kedy si pri exkluzívnom spovedaní plačúceho Teemu Selänneho z Anaheimu dal záležať na tom, aby bol jeho prsteň riadne nasnímaný kamerou. McGuire je však známy aj svojimi zaujatými vyhláseniami. Oslavné tirády adresované mladíkom, ktorých pravidelne porovnáva s legendami, ako aj kontroverzné slová budiace pozornosť verejnosti však nie sú nevyhnutnou náplňou jeho práce. Všetky tieto prejavy, tak typické pre rádových novinárov, sa totiž stali jeho zosobnenými poznávacími znameniami. Problém je v tom, že profesionálni hokejisti takéto slová často neznášajú. No a o fanúšikoch ani nehovoriac.

Zahanbujúca neznalosť komentátora

Oddaní európski priaznivci NHL vedia, že nech komentátori z ich krajín robia čokoľvek, nikdy sa v rámci tejto súťaže nepriblížia k štandardu, ktorý svojou profesionálnou prácou a rozhľadom ponúkajú skutoční odborníci zo zámoria. Ako je známe, neznalosť neospravedlňuje, čo však neplatí vždy a všade. Dôkazom môže byť vyhlásenie komentátora stanice Nova Sport pri jednom zo stretnutí Detroitu v sezóne 2011/12. Tento nemenovaný "odborník" sa pri zábere na kouča Red Wings Mikea Babcocka rozhodol priniesť informáciu o jeho najužšom realizačnom tíme a spomenul tak asistentov Paula MacLeana a Brada McCrimmona. Tými skutočnými asistentmi však boli Bill Peters a Jeff Blashill. MacLean bol tou dobou hlavným koučom Ottawy, no a McCrimmon zomrel pri bezhranične medializovanej leteckej katastrofe v Jaroslavli. Samozrejme, nikto nie je dokonalý a každý sa z času na čas pomýli. Položme si však ruku na srdce... Dokážete si predstaviť, ako by česká alebo slovenská hokejová verejnosť zareagovala, ak by boli za hranicami v podobných súvislostiach spomínaní Marek, Rachůnek, Vašíček alebo Demitra?