Ako Red Wings zatrhli éru Patricka Roya v Montreale

MARTIN UŽÁK | 02.12.2015 | aktualizované 02.12.2019

Bola to veľká udalosť, keď v sobotu 2. decembra 1995 proti sebe nastúpili Montreal Canadiens a Detroit Red Wings. Legendárnou montrealskou halou Forum otriasali ovácie, ktoré kanadskí fanúšikovia pripravili pre tamojšie legendy Mauricea "Rocket" Richarda a Bernieho "Boom Boom" Geoffriena. Mnohí ďalší hokeja chtiví priaznivci sedeli pred televíznymi obrazovkami, kde bežal program Hockey Night in Canada.

Pre Canadiens a Red Wings to bol ich jediný vzájomný zápas v Montreale v základnej časti sezóny 1995/96. Nabudení domáci hokejisti chceli Red Wings vrátiť tesnú prehru 3:2, ktorú utrpeli pred štyrmi dňami v Detroite. Nakoniec ale museli prehltnúť kolosálnu porážku, ktorá pre nich navyše mala fatálne následky.


Patrick Roy po víťazstve Stanley Cupu 1993 (John Mahoney, Montreal Gazette; 09.06.1993)

'Môj posledný zápas v Montreale'

Zápas odštartoval bitkou domáceho Turnera Stevensona s hosťujúcim Darrenom McCartym. Krátko na to začali padať góly, o ktoré sa až na jednu výnimku postarali hokejisti Red Wings. Tí od začiatku dominovali a už po prvej tretine viedli 1:5. Domácu ikonu Patricka Roya prekonali Igor Larionov, Nicklas Lidström, Greg Johnson a Viačeslav Kozlov, ktorý sa trafil dvakrát. Za Canadiens skóroval Mark Recchi.

V hokeji je nepísaným pravidlom, že pokiaľ má brankár mizerný deň, je lepšie ho vystriedať. Patrick Roy očividne nebol vo svojej koži, na domácu striedačku poškuľoval už po štvrtom inkasovanom góle, vystriedania sa však nedočkal. Na prekvapenie mnohých stál Roy v bráne Habs aj na začiatku druhej časti hry.

Red Wings medzitým pokračovali tam, kde v úvodnej tretine prestali. Už v 25. minúte sa dostali do priepastného vedenia 1:7. Najskôr skóroval Kozlov, ktorý tým zavŕšil svoj hetrik. Po ňom navýšil náskok Red Wings Mathieu Dandenault. Ten pri svojom samostatnom úniku ani poriadne nevystrelil, pretože puk mu na poslednú chvíľu skĺzol z čepele hokejky, ale i tak ho dotlačil za Royov chrbát. Roy zostal po tomto góle stáť ako zdrevenený a ďalej hľadel na striedačku. Pokyn na vystriedanie ale neprichádzal.

Na začiatku 26. minúty sa Red Wings hnali do ďalšieho útoku. Sergej Fiodorov vyslal na Roya propagačnú strelu príklepom spoza modrej čiary. Keď Roy tento puk zastavil a rozohral na svojho spoluhráča, v hale sa ozval sarkastický potlesk kanadských fanúšikov. Roy neváhal a na posmešnú reakciu domáceho publika zareagoval tým, že dvihol ruky nad hlavu. V tej chvíli celkom rezignoval. Ďalšia propagačná strela, ktorá prišla z hokejky Boba Erreyho, ho doslova iba trafila. Roy nevyvíjal žiadnu snahu, aby ju zastavil, ako sa patrí.

Šesť sekúnd po polovici riadnej hracej doby prišiel gól na 1:8 - druhýkrát skóroval Johnson. Na konci 32. minúty bolo 1:9 po tom, čo presnejšie zamieril Fiodorov. Až po tomto zásahu poslal domáci tréner Mario Tremblay do hry náhradného brankára Pata Jablonskiho.

Roy v tom momente dvihol bradu, krátko sa poobzeral po tribúnach Forum, v ktorom sa ďalej ozýval ironický potlesk, a so zdvihnutou hlavou zamieril na striedačku. Zápas opúšťal po 31 minútach a 57 sekundách, počas ktorých dokázal zastaviť iba 17 z 26 striel.

Keď Roy dorazil na lavičku, Montreal Forum stíchlo. Odložil svoju hokejku, dal dole masku, lapačku i vyrážačku a pomaly sa prešiel na druhý koniec striedačky. Ako prechádzal okolo kouča Tremblayho, na moment na neho pozrel a niečo si zamrmlal. Vzápätí sa ešte otočil a vrátil sa o pár krokov späť. Naklonil sa za prezidentom klubu Ronaldom Coreym, sedávajúcim hneď za striedačkou, kde nebolo plexisklo - asi meter od Tremblayho, ktorý to celé sledoval. "Je to môj posledný zápas v Montreale," prezradil Coreymu. Následne sa vrátil na druhý koniec lavičky, odkiaľ zápas dopozeral.

Red Wings strelili do konca stretnutia ešte dva góly - štvrtýkrát skóroval Kozlov a po druhýkrát Dandenault. Canadiens prehrali zahanbujúco 1:11. Ešte nikto ich na vlastnom ľade takýmto rozdielom nepotupil. Viac ako zdrvujúca prehra ich však mohlo mrzieť radikálne vyhlásenie ich ikonického brankára.

Bionic Blueberry vs Saint Patrick

Tremblay sa sprvoti tváril, že prehovorenie Roya k prezidentovi klubu Coreymu nepočul. V šatni ale nazval Roya idiotom. Následne sa snažil celú situáciu upokojiť tým, že si s Royom musí pohovoriť na najbližšom tréningu. Klub ale nemal inú možnosť, ako Roya na druhý deň po zápase suspendovať.

Tremblay a Roy nemali medzi sebou ideálny vzťah. V Montreale, a koniec koncov v celej Kanade to bolo najhoršie strážené verejné tajomstvo. Veľký podiel na tom niesli ich výrazné osobnostné črty.

Tremblay hral za Montreal celú svoju kariéru v NHL. V klube mu hovorili Bionic Blueberry. Pochádzal z oblasti, ktorá je v Kanade známa pestovaním brusníc. Priaznivci ho spájali aj s bionikou, pretože bol tak konštantne pracovitý a šikovný, že im pripomínal skôr robota ako ľudskú bytosť. Ako hráč nikdy neustupoval zo súboja. S Canadiens päťkrát vyhral Stanley Cup. Keď ho v roku 1986 zastavili zranenia, stal sa rozhlasovým a televíznym analytikom. Z tejto role vystúpil krátko po štarte sezóny 1995/96. Prezident klubu Corey stratil po prehrách v prvých piatich zápasoch sezóny trpezlivosť s koučom Jacquesom Demersom i generálnym manažérom Sergeom Savardom a na ich miesta dosadil neskúsených mužov Tremblayho a manažéra Réjeana Houlea. Tremblay začal vo svojej novej funkcii nad očakávania - vyhral svojich prvých šesť zápasov, čím vytvoril nový rekord NHL (paradoxne, tento rekord vyrovnal o mnoho rokov neskôr až Patrick Roy ako tréner Colorada). Správal sa pritom tak ako počas hráčskej kariéry - bol neoblomný a tvrdý na seba i svoje okolie.

Tremblay bol v Montreale uznávaný, ale Roy bol ešte väčšou ikonou. Fanúšikovia ho milovali ako žiadneho iného hokejistu Habs za posledných 20 či 30 rokov. Uctievali ho ako boha. Pre jeho posadnutosť víťazením a úžasné výkony, ktoré predvádzal hlavne v play-off, mu hovorili Svätý Patrick. Roy začínal v Montreale v sezóne 1984/85. To znamená, že v prvých dvoch rokoch bol jeho spoluhráčom aj Tremblay. S Canadiens dvakrát vyhral Stanley Cup a v oboch prípadoch si odniesol Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off. Okrem toho v ich drese trikrát vyhral Vezina Trophy pre najlepšieho brankára a štyrikrát William M. Jennings Trophy pre brankára s najnižším počtom inkasovaných gólov v sezóne.

Dokým do mužstva neprišiel tréner Tremblay, Roy bol vedený už spomínaným mágom Jacquesom Demersom. Demers vedel, akú silnú osobnosť v Royovi má, preto mu nechal viac právomocí, ako je obvyklé. Roy bol vlastne všetkým, čo Montreal Canadiens predstavovali. Bol pánom ich šatne. Keď sa rozhodol prehovoriť, nebolo počuť jediný hlások. Pokiaľ sa mužstvu nedarilo, bol to práve Roy, kto spoluhráčov zrovnával, aby sa obrátili k lepším výkonom. Podobná silná osobnosť ale driemala aj v Tremblayovi. Ten si tieto rysy u Roya všimol ešte v dobe, keď spolu hrávali. S Royom si aj preto nerozumeli. Sprvoti síce bývali spolu na hotelových izbách pri zápasoch na ľade súperov, neskôr sa ale začalo tradovať, že si nikdy nepozreli priamo do očí.

Keď Tremblay prešiel do funkcie trénera a z Roya sa stal jeho zverenec, zrejme si zaumienil, že mu ukáže, kto je v tíme pánom a kto v ňom robí rozhodnutia. Preto ho nechal, aby onoho 2. decembra 1995 pretrpel v bránke Habs deväť gólov od hráčov Red Wings. Tremblay ho v bráne ponechal, aby ho v Montreal Forum verejne zosmiešnil a znechutil mu jeho dominantnú rolu, ktorú do Tremblayho príchodu u Canadiens zastával.

Nešťastný zápas s Red Wings bol len vyvrcholením niekoľkoročných sporov, ktoré Tremblay a Roy medzi sebou mali. Keď ešte spolu hrávali, Tremblay si dal záležať na tom, aby Royovi na tréningu cielene mieril na krk. Po tomto incidente sa takmer pobili. Inokedy sa takmer pobili v kaviarni. Keď Roy prišiel do tímu ako nováčik, veterán Tremblay ho často zhadzoval pre jeho lámanú angličtinu, pritom aj sám Tremblay bol frankofónnym Kanaďanom a anglický jazyk mu nešiel najlepšie. Roya pravidelne kritizoval aj z role rozhlasového a televízneho analytika. Keď bol Tremblay po prvýkrát zavedený do šatne ako nový tréner tímu, Roy mu to vrátil aj s úrokmi a pred všetkými spoluhráčmi ho vysmial. Nový kouč tak stratil jeho rešpekt už pri prvom kontakte s mužstvom.

Po blamáži z 2. decembra 1995 si mohol byť každý istý, že Patrick Roy to so svojím vyhlásením o poslednom zápase v drese Canadiens myslel vážne. Roy neskôr svoje vyjadrenie poopravil, keď uviedol, že za Montreal by nehral iba v prípade, že jeho trénerom bude naďalej Tremblay. To už ale nebolo nič platné. Habs si boli vedomí toho, že je koniec, takže keď ich Roy požiadal o výmenu, nemali inú možnosť ako mu vyhovieť.

Podiel mali aj Detroit Red Wings

Veľký podiel na rozhodnutí Patricka Roya opustiť Montreal niesli jeho spory s trénerom Tremblayom. Boli navyše pretriasané v montrealských médiách, ktoré Svätého Patricka otravovali a deprimovali. Nejaký ten podiel na jeho rozhodnutí však niesli aj Red Wings, a to z dvoch hlavných dôvodov.

Prvým dôvodom bol hlavný kouč Red Wings a bývalý tréner Montrealu Scotty Bowman, ktorého pred stretnutím zbytočne podpichoval Tremblayho asistent (a mimochodom Bowmanov bývalý montrealský zverenec) Yvan Cournoyer. Bowman sa mu za jeho provokácie odvďačil tým, že prakticky po celý zápas, i za rozhodnutého stavu, posielal na ľad najmä svoje dve dominantné formácie. Tou prvou bola 'Ruská päťka', v ktorej hrávali Viačeslav Fetisov, Vladimir Konstantinov, Larionov, Kozlov a Fiodorov. Tou druhou bol útok kapitána Stevea Yzermana, po ktorého boku sa striedali Johnson, Dandenault a Errey.

Prvé dva útoky Red Wings absolútne ovládli zápas a namiesto toho, aby po vytvorení náskoku oddychovali, radšej sústavne naskakovali na ľad a strieľali ďalšie a ďalšie góly do domácej siete. Najväčšmi zažiaril Kozlov so štyrmi gólmi. Fiodorov sa dočkal jedného gólu a štyroch asistencií, Larionov skončil s jedným gólom a tromi asistenciami. K skaze Canadiens výraznejšie prispeli aj Johnson (2+1), Dandenault (2+0), Yzerman (0+2) a z obrany najmä Paul Coffey (0+3).

Druhým dôvodom bol brankár Red Wings Mike Vernon. Ten v novembri 2013 pri rozhovore pre kanál CBC a program Hockey Night in Canada odhalil niečo, o čom verejnosť dovtedy netušila.

Mnohým hráčom Red Wings bolo divné, prečo Vernon po skončení zápasu z 2. decembra 1995 pobehoval po šatni, rýchlo sa osprchoval, zbalil si veci a Forum rezko opustil, aby sa nestretol s montrealskými novinármi. Spoluhráči sa ho aj pýtali, či sa mu niečo stalo. Odvetil im, že im to porozpráva neskôr, že teraz musí rýchlo vypadnúť.

Nikto netušil, že Vernon ráno pred zápasom zašiel do reštaurácie a narazil tam na Patricka Roya. Nikdy predtým sa spolu nerozprávali, Roy ho ale zavolal k sebe a povedal mu, že si s ním potrebuje pohovoriť. Roy začal Vernonovi rozprávať, aký je už unavený z obrovského tlaku, ktorému musí v Montreale čeliť; ako na neho sústavne tlačia montrealské médiá a fanúšikovia.

Vernon si to v tej chvíli možno ani neuvedomil, ale Royovi povedal, že by sa mal nechať vymeniť. Povedal mu, ako si on sám užíva, že ho Calgary Flames vymenili do Detroitu; ako dobre sa mu chytá v Detroite i kdekoľvek inde, kam s Red Wings zavíta. Vernonovi to potom došlo až vo chvíli, keď sledoval Roya, ako sa po deviatom inkasovanom góle nakláňa za klubovým prezidentom Coreym, aby mu oznámil, že práve odohral svoj posledný zápas za Canadiens. Roy bol už ráno tak psychicky na dne, že Vernon vedel, čo sa deje.

Vernon vložil do Royovej hlavy ideu, ktorá by sa skôr či neskôr zrejme aj tak naplnila, ale v prvej chvíli sa obával, že by na to prišli montrealské médiá, ktoré by ho mohli obviniť, že to bol on, kto Roya naviedol k odchodu. Roy mu dokonca povedal, že chce skončiť s kariérou. Vernon ho však pribrzdil a pripomínal mu, že to nemôže urobiť, že je jedným z najlepších brankárov NHL. Reči o benefitoch možnej výmeny však už vrátiť nemohol.

Fatálne následky pre Canadiens

Po všetkom, čo sa v sobotu 2. decembra 1995 udialo, a po všetkom, čo k týmto udalostiam viedlo, bolo už len otázkou času, kedy bude Patrickovi Royovi vyhovené a z Montrealu odíde.

S myšlienkou angažovať Patricka Roya sa pohrávali viaceré kluby. Roy pútal veľký záujem, pretože bolo zrejmé, že jeho výmena prinesie nové prerozdelenie moci v NHL. Stáli o neho dokonca aj Red Wings, no nemali frankofónneho brankára, ktorého Habs požadovali ako protihodnotu.

Štyri dni po poslednom dueli v drese Montrealu bol Roy vymenený do Colorada. Zamieril tam spolu s kapitánom Canadiens Mikeom Keaneom. Už o niekoľko mesiacov doviedol Avalanche k ich prvému víťazstvu Stanley Cupu. V skalnatých denverských horách strávil zostávajúcich sedem sezón svojej kariéry. Ďalšieho Stanley Cupu sa dočkal na jar 2001. Navyše ho okorenil ziskom svojej tretej Conn Smythe Trophy, čo sa nepodarilo žiadnemu inému hokejistovi. Za osem sezón v Colorade odchytal celkovo 22 sérií play-off a až 16 z nich vyhral.

Detroit Red Wings šli svojou vlastnou cestou. V nasledujúcich siedmich rokoch sa dočkali mnohých úspechov, hoci sa k nim často museli predrať práve cez Roya. Niekedy im to vyšlo, ako napríklad v roku 1997, kedy sa počas 'Krvavej stredy' Roy pobil s Vernonom a neskôr bol 'Červenými krídlami' pokorený vo finále Západnej konferencie. Alebo v roku 2002, kedy ho Red Wings vyštvali z brány v siedmom zápase finále konferencie a o niekoľko dní neskôr opäť vyhrali Stanley Cup. Inokedy však na neho nemali, ako napríklad v play-off 1996, 1999 a 2000.

No a Montreal Canadiens?

Habs získali z Royovej výmeny frankofónneho brankára Jocelyna Thibaulta a európskych útočníkov Martina Ručinského a Andreja Kovalenka. Bol to jeden z najhorších trejdov v ich dlhoročnej histórii, v Montreale dodnes neslávne známy ako Le Trade. Canadiens odvtedy už nevyhrali Stanley Cup a momentálne naň čakajú najdlhšie vo svojich dejinách.

Prezident Ronald Corey, ktorý v hokejom pobláznenom meste vyhodil Savarda a Demersa a na ich miesto dosadil manažéra a trénera bez skúseností, vydržal vo funkcii do roku 1999. Habs viedol tak mizerne, že začali strádať, produkovali menšie zisky a nakoniec boli predaní novému vlastníkovi.

Manažér Réjean Houle, ktorý bol počas Le Trade vo funkcii sotva šiesty týždeň a Roya vymenil bez toho, že by sa situáciu snažil urovnať, pokračoval v zlých ťahoch a postupne vytrejdoval aj ďalších kľúčových hráčov. Keď bol v roku 2000 prepustený, Canadiens patrili do suterénu NHL.

Tréner Mario Tremblay, ktorý nechal Roya trpieť v bránke Habs pod ťarchou deviatich gólov hráčov Detroit Red Wings, zostal na lavičke mužstva do konca sezóny 1996/97. Krátko po jej štarte sa dostal do konfliktu s bitkárom Donaldom Brashearom, čo o štyri dni na to vyústilo v Brashearovu výmenu do Vancouveru. Tremblay po sezóne rezignoval a do funkcie hlavného kouča sa už nikdy viac nevrátil. Jedinú ďalšiu funkciu v lige dostal v Minnesote, kde sa zabiehal nový klub NHL. Plnil tam úlohu asistenta trénera Jacquesa Lemairea, s ktorým kedysi hrával za Montreal. Každopádne ani s ním ako kouč nikdy nič významné nevyhral.

Roy a Tremblay po dlhé roky spolu neprehovorili. Ľady sa prelomili až v lete 2013, kedy sa krátko pozdravili na golfovom turnaji. Tremblay potom v roku 2014 pre denník Montreal Gazette priznal, že každý z nich urobil onoho 2. decembra 1995 chybu a že si je vedomý toho, že Roya mal vystriedať skôr ako po deviatom góle.

História sa však zmeniť nedá.

Druhý december roku 1995 preto zostáva v pamäti ako deň, kedy vinou rôznych okolností odišiel z jedného slávneho klubu jeden z najlepších hráčov, akých ten klub kedy mal.

A zatiaľ čo onen hráč ukázal, že bol výnimočný a ďalej vyhrával, jeho klub sa vytrestal sám a dlhé roky pociťoval fatálne následky, ktoré toto konanie prinieslo.


Koniec Patricka Roya v Montreale, 02.12.1995


Podklady:
  • Patrick Roy and Mario Tremblay back on speaking terms (Stu Cowan, Montreal Gazette; 18.03.2014)
  • Mike Vernon reflects on his amazing career (Hockey Night in Canada Radio, 20.11.2013)
  • The Mario Tremblay vs Patrick Roy Saga - Who is to Blame? (J. D. Lagrange, All Habs; 06.12.2011)
  • Patrick Roy: Winning, Nothing Else (Michel Roy, John Wiley & Sons, 2010; ISBN 978-0470679449)
  • Mario Tremblay (Our History - The Historical Website of The Montreal Canadiens)
  • Remembering Roy's career-changing game (TSN, 02.12.2005)
  • Montreal Canadiens vs Detroit Red Wings 1:11 (záznam zápasu, archív autora; 1995)
  • Habs humiliated by Red Wings (Red Fisher, Montreal Gazette; 03.12.1995)
  • archív autora