Debut 'Ruskej päťky' priniesol potupu Calgary Flames

MARTIN UŽÁK | 27.10.2015

Mala to byť veľká sláva, keď v piatok 27. októbra 1995 dorazili do kanadského mesta Calgary poslední finalisti Stanley Cupu - Detroit Red Wings. Calgary Flames sa proti nim chceli vytiahnuť a po zlom štarte do novej sezóny túžili zaknihovať svoju prvú výhru. To ale ešte netušili, aká mizéria ich v tú noc čaká.

Flames začali sezónu 1995/96 siedmimi stretnutiami na ľade súperov, pretože v ich domácej aréne Saddledome finišovala rekonštrukcia. Vo svojich prvých siedmich zápasoch ani raz nevyhrali, čo sa im nepodarilo ani v prvom stretnutí vo vynovenej aréne. Zápas s Red Wings bol ich druhým domácim predstavením a celkovo deviatym v ročníku 1995/96. Flames ale nielenže opäť nevyhrali, ale pod nátlakom jednej úžasnej detroitskej formácie predviedli málo vídaný bezbranný výkon, z ktorého sa nakoniec zrodil negatívny klubový rekord.


Členovia 'Ruskej päťky'. Zľava doprava: Fetisov, Kozlov, Fiodorov, Larionov, Konstantinov (koláž: NHL.com)

Historicky nízka streľba

Red Wings využili proti Flames svoju povestnú defenzívnu stratégiu so stiahnutým ľavým krídelníkom, ktorý zatváral jednu stranu klziska v strednom pásme, takže útočiaceho hráča väčšinou sám zastavil, alebo ho donútil útočiť po opačnej strane klziska, čo často končilo stratou puku. Red Wings touto dobou využívali túto defenzívnu stratégiu ako jediní v NHL (v Amerike je známa pod označením "left wing lock", vymysleli ju ale v sedemdesiatych rokoch v Československu). U Red Wings ju uviedol do praxe kouč Scotty Bowman po tom, čo sa s ňou stretol jeho asistent Barry Smith v Európe. Bowman túto stratégiu zaviedol, aby svojim zverencom dal možnosť zastaviť útočnú akciu súpera v strednom pásme a po zisku puku vyrážať do rýchleho útoku. Tímom, ktoré túto stratégiu nepoznali, trvalo dlho, kým si ju dokázali rozobrať a naučili sa proti nej hrať, takže Detroit z nej náležite profitoval.

Proti Calgary hrali na pozícii ľavého krídla najmä Viačeslav Kozlov, Bob Errey a Tim Taylor. Flames na ich bránenie nevedeli dobre reagovať a hoci sa snažili, nedostávali sa do mnohých gólových príležitostí. V skutočnosti si takmer žiadne príležitosti nevypracovali a na brankára Red Wings Chrisa Osgooda vyslali chudobných osem striel. Práve týmto počinom vytvorili svoj negatívny klubový rekord, ktorý je platný dodnes.

V prvej tretine zápasu vyslali Flames na Osgooda iba dve strely. V druhej časti hry pridali ďalšie tri a v tej poslednej ďalšie tri. Svoju štvrtú strelu na bránku si pripísali 32 sekúnd pred koncom druhej tretiny. Postaral sa o ňu drobný útočník Theoren Fleury, ktorý strieľal z ostrého uhla z pravého krídla. Keď Osgood jeho ľahučký puk efektne vykopol do opačnej strany klziska, v Saddledome sa ozval sarkastický potlesk kanadských fanúšikov. Ironické ovácie si domáci hokejisti vypočuli aj na začiatku tretej časti hry, kedy na Osgooda vyslali ďalšiu propagačnú, celkovo šiestu strelu. Inokedy nedokázali na Osgooda vystreliť ani pri prečíslení dvoch proti jednému. V zápase pritom hrali až sedem presiloviek. Z 18 korčuliarov, ktorých Flames do zápasu postavili, ohrozili Osgooda iba šiesti z nich, pričom iba Fleury a German Titov vyslali dve strely.

To Red Wings pálili oveľa častejšie - na bránku domáceho Trevora Kidda poslali 25 striel a tri z nich skončili gólom. Do čierneho mierili Kozlov, Keith Primeau a Igor Larionov. Kozlov otvoril skóre v 11. minúte po tom, čo na dvakrát prekonal Kidda zo samostatného úniku. Primeau zvýšil na 0:2 v 27. minúte, keď krátko po skončení presilovej hry Red Wings zužitkoval krásny pas Paula Coffeyho. Larionov uzavrel na 0:3 v 46. minúte vo vlastnom oslabení po tom, ako pohodlne dorazil do bránky svoju pôvodnú strelu, na ktorú ho vyzval Sergej Fiodorov.

Potupa od 'Ruskej päťky'

Rozdiel v skóre mohol byť ešte väčší, ak by svoje dobré šance využili aj Dino Ciccarelli, Steve Yzerman, Nicklas Lidström, Vladimir Konstantinov, Fiodorov a Taylor. Výsledok 0:3 nakoniec nebol až tak zarážajúci, zarážajúci bol ale spôsob, akým Flames prehrali. Popri ťažko priestupnom zámku od ľavých krídel Red Wings ich totiž potupila dominantná ruská formácia, akú NHL nikdy predtým nepoznala.

V 'Ruskej päťke', ako sa tejto formácii začalo hovoriť, nastupovali Viačeslav Fetisov, Konstantinov, Larionov, Fiodorov a Kozlov. Prví dvaja menovaní boli defenzívne ladenými obrancami, ktorí sa nebáli tvrdej hry na hranici pravidiel. Poslední traja boli úžasní korčuliari, schopní nepožičať súperovi puk aj celé striedanie, v ktorom neraz predvádzali znamenité prihrávky do druhej vlny, nepredvídateľne si menili pozície a s pukom dokázali sústavne cirkulovať dokonca aj vtedy, keď hrali vo vlastnom oslabení.

'Ruská päťka' sa v tomto zápase zrodila vďaka Larionovovi, ktorého Detroit získal tri dni predtým od San Jose Sharks. A ako naznačujú už vyššie uvedené základné štatistiky, táto formácia v zápase absolútne dominovala. Okrem dvoch gólov si pripísala ešte tri asistencie, deväť plusových bodov a 15 striel na bránku. 'Ruská päťka' teda vyslala takmer dvakrát toľko striel ako celý tím Calgary Flames dohromady.

Flames nemali proti tancujúcim Rusom žiadnu šancu. 'Ruská päťka' nad nimi dominovala nielen kombinačnými akciami, ale aj neústupčivosťou a tvrdosťou, ktorou sa prezentovali najmä Fetisov a Konstantinov. Tvrdého poňatia hry sa nebál ani priamočiary Kozlov, ktorý v tretej tretine vyprovokoval domáceho útočníka a svojho bývalého spoluhráča Stevea Chiassona natoľko, až mu praskli nervy a po prerušení hry na Kozlova zúrivo napálil puk. Nervozita Flames a strojová nepoddajnosť Red Wings sa nakoniec stretli ruka v ruke v závere stretnutia, kedy sa do pästných súbojov pustili Sandy McCarthy a Stu Grimson, Todd Simpson a Martin Lapointe a v 58. minúte Simpson a Darren McCarty. Tieto bitky boli prakticky jedinými pasážami, v ktorých sa hokejisti Flames dočkali akého takého povzbudzujúceho aplauzu od kanadského publika.

Malá predzvesť budúcnosti

Keď sa zápas z 27. októbra 1995 chýlil ku koncu, v aréne Saddledome sa ozývalo bučanie. Red Wings uspeli po dôslednej obrane v strednom pásme a dominantnom debute 'Ruskej päťky', zatiaľ čo Flames boli bombardovaní kritikou za najhorší strelecký výkon, aký kedy za svojej existencie predviedli. Nasledujúce dni, mesiace a roky pritom ukázali, že tento zápas bol pre oba kluby malou predzvesťou ich budúcnosti.

Red Wings ďalej pokračovali v aktívnom využívaní zámku na ľavom krídle, až sa tento defenzívny systém rozšíril medzi ďalšie kluby. S najlepšou obranou v lige a s veľkým prispením 'Ruskej päťky' ukončili základnú časť sezóny 1995/96 so 62 víťazstvami, čo je najlepší výkon za jednu sezónu v histórii NHL. Na jar 1996 to dotiahli do finále Západnej konferencie proti Colorado Avalanche, v ďalšej sezóne ukončili viac ako 42 rokov trvajúce čakanie na Stanley Cup. A aj keď sa ich oku lahodiaca 'Ruská päťka' vinou následnej autohavárie Vladimira Konstantinova rozpadla, k víťazstvu Stanley Cupu dokráčali aj v roku 1998.

Flames po onom zápase s Red Wings nevyhrali ani v nasledujúcom stretnutí. Z prvej výhry v sezóne 1995/96 sa tešili až na jedenásty pokus. Po ďalšej prehre už klubu došla trpezlivosť a generálny manažér Doug Risebrough sa porúčal. Flames vyhrali iba tri z prvých 23 zápasov ročníka a hoci sa po zlepšení výkonov pretlačili do play-off, rýchlo vypadli po štvorzápasovej bitke s tímom Chicago Blackhawks.

V nasledujúcich siedmich sezónach už Calgary Flames do play-off nepostúpili, pričom až päťkrát patrili medzi desať strelecky najmenej efektívnych klubov NHL. Popri tom vyrobili niekoľko ďalších negatívnych klubových rekordov. Žiaden z nich ale nebil a ďalej nebije do očí tak, ako ten z 27. októbra 1995, kedy ich potupili Detroit Red Wings. Nejde totiž iba o rekord Calgary Flames, ale o rekord celej NHL od sezóny 1987/88.


Z debutu 'Ruskej päťky', 27.10.1995


Podklady:
  • 2015-16 Calgary Flames Media Guide (Peter Hanlon, Sean Kelso, Greger Buer; 2015)
  • Robert Reichel - kapitán zlaté generace (Karel Knap; Egmont 2010, ISBN 978-80-252-1366-7)