Lidström, Fiodorov a ich prejavy v Sieni slávy

MARTIN UŽÁK | 10.11.2015 

Nicklas Lidström a Sergej Fiodorov boli včera uvedení do Siene slávy v Toronte. Po troch dňoch, v ktorých boli slávnostne poctení pred zápasom Maple Leafs a Detroit Red Wings, poskytli mnoho rozhovorov, odpovedali na otázky fanúšikov a odohrali tradičný exhibičný zápas legiend, nakoniec predstúpili pred stovky hostí a predniesli svoje prejavy, v ktorých zhrnuli vlastné kariéry, vyzdvihovali vzácne hodnoty a ďakovali.

Lidström, Fiodorov a ďalší noví členovia Siene slávy tak robili za prítomnosti svojich blízkych, priateľov a mnohých známych tvárí z NHL. Ich slovám načúvali viacerí bývalí či súčasní príslušníci rodiny Detroit Red Wings, menovite Mike Ilitch, Scotty Bowman, Ted Lindsay, Jimmy Devellano, Steve Yzerman, Brendan Shanahan, Chris Chelios, Jim Nill, Luc Robitaille, Igor Larionov, Ken Holland, Tomas Holmström, Kris Draper či Larry Murphy.


Sergej Fiodorov a Nicklas Lidström (Associated Press)

Lidström: Človek potrebuje kolektív

Nicklas Lidström si najskôr prevzal čestnú plaketu, ktorú mu na pódium priniesol jeho predchodca v roli kapitána Red Wings, Steve Yzerman. Pri následnom slávnostnom prejave použil mnohé frázy a pasáže, ktoré rozprával už pri iných príležitostiach (napr. na rozlúčkovej tlačovej konferencii, pri uvedení do Michiganskej športovej siene slávy, či pri vyradení svojho čísla 5 pod strop Joe Louis Areny). Popri týchto pasážach, ktoré si v tomto článku nepredstavíme, aby sme ich neopakovali, rozvinul aj jednu hlbokú myšlienku:

"Existuje jedno staré švédske príslovie, ktoré hovorí, že veci sa nikdy nevyvinú tak, ako ste si ich predstavovali. Vyrástol som ako väčšina detí ‒ strieľajúc puky za domom, snívajúc o tom, že strelím víťazný gól, že vyhrám titul. Ale popri všetkých snoch, ktoré som ako dieťa mal, som si nikdy nepredstavoval noc, ako je táto. Keď ste dieťa, učíte sa túto hru milovať. Keď sa z vás stane profesionál, hráte ju s vedomím, aby ste vyhrali. Aby ste vyhrali medailu, vyhrali pohár, vyhrali sériu play-off, vyhrali zápas. Každú noc hráte najlepšie ako viete, len aby ste vyhrali, ale niečo takéto nemôžete vyhrať ‒ nemôžete vyhrať vstup do Siene slávy. Je to pocta, nad ktorou nemá nikto z nás žiadnu kontrolu; ktorú si nedokážete predstaviť, keď ako dieťa strieľate puky na príjazdovej ceste k domu."

"Keďže túto noc nemôžete vyhrať, cítite sa trochu nepohodlne, keď na tomto pódiu stojíte sami, pretože viete, že vás sem doviedli iní. Potrebujete na to kolektív, tak ako vo všetkých aspektoch vášho života."

"Ako profesionálny hokejista potrebujete ľudí, ktorí vás budú učiť, budú vás viesť a dostanú z vás to najlepšie. Som šťastný, že som mal priateľov, blízkych a spoluhráčov, ktorí to robili a doviedli ma až sem."

"Či už ste tu pre mňa boli preto, aby ste mi kúpili prvé korčule a odviezli ma na tréning, pomohli mi podpísať môj prvý kontrakt, starali sa o moje zranenia, ukázali mi dôveru na ľade, pozerali sa na mňa z kruhu na vhadzovanie, fandili, alebo čakali na mňa po zápase a bez ohľadu na výhru alebo prehru ste stáli po mojom boku, ďakujem vám, že ste mi ukázali niečo, čo som si ako dieťa nevedel predstaviť."

"Všetko, čo som dokázal, by som nedokázal bez vás. Som hrdý, že sa s vami môžem podeliť o túto poctu."

Fiodorov: Srdcom 'Červeným krídlom'

Sergej Fiodorov dostal čestnú plaketu o uvedení do Siene slávy od Igora Larionova, svojho niekdajšieho kumpána z 'Ruskej päťky'. Následne sa prítomným pozdravil v angličtine i ruštine, z vrecka si vytiahol okuliare a pomalým a pokojným hlasom, akoby vážil každé slovo, predniesol svoj slávnostný prejav:

"Ani v tých najdivokejších snoch by som nečakal, že sa mi dostane takejto pocty. Nemyslel by som si, že sa mi niečo takéto môže stať. Je pre mňa veľkou cťou, že tu dnes večer môžem byť. Som tak šťastný."

"Za svoju kariéru a svoj život som sa stretol s mnohými skvelými ľuďmi, ktorí na mňa mali pozitívny vplyv. Je ich tak veľa, že ani neviem, kde mám začať, aby som ich všetkých spomenul. Ale pokúsim sa."

"Ďakujem výberovej komisii Siene slávy, že mi umožnila vstúpiť do tejto spoločnosti. Chcem poďakovať novým členom, s ktorými sme tu v Toronte strávili štyri krásne dni. Bola to pre mňa jedinečná skúsenosť. Stretli sme sa s mnohými fanúšikmi, a myslím si, že každý z nás si to užil a na tieto chvíle nikdy nezabudne."

"Chcem sa poďakovať mojim rodičom (pozrel do publika, pozdravil svoju mamu Nataliu a dojal ju k slzám; pozn.). Dlhujem im toho veľa. Ďakujem tiež svojmu bratovi, ktorý vo mňa vždy veril, vždy ma podporoval. Mojej žene Corrine, ktorá tu dnes nemôže byť, pretože očakávame narodenie nášho prvého dieťaťa."

"Moja kariéra začala po tom, čo sme sa s rodinou rozhodli, že sa presťahujeme viac na sever, blízko k polárnemu kruhu. Mal som vtedy osem rokov. Korčuľoval som v starých korčuliach, ktoré boli tak ťažké, ale užíval som si to. Deväť mesiacov v roku sme sa snažili hrať hokej. Chodili sme do školy a zvyšok času sme strávili na hokejovom klzisku. Mali sme možnosť venovať sa hrám a športom, ktoré sa nám páčili."

"Keď som mal trinásť rokov, bol som pozvaný do národného juniorského kempu v Minsku. Mali tam kryté klzisko, takže som mohol korčuľovať už jedenásť mesiacov v roku. Zo stovky hráčov budovali jedno mužstvo; vybrali si aj mňa. O rok sme cestovali do Severnej Ameriky, do Ontária, kde sme odohrali desať zápasov. To bola úžasná skúsenosť, pretože vďaka nej som po prvýkrát v živote pocítil, čo tu znamená hokej."

"Po dokončení školy si ma vybrali u CSKA Moskva, aby som za nich hral pod vedením slávneho Viktora Tichonova. Strávil som tam štyri sezóny. Boli to tvrdé, vysiľujúce sezóny. Ak si viete predstaviť, ako nadvíhate 27 ton za dve hodiny, tak to bol jeden tréning. Ale za tie štyri roky som bol pripravený ísť ďalej."

"Bol som draftovaný v roku 1989 klubom Detroit Red Wings. O rok som sa rozhodol, že chcem hrať v Národnej hokejovej lige ‒ v najlepšej lige na svete. Mal som šťastie, že sa mi to podarilo. Chcel by som sa poďakovať rodine Ilitchovej, ktorá mi dala šancu byť členom Red Wings. Srdcom som 'Červeným krídlom'."

"Chcem poďakovať mnohým ľuďom z organizácie Detroit Red Wings. Pomohli nám dosiahnuť všetky ciele, ktoré sme si určili. Od prvého dňa, čo som sa objavil v Detroite, ma vrelo vítali. Hral som tam trinásť sezón, trikrát sme vyhrali Stanley Cup. V tomto klube som prežil najlepšie roky života. Chcel by som poďakovať fanúšikom, ktorí nás hnali za všetkými tými víťazstvami. Verili nám, mali s nami trpezlivosť, podporovali nás. Tvrdo sme pracovali, ešte tvrdšie sme hrali... a potom sme spolu s nimi tvrdo oslavovali. Oslavy našich víťazstiev, keď sa v uliciach mesta objavil milión ľudí, zostanú v mojich spomienkach navždy."

"Pre môjho kapitána Stevea Yzermana a mojich spoluhráčov: Vedzte, že bez vás by som tu nestál."

"Taktiež chcem poďakovať iným organizáciám, za ktoré som počas kariéry hrával. Ľudia a vlastníci v Anaheime, Columbuse a vo Washingtone boli neuveriteľní; robili všetko pre to, aby sa nám darilo."

"Ďakujem aj môjmu prvému trénerovi v NHL, Bryanovi Murrayovi. Bryan bojuje o svoj život. Keď som sa to dozvedel, zavolal som mu. Cítil sa dobre. Prajem mu len to najlepšie. Moje myšlienky a modlitby sú s ním."

"Chcem tiež poďakovať Scottymu Bowmanovi. Nie je to iba najlepší hokejový tréner, ale aj skvelý človek. Veľa mi toho ukázal, veľa ma toho naučil. Vďaka nemu som pochopil, o čom je život na ľade i mimo neho."

"Pre môjho drahého priateľa Waynea Gretzkyho: Ďakujem Ti, že som mohol bývať v Tvojom dome. Mal som iba 23 či 24 rokov, keď sme mali spoločného hráčskeho agenta. Ďakujem za Tvoju pohostinnosť a Tvoju múdrosť, ktorej sa mi dostalo, keď sme spolu trávili čas, chodili na večere, trávili spoločné chvíle v lete."

"(Koniec koncov; pozn.), chcem sa poďakovať každému, kto mi pomohol k mojim úspechom. Akceptujem túto poctu a vyhlasujem, že budem hrdým veľvyslancom hry, ktorú milujem ‒ hry menom hokej."