Archív blogu Hockeytown Blog 2009-2010

Hockeytown Blog vznikol 18. augusta 2009 a do leta 2017 figuroval na serveri Blog.cz. Niektoré články z pôvodnej adresy blogu boli umiestnené do archívu.

V tejto časti archívu nájdete 21 článkov z rokov 2009 a 2010. Archivované články sa venujú napríklad mladým nádejam Red Wings, aktualitám Detroit Red Wings z prvej polovice sezóny 2010/11 a štartujúcemu svetovému šampionátu juniorov 2011.

Pre lepšiu orientáciu použite vyhľadávanie cez klávesovú skratku Ctrl-F. Ak vyhľadávate konkrétny archivovaný článok, začnite zoznamom nižšie a vyhľadávajte podľa celého názvu článku.

______________________________

Archivované články

  • Félicitations, Montreal Canadiens! (05.12.2009)
  • Hodnotenie série play-off medzi Red Wings a Coyotes (29.04.2010)
  • Riley Sheahan prvou voľbou Red Wings v drafte 2010 (27.06.2010)
  • Trh s neobmedzenými voľnými hráčmi otvorený (01.07.2010)
  • Osemnásť dní do začiatku tréningového kempu (30.08.2010)
  • No-trade a na-move klauzuly Red Wings pre sezónu 2010/11 (11.09.2010)
  • Po turnaji nováčikov v Traverse City (16.09.2010)
  • Bývalí hráči Red Wings v najlepších európskych ligách (23.09.2010)
  • Bývalí hráči Red Wings v severoamerických ligách (10.10.2010)
  • Úspešný návrat Phoenix Coyotes do Detroitu (29.10.2010)
  • Aktuálne z tábora mladých nádejí Red Wings (03.11.2010)
  • Ako Igor Grigorenko nenaplnil očakávania (12.11.2010)
  • Stručne zo zápasu s Colorado Avalanche (14.11.2010)
  • Red Wings zdolali Blues a vezú sa na víťaznej vlne (18.11.2010)
  • Návrat Detroit Red Wings z Kalifornie (05.12.2010)
  • Nostalgické víťazstvo nad Montreal Canadiens (11.12.2010)
  • Príjemná návšteva Red Wings v Newarku (12.12.2010)
  • Pocta pre Chrisa Cheliosa v Chicagu (18.12.2010)
  • Týždeň o jednom víťazstve a troch porážkach (20.12.2010)
  • Na štarte juniorských majstrovstiev sveta 2011 (26.12.2010)
  • Brendan Smith na čele rebríčka nádejí (30.12.2010)

______________________________

Félicitations, Montreal Canadiens!


MARTIN UŽÁK | 05.12.2009

Montreal Canadiens sú bez pochýb najslávnejším hokejovým klubom. Za ich popularitou sa skrýva silná obchodná značka, rada úspechov i bohatá história. Jej široký rozmer si Canadiens pripomenuli dňa 4. decembra 2009 pred zápasom proti Boston Bruins. V tento deň totiž oslávili sté výročie svojej existencie.

Národná hokejová liga nám neustále predkladá rôzne veľkolepé udalosti, z ktorých sa môže stať zážitok na celý život. Epochálny podtext mal aj slávnostný ceremoniál, konaný v montrealskom Bell Centre. Bol totiž venovaný jubilejnému stému výročiu existencie Montreal Canadiens.

Sumár slávnych osobností, ktoré sa počas ceremónie postupne prezentovali na ľade, je jeden z najväčších arzenálov, aké človek mohol vďaka NHL spoznať. Človek si vlastne aj pomyslel, že zo 776 hokejistov, ktorí počas tej stovky liet obliekli dres The Habs, bude vskutku ťažké vybrať niekoľko desiatok, ktoré by tento klub na ceremónii reprezentovali. S každým slávnym mužom, ktorý sa prešiel po červenom koberci a zamieril do stredu klziska, vstupovala do arény zvláštna aura. Emotívne návraty hrdinov vyvolávali u fanúšikov mohutný potlesk. Najväčšie ovácie si vyslúžili persóny ako Larry Robinson, Scotty Bowman, Ken Dryden, Patrick Roy, Serge Savard a deväťdesiatjedenročný Elmer Lach. Canadiens pritom vzdali hold celej Kanade - pri mantinely nechýbal ani ich niekdajší veľký súper Gordie Howe. Starček v drese Detroit Red Wings vzdával priateľom úctu podaním ruky, inokedy bol uctený on sám. Keď oslovil Petra Svobodu, slávny český obranca sa pred ním poklonil.

Pred dnešným sedemstoprvým zápasom s rivalom Boston Bruins sa zabudlo na starosti, ktoré Canadiens majú. Habs posledné roky výsledkovo krvácajú, ale tentoraz nenechali nikoho na pochybách a ukázali, že stále sú tým najznamenitejším a najveľkolepejším klubom; klubom s obrovskou históriou, ktorá po tele rozosieva mráz.

V závere grandióznej ceremónie si najväčšie ikony Montrealu posadali na dlhú lavicu, za ktorú napochodovali súčasní hráči mužstva a niekoľko ďalších osobností. Pod stropom Bell Centre zostala visieť plaketa so 776 menami hokejistov, ktorí za uplynulých sto rokov obliekli dres Canadiens. Slováci môžu byť hrdí na to, že sú medzi nimi aj ich rodáci Jozef Balej, Jaroslav Halák, Marcel Hossa a Richard Zedník.

Oslava stého výročia existencie Montreal Canadiens sa stala udalosťou, na ktorú sa bude dlho spomínať. Na podobné ceremoniály sa pritom môžeme tešiť aj do budúcna. O niekoľko rokov si storočnicu pripomenú Toronto Maple Leafs, ktorých budú nasledovať Boston Bruins, New York Rangers, Chicago Blackhawks a Detroit Red Wings. Človeku zostáva len veriť, že sa týchto chvíľ dožije a že ho znova naplnia svojou vzácnou pompéznosťou. Toto sú predsa momenty, pre ktoré sa oplatí milovať hokej.

Félicitations, Montreal Canadiens!

______________________________

Hodnotenie série play-off medzi Red Wings a Coyotes


MARTIN UŽÁK | 29.04.2010

Druhá polovica apríla 2010 priniesla prvé kolo vyraďovacích bojov o Stanley Cup. Detroit Red Wings, piaty najlepší celok Západnej konferencie, narazili na štvrtých Phoenix Coyotes. Séria týchto dvoch mužstiev sa ako jediná séria v konferencii hrala na plný počet siedmich zápasov. Tento článok ju rekapituluje.

Séria prvého kola tohtoročného play-off medzi Detroit Red Wings a Phoenix Coyotes sa natiahla na sedem zápasov. Keďže túto konfrontáciu sa mi podarilo sledovať v plnom rozsahu, rozhodol som sa podeliť o niekoľko poznámok a postrehov.

Zápas č. 1: Coyotes vs Red Wings 3:2 (14.04.2010)

Jobing.com Arena, domáca aréna Phoenix Coyotes, zažila úvodným stretnutím tejto série po prvý raz vo svojej histórii energickú atmosféru play-off NHL. Coyotes sa však nezľakli a svojim fanúšikom predviedli bojovný hokej, v ktorom dominovalo nasadenie, rýchlosť a výborný brankár. Iľja Bryzgalov síce nezačal najlepšie, keď v úvodnej tretine pustil za svoj chrbát ľahký švih Tomasa Holmströma, neskôr však zlepšil svoj pohyb v bránkovisku a aj vďaka výdatnej pomoci svojej obrany bol dominantným prvkom hry domáceho tímu. Obrana Coyotes, najmä jej druhý pár v zložení Keith Yandle - Derek Morris, zohrala v otváracom stretnutí kľúčovú úlohu, pretože okrem obstojnej defenzívnej práce sa výrazne zapájala do útoku a niesla veľký podiel na tom, že domáci hráči strelili všetky svoje góly v presilovkách.

Phoenix pred začiatkom play-off nevyužil 20 početných výhod v rade; v základnej časti skončil v úspešnosti v presilových hrách až na 28. mieste v NHL. Jeho tri využité početné výhody v úvodnom zápase však potvrdili, že play-off je celkom nová súťaž. O góly Coyotes sa postarali Yandle, Wojtek Wolski a Morris, pričom každý z nich skóroval v inej časti hry. V drese Red Wings mieril do čierneho okrem Holmströma aj zadák Nicklas Lidström, ktorý využil presilovú hru v prvej tretine, aby poslal Red Wings do priebežného vedenia 1:2.

V drese Coyotes zaujali okrem už spomenutých hráčov útočníci Matthew Lombardi, Shane Doan a skúsený obranca Ed Jovanovski. V drese Red Wings vyčnievali najmä útočníci Pavel Daciuk, Henrik Zetterberg a obrancovia Lidström a Brad Stuart.

Zápas č. 2: Coyotes vs Red Wings 4:7 (16.04.2010)

Red Wings urobili pred druhým zápasom dôležitú zmenu v zostave, keď Jasona Williamsa nahradil na pozícii centra štvrtej lajny Justin Abdelkader, ktorého úlohou bolo priniesť do hry viac tvrdosti. Detroit týmto krokom síce musel oželieť praváka do druhej presilovkovej rady, čím sa dvihol hrací čas zadáka Brada Stuarta, toto rozhodnutie sa však ukázalo ako správne, pretože mladíček Abdelkader patril medzi najlepších hráčov zápasu a v tretej tretine dokonca strelil dôležitý gól. Navyše, presilovka Red Wings v zápase udrela hneď dvakrát.

Prvá tretina tohto stretnutia bola zrejme najslabšou časťou celej série. Phoenix sa nechcel vyrovnať s opatrnejším poňatím hry a od druhej tretiny ju otvoril, čo sa mu nakoniec stalo osudným. Výsledok snahy o ofenzívne preteky s Red Wings dopadol pre domácich hokejistov kruto, pretože aj keď sa trafili až štyrikrát (skórovali Keith Yandle, Wojtek Wolski, Matthew Lombardi a Shane Doan), sami inkasovali až sedem gólov, z toho až štyri v tretej tretine. Okrem Abdelkadera, ktorý v 43. minúte zvyšoval na 3:4 pre Red Wings, strelili góly hostí aj Henrik Zetterberg (3), Valtteri Filppula (2) a Pavel Daciuk.

Detroit dostal v tomto zápase možnosť dobiedzať do bránky súpera na druhý až tretí pokus, čoho využil najmä v samom závere, kedy domácim hokejistom utekal puk z hokejky vo vlastnom pásme až príliš často. V drese „Červených krídel“ potešili mimo Abdelkadera aj útočníci Filppula, Zetterberg a obranca Niklas Kronwall. U Coyotes dominovali útočníci Doan, Martin Hanzal, Daniel Winnik, Lombardi a bek Yandle.

Zápas č. 3: Red Wings vs Coyotes 2:4 (18.04.2010)

Phoenix urobil pred tretím zápasom prvú zmenu v zostave, keď sa po dlhšej absencii mohol spoľahnúť na uzdraveného veterána Roberta Langa, bývalého hráča Detroitu. Lang nahradil bojovníka Vernona Fiddlera, ktorý nemohol nastúpiť pre bližšie nešpecifikované zranenie. Tretí duel série priniesol prvý výrazný zlom. Coyotes utrpeli obrovskú stratu, keď prišli o kapitána Shanea Doana, ktorý sa zranil v priebehu druhej časti hry. Pri absencii kapitána hral prím Lee Stempniak, ako aj tretí útok, ktorý bol zložený z Čechov Radima Vrbatu, Martina Hanzala a Petra Průchu.

Pôvodne sa zdalo, že Phoenix vypadnutie svojho kľúčového hráča neustojí, čomu napomáhala i skutočnosť, že Detroitu sa po niekoľkých vynechaných striedaniach vrátil Brian Rafalski, kľúčový obranca pre presilové hry. Opak bol ale pravdou. Coyotes sa s odstúpením svojho kapitána vyrovnali, dokázali sa zomknúť a podporiť českú lajnu, ktorá tento zápas rozhodla. Český útok hral tvrdý, rýchly, šikovný a ofenzívne nebezpečný hokej. Hostia navyše vždy udreli v momente, ktorý im dodal fúru energie a ešte väčšiu dávku psychickej výhody.

Dôležitý bol už úvodný gól Coyotes v 29. sekunde zápasu; jeho autorom bol Sami Lepistö. Nemenej dôležitý bol aj gól zo 40. minúty, ktorým Phoenix vďaka Wojtekovi Wolskimu navýšil svoje vedenie na 1:2. Coyotes v zápase ani raz neprehrávali a v tretej časti hry sa doviezli do víťazného konca po góloch Průchu a Vrbatu. Za Detroit sa presadil iba Valtteri Filppula v prvej a Johan Franzén v tretej časti hry.

Brankár Detroitu Jimmy Howard bol v zápase opäť nevýrazný, tentoraz však treba priznať, že obrana Red Wings mu nepomáhala. Zadné rady Detroitu sa prezentovali slabým bekčekingom a množstvom strát a nenáročných odovzdaní puku vo vlastnom pásme. Najlepšími hráčmi Coyotes boli okrem už spomenutých hráčov zadáci Zbyněk Michálek, Keith Yandle a brankár Iľja Bryzgalov. Na strane Red Wings hrali prím predovšetkým útočníci Darren Helm, Henrik Zetterberg a zadáci Nicklas Lidström s Bradom Stuartom.

Zápas č. 4: Red Wings vs Coyotes 3:0 (20.04.2010)

Detroit pred týmto zápasom urobil ďalšie zmeny v zostave. Svoje formácie postavil v takom zložení, v akom nastupovali na posledných tréningoch. Znamenalo to, že Tomas Holmström spadol do štvrtej lajny, aby jeho miesto v prvom útoku prevzal Danny Cleary, ktorý mal priniesť väčšiu rýchlosť. Po prvý raz v tejto sérii hrala spolu obnovená útočná lajna Speed Line v zložení Kris Draper - Darren Helm - Patrick Eaves. Všetky tieto zmeny nakoniec mali opodstatnenie. Zlepšenie prišlo aj od Jimmyho Howarda, ktorý zažiaril najmä sériou úspešných zákrokov medzi 35. a 40. minútou.

Red Wings predviedli svoj typický koncentrovaný a trpezlivý výkon s kombinačne vyspelým hokejom. Brankára Iľju Bryzgalova zlomili dobré výkony Pavla Daciuka (jeden gól), Henrika Zetterberga (dva góly) a Nicklasa Lidströma (jedna asistencia a skoro 26 odohratých minút). K tejto trojici sa pridala ešte fantastická robota obrancov Brada Stuarta a Andreasa Lilju v hĺbke vlastného pásma a pred Howardovou bránkou.

Naopak Coyotes v tomto zápase nenašli potrebnú rýchlosť, čo pre nich bola strata, ktorá sa stala rozhodujúcou. Hostia vyslali na Howarda 29 striel, neradovali sa však ani raz. V ich tíme sa dobrou robotou prezentovali najmä brankár Bryzgalov, útočníci Matthew Lombardi, Wojtek Wolski, Martin Hanzal, Taylor Pyatt a skúsený bek Adrian Aucoin.

Zápas č. 5: Coyotes vs Red Wings 1:4 (23.04.2010)

V piatom zápase naskočil do zostavy Coyotes po prvýkrát v tejto sérii špecialista na presilové hry Mathieu Schneider, ďalší bývalý hráč Red Wings. Domáci sa prezentovali tvrdou a nekompromisnou hrou, a aj keď od 18. minúty prehrávali po zásahu Drewa Millera, krátko pred polovicou zápasu sa dočkali zaslúženého vyrovnania. Zadák Ed Jovanovski, ktorý sa postaral o tento zásah, strelil už piaty gól obrany Phoenixu v sérii, čo bolo najlepšie číslo spomedzi všetkých účastníkov play-off. Jimmy Howard bol týmto gólom prekonaný po prvýkrát po 98 minútach a siedmich sekundách, svoj tím však naďalej držal v hre.

Kľúčový moment zápasu prišiel v tretej časti hry, kedy Howard za nerozhodného stavu 1:1 dvomi výbornými zákrokmi v jednom slede zlikvidoval veľké príležitosti domáceho útočníka Martina Hanzala. Phoenix sa po týchto zmarených šanciach dostal do kŕča a o pár minút na to ho vytrestali Tomas Holmström a Pavel Daciuk. Klinec do rakvy Coyotes zabil v poslednej minúte strelou do prázdnej brány Henrik Zetterberg.

Pri góloch z tretej tretiny treba pripomenúť, že tréner Red Wings Mike Babcock len krátko pred nimi vrátil skúseného bojovníka Holmströma späť do prvého útoku. Red Wings nakoniec stačilo iba 69 sekúnd, aby vďaka tomuto ťahu zmenili vyrovnaný duel na zápas, v ktorom sa bleskovo rozhodlo. V hokeji je síce možné všetko, no v piatom zápase a za vyrovnaného stavu série mal tento taktický ťah účel. Najlepší z radov Red Wings boli okrem už spomenutých hráčov aj zadáci Andreas Lilja a Nicklas Lidström. Na druhej strane sa aj napriek porážke nestratili obrancovia Jovanovski, Keith Yandle, Adrian Aucoin a útočník Hanzal.

Zápas č. 6: Red Wings vs Coyotes 2:5 (25.04.2010)

Hneď ako sa Red Wings po piatom zápase série vrátili z Arizony, zamierili na tréning. Nebol to však šťastný ťah. Ich únava a slabé nasadenie si vybrali daň v šiestom zápase, ktorého skalp dostal Phoenix doslova do daru. Coyotes opäť nastupovali so siedmimi obrancami, pričom veterán Mathieu Schneider tentoraz už aj skóroval v početnej výhode, v ktorej hostia udreli až trikrát. Táto herná situácia mala pre Coyotes značný význam, keďže sa v nej presadili po prvýkrát od úvodného duelu série a podobne ako vtedy, aj tentoraz ňou prakticky rozhodli zápas.

Okrem Schneidera, ktorý sa presadil v 23. minúte a svojím gólom poslal Coyotes do vedenia 0:2, mierili za hostí do čierneho aj Lauri Korpikoski, Radim Vrbata, Wojtek Wolski a Taylor Pyatt. Za Red Wings sa presadili Brad Stuart a Darren Helm.

Detroit v tomto stretnutí predviedol svoj najslabší výkon v play-off. Red Wings nepokrývali súperových hráčov, zbytočne faulovali a neboli dostatočne obozretní pred vlastnou bránkou. Naproti tomu Coyotes hrali rýchlo, jednoducho a účelne. Pozitívom hry Detroitu boli výkony bekov Jonathana Ericssona, Nicka Lidströma, Stuarta a útočníkov Pavla Daciuka a Dana Clearyho. V drese Phoenixu hrali najlepšie forvardi Pyatt, Korpikoski, Vrbata a beci Keith Yandle, Derek Morris a Adrian Aucoin.

Zápas č. 7: Coyotes vs Red Wings 1:6 (27.04.2010)

V polovici druhej minúty rozhodujúceho zápasu vytiahol Jimmy Howard rýchlu lapačku proti strele Matthewa Lombardiho. O niekoľko minút neskôr začal dominantný výkon Red Wings, ktorý v tejto sezóne nemal veľa obdôb. Detroit predviedol v kritických chvíľach kvalitu, trpezlivosť a skúsenosti, a to nakoniec rozhodlo o jeho postupe.

Drvivý tlak pri presilových hrách, pokojný a dominantný výkon gólmana, fyzická aktivita v osobných súbojoch, bezchybná hra v defenzíve a puk prilepený na hokejkách - to všetko Red Wings v kľúčovom zápase série mali. Tento zápas tiež ukázal, o čom je play-off a o čom je vyrovnaná séria. Celá bitka sa lámala počas prvých 40 minút zápasu, kedy Detroit vyslal 39 striel, aby v závere druhej tretiny položil Yotes na kolená.

Detroit si začal vytvárať svoj náskok v druhej časti hry. Na jej začiatku sa dvakrát trafil Pavel Daciuk a i keď domáci Vernon Fiddler ešte znížil na 1:2, v 34. minúte vrátil Red Wings do dvojgólového náskoku Nicklas Lidström. Následne prišlo ku kľúčovému záveru tretiny. Bolo to 90 sekúnd, ktoré o všetkom rozhodli. Coyotes vtedy dostali možnosť hrať dlhú presilovku piatich proti trom. Voľba ich trénera Davea Tippetta bola však nesprávna, pretože v tejto hernej činnosti sa opieral iba o drvivú streľbu Dereka Morrisa a Mathieua Schneidera od modrej čiary. Phoenix zo svojej veľkej výhody nič nevyťažil, pričom okamžite po jej skončení sa dostal puk k predtým potrestanému Bradovi Stuartovi, ktorý 4,6 sekundy pred koncom druhej tretiny unikol a navýšil náskok Red Wings na rozhodujúcich 1:4.

Detroit predtým vyhral 51 zápasov play-off v rade, pokiaľ v nich skóroval aspoň štyrikrát. Túto obdivuhodnú šnúru nakoniec zveľadil na číslo 52. V tretej tretine uzavreli skóre zápasu na 1:6 Todd Bertuzzi a svojím druhým gólom Lidström.

V siedmom zápase série dominovali Daciuk, Henrik Zetterberg a najmä Lidström, pre ktorého to bolo jedno z najlepších vystúpení za posledné roky. „Červené krídla“ podržal aj brankár Jimmy Howard, ktorý pokryl 32 z 33 striel, a tiež obranca Brian Rafalski. Z tímu Coyotes hrali najlepšie útočníci Fiddler, Lombardi, Lee Stempniak a beci Schneider a Morris. Domáci brankár Iľja Bryzgalov čelil až 50 strelám.

Zhodnotenie výkonov Coyotes

Od gólmana Iľju Bryzgalova sa v tejto sérii čakalo viac. Bryzgalov bol v jej priebehu síce vyhlásený za finalistu hlasovania o Vezina Trophy pre najlepšieho brankára v NHL, nepredviedol však obdivuhodnosť potrebnú k tomu, aby mohol vyradiť súpera kalibru Detroit Red Wings. Na Bryzgalovovi bolo zaujímavé, že počas takmer všetkých zápasov série bol sprvoti výborný, no s ich postupom sa iba zhoršoval. Zatiaľ čo po prvých tretinách týchto zápasov dosahoval priemernú úspešnosť zákrokov 96,22 %, v druhých tretinách klesol na 88,6 % a v tretích tretinách už na 84,28 %.

V obrane Coyotes bol mužom číslo jeden Keith Yandle. Tento mladý obranca bol často priam fantastický, avšak nápor, ktorý bol naň kladený, s postupom bojov nezvládal. Yandleovi sekundoval svojou nenápadnou a spoľahlivou hrou Zbyněk Michálek. Veterán Ed Jovanovski mal byť po zranení kapitána Shanea Doana hlavným lídrom tímu, táto rola mu však nesadla. Jovanovski skončil v hodnotení účasti na ľade pri strelených a inkasovaných góloch so zápornou bilanciou -7, čo bolo jednoznačne najhoršie číslo spomedzi všetkých hráčov, ktorí sa v tejto sérii predstavili.

Ostatní zadáci Phoenixu hrali zdanlivo sekundárnu, no popravde dôležitú úlohu. V úvodných zápasoch sa presadzoval hlavne Derek Morris. Jeho výkony na postup nakoniec nestačili, čo bolo demonštrované predovšetkým siedmym zápasom série, kedy v kritickej chvíli nezabránil Pavlovi Daciukovi zvýšiť skóre na 0:2, alebo kedy pri dlhej presilovej hre piatich proti trom nedokázal spolu s Mathieuom Schneiderom vymyslieť viac ako bezhlavú streľbu od modrej čiary.

Schneider naskočil do série v jej priebehu. Hrával na pozícii siedmeho beka, bol využívaný najmä v presilových hrách. Veľa vody nenamútil, priniesol však skúsenosti a rozvahu. Adrian Aucoin začal hrať výborne práve vtedy, keď sa Coyotes prestali výraznejšie presadzovať v ofenzíve. No a nakoniec tu bol Sami Lepistö, ktorý síce začal pomerne obstojne, no s postupom série sa z ľadu celkom vytratil.

Ofenzíva Phoenixu stála po zranení kapitána Doana na Martinovi Hanzalovi, ktorý bol bez okolkov jedným z najlepších hráčov tímu v tohtoročnom play-off. Hanzal hral fyzicky, chodil na kľúčové vhadzovania a bol prínosný v oslabeniach, chýbala mu však efektivita v koncovke a aspoň nejaký ten gól. Ďalší člen českého útoku Radim Vrbata rozhodol sám o sebe tretí zápas série. Lajne s Hanzalom a Petrom Průchom dodával rýchlosť a kombinačnú vyspelosť. Průcha sa zasa staral o tvrdosť a vytváranie chaosu pred bránkou súpera.

Matthew Lombardi bol v tejto sérii v úlohe konštruktívneho forvarda, ktorý každú noc tvoril a popri tom odvádzal veľký kus čiernej roboty. Wojtek Wolski bol silný najmä v úvode série, keď skóroval v prvých troch zápasoch. Neskôr sa však z ľadu vytratil. Nevydarené play-off má za sebou útočník Lee Stempniak, zrejme najväčšie sklamanie Coyotes. Stempniak ani raz neskóroval, postupne sa prepadol do tretej lajny a nedokázal nadviazať na svoju úchvatnú streleckú formu zo záveru základnej časti, kedy dal 14 gólov v 18 zápasoch.

Taylor Pyatt, Vernon Fiddler a Daniel Winnik boli hokejistami, ktorí urobili kus roboty v oslabeniach a v boji pred bránkou. Pyatt pôsobil tak odhodlane, že dostával veľa príležitostí aj v kľúčových momentoch zápasov. Veterán Robert Lang, po Schneiderovi druhý bývalý hráč Red Wings v drese Coyotes, naskočil do tretieho duelu série, no veľa príležitostí nedostával. Lauri Korpikoski často pendloval medzi prvou a štvrtou lajnou, a je nutné poznamenať, že vo štvrtej formácii toho predviedol oveľa viac. Zmienku si zasluhuje aj Petteri Nokelainen, ktorý aj napriek minimálnemu využitiu podával dobré výkony. Nokelainen čo do tvrdej hry spočiatku stál v tieni kapitána Doana, ktorý ponúkal aj osem hitov za zápas, no neskôr hral rovnako tvrdo ako on a svojmu štvrtému útoku dodával veľa energie a priestoru v rohoch a za bránkou.

Zhodnotenie výkonov Red Wings

Gólman Jimmy Howard bol v tejto sérii spočiatku nevýrazný, ale od štvrtého zápasu začal dominovať. I keď sa Howard v šiestom stretnutí nevyhol menšiemu výpadku, chytal obstojne a na rozdiel od Iľju Bryzgalova to dokázal po celý priebeh jednotlivých zápasov. Kľúčový výkon podal najmä v stretnutí č. 5, v ktorom svojim spoluhráčom pomohol vymaniť sa z veľkého tlaku Coyotes.

V zadných radoch dominoval podobne ako v úspešnom play-off 2008 obranný pár v zložení Brad Stuart - Niklas Kronwall. Obaja títo zadáci priniesli okrem tvrdej hry pred bránkou a výborných oslabení aj radu úspešných ofenzívnych výpadov, ktoré tímu značne pomohli. Nad všetkými obrancami Detroitu čnel kapitán Nicklas Lidström, ktorý na druhý deň po skončení série oslávil okrúhle štyridsiate narodeniny. Jeho dominantný výkon v rozhodujúcom zápase bol ozdobou celej série.

Podobne dominantný ako Lidström bol Brian Rafalski, ktorý dodal ohromné skúsenosti, úžasné korčuliarske zručnosti a hokejku otočenú na pravú stranu, čo sa hodilo najmä pri presilovej hre. Tretí obranný pár Detroitu bol prepojením tvrdosti a jednoduchosti. Jonathan Ericsson hral každý zápas lepšie a lepšie, a je dokonca možné očakávať, že jeho výkony by mohli ísť ešte nahor. Jeho defenzívny partner Andreas Lilja patril v sérii medzi najlepších hráčov Red Wings. Aj keď je pravdou, že Lilja hrával menej, stále bol dôležitým komponentom oslabení a napr. v piatom zápase série zblokoval tri nebezpečné strely súpera.

Henrik Zetterberg bol nielen najlepším útočníkom Red Wings, ale aj najlepším hokejistom celej série. Zetterberg hral výborne aj v tých zápasoch, v ktorých Detroit súperovi podľahol. Mal napr. veľký vplyv na obrovskom zapálení a energii, ktorou sa Red Wings prezentovali od samého začiatku siedmeho zápasu. Pavel Daciuk sa síce rozbiehal pomaly, no v posledných zápasoch série bol kľúčovou postavou diania a k postupu taktiež prispel veľkou mierou.

Johan Franzén bodoval v každom zápase série, čím vytvoril nový klubový rekord v play-off. Dôležité pozície pred bránou súpera si obhájili veteráni Tomas Holmström a Todd Bertuzzi. Holmströmov výkon v piatom zápase mal výrazný vplyv na výsledok série, Bertuzziho neoblomnosť a poctivá robota zasa dodávali priestor na tvorivú činnosť druhej lajny, v ktorej najmä zo začiatku série napredoval Valtteri Filppula.

Darren Helm a Patrick Eaves predvádzali fantastické kúsky pri hre v oslabení. Výborne ich dopĺňal stále rýchly veterán Kris Draper. Drew Miller predstavoval pre hráčov z nižších formácií os, po ktorej bolo možné ofenzívne vymýšľať. Justin Abdelkader priniesol tvrdosť, výborný ťah na bránku a kvalitu na vhadzovaní. Z útočníkov z nižších formácií sa čakalo viac od Jasona Williamsa, ktorý vinou slabšieho pohybu a nasadenia nastúpil iba do prvého zápasu. Nedarilo sa ani Danovi Clearymu, ktorý pendloval medzi prvou a štvrtou lajnou.

Celkové zhodnotenie série

Séria medzi Detroit Red Wings a Phoenix Coyotes nebola typická jedným momentom, ktorý dokáže otočiť priebeh a postaviť na hlavu všetko, čo sa dovtedy udialo. Napriek tomu možno poukázať na jeden okamih, ktorý mal na konečný výsledok série zásadný vplyv. Zranenie kapitána Shanea Doana a jeho absencia vo zvyšných štyroch dueloch bola nakoniec hlavným dôvodom toho, prečo Coyotes z tejto série nevyťažili viac. Po vypadnutí Doana dostali väčšiu porciu času a dôležitejšie úlohy Martin Hanzal a Ed Jovanovski, a i keď obaja svoje mužstvo ťahali, v rozhodujúcich chvíľach siedmeho zápasu na túto rolu sami nestačili.

Ak ste túto sériu sledovali pozorne, mohli ste si všimnúť jednej zaujímavosti, ktorej sa začal prikladať význam až po odohratí štvrtého či piateho zápasu. Reč je o ofenzívnych výpadoch po krídlach. Zatiaľ čo v prvých troch zápasoch mali Coyotes v tomto smere navrch, vo zvyšku série sa ich krídelná dominancia vytratila a nedokázali sa ňou presadzovať. Podobné to bolo aj s hrou útočných formácií. Phoenix sa spočiatku spoliehal na prvú lajnu, ktorá sa však po zranení Doana rozpadla, takže jej prínos musel byť zastúpený tretím útokom. Obe kľúčové útočné formácie Coyotes neskôr prenechali dominanciu prvému a druhému útoku Red Wings.

Detroit postupne otočil vo svoj prospech aj ďalšie herné atribúty, v ktorých zo začiatku série dominoval Phoenix, a síce ofenzívnu pomoc od obrancov, tvrdosť v osobných súbojoch a dôslednosť v obrane. Coyotes spočiatku využívali každej chyby súpera, avšak postupom času sa táto devíza preniesla na stranu Red Wings.

Záverom sa patrí spomenúť aj vhadzovania vo vlastnom pásme, čo bola herná činnosť, v ktorej oba celky dospeli k nelichotivým výsledkom. Vhadzovania vo vlastnej tretine boli hlavným dôvodom, prečo Phoenix spočiatku staval na hre obrancov v útočnom pásme, a boli tiež dôvodom, prečo sa misky váh v siedmom stretnutí priklonili na stranu Red Wings. Na vhadzovaniach nedosiahol ani jeden z tímov nič svetoborné, čo je, samozrejme, varovaním pre Detroit Red Wings, ktorých po postupe cez Coyotes čaká nová séria v semifinále Západnej konferencie.

______________________________

Riley Sheahan prvou voľbou Red Wings v drafte 2010


MARTIN UŽÁK | 27.06.2010

Vstupný draft 2010 v Los Angeles sa skončil pred niekoľkými hodinami. Mužstvá si počas siedmich kôl vybrali celkom 210 mladých hokejistov, u ktorých budú v budúcnosti dúfať v prienik do NHL.

Prvé kolo začalo už včera, 25. júna 2010. Dlho očakávaný súboj medzi útočníkmi Taylorom Hallom a Tylerom Seguinom dopadol nakoniec v prospech prvého menovaného, ktorého si z prvej pozície vybrali Edmonton Oilers. Seguin sa zapáčil Boston Bruins, na treťom mieste skončil zadák Erik Gudbranson, voľba klubu Florida Panthers.

Draft sa v ponímaní Red Wings niesol v tomto roku v pokojnejšom duchu - neprišlo k vymieňaniu hráčov ani jednotlivých volieb. Klub priamo na pódiu reprezentovali manažér Ken Holland s asistentom Jimom Nillom, tréner Mike Babcock, viceprezident Jimmy Devellano a šéf amerického skautingu Joe McDonnell. V každom kole prichádzal Detroit na rad ako 21. v poradí a z tradičnej akcie, ktorá predstavuje vstup do novej sezóny, odchádzal s právami na celkom sedem talentov. Tu je ich menoslov:


1. kolo, 21. celkovo: Riley Sheahan, C, Kanada, University of Notre Dame
2. kolo, 51. celkovo: Calle Järnkrok, C, Švédsko, Brynäs IF Gävle
3. kolo, 81. celkovo: Louis-Marc Aubry, C, Kanada, Montreal Juniors
4. kolo, 111. celkovo: Teemu Pulkkinen, ĽK, Fínsko, Jokerit Helsinki
5. kolo, 141. celkovo: Petr Mrázek, B, Česko, Ottawa 67's
6. kolo, 171. celkovo: Brooks Macek, C, Kanada, Tri-City Americans
7. kolo, 201. celkovo: Benjamin Marshall, O, USA, Mahtomedi Youth Hockey
(za menom nasleduje hráčsky post, národnosť a klub zo sezóny 2009/10)


Prvá voľba Wings padla na osemnásťročného Rileyho Sheahana, čo znamenalo, že Detroit vôbec po prvýkrát od roku 1992 siahol v prvom kole v rámci svojho prvého výberu po útočníkovi.

V nasledujúci deň sa rozbehlo zvyšných šesť kôl draftu. V druhom kole Red Wings siahli po Švédovi Calle Järnkrokovi, ktorý sa v skautských rebríčkoch pohyboval medzi najlepšími Európanmi. Tretie kolo prinieslo voľbu osemnásťročného Louisa-Marca Aubryho, syna bývalého hráča Red Wings, Pierrea Aubryho, ktorý tu hrával v rokoch 1983 až 1985. Vo štvrtom kole zaznamenali "Červené krídla" kapitálny úlovok, keď si zvolili prehliadaného strelca Teemu Pulkkinena. V piatom kole si Red Wings vybrali českého gólmana Petra Mrázeka, rodáka z Vítkovíc. Mrázek bol len štvrtým draftovaným európskym brankárom v poradí. Šieste kolo znamenalo výber kanadského tvorcu hry Brooksa Maceka. Posledným výberom Red Wings v drafte 2010 bon mladučký Ben Marshall, ofenzívny bek, ktorý ešte študuje na strednej škole a pripravuje sa na univerzitný hokej.

Voľby Red Wings znamenajú jednoznačné zameranie sa na pozíciu centra. Po ročnej prestávke klub draftoval i brankára, medzi nádejami naopak chýba klasický defenzívny obranca. Samozrejme, po skončení draftu je každý klub so svojimi novými tvárami spokojný, myslím si však, že zohľadnenie praxou overenej kvality skautov Red Wings a taktiež veľmi zaujímavých ziskov v podobe Sheahana, Mrázeka a Pulkkinena môže dať tejto spokojnosti reálne kontúry.

Je tiež zjavné, že draftová politika Red Wings sa nemení. Na "škandinávskych" výberoch je i naďalej cítiť dôvera voči práci šéfa európskeho skautingu, Håkana Anderssona, ktorý je bez okolkov majstrom svojho remesla. Voľba Marshalla v úplnom závere draftu zasa predostiera dobrú orientáciu Joea McDonnella a jeho zámorského tímu skautov v konkrétnych oblastiach USA.

To, či o týchto draftovaných hokejistoch budú fanúšikovia Red Wings ešte počuť, záleží už na nich samotných. Klubová politika učí talenty veľkej trpezlivosti a dlhoročnej tvrdej práci, kde sa vstup do NHL odkladá v porovnaní s väčšinou klubov súťaže na oveľa neskoršie obdobie. Prvoradým cieľom je zrýchlenie hry a najmä nabratie potrebnej sily a odolnosti - napríklad Järnkrok má najmenšiu hmotnosť z prvej stovky draftu (len niečo okolo 70 kg) a Pulkkinen musí okrem nabratia sily zlepšiť svoje bránenie a korčuľovanie.

Tak či onak, všetci títo hráči majú nateraz rovnaké šance a záleží len na nich, ako sa k tomu postavia. Organizácia Detroit Red Wings im bude od dnešného dňa nápomocná, naučí ich rozumieť jej typickému štýlu hry a pokúsi sa nasmerovať ich cestou, ktorou by sa v pravý čas dostali až do NHL. Minimálne trom či štyrom by sa to podariť malo.

______________________________

Trh s neobmedzenými voľnými hráčmi otvorený


MARTIN UŽÁK | 01.07.2010

V NHL sa práve v tejto chvíli otvára trh s neobmedzenými voľnými hráčmi. Po drafte, ktorý sa konal pred niekoľkými dňami v Los Angeles a ktorého podoba sa v súťaži predostrie až v budúcnosti, je dnešok už skutočným a neoficiálnym počiatkom novej sezóny 2010/11.

Od vypadnutia Detroitu z play-off a skončenia všetkých bojov v Stanley Cupe uplynulo dostatok dní, počas ktorých sa toho i dostatok udialo. Red Wings sú na nástup uhorkovej sezóny pripravení a rozhodne je na mieste tvrdiť, že pôjde určite o potešiteľnejšie a pokojnejšie obdobie v porovnaní s rokom 2009. V období lámajúcom jednotlivé sezóny urobila organizácia niekoľko dôležitých rozhodnutí smerujúcich k udržaniu nastoleného trendu posledných rokov, a to nielen na poli tímovom, ale v prvom rade i manažérskom. Výborné správy z informačných médií a televízií hovoria za všetko - generálny manažér Ken Holland i jeho asistent Jim Nill predĺžili s klubom kontrakty o ďalších 5 rokov, čo možno už i v tejto chvíli hodnotiť ako jeden z kľúčových a najdôležitejších ťahov nastupujúceho leta. Veľkú váhu tomuto aktu neberie ani skutočnosť, že Steve Yzerman sa vzdal pozície viceprezidenta a odišiel za prácou manažéra k Tampa Bay Lightning

Alfou a omegou v dianí v hráčskom kádri sú nedávne podpisy kapitána Nicklasa Lidströma či Tomasa Holmströma, ikon klubu posledných rokov. Kontrakty sa predlžovali (najmä v rámci neobmedzených voľných hráčov) v obozretnom tempe, pre novú sezónu zostávajú i Doug Janik, Todd Bertuzzi či Mattias Ritola, nováčikovské zmluvy dostali Brendan Smith a Mitchell Callahan. Z Ruska sa vracia Jiří Hudler a z Fínska prichádza Ilari Filppula, brat Valtteriho, ktorý už je stabilným členom zostavy Krídel. Nové kontrakty nedostali Jason Williams a Brett Lebda, podobný osud môže postihnúť i veterána Brada Maya. Podpisová horúčka začína dnes, no Wings majú veľkú väčšinu práce už za sebou, čo je dozaista radostné konštatovanie.

Do statusu UFA (neobmedzených voľných hráčov) dnes prechádza viac ako 300 hokejistov. V tíme Red Wings sú nimi okrem spomínaných Williamsa, Lebdu a Maya i Andreas Lilja či Kirk Maltby, dvaja hráči, u ktorých predsa len dúfam v zotrvanie v organizácii i v ďalšom ročníku. V menoslove ostatných mužstiev možno nájsť hneď 14 bývalých hokejistov klubu, vo väčšine prípadov veteránov s ohromnými kariérami. Sú to títo: Kyle Calder, Joey MacDonald, Aaron Ward (všetci Anaheim), Slava Kozlov, Chris Chelios (obaja Atlanta), Matt Ellis (Buffalo), Andy Delmore (Calgary), Ray Whitney, Manny Legace (obaja Carolina), Darren Haydar (Colorado), Kris Newbury, Anders Eriksson (obaja New York Rangers), Robert Lang a Mathieu Schneider (obaja Phoenix).

Letnou prioritou Red Wings by malo byť sústredenie sa na predĺženie nájomnej zmluvy (týkajúcej sa staručkej Joe Louis Areny) s mestom, rozšírenie kádra o oficiálne podpisy obmedzených voľných hráčov (RFA) či jeho doplnenie o nové mená, ktoré sa svojou finančnou nenáročnosťou zmestia pod platový strop. Žiadne veľké zmeny sa neočakávajú, no do riadneho začiatku ročníka (8. október 2010 a prvý zápas základnej časti s Ducks) sa môže prihodiť čokoľvek - Wings majú predsa len v strope k dispozícii vzácne milióny. NHL nikdy nespí a ak po skončení sezóny miestami drieme, dnes, kedy sa vrece s novými podpismi roztrhne, to platiť rozhodne nebude. Prvý deň otvoreného trhu patrí z pohľadu zainteresovaných medzi to najpestrejšie a najvýznamnejšie, čo súťaž ponúka. V stredoeurópskom časovom pásme pobeží dnešná show približne do polnoci, poprípade i dlhšie.

______________________________

Osemnásť dní do začiatku tréningového kempu


MARTIN UŽÁK | 30.08.2010

Leto sa chýli ku koncu a septembrové obdobie prípravy na nový ročník sa pomaly približuje. Mladé nádeje z draftu majú za sebou prvé zoznámenie sa s novým prostredím Joe Louis Areny, klub v pokojnejšom letnom období predĺžil radu kontraktov, pod svoje krídla znova vzal Jiřího Hudlera (vracajúceho sa z Ruska) a ku všetkému i legendárneho amerického forvarda Mikea Modana. Okrem permanentiek sú v predaji už i vstupenky na všetky zápasy základnej časti. Uhorková sezóna sa končí a začiatok prípravy je predo dvermi.

Prípravné obdobie si zachováva charakter typických tradícií z posledných rokov. V období medzi 11. až 15. septembrom sa v Centre Ice Arena v Traverse City koná turnaj mladých nádejí, na ktorom sa okrem mladíkov Red Wings zúčastnia i budúci adepti na dres v tímoch Stars, Blue Jackets, Lightning, Hurricanes, Blues, Wild a Rangers. 17. septembra (charitatívny golfový turnaj) začína tréningový kemp pre hlavné mužstvo, ktorý vyvrcholí sériou ôsmich prípravných stretnutí v období od 22. septembra do 3. októbra (v nich narazia Wings dvakrát na tímy Penguins, Blackhawks, Rangers a Maple Leafs). Základná časť začína pre Detroit 8. októbra 2010 domácim stretnutím s Ducks.

Krídla majú momentálne v platovom strope, ktorý bol pred sezónou zvýšený na hodnotu 59,4 miliónov USD, voľných niekoľko stotisíc USD. Detroit je zároveň jedným z deviatich mužstiev, ktoré sa v blížiacom sa ročníku musia vyrovnať so znížením platového stropu, vychádzajúcim z vyplatenia bonusov za predošlú sezónu. Red Wings majú strop škrtnutý o 50 tisíc USD, čo je i najmenšia úprava spomedzi penalizovaných tímov (penále pre Blackhawks, mužstvo z opačného pólu tabuľky, predstavujú čiastku presahujúcu už 4 milióny USD). Klubu veľa peňazí na manipulovanie nezostáva jadro tvorené 23 hokejistami by už malo byť tou základnou kostrou kádra pre sezónu 2010/11. S ohľadom na peniaze i chýbajúce miesto na súpiske u mužstva s najväčšou pravdepodobnosťou končí bek Andreas Lilja. Otázna je i budúcnosť ikony posledných 14 sezón, útočníka Kirka Maltbyho, ktorý by mohol podpísať kontrakt do konca tohto týždňa. Na blížiacom sa prípravnom kempe v Traverse City bude kľúčová pozornosť tak venovaná najmä spomínanej 23-člennej súpiske, ktorá okupuje platový strop klubu.

V bránkovisku sú prioritami Jimmy Howard a Chris Osgood, Wings majú navyše v zálohe i výborného Joeyho MacDonalda, navrátilca, ktorého im pred pár rokmi vyfúkol z waiver listiny voľných hráčov Boston. "Veľká defenzívna štvorka" (Nicklas Lidström, Brian Rafalski, Niklas Kronwall a Brad Stuart) bude doplnená tretím obranným párom, ktorý by mal začať v zložení Jonathan Ericsson - Ruslan Salej. Siedmym bekom mužstva bude Čech Jakub Kindl, v zálohe zatiaľ zostáva i univerzál Derek Meech. V útoku začne na pozícii prvého centra Pavel Daciuk, na krídlach s Henrikom Zetterbergom a Tomasom Holmströmom. Druhý útok by mal mať zloženie Johan Franzén - Valtteri Filppula - Todd Bertuzzi a tretí (už veľmi dlho avizovaný) Jiří Hudler - Mike Modano - Dan Cleary. Štvrtá lajna by mala začať v "mladej" zostave, popri centrovi Darrenovi Helmovi budú na krídlach figurovať Justin Abdelkader a Patrick Eaves, s ktorými budú o miesto v prvom tíme bojovať i legendárny Kris Draper, poctivý Drew Miller a mladý Mattias Ritola.

Prvá kryštalizácia optimálneho zloženia hlavného kádra (tzv. aktívnej súpisky, ktorá číta 23 mien) teda začína už o necelých 18 dní, prípravným tréningovým kempom, ktorý veľkou mierou napovie do politiky nasadzovania hráčov počas celej sezóny. Wings okrem ďalších faktorov zohľadňujú i posledný "utrápený" ročník, v ktorom často pykali za množstvo zranení a vo veľkej väčšine základnej časti hrávali vo veľmi oklieštených zostavách. Tvrdá a kvalitná príprava bude tou poslednou etapou pred novou a snáď trocha potešiteľnejšou sezónou.

______________________________

No-trade a na-move klauzuly Red Wings pre sezónu 2010/11


MARTIN UŽÁK | 11.09.2010

Keďže súpiska Detroit Red Wings pre blížiacu sa sezónu 2010/11 je už takmer uzavretá, možno na ňu začať nazerať z rôznych uhlov pohľadu. Tento článok sa zameriava na zaujímavosť, ktorá má v dnešnom severoamerickom športe veľký význam, a síce „no-trade” a „no-move” klauzuly v hráčskych kontraktoch.

„No-trade klauzula” (ďalej NTC) je osobitný zmluvný dodatok, ktorý upravuje vzťah hráča a jeho zamestnávateľa k prípadnému odchodu z mužstva. Táto klauzula býva riadnou časťou hráčskeho kontraktu, pričom hokejista a jeho zamestnávateľ ju dohadujú pri podpise novej zmluvy.

NTC je pomerne populárna, no stále je iba tou slabšou odnožou „no-move” klauzuly (ďalej NMC), ktorá je príznačná pre kontrakty najväčších hviezd. Rozdiely medzi oboma dodatkami sú značné. Hokejista s NTC síce nemôže byť vymenený bez svojho súhlasu, ale klub ho môže umiestniť na waiver listinu a poslať do nižšej súťaže, ktorou je obvykle AHL. Naproti tomu NMC klauzula je jednoznačnejším dodatkom, pretože hokejista, ktorý ju má zakomponovanú vo vlastnej hráčskej zmluve, nemôže byť klubom bez svojho súhlasu ani vymenený, ani umiestnený na waiver listinu, a ani poslaný na farmu.

V súčasnom kádri Detroit Red Wings možno nájsť šesť hokejistov, ktorí majú vo svojich kontraktoch zakomponovanú klauzulu o ich prípadnej vymeniteľnosti. Poďme sa teda pozrieť na to, ktorí hráči Red Wings to sú a aké klauzuly tohto druhu vo svojich hráčskych kontraktoch majú.

Najkomfortnejšiu NTC majú kontrakty veteránov Tomasa Holmströma, Krisa Drapera a Briana Rafalskiho. Samozrejme, tento ich status je spojený aj s historickou úspešnosťou a prínosom pre mužstvo. Holmström a Draper získali dovedna dve zlaté olympijské medaily a osem prsteňov za víťazstvo Stanley Cupu. Bolo by teda prekvapením, ba až sklamaním, ak by obaja neukončili svoje bohaté kariéry v Hockeytowne. Rafalski má NTC od svojej úvodnej detroitskej sezóny 2007/08, na ktorú prišiel ako náhrada za Mathieua Schneidera a výrazne prispel k zisku Stanley Cupu. Rafalski je v Michigane doma - narodil sa v Dearborne, čo je jedna z častí metropolitnej oblasti Detroit. U Red Wings navyše plní rolu kľúčového ofenzívneho obrancu, takže jeho odchod inam sa javí ako vylúčený.

Štvrtým hokejistom do partie je ofenzívne zdatný a neoblomný veterán Todd Bertuzzi, ktorý má vo svojej zmluve s Red Wings plnohodnotnú NTC klauzulu na blížiaci sa ročník 2010/11 a upravenú NTC klauzulu na sezónu 2011/12. Podobne ako Bertuzzi je na tom aj útočník Daniel Cleary. Clearyho NTC klauzula vyprší 30 dní pred uzávierkou prestupov 2012, pričom do skončenia tretieho ročníka platnosti jeho aktuálne platnej zmluvy (2012/13) už nepokračuje.

Posledným hokejistom „Červených krídel“ s dodatkom tohto druhu je Pavel Daciuk, ktorý je držiteľom najhonosnejšej zmluvy v mužstve. Tento ruský kúzelník je jediným hráčom klubu s luxusnou NMC klauzulou, ktorá mu vyprší po sezóne 2010/11. Daciukova NMC prejde na zostávajúce tri roky jeho kontraktu s Red Wings do podoby tzv. modifikovanej NTC klauzuly. Modifikovaná NTC klauzula znamená, že klub môže jej držiteľa poslať na farmu aj bez toho, že by ho musel najskôr umiestniť na waiver listinu a dať k dispozícii iným klubom.

Predstava, že by Detroit Red Wings posielali spomínaných hráčov na farmu a pýtali od nich súhlas na výmenu, sa momentálne javí ako úsmevná až nezmyselná. Klauzuly NTC a NMC však majú svoj význam. Tento význam väčšinou nadobúdajú až vtedy, keď v klube nepanuje spokojnosť s hráčovými výkonmi. Red Wings mali v posledných rokoch šťastie, že sa touto problematikou nemuseli zaoberať. V profesionálnom športe je však možné absolútne všetko. Koniec koncov, stačí si spomenúť, akou príťažou sa stal dodatok NMC v kontrakte, ktorý mal podpísaný kanadský obranca Sheldon Souray s klubom Edmonton Oilers.

______________________________

Po turnaji nováčikov v Traverse City


MARTIN UŽÁK | 16.09.2010

Dnes v noci sa skončil jeden z najprestížnejších predsezónnych turnajov mladých nádejí, ktoré smerujú k načatiu profesionálnej kariéry v NHL. Boje medzi mladíkmi ôsmich klubov NHL sa odohrali v michiganskom meste Traverse City, ktoré toto populárne podujatie organizovalo už po trinásty raz.

Zloženie turnaja bolo takmer rovnaké ako v minulom roku. V divízii Gordieho Howea si zmerali sily mladí hráči Tampa Bay Lightning, St. Louis Blues, Dallas Stars a domácich Detroit Red Wings. Divíziu Waynea Gretzkyho tvorili mužstvá Minnesota Wild, Columbus Blue Jackets, New York Rangers a Carolina Hurricanes.

Traverse City Prospect Tournament odštartoval 11. septembra vo vynovenej Centre Ice Arene, v ktorej sa hrávalo na klziskách David's Rink a Huntington Rink. Mužstvá absolvovali každodenné dopoludňajšie tréningy, po ktorých nasledovali zápasy v rámci základných skupín. Výnimkou bol 13. september, kedy sa iba trénovalo, ako aj záverečný deň bojov o konečné umiestnenie, kedy trénovali iba štyri najlepšie celky.

Detroit Red Wings boli reprezentovaní 24 mladíkmi, pričom každý z nich nastúpil minimálne na jedno stretnutie. V kádri Detroitu figurovalo aj sedem hráčov, ktorí nepatria pod krídla klubu a na turnaj boli pozvaní v rámci amatérskych skusov. Týmito skúšanými hokejistami boli útočníci Darren Archibald, Antonín Honejsek, Stephen Johnston, Trevor Parkes a obrancovia Alex Cord, Brenden Kichton a Marc Zanetti.

Zvyšok zostavy Red Wings tvorilo to najlepšie, čím organizácia disponuje. V bránke sa ukázali Thomas McCollum, Petr Mrázek a Jordan Pearce. V obrane nastúpili Travis Ehrhardt, Gleason Fournier, Brian Lashoff, Sebastien Piche a Brendan Smith. V útoku si zahrali Joakim Andersson, Louis-Marc Aubry, Mitchell Callahan, Willie Coetzee, Landon Ferraro, Brooks Macek, Andrej Nestrašil, Brent Raedeke a Tomáš Tatar.

Mladé talenty Red Wings vstúpili do turnaja výborne, keď na úvod porazili mladíkov Dallasu po výsledku 6:1. Detroit po celý zápas dominoval, súpera prestrieľal pomerom 38:18 a o svojom víťazstve rozhodol už v úvodnej tretine (4:1). O triumf Red Wings sa najväčšou mierou zaslúžila päťka Smith - Ehrhardt - Archibald - Aubry - Macek, ktorá pozbierala dovedna osem (4+4) kanadských a 22 plusových bodov.

O deň neskôr si mladí hráči Red Wings zahrali proti benjamínom Tampa Bay Lightning. Tampa predtým podľahla St. Louis pomerom 2:4 a na udržanie šance na postup do finále potrebovala zvíťaziť, čo sa jej aj podarilo. Mladé "Blesky" viedli po dvoch tretinách 3:1, v tretej časti sa však Detroitu vďaka 19 streleckým pokusom podarilo vyrovnať a doviesť zápas do predĺženia. V ňom gól nepadol a súboj museli rozhodnúť až samostatné nájazdy. V nich pokračoval famózny výkon slovenského gólmana Jaroslava Janusa, ktorý po 40 zákrokoch počas 65 minút hry priviedol svoj tím k víťazstvu v šestnástej sérii nájazdov.

Po dni zápasového voľna prišla na rad posledná várka súbojov v základných skupinách. Tampa Bay najskôr porazila Dallas 3:1, čo znamenalo, že Red Wings museli na postup do duelu o celkové prvenstvo zdolať mužstvo St. Louis Blues. Premiérovú šancu v bránke Detroitu dostal český gólman Petr Mrázek, ktorý 28 úspešnými zákrokmi prispel k triumfu 2:1. Po dvoch nerozhodných tretinách sa 222 sekúnd pred koncom presadil víťaznou strelou útočník Tomáš Tatar, ktorý tak skóroval aj v treťom zápase na turnaji. Záver tohto súboja ešte poznačilo nedovolené bránenie Alexa Pietrangela, talentovaného beka St. Louis so 17 štartmi v NHL, ktorý za svoj faul dostal menší trest i desaťminútový osobný trest za nešportové správanie.

Mladé nádeje Red Wings vyhrali divíziu Gordieho Howea so ziskom piatich bodov. Za Detroitom sa umiestnili Tampa Bay (4), Dallas (2) a St. Louis (0). V divízii Waynea Gretzkyho si prvenstvo vybojovala stopercentná Minnesota, ktorá bola nasledovaná tímami Caroliny (4), N. Y. Rangers (2) a Columbusu (0).

Posledný deň turnaja priniesol zápasy o konečné umiestnenie. Siedme miesto vybojovali St. Louis, ktorí porazili Columbus po výsledku 5:2. Piatu priečku obsadili nováčikovia N. Y. Rangers vďaka triumfu 7:2 nad Dallasom. Na tretej pozícii sa umiestnila Carolina, ktorá zdolala Tampu Bay pomerom 4:3 po predĺžení.

Záverečný (finálový) duel podujatia obstarali mladíci Red Wings a Wild. Zápas s nízkym počtom faulov (7) sa po viac ako 50 minút vyvíjal v prospech Detroitu, ktorý viedol zásluhou gólu Sebastiena Picheho z 30. minúty. Záver stretnutia však zvládli lepšie Wild, ktorí skórovali v 52., 56. a 59. minúte, aby zvíťazili 3:1.

Minnesota Wild boli jediným tímom turnaja, ktorý nestratil ani jeden bod. Naopak domáci Detroit Red Wings sa ani na trinásty pokus netešili z celkového prvenstva na tomto prestížnom podujatí.

Najproduktívnejšími hráčmi turnaja sa stali Derek Stepan od N. Y. Rangers a Jeff Skinner z Caroliny; obaja zaznamenali dva góly a päť asistencií. Bodovo najlepším hráčom Red Wings bol Tomáš Tatar (3+1).

Všetci traja gólmani Detroitu skončili s úspešnosťou zákrokov nad hodnotou 90 %, vďaka čomu sa zmestili do prvej deviatky turnaja. Petr Mrázek bol dokonca najlepší s úspešnosťou 96,6 %.

Fináloví súperi Detroit a Minnesota boli jedinými tímami, ktoré neinkasovali vo vlastnom oslabení. V presilovej hre však Red Wings nijak neočarili a s nízkou úspešnosťou 4,35 % skončili poslední.

Klubových činovníkov mohli potešiť predovšetkým výkony všetkých brankárov. Z obrancov zaujali najmä Brian Lashoff a Brendan Smith. Z útočníkov vynikali Tomáš Tatar, Joakim Andersson a Willie Coetzee.

Účinkovanie mladých nádejí Detroitu na tohtoročnom turnaji v Traverse City možno aj napriek finálovej porážke od mladíkov Minnesoty zhodnotiť ako úspešné. Odmenou pre tých najlepších bude čoskoro štartujúci hlavný tréningový kemp, na ktorom doplnia ďalších zhruba 40 hráčov.

Hlavný tréningový kemp Detroit Red Wings pred sezónou 2010/11 štartuje 17. septembra 2010 o siedmej hodine stredoeurópskeho času (1:00 PM východného času) charitatívnym golfovým turnajom.

______________________________

Bývalí hráči Red Wings v najlepších európskych ligách


MARTIN UŽÁK | 23.09.2010

Kým na štart novej sezóny NHL sa ešte čaká, väčšina európskych súťaží sa už rozbehla. Európsky hokej sa síce nedokáže vyrovnať NHL, nemožno mu ale uprieť skutočnosť, že z NHL za ním smerujú mnohí hráči, čím ho robia atraktívnejším. V Európe sa o to stará aj viacero bývalých hráčov Detroit Red Wings.

Detroit Red Wings sú organizáciou, ktorá sa snaží udržiavať jadro svojich hráčov pohromade aj niekoľko rokov. Pokiaľ z Detroitu niekto odchádza, obvykle je to veterán na sklonku svojej kariéry, alebo mladý hokejista, ktorý stráca trpezlivosť alebo reálnu možnosť prebojovať sa do hlavného kádra.

Pohyb v hráčskom kádri Detroitu je síce menší ako u iných klubov NHL, napriek tomu je príznačný pre viacero hráčov, ktorí sa s „Červenými krídlami” rozlúčili a odišli hrať do iných súťaží. A keďže hokejová sezóna v Európe sa už naplno rozbehla, predkladaný článok nazerá na bývalých hráčov Detroit Red Wings, nachádzajúcich aktuálne uplatnenie v najlepších a najznámejších hokejových ligách starého kontinentu.

Najviac bývalých „Červených krídel” momentálne pôsobí v ruskej Kontinentálnej hokejovej lige. Sú nimi brankár Dominik Hašek (hráva za klub Spartak Moskva), zadáci Dmitrij Bykov (Atlant Mytišči), Danny Markov (Víťaz Čechov) a útočníci Mark Hartigan (Dinamo Riga), Sergej Fiodorov (Metallurg Magnitogorsk) a Jurij Bucajev (Sibir Novosibirsk).

Ďalšiu trojicu bývalých hokejistov Red Wings možno v súčasnosti nájsť v najvyššej nemeckej súťaži - DEL. Brankár Marc Lamothe chytáva za Hamburg Freezers, center Matt Hussey pôsobí u ERC Ingolstadt a útočník Nathan Robinson nastupuje za Adler Mannheim.

Dve bývalé „Červené krídla” v súčasnosti hrávajú v českej Extralige a švajčiarskej NLA. V tíme HC Oceláři Třinec pôsobí útočník Ladislav Kohn, za HC Plzeň 1929 nastupuje forvard Josh Langfeld. Vo Švajčiarsku sú to útočníci Stacy Roest (Rapperswil-Jona Lakers) a Mark Mowers (HC Fribourg-Gottéron).

Bývalého hráča Detroitu nájdeme aj v nórskej GET-Ligaen Elitserien (obranca Anders Myrvold z tímu Frisk Asker Tigers) a nadnárodnej Erste Bank EHL (útočník Don MacLean z tímu Medveščak Záhreb).

Samozrejme, zoznam bývalých hráčov Detroit Red Wings v najlepších európskych súťažiach sa môže ďalej meniť a formovať v priebehu sezóny 2010/11. Súpis, ktorý bol v tomto článku prezentovaný, sa tvoril 18. septembra 2010.

______________________________

Bývalí hráči Red Wings v severoamerických ligách


MARTIN UŽÁK | 10.10.2010

Niektorí z nich sú považovaní za zradcov a zapredancov. Iní sa nepresadili. Ďalší boli vymenení, alebo museli odísť, pretože o nich nebol záujem. Na bývalých hráčov Detroit Red Wings možno nazerať vskutku rozmanito. Ak si ich ale vážite, možno sa vám zíde tento súpis ich súčasných pôsobísk v NHL a AHL.

V prvom drobnohľade tohto druhu sa spomínalo, že „Červené krídla” obvykle neprichádzajú o svojich hokejistov vo veľkých počtoch. Pri mapovaní dvoch najlepších severoamerických súťaží (NHL, AHL) možno toto tvrdenie len a len podčiarknuť.

V Európe hráva viac bývalých hráčov mužstiev NHL aj preto, že sú tam na nich kladené menšie nároky. Odísť k priamej konkurencii v NHL alebo AHL ale nemusí byť jednoduché. Prepojením týchto aspektov človek nakoniec zisťuje, že v Kanade a Spojených štátoch hráva skutočne málo bývalých hráčov Red Wings. Detroit sa snaží svojich hráčov udržať, a ak mu predsa len odchádzajú, tak mieria hlavne na menej náročný starý kontinent.

Predkladaný súpis bývalých hráčov Red Wings v pomaly sa rozbiehajúcich severoamerických súťažiach je príslušný súčasným aktívnym súpiskám klubov NHL. Tieto súpisky museli byť klubmi oznámené najneskôr do stredy 6. októbra 2010. V článku sú okrem regulárnych hráčov základných zostáv spomenutí aj takí hráči, ktorí sa do hlavných kádrov klubov NHL nedostali z dôvodu zranenia, štartu sezóny v AHL, či zmluvy podpísanej iba na úrovni AHL.

V NHL nemožno začať iným tímom než obhajcom Stanley Cupu, Chicagom, v ktorom pôsobia niekdajší útočníci Detroitu Tomáš Kopecký a Marián Hossa. Ďalších bývalých hráčov Red Wings možno nájsť vo Phoenixe (útočník Ray Whitney), Vancouveri (útočník Mikael Samuelsson), St. Louis (brankár Ty Conklin), Colorade (obranca Kyle Quincey), Tampe (útočník Mattias Ritola), u New York Rangers (útočník Sean Avery) a vo Philadelphii (útočník Ville Leino). Títo deviati hokejisti sú momentálne pevnou súčasťou kádra svojho klubu. Niečo také sa zatiaľ nedá prehlásiť o obrancovi Brettovi Lebdovi, ktorý doposiaľ nebol zapísaný na súpisku klubu Toronto Maple Leafs, pretože v deň nahlasovania aktívnych súpisiek figuroval na listine zranených hráčov s boľavým ramenom.

Hokejisti, ktorým sa na aktívne súpisky klubov NHL dostať nepodarilo, začínajú novú sezónu vo farmárskych oddieloch v AHL. Z bývalých členov rodiny Red Wings sú takýmito hráčmi obranca Garrett Stafford (San Antonio Rampage - farma Phoenix Coyotes) a forvardi Matt Ellis (Portland Pirates - farma Buffalo Sabres) a Kris Newbury (Hartford Wolf Pack - farma New York Rangers).

Početná je aj skupina bývalých „Červených krídel”, ktoré zatiaľ nemajú zmluvu. Sú nimi napr. obrancovia Andy Delmore, Mathieu Schneider a útočníci Kyle Calder a Robert Lang. Niektorí ďalší hráči dostali šancu v prípravných kempoch, no neuspeli v nich a sú taktiež bez zmluvy. Sú nimi brankár Manny Legace (skúšal to v kempe Carolina Hurricanes) a obrancovia Anders Eriksson (New York Islanders) a Andreas Lilja (San Jose Sharks).

Do nepríjemnej situácie sa dostal najmä Lilja. Tento dlhoročný obranca Detroitu v lete odmietol ponuku Red Wings na ročný kontrakt na jeden milión amerických dolárov a miesto toho si zaumienil vyskúšať svoju cenu na trhu s voľnými hráčmi. Po určitom čase si svoje rozhodnutie rozmyslel, Red Wings však na jeho pozíciu už angažovali bieloruského veterána Ruslana Saleja. Lilja svoj počin trpko oľutoval, neskôr neuspel v kempe San Jose Sharks a aj naďalej zostáva neobmedzeným voľným hráčom bez vyhliadok na nový kontrakt.

______________________________

Úspešný návrat Phoenix Coyotes do Detroitu


MARTIN UŽÁK | 29.10.2010

Phoenix Coyotes a Detroit Red Wings odohrali v play-off 2010 sedemzápasovú sériu, ktorá je v tejto knihe popísaná na stranách 24 až 30. V podobnom duchu som zdokumentoval aj prvý návrat Coyotes do detroitskej Joe Louis Areny. V ňom sa Phoenix pomstil za vypadnutie z ostatného play-off víťazstvom 4:2.

Preview: konfrontácia odlišných herných systémov

Po prvý raz od vypadnutia z posledného play-off sa hokejisti Phoenix Coyotes vrátili do Detroitu, aby sa domácim Red Wings postavili v ďalšom vzájomnom meraní síl. Na ľade Joe Louis Areny sa predstavili naposledy 25. apríla 2010 v šiestom stretnutí prvého kola vyraďovacej časti, kedy zvíťazili 5:2 a sériu vrátili domov do Arizony, kde však neuspeli v rozhodujúcom siedmom zápase.

„Červené krídla” vstupovali do včerajšieho druhého vzájomného súboja v prebiehajúcej sezóne 2010/11 ako mierny favorit. Prvý vzájomný duel, ktorý sa hral pred necelými dvomi týždňami - 16. októbra 2010 v Glendale - skončil triumfom hosťujúceho Detroitu po výsledku 2:1 po predĺžení. Vzhľadom na aktuálnu formu oboch celkov sa očakávalo, že Red Wings by mohli v tomto zápase uspieť.

Coyotes zvíťazili vo svojich posledných siedmich zápasoch iba raz, zatiaľ čo Red Wings pred týmto súbojom ťahali sériu troch triumfov v rade. Detroit v tomto zápase nemohol počítať so zranenými útočníkmi Justinom Abdelkaderom a Krisom Draperom, obrancami Jonathanom Ericssonom a Brianom Rafalskim, a ani s gólmanom Jimmym Howardom, majúcim problémy s chrbtom. Phoenixu chýbal forvard Martin Hanzal; ďalší forvard Wojtek Wolski bol poslaný iba na tribúnu. Do domácej brány sa postavil veterán Chris Osgood. Na druhej strane nastúpil Iľja Bryzgalov, ktorý v doterajšom priebehu ročníka prehral v riadnej hracej dobe iba jeden zo šiestich zápasov.

Stretnutie malo byť zaujímavou konfrontáciou odlišných herných systémov, ktoré presadzujú tréneri Mike Babcock (Detroit) a Dave Tippett (Phoenix). Red Wings nastupovali s vierou v udržanie vysokého tempa hry s pukom, spoliehajúc sa najmä na príspevky svojich troch najväčších lídrov, a síce Nicklasa Lidströma, Pavla Daciuka a Henrika Zetterberga. Naopak Coyotes sú už druhý rok typickí obozretnou hrou vo svojom pásme, vysokou rýchlosťou a intenzívnym napádaním. Napádanie v útočnom pásme (t.j. forčeking) malo byť v tomto zápase jedným z kľúčových aspektov úspešnosti, keďže do vzájomnej konfrontácie mali prísť dva výrazné defenzívne herné systémy 2-2-1 (ten momentálne presadzuje Detroit) a 2-1-2 (hlboké celoplošné napádanie, v súčasnosti typické pre Phoenix).

Prvá tretina: skorá dominancia Coyotes

Detroit sa momentálne nachádza uprostred dlhej šnúry domácich duelov. Navyše, jeho zápasu s Phoenixom predchádzala štvordenná herná pauza. Coyotes hrávajú pravidelnejšie, no od začiatku sezóny zatiaľ nenašli potrebný rytmus, ktorý by im dopomohol ustáliť výkonnosť. V prvej tretine tohto zápasu sa ale všetko zmenilo. Phoenix využil svoju rýchlosť a tromi gólmi v rozpätí 296 sekúnd sa už v 12. minúte dostal do vedenia 0:3, ktoré si do prvej prestávky aj udržal.

Pri prvom góle hostí zlyhal domáci nováčik Jakub Kindl, ktorého si obhodil a prešprintoval Radim Vrbata. U druhého zásahu Coyotes chyboval gólman Chris Osgood, ktorý išiel priskoro do kolien, takže Keith Yandle nemal problém zamieriť pod hornú žŕdku. Tretí gól bol pre Detroit ranou pod pás, keď pri vlastnom oslabení potiahol puk hosťujúci Lauri Korpikoski a jeho perfektný švih z krídla nešťastne tečoval domáci kapitán Nicklas Lidström.

Red Wings opäť predviedli zlý a nemotorný vstup do stretnutia, v ktorom im chýbalo tempo, kvalitné dostupovanie k hráčom vo vlastnom obrannom pásme a trvalejšie usadenie sa v útočnej tretine. To Coyotes držali svoju defenzívu pred vlastným obranným pásmom, pri bránení výborne využívali svojich hokejok a vďaka adekvátnej rýchlosti sa prezentovali lepšou pozičnou hrou.

Phoenixu vyšlo v prvej tretine priam všetko, na čo siahol. Coyotes mohli ťažil aj zo svojho efektívneho blokovania striel a aktívneho pohybu okolo mantinelov a v rokoch klziska. „Červené krídla“ boli po prvýkrát nebezpečné až v 13. minúte, no svoj tlak do brány súpera a ani niekoľko ďalších šancí nevyužili.

Obranca Yandle zaznamenal v tejto časti hry štyri strely. Red Wings boli lepší iba v hitoch, ktoré ovládli pomerom 7:4. Na vhadzovaní excelovali domáci Darren Helm (4/4) a hosťujúci Vernon Fiddler (4/6). Najlepšími hráčmi Coyotes boli beci Ed Jovanovski, Yandle, Oliver Ekman-Larsson a útočníci Vrbata, Taylor Pyatt, Fiddler. V drese Red Wings hrali dobre Niklas Kronwall, Daciuk, Darren Helm a Patrick Eaves.

Druhá tretina: Red Wings znova v hre

Domáci tréner Babcock začal od úvodu druhej časti hry dávať viac priestoru veteránovi Toddovi Bertuzzimu, ktorého zaraďoval aj do tretej útočnej formácie k Dannymu Clearymu a Mikeovi Modanovi. To zároveň znamenalo, že Jiří Hudler zostával sedieť na lavičke.

Red Wings sa okamžite dostali k dominantnému držaniu puku a do 27. minúty na hostí výrazne tlačili na ich vlastnej polovici. „Červené krídla” zvýšili pohyb i kombinačnú pestrosť a dostali sa do rytmu, čomu pomohli aj ich obrancovia, ktorí sa začali výraznejšie zapájať do ofenzívy. Na hosťujúceho gólmana Bryzgalova sa zrazu tlačili aj traja či štyria hráči Red Wings, ktorí vzadu nechávali iba jedného páliaceho beka. Najčastejšie ním bol Lidström, na ktorom stála celá ofenzíva Detroitu v druhej tretine.

Coyotes v druhej tretine často strácali puk vo vlastnom pásme, čo vyvrcholilo gólom domáceho Johana Franzéna v 34. minúte. Red Wings však svoje vysoké tempo neudržali a od spomínaného gólu patrilo viac iniciatívy a kľúčových ťahov hráčom Phoenixu, čo platilo najmä v závere tretiny.

Domáci brankár Osgood mal v tejto časti menej práce, zaznamenal však niekoľko dobrých zákrokov, z ktorých vyčnievali dva, ktoré Red Wings dodávali nádej na zvrat. Prvý z nich prišiel ešte v úvode tejto tretiny za stavu 0:3. Red Wings vtedy tlačili, no po odraze puku od zadného mantinelu sa dostal do úniku hosťujúci Fiddler, ktorý mohol zoči-voči domácemu gólmanovi zvýšiť na rozdiel štyroch gólov. Druhý skvelý zákrok vytiahol Osgood v závere tretiny, kedy sa do samostatného úniku dostal kapitán „Kojotov” Shane Doan, ktorého vysunula ideálna kolmica z hokejky bývalého hráča Red Wings Raya Whitneyho.

Výborné zákroky Osgooda pomohli zmeniť obraz hry, čo sa po druhej tretine prejavilo aj štatisticky. Red Wings dominovali v odobratých pukoch pomerom 7:4 a stratili o štyri puky menej ako ich súperi (8:12). Najlepšími hráčmi hostí v tejto časti hry boli Bryzgalov, Ekman-Larsson, Whitney a Fiddler. Na strane Red Wings dominovali najmä Osgood, Lidström a Daciuk.

Tretia tretina: klinec do rakvy v závere

Úvod záverečnej časti hry sa niesol v znamení dominancie prvej domácej útočnej formácie, ktorá na ľad vletela ako uragán a koncom 44. minúty sa postarala o zníženie na 2:3. Daciuk vtedy predviedol ďalšie úžasné odobratie puku a po pase Zetterberga zakončoval v obrovskej šanci, s ktorou si Bryzgalov ešte poradil, no na dobiedzanie Tomasa Holmströma už nestačil. Detroit sa týmto zásahom dostal na dostrel hostí, ktorí okamžite zvýšili obrátky, no svojimi rýchlymi krídelnými útokmi narážali iba na pozornú obranu Red Wings.

Krátko po kontaktnom góle domácich prišlo ku kontroverznému vylúčeniu Todda Bertuzziho, popri ktorom si rozhodcovia nepovšimli faul Franzéna. Coyotes, ktorí popravde mali hrať presilovku o dvoch hráčov, napokon po pol minúte sami faulovali a taktiež sa poslali do štyroch. Za tohto pomeru hráčov na ľade, ako aj pri následnej krátkej domácej presilovke, prišla rada veľkých detroitských príležitostí, ktoré ale zneškodnil stále lepšie a lepšie chytajúci Bryzgalov.

Prvý útok Detroitu v tejto tretine výrazne dominoval, Coyotes však účelne bránili a v závere využili z minima maximum. „Červené krídla” stratili možnosť vziať si oddychový čas už v úvode tretej časti hry; nemuseli to však ľutovať. Tréner Babcock poslal svojich najlepších hráčov na ľad už dve minúty pred koncom riadnej hracej doby, a navyše si mohli oddýchnuť po zakázanom uvoľnení „Kojotov” a následnom oddychovom čase hosťujúceho kouča Tippetta. Už 76 sekúnd pred koncom tretej tretiny sa Detroit odhodlal k hre bez brankára, no Coyotes sa presile súpera nepoddali a 58 sekúnd pred vypršaním riadnej hracej doby sa po chybe domáceho beka Kronwalla dostal k puku Korpikoski, ktorý strelou do opustenej svätyne Red Wings zaznamenal svoj druhý gól v zápase.

Coyotes v tretej časti kontrolovali svoju hru v zadných radoch a keď to bolo potrebné, výrazne ich podržal gólman Bryzgalov, ktorého úspešné zákroky boli kľúčové. Red Wings aj napriek ofenzívnemu tlaku nedokázali využiť podpory obrancov, ktorá už nebola tak výdatná ako v druhej tretine. Najlepšími hráčmi tejto časti hry boli Bryzgalov, Kyle Turris, Eric Belanger za hostí a Daciuk, Zetterberg, Lidström a Brad Stuart za domácich.

Výsledok: Coyotes víťazia pomerom 4:2

Víťazstvo Phoenix Coyotes možno považovať za zaslúžené, a to aj preto, že svojmu typickému hernému prejavu boli verní vo väčšej miere ako ich súper. Phoenix predviedol rýchle protiútoky, solídnu hru vo vlastnom pásme, aktívne dostupovanie k hráčom súpera a v konečnom dôsledku aj väčšiu zodpovednosť, ktorú svojím výborným výkonom ešte podčiarkol brankár Bryzgalov. Detroit začal zle, bol menej dôrazný v osobných súbojoch i v prechode stredným pásmom, nedostupoval k hráčom súpera a rýchlo sa dostal do trojgólového deficitu. Od druhej tretiny Red Wings ťažili z ofenzívnejšej hry svojich zadákov (najmä Lidströma), tvrdou prácou a tlačením sa do bránky dosiahli zníženie na 2:3, no záver duelu už nezvládli.

Hokejistom, ktorý v závere okato zlyhal, bol najmä Kronwall. V 58. minúte najskôr nevyužil lahodnú prihrávku do druhej vlny od Daciuka a v dobrej pozícii mieril iba do pripraveného Bryzgalova, ktorý si proti jeho strele umne vykorčuľoval z bránky. Kronwall bol nevýrazný aj v absolútnom závere riadneho hracieho času, kedy Red Wings hrali bez brankára. Daciuk vtedy síce vyhral kľúčové vhadzovanie v pásme hostí, no Kronwall stratil puk na útočnej modrej čiare, vyhnal svoje mužstvo z útočného pásma a jeho následnú laxnú rozohrávku na Lidströma pohodlne vystihol Korpikoski, ktorému zostávalo už len trafiť opustenú bránku. Áno, aj takýto vie byť hokej - zatiaľ čo predchádzajúci zápas Detroitu a Phoenixu rozhodol Kronwall gólom v predĺžení, tentoraz pomohol svojimi chybami k triumfu súpera.

Kronwall nebol jediným obrancom, ktorý to „Kojotom” v tomto zápase uľahčil. Pri góle na 0:1 nehorázne prepadol mladý Kindl, pri zásahu na 0:3 bol nešťastníkom Lidström, ktorý nechtiac zmenil dráhu letiaceho puku z hokejky Korpikoskiho. Coyotes žiadne podobné problémy nemali, v zápase si pripísali aj 13 zblokovaných striel a svoju dominanciu prezentovali v každej frekventovanej hernej situácii, keďže skórovali pri vyrovnanom počte hráčov na ľade, v presilovke, v oslabení i strelou do prázdnej bránky. Coyotes po celý zápas oplývali aktívnym forčekingom, rýchlosťou, výborným pohybom okolo vlastnej modrej čiary i nečakanou kolmou prihrávkou, ktorá v mnohých prípadoch dokázala zmeniť tempo hry. Naopak Detroit svoje šance nevyužil, Bryzgalova rozchytal a sám sa dopustil troch lacných ofenzívnych faulov (dvakrát takto chyboval Holmström, raz Bertuzzi), ktorými svojho súpera zbytočne posadil na koňa.

V celkovom ponímaní stretnutia dominoval na strane Coyotes fantastický brankár Bryzgalov, pohyblivý a rozvážny obranca Ekman-Larsson a agilný útočník Fiddler. Na strane Red Wings to bol aktívny kapitán Lidström, nenápadný defenzívny zadák Stuart a šikovný útočník Daciuk.
Phoenix Coyotes a Detroit Red Wings na seba narazia aj o desať dní, kedy sa opäť stretnú v Joe Louis Arene. Bude to ich tretia konfrontácia v tohtosezónnej základnej časti, pričom ich posledný vzájomný zápas príde 5. marca 2011 v Glendale.

Red Wings po dnešnej prehre padli na posledné miesto vo svojej divízii, v Západnej konferencii im však patrí celková siedma priečka. Potvrdzuje sa tým sila Centrálnej divízie, ktorá by sa mohla radiť medzi najvyrovnanejšie v súťaži - veď aktuálny rozdiel medzi prvými Nashville Predators a poslednými Detroit Red Wings činí iba dva body. Phoenix sa po dnešnom víťazstve odpútal z dna tabuľky Západnej konferencie a momentálne v nej figuruje na trinástej priečke. Ako však vieme, sezóna sa len rozbieha, takže oba celky budú mať ešte veľa možností na to, aby sa posunuli vyššie.

______________________________

Aktuálne z tábora mladých nádejí Red Wings


MARTIN UŽÁK | 03.11.2010

AHL, zámorské juniorské súťaže či európske ligy majú za sebou už viac ako mesiac novej sezóny 10/11. Blog Books: Red Wings And More Vám prináša analýzu a hodnotenie rozvoja mladých hokejistov Red Wings, ktorí zatiaľ nepôsobia na úrovni NHL, ale práve v rôznych vyššie spomínaných šampionátoch. 19 mladíkov vo veku 19 až 24 rokov je predstavovaných v abecednom poradí, drobnohľad je zameraný najmä na ich progres v poslednom ročníku 09/10, hodnotenie výkonnosti na turnaji nádejí v Traverse City a v septembrovom prípravnom kempe Detroitu, na čerstvé výsledky z aktuálnej edície ich kariér a taktiež i na očakávania do blízkej budúcnosti.

Andersson, Joakim... Dvadsaťjedenročný center prežil v posledných rokoch v organizácii Red Wings rôzne formy pozornosti. Prešiel plusmi i mínusmi, chválou i kritikou, no dnes sa zdá, že je lepší a pripravenejší, než kedykoľvek predtým. Po vlaňajšej slušnej sezóne vo švédskej Elitserien, kde hrával za tím Västra Frölunda, by mal konečne pristáť i na zámorský štýl hokeja, ktorý mu na začiatku ročníka 08/09 vôbec nevyhovoval. Pre Detroit je veľmi dôležité, že sa zo Švédska rozhodol vrátiť späť. Pred dvoma rokmi mu chýbala tvrdosť i potrebné kilogramy, dnes je však veľkým a dostatočne silným forvardom, ktorý by sa mal do niekoľkých rokov bezpečne presadiť i do NHL. Na turnaji nováčikov i v kempe samotnom hral výborne a tréneri s ním boli veľmi spokojní. Momentálne má po 9 zápasoch aktuálnej sezóny 10/11 u Griffins na konte 1 gól.

Axelsson, Dick... Dvadsaťtriročný útočník zatiaľ celkom nenapĺňa očakávania, ktoré do neho Detroit pri drafte v roku 2006 vkladal. Vlani odohral v Grand Rapids v AHL iba 17 zápasov, zvyšok ročníka dohral doma vo Švédsku (Färjestad BK), kde ho okrem problémov so zdravím sprevádzal i nepríjemný škandál. Mladý krídelník bol zo sústredenia reprezentácie "Tre Kronor" do 20 rokov vylúčený po tom, čo strávil pre násilie a opitosť jednu noc vo väzení. O incidente sa v zámorí príliš nehovorilo, zato doma to vyvolalo podobnú vlnu nevôle, ako napr. v prípade dávneho prešľapu bývalého dlhoročného beka Red Wings Andreasa Lilju (momentálne obrancu Anaheimu), ktorý bol pre zmenu obvinený za znásilnenie. Tak alebo onak, o tom, či bude mať jeho správanie vplyv na podpis novej zmluvy, rozhodne až leto 2011. Axelsson je totiž v poslednom roku svojho nováčikovského kontraktu, ktorý trávi znova v domácej Elitserien (po 16 dueloch BK má na konte 12 bodov a 43 trestných minút).

Callahan, Mitchell... Len nedávno devätnásťročný Callahan je výbušným arzenálom, ktorý má v súčasnej organizácii výsostnú pozíciu hráča, akého Red Wings nezvyknú draftovať. Ide o veľmi drobného, no mimoriadne agilného a odvážneho bitkára, ktorý dokáže hrať mimoriadne tvrdo. Wings v jeho schopnosti veria i napriek slabšiemu korčuľovaniu a koncentrácii. Momentálne hráva už tretím rokom za Kelowna Rockets vo WHL, kde dosiaľ v 14 dueloch nového ročníka zaznamenal okrem 10 bodov i 38 trestných minút. Na prípadný progres má i vzhľadom na svoj vek hromadu času, v súčasnosti plynie len prvá časť z jeho trojročného nováčikovského kontraktu. Pri všetkých negatívach má stále celkom vysoký potenciál, s ktorým by vo WHL mohol dosiahnuť na hranicu 50 bodov, čo by bolo popri fúrach trestných minút pozitívom. Trpezlivosť ruže prináša - ak sa Callahan do NHL dostane, bude to možno až o nejakých 4 až 5 rokov.

Coetzee, Willie... O štyri dni dvadsaťročného, nikdy nedraftovaného krídelníka, si Red Wings vyhliadli vlani vo WHL, kde zaznamenal výrazné bodové hody v tíme Red Deer Rebels. Popri prelomovej juniorskej sezóne nahliadol na dva duely i do tímu Griffins, v ktorom by mal v prebiehajúcej sezóne (zatiaľ 1 asistencia v 4 dueloch) bojovať o stálu pozíciu v základnej zostave. Coetzeemu práve plynie prvý part z jeho trojročného nováčikovského kontraktu s Wings, po ktorého uplynutí by snáď už mohol vstúpiť do NHL. Na pravom krídle panuje v tíme veľká konkurencia, Coetzee musí preto zoceliť, zosilnieť a adaptovať sa na profesionálny hokej. Progres v AHL je veľmi dôležitý, až samotné výkony však ukážu, do akej skutočnej miery možno tohto forvarda považovať za veľkú nádej Red Wings do budúcnosti.

Ehrhardt, Travis... Zaujímavý defenzívny produkt WHL sa vlani etabloval v tíme Grand Rapids v AHL, kde nastúpil na celkom 42 duelov s bilanciou 5 prihrávok a 38 trestných minút. Vzhľadom na konkurenciu v obrane bude jeho boj o stálu pozíciu v tíme zrejme pokračovať aj v aktuálnej sezóne. Defenzívne stavaný, dvadsaťjedenročný zadák, nebol nikdy draftovaný. Je typický slušnou veľkosťou a celkom dobrou pozičnou hrou a obratnosťou, v porovnaní s juniorskými časmi však viditeľne ubral na tvrdosti. Momentálne sa nachádza v druhom roku svojej trojročnej nováčikovskej zmluvy a značný progres je i vzhľadom na doterajšie pozície veľmi dôležitý. V práve prebiehajúcom ročníku AHL zaznamenal zatiaľ v drese Griffins v piatich stretnutiach tri asistencie a šesť trestných minút.

Emmerton, Cory... Posledné dva roky bol Emmerton, nedávno dvadsaťdvaročný univerzálny útočník, stabilným členom základnej zostavy Grand Rapids. V AHL sa prezentoval vyrovnanými výkonmi, ktoré mu už pomaly pootvárajú i dvere do prvého tímu. Emmerton ohúril trénerov v prípravných stretnutiach, v ktorých sa prezentoval veľkou šikovnosťou a rýchlosťou. Darilo sa mu najmä v spolupráci s ďalším forvardom, ktorý má do prvého tímu Detroitu vykročené pevnou nohou - Janom Muršakom. Emmerton by sa v prebiehajúcom ročníku mal pokúsiť o dosiahnutie hranice 50-60 bodov a povýšiť na jedného z kľúčových centrov mužstva. Dosiaľ sa mu to darí, v 9 dueloch Griffins zaznamenal už 10 bodov. V hlavnom tíme Wings zatiaľ nie je dostatok voľného miesta, ak však dokáže zlepšiť fyzickú hru, bude patriť medzi najhorúcejších kandidátov na prednostný vstup do vôd NHL. Mohlo by sa mu to podariť do 1 až 2 rokov.

Kolosov, Sergej... Dvadsaťštyriročný Kolosov je stabilným defenzívnym pilierom Grand Rapids, čo by sa po dvoch plných sezónach v AHL nemalo zmeniť (dosiaľ zaznamenal v 8 zápasoch aktuálneho ročníka 13 trestných minút). V systéme Red Wings pôsobí už veľmi dlhú dobu a poctivo čaká na prípadnú príležitosť v prvom tíme, ktorá dosiaľ ešte neprišla. Je veľkým, tvrdým zadákom, ktorý plní dôležitú úlohu v systéme trénera Griffins, Kurta Frasera, s ktorým sa poznajú ešte z jeho anabázy u lavičky bieloruskej reprezentácie. Kolosov je typický opatrnosťou, pracovitosťou a zodpovednosťou. Detroit v jeho schopnosti po celých tých 6 rokov od draftu (151. pozícia v roku 2004) verí a po skončení vlaňajšieho ročníka mu ponúkol novú zmluvu. V závere sezóny 10/11 sa však (ako jediný z predstavovaných mladíkov) stane neobmedzeným voľným hráčom. Prísť o tohto beka by bola po všetkých tých dlhých rokoch určite škoda.

Lashoff, Brian... Lashoff je nedraftovaným, dvadsaťročným obrancom, s celkom dobrými výsledkami a kvalitnou tvrdou hrou, ktorú predviedol na turnaji nováčikov i počas prípravného obdobia, kedy si ho pochvaľovali i tréneri. V posledných dvoch rokoch strávil podstatnú časť sezóny v OHL (Kingston Frontenacs), vždy sa na niekoľko zápasov ukázal i v Grand Rapids (v oboch ročníkoch po 6 zápasov), kde by mal však pôsobiť už nastálo. Trvalý prechod od juniorského k profesionálnemu hokeju bude veľmi dôležitý, i preto, že vo vlaňajšom ročníku trocha sklamal a akosi ustúpil od výrazného rozvoja. Svoju kvalitu však má, nachádza sa v prvom z troch rokov svojej nováčikovskej zmluvy a u Griffins bude tvrdo bojovať o čas na ľade (doteraz odohral v novom ročníku 10/11 pätoro stretnutí).

McCollum, Thomas... Vlani vstúpil McCollum do AHL ako devätnásťročný a i napriek dostatočnému priestoru nezaznamenal veľmi podarenú sezónu, čo je však u gólmanov pri odchode z juniorských tímov bežné. Na potenciálny vstup do NHL má ešte dostatok času (možno 3 až 4 roky), prioritou najbližšej budúcnosti bude preto usadenie sa v tíme Griffins a vyrovnanie svojich výkonov. Pomôcť by mu v tom mal o 10 rokov starší a skúsený Joey MacDonald, ktorý sa do organizácie pred sezónou 10/11 vrátil. McCollum zaznamenal v aktuálnom ročníku zatiaľ 3 výhry z 5 duelov. Red Wings pristupujú k jeho vývoju veľmi opatrne a obozretne, no predsa mu už dovolili privoňať k atmosfére prvého tímu - v prípravných dueloch odchytal vo dvoch zápasoch (proti Penguins a Maple Leafs) dohromady tri tretiny.

Muršak, Jan... Dvadsaťdvaročný Slovinec, pôvodne draftovaný až zo 182. miesta v roku 2006, je tým mladíkom Red Wings, ktorý je na vstup do NHL (minimálne v rámci útočníkov) pripravený najlepšie. Muršak bol jedným z hokejistov, ktorí výrazne ohúrili v prípravných zápasoch, kde sa predviedol výbornou spoluprácou najmä s Emmertonom. Z kempu na farmu odchádzal medzi poslednými, prezentoval sa úžasnou energickou hrou a najmä ohromnou rýchlosťou. Vlani zaznamenal v AHL 24 gólov, v práve prebiehajúcej sezóne by mohol dosiahnuť i na hranicu 35 zásahov a 60 až 70 bodov (dosiaľ má po 9 stretnutiach už 10 bodov). Muršak je predurčený byť jedným z kľúčových útočníkov Griffins, hrá navyše i veľmi dobre fyzicky, dokáže sa tlačiť do bránky, je trpezlivý, pracovitý a neustále sa zlepšuje. Konkurencia v prvom tíme Wings je príliš veľká na to, aby sa v nej dokázal usadiť už v tejto sezóne. O rok, kedy mu končí nováčikovský kontrakt, sa však o svoje miesto v tíme NHL môže pokojne pobiť.

Owens, Jordan... Owensa získali Red Wings v priebehu poslednej sezóny výmenou. Momentálne hráva v tíme Griffins (gól a 18 trestných minút v deviatich zápasoch) vo svojom druhom roku svojho nováčikovského kontraktu, ktorý je zároveň posledným. Ešte po príchode do organizácie nijak neoslňoval, no septembrovým tréningovým kempom sa všetko zmenilo a Owens patril spolu s Lashoffom, Muršakom a Emmertonom do skupinky mladých hráčov, ktorá zaujala Red Wings jednoznačne najviac. Za kvalitnú čiernu robotu, tvrdosť a neoblomnosť dostal radu pochvál a stal sa jedným z najpríjemnejších prekvapení prípravy. Do AHL po prvý raz nazrel už v ročníku 06/07, takže je už dostatočne ostrieľaný, a ak bude pokračovať v nastolených slušných výkonoch, Wings mu zrejme v lete 2011 ponúknu novú zmluvu. Potenciál na dosiahnutie NHL rozhodne má.

Pare, Francis... V lete dvadsaťtriročný útočník, ktorý nebol draftovaný, zaujal Red Wings počas prípravného kempu v septembri 2009, kedy dostal od organizácie dvojročný nováčikovský kontrakt. Práve po skončení prebiehajúceho ročníka 10/11 jeho zmluva v Detroite vyprší, čo znamená, že na jeho najčerstvejšie výkony bude klub dohliadať s väčšou pozornosťou, ako predtým. Dosiaľ zaznamenal v 9 zápasoch za Griffins 7 bodov, platí za schopného a produktívneho forvarda, ktorý patril medzi popredných mužov svojho tímu jednak v AHL, kde hráva už tretí rok, a jednak v minulosti v QMJHL, kde sa mu v piatom roku pôsobenia (07/08) podarilo prekročiť 50-gólovú i stobodovú hranicu. Výhodou je držanie hokejky na pravú stranu a taktiež potenciál na produkciu 40 až 50 bodov či 20 gólov. Negatívami sú však malá výška a slabá fyzická hra.

Parkes, Trevor... Pravák Parkes bol jedným z mnohých "ATO" (tzv. Amateur Try-Out, čiže hráč na amatérskej skúške), ktorých Wings pozvali na turnaj nováčikov v Traverse City a neskôr sčasti do tréningového kempu. Dnes je jediným z nich, ktorý klub presvedčil svojimi výkonmi natoľko, že v ňom i zostáva. Tento devätnásťročný útočník totiž dostal trojročnú nováčikovskú zmluvu. Dosiaľ nedraftovaný a talentovaný krídelník pôsobil vlani v QMJHL, v mužstve Montreal Juniors, kde zaznamenal pozoruhodné strelecké výsledky - 27 gólov v základnej časti a najmä 6 zásahov do čierneho v siedmich dueloch play-off. Aj tieto výkony Detroit presvedčili a po dobrých predstaveniach v príprave si mladučkého rodáka z Fort Erie vzal pod svoje krídla. Do 4 rokov môže vyrásť vo veľmi schopného forvarda so slušnou perspektívou v NHL. Momentálne má po 13 zápasoch Juniors v novom ročníku 10/11 na konte 11 bodov (z toho 5 gólov).

Pearce, Jordan... Pôvodne nedraftovaný, dnes dvadsaťštyriročný gólman, bol dostatočne preverený v rámci turnaja nádejí v Traverse City i v prípravnom kempe klubu. Wings si ho počas ročníka 08/09 vyhliadli na University Of Notre Dame, kde podával stabilné výkony. Dnes organizácia dúfa, že Pearce dokáže svoje výsledky v Grand Rapids (AHL) či Tolede (ECHL) dostať na vyrovnanejšiu úroveň, i keď to nebude mať ľahké. U Griffins panuje popri skúsenom Joeym MacDonaldovi a o štyri roky mladšom McCollumovi silná konkurencia, a tak ho v sezóne 09/10 pravdepodobne čaká pendlovanie medzi oboma mužstvami. Viac priestoru by mal dostať v tíme Storm, dosiaľ tam v práve prebiehajúcom ročníku odchytal 3 stretnutia.

Piche, Sebastien... Dvadsaťdvaročného, nedraftovaného beka, podpísali Red Wings pred štartom vlaňajšieho ročníka. Piche vtedy po 5 rokoch strávených v juniorskej QMJHL presedlal do Toleda v ECHL, odkiaľ sa na 9 stretnutí pozrel do tímu Griffins v AHL. Otázka jeho pôsobenia v ročníku 10/11 zostáva aj naďalej otvorená, dosiaľ odohral len tri duely za Grand Rapids (0+1), no medzi ECHL a AHL môže pendlovať i naďalej. Piche sa nachádza uprostred svojho trojročného nováčikovského kontraktu, ktorý vyprší v lete 2012. Dovtedy by sa mohol stať stabilným členom zostavy tímu Griffins a zabojovať tak v organizácii o nový kontrakt. Má slušnú rozohrávku i obstojné fyzické parametre, potrebuje len dozrieť na úroveň hokeja, ktorý sa hráva v ťažšej a tvrdšej AHL.

Pyett, Logan... Dvadsaťdvaročný bek zostáva od svojho raného veku neustále v tieni najväčších zámorských hviezd, z ktorých niektoré už v súčasnosti hrávajú v NHL. Naďalej však patrí k širšej špičke kanadskej produkcie a očakáva sa, že v budúcnosti sa presadí do prvého tímu Red Wings. Vlani zažil u Griffins (vo svojej druhej celej sezóne v AHL) výborný ročník, pozbieral rovných 30 bodov a 41 trestných minút. V prebiehajúcej sezóne 10/11, v ktorej nastúpil dosiaľ na 4 duely a zaknihoval v nich 1 gól, sa nachádza v poslednom roku svojho nováčikovského kontraktu. Tohtosezónne výkony a najmä fakt, či dokáže nadviazať na posledný úspešný ročník, preto rozhodnú o tom, či s ním Wings nadviažu ďalšiu spoluprácu. Ak si udrží svoj výkonnostný progres, Detroit by si ho rozhodne mal vo svojej organizácii ponechať. V NHL môže hrať do 2 či 3 rokov.

Raedeke, Brent... Dvadsaťročný Raedeke vlani nedostal u Griffins šancu ani v jedinom stretnutí, čím Red Wings sčasti reagovali i na jeho prvý prestup v juniorskej kariére vo WHL. Skúsenosti z troch ročníkov WHL, v ktorých zakaždým zvyšoval svoju produktivitu, by mu mali pomôcť v trvalé usadenie sa v AHL, ktoré začína práve aktuálnou sezónou (doteraz 2 góly v 9 zápasoch). V Grand Rapids sa na dva duely ukázal i v ročníku 08/09, teraz by mohol nastupovať v treťom útoku. Hráva na pozícii ľavého krídelníka, momentálne mu plynie prvý z troch rokov nováčikovskej zmluvy a od rýchlosti adaptácie na tvrdšiu AHL bude záležať, do akej miery sa dokáže presadiť.

Smith, Brendan... Dvadsaťjedenročný obranca patrí medzi najväčšie talenty Red Wings za posledné desaťročie. Vlani zaznamenal výborný ročník na University of Wisconsin a Detroit mu po troch rokoch strávených vo WCHA prideľuje novú (a náročnú) úlohu - pokúsiť sa napevno usadiť v kádri Griffins v AHL. Dosiaľ sa mu to náramne darí, v 9 stretnutiach nového ročníka druhej najvyššej súťaže v zámorí má na konte 4 góly a pätoro prihrávok. Smith má u mladých nádejí klubu výnimočné postavenie, pretože bol v posledných dlhých rokoch jediným hokejistom, u ktorého sa uvažovalo, že naskočí priamo do NHL, bez toho, aby čo i len rok strávil na farme. Vzhľadom na systematickú výchovu talentov Red Wings by išlo o skutočnú raritu, no organizácia sa rozhodla predsa len ešte počkať a nechať ho celkom dozrieť. Smith rastie v mimoriadne kvalitného beka, má tvrdú strelu, výborné myslenie a rozohrávku, je dobre fyzicky stavaný a i dostatočne tvrdý, ku všetkému sa výborne prezentoval i v kempe. NHL je otázkou 1 až 2 rokov.

Tatar, Tomáš... Tatar vlani ohúril celú organizáciu natoľko, až sa odhodlala k odvážnemu kroku, keď ho neposlala zo slovenského HKM Zvolen do niektorej juniorskej súťaže, ale rovno do AHL. Vo veku 18 rokov vkročil do náročnej ligy výborným spôsobom a v prvých 25 dueloch ročníka 09/10 si udržoval výkonnosť o takmer bode na zápas. V decembri už poľavil a pookriať sa mu nepodarilo na juniorskom ani seniorskom šampionáte IIHF, kde pôsobil unavene. Nižšia produktivita v druhej polovici sezóny ukázala, že mladý útočník potrebuje ešte veľké fyzické a herné zocelenie. V AHL zostane ďalšie 2 až 3 roky, je výborným strelcom, čo prezentoval i na turnaji nováčikov, kde opanoval produktivitu nádejí Red Wings. Najväčšími negatívami sú boje u mantinelov a vo fyzických súbojoch v rohoch. Svojím myslením a kreativitou stále viac pripomína Jiřího Hudlera. V prebiehajúcej sezóne AHL má po 9 dueloch na konte 4 asistencie.

Všetci predstavovaní mladíci (s výnimkou Kolosova) majú s Red Wings uzavretú základnú nováčikovskú zmluvu a sú tak súčasťou tzv. rezervnej listiny klubu. Hráči, ktorí sú na nej umiestnení, môžu teoreticky zasiahnuť do diania v NHL v práve prebiehajúcej sezóne 10/11. Rezervná listina môže združovať maximálne 50 hokejistov (Detroit má na nej momentálne 49 hráčov) a okrem týchto mladíkov, s ktorých prispením sa počíta do potenciálnej budúcnosti, zahŕňa zoznam i základný káder mužstva (aktívna súpiska o maximálne 23 menách, ktorá pravidelne nastupuje v NHL) a taktiež zvyšnú časť hokejistov, ktorých má klub pod platným kontraktom. Možnosť na zasiahnutie do bojov v NHL tak majú i skúsenejší muži "z druhej vlny", ako napr. brankár Joey MacDonald, obrancovia Doug Janik (za Wings dokonca už stihol v aktuálnom ročníku 10/11 nastúpiť), Derek Meech a útočníci Jamie Tardif, Chris Minard, Ilari Filppula, Jamie Johnson.

Samozrejme, rezervná listina je aktívnym zoznamom, na ktorom nechýba prirodzený pohyb ovplyvnený vekom, výkonnosťou, podpismi nových hráčov a v neposlednom rade i príchodmi ďalších generácií hokejistov z posledných troch draftov. Aby sme teda predostreli i druhú časť talentu, s ktorým môžu Červené krídla v blízkej budúcnosti pracovať, je nutné spomenúť i mladíkov, ktorí zatiaľ len čakajú na podpis nováčikovského kontraktu. Z draftu 2008 sú to najmä obranca Max Nicastro a útočníci Julien Cayer, Stephen Johnston, Jesper Samuelsson; z draftu 2009 beci Gleason Fournier, Nick Jensen, Adam Almquist a útočníci Landon Ferraro, Andrej Nestrašil; no a napokon z posledného draftu sú to gólman Petr Mrázek, zadák Benjamin Marshall a forvardi Riley Sheahan, Calle Järnkrok, Louis-Marc Aubry, Teemu Pulkkinen, Brooks Macek.

To, či sa mladíci jedného dňa do prvého tímu Red Wings naozaj dostanú, záleží len a len na tom, do akej miery zvládnu progres a nároky, ktoré od nich klub v postupnom dozrievaní vyžaduje. V hlavnom mužstve Detroitu, ktoré je súborom zväčša starších hokejistov (momentálne zahŕňa 11 veteránov, z toho až traja z nich už presiahli hranicu 40 rokov), už dnes pôsobia i tri mladučké, dvadsaťtriročné výnimky, ktorých vývoj skutočne doznal značnej úrovne: obranca Jakub Kindl a dvojica forvardov Darren Helm - Justin Abdelkader. Red Wings sú od výluky organizáciou s najširšou základňou kvalitných hráčov v celej NHL. Znamená to tiež, že dostať sa do ich prvého mužstva vyžaduje okrem výborných a zrelých výkonov i dostatok trpezlivosti počas rokov rozvíjania sa v nižších súťažiach. Snáď to predstavená mlaď vydrží a zvládne.

______________________________

Ako Igor Grigorenko nenaplnil očakávania


MARTIN UŽÁK | 12.11.2010

Začiatkom nového tisícročia objavilo hokejové Rusko ďalší veľký talent. Mladučký Igor Vladimirovič Grigorenko, rodák z Togliatti, práve zbieral v drese národných juniorských mužstiev jeden úspech za druhým.

Šikovný pravý krídelník bol jedným z najlepších hráčov úspešného súboru Zbornej na šampionáte osemnásťročných v roku 2001. V nasledujúcich dvoch rokoch získal zlato i na úrovni dvadsiatok. Vo vydarenom ročníku 2002/03 vyhral kanadské bodovanie svojho materského klubu z Togliatti, ktoré hralo v najvyššej domácej súťaži, čo mu na sklonku sezóny vynieslo možnosť nazrieť do seniorskej reprezentácie.

Detroit Red Wings si jeho kvalít všimli už v osemnástich rokoch a tak po ňom pri drafte 2001 siahli v druhom kole zo 62. pozície. "Červené krídla" sa tešili na to, že v lete ponúknu Grigorenkovi profesionálnu zmluvu a privedú ho do svojho tímu už v ročníku 2003/04. Len niekoľko dní po skončení svetového šampionátu IIHF vo Fínsku, na ktorom Grigorenko štartoval, sa však všetky plány zmenili.

16. mája 2003 bol Grigorenko účastníkom vážnej dopravnej nehody v blízkosti Togliatti. Ruský útočník utrpel niekoľkonásobné zlomeniny ľavej nohy, od stehennej až po holennú kosť. Neskôr sa mu na ľavom pľúcnom laloku objavila krvná zrazenina, ktorá bola takmer nezlučiteľná so životom. Dvadsaťročný mladík dostal od lekárov len desaťpercentnú šancu na prežitie. Svoj boj o život však vyhral a neskôr mohol vzhliadať k nádeji, že sa bude môcť vrátiť aj k profesionálnemu hokeju, ktorý toľko miloval.

Už v septembri 2003 priletel Grigorenko do tréningového kempu Detroitu v Traverse City, aby si o svojich potenciálnych možnostiach pohovoril s vedením mužstva. Vynechal prakticky celú sezónu 2003/04 a až po roku od nehody mu lekári zo stehna vybrali opornú tyč, ktorá napomáhala správnemu rastu kostí. Grigorenko neustále veril, že sa k hokeju vráti, a sľuboval, že raz bude hrať za Detroit, že raz bude hrať v NHL.

Rýchly a agilný forward začínal s hokejom v Togliatti. Z tretej najvyššej domácej súťaže sa postupne dostal do druhej ligy (CSK VVS Samara v ročníku 2000/01), aby neskôr hral za materskú Ladu aj v Superlige, čo bol vtedy najvyšší ruský šampionát. Pred nehodou žiaril rýchlosťou, hral výborne v presilovkách, mal skvelú strelu švihom a excelentnú kontrolu puku, bol šikovný v hre jedného proti jednému a odvážny pred bránkou súpera. Beztak trvalo veľmi dlho, než sa k požadovanej hernej úrovni čo i len priblížil.

Po roku pauzy dali Grigorenkovi šancu v tíme Salavat Julajev Ufa. Nasledujúcu sezónu 2005/06 strávil v mužstve Severstaľ Čerepovec, aby sa na ročník 2006/07 znova vrátil domov do Lady. Od incidentu však pribral 15 kilogramov a svoju predošlú rýchlosť a kondíciu nikdy nedostal späť. Strata iskry odložila jeho príchod do zámoria o celé roky, no nakoniec sa svojej vysnívanej šance predsa len dočkal.

Dňa 9. mája 2007, štyri roky po havárii, podpísali Red Wings s dvadsaťštyriročným Grigorenkom zmluvu na jednu sezónu. Stále mladý Rus dostal jedinečnú príležitosť na to, aby sa pokúsil prebojovať do prvého tímu Detroitu pre ročník 2007/08. V prípravnom kempe však nepresvedčil a sezónu začal v AHL.

Po piatich dueloch za Grand Rapids Griffins sa Grigorenko dňa 22. októbra 2007 dočkal povolania do prvého mužstva, a aj to len preto, že "Červené krídla" boli práve zmietané zraneniami a trpeli nedostatkom forvardov. Grigorenko dostal 10 dní na to, aby sa usadil v základnej zostave a presvedčil trénerov. Žiaľ, ostalo len pri tréningoch. 2. novembra 2007 ho Red Wings poslali späť do Ruska, do Ufy, s ktorou mal platný kontrakt.

Grigorenkova zámorská zmluva bola dvojcestná, nováčikovská. Okrem iného obsahovala veľmi dôležitý dodatok, vďaka ktorému sa mohol vrátiť domov. V kontrakte bolo zakotvené, že od Red Wings môže odísť do 31. októbra 2007, a to v prípade, ak si nevybojuje miesto v prvom tíme.

Na Grigorenkových výkonoch bolo až priveľmi poznať, že nie je na zámorský štýl hokeja pripravený. Adaptácia v AHL mala byť oveľa zdĺhavejšia, a to najmä preto, že mladý Rus sa ešte nachádzal vo vývoji. Nehoda jeho progres výrazne spomalila a bola tým dôvodom, pre ktorý nádejný útočník neprerazil.

V neposlednom rade je nutné pripomenúť i finančnú stránku celej skutočnosti. V AHL by ruský forward zarábal len 70 tisíc USD, zatiaľ čo v Ufe na neho čakala viac ako štrnásťnásobne vyššia gáža, ktorú navyše nemusel zdaniť. V počiatku ročníka 2007/08 to skrátka už nestálo za tú námahu.

Nebyť krutého osudu, mohol byť Grigorenko touto dobou stabilným členom základnej zostavy. Red Wings ale nemali viac trpezlivosti, i keď si boli vedomí, že aj hokejistu samotného výrazne brzdí čas. A aby sa nepríjemná situácia ešte podčiarkla, Grigorenko bojoval aj s obrovskou jazykovou bariérou. V tomto období bol totiž jediným Rusom v kádri Griffins a vôbec tak nebolo možné sa mu nejako prispôsobiť. Zámorská anabáza pôvodne veľmi talentovaného útočníka sa preto skončila ešte skôr, než začala.

Samozrejme, Grigorenko nebol dokonalým hráčom bez chýb. Často bol kritizovaný za zlú defenzívu, priveľmi individuálne poňatie hry a tiež skutočnosť, že vôbec nezapasoval do poctivého tímového systému hry, ktorý Red Wings práve preferovali. Osudová nehoda negatívne ovplyvnila i jeho kondíciu a koncentráciu. Po návrate nestíhal tempu hry, a i keď mu šikovné ruky a úžasný ofenzívny um zostali, na NHL to bolo málo.

V súčasnosti je Igorovi Grigorenkovi už dvadsaťsedem. Stále to nie je priveľa, no vzhľadom na konkurenciu, ktorá v modernej NHL vládne, sa do zámoria zrejme nikdy nevráti. Red Wings postupom rokov stratili na neho práva a nechali ho, nech sa venuje svojej kariére v menej náročnom Rusku.

Aktuálne odštartoval Grigorenko už štvrtú sezónu v rade v tíme Ufy, kde si získal stabilné miesto v základnej zostave. Prakticky každý rok sa zlepšuje, vlani nastrieľal v základnej časti 22 gólov a v práve prebiehajúcom ročníku 2010/11 zbiera už bod na zápas.

Po všetkom, čo sa od nehody z mája 2003 stalo, Grigorenkovi nikto jeho neúspešný boj o NHL nevyčíta. Stále hráva, živí hokejom a raduje sa zo života, ktorý mohol stratiť. Je šťastný, a to je najdôležitejšie.

______________________________

Stručne zo zápasu s Colorado Avalanche


MARTIN UŽÁK | 14.11.2010

V nočnom stretnutí NHL porazili hráči Detroit Red Wings na vlastnom ľade tím Colorado Avalanche pomerom 3:1 a upevnili si svoju pozíciu na čele Centrálnej divízie. Tu je desiatka poznámok a postrehov zo zápasu:

Avs v oklieštenej zostave... Lavíny sa v súboji nemohli spoliehať na služby až celkom ôsmich hokejistov, z toho troch kľúčových obrancov. Mimo hry zostávajú brankár Craig Anderson, beci Kyle Cumiskey, Kyle Quincey, Ryan Wilson a forvardi Peter Mueller, David Kočí, T. J. Galiardi a David Van Der Gulik. Až polovica z laborujúcich hráčov má pretrvávajúce problémy po otrase mozgu. Červeným krídlam chýbali iba brankár Chris Osgood (slabiny) a dlhodobo zranený Kris Draper (pruh). Jakub Kindl a Drew Miller zostali na tribúne.

Veľký nepomer pravákov... Hosťujúci tím mal v stretnutí v kádri až 11 hokejistov, ktorí držia hokejku na pravú stranu, oproti dvom pravákom Red Wings (útočník Patrick Eaves a uzdravený bek Brian Rafalski). Zostava Colorada bola plná mladých tvárí, v útoku znova nastúpil Greg Mauldin, v obrane dostali priestor Kevin Shattenkirk či Jonas Holos. Druhý menovaný je celkovo šiestym Nórom v histórii, ktorý kedy nastúpil v NHL. Ako je známe, jeden nórsky obranca kedysi hrával i v Detroite. Bol to Anders Myrvold, ktorý absolvoval 8 duelov počas ročníka 03/04.

Bez ofenzívnych orgií... Súboj dvoch najproduktívnejších mužstiev Západnej konferencie (lepší priemer strelených gólov v celej NHL mali pred touto nocou len Washington Capitals z Východu) sa niesol v opatrnejšom a najmä jednoduchšom ofenzívnom poňatí hry. Krídlam stačila na víťazstvo dominantná kontrola puku počas prvých dvoch tretín, v záverečnej časti hostia síce znížili, no zo svojho tlaku už viac nevyťažili. Wings si kľúčový náskok vybojovali v prvej polovici zápasu, kedy sa už v 26. minúte dostali do vedenia 3-0.

Skvelý Todd Bertuzzi... Krídelník (momentálne) tretej útočnej formácie Detroitu bol najlepším hráčom na ľade. Výborne korčuľoval a pokrýval puk, strelil krásny a dôležitý prvý gól, keď vymietol ľavý horný roh brány Petra Budaja pri presilovke, a neskôr nezištne prihrával z (na pohľad) stratenej situácie Danovi Clearymu, ktorý zvyšoval na rozdiel troch gólov. Bertuzzi zaznamenal v posledných troch dueloch päť kanadských bodov a s 11 plusovými bodmi čnie na piatom mieste v celej súťaži.

Hudlerovo prekliatie u konca... Český forward sa po návrate z Ruska trápil a v prvých 12 dueloch zaznamenal len štyri asistencie. Ďalšie dva zápasy navyše nútene vynechal, keď sa nezmestil do základnej zostavy. Po presune do druhej útočnej formácie sa konečne strelecky presadil, a navyše bol jeho gól i víťazný. Po návrate z trestnej lavice sa dostal do úniku, a i keď mu puk ušiel k zadnému mantinelu, šikovne ho nastrelil späť a od päty brankára Budaja ho dostal do bránky. Okamžite po góle dvíhal svoj zrak k stropu, padla z neho jedna veľká ťarcha.

Kapitán v ohromnej forme... Nicklas Lidström, štyridsaťročný kapitán Red Wings, pokračuje vo famóznych výkonoch. Pri Hudlerovom góle si pripísal ďalšiu prihrávku, keď ho do úniku poslal dlhým pasom na útočnú modrú čiaru. Pre Lidströma to bol už 11. duel v rade s minimálne jedným bodom (počas tejto série zaznamenal 2 góly a 12 asistencií), a s celkom 17 bodmi sa udržal na druhom mieste v kanadskom bodovaní bekov. Stále viac sa začínajú potvrdzovať slová trénera Mikea Babcocka, ktorý prehlásil, že legendárny bek môže hrávať na vysokej úrovni ešte veľmi dlho.

Prvý zásah aj pre Lilesa... Jediný gól Avalanche prišiel v úvode poslednej časti hry, pri presilovke o dvoch hráčov, ktorú využil John-Michael Liles. Pre ofenzívne zdatného amerického obrancu to bol vôbec prvý presný zásah v sezóne. Záverom októbra 2010 vytvoril Liles nový rekord súťaže, keď si minimálne jednu prihrávku pripísal v prvých deviatich zápasoch nového ročníka. Momentálne mu patrí ôsma priečka v bodovaní bekov a v samotnom zápase bol zrejme najlepším hráčom Colorada. Na domácej strane hrali v defenzíve najlepšie Lidström, Brad Stuart a Ruslan Salej.

Nová maska, staronové výkony... Gólman Detroitu Jimmy Howard sa vôbec po prvýkrát predstavil v novej brankárskej maske, na ktorú si nechal zobraziť červený Mustang, jeho obľúbenú značku automobilu. S deviatym tohtosezónnym víťazstvom sa dostal už na piate miesto v poradí brankárov celej ligy. V posledných 26 zápasoch základnej časti (i zo záveru minulého ročníka) si tak udržiava obdivuhodnú bilanciu 22 výhier, 3 prehier po nadstavení a len jedinej porážky v riadnom hracom čase. Naďalej sa tak radí medzi najlepších brankárov súťaže.

Predieranie sa na čelo... Red Wings v doterajšom priebehu sezóny len trikrát odišli zo zápasu bez bodu. Po 15 odohraných dueloch tak majú na konte už 23 cenných ziskov, vďaka čomu im náleží druhá priečka v Západnej konferencii a celkom štvrtá v celej NHL. Zaujímavé je, že po prehre v riadnom hracom čase zaznamenali Krídla vždy tri víťazstvá v rade. Z posledných 12 stretnutí tak majú na konte 9 výhier. Dnešný triumf bol taktiež tretím v sérii a už štvrtým za sebou na domácom klzisku. Ak navyše Detroit vyhráva po prvej tretine, je dosiaľ stopercentný.

Domáca zastávka nekončí... So stúpajúcim počtom odohraných duelov stúpa i herný komfort Red Wings. Detroit sa momentálne prezentuje výbornou kontrolou puku, poctivým bránením a aktívnym korčuľovaním. Mužstvo sa navyše práve nachádza uprostred šesťzápasovej šnúry, ktorú trávi na domácom ľade. Jej prvú polovicu zvládlo bravúrne a s plným počtom 6 bodov kráča za stanoveným cieľom vyťažiť zo šnúry minimálne 5 víťazstiev. Zvyšné tri domáce stretnutia odohrajú Wings v najbližšom týždni, kedy privítajú St. Louis, Minnesotu a Calgary. S Coloradom sa stretnú ešte vo dvoch dueloch základnej časti, oba sa budú hrať v Denveri (27. decembra 2010 a 10. januára 2011).

______________________________

Red Wings zdolali Blues a vezú sa na víťaznej vlne


MARTIN UŽÁK | 18.11.2010

Preview: boj o prvé miesto v divízii

Súboj prvých dvoch tímov Centrálnej divízie, v ktorom sa dnes v noci stretli vedúci Detroit Red Wings v konfrontácii so St. Louis Blues, mal byť úžasným predstavením dvoch najlepších gólmanov NHL od olympijskej prestávky z lanskej sezóny. Domáci Jimmy Howard odvtedy zaznamenal 25 a hosťujúci Jaroslav Halák pre zmenu 17 víťazstiev v dlhodobej časti. Obe mužstvá sa v úvode ročníka prezentovali výbornou defenzívou, takmer vôbec nestrácali body a drali sa nielen na čelo svojho päťčlenného šampionátu, ale i na poprednú pozíciu Západnej konferencie či celej súťaže.

Blues však vstupovali do stretnutia s nelichotivou bilanciou štyroch porážok v rade, počas ktorých zaznamenali veľký prepad svojej úžasnej defenzívnej stability, tak typickej zo začiatku novej sezóny 10/11. Samotný Halák si v posledných troch zápasoch svojho tímu pripísal na konto tri prehry, v ktorých podával iba podpriemerné výkony. Naproti tomu Howard a celý tím Red Wings sa tešili vynikajúcim výsledkom, ktoré si ďalej užívajú na dlhej šnúre zápasov strávených v domácej Joe Louis Arene. Dnešným prvým vzájomným meraním síl s Blues načali už jej druhú polovicu a verili, že i po dnešku si pre seba ponechajú plný počet bodov.

Hosťom sa vlani proti Detroitu naozaj darilo, keď vyhrali až štyri zo šiestich vzájomných meraní síl (vrátane oboch stretnutí hraných v rámci "NHL Premiere" v európskom Štokholme). Blues odvážne dúfali, že v prípade ďalšieho triumfu po 60 minútach môžu svojho protivníka v tabuľke preskočiť. V doterajšom priebehu ročníka bodovali v celkom 12 zo 16 duelov, no dnes sa znova museli zaobísť bez pomoci viacerých zranených opôr. Okrem forvardov T. J. Oshieho a Davida Perrona chýbali i poprední zadáci Barret Jackman a Roman Polák. Detroit naopak nastupoval v takmer najsilnejšom zložení, so zraneniami laborujú len dlhodobejšie odstavený center Kris Draper a tiež brankár Chris Osgood. Wings sa viezli na šnúre troch víťazstiev v rade a celkom deviatich skalpov súperov z posledných 11 vystúpení.

Prvá tretina: skvelý Howard a Halákova hrúbka

Hneď úvodná časť hry priniesla vynikajúci hokej plný korčuľovania a rýchlych prechodov stredným pásmom. Red Wings boli spočiatku lepším mužstvom, rýchlo sa dostávali s pukom z vlastnej tretiny a v prvých 10 minútach si postupne vytvorili súvislý pozičný tlak, z ktorého vyťažili i niekoľko veľkých príležitostí. Halák predviedol radu výborných zákrokov, a to najmä v súbojoch zoči-voči domácim hráčom: Jiří Hudler i Henrik Zetterberg sa pred ním ocitli celkom osamotení, no svoje bekhendové pokusy zúročiť nedokázali. Červené krídla sa často dostávali do trvalých zámkov, výborne napádali a odoberali puky u mantinelov a v rohoch, kde im Blues najskôr príliš nestíhali. Hostia sa tak spoliehali predovšetkým na protiútoky, z ktorých boli paradoxne ešte strelecky aktívnejší, než domáci.

Príležitostí na skórovanie bolo skutočne dostatok, hra sa veľmi málo prerušovala, jej plynulosť ubiehala v dlhých troch- až päťminútových intervaloch. Blues boli nebezpeční najmä v posledných piatich či šiestich minútach tretiny a vďaka maximu využívania svojich schopností sa stali Detroitu viac než vyrovnaným súperom. Výborne ubránili jeho presilovku a do početnej výhody sa v závere tejto časti hry dostali i sami. Hosťujúci hokejisti nemali priveľké množstvo šancí, no zápasu mohli dať celkom iný charakter v absolútnom úvode i závere prvej tretiny. Najskôr, len niekoľko sekúnd po prvom vhadzovaní, mohol pred bránou dorážať Brad Boyes, no Howard spolu s výborným zablokovaním od Pavla Daciuka puk odvrátil. Druhý veľký zákrok domáceho brankára prišiel v poslednej sekunde periódy, keď sa skvele premiestnil k pravej tyči a dvakrát zlikvidoval dobiedzanie Patrika Berglunda, ktorý zakončoval do polootvorenej brány.

Oba Howardove zákroky boli kľúčovým aspektom prvej časti hry, a to najmä v porovnaní s výkonom Haláka, ktorý bol sprvoti veľmi dobrý, no absolútne zlyhal na začiatku 9. minúty, kedy si puk vlastnou hokejkou a celkom neatakovaný nasmeroval nešťastne rovno za svoj chrbát. Bluesmanom sa podarilo vyrovnať už o 92 sekúnd neskôr, keď odrazený puk v brejku zasunul do brány Boyes. Prím zohrávala štvrtá útočná formácia domácich, najlepšími na ľade boli okrem Justina Abdelkadera, Howarda a Daciuka i Ruslan Salej a Jonathan Ericsson. Na strane hostí hrali okrem spomínaných skvele i Matt D'Agostini, Alex Steen a Brad Winchester.

Druhá tretina: začiatok ofenzívnych pretekov

Úvodné minúty druhej časti hry priniesli ďalšie zvýšenie aktivity zo strany Red Wings, ktorej Blues kontrovali rýchlymi brejkmi. Hostia sa pri útočení a streľbe vždy jedným útočníkom tlačili do bránky a využívali tak laxnú hru Krídel najmä okolo ich vlastnej modrej čiary, u ktorej mali vždy dostatok priestoru. Energická hra hostí robila Detroitu značné problémy, hokej to bol znova výborný, no až príliš otvorený, a to najmä v druhej polovici tretiny. St. Louis svoje dobré napádanie a rýchlosť korunovali začiatkom 29. minúty, kedy sa po góle v presilovke dostali do zaslúženého vedenia 1-2. Wings sa vrátili do vyššieho tempa opäť vďaka štvrtej formácii, keď po strieľanej prihrávke Briana Rafalskiho tečoval puk pred bránou osamotený Abdelkader. Zakrátko domáci dokonca už viedli, keď sa nečakanou tvrdou strelou z uhla prezentoval Dan Cleary. Blues sa vďaka dravému a hlbokému forčekingu ale opäť podarilo vyrovnať, po chybe Johana Franzéna upravil na 3-3 Andy McDonald. Krásnu prihrávku na jeho gól zaznamenal Boyes.

Hlavný rozdiel medzi súpermi panoval v hre pred vlastným brankárom, Wings sa už nedostávali do tak veľkého množstva otvorených šancí ako dosiaľ a v časovom úseku 205 sekúnd, počas ktorého padli tri rýchle góly, mali najmä s prvou útočnou formáciou Blues obrovské problémy. Domáci prvý útok pre zmenu pokračoval v nesúrodých výkonoch, čo si viacerými tvrdými zákrokmi odniesli ako Daciuk, tak i Zetterberg. Bluesmani hrali mimoriadne tvrdšie a i dravšie, častejšie strieľali a v divokej naháňačke z druhej polovice tretiny hrali naozaj lepšie. Najlepšími hráčmi boli na ich strane v tejto perióde hry Boyes, David Backes, McDonald (teda kompletný prvý útok), Jay McClement, Brad Winchester a zadák Erik Johnson. V tíme Red Wings potešili okrem spomínaných i predstavenia Brada Stuarta a Nicklasa Lidströma.

Tretia tretina: výbuch Blues v závere

Na neefektívnu hru svojej prvej útočnej rady reagoval domáci tréner Mike Babcock viacerými zmenami a na ľad tak chodievali postupne stále viac poprehadzované formácie. Daciuk s Zetterbergom sa skutočne dostali späť do svojej typickej kombinačnej hry, no prvá polovica tretej tretiny znova patrila skôr vynikajúcim hosťom. Blues domácich i napriek ich veľkému nasadeniu umne vytláčali z dobrých pozícií a až na menšie výnimky (veľká šanca Mikea Modana, ktorého Halák v ďalšom súboji jeden na jedného skvele vychytal) boli lepším tímom. Začiatok tejto časti hry sprevádzal dosiaľ najofenzívnejší hokej s množstvom veľkých šancí na oboch stranách. Bluesmanom ale očividne začínala dochádzať energia, už v 52. minúte, po chybe Haláka za bránkou, kde nezachytil puk, strieľal do tyče bek Rafalski (predtým, ešte v druhej tretine, nastrelil žŕdku i Abdelkader).

Wings sa podarilo vystupňovať svoje tempo, na čo unavení a rozhodení Blues už nedokázali reagovať. Po prvých piatich minútach tretiny, v ktorých mali množstvo šancí na vsietenie rozdielového gólu, sa neskôr čoraz viac dostávali pod súvislejší a hutnejší tlak Detroitu, ktorý náramne ťažil zo schopností všetkých svojich štyroch útokov, ako i ofenzívneho zapojenia obrancov. Halák i Howard predviedli viacero kľúčových zákrokov, ktorými držali svojmu tímu šancu na víťazstvo, no záver patril už iba domácim hokejistom. Blues v priebehu 194 sekúnd absolútne zlyhali, Haláka postupne prekonali Cleary, Zetterberg, Stuart i Tomas Holmström. V závere 56. minúty viedli Wings pomerom 7-3 a tento náskok si nakoniec ustrážili až do konca. Frustrovaní Bluesmani nestíhali v obrane a v závere si neudržali ani nervy, keď sa tvrdými a surovými zákrokmi prezentovali Cam Janssen (napadnutie hlavy Niklasa Kronwalla) a Backes (seknutie po Howardovej lapačke, už bezpečne ukrývajúcej puk).

Výsledok: Red Wings víťazia 7:3

Záver dnešného nočného zápasu krutým spôsobom určil za víťaza veľkého brankárskeho duelu mladého gólmana Detroitu. Red Wings vďaka efektívnemu ofenzívnemu uragánu zo záverečných minút tretej časti hry detronizovali súperovu defenzívu, ktorá sa pod obrovským nasadením domácich prakticky celkom rozložila. Bolo to cítiť u všetkých štyroch kľúčových gólov: pri Zetterbergovej úžasnej akcii, kedy Halák pustil za seba ľahký puk, pri fantastickej prihrávke Modana od mantinelu a góle Clearyho, či pri streľbe od modrej čiary, kedy pred bránou zostával osamotený majster svojho remesla, Tomas Holmström. Wings zaznamenali v zápase množstvo stratených pukov, ich prvá útočná formácia dlho nemohla nájsť recept na efektívne dotiahnutie svojich akcií a k pôvodne vyrovnanému priebehu duelu prispela i aktívna hra Bluesmanov bez puku, ktorí predviedli po sérii slabých výkonov súrodejšiu a najmä odvážnejšiu hru.

Trpkosť prehry zvyšuje hosťom i fakt, že domácim boli viac ako 50 minút minimálne vyrovnaným protivníkom. Blues hrali vo vysokom tempe, boli aktívnejší a jednoduchší v ofenzíve a výborne využívali svoju rýchlosť. Otvorená partia, do ktorej sa s Detroitom pustili (najmä od začiatku druhej tretiny), si však vybrala svoju daň v podobe pokazeného záveru zápasu. Red Wings tak opäť využili svoju najväčšiu zbraň: dokázali nájsť spôsob, ako vyhrať, i keď dianie na ľade vyzeralo po väčšinu času v ich neprospech. Do konečného účtovania výraznou mierou prehovorila šírka a talent kádrov, ako i prínos štvrtej útočnej formácie Wings, ktorá bola spolu s prvým útokom Blues najkrajšou ozdobou na ľade. V neposlednom rade boli rozdielovým kľúčom i výkony oboch brankárov.

Jimmy Howard i napriek trom inkasovaným gólom bol jedným z najlepších hráčov domácich, ak nie vôbec najlepší. Rozdiel v porovnaní s výkonom Haláka bol najmä v tom, že Howard vždy úžasnou mierou prispel k udržaniu nerozhodného stavu, kedy mali Blues šancu dostať sa do vedenia. Veľké zákroky predviedol v úvode i závere prvej časti hry, no rozhodujúcimi momentmi bol jeho pokojný a chladný výkon pri rade obrovských šancí, ktoré mali (hlavne v záverečnej časti hry) Blues za stavu 3-3. Howard pôsobí chladnokrvne a neoblomne, z posledných 27 zápasov základnej časti (i zo sezóny 09/10) zaznamenal 23 výhier a len jedinú porážku po 60 minútach. Okrem gólmana boli najlepšími domácimi hráčmi i Dan Cleary, Jonathan Ericsson, Brian Rafalski a Justin Abdelkader.

Jaroslav Halák, ktorý zaznamenal v prvých ôsmich zápasoch novej sezóny šesť víťazstiev, teraz podľahol už štvrtýkrát v rade, pričom v týchto porážkach inkasoval z celkového počtu 95 striel až v 17 prípadoch. Blues ku všetkému v posledných štyroch stretnutiach na klziskách súperov počítajú negatívne skóre 10-26. Zdá sa, že kríza St. Louis sa i pre množstvo kľúčových zranení a vytratenie pracovitejšieho defenzívneho ducha stále väčšmi prehlbuje. Potvrdilo sa to i v dnešnom zápase, kedy sa za obranou Bluesmanov ocitali domáci útočníci až priveľmi často. Z individuálnych výkonov na ľade potešili prínosy Brada Boyesa, Brada Winchestera či dvojice Jay McClement - B. J. Crombeen.

Red Wings sú po dnešku už novým lídrom Západnej konferencie a tretím najlepším mužstvom celej NHL. Uprostred šesťzápasovej šnúry na domácom klzisku zaznamenali štvrté víťazstvo v rade, ktorým dali nádherný darček svojmu generálnemu manažérovi, Kenovi Hollandovi. Kľúčový muž všetkých úspechov Wings z posledných 15 rokov dnes absolvoval v tejto funkcii svoj 1 000. duel v NHL, pričom si pripísal už jubilejné 600. víťazstvo. Úžasnými číslami momentálne oplýva i útočník Dan Cleary, ktorý so sériou šiestich zápasov za sebou s minimálne jedným gólom (dohromady zaznamenal v tejto sérii až 8 presných zásahov) nemá v súčasnosti v NHL žiadneho konkurenta. Už po dnešnom 16. zápase základnej časti sa navyše strelecky presadili všetci útočníci, ktorí dosiaľ v mužstve nastúpili (s výnimkou Darrena Helma). Forma Detroit Red Wings skrátka stúpa každým jedným duelom a Hockeytown sa teší vynikajúcemu vstupu do sezóny. Snáď sa nastolený trend podarí udržať i vo zvyšných dvoch domácich stretnutiach, ktoré sa stanú bodkou za najdlhšou a najkomfortnejšou šnúrou Wings strávenou v Joe Louis Arene počas celej sezóny 10/11.

______________________________

Návrat Detroit Red Wings z Kalifornie


MARTIN UŽÁK | 05.12.2010

Sú to len necelé dve hodiny, čo Red Wings ukončili svoje trojzápasové turné na klziskách súperov z Pacifickej divízie a pripravujú sa na návrat domov do Detroitu. Z ďalekej Kalifornie si po dvoch víťazstvách a jednej porážke v predĺžení odnášajú celkom 5 bodov, vďaka ktorým zostávajú na čele vlastnej Centrálnej odnože, v popredí Západnej konferencie i na tretej priečke v celej súťaži. Tu je krátke pripomenutie posledných troch vystúpení Červených krídel, zhrnutie celého úspešného tripu a program na najbližšie dni:

Sharks vs Red Wings 3:5 (30. november 2010)

Prvá konfrontácia Detroitu s tímom, ktorý ho vlani vyradil z bojov v play-off, sa skončila výborne. Red Wings perfektne využili viaceré zranenia Sharks v defenzíve (domácim chýbali traja obrancovia základnej zostavy) a dokráčali k víťazstvu v stretnutí, v ktorom ani raz neprehrávali a od úvodného gólu Dana Clearyho z piatej minúty kontrolovali svoje vedenie. Wings tak zakončili úžasný november 2010, mesiac, v ktorom vyhrali 80 % svojich zápasov a boli najlepším tímom NHL. Víťazstvo v San Jose zároveň znamenalo, že Detroit i vo štvrtom prípade v aktuálnej sezóne triumfoval trikrát v rade po tom, čo podľahol v riadnom hracom čase (naposledy 24. novembra, 1-5 v Atlante).

HP Pavilion, domácu arénu Žralokov, sprevádzali v počiatkoch dňa problémy s osvetlením, pre ktoré museli obe mužstvá vynechať ranné rozkorčuľovanie. Menší výpadok zaužívanej prípravy sa však na Krídlach neprejavil, v stretnutí výborne využívali šírku a hĺbku útočného pásma, neskúsenosť mladej domácej obrany, výborne kontrolovali puk a vytvárali si neustály pozičný tlak. I z toho dôvodu Sharks často zlyhávali a strácali obrovské množstvo pukov (celkom 17 proti 8 kotúčom Wings). Stretnutie sa nakoniec stalo prezentáciou umenia "Euro Twins" - Henrik Zetterberg i Pavel Daciuk na ľade žiarili, starali sa o nádherné góly a právom boli vyhlásení za prvé dve hviezdy duelu. Hank nazbieral celkom štyri body (2+2), Pav pridal tri (1+2). Výborne hrali i Valtteri Filppula a Brian Rafalski.

Ducks vs Red Wings 0:4 (3. december 2010)

Anaheim sa po Phoenixe a Calgary stal tretím tímom, s ktorým nastúpili Red Wings už do celkom troch stretnutí. Dnes sa teda aj napriek slabšiemu hernému prejavu tešili i do tretice, a to najmä vďaka skvelému výkonu brankára Jimmyho Howarda, ktorý pochytal všetkých 41 striel domácich a zaznamenal druhé čisté konto v sezóne (znova v zápase s Ducks). Howardových 28 výhier z posledných 34 štartov v základnej časti je zároveň najlepšou bilanciou spomedzi gólmanov v celej NHL. Nemožno však opomenúť ani domáceho Jonasa Hillera, ktorý i napriek štyrom inkasovaným gólom predviedol efektnú radu dobrých zákrokov. Wings tak natiahli svoju šnúru víťazstiev už na 4 zápasy. Celý súboj (i s prestávkami) trval iba 126 minút, čo bol zo všetkých 378 stretnutí základnej časti, ktoré sa dovtedy v priebehu sezóny 10/11 v NHL odohrali, vôbec "najrýchlejší" počin.

K tretiemu víťazstvu Red Wings za sebou na klziskách súperov prispel i Henrik Zetterberg, ktorý asistoval pri druhom góle svojho tímu a zaknihoval svoj jubilejný 500. bod v súťaži. Skóre duelu otváral už po 69 sekundách hry Johan Franzén (z vôbec prvej strely Krídel), ktorému sa v zápasoch proti Anaheimu podarilo skórovať už sedemkrát za sebou. Výborne hrali i Valtteri Filppula a Brian Rafalski, solídnym defenzívnym výkonom sa prezentoval Jonathan Ericsson. Detroit v tomto stretnutí do značnej miery využil šírku a kvalitu svojho kádra, pretože i napriek jednoznačnému skóre neodohral najlepší duel, čo priznali ako tréner Mike Babcock, tak i samotní hráči. Do svojej typickej kontroly puku sa dostali Red Wings až v záverečnej tretine, dovtedy sa spoliehali najmä na aktívny tlak smerom do domácej brány.

Kings vs Red Wings 3:2 po predĺžení (4. december 2010)

Záverečný kalifornský duel zakončili Wings v Los Angeles, keď po tretíkrát v ročníku nastúpili na dva zápasy za dva dni. Dotiahnuť svoje turné do plného zisku šiestich bodov sa im nakoniec nepodarilo, keď inkasovali po strate puku v útočnom pásme a následnom brejku a tvrdej strele Anžeho Kopitara v poslednej minúte predĺženia. I napriek náročnejšiemu programu odohrali Krídla slušný zápas, v ktorom (najmä) v prvej a tretej tretine dostatočne kontrolovali hru. Výraznou postavou stretnutia, ktorého sa zúčastnil napr. aj Wayne Gretzky, bol domáci gólman Jonathan Quick, ktorý si pripísal 27 úspešných a často famóznych zákrokov. Wings nastúpili v bráne s uzdraveným navrátilcom Chrisom Osgoodom, ktorý chytal po prvýkrát od 30. októbra (domáce víťazstvo 5-2 s Predators).

Okrem solídneho Osgooda, ktorý v riadnej hracej dobe inkasoval len z dvoch tečovaných pokusov, sa do zostavy vrátil i doliečený center Kris Draper, nastupujúci vôbec po prvýkrát v aktuálnom ročníku (odohral niečo cez 5 minút). Wings môže mrzieť hlavne úvod druhej časti hry, kedy Ozzie vyťahoval puk zo svojej svätyne po prvých dvoch strelách Kings: hostia totiž naozaj výborne kontrolovali tempo hry, úvod tejto tretiny však nezachytili a Králi zo svojho tlaku vzorne ťažili. Los Angeles navyše naďalej zostávajú jediným mužstvom súťaže, ktoré na domácom ľade neinkasovalo ani v jedinom oslabení (i s dnešnými dvomi nevyužitými presilovkami Detroitu sa početnej výhode súpera ubránili už v 43 prípadoch). Súboj dvoch najlepších defenzív Západnej konferencie zvládli lepšie domáci i vďaka vhadzovaniam, na ktorých kraľovali jednoznačným pomerom 40 ku 22 (17 ku 7 v záverečnej tretine).

Hodnotenie tripu a program na najbližšie dni

Zisk piatich zo šiestich dostupných bodov možno i napriek prehre v záverečnej časti turné hodnotiť mimoriadne úspešne. Wings vyhrali celkom 9 z posledných 12 stretnutí (z toho len jediný raz odchádzali bez bodu) a s 37 zápismi trónia na treťom mieste celej NHL, len jediný bod za dvojicou lídrov z Pittsburghu a Washingtonu, ktorí však majú odohrané až o štyri zápasy viac. S 24 stretnutiami sú Wings spolu s Vancouver Canucks a New York Islanders mužstvom, ktoré má v lige najmenší počet duelov, a tak s priemerom 1.5 bodu na zápas, ktorý udržujú už viac ako týždeň, sú "aspoň" najúspešnejším tímom NHL. Výborná forma Červených krídel sa ani po necelých dvoch mesiacoch novej sezóny nevytráca a mužstvo má i naďalej ročník 10/11 rozbehnutý na finálnu sumu o približne 120 bodoch v základnej časti.

V troch stretnutiach u súperov z Pacifickej divízie sa Detroit tešil veľkej podpore svojich fanúšikov, ktorých má v Kalifornii (a vôbec v južnej časti USA) skutočne dostatok. V každom zápase ich bolo vidieť, cítiť i počuť, čo tímu samozrejme vždy dodáva potrebný komfort. Vo všetkých troch dueloch sa Wings prezentovali kvalitnými výkonmi v defenzíve, skvele chytal Jimmy Howard, v dnešnom stretnutí s Kings zasa nesklamal Chris Osgood. Ani v jednom súboji nefaulovali Krídla viac ako dvakrát, čím vďaka skvalitneniu hry v oslabení dosiahli v tejto hernej činnosti na vynikajúcu úspešnosť 83 %. Negatívom boli dozaista vhadzovania, ani v jednom zápase totiž nebol Detroit lepší ako jeho súper a najmä v poslednom meraní síl v Los Angeles bol tento rozdiel veľmi badateľný.

Okrem gólmanov predviedli výborné výkony i beci Brian Rafalski a Jonathan Ericsson, v ofenzíve dominoval okrem Pavla Daciuka s Henrikom Zetterbergom aj druhý útok Wings, momentálne hrajúci v zložení Johan Franzén - Valtteri Filppula - Todd Bertuzzi. Daciuk bodoval už štyri zápasy v rade a na práve skončenom tripe zaznamenal celkom 5 bodov za gól a štyri asistencie. Podobne je na tom i Zetterberg (2+3), tri body v troch zápasoch si na svoje konto pripísali Rafalski, Danny Cleary, Filppula a Franzén, gólom sa presadili Bertuzzi, Patrick Eaves a Tomas Holmström.

Red Wings to skrátka naozaj ide a na svoje úspešné vystúpenia budú chcieť nadviazať i v najbližších 9 dueloch, z ktorých až 7 odohrajú v domácej Joe Louis Arene. Už zajtra v noci si opäť zmerajú sily so San Jose Sharks, v stredu 8. decembra nastúpia druhýkrát v rade proti Nashville Predators a potom ich čakajú dva veľké víkendové zápasy v priebehu dvoch dní, na ktoré sa znova zameriame i slovom. Najskôr to bude domáci súboj s Montreal Canadiens a následne i ďalší prestížny zápas, v Newarku, s miestnymi New Jersey Devils. Zostaňte u všetkého podstatného.

______________________________

Nostalgické víťazstvo nad Montreal Canadiens


MARTIN UŽÁK | 11.12.2010

V nočnom stretnutí NHL porazili hráči Red Wings na vlastnom ľade Montreal Canadiens 4:2 a prepracovali sa na tretie miesto v NHL. Tu je desiatka zaujímavých útržkov a poznámok zo zápasu:

Bez Webera a Drapera... Prestížneho duelu sa na vlastnej koži nakoniec nezúčastnili hosťujúci bek Yannick Weber, podávajúci v poslednom období výborné výkony, a ani domáci center Kris Draper, ktorý veľkú väčšinu prebiehajúceho ročníka vynechal pre zranenie. Webera nahradil v zostave Habs obranca P. K. Subban, vracajúci sa po troch zápasoch strávených na tribúne, Drapera vo štvrtej lajne Wings vystriedal zasa Drew Miller. Červeným krídlam chýbal i Mike Modano, laborujúci so zranením zápästia, na strane Canadiens pre poranenie v hornej časti tela nehral Scott Gomez a obranca Andrei Markov, ktorý v aktuálnom ročníku pre vážne zranenie kolena už viac nenastúpi.

Atmosféra "Original Six"... Jediný tohtosezónny duel mužstiev z éry "Originálnej šestky" sa niesol v ohromnej atmosfére, ktorej v Joe Louis Arene dopomohlo i množstvo fanúšikov z Montrealu. Oba tábory bolo počuť počas celého duelu, veľký vzájomný rešpekt a veľkoleposť každého okamihu sa u zápasov týchto tímov nestráca ani napriek tomu, že spolu v posledných rokoch hrávajú zväčša len jediný raz za celý ročník. "Slávnostnejšie" pôsobila i Karen Newman, celá odetá v čiernom, ktorá tradične zaspievala kanadskú a americkú štátnu hymnu.

Vynikajúci Carey Price... Price vstúpil do stretnutia úžasne a bol hlavným dôvodom, pre ktorý sa Habs držali väčšinu duelu domácim na dostrel. Okrem rady skvelých zákrokov (najmä z prvej tretiny) predviedol i výbornú rozohrávku a prácu s hokejkou, s ktorou je v NHL momentálne bezkonkurenčne najlepší. Na svoje 18. víťazstvo v tejto sezóne však nedosiahol - udržal si v tomto smere síce prvé miesto v poradí brankárov celej súťaže, no jeho dnešný súper Jimmy Howard sa na neho svojím 16. triumfom dotiahol.

Súboj gólmanov pre Howarda... Mladý brankár Detroitu zatienil svojho kolegu v bránke Habs najmä vďaka výkonu v tretej tretine, keď pochytal 18 z 19 striel súpera. Podobne ako Price, i Howard predvádzal úžasné zákroky po celý priebeh duelu, menej práce mal len v druhej polovici prvej časti hry a na začiatku druhej tretiny, kedy počas časového úseku 14 minút a 30 sekúnd zasahoval iba dvakrát. Puk za jeho chrbát dostali len Travis Moen a Benoit Pouliot. Moen využil nečakaný odraz kotúča od mantinelu a v 12. minúte poslal Habs do vedenia 0-1, Pouliot skóroval tvrdou strelou spomedzi kruhov v závere 48. minúty, kedy znižoval na 2-3 z pohľadu hostí.

Únavných 10 minút... Montreal doplatil na päť vylúčení v rade, ktoré sa pod jeho výkon v prvej polovici zápasu výrazne podpísali. Dohromady strávil v oslabení celkom 10 z úvodných 40 minút, čím trpeli najmä vyťažovaní beci Jaroslav Špaček, Josh Gorges a Hal Gill. Prvý kľúčový moment prišiel na konci úvodnej časti hry, kedy sa Habs dopustili dvoch útočných faulov v rozmedzí deviatich sekúnd, čím poslali Wings do dlhej presilovky o dvoch hráčov. Po obrovskom nápore ju v absolútnom závere prvej periódy využil Nicklas Lidström a necelé dve sekundy pred jej koncom vyrovnal na 1:1. Do vedenia išlo domáce mužstvo v 24. minúte, keď Price nevidel strelu Niklasa Kronwalla.

Fantázia v pohybe... Jedným z najlepších hráčov na ľade bol okrem oboch brankárov i Pavel Daciuk, autor víťazného gólu, odpovedajúceho na stupňujúci sa korčuliarsky um hosťujúceho tímu, ktorý bol v hre piatich proti piatim Detroitu viac ako vyrovnaným súperom. Na 3:1 zvyšoval ruský kúzelník v polovici 36. minúty, krátko po tom, čo Habs nevyužili svoju jedinú presilovku v zápase. Išlo teda o jeden z kľúčových okamihov celého súboja, po ktorom bol Daciuk právom vyhlásený za prvú hviezdu (nasledovali ho Danny Cleary a Jimmy Howard).

113 streleckých pokusov... Celkom 5 vylúčení v úvodných 22 minútach a sústavný tlak Wings spôsobili, že Canadiens sa pod stratou veľkých síl vrátili späť do hry až okolo 25. minúty. Tretia tretina sa však niesla už iba v ich réžii, Wings stratili agresivitu a obstojné korčuľovanie, čo však hostia využili len jediným gólom. Skóre na konečných 4-2 tak strelou do prázdnej bránky uzavrel Patrick Eaves, čo bol zároveň predposledný, 112. strelecký pokus v zápase. Habs vďaka dominancii v 3. tretine prestrieľali Červené krídla pomerom 38-32, ďalších 22 pokusov (po 11 na oboch stranách) bolo zblokovaných a zvyšných 21 (až 17 od domáceho tímu) priestory bránok minulo.

Clearyho "prilepená" hokejka... V 17. minúte a prebiehajúcej druhej presilovke Red Wings sa pri dobiedzaní do bránky Careyho Pricea domácemu Danny Clearymu "zasekla" v brankárovej lapačke hokejka, a to až takým spôsobom, že ju nebolo možné vytiahnuť. Price s Clearym tak zviedli komickú preťahovanú, ktorú ukončilo až prerušenie hry zo strany rozhodcov. Len krátko predtým, na začiatku 15. minúty, sa po tvrdom hite Briana Rafalskiho z ľadu ťažko dvíhal hosťujúci Tomáš Plekanec, ktorý sa našťastie nezranil. A aby zaujímavostí nebolo málo, tak zápas okrem Kanaďana Toma Kowala pískal i Marcus Vinnerborg, švédsky arbiter a vôbec prvý európsky rozhodca v histórii NHL.

Upevnenie pozície na čele... Red Wings sa dnešným víťazstvom v tabuľke celej NHL dostali ako pred Montreal, tak i pred Washington a momentálne trónia na tretej priečke súťaže, zaostávajúc tri body za Pittsburghom a dva za Philadelphiou. Penguins i Flyers však odohrali už 30 duelov základnej časti, čo stavia Detroit s priemerom 1,44 bodu na zápas do pozície najúspešnejšieho tímu aktuálnej sezóny. Krídla dnes zvíťazili po prvýkrát po troch prehrách v rade a s 39 bodmi si s odstupom udržujú prvú pozíciu vo vlastnej divízii a celej Západnej konferencii.

Pokračuje sa už zajtra... Canadiens sa po dnešnom zápase pripravujú na zajtrajší súboj v Toronte s miestnymi Maple Leafs, zatiaľ čo Red Wings odcestujú do neďalekého Newarku, aby si zmerali sily s New Jersey. Pre Detroit to bude už tretí duel za posledné štyri dni, no únavné vystúpenie čaká i na samotných Diablov, ktorí dnes v noci podľahli na ľade Ottawy miestnym Senators v pomere 2-3. O zápase s Devils, momentálne druhým najhorším tímom celej NHL, Vás bude blog Books: Red Wings And More informovať taktiež. Dovtedy sa majte fajn.

______________________________

Príjemná návšteva Red Wings v Newarku


MARTIN UŽÁK | 12.12.2010

Preview: rivalita v nových dimenziách

Po včerajšej piatkovej noci cestovali do Prudential Center, novučkej arény v Newarku, otvorenej od roku 2007, ako vracajúci sa New Jersey Devils, tak aj prichádzajúci Detroit Red Wings, obaja sa zhodne pripravujúc na druhý zápas NHL v priebehu dvoch dní. Súboj štvrtého a predposledného tímu celej súťaže, ktorý predstavoval priepastný rozdiel 21 bodov v tabuľke, pasoval za jednoznačného favorita práve Červené krídla. Na ľade sa stretli tímy, ktoré si momentálne udržujú najdlhšiu sériu postupov do play-off v rade (u Red Wings predstavuje 19 rokov za sebou, u Devils zasa 13), no súčasná pozícia Diablov napovedá, že na dosiahnutie 14. vyraďovacích bojov v sérii by za rozbehnutej a zbabranej sezóny potrebovali skutočne už len malý zázrak a nebývalé pookriatie nesúrodých výkonov.

Devils sa trápia a i keď spolu s Red Wings patria k najúspešnejším tímom posledných 15 rokov, nič nenasvedčuje tomu, že by sa ich súčasná mizerná situácia mala zmeniť. Diablom pred dnešným zápasom navyše nezostávala iná možnosť, ako nastúpiť s rovnakou zostavou osemnástich mužov v poli, ktorá včera podľahla v Ottawe miestnym Senators pomerom 2:3. Pre zranenia domácim totiž naďalej chýbali forvardi Zach Parise a Jacob Josefson, no najmä enkláva dôležitých obrancov v zložení Bryce Salvador, Anssi Salmela, Mark Fraser a Matt Tuormina. Zmena nenastala ani v domácej bráne, kde druhýkrát v rade nastúpil uzdravený Martin Brodeur. Hosťujúce Krídla sa nemohli spoliehať na dlhodobo vyradeného Mikea Modana (zápästie), do zostavy miesto Jiřího Hudlera vrátili Krisa Drapera a v bráne dostal priestor pre zmenu Chris Osgood.

Prvá tretina: dve strely a dva góly

Zápas sa pre domácich Diablov začal ako zo zlého sna - po dvoch úvodných strelách Wings v priebehu 74 sekúnd prehrávali už na konci 2. minúty 0-2. Skóre otvoril zmenou smeru Daciukovho puku Tomas Holmström, na rozdiel dvoch gólov znižoval švihom z ľavého kruhu Danny Cleary, ktorého neustrážil obranca Matthew Corrente. Devils sa po rýchlej úvodnej sprche dostali späť do zápasu najmä vďaka dvom presilovkám zo štvrtej a ôsmej minúty, v ktorých si vypracovali radu dobrých príležitostí. Rýchly prechod stredným pásmom a mohutné útočenie všetkými piatimi hráčmi Diablom sedelo až do 15. minúty, kedy sa Krídla, spoliehajúce skôr na postupnú rozohrávku a kolmice do stredného pásma, dostali do vyšších obrátok vďaka dvom výborným striedaniam štvrtej formácie, rýchlej "Speed Line" v zložení Kris Draper - Darren Helm - Patrick Eaves, ktorá im umožnila ovládnuť záverečné minúty prvej časti hry.

Už v úvodných pasážach zápasu bolo možné na ľade vzhliadnuť množstvo hráčov, ktorých bolo "všade plno" a hrali výborne, no dvaja domáci hokejisti sa svojimi chybami prezentovali naozaj veľmi výrazne. Zle hrali ako Iľja Kovaľčuk, strácajúci puky vo všetkých pásmach klziska, tak i pozične nesúrodý bek Mark Fayne. V prvej tretine zaujal vysoký ice-time druhého obranného páru hostí v zložení Niklas Kronwall (10:04) - Ruslan Salej (8:36), vysoká úspešnosť domáceho Jasona Arnotta na buly (75 %), a taktiež skutočnosť, že traja dlhodobo najlepší hráči Red Wings (Pavel Daciuk, Nicklas Lidström, Henrik Zetterberg) odohrali len okolo piatich minút. Nečudo, rýchly štart do duelu totiž umožnil Detroitu kontrolovať hru a plnohodnotne tak nasadzovať svoj ohromne široký a vyrovnaný káder. Najlepšími hráčmi tejto časti hry boli z domácej strany okrem Arnotta aj Andy Greene, Jamie Langenbrunner, Patrik Eliáš a Mattias Tedenby, v drese Krídel potešili okrem spomínaných i spoľahliví Chris Osgood, Jonathan Ericsson a Brad Stuart.

Druhá tretina: Brodeur udržiava nádej

Rozbiehanie druhej tretiny sa nieslo v znamení štvorminútového časového úseku bez prerušenia hry, v ktorom sa presadzovali najmä prvé útočné formácie oboch tímov (hlavne tá domáca v zložení Iľja Kovaľčuk - Travis Zajac - Jamie Langenbrunner). Bitka Davida Clarksona s Jonathanom Ericssonom, ktorý predtým tvrdými údermi atakoval talentovaného krídelníka Mattiasa Tedenbyho, mala Devils pôvodne dodať potrebný psychický odraz od nesúrodej hry, no v konečnom dôsledku vyvolala presný opak. Red Wings sa od tejto 27. minúty dostali do veľkého a súvislého tlaku prvých troch útočných formácií, ktorý nakoniec vyvrcholil po polovici súboja gólom Henrika Zetterberga na 0-3. Gólman Martin Brodeur držal svojich spoluhráčov v nádeji na aký-taký dostrel i po zvyšok periódy, no toľko potrebný prvý gól domácich stále vôbec neprichádzal.

Devils začali postupne kopiť veľké množstvo stratených pukov (po dvoch tretinách ich mali na konte už 10, proti jedinému zo strany Detroitu), nedarilo sa im plynule opúšťať vlastné obranné pásmo a ich občasné výjazdy do ofenzívy končili len nahadzovaním kotúča pred bránku a snahou o jeho dotlačenie za chrbát Chrisa Osgooda. Nedostatočné korčuľovanie a ovládanie puku sa stratilo medzi 37. a 38. minútou, kedy Diabli zamkli svojho súpera v jeho obrannom pásme, no z pozičného tlaku a hry u mantinelov (v ktorej inak jednoznačne dominovali Wings) nakoniec nič nevyťažili. Najlepšími hráčmi na ľade boli z domácej strany mimo kľúčového Brodeura i Tedenby, Patrik Eliáš, Anton Volčenkov a Andy Greene, v tíme Red Wings okrem prvého útoku žiarili Todd Bertuzzi, Johan Franzén a kapitán Nicklas Lidström.

Tretia tretina: "Euro Twins" rozhodujú

Toľko potrebný kontakt s pokojne hrajúcimi Red Wings prišiel z domácej (dosiaľ neefektívnej) strany v samom začiatku tretej časti hry. Už po 17 sekundách totiž v pravom rohu vlastného obranného pásma narazil Niklas Kronwall tvrdo Jamie Langenbrunnera a Devils svoju tretiu presilovku v zápase okamžite využili, keď Chris Osgood nestačil na švih Patrika Eliáša z pravého kruhu, ktorému pomohol výborným clonením veľký Dainius Zubrus. New Jersey tak dostali potrebnú psychickú vzpruhu, ktorá im mala dopomôcť k ďalšiemu, už kontaktnému gólu, no v najbližších minútach sa proti rozvážnej hre Red Wings vôbec nepresadili. Krídla využívali svoje typické veľké držanie puku, hra sa málo prerušovala a Diablom k presadeniu nepomohla ani ďalšia presilovka zo 48. minúty. Práve naopak: po jej skončení definitívne rozhodol najlepší hráč zápasu, Pavel Daciuk, keď si zblízka vychutnal bezmocného brankára domácich.

O štvrtý gól v sieti New Jersey, ktorým Wings definitívne potvrdili svoje pohodlné víťazstvo, sa pričinil vynikajúcou spätnou prihrávkou z pravého rohu Henrik Zetterberg. Posledný gól zápasu tak demonštroval všetko, čo bolo na ľade dovtedy možné vidieť: Wings opäť ťažili z vysokej úrovne hry svojich najlepších hráčov a Devils naopak opäť doplatili na slabší celoplošný pohyb a laxný postoj k hre na puku. Od začiatku 51. minúty, kedy sa tak skóre súboja menilo naposledy, sa duel už len v pokojnejšom tempe dohrával. I napriek jednej presilovke na oboch stranách výraznejšie momenty viac neprišli, Krídla skrátka znova určili zápasu kľúčový moment samé o sebe a súperovi nič nedovolili. Najlepšími na strane domácich boli v tejto časti hry okrem spomínaných aj Mattias Tedenby a Anton Volčenkov, v tíme Red Wings hrali okrem "Euro Twins" výborne aj Jonathan Ericsson a Niklas Kronwall.

Výsledok: Red Wings víťazia 4:1

Víťazstvo tabuľkovo výrazne vyššie postaveného tímu možno dnes hodnotiť ako absolútne zaslúžené. Zásadným rozdielom, ktorý určoval priebeh celého zápasu, bola skutočnosť, že Red Wings svojho súpera po celých 60 minút vôbec nepustili do hry, hrali výborne na oboch stranách klziska, nerobili žiadne chyby a maximálne tak vyťažili zo slabšieho domáceho začiatku a dvoch rýchlych gólov, na ktoré Devils nedokázali reagovať. Detroit si vďaka výbornému štartu mohol dovoliť nasadzovať celú šírku svojho kádra, čo bol rozhodujúci aspekt jeho úspešnosti. Najlepší hráči hostí skutočne nehrali tak veľa a toľko, ako obvykle, no za ich prítomnosti na ľade sa výrazným spôsobom lámal chlieb. Dominantnou bola hlavne prvá útočná formácia Wings (Henrik Zetterberg - Pavel Daciuk - Tomas Holmström), ktorá dohromady nazbierala 7 bodov (3+4) a úžasných 9 plusových zápisov.

Výrazným určujúcim faktorom boli i obaja gólmani. Zatiaľ čo Chris Osgood predviedol vynikajúci, sebaistý a pokojný výkon, Martin Brodeur sa na opačnej strane prezentoval nesúrodým a zlým štartom do duelu, za čo si pôvodne vyslúžil veľké bučanie Prudential Center. Nespokojnosť domácich fanúšikov si nakoniec počas celého priebehu odnášal i zvyšok tímu, Devils predviedli množstvo strát puku, slabú tímovú hru a vzájomnú podporu o nepresných prihrávkach, rozohrávke a predovšetkým nízkej efektivite streľby. Na ľade bolo skrátka až príliš cítiť diametrálne odlišné starosti, ktoré bodujúcich Red Wings a trápiacich sa Devils v aktuálnej sezóne sprevádzajú. Najlepšími hokejistami domácich boli Mattias Tedenby, Patrik Eliáš, Andy Greene, Jason Arnott a Jamie Langenbrunner, v drese Červených krídel okrem spomínaných dominovali i Niklas Kronwall, Ruslan Salej, Jonathan Ericsson, Brad Stuart a Darren Helm.

Matematika je v konfrontácii oboch dnešných súperov až priveľmi určujúcim aspektom, ktorý vystihuje ich momentálnu veľkú rozdielnosť. Devils dnes zaznamenali už piatu prehru v riadnom hracom čase za sebou, čo je ich najhoršia séria od novembra 2000. Wings naopak vyhrali svoj celkom 706. duel základnej časti od sezóny 97/98, čím len potvrdili dominantnú pozíciu v celej súťaži. Dnešné prestížne stretnutie dvoch veľkých rivalov minulých dôb bolo len ich 16. vzájomnou konfrontáciou za posledných 13 sezón: zatiaľ čo v Detroite zvíťazili vo všetkých ôsmich prípadoch domáci, v Newarku sa päťkrát radovali Devils, dvakrát Red Wings a jeden zápas skončil remízou. I vzhľadom na to, že títo súperi spolu často nehrávajú a ich domáce prostredie je vo veľkej väčšine výhodou, zaznamenal dnes skúsený Chris Osgood vôbec prvú výhru na ľade New Jersey v kariére. Bol to však už jeho celkom 399. triumf, čím sa znova raz priblížil k magickej hranici 400 skalpov súperov v základnej časti, ktorú dodnes pokorilo len deväť brankárov histórie.

Dva zápasy v priebehu dvoch dní, ktoré absolvovali Red Wings celkom štvrtýkrát v prebiehajúcej sezóne, sa teda už v druhom prípade skončili plným bodovým ziskom. Vďaka dnešnému pohodlnému víťazstvu si Krídla udržali tretie miesto v celej súťaži, zaostávajúc tri body za Pittsburghom a dva za Philadelphiou. Oba popredné tímy však odohrali o tri stretnutia viac, čo i naďalej stavia Detroit do pozície najefektívnejšieho mužstva súťaže. Ich náskok v divízii sa po dnešnom zaváhaní Blackhawks zvýšil už na 6 bodov, odstup od druhých Stars na čele Západnej konferencie predstavuje zasa 5 bodov. Devils sa naopak s 18 ziskami a len 53 strelenými gólmi krčia spolu s New York Islanders na chvoste tabuľky celej súťaže. Ďalšiu možnosť na vylepšenie reputácie dostanú 15. decembra, kedy na domácom ľade privítajú tím Phoenix Coyotes a o dva dni neskôr mužstvo Nashville Predators. Najbližšie dni strávia na domácom klzisku i Red Wings: v pondelok 13. decembra nastúpia proti Los Angeles Kings a týmto stretnutím ukončia svoj mimoriadne nahustený program o siedmich zápasoch v priebehu 11 dní. Na zápasy bohatý december 2010 je totiž obdobím, v ktorom majú Red Wings najnáročnejší program v rámci jedného mesiaca vo svojej histórii.

______________________________

Pocta pre Chrisa Cheliosa v Chicagu


MARTIN UŽÁK | 18.12.2010

Chicago Blackhawks začali s uctievaním osobností, ktoré nosili ich dres. V decembri 2010 sa Hawks rozhodli, že jednu slávnostnú noc venujú aj svojmu bývalému kapitánovi Chrisovi Cheliosovi. Keď sa tak stalo, v aréne nechýbalo ani očakávané bučanie. Nič to však nezmenilo na fakte, že Chelios si túto poctu zaslúžil.

Keď záverom augusta tohto roka ohlásil legendárny obranca Chris Chelios ukončenie svojej dlhočiznej hráčskej kariéry, len o niekoľko dní neskôr sa vedenie Chicago Blackhawks - klubu, v ktorom dlhé roky pôsobil - rozhodlo, že pre neho usporiada pripomienkový večer a vzdá mu hold pred vlastným publikom.

Honosná Chris Chelios Heritage Night sa skončila len pred niekoľkými hodinami. Chelios si po rokoch znova obliekol tmavý dres Hawks s číslom 7 a kapitánskym céčkom, ktoré tu nosil v rokoch 1995 až 1999, dočkal sa podpory ďalších osobností klubu a v krátkosti prehovoril smerom k fanúšikom.

Chelios, zhodou okolností rodák z Chicaga, začal svoju kariéru v NHL u Montreal Canadiens, za ktorých hrával v rokoch 1983 až 1990. V Chicagu pôsobil v rokoch 1991 až 1999. Jeho príchod do mesta bol sprevádzaný nespokojnosťou tamojších fanúšikov, ktorí sa sprvoti nedokázali zmieriť s výmenou milovaného útočníka Denisa Savarda. Chelios však rýchlo dokázal, že pre Hawks bol správnou voľbou.

Obranca, ktorý sa zvykol prezentovať štipľavou hrou, odohral v drese Blackhawks 664 zápasov v základnej časti s bilanciou 1 495 trestných minút. Tento súčet je dodnes platným klubovým rekordom. Počas pôsobenia v Chicagu si sedemkrát zahral v Zápase hviezd a trikrát bol zvolený do prvého All-Star tímu sezóny. V jeho drese získal aj svoju druhú a tretiu Norris Trophy pre najlepšieho zadáka NHL.

Blackhawks Cheliosa pri jeho príchode do klubu nevelebili. Medzičasom si ho síce obľúbili, ale keď neskôr odišiel k nenávideným rivalom Detroit Red Wings, nespokojnosť sa u niektorých priaznivcov objavila znova. Chelios hral v Detroite v rokoch 1999 až 2009. Mnohí priaznivci Chicaga mu to nikdy neodpustili i preto, že počas svojho pôsobenia u Blackhawks vyhlásil, že za „Červené krídla” by nikdy nenastúpil.

Tieto nezabudnuté krivdy bolo cítiť už počas prípravného zápasu Chicaga a Detroitu z 25. septembra 2010 (4:2), kedy sa oznam o pripravovanej Chris Chelios Heritage Night dostal k fanúšikom v chicagskom United Center. Popri aplauze sa totiž v aréne objavilo aj očakávané bučanie. Bolo to navyše len niekoľko dní po tom, čo sa Chelios opäť zamestnal v organizácii Red Wings, tentoraz v exekutíve.

Na začiatku včerajšej slávnosti, ktorá predchádzala ďalšiemu zápasu s Red Wings, sa občasné bučanie objavovalo opäť. Prvých desať tisíc fanúšikov v United Center dostalo špeciálne šiltovky venované tomuto večeru, aby po odohraní pripomienkového filmu upriamilo svoju pozornosť na ľad, na ktorom sa objavil ich niekdajší kapitán, patrične zaodetý v drese Hawks s kapitánskym céčkom a číslom 7. Chelios bol sprevádzaný svojou rodinou (manželka Tracee a deti Dean, Jake, Caley a Tara), ako aj kvartetom chicagských legiend (Denis Savard, Tony Esposito, Stan Mikita a Jeremy Roenick), ktoré si v United Center užili svoju vlastnú noc slávy v predchádzajúcich sezónach.

Počas Cheliosovho príhovoru začalo bučanie niektorých ukrivdených priaznivcov Blackhawks silnieť. Nenapodobiteľný americký bek ho však nonšalantne umlčal, keď tribúny vyzval, aby „nechali minulosť minulosťou”. V závere slávnosti vhodil Chelios vhadzovanie medzi domáceho Duncana Keitha a hosťujúceho Nicklasa Lidströma, aby si neskôr vychutnal zápas, v ktorom Blackhawks vyhrali 4:1. Krátke filmy o jeho kariére v drese Chicaga nechýbali ani pri ďalších a ďalších prestávkach a prerušeniach.

Chris Chelios Heritage Night bola skromnou oslavou jednej nenapodobiteľnej kariéry a zrejme len prvou z mnohých slávností, ktorých sa Chris Chelios dočká. Vzhľadom na všetko, čo v hokeji dosiahol, predsa nemôže byť žiadnym tajomstvom, že jeho majestátna kariéra si takéto slávnosti doslova pýta.

Bojovnosť a fyzická pripravenosť Chrisa Cheliosa dala ľadovému hokeju celkom nový rozmer. Veď Chelios ukončil aktívnu kariéru ako štyridsaťosemročný harcovník po ťažko uveriteľných 26 sezónach v NHL, počas ktorých si stihol zahrať aj za Atlanta Thrashers, vo švajčiarskej najvyššej súťaži a v AHL.

Celkové súčty Chrisa Cheliosa v podobe 1 651 zápasov v základnej časti a 266 zápasov v play-off predstavujú najvyššie hodnoty u amerického hokejistu v celej histórii NHL. Oných 266 duelov, ktoré si Chelios odkrútil v play-off, sú dokonca najlepším výkonom spomedzi všetkých hokejistov, ktorí si v súťaži zahrali. Ďalším z jeho množstva rekordných zápisov je aj nevídaných 24 účastí v play-off.

Aby bol súpis najväčších úspechov a míľnikov Chrisa Cheliosa kompletný, je nutné dodať, že trikrát vyhral Stanley Cup (1986, 2002 a 2008), raz vyhral Svetový pohár (1996), jedenásťkrát si zahral v Zápase hviezd, štyrikrát sa ukázal na olympiáde, trikrát na Kanadskom pohári a dvakrát na Svetovom pohári.

Chrisa Cheliosa možno považovať za mimoriadny vzor bojovnosti a málo vídanej odolnosti. Staré krivdy niekedy síce zvyknú prísť na myseľ, ale cez to všetko by nemali byť silnejšie ako mnohé nádherné spomienky, ktoré tento odvážny muž svojim fanúšikom, vrátane fanúšikov Blackhawks, zanechal.

______________________________

Týždeň o jednom víťazstve a troch porážkach


MARTIN UŽÁK | 20.12.2010

Dnešným nočným zápasom s Dallas Stars zavŕšili Red Wings náročný a neúspešný týždeň, v ktorom si zo štyroch svojich zápasov odniesli iba jediné víťazstvo a celkom tri body. Vzhľadom na súčasné postavenie v tabuľke možno hodnotiť pokračujúcu základnú časť sezóny 10/11 i naďalej ako veľmi úspešnú, čo však nič nemení na fakte, že forma Krídel momentálne nie je nijak oslnivá. Tu je zhrnutie kvarteta kolísavých výkonov:

Red Wings vs Kings 0:5 (13. december 2010)

O detronizáciu Joe Louis Areny sa v prestížnom zápase s kvalitným výberom Kings postaral brankár hostí Jonathan Quick, ktorý zneškodnil všetkých 51 streleckých pokusov domáceho mužstva a dal tak zabudnúť na svoje veľké chyby zo stretnutia s Minnesotou, kedy jeho laxná rozohrávka dvakrát skončila gólom Wild do opustenej brány. Quick tak znova zatienil svojho amerického kolegu Jimmyho Howarda, ktorého najskôr začiatkom tohto roka porazil v boji o nomináciu na olympijské hry a na klubovej úrovni ho dnes pokoril už celkom štvrtýkrát v rade. V súčte všetkých streleckých pokusov (vrátane zblokovaných a mieriacich vedľa) pálili Red Wings celkom 84-krát, no ani to im nestačilo na čo i len jediný gól.

Najväčší Quickov zákrok prišiel v 28. minúte za stavu 0-1, kedy položením hokejky pred svoju prázdnu svätyňu bravúrne zlikvidoval dorážanie Tomasa Holmströma. Okrem mladého gólmana žiarili i jeho spoluhráči - obranca Drew Doughty zaznamenal tri asistencie a Slovinec Anže Kopitar dva góly. Na strane Wings sa zlým výkonom prezentovali hlavne Brad Stuart a Brian Rafalski, Krídla boli neúspešné i na buly a v oslabení, v ktorom i napriek jedinému vylúčeniu v celom stretnutí (dvojnásobný trest pre Justina Abdelkadera v tretej tretine) znova inkasovali. Osudnými sa stali straty puku na polovici súpera a výstavné korčuliarske umenie Kráľov, ktorí vždy vyťažili z minima maximum.

Red Wings vs Blues 5:2 (15. december 2010)

Zápas s divíznym rivalom, ktorý v Joe naposledy utrpel vysokú prehru 3-7, sa stal korisťou Red Wings najmä vďaka potencii troch hráčov, neskôr vyhlásených i za tri hviezdy duelu. Pod žiariace svetlá reflektorov sa znova dostal legendárny kapitán Nicklas Lidström, ktorý strelil svoj vôbec prvý hattrick v kariére. Stále bezkonkurenčný Lidas pridal k trom gólom i asistenciu a po 19 rokoch v NHL a celkom 1 442 zápasoch základnej časti tak konečne i sám poznal pocit, kedy pri oslavách jeho výkonu padajú na ľad šiltovky fanúšikov. Švédsky zadák doteraz celkom 19-krát ukončil zápas s dvomi gólmi na konte a na hattrick čakal márne až dodnes. Legendárnosť veľkého obrancu tak i v jeho štyridsiatich rokoch naďalej stúpa.

Okrem Lidströma (ktorý nezanevrel ani na defenzívu a pripísal si okrem iného i štyri zblokované strely) sa výraznejšie presadili Henrik Zetterberg a Daniel Cleary. Prvý menovaný prispel k tretiemu víťazstvu Red Wings z posledných štyroch duelov kvartetom asistencií, Cleary pridal okrem jedného gólu ďalšie dve prihrávky. Krídlam sa znova podarilo vyhýbať sa vylúčeniam, v zápase boli potrestaní len trikrát, no beztak ich súper jednu početnú výhodu využil - i pri tom malom množstve prehreškov sa tak Detroitu naďalej v oslabení nedarí tak, ako na začiatku ročníka. K cennému bodovému zisku prispeli i kvalitnejšie výsledky na buly (najmä vo vlastnom obrannom pásme) a puk, ktorý sa zbytočne nestrácal z hokejok.

Blackhawks vs Red Wings 4:1 (17. december 2010)

Súboj odvekých sokov, ktorí v histórii NHL odohrali najviac vzájomných stretnutí, sa niesol v znamení slávnostnej "Chris Chelios Heritage Night". Legendárny zadák Chelios hrával v minulosti ako za Chicago, tak i za Detroit (kde momentálne aj pracuje) a dnešným predstavením sa mu doznalo holdu zo strany hostiteľského tímu, čo sa však nepozdávalo niektorým nespokojným domácim fanúšikom. Za posledné dve sezóny absolvovali svoju "Heritage Night" v United Center i ďalší dvaja hráči, ktorí hrávali za oba kluby: brankár Glenn Hall a nedávno zosnulý bitkár Bob Probert. Atmosféra slávnostnej noci každopádne viac sedela práve Blackhawks, víťaziacim prvýkrát po troch porážkach v rade.

Chicago zvíťazilo nad Detroitom vďaka poctivému výkonu na domácom ľade vôbec po prvý raz po takmer roku. Jediné, čo Červeným krídlam fungovalo, bola disciplína - v stretnutí mali iba jediného vylúčeného hráča (už v 47. sekunde fauloval Jonathan Ericsson), no beztak sa početnej výhode súpera neubránili a inkasovali rýchly gól. Ericsson bol ku všetkému jediným potrestaným hráčom v celom zápase, Blackhawks hrali umne, výborne sa na ľade vzájomne podporovali, predviedli celoplošnú agresivitu a dominanciu na kľúčových vhadzovaniach. Veľký herný rozdiel bol citeľný najmä v tretej časti hry, Wings nepomohlo ani celkom 9 odobraných pukov (hneď 6 od Pavla Daciuka) a ku všetkému ich pokoril aj ich bývalý hráč Tomáš Kopecký, ktorý zaknihoval dva góly.

Red Wings vs Stars 3:4 po predĺžení (19. december 2010)

Samotní hokejisti pred zápasom s Blackhawks nabádali trénera Mikea Babcocka, aby nechal veterána Chrisa Osgooda ešte odpočívať a poslal ho do brány až v dnešnom domácom zápase proti Dallasu. Babcock na nepopulárny ťah, ktorý sa v Detroite nikdy príliš nenosil, nakoniec pristal, no Krídla sa beztak nedokázali zo svojej nesúrodej hry pozviechať a svojmu súperovi podľahli v predĺžení. Záver duelu demonštroval nemohúcnosť Wings, ktorí sa veľmi trápia s množstvom strát puku a chybných rozohrávok v defenzíve. Domáci ku všetkému premrhali skorý dvojgólový náskok, a čo je horšie, v stretnutí najlepších tímov Západnej konferencie darovali body súperovi, ktorý sa v tabuľke na nich dotiahol na rozdiel jediného bodu.

Osgood sa dnes mohol stať len 10. brankárom histórie so 400 víťazstvami v základnej časti, no i napriek rade výborných zákrokov z tretej tretiny sa historického míľniku nedočkal. V očakávaní veľkého večera boli i fanúšikovia - 10 hodín pred zápasom bolo k dispozícii už iba okolo 500 voľných vstupeniek. Vypredaná Joe Louis Arena sa však znova sklamala, Wings momentálne nedokážu odohrať kompletný zápas, v ktorom by si nevybrali slabšie chvíle, ktoré súper tvrdo a okamžite trestá. Dallas po dnešnom triumfe upravil svoju bilanciu v súbojoch rozhodnutých o jediný gól na 14 víťazstiev, 2 porážky v riadnom hracom čase a 3 prehry v nastavení. Prestížny duel ovládli najmä hosťujúci Loui Eriksson (1+2) a kapitán Brenden Morrow (dva góly).

Ťažký program Red Wings pokračuje

Po výbornom vstupe do ročníka, kedy Red Wings vyhrali 17 z prvých 23 súbojov, sa mužstvo momentálne nachádza v letargii šiestich porážok z posledných deviatich vystúpení. December 2010, v ktorom Krídla absolvujú najväčšiu porciu záťaže v rámci jedného mesiaca vo svojej histórii, tak predstavuje dosiaľ najneúspešnejšiu časť aktuálnej sezóny. Kocku možno naozaj obracať z rôznej strany a ak tím v úvode ročníka tvrdil, že chudobný program mu nedovoľuje dostať sa do trvalejšieho tempa, v súčasnosti priveľmi trpí pod záťažou troch týždňov, počas ktorých ani raz neoddychoval v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch.

Táto devíza prichádza až dnes, no pokračujúca náročnosť v najbližších dvanástich dueloch, z ktorých až desať sa odohrá na klziskách súperov, dvíha pred mužstvom varovný prst. Náskok na čele Západnej konferencie sa stenčil, kolektív hrá zle v defenzíve, ťažkopádne vo vlastnom oslabení a najmä znova kruto dopláca na straty puku v útočnom pásme a následné brejky súpera, ktoré majú v decembri dosiaľ ničivý efekt. Ďalší pokus o nápravu a navrátenie stratenej formy budú mať Red Wings už túto stredu, kedy si v domácej hale zmerajú sily s mimoriadne ofenzívne silným tímom Vancouver Canucks.

______________________________

Na štarte juniorských majstrovstiev sveta 2011


MARTIN UŽÁK | 26.12.2010

Úvodným stretnutím medzi výbermi Nemecka a Švajčiarska odštartujú v amerických mestách Buffalo a Lewiston 35. juniorské majstrovstvá sveta. Prestížneho turnaja dvadsaťročných a mladších hokejistov sa zúčastnia aj štyria mladíci draftovaní tímom Detroit Red Wings. Poďme si ich teda predstaviť.

Callahan, Mitchell (USA)... Devätnásťročný výbušný hokejista dostal pozvánku do reprezentačného kempu po prvýkrát v kariére a vzhľadom na vynikajúce aktuálne výkony sa z 35-členného kádra prebojoval až do finálnej zostavy. Callahana draftovali Red Wings v roku 2009 zo 180. pozície a na turnaji bude jediným hokejistom, ktorý má s Detroitom podpísanú nováčikovskú zmluvu. Tento menší forvard pôsobí tretím rokom v tíme Kelowna Rockets (WHL). V 33 zápasoch prebiehajúceho ročníka získal 33 (15+18) bodov a 62 trestných minút. Viac ste sa o ňom mohli dočítať v článku Aktuálne z tábora mladíkov Red Wings.

Järnkrok, Calle (Švédsko)... Järnkrok mal byť jedným z najžiadanejších hokejistov posledného draftu, no vzhľadom na menšie problémy zo záveru predošlého ročníka klesol v hodnotení skautov, čo využili dôverčiví Red Wings a siahli po ňom z 51. pozície. Tento devätnásťročný útočník pôsobí druhým rokom vo švédskej Elitserien, v tíme Brynäs IF Gävle. V prebiehajúcej sezóne získal v 30 dueloch 18 (9+9) bodov a v bodovaní mužstva mu patrí šiesta pozícia. Je tiež druhým najlepším strelcom svojho tímu. Vzhľadom na výborné výkony z predošlých turnajov švédskych výberov by mal byť jedným z ťahúňov Tre Kronor.

Nestrašil, Andrej (Česko)... Devätnásťročný pravý krídelník bol "Červenými krídlami" draftovaný v roku 2009 zo 75. pozície. Na turnaji by mal byť jednou z opôr českého tímu, a to i z toho dôvodu, že na šampionáte si zahral už vlani. Vtedy pomohol gólom a šiestimi asistenciami v šiestich dueloch k siedmemu miestu a záchrane v elitnej kategórii MS. Tento pražský rodák má momentálne vynikajúcu formu. V drese svojich Prince Edward Island Rocket (QMJHL) dosiaľ zaznamenal 36 (13+23) bodov a je najproduktívnejším hráčom mužstva. V doterajšom priebehu sezóny 2010/11 nebodoval len v šiestich z 29 zápasov.

Pulkkinen, Teemu (Fínsko)... Pulkkinenova pozícia na drafte 2010 mala byť rovnako ako u Järnkroka vyššia, no "Červené krídla" potešilo, že tento mladý fínsky forvard bol k dispozícii ešte vo štvrtom kole, kde po ňom siahli zo 111. miesta. Pulkkinen v priebehu šampionátu oslávi svoje devätnáste narodeniny. V aktuálnej sezóne sa definitívne udomácnil v mužstve Jokerit Helsinki a po 32 odohratých súbojoch má na konte 29 (10+19) kanadských a 13 plusových bodov. Patrí mu druhá priečka v bodovaní tímu a desiata v celej SM-Liige. Na šampionáte by sa mal prezentovať svojimi preslávenými streleckými schopnosťami.

Okrem menovanej štvorice talentov sa na šampionáte ukážu aj Uwe Krupp a Jiří Fischer. Obaja niekdajší zadáci Red Wings budú na turnaji zastávať rolu asistentov trénera. Krupp spolupracuje s nemeckým koučom Ernstom Hofnerom a Fischer s českým kormidelníkom Miroslavom Přerostom.

O konečnú nomináciu na šampionát bojovali aj ďalší dvaja mladí hokejisti, ktorých práva vlastnia Red Wings. V prípravných kempoch svojich tímov však neuspeli.

Nabitý káder kanadského výberu zostal zatvorený pre Rileyho Sheahana, prvú voľbu Red Wings z draftu 2010. Devätnásťročný forvard neuspel v 43-člennom kempe "Javorových listov" aj pre slabý štart do ročníka CCHA v tíme Notre Dame Fighting Irish, kde v 16 zápasoch prebiehajúcej sezóny dosiaľ neskóroval.

Do záverečnej nominácie Švédska sa neprebojoval Adam Almquist, aktuálne štvrtý najvyťažovanejší zadák tímu HV 71 Jönköping zo švédskej Elitserien. Almquist, ktorého Detroit draftoval v roku 2009 z 210. pozície, neuspel v kempe švédskeho juniorského výberu už druhý rok v rade.

Osobitnou kapitolou je zákaz štartu pre českého brankára Petra Mrázeka, piatu voľbu Red Wings z draftu 2010. O jeho kontroverznom prípade sa dočítate v článku Komentár: Kauza Petr Mrázek & Adam Polášek.

______________________________

Brendan Smith na čele rebríčka nádejí


MARTIN UŽÁK | 30.12.2010

Rešpektovaný zámorský server redwingscentral.com priniesol krátko pred začiatkom práve prebiehajúceho juniorského šampionátu prvý predbežný rebríček mladých nádejí Red Wings v aktuálnej sezóne 10/11, ktorá sa v jednotlivých juniorských, farmárskych i európskych súťažiach pomaličky blíži k svojej polovici. Najnovšie postavenie mladých talentovaných hokejistov, ktorí boli organizáciou Detroitu draftovaní, no dosiaľ za ňu ešte na úrovni NHL nenastúpili, nájdete na spomínanom webe v sekcii "Prospects". Úlohou tohto článku nie je priama reprodukcia najnovšieho rebríčka, ale v prvom rade priblíženie jeho samotného významu, hodnotenie zmien v jeho poradí a taktiež predstavenie určitých nepísaných klubových mét, potrebných na prienik do prvého mužstva. Čísla a faktografické štatistiky jednotlivých hráčov sú prevzaté z databázy hockeydb.com.

Rebríček prospektov (zväčša draftovaných hokejistov, ktorí čakajú na svoje uplatnenie v NHL a svoj talent a schopnosti rozvíjajú zatiaľ v rôznych iných súťažiach) je tak, ako samotný server, produktom práce hokejového novinára Matthewa Wuesta. "Centrála Red Wings" si za 11 rokov svojej existencie získala dostatočný ohlas a zaplnila tak kvalitatívnu medzeru, ktorú bolo na poli informovanosti z detailného fungovania klubu u štandardných michiganských spravodajcov naozaj cítiť. Stránka sa snaží približovať predovšetkým tie informácie, o ktorých sa u hokejovej verejnosti veľmi nehovorí.

Samotný rebríček talentovaných hokejistov, ktorých zámorské práva vlastnia Red Wings, je pohyblivým poradím o 25 priečkach, usporiadaných podľa aktuálnej formy, kvality a vývojového pokroku jednotlivých hráčov. Rebríček je v priebehu sezóny niekoľkokrát aktualizovaný a v samej podstate svojho znenia berie do úvahy i množstvo ďalších faktorov, akými sú napr. výkonnosť vzhľadom na poradie v drafte, tendencia rastu alebo poklesu výkonnosti v porovnaní s predošlou sezónou, postavenie a dôležitosť hokejistu v mužstve, jeho prínos výsledkom, čiastočné referencie profesionálnych skautov (ktoré verejnosti bežne prístupné nie sú), vplyv zranení, pracovitosť na tréningoch, ale napr. aj vek, status kontraktu, osobnostná morálka a pod.

Mladí hráči sú skrátka pod veľkým drobnohľadom a ich akýkoľvek výkonnostný pád alebo posun sa vo Wuestovom kvalitatívnom usporiadaní okamžite premieta. Čím vyššie sa ten ktorý prospekt nachádza, tým vyššie sú jeho šance na debut v prvom tíme alebo jeho budúce uplatnenie a význam v ňom. Samozrejme, po rokoch skúseností a vývoja prikladania dôležitosti má rebríček skutočné opodstatnenie, keďže vo väčšine prípadov sa dostatočne približuje očakávaniam a prax samotná jeho kvalitu potvrdzuje. Okrem poradia 25 hokejistov zahŕňa i voľnú skupinku hráčov, ktorí sa do rebríčka nedostali alebo ktorí z neho práve vypadli. Podmienkou základného drobnohľadu a potenciálneho zaradenia je jedine to, aby mlaď hrávala a výrazne nepauzovala s dlhodobými zraneniami.

V porovnaní s posledným vydaním (koniec sezóny 09/10) nastali v rebríčku tri veľmi výrazné zmeny. Prvou je prienik väčšiny nových hokejistov, ktorých si Red Wings vybrali v poslednom drafte 2010. Druhou je pozícia dvadsaťtriročného českého obrancu Jakuba Kindla, ktorý sa po troch plných sezónach na farme v Grand Rapids pretlačil na základnú súpisku Krídel, kde plní zväčša rolu siedmeho obrancu. V doterajšom priebehu ročníka stihol Kindl nastúpiť už na 13 zápasov. Napokon treťou zmenou je odchod dvadsaťtriročného švédskeho krídelníka Mattiasa Ritolu, ktorý neuspel v záverečných fázach tohtosezónneho prípravného kempu a pri návrate do AHL si ho z waiver listiny vzali Tampa Bay Lightning, kde i pomerne pravidelne hráva. Kindl figuroval v rebríčku pôvodne na druhej pozícii, Ritolovi patrila ôsma priečka, obaja však v poradí už pochopiteľne nefigurujú.

Odchodom Kindla nastala zmena i na samotnom čele rebríčka. Dosiaľ prvý slovenský útočník Tomáš Tatar padol na druhé miesto a na čele ho vystriedal obranca Brendan Smith. Obaja sú momentálne spoluhráčmi na farme v Grand Rapids, no zatiaľ čo pod Tatarov pád sa podpísal slabší štart, v Smithov prospech hovorí výborný prechod z univerzitného hokeja, ktorý na ňom nezanechal žiadne stopy a v súčasnosti je jedným z kľúčových hráčov Griffins. V rebríčku možno nájsť celkom štyroch hokejistov, ktorí aktuálne hrávajú v mimoriadne kvalitnej sieti amerických univerzitných súťaží. Vyčnieva z nich predovšetkým dvadsaťjedenročný švédsky center Gustav Nyquist, štvrtý výber Krídel z draftu 2008, ktorý tretím rokom žiari na University of Maine a v usporiadaní prospektov mu patrí štvrtá pozícia. Za zmienku stojí i dvadsaťročný obranca Nick Jensen, 18. v celkovom poradí, ktorý v priebehu jedného roka zaznamenal posun o sedem priečok.

Najväčší skok v priebehu jedného celého roka však nezaznamenal Jensen, ale devätnásťročný americký krídelník Mitchell Callahan, ktorý sa zlepšil až o celých 10 pozícií a v súčasnosti tróni na úžasnom 12. mieste. Prekvapujúco výborne hrajúci Callahan je taktiež jedným zo štyroch mladých hráčov Krídel, ktorí sa práve predstavujú na juniorskom svetovom šampionáte v Buffale. Ďalšími sú Švéd Calle Järnkrok (v rebríčku siedmy), Fín Teemu Pulkkinen (jedenásty) a Čech Andrej Nestrašil (štrnásty). V poradí možno po prvýkrát nájsť i devätnásťročného útočníka Trevora Parkesa, ktorého Detroit síce nedraftoval, no zaviazal si ho po výbornom predvedení v septembrovom tréningovom kempe nováčikov (momentálne mu patrí 23. priečka). V porovnaní s obdobím spred roka klesol až o celých sedem miest (na č. 13) forward Landon Ferraro, prvá voľba Wings z draftu 2009 a dosiaľ zrejme najväčšie sklamanie, ktoré sa neustále trápi so zraneniami.

Hokejistov, ktorí sa na prvých 25 pozícii rebríčka nepredrali, je i vzhľadom na čerstvé tváre z draftu 2010 až 16. Väčšina z nich už dosiahla vek 24 až 25 rokov, čo tiež znamená, že ich boj o trvalé miesto v prvom tíme NHL sa zrejme končí a klub s nimi bude rátať "už len" v pozícii stabilných hráčov v AHL, s možnosťou prípadného záskoku. Tento fakt samozrejme nijak neznižuje ich kvalitu, človek si totiž veľmi často neuvedomuje, že skauti si vyberajú i hokejistov, s ktorými počítajú v prvom rade ako so zbrojnou silou v nižšej lige. Klasickými príkladmi sú napr. bieloruský obranca Sergej Kolosov či kapitán Griffins, dvadsaťpäťročný Jamie Tardif. V skupinke "ostatných" talentov však možno nájsť i hráčov, ktorí sa v prvom tíme Krídel nepredstavia zrejme nikdy. Očakávania celkom nenaplnili švédsky brankár Daniel Larsson, ruský krídelník Genadij Stoliarov a najmä forward Jesper Samuelsson, ktorý pre obmedzenia bezlepkovej diéty padol až do tretej švédskej divízie.

NHL je vysokou úroveň a jej trvalé dosiahnutie je nepredstaviteľne náročné. Najlepšia liga sveta je najlepšou i preto, že do svojich radov dokáže prijať i špecializovaného hokejistu, ktorý napr. vyniká "len" v osobitých činnostiach, perfektne však zapadajúcich do mozaiky celého tímu. Ak však prihliadneme na mimoriadne talentované výnimky, ktoré dokážu na NHL dosiahnuť už vo veľmi mladom veku a bez najmenších problémov, rovnaká prax môže platiť i opačne a hokejista sa v nej môže trvalo presadiť aj vo vyššom veku alebo trebárs za celkom iných skutočností, ktoré sa vymykajú stanovenému systému. Na najvyššej úrovni sa do úvahy berú i osobnostné vlastnosti, sympatie a dôvera trénerov, pasovanie do konkrétneho systému hry či zranenia v prvom mužstve, ktoré dávajú mladým hráčom ojedinelú šancu na "predčasné" predvedenie.

Ak skombinujeme stanovenú politiku dlhodobej výchovy vlastných talentov s vyššie uvádzanými "výnimočnými" skutočnosťami, môžeme konštatovať, že do NHL majú z hráčov, ktorí v nej dosiaľ nenastúpili, najbližšie aj útočníci Cory Emmerton (ôsmy v rebríčku) či možno dvadsaťpäťročný Jordan Owens, ktorý sa do Wuestovho poradia ani nedostal. Spomínaný aspekt zranení možno navyše v súčasnosti podčiarknuť konkrétnym príkladom - len pred niekoľkými dňami debutoval v súťaži dvadsaťdvaročný Slovinec Jan Muršak, štvrtý v rebríčku, ktorý bol z AHL povolaný ako rýchly záskok za zraneného Dana Clearyho. Určitá postupnosť v dosahovaní vyšších mét existuje, no vonkoncom nie je pravidlom. Presadiť sa do NHL práve v drese širokej organizácie Red Wings je nesmierne náročné, čo je za súčasnej ideológie zdĺhavej výchovy talentov v kombinácii s úspešným a svetoznámym skautingom, ktorý dokáže objaviť talent i v najnižších poschodiach draftu, zároveň aj neodškriepiteľné. Žiaden mladík nemá ustlané na ružiach, no trpezlivosť mu ich môže priniesť.

______________________________