Retrospektíva: Hrdinské striedanie Kirka Maltbyho

MARTIN UŽÁK | 11.05.2021

Sobota 11. mája 2002, Joe Louis Arena, Detroit.

Detroit Red Wings a St. Louis Blues hrali piaty zápas série druhého kola play-off. Red Wings viedli 3:1 na zápasy, túžili sériu ukončiť a postúpiť do prvého konferenčného finále od roku 1998. Začali dobre, boli lepším tímom a od 25. minúty viedli 1:0 po góle Jiřího Fischera, často však faulovali a dávali tak hosťom možnosť sériu ešte zdramatizovať.

Od 26. minúty Red Wings bránili štvrtú presilovku Blues; na trestnej lavici sedel Fredrik Olausson za nedovolené bránenie. Prvú polovicu oslabenia Red Wings bez väčších problémov zvládli, avšak v tej druhej polovici, od 27. minúty, ich Blues už zovierali a robili všetko pre to, aby vyrovnali.

Blues získali v tejto početnej výhode aj ďalšiu výhodu, keď detroitský forvard Kirk Maltby prišiel o svoju hokejku. Ako sa ale ukázalo, veľká výhoda to nebola, pretože ani strata hokejky nezastavila Maltbyho pred tým, aby podal heroický výkon, aký sa len tak nevidí.

Kirk Maltby (kredit: Associated Press)

Neústupčivý bojovník

Maltby prišiel do Detroitu pred uzávierkou prestupov 1996 z Edmontonu. Za Oilers hrával necelé tri sezóny. Väčšinou nastupoval vo štvrtom útoku, mal defenzívnu rolu, štipľavou hrou a neúnavným korčuľovaním a forčekingom sa dostával pod kožu protivníkom. Spomaľovali ho však zranenia. Po jednom zranení kolena dlhšiu dobu nosil plexisklo na celej tvári z obavy pred vážnejším zranením, zatiaľ čo mnohí ligoví hráči nastupovali bez plexiskla. Neurobil si tým najlepšie meno a mnohí ho v Edmontone prestali považovať za takého odvážneho bojovníka, na akého sa štylizoval. Po výmene do Detroitu však všetkým kritikom vytrel zrak.

V priebehu prvej kompletnej sezóny v drese Detroitu začal Maltby hrávať v útočnej lajne po boku Krisa Drapera a Joeyho Kocura. Táto lajna sa vyznačovala veľmi tvrdou, bojovnou a energickou hrou, fanúšikovia ju preto nazvali Grind Line.

Kocura po čase vystriedal Darren McCarty a nová Grind Line sa veľmi rýchlo stala najlepšou štvrtou útočnou formáciou v NHL. Jej členovia neboli ofenzívnymi hviezdami, ale ich bojovnosti, agresivite, obranárskemu umu a hokejovému srdcu sa nedokázal vyrovnať žiadny útok v lige.

Maltby mal v Grind Line jasne stanovené úlohy. Nastupoval na ľavom krídle a umožňoval trénerovi Scottymu Bowmanovi aplikovať povestnú defenzívnu stratégiu "left wing lock" so stiahnutým ľavým krídelníkom, ktorý ako zámok zatváral jednu stranu klziska v strednom pásme a útočiaceho hráča buď sám zastavil, alebo ho donútil útočiť po opačnej strane klziska, kde často stratil puk.

Inokedy chodieval Maltby na ľad preto, aby zastavoval najlepších hokejistov súpera neprestajným forčekovaním a držal puk v ich obrannom pásme. Výborne korčuľoval, excelentne bránil a dokázal pritvrdiť. Keď sa na ľade niečo zomlelo, s úsmevom sa púšťal do skrumáží a sústavne rapotajúcimi ústami súperov ešte viac frustroval. Vyžíval sa v úlohe agitátora a provokatéra. Presne vedel, ako protivníka vyviesť z miery. Bol vytrvalý, húževnatý a srdnatý. A popritom dokázal produkovať.

Sebe vlastnou vyostrenou hrou sa najviac preslávil v dobách rivality medzi Red Wings a Colorado Avalanche. Strieľal dôležité góly, rozdával bodyčeky, oháňal sa päsťami, iritoval najlepších hráčov súpera. Legendárny Patrick Roy ho neraz obviňoval z toho, že mu cielene útočí na kolená.

Maltbyho neústupčivosť a bojovnosť v tých najdôležitejších chvíľach sa preukázala aj onoho 11. mája 2002, kedy po nevídanom obetavom výkone pomohol ubrániť presilovku Blues.

Heroicky a bez hokejky

Maltbyho životné oslabenie začalo po tom, ako po súboji medzi kruhmi s Rayom Ferrarom stratil hokejku a zdanlivo nestíhal zablokovať strelu bombardéra Ala MacInnisa. MacInnis bol v tej dobe najtvrdším strelcom v NHL, jeho projektily dokázali trhať siete a posielať súperov na maródku s pomliaždeninami a zlomeninami.

Maltby v súboji s Ferrarom nielenže prišiel o hokejku, ale strácal aj rovnováhu. Napriek tomu sa ešte hodil do vzduchu a za údivu Joe Louis Areny zastavil MacInnisovu strelu vlastným telom.

Joe opäť aplaudovala o niekoľko sekúnd neskôr. Z ľavého kruhu pálil švihom ďalší bek, Alexander Chavanov, ale Maltby padol do kolien a bez hokejky zastavil aj tento pokus.

Striedačka Red Wings bola v druhej tretine na vzdialenejšom konci klziska, takže Maltby nemohol narýchlo priskočiť k lavičke a vziať si hokejku z rúk spoluhráča. Zostával teda v ohni striel a bránil rovnako ako predtým: korčuľoval medzi kruhmi, neuhýbal, chodil do kolien. O niekoľko sekúnd, za ďalších ovácií, zablokoval vlastným telom ďalšiu strelu Chavanova.

Red Wings sa ubránili a neinkasovali. Maltby nemal po väčšinu svojho striedania hokejku, napriek tomu bol ústrednou postavou na ľade, svojím telom dokázal zblokovať tri strely, vrátane jednej od najtvrdšieho strelca v súťaži. Nečudo, že keď bolo po všetkom a Maltby vyčerpane odkorčuľoval na striedačku, fanúšikovia v Joe mu venovali potlesk v stoji a skandovali jeho priezvisko.

Red Wings nakoniec zvíťazili 4:0 a sériu uzavreli. Krátko po heroickom výkone Maltbyho skóroval Tomas Holmström a v tretej tretine sa dvakrát presadil Brendan Shanahan, ktorý zaznamenal aj dve asistencie. Maltby odohral takmer 18 minút a nebodoval. Jeho obetavý výkon v čase, keď to Red Wings najviac potrebovali, mu vyniesol honor druhej hviezdy zápasu.

Hrdinské striedanie Kirka Maltbyho z 11. mája 2002 dnes zostáva reprezentatívnou ukážkou toho, aký bol tento hokejista pre Detroit Red Wings dôležitý (hoci nebol taký slávny ako iní). Nečudo, že spolu s ostatnými kumpánmi z Grind Line výrazne pomohol Red Wings štyrikrát vybojovať Stanley Cup, čo je v tomto klube individuálne hráčske maximum.


Heroická oslabovka Kirka Maltbyho, 11.05.2002