JURAJ KOVÁČ | 13.06.2020
V každom mužstve nájdeme hráčov, ktorí sú nasadzovaní vo veľkom množstve minút, nastupujú v rozhodujúcich fázach zápasu a zodpovednosť za úspech či neúspech leží hlavne na ich pleciach. V dátovej analytike slúžia k porovnaniu spoluhráčov v rôznych metrikách v rovnakej hernej činnosti relatívne štatistiky. Mohli ste sa s nimi stretnúť aj v predchádzajúcich článkoch pod skratkou "Rel". Práve tieto štatistiky odhaľujú hráčov, ktorí výraznejšie vyčnievajú nad svojimi spoluhráčmi.
Doteraz ste sa na tomto blogu mohli stretávať s relatívnou tímovou štatistikou. Ukazuje nám, ako sa tímu vedie s konkrétnym hráčom na ľade a bez neho. Problémom však je, že je ťažké izolovať výkon hráča, ktorý je často nasadzovaný s rovnakým spoluhráčom. Ďalší problém predstavuje sila tímu, pretože tá má vplyv na oboch stranách hodnotenia. Inými slovami: dobrí hráči v najhorších tímoch sa optikou tejto štatistiky môžu javiť lepšie ako dobrí hráči v lepších tímoch.
Tým sa dostávame k hráčovi, ktorý v tejto sezóne dominoval v relatívnych štatistikách v rámci celej NHL najvýraznejšie zo všetkých, ale čo je ešte dôležitejšie, nestratil sa dokonca ani pri prísnejšom, modernejšom zhodnotení. Bol ním Anthony Mantha, krídelník Detroit Red Wings.
Mantha bol v tejto sezóne najlepším hráčom v NHL spomedzi 531 hodnotených hráčov s minimálne 500 odohratými minútami pri hre piatich proti piatim vo všetkých kľúčových relatívnych štatistikách. Na prvom mieste celej ligy skončil v relatívnych ukazovateľoch RelCF% (podiel všetkých streleckých pokusov) s hodnotou +10,57; RelSF% (podiel striel na bránku) s hodnotou +9,7; RelGF% (podiel gólov) s hodnotou +26,13; RelxGF% (podiel očakávaných strelených gólov) s hodnotou +15,08; RelSCF% (podiel príležitostí na skórovanie) s hodnotou +13,36 i RelHDCF% (podiel príležitostí na skórovanie z tých najnebezpečnejších miest) s hodnotou +18,40. To všetko znamená, že Mantha najvýraznejšie v celej NHL vyčnieval nad svojimi spoluhráčmi.
Mantha však nastupoval v dobre fungujúcom útoku s Dylanom Larkinom a Tylerom Bertuzzim a zároveň v jednoznačne najhoršom tíme ligy, kde bol rozdiel medzi tými lepšími a horšími hráčmi výrazný. To sú dôvody, prečo je výpočet týchto relatívnych štatistík skreslený.
Pre odbúranie skreslenosti relatívnych štatistík prišiel hokejový analytik David Johnson, od augusta 2017 zamestnanec Calgary Flames, s relatívnou štatistikou spoluhráčov (v angl. Teammate Relative Statistics, v skratke RelTM). Tieto štatistiky už pozerajú za hranicu relatívnych metrík tímu a miesto porovnania vybraného hráča s celým tímom izolujú výkon hráča porovnaním jeho čísel so všetkými jeho individuálnymi spoluhráčmi. Kľúčom pri výpočte je zahrnutie výkonu hráča na ľade i priemer všetkých jeho spoluhráčov, keď daný hráč na ľade nebol.
Tieto zmodernizované relatívne štatistiky teda výkon hráča neskresľujú ako pri porovnaní s celým tímom a dokážu lepšie vystihnúť jeho vplyv. V prípade Manthu to znamená, že v tomto modernom ponímaní viac nie je zvýhodnený tým, že nastupoval v dobre fungujúcom útoku, a ani tým, že hral v zlom tíme, kde bol rozdiel medzi tými lepšími a tými horšími hráčmi často priepastný.
Čo je prekvapujúce, postavenie Manthu v ligovom hodnotení sa ani po tejto modernej úprave veľmi nezmenilo a s výnimkou jednej štatistiky v NHL skutočne dominoval.
Mantha dosiahol pri hre piatich proti piatim pri prepočte na 60 minút hry (526 hodnotených hráčov s 500 a viac odohratými minútami) RelTM C+-/60 (rozdiel Corsi) o hodnote 14,93 (prvé miesto v NHL); RelTM S+-/60 (strely) o hodnote 9,25 (prvé miesto); RelTM G+-/60 (góly) o hodnote 1,52 (tretie miesto) či RelTM xGF+-/60 (očakávané strelené góly) o hodnote 1,05 (prvé miesto).
Mantha teda výrazne vyčnieval nad spoluhráčmi aj pri prísnejšom hodnotení, kedy sa bral do úvahy jeho odohratý čas so všetkými spoluhráčmi a porovnanie výkonov spoluhráčov s ním, keď na ľade nebol. Jeho čísla boli aj pri takomto zhodnotení výborné a zaradili ho na čelo súťaže. Dokázali jeho kvality, hoci bol schovaný v jednoznačne najhoršom mužstve NHL.
Okrem toho sa patrí spomenúť, že ani jeden z 22 detroitských hráčov, s ktorými Mantha v tejto sezóne odohral pri hre piatich proti piatim minimálne 20 minút, nemal horšie CF% (Corsi - podiel streleckých pokusov pre tím) s ním ako bez neho. To znamená, že pre ofenzívu tímu i hru každého spoluhráča bol mimoriadne prínosný. Red Wings s ním na ľade vyprodukovali až o 20 % viac striel oproti ligovému priemeru, no keď na ľade nebol, vyprodukovali až o 21 % menej striel.
Popri tradičnom skautingu, založenom na "očnom teste", a ďalších základných a rozšírených dátach je model relatívnej štatistiky spoluhráčov ďalším nástrojom, ktorý môžeme využívať pri hodnotení výkonnosti konkrétneho hráča. Bol to pritom detroitský útočník Anthony Mantha, kto bol v tomto smere v tejto sezóne NHL najlepší.
Red Wings musia už len dúfať, že tento nebezpečný hokejista dokáže zostať celú sezónu zdravý a bude tak môcť ešte viac zvýrazniť svoje nesporné kvality.
V každom mužstve nájdeme hráčov, ktorí sú nasadzovaní vo veľkom množstve minút, nastupujú v rozhodujúcich fázach zápasu a zodpovednosť za úspech či neúspech leží hlavne na ich pleciach. V dátovej analytike slúžia k porovnaniu spoluhráčov v rôznych metrikách v rovnakej hernej činnosti relatívne štatistiky. Mohli ste sa s nimi stretnúť aj v predchádzajúcich článkoch pod skratkou "Rel". Práve tieto štatistiky odhaľujú hráčov, ktorí výraznejšie vyčnievajú nad svojimi spoluhráčmi.
Doteraz ste sa na tomto blogu mohli stretávať s relatívnou tímovou štatistikou. Ukazuje nám, ako sa tímu vedie s konkrétnym hráčom na ľade a bez neho. Problémom však je, že je ťažké izolovať výkon hráča, ktorý je často nasadzovaný s rovnakým spoluhráčom. Ďalší problém predstavuje sila tímu, pretože tá má vplyv na oboch stranách hodnotenia. Inými slovami: dobrí hráči v najhorších tímoch sa optikou tejto štatistiky môžu javiť lepšie ako dobrí hráči v lepších tímoch.
Tým sa dostávame k hráčovi, ktorý v tejto sezóne dominoval v relatívnych štatistikách v rámci celej NHL najvýraznejšie zo všetkých, ale čo je ešte dôležitejšie, nestratil sa dokonca ani pri prísnejšom, modernejšom zhodnotení. Bol ním Anthony Mantha, krídelník Detroit Red Wings.
 |
| Anthony Mantha (Kirthmon F. Dozier, Detroit Free Press) |
Mantha bol v tejto sezóne najlepším hráčom v NHL spomedzi 531 hodnotených hráčov s minimálne 500 odohratými minútami pri hre piatich proti piatim vo všetkých kľúčových relatívnych štatistikách. Na prvom mieste celej ligy skončil v relatívnych ukazovateľoch RelCF% (podiel všetkých streleckých pokusov) s hodnotou +10,57; RelSF% (podiel striel na bránku) s hodnotou +9,7; RelGF% (podiel gólov) s hodnotou +26,13; RelxGF% (podiel očakávaných strelených gólov) s hodnotou +15,08; RelSCF% (podiel príležitostí na skórovanie) s hodnotou +13,36 i RelHDCF% (podiel príležitostí na skórovanie z tých najnebezpečnejších miest) s hodnotou +18,40. To všetko znamená, že Mantha najvýraznejšie v celej NHL vyčnieval nad svojimi spoluhráčmi.
Mantha však nastupoval v dobre fungujúcom útoku s Dylanom Larkinom a Tylerom Bertuzzim a zároveň v jednoznačne najhoršom tíme ligy, kde bol rozdiel medzi tými lepšími a horšími hráčmi výrazný. To sú dôvody, prečo je výpočet týchto relatívnych štatistík skreslený.
Pre odbúranie skreslenosti relatívnych štatistík prišiel hokejový analytik David Johnson, od augusta 2017 zamestnanec Calgary Flames, s relatívnou štatistikou spoluhráčov (v angl. Teammate Relative Statistics, v skratke RelTM). Tieto štatistiky už pozerajú za hranicu relatívnych metrík tímu a miesto porovnania vybraného hráča s celým tímom izolujú výkon hráča porovnaním jeho čísel so všetkými jeho individuálnymi spoluhráčmi. Kľúčom pri výpočte je zahrnutie výkonu hráča na ľade i priemer všetkých jeho spoluhráčov, keď daný hráč na ľade nebol.
Tieto zmodernizované relatívne štatistiky teda výkon hráča neskresľujú ako pri porovnaní s celým tímom a dokážu lepšie vystihnúť jeho vplyv. V prípade Manthu to znamená, že v tomto modernom ponímaní viac nie je zvýhodnený tým, že nastupoval v dobre fungujúcom útoku, a ani tým, že hral v zlom tíme, kde bol rozdiel medzi tými lepšími a tými horšími hráčmi často priepastný.
Čo je prekvapujúce, postavenie Manthu v ligovom hodnotení sa ani po tejto modernej úprave veľmi nezmenilo a s výnimkou jednej štatistiky v NHL skutočne dominoval.
Mantha dosiahol pri hre piatich proti piatim pri prepočte na 60 minút hry (526 hodnotených hráčov s 500 a viac odohratými minútami) RelTM C+-/60 (rozdiel Corsi) o hodnote 14,93 (prvé miesto v NHL); RelTM S+-/60 (strely) o hodnote 9,25 (prvé miesto); RelTM G+-/60 (góly) o hodnote 1,52 (tretie miesto) či RelTM xGF+-/60 (očakávané strelené góly) o hodnote 1,05 (prvé miesto).
Mantha teda výrazne vyčnieval nad spoluhráčmi aj pri prísnejšom hodnotení, kedy sa bral do úvahy jeho odohratý čas so všetkými spoluhráčmi a porovnanie výkonov spoluhráčov s ním, keď na ľade nebol. Jeho čísla boli aj pri takomto zhodnotení výborné a zaradili ho na čelo súťaže. Dokázali jeho kvality, hoci bol schovaný v jednoznačne najhoršom mužstve NHL.
Okrem toho sa patrí spomenúť, že ani jeden z 22 detroitských hráčov, s ktorými Mantha v tejto sezóne odohral pri hre piatich proti piatim minimálne 20 minút, nemal horšie CF% (Corsi - podiel streleckých pokusov pre tím) s ním ako bez neho. To znamená, že pre ofenzívu tímu i hru každého spoluhráča bol mimoriadne prínosný. Red Wings s ním na ľade vyprodukovali až o 20 % viac striel oproti ligovému priemeru, no keď na ľade nebol, vyprodukovali až o 21 % menej striel.
Popri tradičnom skautingu, založenom na "očnom teste", a ďalších základných a rozšírených dátach je model relatívnej štatistiky spoluhráčov ďalším nástrojom, ktorý môžeme využívať pri hodnotení výkonnosti konkrétneho hráča. Bol to pritom detroitský útočník Anthony Mantha, kto bol v tomto smere v tejto sezóne NHL najlepší.
Red Wings musia už len dúfať, že tento nebezpečný hokejista dokáže zostať celú sezónu zdravý a bude tak môcť ešte viac zvýrazniť svoje nesporné kvality.