Osemdesiate roky minulého storočia boli v NHL vzácnym obdobím. Nielenže v nich padalo historicky najviac gólov, ale zároveň sa v nich najčastejšie zhadzovali rukavice a odohrávali bitky.
V tej dobe sa v každom mužstve našiel jeden alebo hneď niekoľko čistokrvných bitkárov. Títo muži nepobrali veľa hokejového talentu, hrali málo a mali nízke platy, napriek tomu mali svoje miesta na súpiske isté. Chránili šikovných spoluhráčov, pôsobili zastrašujúco a keď prišiel ich čas, jednoducho zhodili rukavice a pustili sa do (často brutálnej) bitky. Vytvorili si dokonca vlastné pravidlá, pästné súboje si neraz dohadovali vopred a často sa bili aj bezdôvodne. Inokedy, keď sa na ľade stretli náhodou, tak sa do seba pustili už len preto, že zaznamenali vzácnu prítomnosť jeden druhého.
Títo tvrdí muži okrem toho dobre vedeli, kto z nich patrí do akej váhovej kategórie a s kým si to môžu rozdať. Ich pästné súboje preto bývali vyrovnané a často sa končili nerozhodne.
Niekedy sa však stalo, že aj bitka dvoch ostrieľaných rabiátov z rovnakej váhovej kategórie vyzerala ako nerovný boj a napokon skončila jednoznačným triumfom jedného z nich, zatiaľ čo ten druhý bol tvrdo porazený.
Inak tomu nebolo ani v piatok 25. novembra 1988 v zápase medzi Detroit Red Wings a pôvodnými Winnipeg Jets (6:3), keď si to medzi sebou rozdali Joey Kocur a Jim Kyte.
 |
| Joey Kocur (kredit: Graig Abel, Toronto; 1986) |
Dve ťažké váhy
Joey Kocur bol útočníkom, jedným z popredných bitkárov Detroitu. Bol známy pod prezývkou K. O., pretože svojich súperov dokázal brutálne knokautovať a neraz aj vážne zraniť. U Red Wings tvoril bitkársky tandem s nemenej slávnym Bobom Probertom. Fanúšikovia im hovorili Bruise Brothers. Mal len 183 cm, ale svojou mimoriadne tvrdou pravačkou dokázal skoliť prakticky kohokoľvek.Jim Kyte bol winnipegským defenzívnym bekom. Nepatril medzi najslávnejších bitkárov tejto éry, ale so 196 centimetrami a mohutnou muskulatúrou nemal problém postaviť sa ani najobávanejším súperom. Často ani nemal inú možnosť, pretože bol hluchý a aby sa v súťaži udržal, potreboval niečím vynikať. Musel nastupovať s načúvacím prístrojom v ušiach a zbierať ho z ľadu po svojich bitkách. Dodnes zostáva jediným nepočujúcim hráčom, ktorý to dotiahol až do NHL.
Kocur a Kyte sa toho dňa chystali na svoju tretiu vzájomnú bitku v NHL. V ich prvom súboji z marca 1986 mal navrch Kyte, ich druhý pästný súboj z januára 1988 skončil nerozhodne.
V tretej pästnej potýčke medzi Kocurom a Kyteom sa zrodilo víťazstvo Kocura, a nebolo to obyčajné víťazstvo. Kocur totiž predviedol jeden z najdevastujúcejších knokautov, aké kedy NHL zažila.
Brutálny knokaut
Bitka sa strhla v 55. minúte za stavu 6:3 pre Red Wings a trvala len niekoľko sekúnd. Kyte začal agresívnejšie, ale Kocur ho porazil vďaka trom direktívnym úderom zo svojej povestnej pravačky. Prvým úderom Kocur Kytea zneistil, tým druhým mu odstrelil z hlavy prilbu a po treťom údere ho zložil. Ako Kyte padal, Kocur ho držal za dres a v zápale boja mu uštedril ešte štvrtý direktívny úder, čím ho definitívne priklincoval k ľadu.Keď bolo po všetkom a Kyte zostal otrasene ležať na ľade, jeden z čiarových rozhodcov bleskovo vyštartoval k lavičke Jets a volal po rýchlej pomoci lekára. Kyte sa dvíhal ťažko, vstal s pomocou iných a keď chcel zo scény odkorčuľovať po vlastných, opäť stratil rovnováhu a padol na kolená.
Ako Kyte neskôr priznal, ešte šesť týždňov po tejto bitke ho bolela hlava. Bolo zrejmé, že utrpel otras mozgu, napriek tomu pokračoval, nastupoval do zápasov a ďalej sa v nich bil, akoby sa nič nestalo. Zatiaľ čo jeden večer ležal otrasený na ľade Joe Louis Areny, už na druhý deň nastúpil do zápasu proti St. Louis Blues a v zostave nechýbal ani v ďalších dňoch, týždňoch a mesiacoch. O protokole k ošetrovaniu hráčov s podozrením na otras mozgu vtedy nebolo ani chýru.
Kocur po tejto bitke zamieril do šatne a nestaral sa o to, ako sa Kyte má. V brutálnych bitkách pokračoval aj naďalej. Keď ho vo februári 1989 vyprovokoval obor Brad Dalgarno z New York Islanders, Kocur ho zmlátil natoľko, že mu dolámal čeľusť, lícnu kosť a očnicu, spôsobil mu ťažký otras mozgu a vyradil ho z hry na zvyšok sezóny 1988/89 i celú nasledujúcu sezónu 1989/90. V 820 zápasoch v základnej časti NHL absolvoval 213 bitiek (viac ako 270 spolu so šarvátkami) a s 2.519 trestnými minútami je 21. najvylučovanejším hráčom v dejinách súťaže.
Nechcená scenéria
Brutálna bitka Joeyho Kocura a Jima Kytea z 25. novembra 1988 a v neposlednom rade aj udalosti, ktoré po nej nasledovali, sú s odstupom času hrozivou ukážkou toho, aká bola vtedajšia NHL.
Dnes, po ústupe klasických bitkárov zo scény, po temnej smrti a temných osudoch mnohých z nich a s čoraz intenzívnejším bojom proti otrasom mozgu je isté, že táto NHL sa už nevráti.
NHL v súčasnosti už neláka pozornosť priaznivcov hokejového násilia, ako tomu bolo predtým. V minulosti boli bitky a podobné šarvátky bežné, dnes sú skôr vzácnosťou. Na ilustráciu: v sezóne 1988/89 ich bolo 977 a rok predtým dokonca 1.224, no v sezóne 2018/19 len 238, a to sa v nej odohralo o 400 zápasov viac ako v osemdesiatych rokoch. Navyše, v posledných rokoch sa sprísnilo vyhodnocovanie súbojov, ktoré sú následne považované za bitky. Hokejisti sú v súčasnosti neraz vylučovaní za bitku aj po tom, čo zhodia rukavice, dostanú sa do obyčajného zovretia a rýchlo ich rozdelia rozhodcovia. Aj v tom mále súčasných bitiek figuruje veľké množstvo súbojov a ťahaníc, ktoré sú prinajlepšom len šarvátkami a od skutočných bitiek majú ďaleko.
O úbytok bitkárov sa postarala samotná NHL, ktorá upravila pravidlá tak, aby sa do bitiek púšťali čo najmenej. Bitkári časom stratili svoju pozíciu na súpiskách - tvrdé päste a svaly im prestali stačiť. Museli sa prispôsobiť zrýchľujúcej sa lige a naučiť sa, ako byť prospešní aj inak ako len päsťami.
V dnešnej NHL už niet bitkára, ktorý by bol otrokom svojho remesla, ako tomu bolo kedysi. Bitkári viac nemôžu vletieť na ľad s tým, že sa musia pobiť, len aby si udržali miesto a splnili svoju úlohu. Nehrá sa tak tvrdo ako predtým, mnohé súboje sa viac nedohrávajú. Bitkári už nemôžu hrávať cez vážne zranenia, aj keby sami chceli - napríklad pri diagnostikovaní otrasu mozgu musia minimálne týždeň odpočívať bez ohľadu na to, či sa im to páči, alebo nie. Inokedy musia na povinné testy, ak dostanú čo i len jeden úder do hlavy, alebo ak sa po tvrdom údere čo i len držia za hlavu a existuje podozrenie, že mohli utrpieť otras mozgu. Čoraz bežnejšie sú prípady, kedy je hráč po bitke alebo inom tvrdom zákroku odvolaný z hry priamo počas zápasu, aby prešiel cez protokol k ošetrovaniu hráčov s podozrením na otras mozgu. A pokiaľ sa nejaká ozajstná bitka z času na času objaví, jej aktéri musia počítať s tým, že ak pri nej prekročia medze únosnosti a urobia niečo špinavé (ako to bolo kedysi bežné), môžu byť dodatočne pokutovaní či suspendovaní.
Aj preto je bitka, akú 25. novembra 1988 predviedli Joey Kocur a Jim Kyte, po všetkých tých rokoch vnímaná skôr ako rarita z dôb minulých a scenéria, akú dnešná NHL viac nechce vidieť.
Podklady:
- NHL Fights Season by Season (Drop Your Gloves; 24.11.2018)
- Outside the box: The life and times of Ottawa's Jim Kyte (Andrew Duffy, Ottawa Citizen; 13.02.2016)
- Dalgarno has shield of honor (Sherry Ross, Newsday - Nassau Edition; 20.09.1989)
- archív autora