MARTIN UŽÁK | 22.07.2016
Aká je definícia veľkého tímového úspechu v NHL?
Postup do play-off? Víťazstvo divízie? Konferencie? Série play-off?
Nie tak celkom.
Úspechy to rozhodne sú, a záleží aj na tom, akého klubu a v akej fáze jeho existencie sa týkajú, ale pre väčšinu klubov, ich hokejistov a fanúšikov stoja a vždy aj budú stáť v tieni najväčšieho možného tímového úspechu - Stanley Cupu. Najmä keď ho klub vybojuje po prvýkrát, akosi automaticky sa od neho očakáva, že to dokáže znova, pretože všetko ďalšie je už len menší úspech s menším významom.
Detroit Red Wings vyhrali Stanley Cup štyrikrát za posledných 19 rokov. V iných prípadoch mali k nemu blízko, alebo sa oň spočiatku teoreticky mohli uchádzať, keďže ich séria nepretržitých postupov do vyraďovacej fázy trvá už 25. rok - od roku 1991 až dodnes. V posledných sezónach sa im však v play-off nedarí, čo sa po tých víťazných rokoch javí ako neúspech. Utrápený postup do play-off, kde sú Red Wings len do počtu a pravidelne končia už v úvodnom kole, sotva možno považovať za úspech.
Je však takéto posudzovanie úspechu a neúspechu adekvátne?
Mnohí fanúšikovia Red Wings nespokojne naznačujú, že to adekvátne je, pretože tento klub svojou úspešnou minulosťou a veľkými víťazstvami vytvoril istý štandard, ktorý postupom času akosi prestal dosahovať. Radi by preto videli, aby boli vyvodené dôsledky a aby prišlo k veľkým zmenám a návratu na víťaznú cestu.
V podrobnom porovnaní Detroit Red Wings so zvyškom NHL sa však ukazuje, že takéto posudzovanie úspechu a neúspechu celkom adekvátne nie je, pretože je v rozpore s tým, čím si museli prejsť ostatné kluby NHL, a čím si skôr alebo neskôr prejdú aj moderní Detroit Red Wings.
Je to driapanie sa na vyššie pozície, s čím prichádza šanca na úspech, a následný ústup z dominantných pozícií a návrat do priemeru, podpriemeru až suterénu NHL, bez ohľadu na to, či sa nejaký ten úspech dostavil alebo nie. Alebo naopak ústup z popredia a rozlúčka s úspechmi, kým sa nevytvorí nový kvalitný tím.
Inými slovami: daň za úspech.
Daň za to, že v kontexte dlhočizného obdobia boli Red Wings lepší ako ostatní a tí ostatní ich dohnali alebo rovno predbehli. Pomyselná daň ako následok viacerých zmien, ktoré sa významnou mierou podpísali pod to, že dnešná NHL je úplne iná a vyrovnanejšia ako predtým a aj šanca na úspech sa formuje inak.
Táto pomyselná daň sa dá odpozorovať porovnaním Detroit Red Wings s ostatnými klubmi NHL a poukázaním na niekoľko ukazovateľov, ktoré odhaľujú, ako sa v súťaži rozkladajú sily, čo je automatickým následkom veľkého tímového úspechu a čo je naopak bežným dôsledkom neúspechu.
Aby to bolo možné, nižšie je tabuľka s vybranými výsledkami a úspechmi klubov NHL za posledných 25 rokov (a menej, keďže takmer tretina súčasných klubov vstúpila do súťaže až po roku 1991). Vybranými ukazovateľmi sú priemerné umiestnenie v základnej časti od roku 1991 (priem. um. v ZČ 91-16), počet umiestnení v prvej päťke základnej časti (top 5 v ZČ), počet celkových víťazstiev vo finále Stanley Cupu (F SC výhra), počet celkových prehier vo finále Stanley Cupu (F SC prehra) a súčet volieb v prvej desiatke draftu (top 10 v drafte).
Organizácie doplnené hviezdičkou sú nasledovníkmi klubov, ktoré boli v minulosti známe pod iným názvom, alebo pôsobili v inej lokalite. Je to prípad Arizona Coyotes (nasledovníci pôvodných Winnipeg Jets, po presťahovaní do USA Phoenix Coyotes), Carolina Hurricanes (nasledovníci Hartford Whalers), Colorado Avalanche (nasledovníci Quebec Nordiques), Dallas Stars (nasledovníci Minnesota North Stars) a Winnipeg Jets (nasledovníci Atlanta Thrashers; s pôvodnými Winnipeg Jets majú spoločný iba názov).
Najdôležitejšími ukazovateľmi, medzi ktorými panuje vzájomný vzťah, sú priemerné umiestnenie v základnej časti za posledných 25 rokov a súčet všetkých volieb v prvej desiatke draftu za rovnaké obdobie.
V sezóne 1990/91 skončili Red Wings na 13. mieste vtedy 21-člennej NHL, ale v nasledujúcich 20 sezónach za sebou sa umiestňovali nie horšie ako na ôsmej pozícii. V sezónach 1999/00 až 2008/09 skončili v základnej časti štyrikrát prví, trikrát druhí a dvakrát tretí. Svoje štyri víťazstvá Stanley Cupu skonštruovali za jedenásť rokov, pričom prvé tri dosiahli v priebehu šiestich rokov. Okrem toho sú dosiaľ posledným klubom s triumfom v Stanley Cupe vo dvoch sezónach za sebou (1996/97 a 1997/98).
Posledné štyri sezóny boli pre Red Wings trochu iné, pretože začali výkonnostne klesať a v základnej časti NHL postupne obsadzovali 13., 15., 12. a znova 15. miesto. Spolu s 13. priečkou zo sezóny 1990/91 je to ich päť najhorších umiestnení v NHL za posledných 25 rokov. Horšie výsledky začali dosahovať už od sezóny 2009/10, kedy opustili prvú päťku súťaže. Je u nich teda badateľný pokles na nižšie pozície, i keď naďalej postupujú do play-off, čo je vlastne jediný tímový úspech, ktorý v ostatnej dobe dosahujú.
Tento tímový úspech, ktorý mnohým fanúšikom prestáva stačiť, vplýva na posledné číslo v uvedenej tabuľke, a síce počet výberov v prvej desiatke draftu. Znie to až neuveriteľne, ale Red Wings z týchto pozícií, na ktorých existuje najväčšia šanca na nájdenie prevratných hráčov, draftovali iba jeden jediný raz za posledných 25 rokov. Podarilo sa im to hneď na samom začiatku tohto obdobia - v roku 1991, kedy si z 10. priečky vybrali útočníka Martina Lapointeho (a podarilo sa im to iba preto, že v NHL vtedy figurovalo len 22 klubov). Ako je vidieť, v sledovanom období ide o najnižší počet takýchto luxusných výberov spomedzi všetkých klubov NHL.
Nízkym počtom výberov na prvých desiatich pozíciách v drafte disponujú aj ďalšie kluby, ktoré v posledných 25 rokoch vo veľkom dosahovali popredné umiestnenia v základnej časti. Ide najmä o St. Louis Blues (dva výbery) a New Jersey Devils (štyri výbery). Samozrejme, nie je to náhoda.
Čím dlhšie nejaký klub dominuje, tým nižšie draftuje a tým viac sa začínajú posilňovať iné kluby. Tie nedominujú tak ako on, takže draftujú na vysokých pozíciách, až sa časom ich sily preskupujú a ich pozície sa otáčajú, či už si svojich talentovaných hráčov nechávajú, alebo ich používajú ako protihodnotu na kvalitnú výmenu. Ak do NHL prichádza generačný talent, dominujúci klub ho nedostane. Dostáva ho niektorý z klubov, ktorým sa v poslednej sezóne nedarilo, a dostáva ho preto, aby dostal šancu znížiť rozdiel medzi ním a dominujúcimi klubmi.
Možno vás napadá, že na pozícii v drafte predsa nezáleží a veľké talenty sa dajú nájsť kdekoľvek, aj na chvoste draftu. Je to pravda, takto vybraní hokejisti ale trávia nasledujúce roky po drafte postupným zdokonaľovaním svojich schopností a odstraňovaním nedostatkov, zatiaľ čo hráči z popredných pozícií draftu dokážu okamžite vstúpiť do NHL a mnohí v nej dokážu okamžite dominovať a vytvárať rozdiely.
V minulosti to v NHL takto nefungovalo, pretože nie každý klub poznal každého mladého hráča a teda aj v nižších kolách sa nachádzali generačné talenty. Dnes sa dá na skautov NHL natrafiť aj v Ázii či Austrálii, ani nehovoriac o Európe, ktorá bola kedysi výsadnou dominantou Red Wings, zatiaľ čo mnohé iné kluby ju ignorovali. Okrem toho, prerazenie hráča z veľmi nízkej draftovej pozície do NHL je priveľmi individualizované na konkrétny prípad. Ak sa tam dostal a presadil napr. taký Henrik Zetterberg, ktorý bol vybraný v roku 1999 z 210. miesta, neznamená to, že na tomto mieste sa bežne draftuje hráč, ktorý to reálne dotiahne do NHL, a už vôbec sa to nedá očakávať. Skutočnosť je totiž taká, že takmer všetci hráči z tejto draftovej pozície sa v NHL nieže nepresadili, ale sa do nej nikdy ani len nepozreli. O najvyšších priečkach na drafte platí a vždy platilo opačné pravidlo. Spolu s dnešnou väčšou presnosťou draftu to teda znamená, že na vysokej pozícii v ňom naozaj záleží.
Samozrejme, možnosť voliť v prvej desiatke draftu neznamená, že klub tam automaticky nájde prelomového hráča, ktorý zmení jeho osud. Dôkazom sú niektoré opačné extrémy z predtým uvedenej tabuľky, konkrétne Edmonton Oilers, ktorí v posledných 25 rokoch brali z prvej desiatky draftu hneď trinásťkrát, ale stále ostávajú prikovaní ku dnu, kde boli už pred desaťročím, a desať rokov v rade nehrali play-off.
Možnosť voliť z absolútneho popredia draftu znamená skôr to, že klub klesol a dostáva šancu vydriapať sa vyššie. Je to tá najlacnejšia a najjednoduchšia cesta, ako sa môže zlepšiť na úkor iných a v silnejšom draftovom ročníku natrafiť na niekoho, kto je už vopred považovaný za vzácny talent schopný meniť mužstvo.
Ako je teda vidieť, medzi umiestnením a draftovou pozíciou existuje súvis. Úspešné kluby vysoké draftové pozície nezískavajú, tie neúspešné ich mávajú zaručené. Vďaka tomu sa vytvára uzavretý kruh, kde existuje možnosť, že sily sa postupne vyrovnajú a pozície úspešných a menej úspešných sa časom vymenia.
Nie je to len prípad niekdajších neúspešných, ale dnes dominantných tímov typu Chicago Blackhawks, Los Angeles Kings, Pittsburgh Penguins alebo Tampa Bay Lightning, ako to bolo vysvetlené v predošlom článku na túto tému. Týka sa to všetkých úspešných klubov, aj samotných Detroit Red Wings a ich mŕtvej éry, ktorá (nezabúdajme) predchádzala ich veľkým úspechom z posledných 25 rokov.
Posúďte sami na ďalších príkladoch úspešných tímov z posledných 25 rokov:
Quebec Nordiques, predchodcovia Colorado Avalanche, nedosahovali v záverečných ôsmich sezónach svojho pôsobenia v Kanade príliš oslnivé výsledky, vďaka čomu najskôr draftovali Joea Sakica (č. 15) a tri roky po sebe urobili jednotku draftu z Matsa Sundina, Owena Nolana a Erica Lindrosa, za ktorého získali Petra Forsberga. Keď sa v procese dozrievania nového mužstva presťahovali do Denveru, Avalanche boli okamžite konkurencieschopní, v rokoch 1995 až 2003 boli ozdobou NHL a dvakrát vyhrali Stanley Cup. Postupom času sa však začali zhoršovať, pretože ďalšie veľké talenty si rozobrali iné kluby, medzi rokmi 2009 a 2013 trikrát skončili medzi tromi najhoršími tímami NHL a v posledných dvoch sezónach skončili na 21. mieste.
Taký istý prípad ako Colorado predstavujú New Jersey Devils, ktorí v NHL dominovali v rokoch 1994 až 2003. Nie je náhoda, že sa im začalo dariť krátko po tom, čo vysoko draftovali rodeného šampióna Scotta Niedermayera a fenomenálneho brankára Martina Brodeura (i keď ten prišiel na rad "až" ako dvadsiatka draftu). Devils boli vďaka nim strojom na úspechy bezmála desať rokov. V rokoch 2004 až 2010 sa ešte udržali v tesnom závese za tými najlepšími a v roku 2012 sa predrali až do finále Stanley Cupu, ale dani za úspech sa nakoniec nevyhli ani oni a v piatich z posledných šiestich sezón neskončili lepšie ako dvadsiati.
Vzácnymi prípadmi sú Ottawa Senators a Toronto Maple Leafs, ktorí na prelome tisícročí patrili do širšej špičky, ale šancu uspieť s dobrým tímom premrhali a na najväčší úspech nedosiahli. V ďalších rokoch už počítali umiestnenia okolo tretej ligovej desiatky; v prípade Toronta dokonca na samom chvoste súťaže.
Anaheim Ducks, Boston Bruins, Carolina Hurricanes, Dallas Stars, Montreal Canadiens, New York Rangers - u každého zo zostávajúcich víťazov Stanley Cupu z posledných 25 rokov to prebiehalo rovnako.
Dani za úspech sa nevyhol nikto, kto bol v týchto obdobiach úspešný. Každý, kto uspel, sa k tomu musel odraziť od dna, a každý, kto uspel, skôr alebo neskôr znova spadol na dno, aby mohol začať odznova.
Takto to v NHL funguje prakticky od roku 1979, kedy Montreal Canadiens vyhrali svoj pätnásty Stanley Cup v priebehu 24 sezón (uvážte - je to priam šialená úspešnosť). Niečo takéto sa už nikdy nestane a NHL ani nechce, aby sa to stalo, pretože jej modernou a efektívnou normou sa stala vyrovnanosť a jednotvárnosť. Od onoho panovania Canadiens (a následnej zmeny amatérskeho draftu na vstupný draft o niekoľko mesiacov neskôr) kluby NHL striedajú úspešné obdobia s menej úspešnými, kvalita sa medzi ne čoraz viac rozdeľuje a skôr alebo neskôr každý z nich dostáva šancu, aby mohol chvíľu dominovať, kým opäť nezačne od nuly.
Detroit Red Wings majú svoje dominantné obdobie dávno za sebou, v posledných štyroch sezónach však klesli len do priemeru a nie do suterénu NHL, ako to urobil každý jeden klub okrem nich v ostatných 25 rokoch. Teraz je otázkou, či budú klesať ešte nižšie, alebo či sa začnú driapať späť na vyššie priečky.
Pokiaľ by sa malo stať to, čo sa dialo, deje a ďalej bude diať v NHL, Detroit Red Wings budú naďalej ustupovať zo svojich pozícií, budú zaznamenávať ešte horšie výsledky ako v posledných štyroch sezónach a nakoniec sa presvedčia, že neúspech má úplne iný rozmer, ako si v posledných 25 rokoch dokázali pripustiť.
Pokiaľ by sa však dokázali pozviechať a aj so svojím terajším talentom by na ďalšie dlhé obdobie povýšili na vyššiu úroveň, boli by prvým a jediným moderným klubom, ktorý by dokázal zapracovať zmeny i bez toho, že by na to potreboval benefit v podobe vysokých volieb na drafte a prestavbu kádra od absolútneho dna.
U Detroit Red Wings ani u iných klubov neplatí "presýtenie úspechmi", "zaspanie na vavrínoch" a ďalšie podobné konšpiračné úvahy, ktoré sa rodia, keď sa im prestáva dariť a úspechy sa nedostavujú. V modernej NHL, kde sa tie najväčšie talenty získavajú iba na drafte, a to obvykle veľmi vysoko, po splnení očakávaní sa nevymieňajú, ich cena je astronomická, ich (minimálne ekonomický) vplyv je obrovský, ich finančné ohodnotenie sa vtesnáva pod platový strop a ich rozdeľovanie sa začína u tých, ktorí sú neúspešní, je na poprednom mieste fenomén menom uniformita. Nerozhodujú peniaze, rozhodujúci vplyv nemajú ani ďalšie okolnosti ako tréner či manažér. Bez tých najlepších sú úspechy iba drobné, s tými najlepšími sú úspechy iba dočasné.
Prirodzený to jav a skrytá súčasť jedinečnosti NHL.
Daň, ktorú skôr alebo neskôr zaplatí každý jeden úspešný klub, vrátane Detroit Red Wings.
Aká je definícia veľkého tímového úspechu v NHL?
Postup do play-off? Víťazstvo divízie? Konferencie? Série play-off?
Nie tak celkom.
Úspechy to rozhodne sú, a záleží aj na tom, akého klubu a v akej fáze jeho existencie sa týkajú, ale pre väčšinu klubov, ich hokejistov a fanúšikov stoja a vždy aj budú stáť v tieni najväčšieho možného tímového úspechu - Stanley Cupu. Najmä keď ho klub vybojuje po prvýkrát, akosi automaticky sa od neho očakáva, že to dokáže znova, pretože všetko ďalšie je už len menší úspech s menším významom.
 |
| Zľava doprava: Abdelkader, Larkin, Ericsson, Zetterberg (David Guralnick, The Detroit News) |
Detroit Red Wings vyhrali Stanley Cup štyrikrát za posledných 19 rokov. V iných prípadoch mali k nemu blízko, alebo sa oň spočiatku teoreticky mohli uchádzať, keďže ich séria nepretržitých postupov do vyraďovacej fázy trvá už 25. rok - od roku 1991 až dodnes. V posledných sezónach sa im však v play-off nedarí, čo sa po tých víťazných rokoch javí ako neúspech. Utrápený postup do play-off, kde sú Red Wings len do počtu a pravidelne končia už v úvodnom kole, sotva možno považovať za úspech.
Je však takéto posudzovanie úspechu a neúspechu adekvátne?
Mnohí fanúšikovia Red Wings nespokojne naznačujú, že to adekvátne je, pretože tento klub svojou úspešnou minulosťou a veľkými víťazstvami vytvoril istý štandard, ktorý postupom času akosi prestal dosahovať. Radi by preto videli, aby boli vyvodené dôsledky a aby prišlo k veľkým zmenám a návratu na víťaznú cestu.
V podrobnom porovnaní Detroit Red Wings so zvyškom NHL sa však ukazuje, že takéto posudzovanie úspechu a neúspechu celkom adekvátne nie je, pretože je v rozpore s tým, čím si museli prejsť ostatné kluby NHL, a čím si skôr alebo neskôr prejdú aj moderní Detroit Red Wings.
Je to driapanie sa na vyššie pozície, s čím prichádza šanca na úspech, a následný ústup z dominantných pozícií a návrat do priemeru, podpriemeru až suterénu NHL, bez ohľadu na to, či sa nejaký ten úspech dostavil alebo nie. Alebo naopak ústup z popredia a rozlúčka s úspechmi, kým sa nevytvorí nový kvalitný tím.
Inými slovami: daň za úspech.
Daň za to, že v kontexte dlhočizného obdobia boli Red Wings lepší ako ostatní a tí ostatní ich dohnali alebo rovno predbehli. Pomyselná daň ako následok viacerých zmien, ktoré sa významnou mierou podpísali pod to, že dnešná NHL je úplne iná a vyrovnanejšia ako predtým a aj šanca na úspech sa formuje inak.
Táto pomyselná daň sa dá odpozorovať porovnaním Detroit Red Wings s ostatnými klubmi NHL a poukázaním na niekoľko ukazovateľov, ktoré odhaľujú, ako sa v súťaži rozkladajú sily, čo je automatickým následkom veľkého tímového úspechu a čo je naopak bežným dôsledkom neúspechu.
Aby to bolo možné, nižšie je tabuľka s vybranými výsledkami a úspechmi klubov NHL za posledných 25 rokov (a menej, keďže takmer tretina súčasných klubov vstúpila do súťaže až po roku 1991). Vybranými ukazovateľmi sú priemerné umiestnenie v základnej časti od roku 1991 (priem. um. v ZČ 91-16), počet umiestnení v prvej päťke základnej časti (top 5 v ZČ), počet celkových víťazstiev vo finále Stanley Cupu (F SC výhra), počet celkových prehier vo finále Stanley Cupu (F SC prehra) a súčet volieb v prvej desiatke draftu (top 10 v drafte).
 |
| (Martin Užák, Hockeytown Blog; 22.07.2016) |
Organizácie doplnené hviezdičkou sú nasledovníkmi klubov, ktoré boli v minulosti známe pod iným názvom, alebo pôsobili v inej lokalite. Je to prípad Arizona Coyotes (nasledovníci pôvodných Winnipeg Jets, po presťahovaní do USA Phoenix Coyotes), Carolina Hurricanes (nasledovníci Hartford Whalers), Colorado Avalanche (nasledovníci Quebec Nordiques), Dallas Stars (nasledovníci Minnesota North Stars) a Winnipeg Jets (nasledovníci Atlanta Thrashers; s pôvodnými Winnipeg Jets majú spoločný iba názov).
Najdôležitejšími ukazovateľmi, medzi ktorými panuje vzájomný vzťah, sú priemerné umiestnenie v základnej časti za posledných 25 rokov a súčet všetkých volieb v prvej desiatke draftu za rovnaké obdobie.
Umiestnenie vs draftová pozícia
Ako je vidieť, Detroit Red Wings dali v posledných 25 rokoch dohromady viac úspechov ako ktorýkoľvek iný klub NHL. Nielenže sú jediným klubom, ktorý od roku 1991 zakaždým postúpil do bojov o Stanley Cup, ale zároveň majú najviac umiestnení na prvých piatich priečkach v základnej časti, jednoznačne najlepší priemer umiestnení v základnej časti, najvyšší počet účastí vo finále Stanley Cupu a spolu s tohtoročnými šampiónmi Pittsburgh Penguins aj najvyšší počet víťazstiev Stanley Cupu.V sezóne 1990/91 skončili Red Wings na 13. mieste vtedy 21-člennej NHL, ale v nasledujúcich 20 sezónach za sebou sa umiestňovali nie horšie ako na ôsmej pozícii. V sezónach 1999/00 až 2008/09 skončili v základnej časti štyrikrát prví, trikrát druhí a dvakrát tretí. Svoje štyri víťazstvá Stanley Cupu skonštruovali za jedenásť rokov, pričom prvé tri dosiahli v priebehu šiestich rokov. Okrem toho sú dosiaľ posledným klubom s triumfom v Stanley Cupe vo dvoch sezónach za sebou (1996/97 a 1997/98).
Posledné štyri sezóny boli pre Red Wings trochu iné, pretože začali výkonnostne klesať a v základnej časti NHL postupne obsadzovali 13., 15., 12. a znova 15. miesto. Spolu s 13. priečkou zo sezóny 1990/91 je to ich päť najhorších umiestnení v NHL za posledných 25 rokov. Horšie výsledky začali dosahovať už od sezóny 2009/10, kedy opustili prvú päťku súťaže. Je u nich teda badateľný pokles na nižšie pozície, i keď naďalej postupujú do play-off, čo je vlastne jediný tímový úspech, ktorý v ostatnej dobe dosahujú.
Tento tímový úspech, ktorý mnohým fanúšikom prestáva stačiť, vplýva na posledné číslo v uvedenej tabuľke, a síce počet výberov v prvej desiatke draftu. Znie to až neuveriteľne, ale Red Wings z týchto pozícií, na ktorých existuje najväčšia šanca na nájdenie prevratných hráčov, draftovali iba jeden jediný raz za posledných 25 rokov. Podarilo sa im to hneď na samom začiatku tohto obdobia - v roku 1991, kedy si z 10. priečky vybrali útočníka Martina Lapointeho (a podarilo sa im to iba preto, že v NHL vtedy figurovalo len 22 klubov). Ako je vidieť, v sledovanom období ide o najnižší počet takýchto luxusných výberov spomedzi všetkých klubov NHL.
Nízkym počtom výberov na prvých desiatich pozíciách v drafte disponujú aj ďalšie kluby, ktoré v posledných 25 rokoch vo veľkom dosahovali popredné umiestnenia v základnej časti. Ide najmä o St. Louis Blues (dva výbery) a New Jersey Devils (štyri výbery). Samozrejme, nie je to náhoda.
Čím dlhšie nejaký klub dominuje, tým nižšie draftuje a tým viac sa začínajú posilňovať iné kluby. Tie nedominujú tak ako on, takže draftujú na vysokých pozíciách, až sa časom ich sily preskupujú a ich pozície sa otáčajú, či už si svojich talentovaných hráčov nechávajú, alebo ich používajú ako protihodnotu na kvalitnú výmenu. Ak do NHL prichádza generačný talent, dominujúci klub ho nedostane. Dostáva ho niektorý z klubov, ktorým sa v poslednej sezóne nedarilo, a dostáva ho preto, aby dostal šancu znížiť rozdiel medzi ním a dominujúcimi klubmi.
Možno vás napadá, že na pozícii v drafte predsa nezáleží a veľké talenty sa dajú nájsť kdekoľvek, aj na chvoste draftu. Je to pravda, takto vybraní hokejisti ale trávia nasledujúce roky po drafte postupným zdokonaľovaním svojich schopností a odstraňovaním nedostatkov, zatiaľ čo hráči z popredných pozícií draftu dokážu okamžite vstúpiť do NHL a mnohí v nej dokážu okamžite dominovať a vytvárať rozdiely.
V minulosti to v NHL takto nefungovalo, pretože nie každý klub poznal každého mladého hráča a teda aj v nižších kolách sa nachádzali generačné talenty. Dnes sa dá na skautov NHL natrafiť aj v Ázii či Austrálii, ani nehovoriac o Európe, ktorá bola kedysi výsadnou dominantou Red Wings, zatiaľ čo mnohé iné kluby ju ignorovali. Okrem toho, prerazenie hráča z veľmi nízkej draftovej pozície do NHL je priveľmi individualizované na konkrétny prípad. Ak sa tam dostal a presadil napr. taký Henrik Zetterberg, ktorý bol vybraný v roku 1999 z 210. miesta, neznamená to, že na tomto mieste sa bežne draftuje hráč, ktorý to reálne dotiahne do NHL, a už vôbec sa to nedá očakávať. Skutočnosť je totiž taká, že takmer všetci hráči z tejto draftovej pozície sa v NHL nieže nepresadili, ale sa do nej nikdy ani len nepozreli. O najvyšších priečkach na drafte platí a vždy platilo opačné pravidlo. Spolu s dnešnou väčšou presnosťou draftu to teda znamená, že na vysokej pozícii v ňom naozaj záleží.
Samozrejme, možnosť voliť v prvej desiatke draftu neznamená, že klub tam automaticky nájde prelomového hráča, ktorý zmení jeho osud. Dôkazom sú niektoré opačné extrémy z predtým uvedenej tabuľky, konkrétne Edmonton Oilers, ktorí v posledných 25 rokoch brali z prvej desiatky draftu hneď trinásťkrát, ale stále ostávajú prikovaní ku dnu, kde boli už pred desaťročím, a desať rokov v rade nehrali play-off.
Možnosť voliť z absolútneho popredia draftu znamená skôr to, že klub klesol a dostáva šancu vydriapať sa vyššie. Je to tá najlacnejšia a najjednoduchšia cesta, ako sa môže zlepšiť na úkor iných a v silnejšom draftovom ročníku natrafiť na niekoho, kto je už vopred považovaný za vzácny talent schopný meniť mužstvo.
Ako je teda vidieť, medzi umiestnením a draftovou pozíciou existuje súvis. Úspešné kluby vysoké draftové pozície nezískavajú, tie neúspešné ich mávajú zaručené. Vďaka tomu sa vytvára uzavretý kruh, kde existuje možnosť, že sily sa postupne vyrovnajú a pozície úspešných a menej úspešných sa časom vymenia.
S daňou za úspech sa musí rátať
Keď sa na vzťah umiestnenia v sezóne a následnej draftovej pozície nazerá v kontexte dlhého obdobia, ako napr. za posledných 25 rokov, výsledkom je skutočnosť, že každý úspešný klub v NHL zažil pred dosiahnutím svojich úspechov temné obdobia, v ktorých boli položené základy jeho nového tímu, a po pozbieraní úspechov, resp. po svojom zapojení sa do boja o tieto úspechy sa do temných období znova vrátil a patril medzi horšie až najhoršie kluby. Vďaka tomu dostal štedré bolestné v podobe možnosti draftovať najlepšie hodnotených mladých hráčov z najvyšších draftových pozícií, a znova začal s budovaním nového mužstva.Nie je to len prípad niekdajších neúspešných, ale dnes dominantných tímov typu Chicago Blackhawks, Los Angeles Kings, Pittsburgh Penguins alebo Tampa Bay Lightning, ako to bolo vysvetlené v predošlom článku na túto tému. Týka sa to všetkých úspešných klubov, aj samotných Detroit Red Wings a ich mŕtvej éry, ktorá (nezabúdajme) predchádzala ich veľkým úspechom z posledných 25 rokov.
Posúďte sami na ďalších príkladoch úspešných tímov z posledných 25 rokov:
Quebec Nordiques, predchodcovia Colorado Avalanche, nedosahovali v záverečných ôsmich sezónach svojho pôsobenia v Kanade príliš oslnivé výsledky, vďaka čomu najskôr draftovali Joea Sakica (č. 15) a tri roky po sebe urobili jednotku draftu z Matsa Sundina, Owena Nolana a Erica Lindrosa, za ktorého získali Petra Forsberga. Keď sa v procese dozrievania nového mužstva presťahovali do Denveru, Avalanche boli okamžite konkurencieschopní, v rokoch 1995 až 2003 boli ozdobou NHL a dvakrát vyhrali Stanley Cup. Postupom času sa však začali zhoršovať, pretože ďalšie veľké talenty si rozobrali iné kluby, medzi rokmi 2009 a 2013 trikrát skončili medzi tromi najhoršími tímami NHL a v posledných dvoch sezónach skončili na 21. mieste.
Taký istý prípad ako Colorado predstavujú New Jersey Devils, ktorí v NHL dominovali v rokoch 1994 až 2003. Nie je náhoda, že sa im začalo dariť krátko po tom, čo vysoko draftovali rodeného šampióna Scotta Niedermayera a fenomenálneho brankára Martina Brodeura (i keď ten prišiel na rad "až" ako dvadsiatka draftu). Devils boli vďaka nim strojom na úspechy bezmála desať rokov. V rokoch 2004 až 2010 sa ešte udržali v tesnom závese za tými najlepšími a v roku 2012 sa predrali až do finále Stanley Cupu, ale dani za úspech sa nakoniec nevyhli ani oni a v piatich z posledných šiestich sezón neskončili lepšie ako dvadsiati.
Vzácnymi prípadmi sú Ottawa Senators a Toronto Maple Leafs, ktorí na prelome tisícročí patrili do širšej špičky, ale šancu uspieť s dobrým tímom premrhali a na najväčší úspech nedosiahli. V ďalších rokoch už počítali umiestnenia okolo tretej ligovej desiatky; v prípade Toronta dokonca na samom chvoste súťaže.
Anaheim Ducks, Boston Bruins, Carolina Hurricanes, Dallas Stars, Montreal Canadiens, New York Rangers - u každého zo zostávajúcich víťazov Stanley Cupu z posledných 25 rokov to prebiehalo rovnako.
Dani za úspech sa nevyhol nikto, kto bol v týchto obdobiach úspešný. Každý, kto uspel, sa k tomu musel odraziť od dna, a každý, kto uspel, skôr alebo neskôr znova spadol na dno, aby mohol začať odznova.
Takto to v NHL funguje prakticky od roku 1979, kedy Montreal Canadiens vyhrali svoj pätnásty Stanley Cup v priebehu 24 sezón (uvážte - je to priam šialená úspešnosť). Niečo takéto sa už nikdy nestane a NHL ani nechce, aby sa to stalo, pretože jej modernou a efektívnou normou sa stala vyrovnanosť a jednotvárnosť. Od onoho panovania Canadiens (a následnej zmeny amatérskeho draftu na vstupný draft o niekoľko mesiacov neskôr) kluby NHL striedajú úspešné obdobia s menej úspešnými, kvalita sa medzi ne čoraz viac rozdeľuje a skôr alebo neskôr každý z nich dostáva šancu, aby mohol chvíľu dominovať, kým opäť nezačne od nuly.
Detroit Red Wings majú svoje dominantné obdobie dávno za sebou, v posledných štyroch sezónach však klesli len do priemeru a nie do suterénu NHL, ako to urobil každý jeden klub okrem nich v ostatných 25 rokoch. Teraz je otázkou, či budú klesať ešte nižšie, alebo či sa začnú driapať späť na vyššie priečky.
Pokiaľ by sa malo stať to, čo sa dialo, deje a ďalej bude diať v NHL, Detroit Red Wings budú naďalej ustupovať zo svojich pozícií, budú zaznamenávať ešte horšie výsledky ako v posledných štyroch sezónach a nakoniec sa presvedčia, že neúspech má úplne iný rozmer, ako si v posledných 25 rokoch dokázali pripustiť.
Pokiaľ by sa však dokázali pozviechať a aj so svojím terajším talentom by na ďalšie dlhé obdobie povýšili na vyššiu úroveň, boli by prvým a jediným moderným klubom, ktorý by dokázal zapracovať zmeny i bez toho, že by na to potreboval benefit v podobe vysokých volieb na drafte a prestavbu kádra od absolútneho dna.
U Detroit Red Wings ani u iných klubov neplatí "presýtenie úspechmi", "zaspanie na vavrínoch" a ďalšie podobné konšpiračné úvahy, ktoré sa rodia, keď sa im prestáva dariť a úspechy sa nedostavujú. V modernej NHL, kde sa tie najväčšie talenty získavajú iba na drafte, a to obvykle veľmi vysoko, po splnení očakávaní sa nevymieňajú, ich cena je astronomická, ich (minimálne ekonomický) vplyv je obrovský, ich finančné ohodnotenie sa vtesnáva pod platový strop a ich rozdeľovanie sa začína u tých, ktorí sú neúspešní, je na poprednom mieste fenomén menom uniformita. Nerozhodujú peniaze, rozhodujúci vplyv nemajú ani ďalšie okolnosti ako tréner či manažér. Bez tých najlepších sú úspechy iba drobné, s tými najlepšími sú úspechy iba dočasné.
Prirodzený to jav a skrytá súčasť jedinečnosti NHL.
Daň, ktorú skôr alebo neskôr zaplatí každý jeden úspešný klub, vrátane Detroit Red Wings.