MARTIN UŽÁK | 31.07.2015
V posledných týždňoch upútal pozornosť médií dvadsaťpäťročný americký útočník Derek Stepan, ktorý sa ako obmedzený voľný hráč nemohol dohodnúť na novej zmluve s New York Rangers.
Stepan sa najskôr čudoval, že Rangers mu dlho nepredložili ponuku na nový kontrakt. Neskôr sa rozhodol, že o jeho novom plate by mal rozhodnúť arbitrážny súd. Od svojho klubu žiadal sezónny plat vo výške 7,25 až 7,5 milióna amerických dolárov. Protinávrhom Rangers bola suma 5,2 a neskôr aj 6,7 milióna na sezónu. Arbitrážny súd mal o ich spore rozhodnúť v pondelok 27. júla. Niekoľko hodín pred začiatkom arbitráže sa však obe strany dohodli na šesťročnej zmluve s priemerným platom 6,5 milióna dolárov.
Keď som Stepanove požiadavky komentoval pred začiatkom plánovanej arbitráže na jednom slovenskom portáli o NHL, nedalo mi rypnúť do skutočnosti, ako je vôbec možné, že Stepan žiada tak vysokú gážu.
Kam sme sa to dostali, že hokejista zbierajúci od 45 do 57 bodov (alebo 0,69 bodu na zápas) žiada takýto plat? Niektorí fanúšikovia už sarkasticky poďakovali manažérovi Buffalo Sabres, Timovi Murrayovi, za jeho kontrakt pre Ryana O'Reillyho, pretože je to práve on, kto sa stal dokonalým vodidlom pre iných hráčov.
Murray podpísal na začiatku júla útočníka O'Reillyho na sedem rokov za úhrnnú sumu 52,5 milióna amerických dolárov. Priemerný plat O'Reillyho, ktorého doterajším sezónnym maximom je 64 kanadských bodov, stúpne na hodnotu 7,5 milióna dolárov. Takmer 88 % zjednanej sumy tvoria podpisové bonusy. I vďaka ním zarobí mladý forvard 11 miliónov v sezóne 2016/17; 9 miliónov v sezóne 2017/18 a 8,5 milióna v sezóne 2018/19. Inými slovami sa stane jedným z najlepšie platených útočníkov v NHL.
Je škoda, že v modernej NHL sa zakaždým nájde nejaký generálny manažér, ktorý takýmito zmluvami doslova ruinuje hráčsky trh. Kedysi to bol Kevin Lowe a jeho preplatenie Dustina Pennera. Potom to bol Lou Lamoriello a jeho obchádzanie platového stropu so zmluvou pre Iľju Kovaľčuka. Neskôr to bol Paul Holmgren so svojimi odvážnymi kontraktmi za stovky miliónov. Toto leto to bol Tim Murray.
Kevin Lowe, svojho času manažér Edmonton Oilers, získal v lete 2007 obmedzeného voľného hráča Dustina Pennera z Anaheimu po tom, čo jeho plat navýšil o astronomických 944 %. Manažér Ducks Brian Burke vtedy vyhlásil, že tento krok bude mať negatívny vplyv na budúcnosť ligy. Dnes už vieme, že sa nemýlil.
Lou Lamoriello sa pochlapil v lete 2010, kedy ako generálny manažér New Jersey Devils vyrobil kontroverznú zmluvu na 17 rokov za 102 miliónov pre ruského útočníka Iľju Kovaľčuka. Kontroverzia spočívala v tom, že zmluva to bola tak nevyvážená a rozvláčna, že NHL ju okamžite vyhlásila za neplatnú, spolu s NHLPA narýchlo zmenila podmienky podpisovania nových kontraktov, Devils i Lamoriella potrestala pokutami a nakoniec im schválila až druhý návrh zmluvy, znejúci na 15 rokov a 100 miliónov s priemerom 6,667 milióna na sezónu. Iróniou je, že Kovaľčuk mal podľa tejto zmluvy hrať v NHL do veku 42 rokov, avšak už po troch rokoch jej platnosti odišiel (za peniazmi) do Ruska, čím celú tú blamáž ešte podčiarkol.
Paul Holmgren, generálny manažér Philadelphia Flyers, podpísal v rokoch 2007 až 2012 šesť gigantických kontraktov za úhrnných 374 miliónov amerických dolárov (áno, čítate správne; mnohé kluby NHL nemajú ani takú hodnotu). Držiteľmi týchto honosných zmlúv boli Danny Briere (podpísal v roku 2007), Mike Richards (2007), Chris Pronger (2009), Jeff Carter (2010), Iľja Bryzgalov (2011) a Shea Weber (2012). Všetky tieto kontrakty spájala ich dlhovekosť a obrovský rozdiel medzi najvyšším a najnižším sezónnym platom. Už od leta 2013 ale platí, že žiadny z týchto hráčov u Flyers nepôsobí (Weber tam ani nepôsobil; zo strany Flyers išlo o neúspešný "offer sheet") a nikto z nich s nimi nikdy nič nevyhral.
Nakoniec prišiel už spomínaný generálny manažér Buffala Tim Murray so svojou zúfalou ponukou pre Ryana O'Reillyho, ktorý síce môže vyrásť v superhviezdu, ale sumy, ktorú mu venoval, ešte nie je hoden.
Čo je smutnejšie, všetci títo a niektorí ďalší manažéri, ktorí rozhadzujú podobne, majú jedno spoločné: sú alebo boli manažérmi v kluboch, ktoré sú alebo boli neúspešné. To znamená, že rozpredávajú alebo rozpredávali svoj tím, disponujú alebo disponovali veľkým priestorom pod platovým stropom, a čelia alebo čelili tlaku, ktorý ich donútil preplácať, aby si kúpili nádej. Áno, títo manažéri kúpili doslova nádej, pretože tie tučné kontrakty často venovali takým hráčom, ktorí by iba mali byť, ale zatiaľ neboli superhviezdami.
Samozrejme, nikoho nemožno viniť za to, že plytvá prostriedkami, najmä ak uvážime, že žiadny klub verejne neodtajní svoje účtovníctvo. Nemožno preto zistiť, či sa klubom vďaka takýmto kontaktom vrátili investície ďalšími obchodnými aktivitami (aj keď nikto z nich - ani Philadelphia Flyers - nepatrí podľa magazínu Forbes k najhodnotnejším v NHL), alebo či sa vrátili napr. vďaka úspešnej jazde play-off, zisku Stanley Cupu a s ním spojenej vyššej popularite (aj keď žiadny z týchto klubov už dlhé roky nič nevyhral).
Hrôza tohto trendu spočíva v tom, že sa ho pridŕža celý trh - že sa ho pridŕža napr. taký Derek Stepan a jeho agent, ktorý sa nepozerá na to, či je jeho klient hoden svojich miliónov, alebo či sa tieto milióny Rangers vrátia, alebo prinajlepšom zhodnotia a prinesú zisk. Pozerá sa iba na to, aké sumy zarábajú hráči, ktorí dosiahli podobné čísla ako Stepan, takže jeho trhovú hodnotu si skrátka a dobre odvodí od iných kontraktov.
Čo to znamená do budúcnosti?
Znamená to, že jedného dňa sa opäť dočkáme správ o tom, že NHL chce toto rozhadzovanie zastaviť, pretože niektoré kluby spadnú ešte do väčších dlhov ako predtým, s čím však hráči, prirodzene, nebudú súhlasiť, takže NHL ich znova uvalí do ďalšieho galaktického škandálu menom výluka.
Keď si v roku 2021 budete kupovať diár na rok 2022, rovno si v ňom môžete poznačiť, kedy začne ďalšie takéto fiasko. Bude to 15. septembra 2022, to jest v deň, kedy vyprší súčasná kolektívna zmluva medzi NHL a NHLPA a kedy sa opäť nájde pár osvietených hláv, ktoré zrazu vyhlásia, že už toho bolo dosť.
A znova, ako to bolo mnohokrát predtým, budú vinní iba niekoľkí zúfalí manažéri, ktorí zruinovali hráčsky trh a svojimi nehodnými ponukami naviedli hokejistov k tomu, aby si poľahky dvíhali svoju cenu.
Koľko ich ešte bude dovtedy?!
V posledných týždňoch upútal pozornosť médií dvadsaťpäťročný americký útočník Derek Stepan, ktorý sa ako obmedzený voľný hráč nemohol dohodnúť na novej zmluve s New York Rangers.
Stepan sa najskôr čudoval, že Rangers mu dlho nepredložili ponuku na nový kontrakt. Neskôr sa rozhodol, že o jeho novom plate by mal rozhodnúť arbitrážny súd. Od svojho klubu žiadal sezónny plat vo výške 7,25 až 7,5 milióna amerických dolárov. Protinávrhom Rangers bola suma 5,2 a neskôr aj 6,7 milióna na sezónu. Arbitrážny súd mal o ich spore rozhodnúť v pondelok 27. júla. Niekoľko hodín pred začiatkom arbitráže sa však obe strany dohodli na šesťročnej zmluve s priemerným platom 6,5 milióna dolárov.
 |
| Derek Stepan (John E. Sokolowski, USA Today Sports) |
Keď som Stepanove požiadavky komentoval pred začiatkom plánovanej arbitráže na jednom slovenskom portáli o NHL, nedalo mi rypnúť do skutočnosti, ako je vôbec možné, že Stepan žiada tak vysokú gážu.
Kam sme sa to dostali, že hokejista zbierajúci od 45 do 57 bodov (alebo 0,69 bodu na zápas) žiada takýto plat? Niektorí fanúšikovia už sarkasticky poďakovali manažérovi Buffalo Sabres, Timovi Murrayovi, za jeho kontrakt pre Ryana O'Reillyho, pretože je to práve on, kto sa stal dokonalým vodidlom pre iných hráčov.
Murray podpísal na začiatku júla útočníka O'Reillyho na sedem rokov za úhrnnú sumu 52,5 milióna amerických dolárov. Priemerný plat O'Reillyho, ktorého doterajším sezónnym maximom je 64 kanadských bodov, stúpne na hodnotu 7,5 milióna dolárov. Takmer 88 % zjednanej sumy tvoria podpisové bonusy. I vďaka ním zarobí mladý forvard 11 miliónov v sezóne 2016/17; 9 miliónov v sezóne 2017/18 a 8,5 milióna v sezóne 2018/19. Inými slovami sa stane jedným z najlepšie platených útočníkov v NHL.
Je škoda, že v modernej NHL sa zakaždým nájde nejaký generálny manažér, ktorý takýmito zmluvami doslova ruinuje hráčsky trh. Kedysi to bol Kevin Lowe a jeho preplatenie Dustina Pennera. Potom to bol Lou Lamoriello a jeho obchádzanie platového stropu so zmluvou pre Iľju Kovaľčuka. Neskôr to bol Paul Holmgren so svojimi odvážnymi kontraktmi za stovky miliónov. Toto leto to bol Tim Murray.
Kevin Lowe, svojho času manažér Edmonton Oilers, získal v lete 2007 obmedzeného voľného hráča Dustina Pennera z Anaheimu po tom, čo jeho plat navýšil o astronomických 944 %. Manažér Ducks Brian Burke vtedy vyhlásil, že tento krok bude mať negatívny vplyv na budúcnosť ligy. Dnes už vieme, že sa nemýlil.
Lou Lamoriello sa pochlapil v lete 2010, kedy ako generálny manažér New Jersey Devils vyrobil kontroverznú zmluvu na 17 rokov za 102 miliónov pre ruského útočníka Iľju Kovaľčuka. Kontroverzia spočívala v tom, že zmluva to bola tak nevyvážená a rozvláčna, že NHL ju okamžite vyhlásila za neplatnú, spolu s NHLPA narýchlo zmenila podmienky podpisovania nových kontraktov, Devils i Lamoriella potrestala pokutami a nakoniec im schválila až druhý návrh zmluvy, znejúci na 15 rokov a 100 miliónov s priemerom 6,667 milióna na sezónu. Iróniou je, že Kovaľčuk mal podľa tejto zmluvy hrať v NHL do veku 42 rokov, avšak už po troch rokoch jej platnosti odišiel (za peniazmi) do Ruska, čím celú tú blamáž ešte podčiarkol.
Paul Holmgren, generálny manažér Philadelphia Flyers, podpísal v rokoch 2007 až 2012 šesť gigantických kontraktov za úhrnných 374 miliónov amerických dolárov (áno, čítate správne; mnohé kluby NHL nemajú ani takú hodnotu). Držiteľmi týchto honosných zmlúv boli Danny Briere (podpísal v roku 2007), Mike Richards (2007), Chris Pronger (2009), Jeff Carter (2010), Iľja Bryzgalov (2011) a Shea Weber (2012). Všetky tieto kontrakty spájala ich dlhovekosť a obrovský rozdiel medzi najvyšším a najnižším sezónnym platom. Už od leta 2013 ale platí, že žiadny z týchto hráčov u Flyers nepôsobí (Weber tam ani nepôsobil; zo strany Flyers išlo o neúspešný "offer sheet") a nikto z nich s nimi nikdy nič nevyhral.
Nakoniec prišiel už spomínaný generálny manažér Buffala Tim Murray so svojou zúfalou ponukou pre Ryana O'Reillyho, ktorý síce môže vyrásť v superhviezdu, ale sumy, ktorú mu venoval, ešte nie je hoden.
Čo je smutnejšie, všetci títo a niektorí ďalší manažéri, ktorí rozhadzujú podobne, majú jedno spoločné: sú alebo boli manažérmi v kluboch, ktoré sú alebo boli neúspešné. To znamená, že rozpredávajú alebo rozpredávali svoj tím, disponujú alebo disponovali veľkým priestorom pod platovým stropom, a čelia alebo čelili tlaku, ktorý ich donútil preplácať, aby si kúpili nádej. Áno, títo manažéri kúpili doslova nádej, pretože tie tučné kontrakty často venovali takým hráčom, ktorí by iba mali byť, ale zatiaľ neboli superhviezdami.
Samozrejme, nikoho nemožno viniť za to, že plytvá prostriedkami, najmä ak uvážime, že žiadny klub verejne neodtajní svoje účtovníctvo. Nemožno preto zistiť, či sa klubom vďaka takýmto kontaktom vrátili investície ďalšími obchodnými aktivitami (aj keď nikto z nich - ani Philadelphia Flyers - nepatrí podľa magazínu Forbes k najhodnotnejším v NHL), alebo či sa vrátili napr. vďaka úspešnej jazde play-off, zisku Stanley Cupu a s ním spojenej vyššej popularite (aj keď žiadny z týchto klubov už dlhé roky nič nevyhral).
Hrôza tohto trendu spočíva v tom, že sa ho pridŕža celý trh - že sa ho pridŕža napr. taký Derek Stepan a jeho agent, ktorý sa nepozerá na to, či je jeho klient hoden svojich miliónov, alebo či sa tieto milióny Rangers vrátia, alebo prinajlepšom zhodnotia a prinesú zisk. Pozerá sa iba na to, aké sumy zarábajú hráči, ktorí dosiahli podobné čísla ako Stepan, takže jeho trhovú hodnotu si skrátka a dobre odvodí od iných kontraktov.
Čo to znamená do budúcnosti?
Znamená to, že jedného dňa sa opäť dočkáme správ o tom, že NHL chce toto rozhadzovanie zastaviť, pretože niektoré kluby spadnú ešte do väčších dlhov ako predtým, s čím však hráči, prirodzene, nebudú súhlasiť, takže NHL ich znova uvalí do ďalšieho galaktického škandálu menom výluka.
Keď si v roku 2021 budete kupovať diár na rok 2022, rovno si v ňom môžete poznačiť, kedy začne ďalšie takéto fiasko. Bude to 15. septembra 2022, to jest v deň, kedy vyprší súčasná kolektívna zmluva medzi NHL a NHLPA a kedy sa opäť nájde pár osvietených hláv, ktoré zrazu vyhlásia, že už toho bolo dosť.
A znova, ako to bolo mnohokrát predtým, budú vinní iba niekoľkí zúfalí manažéri, ktorí zruinovali hráčsky trh a svojimi nehodnými ponukami naviedli hokejistov k tomu, aby si poľahky dvíhali svoju cenu.
Koľko ich ešte bude dovtedy?!