MARTIN UŽÁK | 03.01.2014
Novoročné zápolenie Detroit Red Wings malo mimoriadne kontúry.
Bolo to o snehu, ktorý padal počas celého zápasu a z ľadovej plochy musel byť pravidelne odpratávaný. Bolo to o desaťstupňovom mraze, pri ktorom namŕzali čepele hokejok, puky, iontové nápoje, píšťalky rozhodcov i perá novinárov. Bolo to o vetre, kvôli ktorému sa v polovici tretej tretiny i polovici predĺženia menili strany. Bolo to o podaní rúk, ktoré je vidieť skôr po skončení série play-off, a k nebu vztýčených hokejkách, ktoré ďakovali 105 tisíckam fanúšikov, zväčša navlečených v červených a modrých dresoch.
Bolo to o zápase, ktorý príkladne definoval klasickú zimu o vytrvalom snežení a mraze; bolo to o zápase Winter Classic v tej najmaľovanejšej a najveľkolepejšej podobe, akú NHL dosiaľ poznala.
Cez to všetko to bolo aj o solídnom výkone, ktorý Red Wings predviedli.
Vytrvalé sneženie, tuhý mráz, nepríjemný vietor, nad sto tisíc párov očí a elektrizujúca atmosféra mohli byť elementmi, ktoré tomuto omladenému, výkonnostne nevyrovnanému, zraneniami oslabovanému a v obrane často chybujúcemu mužstvu mohli podlomiť nohy. Nič také sa však nestalo.
Red Wings predviedli opatrný hokej, ku ktorému ich donútili okolnosti, no taktiež bojovný a pestrý hokej, ktorý napovedal, že aj napriek prehre 2:3 po samostatných nájazdoch môžu byť spokojní.
Red Wings prestrieľali Maple Leafs pomerom 43 ku 26, pričom zreteľne aktívnejší boli najmä v prvej polovici stretnutia. Počas 65 minút stratili iba štyri puky, čo bol ďalší výrazný rozdiel oproti desiatim stratám na strane Toronta. Mužstvo tiež menej faulovalo a jeho nízky počet hitov (13 ku 37) bol vyjadrením snahy hrať nenáročný, avšak šikovný hokej, sústredený na pravidelnú streľbu na bránku súpera.
Znamenitý výkon predviedli kapitán Henrik Zetterberg, pracant Drew Miller, kľúčový zadák Niklas Kronwall, srdciar Justin Abdelkader, či mladík Brendan Smith. Pokiaľ si odmyslíme nezdary v samostatných nájazdoch, solídne hrali aj útočníci Daniel Alfredsson a Tomáš Tatar a gólman Jimmy Howard.
Pomenej sa už darilo skúsenému forvardovi Toddovi Bertuzzimu, ktorého pri hre piatich proti piatim nebolo veľmi cítiť, alebo mladému bekovi Dannymu DeKeyserovi, ktorý vyrobil zopár chýb v rozohrávke.
Niektorým hokejistom mužstva to skrátka išlo, iní sa trochu trápili. Čo je však najdôležitejšie, Detroit Red Wings sa aj cez rozdielne výkony individualít dokázali prezentovať ako jedno mužstvo - mužstvo, ktoré sa pod tlakom okolností zomklo a ukázalo, že solídny hokej dokáže hrať aj vtedy, keď ide do tuhého.
Obstojná hra, ktorú Red Wings predviedli vo veľkolepých, ale tiež neľahkých podmienkach novoročného zápasu Winter Classic proti Toronto Maple Leafs, môže byť odrazovým mostíkom k zlepšeným výkonom a prísľubom do druhej polovice základnej časti, v ktorej bude všetko to napätie kulminovať.
Novoročné zápolenie Detroit Red Wings malo mimoriadne kontúry.
Bolo to o snehu, ktorý padal počas celého zápasu a z ľadovej plochy musel byť pravidelne odpratávaný. Bolo to o desaťstupňovom mraze, pri ktorom namŕzali čepele hokejok, puky, iontové nápoje, píšťalky rozhodcov i perá novinárov. Bolo to o vetre, kvôli ktorému sa v polovici tretej tretiny i polovici predĺženia menili strany. Bolo to o podaní rúk, ktoré je vidieť skôr po skončení série play-off, a k nebu vztýčených hokejkách, ktoré ďakovali 105 tisíckam fanúšikov, zväčša navlečených v červených a modrých dresoch.
Bolo to o zápase, ktorý príkladne definoval klasickú zimu o vytrvalom snežení a mraze; bolo to o zápase Winter Classic v tej najmaľovanejšej a najveľkolepejšej podobe, akú NHL dosiaľ poznala.
Cez to všetko to bolo aj o solídnom výkone, ktorý Red Wings predviedli.
 |
| Tréner Mike Babcock počas zápasu Winter Classic (Julian H. Gonzalez, Detroit Free Press; 01.01.2014) |
Vytrvalé sneženie, tuhý mráz, nepríjemný vietor, nad sto tisíc párov očí a elektrizujúca atmosféra mohli byť elementmi, ktoré tomuto omladenému, výkonnostne nevyrovnanému, zraneniami oslabovanému a v obrane často chybujúcemu mužstvu mohli podlomiť nohy. Nič také sa však nestalo.
Red Wings predviedli opatrný hokej, ku ktorému ich donútili okolnosti, no taktiež bojovný a pestrý hokej, ktorý napovedal, že aj napriek prehre 2:3 po samostatných nájazdoch môžu byť spokojní.
Red Wings prestrieľali Maple Leafs pomerom 43 ku 26, pričom zreteľne aktívnejší boli najmä v prvej polovici stretnutia. Počas 65 minút stratili iba štyri puky, čo bol ďalší výrazný rozdiel oproti desiatim stratám na strane Toronta. Mužstvo tiež menej faulovalo a jeho nízky počet hitov (13 ku 37) bol vyjadrením snahy hrať nenáročný, avšak šikovný hokej, sústredený na pravidelnú streľbu na bránku súpera.
Znamenitý výkon predviedli kapitán Henrik Zetterberg, pracant Drew Miller, kľúčový zadák Niklas Kronwall, srdciar Justin Abdelkader, či mladík Brendan Smith. Pokiaľ si odmyslíme nezdary v samostatných nájazdoch, solídne hrali aj útočníci Daniel Alfredsson a Tomáš Tatar a gólman Jimmy Howard.
Pomenej sa už darilo skúsenému forvardovi Toddovi Bertuzzimu, ktorého pri hre piatich proti piatim nebolo veľmi cítiť, alebo mladému bekovi Dannymu DeKeyserovi, ktorý vyrobil zopár chýb v rozohrávke.
Niektorým hokejistom mužstva to skrátka išlo, iní sa trochu trápili. Čo je však najdôležitejšie, Detroit Red Wings sa aj cez rozdielne výkony individualít dokázali prezentovať ako jedno mužstvo - mužstvo, ktoré sa pod tlakom okolností zomklo a ukázalo, že solídny hokej dokáže hrať aj vtedy, keď ide do tuhého.
Obstojná hra, ktorú Red Wings predviedli vo veľkolepých, ale tiež neľahkých podmienkach novoročného zápasu Winter Classic proti Toronto Maple Leafs, môže byť odrazovým mostíkom k zlepšeným výkonom a prísľubom do druhej polovice základnej časti, v ktorej bude všetko to napätie kulminovať.