MARTIN UŽÁK | 21.06.2015
Tomáš Tatar a Gustav Nyquist sú známi ako šikovní mladí útočníci, ktorí radi hrajú s pukom, dokážu prekypovať energiou a aj napriek svojej menšej postave sa vedia presadiť a strieľať góly.
Tatar dal v základnej časti sezóny 2014/15 celkom 29 gólov a bol najlepším strelcom Detroit Red Wings. Nyquist si pripísal 27 presných zásahov, s ktorými bol na druhom mieste. O rok predtým - v základnej časti sezóny 2013/14 - bol u Red Wings najlepší Nyquist s 28 gólmi a Tatar bol hneď za ním s 19 gólmi.
Samozrejme, takáto strelecká potencia je potešiteľná, a to najmä ak človek uváži, že obaja sú relatívne mladí (Tatar má 24 rokov a Nyquist bude mať v septembri 26) a výkonnostný vrchol ich ešte len čaká.
Čo je však menej potešiteľné, Tomáš Tatar a Gustav Nyquist začali u Detroit Red Wings dominovať aj v inom ohľade. Okrem strieľania gólov ich totiž začalo charakterizovať aj časté strácanie puku.
Straty puku sa v NHL počítajú od konca 90. rokov prostredníctvom štatistiky "giveaways". Giveaway možno charakterizovať ako stratu puku vo chvíli, kedy ho má hráč v držaní a stratí ho v prospech svojho súpera. Strata puku môže byť inými slovami založenie akcie pre súpera, alebo doslova odovzdanie puku súperovi. Za giveaway sa ale nepovažuje zámerné nahodenie puku do obranného pásma súpera.
Stratené puky nie sú tak presnou štatistikou ako strelené góly alebo gólové prihrávky. Existuje dokonca polemika o tom, do akej miery sú tieto štatistiky vierohodné a objektívne. Medzi štatistikmi existujú očividné rozpory v tom, čo je a čo nie je giveaway. Tieto rozpory sa následne zvyknú prejaviť v ich nejednotnom počítaní v jednotlivých arénach v NHL. V každom prípade sú to štatistiky, ktoré neradno ignorovať, pretože hovoria o situáciách, ktoré často vedú ku gólovým príležitostiam alebo gólom súpera.
Tatar a Nyquist v tejto sezóne strácali puk častejšie ako ktorýkoľvek iní útočníci Red Wings. Tatar bol najhorší so 40 stratenými pukmi, Nyquist mu sekundoval na druhom mieste s 32 stratami. Nyquist strácal puk podobným tempom ako v ročníku 2013/14. Tatar sa výrazne zhoršil - zatiaľ čo v predchádzajúcej sezóne stratil v priemere 0,26 puku na zápas, v tejto sezóne to bol takmer dvojnásobok - 0,48 puku na zápas.
Viaceré straty, ktoré si Tatar a Nyquist v tejto sezóne pripísali, viedli ku gólom súpera. Ako príklad možno uviesť ich straty v ofenzívnom pásme vo dvoch zápasoch na ľade tímu Toronto Maple Leafs. V tom prvom, hranom 22. novembra 2014, chyboval Nyquist, čo v konečnom dôsledku viedlo k prehre Red Wings v pomere 1:4. V tom druhom, hranom o 21 dní neskôr, chyboval Tatar, čo nakoniec viedlo k ďalšej prehre Red Wings s rovnakým skóre. Osobitnou kapitolou bol domáci zápas proti San Jose Sharks z 26. marca. Red Wings vtedy prehrali 4:6 a Tatar s Nyquistom si pripísali až po štyri straty puku, čo je niečo, čo sa len tak nevidí.
Na obranu týchto dvoch európskych šťúrikov je potrebné uviesť, že straty puku poukazujú nielen na samotné chyby, ale aj na prirodzenosť týchto chýb, vychádzajúcu z hry s pukom alebo z vyššieho času stráveného na ľade. Znamená to, že čím je hokejista aktívnejší a čím viac hráva, tým viac pukov môže strácať. V zmysle tejto skutočnosti potom možno konštatovať, že napr. Tatar začal v tejto sezóne strácať viac pukov ako predtým aj preto, že v priemere hrával takmer o dve minúty viac ako v predchádzajúcom ročníku.
Straty puku teda nemusia znamenať, že dotyčný hráč hrá zle. Jedným príkladom za všetky je kapitán New York Islanders John Tavares, ktorý bol tento rok nominovaný na Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča sezóny aj napriek tomu, že jeho 109 stratených pukov bolo najviac medzi všetkými útočníkmi v NHL.
Straty puku sú na druhú stranu dobré v tom, že pomáhajú poukazovať na hru toho ktorého hráča a odhaľovať slabiny, ktoré by mohol odstrániť. Tatar a Nyquist radi hrávajú s pukom, čoho výsledkom sú aj také situácie, pri ktorých držia puk zbytočne dlho, čím sa dostávajú do komplikácií, nehrajú jednoducho a v kritických chvíľach sa uchyľujú k rozhodnutiam vyúsťujúcim do gólových príležitostí alebo gólov súpera.
Tatar a Nyquist už dokázali, že aj napriek mladému veku a subtílnej postave sú osvedčenými strelcami, ktorí by sa ešte mali zlepšovať. Obaja títo hráči majú rezervy v hre bez puku, čo je u Red Wings dobre poznať, a ich hlavnou spoločnou slabinou býva prehnaná manipulácia s pukom, často vedúca k jeho strate.
Stratené puky v podaní Tatara a Nyquista bývajú nápadné. Môžu byť dôsledkom ich mladého veku, vyššieho času na ľade, alebo ich charakteristického herného štýlu. Sú to ale štatistiky, ktoré sa počítajú problematicky a nejednotne. Z týchto a ďalších dôvodov preto nemusia znamenať nič obzvlášť dôležité.
Jedno však zostáva bez ohľadu na to, či stratené puky majú alebo nemajú význam.
Je to hrejivá predstava o tom, akí dobrí títo hráči ešte môžu byť, ak sa naučia hrať trochu priamočiarejšie a v niektorých kritických okamihoch sa rozhodnú, že predvedú niečo celkom prosté, ale bezpečné.
Tomáš Tatar a Gustav Nyquist sú známi ako šikovní mladí útočníci, ktorí radi hrajú s pukom, dokážu prekypovať energiou a aj napriek svojej menšej postave sa vedia presadiť a strieľať góly.
Tatar dal v základnej časti sezóny 2014/15 celkom 29 gólov a bol najlepším strelcom Detroit Red Wings. Nyquist si pripísal 27 presných zásahov, s ktorými bol na druhom mieste. O rok predtým - v základnej časti sezóny 2013/14 - bol u Red Wings najlepší Nyquist s 28 gólmi a Tatar bol hneď za ním s 19 gólmi.
Samozrejme, takáto strelecká potencia je potešiteľná, a to najmä ak človek uváži, že obaja sú relatívne mladí (Tatar má 24 rokov a Nyquist bude mať v septembri 26) a výkonnostný vrchol ich ešte len čaká.
Čo je však menej potešiteľné, Tomáš Tatar a Gustav Nyquist začali u Detroit Red Wings dominovať aj v inom ohľade. Okrem strieľania gólov ich totiž začalo charakterizovať aj časté strácanie puku.
 |
| Gustav Nyquist a Tomáš Tatar (Rick Osentoski, USA Today Sports) |
Straty puku sa v NHL počítajú od konca 90. rokov prostredníctvom štatistiky "giveaways". Giveaway možno charakterizovať ako stratu puku vo chvíli, kedy ho má hráč v držaní a stratí ho v prospech svojho súpera. Strata puku môže byť inými slovami založenie akcie pre súpera, alebo doslova odovzdanie puku súperovi. Za giveaway sa ale nepovažuje zámerné nahodenie puku do obranného pásma súpera.
Stratené puky nie sú tak presnou štatistikou ako strelené góly alebo gólové prihrávky. Existuje dokonca polemika o tom, do akej miery sú tieto štatistiky vierohodné a objektívne. Medzi štatistikmi existujú očividné rozpory v tom, čo je a čo nie je giveaway. Tieto rozpory sa následne zvyknú prejaviť v ich nejednotnom počítaní v jednotlivých arénach v NHL. V každom prípade sú to štatistiky, ktoré neradno ignorovať, pretože hovoria o situáciách, ktoré často vedú ku gólovým príležitostiam alebo gólom súpera.
Tatar a Nyquist v tejto sezóne strácali puk častejšie ako ktorýkoľvek iní útočníci Red Wings. Tatar bol najhorší so 40 stratenými pukmi, Nyquist mu sekundoval na druhom mieste s 32 stratami. Nyquist strácal puk podobným tempom ako v ročníku 2013/14. Tatar sa výrazne zhoršil - zatiaľ čo v predchádzajúcej sezóne stratil v priemere 0,26 puku na zápas, v tejto sezóne to bol takmer dvojnásobok - 0,48 puku na zápas.
Viaceré straty, ktoré si Tatar a Nyquist v tejto sezóne pripísali, viedli ku gólom súpera. Ako príklad možno uviesť ich straty v ofenzívnom pásme vo dvoch zápasoch na ľade tímu Toronto Maple Leafs. V tom prvom, hranom 22. novembra 2014, chyboval Nyquist, čo v konečnom dôsledku viedlo k prehre Red Wings v pomere 1:4. V tom druhom, hranom o 21 dní neskôr, chyboval Tatar, čo nakoniec viedlo k ďalšej prehre Red Wings s rovnakým skóre. Osobitnou kapitolou bol domáci zápas proti San Jose Sharks z 26. marca. Red Wings vtedy prehrali 4:6 a Tatar s Nyquistom si pripísali až po štyri straty puku, čo je niečo, čo sa len tak nevidí.
Na obranu týchto dvoch európskych šťúrikov je potrebné uviesť, že straty puku poukazujú nielen na samotné chyby, ale aj na prirodzenosť týchto chýb, vychádzajúcu z hry s pukom alebo z vyššieho času stráveného na ľade. Znamená to, že čím je hokejista aktívnejší a čím viac hráva, tým viac pukov môže strácať. V zmysle tejto skutočnosti potom možno konštatovať, že napr. Tatar začal v tejto sezóne strácať viac pukov ako predtým aj preto, že v priemere hrával takmer o dve minúty viac ako v predchádzajúcom ročníku.
Straty puku teda nemusia znamenať, že dotyčný hráč hrá zle. Jedným príkladom za všetky je kapitán New York Islanders John Tavares, ktorý bol tento rok nominovaný na Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča sezóny aj napriek tomu, že jeho 109 stratených pukov bolo najviac medzi všetkými útočníkmi v NHL.
Straty puku sú na druhú stranu dobré v tom, že pomáhajú poukazovať na hru toho ktorého hráča a odhaľovať slabiny, ktoré by mohol odstrániť. Tatar a Nyquist radi hrávajú s pukom, čoho výsledkom sú aj také situácie, pri ktorých držia puk zbytočne dlho, čím sa dostávajú do komplikácií, nehrajú jednoducho a v kritických chvíľach sa uchyľujú k rozhodnutiam vyúsťujúcim do gólových príležitostí alebo gólov súpera.
Tatar a Nyquist už dokázali, že aj napriek mladému veku a subtílnej postave sú osvedčenými strelcami, ktorí by sa ešte mali zlepšovať. Obaja títo hráči majú rezervy v hre bez puku, čo je u Red Wings dobre poznať, a ich hlavnou spoločnou slabinou býva prehnaná manipulácia s pukom, často vedúca k jeho strate.
Stratené puky v podaní Tatara a Nyquista bývajú nápadné. Môžu byť dôsledkom ich mladého veku, vyššieho času na ľade, alebo ich charakteristického herného štýlu. Sú to ale štatistiky, ktoré sa počítajú problematicky a nejednotne. Z týchto a ďalších dôvodov preto nemusia znamenať nič obzvlášť dôležité.
Jedno však zostáva bez ohľadu na to, či stratené puky majú alebo nemajú význam.
Je to hrejivá predstava o tom, akí dobrí títo hráči ešte môžu byť, ak sa naučia hrať trochu priamočiarejšie a v niektorých kritických okamihoch sa rozhodnú, že predvedú niečo celkom prosté, ale bezpečné.