MARTIN UŽÁK | 18.11.2010
Útočník Daniel Cleary krátko po svojom góle do siete Blues (kredit: Dave Reginek, Detroit Red Wings; 17.11.2010) |
Preview: boj o prvé miesto v divízii
Súboj
prvých dvoch tímov Centrálnej divízie, v ktorom sa dnes v noci stretli
vedúci Detroit Red Wings v konfrontácii so St. Louis Blues, mal byť
úžasným predstavením dvoch najlepších gólmanov NHL od olympijskej
prestávky z lanskej sezóny. Domáci Jimmy Howard odvtedy zaznamenal 25 a
hosťujúci Jaroslav Halák pre zmenu 17 víťazstiev v dlhodobej časti. Obe
mužstvá sa v úvode ročníka prezentovali výbornou defenzívou, takmer
vôbec nestrácali body a drali sa nielen na čelo svojho päťčlenného
šampionátu, ale i na poprednú pozíciu Západnej konferencie či celej
súťaže.
Blues
však vstupovali do stretnutia s nelichotivou bilanciou štyroch porážok v
rade, počas ktorých zaznamenali veľký prepad svojej úžasnej defenzívnej
stability, tak typickej zo začiatku novej sezóny 10/11. Samotný Halák
si v posledných troch zápasoch svojho tímu pripísal na konto tri prehry,
v ktorých podával iba podpriemerné výkony. Naproti tomu Howard a celý
tím Red Wings sa tešili vynikajúcim výsledkom, ktoré si ďalej užívajú na
dlhej šnúre zápasov strávených v domácej Joe Louis Arene. Dnešným prvým
vzájomným meraním síl s Blues načali už jej druhú polovicu a verili, že
i po dnešku si pre seba ponechajú plný počet bodov.
Prvá tretina: skvelý Howard a Halákova hrúbka
Hneď
úvodná časť hry priniesla vynikajúci hokej plný korčuľovania a rýchlych
prechodov stredným pásmom. Red Wings boli spočiatku lepším mužstvom,
rýchlo sa dostávali s pukom z vlastnej tretiny a v prvých 10 minútach si
postupne vytvorili súvislý pozičný tlak, z ktorého vyťažili i niekoľko
veľkých príležitostí. Halák predviedol radu výborných zákrokov, a to
najmä v súbojoch zoči-voči domácim hráčom: Jiří Hudler i Henrik
Zetterberg sa pred ním ocitli celkom osamotení, no svoje bekhendové
pokusy zúročiť nedokázali. Červené krídla sa často dostávali do trvalých
zámkov, výborne napádali a odoberali puky u mantinelov a v rohoch, kde
im Blues najskôr príliš nestíhali. Hostia sa tak spoliehali predovšetkým
na protiútoky, z ktorých boli paradoxne ešte strelecky aktívnejší, než
domáci.
Príležitostí
na skórovanie bolo skutočne dostatok, hra sa veľmi málo prerušovala,
jej plynulosť ubiehala v dlhých troch- až päťminútových intervaloch.
Blues boli nebezpeční najmä v posledných piatich či šiestich minútach
tretiny a vďaka maximu využívania svojich schopností sa stali Detroitu
viac než vyrovnaným súperom. Výborne ubránili jeho presilovku a do
početnej výhody sa v závere tejto časti hry dostali i sami. Hosťujúci
hokejisti nemali priveľké množstvo šancí, no zápasu mohli dať celkom iný
charakter v absolútnom úvode i závere prvej tretiny. Najskôr, len
niekoľko sekúnd po prvom vhadzovaní, mohol pred bránou dorážať Brad
Boyes, no Howard spolu s výborným zablokovaním od Pavla Daciuka puk
odvrátil. Druhý veľký zákrok domáceho brankára prišiel v poslednej
sekunde periódy, keď sa skvele premiestnil k pravej tyči a dvakrát
zlikvidoval dobiedzanie Patrika Berglunda, ktorý zakončoval do
polootvorenej brány.
Druhá tretina: začiatok ofenzívnych pretekov
Úvodné
minúty druhej časti hry priniesli ďalšie zvýšenie aktivity zo strany
Red Wings, ktorej Blues kontrovali rýchlymi brejkmi. Hostia sa pri
útočení a streľbe vždy jedným útočníkom tlačili do bránky a využívali
tak laxnú hru Krídel najmä okolo ich vlastnej modrej čiary, u ktorej
mali vždy dostatok priestoru. Energická hra hostí robila Detroitu značné
problémy, hokej to bol znova výborný, no až príliš otvorený, a to najmä
v druhej polovici tretiny. St. Louis svoje dobré napádanie a rýchlosť
korunovali začiatkom 29. minúty, kedy sa po góle v presilovke dostali do
zaslúženého vedenia 1-2. Wings sa vrátili do vyššieho tempa opäť vďaka
štvrtej formácii, keď po strieľanej prihrávke Briana Rafalskiho tečoval
puk pred bránou osamotený Abdelkader. Zakrátko domáci dokonca už viedli,
keď sa nečakanou tvrdou strelou z uhla prezentoval Dan Cleary. Blues sa
vďaka dravému a hlbokému forčekingu ale opäť podarilo vyrovnať, po
chybe Johana Franzéna upravil na 3-3 Andy McDonald. Krásnu prihrávku na
jeho gól zaznamenal Boyes.
Tretia tretina: výbuch Blues v závere
Na
neefektívnu hru svojej prvej útočnej rady reagoval domáci tréner Mike
Babcock viacerými zmenami a na ľad tak chodievali postupne stále viac
poprehadzované formácie. Daciuk s Zetterbergom sa skutočne dostali späť
do svojej typickej kombinačnej hry, no prvá polovica tretej tretiny
znova patrila skôr vynikajúcim hosťom. Blues domácich i napriek ich
veľkému nasadeniu umne vytláčali z dobrých pozícií a až na menšie
výnimky (veľká šanca Mikea Modana, ktorého Halák v ďalšom súboji jeden
na jedného skvele vychytal) boli lepším tímom. Začiatok tejto časti hry
sprevádzal dosiaľ najofenzívnejší hokej s množstvom veľkých šancí na
oboch stranách. Bluesmanom ale očividne začínala dochádzať energia, už v
52. minúte, po chybe Haláka za bránkou, kde nezachytil puk, strieľal do
tyče bek Rafalski (predtým, ešte v druhej tretine, nastrelil žŕdku i
Abdelkader).
Výsledok: Red Wings víťazia 7:3
Záver
dnešného nočného zápasu krutým spôsobom určil za víťaza veľkého
brankárskeho duelu mladého gólmana Detroitu. Red Wings vďaka efektívnemu
ofenzívnemu uragánu zo záverečných minút tretej časti hry detronizovali
súperovu defenzívu, ktorá sa pod obrovským nasadením domácich prakticky
celkom rozložila. Bolo to cítiť u všetkých štyroch kľúčových gólov: pri
Zetterbergovej úžasnej akcii, kedy Halák pustil za seba ľahký puk, pri
fantastickej prihrávke Modana od mantinelu a góle Clearyho, či pri
streľbe od modrej čiary, kedy pred bránou zostával osamotený majster
svojho remesla, Tomas Holmström. Wings zaznamenali v zápase množstvo
stratených pukov, ich prvá útočná formácia dlho nemohla nájsť recept na
efektívne dotiahnutie svojich akcií a k pôvodne vyrovnanému priebehu
duelu prispela i aktívna hra Bluesmanov bez puku, ktorí predviedli po
sérii slabých výkonov súrodejšiu a najmä odvážnejšiu hru.
Trpkosť
prehry zvyšuje hosťom i fakt, že domácim boli viac ako 50 minút
minimálne vyrovnaným protivníkom. Blues hrali vo vysokom tempe, boli
aktívnejší a jednoduchší v ofenzíve a výborne využívali svoju rýchlosť.
Otvorená partia, do ktorej sa s Detroitom pustili (najmä od začiatku
druhej tretiny), si však vybrala svoju daň v podobe pokazeného záveru
zápasu. Red Wings tak opäť využili svoju najväčšiu zbraň: dokázali nájsť
spôsob, ako vyhrať, i keď dianie na ľade vyzeralo po väčšinu času v ich
neprospech. Do konečného účtovania výraznou mierou prehovorila šírka a
talent kádrov, ako i prínos štvrtej útočnej formácie Wings, ktorá bola
spolu s prvým útokom Blues najkrajšou ozdobou na ľade. V neposlednom
rade boli rozdielovým kľúčom i výkony oboch brankárov.
Jimmy
Howard i napriek trom inkasovaným gólom bol jedným z najlepších hráčov
domácich, ak nie vôbec najlepší. Rozdiel v porovnaní s výkonom Haláka
bol najmä v tom, že Howard vždy úžasnou mierou prispel k udržaniu
nerozhodného stavu, kedy mali Blues šancu dostať sa do vedenia. Veľké
zákroky predviedol v úvode i závere prvej časti hry, no rozhodujúcimi
momentmi bol jeho pokojný a chladný výkon pri rade obrovských šancí,
ktoré mali (hlavne v záverečnej časti hry) Blues za stavu 3-3. Howard
pôsobí chladnokrvne a neoblomne, z posledných 27 zápasov základnej časti
(i zo sezóny 09/10) zaznamenal 23 výhier a len jedinú porážku po 60
minútach. Okrem gólmana boli najlepšími domácimi hráčmi i Dan Cleary,
Jonathan Ericsson, Brian Rafalski a Justin Abdelkader.
Jaroslav
Halák, ktorý zaznamenal v prvých ôsmich zápasoch novej sezóny šesť
víťazstiev, teraz podľahol už štvrtýkrát v rade, pričom v týchto
porážkach inkasoval z celkového počtu 95 striel až v 17 prípadoch. Blues
ku všetkému v posledných štyroch stretnutiach na klziskách súperov
počítajú negatívne skóre 10-26. Zdá sa, že kríza St. Louis sa i pre
množstvo kľúčových zranení a vytratenie pracovitejšieho defenzívneho
ducha stále väčšmi prehlbuje. Potvrdilo sa to i v dnešnom zápase, kedy
sa za obranou Bluesmanov ocitali domáci útočníci až priveľmi často. Z
individuálnych výkonov na ľade potešili prínosy Brada Boyesa, Brada
Winchestera či dvojice Jay McClement - B. J. Crombeen.