MARTIN UŽÁK | 13.04.2014
Zranenia, nevyrovnané výkony, chyby v defenzíve a prehry na domácom ľade vyvolávali u mnohých ľudí dojem, že 13. apríl 2014 bude dňom, kedy sa sezóna 2013/14 pre mužstvo Detroit Red Wings skončí. Turbulentná základná časť však došla k záveru, na aký sú Red Wings zvyknutí.
Zranenia, nevyrovnané výkony, chyby v defenzíve a prehry na domácom ľade vyvolávali u mnohých ľudí dojem, že 13. apríl 2014 bude dňom, kedy sa sezóna 2013/14 pre mužstvo Detroit Red Wings skončí. Turbulentná základná časť však došla k záveru, na aký sú Red Wings zvyknutí.
 |
| Gustav Nyquist a Tomáš Tatar (Rick Osentoski, USA Today Sports) |
Mužstvu z Hockeytownu sa v tejto sezóne podaril ďalší husársky kúsok, keď sa rovnako ako vlani vzoprelo osudu, rovnako ako vlani ho vzalo do vlastných rúk a rovnako ako vlani sa napriek viacerým nepriaznivým okolnostiam prebojovalo do play-off, v ktorom nebude chýbať už 23. ročník v rade.
Dres s okrídleným kolesom si v tejto sezóne oblieklo celkom 38 hokejistov, čo je najviac za posledných 23 rokov. Frekventované absencie, neadekvátne výkony niektorých veteránov a vynútené zmeny v zostave spôsobili, že najproduktívnejší hokejisti mužstva sa priblížili iba k 50-bodovej hranici, ktorá je u lídrov kanadského bodovania v sezóne bez výluky vôbec najnižšia za posledných 68 rokov. Svoj prvý zápas v NHL v tomto ročníku za Red Wings odohralo až deväť nováčikov, čo je najviac za posledných 23 rokov.
V NHL v ostatných 23 ročníkoch niet inej organizácie, ktorá by podobnú záťaž dokázala zvládnuť. Kluby, ktoré takéto problémy postihli, zväčša skončili pod postupovou čiarou do play-off a svoje mužstvo začali prebudovávať od základov. Red Wings si však zaumienili, že zranenia a nutnosť generačnej výmeny ich nezastavia a že svoje prebudovávanie uskutočnia za pochodu, aby mohli postúpiť do play-off.
Zranenia sa u Red Wings stali tabu. Nekonečné debaty o absentujúcich hráčoch sa viedli iba medzi fanúšikmi a novinármi, zatiaľ čo vo vnútri tímu boli nežiaducou témou. Tento menej obvyklý prístup k médiám stanovil tréner Mike Babcock. Jeho nevôľa rozprávať o zraneniach dala mladším hráčom pocit, že do mužstva neprišli preto, aby v ňom niekoho zastupovali, ale preto, aby ukázali, čo dokážu oni sami.
Mladíkov, ktorí dostali možnosť starať sa o svoje vlastné výkony, bolo v tíme kvantum. Ako prví si svoje pozície upevnili Danny DeKeyser a Tomáš Tatar, aby sa k nim neskôr pridali Gustav Nyquist, Luke Glendening, Tomáš Jurčo a Riley Sheahan. Toto sexteto energických benjamínov sa stalo primárnym dôvodom, vďaka ktorému Red Wings ožili a ich blednúca tvár získala svieži nádych.
Je zrejmé, že bez prítomnosti DeKeysera, Tatara, Nyquista, Glendeninga, Jurča a Sheahana by sa Red Wings do play-off nedostali. Avšak i keď sú títo mladí hráči mnohými vnímaní ako záchrancovia, je nutné pripomenúť, že bez obkolesenia vhodnými veteránmi by ich príspevky vyšli navnivoč.
Prítomnosť skúsených lídrov bola v tejto sezóne cítiť viac ako po minulé roky - i preto, že Pavel Daciuk a Henrik Zetterberg vynechali takmer polovicu základnej časti. Pri ich absencii sa ukázalo, akými dôležitými súčasťami tohto tímu sú enormne vyťažovaný Niklas Kronwall a tendenčne produkujúci Johan Franzén. Podobný význam patril aj Danielovi Alfredssonovi s jeho brilantným prehľadom, ako aj Davidovi Legwandovi, ktorého príchod pred uzávierkou prestupov pomohol konsolidovať stred útoku.
Popri starších a mladších hráčoch boli dôležití aj viacerí zrelí hokejisti. Postup do play-off by nebol dokonaný, ak by Drew Miller nebol základným prvkom solídnej hry v oslabení, ak by sa Kyle Quincey po ďalšom slabšom štarte výrazne nezlepšil a nestabilizoval svoju hru, ak by Darren Helm nenabral druhý dych a po dlhodobej absencii nezačal strieľať góly, ak by Jimmy Howard nezačal častejšie vyhrávať a ak by jeho kolega z bránkoviska Jonas Gustavsson aj napriek zraneniam neuberal zo svojho agresívneho štýlu a nepredvádzal odvážnu akrobaciu, ktorú v Hockeytowne nebolo vidieť od čias legendárneho Dominika Hašeka.
Prirodzene, ako verný fanúšik Detroit Red Wings vždy veríte, že mužstvo má dostatok talentu a schopností na to, aby v nevyspytateľných vyraďovacích bojoch dokráčalo k zisku Stanley Cupu.
Ak však rešpektujete kvalitu konkurencie a prihliadate na skutočnosť, že v tomto ťažko skúšanom tíme prebieha proces, v ktorom sa mnohí hráči ešte len učia, ako byť lepšími, vďačný ste už teraz.
Súčasným Detroit Red Wings patrí absolutórium už za to, že sa do play-off dostali.
Dres s okrídleným kolesom si v tejto sezóne oblieklo celkom 38 hokejistov, čo je najviac za posledných 23 rokov. Frekventované absencie, neadekvátne výkony niektorých veteránov a vynútené zmeny v zostave spôsobili, že najproduktívnejší hokejisti mužstva sa priblížili iba k 50-bodovej hranici, ktorá je u lídrov kanadského bodovania v sezóne bez výluky vôbec najnižšia za posledných 68 rokov. Svoj prvý zápas v NHL v tomto ročníku za Red Wings odohralo až deväť nováčikov, čo je najviac za posledných 23 rokov.
V NHL v ostatných 23 ročníkoch niet inej organizácie, ktorá by podobnú záťaž dokázala zvládnuť. Kluby, ktoré takéto problémy postihli, zväčša skončili pod postupovou čiarou do play-off a svoje mužstvo začali prebudovávať od základov. Red Wings si však zaumienili, že zranenia a nutnosť generačnej výmeny ich nezastavia a že svoje prebudovávanie uskutočnia za pochodu, aby mohli postúpiť do play-off.
Zranenia sa u Red Wings stali tabu. Nekonečné debaty o absentujúcich hráčoch sa viedli iba medzi fanúšikmi a novinármi, zatiaľ čo vo vnútri tímu boli nežiaducou témou. Tento menej obvyklý prístup k médiám stanovil tréner Mike Babcock. Jeho nevôľa rozprávať o zraneniach dala mladším hráčom pocit, že do mužstva neprišli preto, aby v ňom niekoho zastupovali, ale preto, aby ukázali, čo dokážu oni sami.
Mladíkov, ktorí dostali možnosť starať sa o svoje vlastné výkony, bolo v tíme kvantum. Ako prví si svoje pozície upevnili Danny DeKeyser a Tomáš Tatar, aby sa k nim neskôr pridali Gustav Nyquist, Luke Glendening, Tomáš Jurčo a Riley Sheahan. Toto sexteto energických benjamínov sa stalo primárnym dôvodom, vďaka ktorému Red Wings ožili a ich blednúca tvár získala svieži nádych.
Je zrejmé, že bez prítomnosti DeKeysera, Tatara, Nyquista, Glendeninga, Jurča a Sheahana by sa Red Wings do play-off nedostali. Avšak i keď sú títo mladí hráči mnohými vnímaní ako záchrancovia, je nutné pripomenúť, že bez obkolesenia vhodnými veteránmi by ich príspevky vyšli navnivoč.
Prítomnosť skúsených lídrov bola v tejto sezóne cítiť viac ako po minulé roky - i preto, že Pavel Daciuk a Henrik Zetterberg vynechali takmer polovicu základnej časti. Pri ich absencii sa ukázalo, akými dôležitými súčasťami tohto tímu sú enormne vyťažovaný Niklas Kronwall a tendenčne produkujúci Johan Franzén. Podobný význam patril aj Danielovi Alfredssonovi s jeho brilantným prehľadom, ako aj Davidovi Legwandovi, ktorého príchod pred uzávierkou prestupov pomohol konsolidovať stred útoku.
Popri starších a mladších hráčoch boli dôležití aj viacerí zrelí hokejisti. Postup do play-off by nebol dokonaný, ak by Drew Miller nebol základným prvkom solídnej hry v oslabení, ak by sa Kyle Quincey po ďalšom slabšom štarte výrazne nezlepšil a nestabilizoval svoju hru, ak by Darren Helm nenabral druhý dych a po dlhodobej absencii nezačal strieľať góly, ak by Jimmy Howard nezačal častejšie vyhrávať a ak by jeho kolega z bránkoviska Jonas Gustavsson aj napriek zraneniam neuberal zo svojho agresívneho štýlu a nepredvádzal odvážnu akrobaciu, ktorú v Hockeytowne nebolo vidieť od čias legendárneho Dominika Hašeka.
Prirodzene, ako verný fanúšik Detroit Red Wings vždy veríte, že mužstvo má dostatok talentu a schopností na to, aby v nevyspytateľných vyraďovacích bojoch dokráčalo k zisku Stanley Cupu.
Ak však rešpektujete kvalitu konkurencie a prihliadate na skutočnosť, že v tomto ťažko skúšanom tíme prebieha proces, v ktorom sa mnohí hráči ešte len učia, ako byť lepšími, vďačný ste už teraz.
Súčasným Detroit Red Wings patrí absolutórium už za to, že sa do play-off dostali.