MARTIN UŽÁK | 28.04.2011
Cesta do semifinále Západu... Wings predviedli v úvodnom kole play-off v súboji s Phoenix Coyotes úžasný výkon, ktorým kontrolovali priebeh po takmer celých 240 minút štyroch stretnutí. Tempo hry patrilo Krídlam trvale, čo sa premietlo do náramne jednoznačnej jazdy, v ktorej nebolo väčších problémov. Sharks si vo svojej odnoži počkali na menšie výkyvy, ktorým sa nevyhol najmä gólman Antti Niemi, vlaňajší víťaz Stanley Cupu s Chicagom. Oslabenia Los Angeles Kings, ktorí boli nútení hrať bez svojho najproduktívnejšieho hráča Anžeho Kopitara, však nakoniec San Jose využilo. Za kľúčový možno označiť najmä tretí duel, kedy Sharks obrátili skóre z 0-4 na 6-5 v predĺžení, aby sa neskôr tešili z postupu po výsledku 4-2 na zápasy. Najväčšou osobnosťou série sa stal ich forward Ryane Clowe, San Jose malo inak so svojím divíznym rivalom radu starostí, Kráľom totiž výborne chytal Jonathan Quick a náramne dokázali ťažiť z produkcie svojich obrancov.
Čo našepkáva história?... Red Wings a Sharks sa v play-off stretávajú po celkom piatykrát. Ich prvá vzájomná konfrontácia tohto druhu z druhej polovice apríla 1994 skončila veľkým prekvapením, keď Krídla podľahli z pozície víťaza Západnej konferencie svojmu súperovi v prvom kole play-off pomerom 3-4. V máji 1995 boli Wings už úspešnejší a San Jose zmietli pomerom 4-0, keď k úvodnému víťazstvu 6-0 pridali ďalšie tri o zhodnom výsledku 6-2. K tretiemu stretu týchto dvoch klubov prišlo až o celých 12 rokov neskôr, kedy play-off 2007 pokračovalo po víťazstve 4-2 už iba pre Detroit. Posledné meranie síl majú oba kluby v čerstvej pamäti z vlaňajška; San Jose vtedy vyrovnalo vzájomnú bilanciu v play-off na 2-2 v piatich zápasoch. Tohtoročné prekríženie hokejok bude už štvrtým stretnutím klubov v druhom kole play-off Západnej konferencie za sebou. S výnimkou mája 1995, kedy Wings po zdolaní súpera postúpili neskôr až do priamych bojov o Stanley Cup, sa však víťaz tejto série nikdy viac netešil a s vyraďovacími bojmi sa neskôr lúčil pred bránami finále.
Novodobá história kópiou... Tretia séria v priebehu posledných piatich sezón je už dôvodom, ktorý dostatočnú rivalitu medzi oboma organizáciami nijak nevyvráti. Oba kluby patria medzi popredné už mnoho rokov a ani v tohtoročnej edícii nebude chýbať štipka nabudenia plynúca z predošlých bojov. Obidva tímy sa ku všetkému v druhom kole play-off stretávajú i za rovnakých okolností začiatku v Kalifornii. Sharks vlani prešli prvým kolom bojov po šiestich zápasoch s Coloradom, aby neskôr po vyradení Detroitu padli vo finále konferencie v štyroch dueloch proti Blackhawks, neskorším celkovým víťazom. Pre Red Wings sú odvetné boje proti San Jose ešte o niečo pikantnejšie, keďže Krídla dosiaľ kopírujú svoj vlaňajší program a znova raz tak hrajú proti súperovi z Pacifickej divízie, ktorá patrí momentálne medzi najlepšie v NHL. Lanské porovnanie vyznelo pre "Žralokov" vďaka štyrom vyrovnaným zápasom a jednogólovým víťazstvám, ktorým Detroit konkuroval iba v jednom súboji, kde svojho soka porazil po šiestich bodoch Johana Franzéna (4+2) vysoko 7-1.
Mimoriadne dôležitý štart... Historické štatistiky napovedajú, že mužstvo, ktoré vyhrá úvodný duel akejkoľvek série, postupuje do ďalšieho kola (alebo víťazí vo finálovej sérii) v 67 % prípadov. Vlaňajší úvod série Wings a Sharks toto tvrdenie potvrdzoval nielen štatisticky, ale i herne. Bol to práve onen 29. apríl 2010, ktorý začal skazu Krídel po drvivom štarte Žralokov, ktorí sa v rozmedzí 79 sekúnd desiatej a jedenástej minúty dostali do vedenia 3-0. S odstupom času ide samozrejme len o čísla, ktoré v aktuálnom boji nemajú žiadnu hodnotu. Aký to má teda všetko význam? Nuž, keď sa blížiaceho sa 29. apríla 2011 vhodí úvodné buly celej série, bude to takmer celých deväť dní, čo Red Wings nehrali jediný zápas. Pochybnosti o tom, že atmosféra play-off mohla z tímu touto dobou akosi jemne vyprchať, sú preto rozhodne na mieste. Tak široký oddych pred ďalším kolom je vo vypätých chvíľach veľkým pozitívom a obrovsky nápomocným faktorom, no rovnako stavia pred mužstvo výkričník, keďže nikdy nie je vylúčené, že svoju výbornú formu z prvého kola mohlo stratiť.
Ako hrať a nehrať... Za naháňaním popredných priečok a dominantnými výkonmi, ktorým sa zvyšok ligy v posledných rokoch zväčša iba prizerá, stojí spôsob hry samotnej, u oboch klubov prakticky takmer rovnaký. Ako Red Wings, tak i Sharks sa presadzujú predovšetkým hokejom založeným na vysokej kontrole puku a kombinácii, pri ktorej sa súperovi nikdy neustupuje. Obe mužstvá majú svoje kľúčové jadro hráčov pohromade už niekoľko rokov, obe rady udávajú zápasom tempo a sami určujú, akým smerom sa budú duely uberať. Tento spôsob hry je rozšírený pod označením "puck-possession game", a napr. pre diváka je výhodný v tom, že sa pri ňom dajú veľmi ľahko rozpoznať chyby alebo pozitíva. Vlaňajšie meranie síl rozhodla skutočná rada jednoduchostí. Wings utrpeli porážku pre horší vstup, inokedy pre laxnosť pri protiútokoch, v iných prípadoch zas trebárs pre nedôslednosť a z nej následne plynúce niekoľkogólové obraty. Rozhodlo množstvo vylúčení a najmä vhadzovania, ktoré boli a zrejme i teraz budú prvoradým faktorom (ne)úspechu.
Rovnako, a predsa odlišne... Hra oboch tímov samozrejme nie je celkom rovnaká. Podobná je len jej akási "politika" a situácie, ktoré má na ľade vyvolávať. Najväčší paradox v tomto porovnávaní tkvie predovšetkým pri pohľade na hráčsky káder. Každý z týchto dvoch účastníkov blížiaceho sa druhého kola play-off totiž na dosahovanie jednotlivých herných cieľov využíva celkom inak vychovaných hráčov. Wings získavajú technickú zručnosť a kombinačnú kreativitu z hry Európanov, ktorí majú v poli a najmä v rámci kľúčových úloh na ľade väčšie zastúpenie ako kanadskí a americkí hokejisti. V poli Sharks nájdeme pre zmenu presný opak; mužstvo je tvorené takmer rýdzo zámorskými hráčmi, ktorým náležia i rozhodujúce úlohy. Neznamená to však, že Európania v kádri San Jose pôsobia len akýmsi doplňujúcim dojmom - ako Niclas Wallin, tak i jeho švédsky kolega Douglas Murray sú dôležitými obrancami a podstatnými súčasťami samotnej defenzívnej činnosti o tvrdej práci vo vlastnom pásme. Herný efekt, ktorý dostávajú Sharks od svojich "domácich" hráčov, je rovnaký ako v prípade európsky postaveného tímu Red Wings.
Pozornosť v bránkovisku... Minuloročný rozdiel medzi brankármi i samotnou hrou obrancov pred nimi bol v sérii Red Wings a Sharks dostatočne rozdielny. V aktuálnej edícii play-off sa v tomto smere dosiaľ darilo skôr Detroitu. Jimmy Howard zaznamenal v prvom kole 91,5 %-nú úspešnosť zákrokov, ako jediný zo všetkých pravidelne nastupujúcich gólmanov ešte neprehral a v každom jednom zápase proti Phoenixu predviedol radu veľkých zákrokov, ktoré mužstvu skutočne pomohli. Pri zisku týchto mét mu pritom výrazne asistovala obrana Krídel, ktorá v porovnaní so základnou časťou už nepúšťala toľko súperových striel a po celý priebeh série si bedlivo strážila priestor pred vlastnou bránkou. Prvý gólman San Jose Antti Niemi sa naopak trápil. Jeho úspešnosť zákrokov dosiahla len slabých 86,3 % a v dvoch dueloch ho dokonca musel zastupovať aj jeho fínsky kolega Antero Niittymäki. Obom dvadsaťsedemročným prvým gólmanom stále chýba široká zápasová prax (Niemi odchytal vo vyraďovacích bojoch dosiaľ iba 28 zápasov, Howard dokonca iba 16), no svoje kvality už jednoznačne potvrdili.
Čerství pamätníci opačnej strany... Podobnosť herných štýlov mužstiev tkvie najmä v predstavách lídrov trénerských tímov. Zatiaľ čo hlavný tréner Wings Mike Babcock využíva konkrétny herný štýl prakticky už od svojho príchodu z Anaheimu, kouč San Jose Todd McLellan ho odvodzuje práve od skúseností, ktoré nadobudol počas svojho pôsobenia v Detroite. McLellan bol jedným z Babcockových asistentov v rokoch 2005 až 2008 a Sharks si ho ako hlavného trénera vyhliadli po zisku Stanley Cupu. Spojenie McLellanových ideí s Wings netreba vnímať ako neobjektívne, keďže pravidelne a verejne sa o ne opiera jednak on sám, a jednak sú tieto črty dostatočne badateľné i na samotnej hre tímu. McLellan však nie je jediným zástupcom, ktorí pozná pôsobenie u oboch organizácii. Z opačnej strany bude séria znova raz špeciálnou i pre obrancu Krídel Brada Stuarta. Rodák z Rocky Mountain House pôsobil v tíme Sharks na prelome tisícročí, kedy tu v priebehu rokov 1999 až 2005 odohral celkom 377 zápasov základnej časti. V blízkosti San Jose dokonca dodnes býva.
"Slepé" posily a tí ostatní... Aby zaujímavosti nebolo málo, tak konfrontácie týchto dvoch klubov v play-off sa nedočkali dvaja hráči, ktorí sa o svoje miesto uchádzali v priebehu základnej časti. Bývalý bek Detroitu Andreas Lilja bol v San Jose na skusoch v prípravnom kempe, do ktorého mu cestu otvorilo avízo samotného kouča McLellana, no po neúspešnej skúške nakoniec neskôr podpísal zmluvu s divíznym rivalom z Anaheimu. Dlhoročný brankár Sharks Jevgenij Nabokov sa po opustení európskych ľadov zasa pri návrate za more snažil dostať do kádra Red Wings, no jeho kontrakt podpísaný pred uzávierkou prestupov prešiel do držby New York Islanders, ktorí využili právo siahnuť po ňom do 24 hodín pri jeho januárovom pobyte na waiver listine. McLellan a Stuart sú tak jedinými mužmi, ktorí poznajú podmienky oboch organizácií. V minulosti pôsobili v oboch kluboch napr. brankár Mike Vernon, obrancovia Bob Rouse, Todd Gill, Yves Racine, a útočníci Ray Sheppard, Kevin Miller, Mikael Samuelsson, Ray Whitney, Bob Errey, Igor Larionov alebo Adam Graves.
Zdraví alebo zranení?... Dianie z posledných dní napovedá, že oba základné kádre by mali byť na boje pripravené. Sharks oželeli v prvom kole iba obrancu Kenta Huskinsa, ktorý pauzuje na listine zranených hráčov od konca februára pre zranenie v hornej časti tela. Skúsený zadák sa mal do diania zapojiť v priebehu série, no jeho návrat sa napokon ešte odložil. V druhom stretnutí chýbal Žralokom bek Ian White, odpočívajúci po zranení tváre. Zvyšok série však nevynechal, podobne ako produktívny Ryane Clowe, nehrajúci v záverečných troch zápasoch základnej časti pre zranenie v dolnej časti tela. Krídlam chýbalo v prvom kole zopár dôležitých hráčov. Dlhšie obdobie je so slabinami indisponovaný náhradný gólman Chris Osgood, v celej sérii nehral Henrik Zetterberg, s poranením členka bojoval chvíľu aj Johan Franzén. Obaja forvardi by však už mali byť k dispozícii. Či už pôjde o ďalej nešpecifikované zranenia alebo nastupovanie pod bolesťou, pravda vyjde navonok až na samom konci. V úspešnom play-off predsa nikdy nemožno uhnúť či prezradzovať príliš.
Po piatkovom spustení série v San Jose odohrajú oba kluby v kalifornskom meste i druhý duel, ktorý je na programe v nedeľu 1. mája. Do Detroitu sa séria presunie zápasmi stanovenými na 4. a 6. mája, aby sa neskôr v prípade potreby dohrávala v piatom, šiestom či siedmom stretnutí, a to 8., 10. alebo 12. mája 2011. Pomaličky štartujúce konferenčné semifinále je súbojom už iba ôsmich najlepších tímov NHL. Vlani sa pre Krídla stala táto zastávka konečnou, a preto verme, že v tomto roku bude všetko inak.
Detroit Red Wings úspešne zvládli osemfinálové kolo play-off a zajtrajšou nocou sa vracajú do bojov o Stanley Cup, keď úvodným stretnutím na ľade San Jose Sharks otvoria druhé semifinále Západnej konferencie. Meranie síl s tradičným súperom a rivalom posledných rokov, s ktorým sa Wings pravidelne preťahujú o čelo celej súťaže, bude už celkom inou previerkou a testom vyžadujúcim si vyšší výkonnostný level. Rozhodujúci význam môže mať v konečnom účtovaní čokoľvek, vzhľadom na kvalitu oboch tímov možno navyše očakávať výbornú a dramatickú sériu. Všetko podstatné a pravdepodobne kľúčové nájdete v tomto krátkom preview, ktoré sa okrem štandardných informácií a faktov snaží vyzdvihovať do popredia aj rôzne zaujímavosti a perličky, idúce v samotných bojoch stranou.
 |
| Red Wings vs Sharks (Dave Reginek, Detroit Red Wings; 22.02.2011) |
Cesta do semifinále Západu... Wings predviedli v úvodnom kole play-off v súboji s Phoenix Coyotes úžasný výkon, ktorým kontrolovali priebeh po takmer celých 240 minút štyroch stretnutí. Tempo hry patrilo Krídlam trvale, čo sa premietlo do náramne jednoznačnej jazdy, v ktorej nebolo väčších problémov. Sharks si vo svojej odnoži počkali na menšie výkyvy, ktorým sa nevyhol najmä gólman Antti Niemi, vlaňajší víťaz Stanley Cupu s Chicagom. Oslabenia Los Angeles Kings, ktorí boli nútení hrať bez svojho najproduktívnejšieho hráča Anžeho Kopitara, však nakoniec San Jose využilo. Za kľúčový možno označiť najmä tretí duel, kedy Sharks obrátili skóre z 0-4 na 6-5 v predĺžení, aby sa neskôr tešili z postupu po výsledku 4-2 na zápasy. Najväčšou osobnosťou série sa stal ich forward Ryane Clowe, San Jose malo inak so svojím divíznym rivalom radu starostí, Kráľom totiž výborne chytal Jonathan Quick a náramne dokázali ťažiť z produkcie svojich obrancov.
Čo našepkáva história?... Red Wings a Sharks sa v play-off stretávajú po celkom piatykrát. Ich prvá vzájomná konfrontácia tohto druhu z druhej polovice apríla 1994 skončila veľkým prekvapením, keď Krídla podľahli z pozície víťaza Západnej konferencie svojmu súperovi v prvom kole play-off pomerom 3-4. V máji 1995 boli Wings už úspešnejší a San Jose zmietli pomerom 4-0, keď k úvodnému víťazstvu 6-0 pridali ďalšie tri o zhodnom výsledku 6-2. K tretiemu stretu týchto dvoch klubov prišlo až o celých 12 rokov neskôr, kedy play-off 2007 pokračovalo po víťazstve 4-2 už iba pre Detroit. Posledné meranie síl majú oba kluby v čerstvej pamäti z vlaňajška; San Jose vtedy vyrovnalo vzájomnú bilanciu v play-off na 2-2 v piatich zápasoch. Tohtoročné prekríženie hokejok bude už štvrtým stretnutím klubov v druhom kole play-off Západnej konferencie za sebou. S výnimkou mája 1995, kedy Wings po zdolaní súpera postúpili neskôr až do priamych bojov o Stanley Cup, sa však víťaz tejto série nikdy viac netešil a s vyraďovacími bojmi sa neskôr lúčil pred bránami finále.
Novodobá história kópiou... Tretia séria v priebehu posledných piatich sezón je už dôvodom, ktorý dostatočnú rivalitu medzi oboma organizáciami nijak nevyvráti. Oba kluby patria medzi popredné už mnoho rokov a ani v tohtoročnej edícii nebude chýbať štipka nabudenia plynúca z predošlých bojov. Obidva tímy sa ku všetkému v druhom kole play-off stretávajú i za rovnakých okolností začiatku v Kalifornii. Sharks vlani prešli prvým kolom bojov po šiestich zápasoch s Coloradom, aby neskôr po vyradení Detroitu padli vo finále konferencie v štyroch dueloch proti Blackhawks, neskorším celkovým víťazom. Pre Red Wings sú odvetné boje proti San Jose ešte o niečo pikantnejšie, keďže Krídla dosiaľ kopírujú svoj vlaňajší program a znova raz tak hrajú proti súperovi z Pacifickej divízie, ktorá patrí momentálne medzi najlepšie v NHL. Lanské porovnanie vyznelo pre "Žralokov" vďaka štyrom vyrovnaným zápasom a jednogólovým víťazstvám, ktorým Detroit konkuroval iba v jednom súboji, kde svojho soka porazil po šiestich bodoch Johana Franzéna (4+2) vysoko 7-1.
Mimoriadne dôležitý štart... Historické štatistiky napovedajú, že mužstvo, ktoré vyhrá úvodný duel akejkoľvek série, postupuje do ďalšieho kola (alebo víťazí vo finálovej sérii) v 67 % prípadov. Vlaňajší úvod série Wings a Sharks toto tvrdenie potvrdzoval nielen štatisticky, ale i herne. Bol to práve onen 29. apríl 2010, ktorý začal skazu Krídel po drvivom štarte Žralokov, ktorí sa v rozmedzí 79 sekúnd desiatej a jedenástej minúty dostali do vedenia 3-0. S odstupom času ide samozrejme len o čísla, ktoré v aktuálnom boji nemajú žiadnu hodnotu. Aký to má teda všetko význam? Nuž, keď sa blížiaceho sa 29. apríla 2011 vhodí úvodné buly celej série, bude to takmer celých deväť dní, čo Red Wings nehrali jediný zápas. Pochybnosti o tom, že atmosféra play-off mohla z tímu touto dobou akosi jemne vyprchať, sú preto rozhodne na mieste. Tak široký oddych pred ďalším kolom je vo vypätých chvíľach veľkým pozitívom a obrovsky nápomocným faktorom, no rovnako stavia pred mužstvo výkričník, keďže nikdy nie je vylúčené, že svoju výbornú formu z prvého kola mohlo stratiť.
Ako hrať a nehrať... Za naháňaním popredných priečok a dominantnými výkonmi, ktorým sa zvyšok ligy v posledných rokoch zväčša iba prizerá, stojí spôsob hry samotnej, u oboch klubov prakticky takmer rovnaký. Ako Red Wings, tak i Sharks sa presadzujú predovšetkým hokejom založeným na vysokej kontrole puku a kombinácii, pri ktorej sa súperovi nikdy neustupuje. Obe mužstvá majú svoje kľúčové jadro hráčov pohromade už niekoľko rokov, obe rady udávajú zápasom tempo a sami určujú, akým smerom sa budú duely uberať. Tento spôsob hry je rozšírený pod označením "puck-possession game", a napr. pre diváka je výhodný v tom, že sa pri ňom dajú veľmi ľahko rozpoznať chyby alebo pozitíva. Vlaňajšie meranie síl rozhodla skutočná rada jednoduchostí. Wings utrpeli porážku pre horší vstup, inokedy pre laxnosť pri protiútokoch, v iných prípadoch zas trebárs pre nedôslednosť a z nej následne plynúce niekoľkogólové obraty. Rozhodlo množstvo vylúčení a najmä vhadzovania, ktoré boli a zrejme i teraz budú prvoradým faktorom (ne)úspechu.
Rovnako, a predsa odlišne... Hra oboch tímov samozrejme nie je celkom rovnaká. Podobná je len jej akási "politika" a situácie, ktoré má na ľade vyvolávať. Najväčší paradox v tomto porovnávaní tkvie predovšetkým pri pohľade na hráčsky káder. Každý z týchto dvoch účastníkov blížiaceho sa druhého kola play-off totiž na dosahovanie jednotlivých herných cieľov využíva celkom inak vychovaných hráčov. Wings získavajú technickú zručnosť a kombinačnú kreativitu z hry Európanov, ktorí majú v poli a najmä v rámci kľúčových úloh na ľade väčšie zastúpenie ako kanadskí a americkí hokejisti. V poli Sharks nájdeme pre zmenu presný opak; mužstvo je tvorené takmer rýdzo zámorskými hráčmi, ktorým náležia i rozhodujúce úlohy. Neznamená to však, že Európania v kádri San Jose pôsobia len akýmsi doplňujúcim dojmom - ako Niclas Wallin, tak i jeho švédsky kolega Douglas Murray sú dôležitými obrancami a podstatnými súčasťami samotnej defenzívnej činnosti o tvrdej práci vo vlastnom pásme. Herný efekt, ktorý dostávajú Sharks od svojich "domácich" hráčov, je rovnaký ako v prípade európsky postaveného tímu Red Wings.
Pozornosť v bránkovisku... Minuloročný rozdiel medzi brankármi i samotnou hrou obrancov pred nimi bol v sérii Red Wings a Sharks dostatočne rozdielny. V aktuálnej edícii play-off sa v tomto smere dosiaľ darilo skôr Detroitu. Jimmy Howard zaznamenal v prvom kole 91,5 %-nú úspešnosť zákrokov, ako jediný zo všetkých pravidelne nastupujúcich gólmanov ešte neprehral a v každom jednom zápase proti Phoenixu predviedol radu veľkých zákrokov, ktoré mužstvu skutočne pomohli. Pri zisku týchto mét mu pritom výrazne asistovala obrana Krídel, ktorá v porovnaní so základnou časťou už nepúšťala toľko súperových striel a po celý priebeh série si bedlivo strážila priestor pred vlastnou bránkou. Prvý gólman San Jose Antti Niemi sa naopak trápil. Jeho úspešnosť zákrokov dosiahla len slabých 86,3 % a v dvoch dueloch ho dokonca musel zastupovať aj jeho fínsky kolega Antero Niittymäki. Obom dvadsaťsedemročným prvým gólmanom stále chýba široká zápasová prax (Niemi odchytal vo vyraďovacích bojoch dosiaľ iba 28 zápasov, Howard dokonca iba 16), no svoje kvality už jednoznačne potvrdili.
Čerství pamätníci opačnej strany... Podobnosť herných štýlov mužstiev tkvie najmä v predstavách lídrov trénerských tímov. Zatiaľ čo hlavný tréner Wings Mike Babcock využíva konkrétny herný štýl prakticky už od svojho príchodu z Anaheimu, kouč San Jose Todd McLellan ho odvodzuje práve od skúseností, ktoré nadobudol počas svojho pôsobenia v Detroite. McLellan bol jedným z Babcockových asistentov v rokoch 2005 až 2008 a Sharks si ho ako hlavného trénera vyhliadli po zisku Stanley Cupu. Spojenie McLellanových ideí s Wings netreba vnímať ako neobjektívne, keďže pravidelne a verejne sa o ne opiera jednak on sám, a jednak sú tieto črty dostatočne badateľné i na samotnej hre tímu. McLellan však nie je jediným zástupcom, ktorí pozná pôsobenie u oboch organizácii. Z opačnej strany bude séria znova raz špeciálnou i pre obrancu Krídel Brada Stuarta. Rodák z Rocky Mountain House pôsobil v tíme Sharks na prelome tisícročí, kedy tu v priebehu rokov 1999 až 2005 odohral celkom 377 zápasov základnej časti. V blízkosti San Jose dokonca dodnes býva.
"Slepé" posily a tí ostatní... Aby zaujímavosti nebolo málo, tak konfrontácie týchto dvoch klubov v play-off sa nedočkali dvaja hráči, ktorí sa o svoje miesto uchádzali v priebehu základnej časti. Bývalý bek Detroitu Andreas Lilja bol v San Jose na skusoch v prípravnom kempe, do ktorého mu cestu otvorilo avízo samotného kouča McLellana, no po neúspešnej skúške nakoniec neskôr podpísal zmluvu s divíznym rivalom z Anaheimu. Dlhoročný brankár Sharks Jevgenij Nabokov sa po opustení európskych ľadov zasa pri návrate za more snažil dostať do kádra Red Wings, no jeho kontrakt podpísaný pred uzávierkou prestupov prešiel do držby New York Islanders, ktorí využili právo siahnuť po ňom do 24 hodín pri jeho januárovom pobyte na waiver listine. McLellan a Stuart sú tak jedinými mužmi, ktorí poznajú podmienky oboch organizácií. V minulosti pôsobili v oboch kluboch napr. brankár Mike Vernon, obrancovia Bob Rouse, Todd Gill, Yves Racine, a útočníci Ray Sheppard, Kevin Miller, Mikael Samuelsson, Ray Whitney, Bob Errey, Igor Larionov alebo Adam Graves.
Zdraví alebo zranení?... Dianie z posledných dní napovedá, že oba základné kádre by mali byť na boje pripravené. Sharks oželeli v prvom kole iba obrancu Kenta Huskinsa, ktorý pauzuje na listine zranených hráčov od konca februára pre zranenie v hornej časti tela. Skúsený zadák sa mal do diania zapojiť v priebehu série, no jeho návrat sa napokon ešte odložil. V druhom stretnutí chýbal Žralokom bek Ian White, odpočívajúci po zranení tváre. Zvyšok série však nevynechal, podobne ako produktívny Ryane Clowe, nehrajúci v záverečných troch zápasoch základnej časti pre zranenie v dolnej časti tela. Krídlam chýbalo v prvom kole zopár dôležitých hráčov. Dlhšie obdobie je so slabinami indisponovaný náhradný gólman Chris Osgood, v celej sérii nehral Henrik Zetterberg, s poranením členka bojoval chvíľu aj Johan Franzén. Obaja forvardi by však už mali byť k dispozícii. Či už pôjde o ďalej nešpecifikované zranenia alebo nastupovanie pod bolesťou, pravda vyjde navonok až na samom konci. V úspešnom play-off predsa nikdy nemožno uhnúť či prezradzovať príliš.
Po piatkovom spustení série v San Jose odohrajú oba kluby v kalifornskom meste i druhý duel, ktorý je na programe v nedeľu 1. mája. Do Detroitu sa séria presunie zápasmi stanovenými na 4. a 6. mája, aby sa neskôr v prípade potreby dohrávala v piatom, šiestom či siedmom stretnutí, a to 8., 10. alebo 12. mája 2011. Pomaličky štartujúce konferenčné semifinále je súbojom už iba ôsmich najlepších tímov NHL. Vlani sa pre Krídla stala táto zastávka konečnou, a preto verme, že v tomto roku bude všetko inak.