MARTIN UŽÁK | 09.03.2011
Detroit Red Wings mali v marci 2011 vykročené už za dvadsiatym postupom do play-off v rade. Z toho dôvodu som sa rozhodol pripraviť preview, ktoré by bolo platné aj v prípade, že by sa do vyraďovacích bojov napokon nedostali. Nešlo totiž o klasické preview silných stránok, ale o preview hovoriace skôr o slabinách a nedostatkoch.
Od začiatku vyraďovacích bojov pre 16 najlepších klubov NHL nás delí už len päť týždňov. Väčšina tímov sa v súčasnosti zamestnáva tuhým zápasom o možnosť zúčastniť sa tejto veľkolepej šou, no popri tom je tu zopár mužstiev, ktoré sa v tabuľke držia na komfortných pozíciách a s play-off už počítajú ako s reálnym premietnutím svojej celoročnej snahy. Jedným z týchto tímov sú aj Detroit Red Wings, ktorí smerujú k jubilejnej dvadsiatej účasti v nadstavbovej časti v rade, čím by zveľadili aktuálny rekord v štyroch najväčších severoamerických súťažiach (NHL, MLB, NFL, NBA).
„Červené krídla” v súčasnosti síce pôsobia nehrozene, no aj ony sa stretávajú s viacerými aspektmi, ktoré ich môžu obmedziť či zastaviť. A práve na tieto aspekty sa sústredí predkladaný článok. Článok je zostavený tak, aby platil aj v prípade, že by sa Red Wings dostali do nevídaného kŕča a o pohodlný postup do play-off by prišli.
Takéto a podobné preview zvyknú hovoriť najmä o tom, čo musí ten alebo onen tím urobiť, aby sa tešil na úkor súpera. Veci sa však dajú vziať aj z druhého konca, tzn. predostrieť ich formou, ktorá zhŕňa možné príčiny zlyhania či vypadnutia. Tento článok preto možno vnímať aj ako súbor najväčších nedostatkov Detroit Red Wings, alebo súbor dôvodov, pre ktoré by „Červené krídla” nemuseli vyhrať Stanley Cup.
Predkladaný súbor je mojím osobným názorom. Popisované aspekty sú zoradené na základe môjho posúdenia ich závažnosti, s odstupňovaním od detailu najmenšieho významu (# 10) až po predpokladaný kľúčový faktor (# 1). Mnohé iné aspekty (napr. presilová hra, zlé výsledky Red Wings na domácom klzisku, nálada v mužstve, zranenia, vek hráčov, kvalita defenzívy a pod.) sú zámerne vynechané, i keď je samozrejmé, že v konečnom dôsledku môže rozhodovať čokoľvek.
# 10: Vášeň, schopnosti a vzdor voči tlaku
Vášeň, ktorú Hockeytown pociťuje od prelomu tisícročí, zaväzuje hráčov Red Wings k dôrazu kladenému na play-off. „Červené krídla” disponujú najstarším a najskúsenejším ligovým tímom, pre ktorý je najdôležitejšie víťazenie vo vyraďovacej časti. Wings nie sú stavaní na naháňačky ich hráčov v popredí kanadského bodovania, alebo na zisk vysokých volieb v drafte. Jediné, o čo v Detroite skutočne ide, je play-off.
Rovnica tohto efektu je veľmi jednoduchá: ak raz vyhráte, všetci očakávajú, že to urobíte znova, čo v prípade Red Wings a ich štyroch víťazstiev Stanley Cupu v posledných 13 rokoch platí hneď niekoľkonásobne.
Táto rovnica sa v kľúčových obdobiach sezóny môže podčiarkovať kvalitatívnymi schopnosťami kádra a istým mentálnym podtextom. Ostatné kluby sa v posledných rokoch snažili Red Wings dohnať, no žiadny z nich sa k ich úspechom ani nepriblížil. Ak všetky tieto aspekty premietneme do reality, zistíme, že v Detroite ide o obrovský tlak a veľkú zodpovednosť.
# 9: Hlad po výhre a energickosť prejavu
Vôľa víťaziť je v play-off polovicou úspechu. Pokiaľ mužstvo disponuje hráčmi, ktorí po víťazstve bažia každou minútou, má veľký arzenál, ktorý ho neustále ženie dopredu. Red Wings takýto skrytý arzenál pri svojich posledných víťazstvách skutočne mali (1997: zisk prvého Stanley Cupu po 42 rokoch; 1998: emotívna obhajoba pre Vladimira Konstantinova; 2002: prítomnosť dlho čakajúcich veteránov Fredrika Olaussona, Stevea Duchesneho, Dominika Hašeka a Luca Robitaillea; 2008: splnenie dlhoročného sna pre veterána Dallasa Drakea). Majú ho aj v súčasnosti? Strieborný pohár zatiaľ nevyhrali veteráni Ruslan Salej a Todd Bertuzzi. Zaujímavým faktorom môže byť aj michiganský rodák Mike Modano. Či to ale bude viesť k väčšiemu hladu po výhre, to je otázne.
Káder Red Wings sa v posledných rokoch výraznejšie nemení, čo môže mať vplyv aj na energický prejav v hre. Hráči ako Justin Abdelkader, Brad Stuart, Johan Franzén či Niklas Kronwall síce dokážu hrať tvrdo, svojou tvrdosťou ale nedokážu otočiť priebeh hry (platí to aj u Kronwalla, ktorý sa prezentuje devastujúcimi hitmi). Súčasní Red Wings tvrdo nehrajú a tak skoro ani nebudú, čo môže z času na čas chýbať.
# 8: Kilometre verzus hodiny v lietadle
Už letmý pohľad na mapu NHL napovedá, že mužstvá zo Západnej konferencie trávia v lietadlách oveľa viac času ako tie z Východnej konferencie. Tento faktor môže mať pri súčasnej vyrovnanosti súťaže svoj význam. Je totiž stále dôležitejšie, v akej vzdialenosti sa cieľová destinácia nachádza, a je stále dôležitejšie, do akej miery sa séria so súperom z iného časového pásma naťahuje. Samozrejme, tento aspekt je dôležitý pre kluby postupujúceho do ďalšieho kola, keďže vždy existuje možnosť, že v ňom narazia na protivníka, ktorý sa toľko nenacestoval.
Priamy vplyv vzdialenosti sa premieta aj do tréningu. Určitý rozdiel medzi Západnou a Východnou konferenciou tkvie v tomto smere hlavne v dôraze kladenom na ranné rozkorčuľovanie pred večerným zápasom. Trebárs Carolina Hurricanes ako zástupcovia Východnej konferencie, kde sa toľko necestuje, boli nie tak dávno typickí tým, že neraz vypúšťali tréningy, čo bolo v NHL nezvyklé, no i napriek tomu si v krátkom čase zahrali vo dvoch finále Stanley Cupu, pričom v jednom prípade aj triumfovali.
Letieť však na prvé kolo do Kalifornie, na ďalšie do Kanady a na finále napríklad niekde na Floridu - to je niečo, čo žiaden z priamo zainteresovaných tímov Centrálnej divízie Západnej konferencie dozaista nechce.
# 7: Začarované kruhy a mäkkosť rohov
Red Wings hrajú sezónu čo sezónu zdanlivo rovnako, so založením svojej hry na celo-plošnej aktivite a kombinačnej vyzretosti. V detaile sa však snažia klásť dôraz na rôznorodý prejav, čím je demonštrovaná pestrosť práce ich trénera Mikea Babcocka. Popri tom sa ale objavujú aspekty, v ktorých sa Detroit trápi.
Činnosťou, v ktorej sa „Červeným krídlam” už druhý rok v rade veľmi nedarí, sú najmä vhadzovania. Vhadzovania mali mimoriadny význam už v lanských bojoch Red Wings v play-off - Phoenix Coyotes vďaka nim ťažili z produkcie obrancov a San Jose Sharks nimi prakticky rozhodli o svojom postupe.
„Červené krídla” na vhadzovaní už toľko nevyužívajú Dannyho Clearyho a Krisa Drapera, čo by sa malo zmeniť, ak sa nezlepšia Valtteri Filppula a Darren Helm. Wings už toľko nevyužívajú ani tzv. podvádzania na buly, čo je štipľavo znejúci, no skutočný a neodmysliteľný aspekt hry každého postupujúceho tímu, nútiaci k tvrdej robote okolo kruhov na vhadzovanie i priamo na nich s cieľom (doslova) urvať puk.
Samozrejme, boj a verva by nemali chýbať ani v rohoch klziska - každé mužstvo totiž dokáže zavrieť súpera do zámku a točiť puk okolo mantinelov, no nie každé dokáže toto ťaženie aj premietnuť do gólovej produkcie. Štvrtá lajna Detroitu s tým v základnej časti problém nemala, je ale otázne, či by bola takto efektívna aj v play-off.
# 6: Vzácne čierne esá a tí ostatní
Hokejisti, ktorí v play-off nie sú súčasťou zápasovej súpisky, alebo ktorí doplnili mužstvo z farmy a trénujú s prvým tímom, bývajú označovaní slovným spojením „čierne esá”. Prítomnosť takýchto hráčov v tíme zvykne byť pozitívom, pretože môžu vytvárať konkurenčné prostredie, môžu prinášať nové impulzy, a čo je najdôležitejšie, kedykoľvek môžu zasiahnuť do bojov a postarať sa o prípadný obrat alebo zlom v sérii.
Red Wings v minulosti touto formou objavili vzácne dispozície napr. u útočníkov Darrena Helma a Justina Abdelkadera, či u obrancu Jonathana Ericssona. Podobný nečakaný prídavok by sa im dozaista hodil aj v tohtoročnom play-off.
Z hráčov, ktorí by mohli výraznejšie vystúpiť z radu, možno menovať zadáka Jakuba Kindla a z farmy v Grand Rapids forvarda Jana Muršaka. Okrem prídavkov od „čiernych es” je potrebná aj výraznejšia podpora z druhej vlny, dávajúcej možnosť vydýchnuť hlavným ťahúňom. Ak si svoju formu zo základnej časti udržia sekundárni hráči ako Jiří Hudler a už spomínaný Ericsson, Red Wings môžu ísť ďaleko.
# 5: Výhody v nevýhode a neslávne závery
Detroitská hra v oslabení sa v ročníku 2008/09 natoľko zhoršila, že spadla medzi šesť najhorších v celej NHL. Mužstvo Red Wings odvtedy v tomto smere urobilo drobné pokroky a dnes sa radí aspoň medzi ligový priemer. Red Wings už dlhodobo patria do úzkej skupinky mužstiev, ktoré na ľade súperov hrávajú viac vlastných presiloviek ako oslabení, takže priemerná hra v početnej nevýhode by ich v play-off nemusela pochovať. Dôležité však bude, aby sa ich úspešnosť hry v oslabení, ktoré je dnes na hodnote okolo 80 %, nijak výrazne neznížila.
Dôležitým hráčom oslabení bude v závere tohtosezónnej základnej časti venovaná kľúčová pozornosť, keďže ich dobrá forma je nevyhnutná pre úspech v play-off. Bez tvrdej práce zadákov Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta i forvardov Darrena Helma, Patricka Eavesa a Drewa Millera to „Červené krídla” nikam nedotiahnu.
Väčšie nasadenie a koncentráciu bude treba aj v posledných okamihoch tretín alebo zápasov. Nedostatočná pozornosť v týchto pasážach, pripravujúca „Červené krídla” o radu bodov, by v play-off mohla mať devastačné následky.
# 4: Puk a jeho nevyhnutná lepkavosť
Za všetkými úspechmi, ktoré Red Wings v posledných rokoch dosiahli, stojí ich spôsob hry s pukom „nalepeným” na hokejkách. Kľúčovými hráčmi mužstva sú šikovní a hraví Európania, ktorí už dokázali, že kombinačná hra s aktívnou kontrolou puku („puck possession game”) môže byť v NHL úspešná.
Ak hokejisti Detroitu majú svoj deň, hrať proti nim je mimoriadne náročné, pretože ich súper im často môže konkurovať len tvrdým a trpezlivým bojom, pri ktorom sa k puku nedostáva často.
Medzi najúčinnejšie metódy ničenia hry s pukom patrí neustály forčeking, aktívna hra bez puku, tvrdosť vo vlastnom obrannom pásme, časté prerušovanie hry, kontrola priestoru v strednom pásme a nátlak vyvíjaný na súperovu bránku. Ak sú tieto a ďalšie zbrane voči kombinačnej hre s pukom účinné, kombinácia stráca efekt, čo sa prejavuje stratami puku v útočnom pásme a súperovými gólmi z rýchlych protiútokov alebo prečíslení. Nie je žiadnym tajomstvom, že Red Wings z týchto situácií inkasujú často. Nejde však o ich slabinu, ale o logický negatívny dôsledok aktívnej hry s pukom. Horšie to je iba vtedy, keď kombinačná hra s pukom neprináša žiadané ovocie - góly.
Aby teda Red Wings boli úspešní, ich kombinačná hra musí byť účinná aj v play-off. V opačnom prípade sa môže stať, že vyhoria proti súperovi, ktorí bude hrať zdanlivo horšie, avšak v skutočnosti efektívnejšie.
# 3: Zhovievavosť puku a zbláznený gólman
Kouč Detroitu, Mike Babcock, niekedy zvykne hovoriť o viaczmyselnom termíne „puck luck”, čo je nevyhnutnosť šťastia pri hre, pretože aj bez ohľadu na taktickú, hernú, kvalitatívnu alebo fyzickú pripravenosť sa puk môže odrážať ľubovoľnými smermi a stavať tak všetku vynakladanú snahu na hlavu.
Pri nesúrodej hre opúšťa puk hokejku prirýchlo a nepresne, alebo naopak veľmi pomaly, čím sa brzdí kombinácia a spomaľuje tempo hry. Jediný účinný spôsob, akým možno „puck luck” získať na svoju stranu, je tvrdá práca, pri ktorej sa kŕč v istom momente predsa len stráca a snaha vynakladaná na dosiahnutie požadovaných úkonov sa zrazu javí ako menej náročná. Skrátka: ak sa darí, tak ide všetko samo, a naopak ak sa nedarí, tak sa to prejavuje hneď v niekoľkých smeroch.
„Červené krídla“ sa zvyknú zlepšovať až s postupom času, čo neplatí len pre ich stúpajúcu silu s plynutím play-off, ale aj v rámci jednotlivých zápasov (totižto, ich prvé tretiny bývajú horšie ako ostatné časti hry). „Puck luck” sa často prejavuje pri zdanlivo „nespravodlivých” góloch, kedy skóruje súper, ktorý je zdanlivo horší a hrá pod tlakom zdanlivo lepšieho protivníka. Platí to najmä pri konfrontácii „puck luck” s výborným brankárom, kedy možno urobiť priam čokoľvek, no presadiť sa nedarí.
Red Wings sa v minulosti týmto spôsobom vytrápili napr. na Tomášovi Vokounovi (Nashville Predators) alebo Miikkovi Kiprusoffovi (Calgary Flames), no takmer zakaždým postúpili. V horších prípadoch sa však neotriasli a s play-off sa rozlúčili veľmi rýchlo, ako napr. v roku 2003, kedy ich nevídane potupil gólman Jean-Sébastien Giguère (Mighty Ducks of Anaheim).
Na tvrdú prácu, ktorou možno zhovievavosť puku preklopiť na svoju stranu, treba dávať pozor od prvých sekúnd prvého zápasu play-off, pretože ak sa „puck luck” prikloní na stranu súpera, šanca na postup sa môže znižovať.
# 2: Zrod nečakaných hrdinov v pravý čas
Henrik Zetterberg, Johan Franzén a Pavel Daciuk patria k najdominantnejším útočníkom v play-off v povýlukovej NHL. Spolu s obrancami Nicklasom Lidströmom, Brianom Rafalskim a ďalším útočníkom Tomasom Holmströmom tvoria úzku skupinu hráčov, ktorí sú pre Red Wings smerodajní. Vďaka ich produkcii sú „Červené krídla” nebezpečné, keďže týmto hráčom sa vo vyraďovacích bojoch darí trvale a pravidelne.
Nič však netrvá večne a aj vlaňajšie play-off ukázalo, že bez produkcie či aspoň zapojenia ostatných členov kádra to na súperov nemusí stačiť. Spoliehanie na niekoľko kľúčových hráčov nie je na mieste nikdy, takže aj keď „Červené krídla” disponujú pomerne širokým a vyrovnaným kádrom, je nevyhnutné, aby svoju hĺbku potvrdili práve v play-off. Hrdinovia nemusia byť tradičnými hviezdami, ako to v roku 2008 ukázali Brad Stuart, Niklas Kronwall a Darren Helm. Je iba potrebné, aby sa popri lídroch objavili v pravý čas.
# 1: Prívetivosť troch červených tyčí
Záverom žiadne prekvapenie: najväčší otáznik Red Wings pre play-off zostáva v bránkovisku. Jimmy Howard už druhým rokom patrí medzi gólmanov s najvyšším počtom víťazstiev v základnej časti, ale vo vyraďovacích bojoch je jeho bilancia negatívna (päť výhier a sedem prehier). A práve to by sa pre dobro tímu malo zmeniť.
Howard je jednou z najdôležitejších súčastí Red Wings a aj keď má mnohých kritikov, chytá spoľahlivo. Bolo by ale potrebné, aby sa zlepšila jeho spolupráca s obranou. Defenzíva Red Wings si pred začiatkom ročníka stanovila za cieľ inkasovať menej ako 2,5 gólu na zápas. Už dnes je isté, že túto hranicu sa jej uhájiť nepodarí.
Jednou z posledných Howardových slabín je pokrývanie odrazených pukov. Práve to je oblasť, v ktorej je potrebná výrazná pomoc zadných radov. Samozrejme, podstatná miera zodpovednosti leží na Howardových pleciach. Howard totiž musí byť výborný aj sám od seba. Ide predsa o gólmana, čo je ten najcitlivejší hokejový post, ktorý navyše možno spájať so všetkými doteraz prezentovanými aspektmi.
Aby teda Red Wings boli úspešní, Howard musí byť energický, musí sa popasovať s tlakom, musí chytať výborne v oslabeniach (príslovie o tom, že najlepším hráčom do oslabenia je brankár, platí v play-off dvojnásobne), musí si postrážiť vypäté závery zápasov, musí cítiť podporu, musí byť pokojný a občas sa musí stať hrdinom.
Detroit Red Wings mali v marci 2011 vykročené už za dvadsiatym postupom do play-off v rade. Z toho dôvodu som sa rozhodol pripraviť preview, ktoré by bolo platné aj v prípade, že by sa do vyraďovacích bojov napokon nedostali. Nešlo totiž o klasické preview silných stránok, ale o preview hovoriace skôr o slabinách a nedostatkoch.
 |
| Zľava doprava: Henrik Zetterberg, Nicklas Lidström, Pavel Daciuk (kredit: Dave Reginek, Detroit Red Wings) |
Od začiatku vyraďovacích bojov pre 16 najlepších klubov NHL nás delí už len päť týždňov. Väčšina tímov sa v súčasnosti zamestnáva tuhým zápasom o možnosť zúčastniť sa tejto veľkolepej šou, no popri tom je tu zopár mužstiev, ktoré sa v tabuľke držia na komfortných pozíciách a s play-off už počítajú ako s reálnym premietnutím svojej celoročnej snahy. Jedným z týchto tímov sú aj Detroit Red Wings, ktorí smerujú k jubilejnej dvadsiatej účasti v nadstavbovej časti v rade, čím by zveľadili aktuálny rekord v štyroch najväčších severoamerických súťažiach (NHL, MLB, NFL, NBA).
„Červené krídla” v súčasnosti síce pôsobia nehrozene, no aj ony sa stretávajú s viacerými aspektmi, ktoré ich môžu obmedziť či zastaviť. A práve na tieto aspekty sa sústredí predkladaný článok. Článok je zostavený tak, aby platil aj v prípade, že by sa Red Wings dostali do nevídaného kŕča a o pohodlný postup do play-off by prišli.
Takéto a podobné preview zvyknú hovoriť najmä o tom, čo musí ten alebo onen tím urobiť, aby sa tešil na úkor súpera. Veci sa však dajú vziať aj z druhého konca, tzn. predostrieť ich formou, ktorá zhŕňa možné príčiny zlyhania či vypadnutia. Tento článok preto možno vnímať aj ako súbor najväčších nedostatkov Detroit Red Wings, alebo súbor dôvodov, pre ktoré by „Červené krídla” nemuseli vyhrať Stanley Cup.
Predkladaný súbor je mojím osobným názorom. Popisované aspekty sú zoradené na základe môjho posúdenia ich závažnosti, s odstupňovaním od detailu najmenšieho významu (# 10) až po predpokladaný kľúčový faktor (# 1). Mnohé iné aspekty (napr. presilová hra, zlé výsledky Red Wings na domácom klzisku, nálada v mužstve, zranenia, vek hráčov, kvalita defenzívy a pod.) sú zámerne vynechané, i keď je samozrejmé, že v konečnom dôsledku môže rozhodovať čokoľvek.
# 10: Vášeň, schopnosti a vzdor voči tlaku
Vášeň, ktorú Hockeytown pociťuje od prelomu tisícročí, zaväzuje hráčov Red Wings k dôrazu kladenému na play-off. „Červené krídla” disponujú najstarším a najskúsenejším ligovým tímom, pre ktorý je najdôležitejšie víťazenie vo vyraďovacej časti. Wings nie sú stavaní na naháňačky ich hráčov v popredí kanadského bodovania, alebo na zisk vysokých volieb v drafte. Jediné, o čo v Detroite skutočne ide, je play-off.
Rovnica tohto efektu je veľmi jednoduchá: ak raz vyhráte, všetci očakávajú, že to urobíte znova, čo v prípade Red Wings a ich štyroch víťazstiev Stanley Cupu v posledných 13 rokoch platí hneď niekoľkonásobne.
Táto rovnica sa v kľúčových obdobiach sezóny môže podčiarkovať kvalitatívnymi schopnosťami kádra a istým mentálnym podtextom. Ostatné kluby sa v posledných rokoch snažili Red Wings dohnať, no žiadny z nich sa k ich úspechom ani nepriblížil. Ak všetky tieto aspekty premietneme do reality, zistíme, že v Detroite ide o obrovský tlak a veľkú zodpovednosť.
# 9: Hlad po výhre a energickosť prejavu
Vôľa víťaziť je v play-off polovicou úspechu. Pokiaľ mužstvo disponuje hráčmi, ktorí po víťazstve bažia každou minútou, má veľký arzenál, ktorý ho neustále ženie dopredu. Red Wings takýto skrytý arzenál pri svojich posledných víťazstvách skutočne mali (1997: zisk prvého Stanley Cupu po 42 rokoch; 1998: emotívna obhajoba pre Vladimira Konstantinova; 2002: prítomnosť dlho čakajúcich veteránov Fredrika Olaussona, Stevea Duchesneho, Dominika Hašeka a Luca Robitaillea; 2008: splnenie dlhoročného sna pre veterána Dallasa Drakea). Majú ho aj v súčasnosti? Strieborný pohár zatiaľ nevyhrali veteráni Ruslan Salej a Todd Bertuzzi. Zaujímavým faktorom môže byť aj michiganský rodák Mike Modano. Či to ale bude viesť k väčšiemu hladu po výhre, to je otázne.
Káder Red Wings sa v posledných rokoch výraznejšie nemení, čo môže mať vplyv aj na energický prejav v hre. Hráči ako Justin Abdelkader, Brad Stuart, Johan Franzén či Niklas Kronwall síce dokážu hrať tvrdo, svojou tvrdosťou ale nedokážu otočiť priebeh hry (platí to aj u Kronwalla, ktorý sa prezentuje devastujúcimi hitmi). Súčasní Red Wings tvrdo nehrajú a tak skoro ani nebudú, čo môže z času na čas chýbať.
# 8: Kilometre verzus hodiny v lietadle
Už letmý pohľad na mapu NHL napovedá, že mužstvá zo Západnej konferencie trávia v lietadlách oveľa viac času ako tie z Východnej konferencie. Tento faktor môže mať pri súčasnej vyrovnanosti súťaže svoj význam. Je totiž stále dôležitejšie, v akej vzdialenosti sa cieľová destinácia nachádza, a je stále dôležitejšie, do akej miery sa séria so súperom z iného časového pásma naťahuje. Samozrejme, tento aspekt je dôležitý pre kluby postupujúceho do ďalšieho kola, keďže vždy existuje možnosť, že v ňom narazia na protivníka, ktorý sa toľko nenacestoval.
Priamy vplyv vzdialenosti sa premieta aj do tréningu. Určitý rozdiel medzi Západnou a Východnou konferenciou tkvie v tomto smere hlavne v dôraze kladenom na ranné rozkorčuľovanie pred večerným zápasom. Trebárs Carolina Hurricanes ako zástupcovia Východnej konferencie, kde sa toľko necestuje, boli nie tak dávno typickí tým, že neraz vypúšťali tréningy, čo bolo v NHL nezvyklé, no i napriek tomu si v krátkom čase zahrali vo dvoch finále Stanley Cupu, pričom v jednom prípade aj triumfovali.
Letieť však na prvé kolo do Kalifornie, na ďalšie do Kanady a na finále napríklad niekde na Floridu - to je niečo, čo žiaden z priamo zainteresovaných tímov Centrálnej divízie Západnej konferencie dozaista nechce.
# 7: Začarované kruhy a mäkkosť rohov
Red Wings hrajú sezónu čo sezónu zdanlivo rovnako, so založením svojej hry na celo-plošnej aktivite a kombinačnej vyzretosti. V detaile sa však snažia klásť dôraz na rôznorodý prejav, čím je demonštrovaná pestrosť práce ich trénera Mikea Babcocka. Popri tom sa ale objavujú aspekty, v ktorých sa Detroit trápi.
Činnosťou, v ktorej sa „Červeným krídlam” už druhý rok v rade veľmi nedarí, sú najmä vhadzovania. Vhadzovania mali mimoriadny význam už v lanských bojoch Red Wings v play-off - Phoenix Coyotes vďaka nim ťažili z produkcie obrancov a San Jose Sharks nimi prakticky rozhodli o svojom postupe.
„Červené krídla” na vhadzovaní už toľko nevyužívajú Dannyho Clearyho a Krisa Drapera, čo by sa malo zmeniť, ak sa nezlepšia Valtteri Filppula a Darren Helm. Wings už toľko nevyužívajú ani tzv. podvádzania na buly, čo je štipľavo znejúci, no skutočný a neodmysliteľný aspekt hry každého postupujúceho tímu, nútiaci k tvrdej robote okolo kruhov na vhadzovanie i priamo na nich s cieľom (doslova) urvať puk.
Samozrejme, boj a verva by nemali chýbať ani v rohoch klziska - každé mužstvo totiž dokáže zavrieť súpera do zámku a točiť puk okolo mantinelov, no nie každé dokáže toto ťaženie aj premietnuť do gólovej produkcie. Štvrtá lajna Detroitu s tým v základnej časti problém nemala, je ale otázne, či by bola takto efektívna aj v play-off.
# 6: Vzácne čierne esá a tí ostatní
Hokejisti, ktorí v play-off nie sú súčasťou zápasovej súpisky, alebo ktorí doplnili mužstvo z farmy a trénujú s prvým tímom, bývajú označovaní slovným spojením „čierne esá”. Prítomnosť takýchto hráčov v tíme zvykne byť pozitívom, pretože môžu vytvárať konkurenčné prostredie, môžu prinášať nové impulzy, a čo je najdôležitejšie, kedykoľvek môžu zasiahnuť do bojov a postarať sa o prípadný obrat alebo zlom v sérii.
Red Wings v minulosti touto formou objavili vzácne dispozície napr. u útočníkov Darrena Helma a Justina Abdelkadera, či u obrancu Jonathana Ericssona. Podobný nečakaný prídavok by sa im dozaista hodil aj v tohtoročnom play-off.
Z hráčov, ktorí by mohli výraznejšie vystúpiť z radu, možno menovať zadáka Jakuba Kindla a z farmy v Grand Rapids forvarda Jana Muršaka. Okrem prídavkov od „čiernych es” je potrebná aj výraznejšia podpora z druhej vlny, dávajúcej možnosť vydýchnuť hlavným ťahúňom. Ak si svoju formu zo základnej časti udržia sekundárni hráči ako Jiří Hudler a už spomínaný Ericsson, Red Wings môžu ísť ďaleko.
# 5: Výhody v nevýhode a neslávne závery
Detroitská hra v oslabení sa v ročníku 2008/09 natoľko zhoršila, že spadla medzi šesť najhorších v celej NHL. Mužstvo Red Wings odvtedy v tomto smere urobilo drobné pokroky a dnes sa radí aspoň medzi ligový priemer. Red Wings už dlhodobo patria do úzkej skupinky mužstiev, ktoré na ľade súperov hrávajú viac vlastných presiloviek ako oslabení, takže priemerná hra v početnej nevýhode by ich v play-off nemusela pochovať. Dôležité však bude, aby sa ich úspešnosť hry v oslabení, ktoré je dnes na hodnote okolo 80 %, nijak výrazne neznížila.
Dôležitým hráčom oslabení bude v závere tohtosezónnej základnej časti venovaná kľúčová pozornosť, keďže ich dobrá forma je nevyhnutná pre úspech v play-off. Bez tvrdej práce zadákov Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta i forvardov Darrena Helma, Patricka Eavesa a Drewa Millera to „Červené krídla” nikam nedotiahnu.
Väčšie nasadenie a koncentráciu bude treba aj v posledných okamihoch tretín alebo zápasov. Nedostatočná pozornosť v týchto pasážach, pripravujúca „Červené krídla” o radu bodov, by v play-off mohla mať devastačné následky.
# 4: Puk a jeho nevyhnutná lepkavosť
Za všetkými úspechmi, ktoré Red Wings v posledných rokoch dosiahli, stojí ich spôsob hry s pukom „nalepeným” na hokejkách. Kľúčovými hráčmi mužstva sú šikovní a hraví Európania, ktorí už dokázali, že kombinačná hra s aktívnou kontrolou puku („puck possession game”) môže byť v NHL úspešná.
Ak hokejisti Detroitu majú svoj deň, hrať proti nim je mimoriadne náročné, pretože ich súper im často môže konkurovať len tvrdým a trpezlivým bojom, pri ktorom sa k puku nedostáva často.
Medzi najúčinnejšie metódy ničenia hry s pukom patrí neustály forčeking, aktívna hra bez puku, tvrdosť vo vlastnom obrannom pásme, časté prerušovanie hry, kontrola priestoru v strednom pásme a nátlak vyvíjaný na súperovu bránku. Ak sú tieto a ďalšie zbrane voči kombinačnej hre s pukom účinné, kombinácia stráca efekt, čo sa prejavuje stratami puku v útočnom pásme a súperovými gólmi z rýchlych protiútokov alebo prečíslení. Nie je žiadnym tajomstvom, že Red Wings z týchto situácií inkasujú často. Nejde však o ich slabinu, ale o logický negatívny dôsledok aktívnej hry s pukom. Horšie to je iba vtedy, keď kombinačná hra s pukom neprináša žiadané ovocie - góly.
Aby teda Red Wings boli úspešní, ich kombinačná hra musí byť účinná aj v play-off. V opačnom prípade sa môže stať, že vyhoria proti súperovi, ktorí bude hrať zdanlivo horšie, avšak v skutočnosti efektívnejšie.
# 3: Zhovievavosť puku a zbláznený gólman
Kouč Detroitu, Mike Babcock, niekedy zvykne hovoriť o viaczmyselnom termíne „puck luck”, čo je nevyhnutnosť šťastia pri hre, pretože aj bez ohľadu na taktickú, hernú, kvalitatívnu alebo fyzickú pripravenosť sa puk môže odrážať ľubovoľnými smermi a stavať tak všetku vynakladanú snahu na hlavu.
Pri nesúrodej hre opúšťa puk hokejku prirýchlo a nepresne, alebo naopak veľmi pomaly, čím sa brzdí kombinácia a spomaľuje tempo hry. Jediný účinný spôsob, akým možno „puck luck” získať na svoju stranu, je tvrdá práca, pri ktorej sa kŕč v istom momente predsa len stráca a snaha vynakladaná na dosiahnutie požadovaných úkonov sa zrazu javí ako menej náročná. Skrátka: ak sa darí, tak ide všetko samo, a naopak ak sa nedarí, tak sa to prejavuje hneď v niekoľkých smeroch.
„Červené krídla“ sa zvyknú zlepšovať až s postupom času, čo neplatí len pre ich stúpajúcu silu s plynutím play-off, ale aj v rámci jednotlivých zápasov (totižto, ich prvé tretiny bývajú horšie ako ostatné časti hry). „Puck luck” sa často prejavuje pri zdanlivo „nespravodlivých” góloch, kedy skóruje súper, ktorý je zdanlivo horší a hrá pod tlakom zdanlivo lepšieho protivníka. Platí to najmä pri konfrontácii „puck luck” s výborným brankárom, kedy možno urobiť priam čokoľvek, no presadiť sa nedarí.
Red Wings sa v minulosti týmto spôsobom vytrápili napr. na Tomášovi Vokounovi (Nashville Predators) alebo Miikkovi Kiprusoffovi (Calgary Flames), no takmer zakaždým postúpili. V horších prípadoch sa však neotriasli a s play-off sa rozlúčili veľmi rýchlo, ako napr. v roku 2003, kedy ich nevídane potupil gólman Jean-Sébastien Giguère (Mighty Ducks of Anaheim).
Na tvrdú prácu, ktorou možno zhovievavosť puku preklopiť na svoju stranu, treba dávať pozor od prvých sekúnd prvého zápasu play-off, pretože ak sa „puck luck” prikloní na stranu súpera, šanca na postup sa môže znižovať.
# 2: Zrod nečakaných hrdinov v pravý čas
Henrik Zetterberg, Johan Franzén a Pavel Daciuk patria k najdominantnejším útočníkom v play-off v povýlukovej NHL. Spolu s obrancami Nicklasom Lidströmom, Brianom Rafalskim a ďalším útočníkom Tomasom Holmströmom tvoria úzku skupinu hráčov, ktorí sú pre Red Wings smerodajní. Vďaka ich produkcii sú „Červené krídla” nebezpečné, keďže týmto hráčom sa vo vyraďovacích bojoch darí trvale a pravidelne.
Nič však netrvá večne a aj vlaňajšie play-off ukázalo, že bez produkcie či aspoň zapojenia ostatných členov kádra to na súperov nemusí stačiť. Spoliehanie na niekoľko kľúčových hráčov nie je na mieste nikdy, takže aj keď „Červené krídla” disponujú pomerne širokým a vyrovnaným kádrom, je nevyhnutné, aby svoju hĺbku potvrdili práve v play-off. Hrdinovia nemusia byť tradičnými hviezdami, ako to v roku 2008 ukázali Brad Stuart, Niklas Kronwall a Darren Helm. Je iba potrebné, aby sa popri lídroch objavili v pravý čas.
# 1: Prívetivosť troch červených tyčí
Záverom žiadne prekvapenie: najväčší otáznik Red Wings pre play-off zostáva v bránkovisku. Jimmy Howard už druhým rokom patrí medzi gólmanov s najvyšším počtom víťazstiev v základnej časti, ale vo vyraďovacích bojoch je jeho bilancia negatívna (päť výhier a sedem prehier). A práve to by sa pre dobro tímu malo zmeniť.
Howard je jednou z najdôležitejších súčastí Red Wings a aj keď má mnohých kritikov, chytá spoľahlivo. Bolo by ale potrebné, aby sa zlepšila jeho spolupráca s obranou. Defenzíva Red Wings si pred začiatkom ročníka stanovila za cieľ inkasovať menej ako 2,5 gólu na zápas. Už dnes je isté, že túto hranicu sa jej uhájiť nepodarí.
Jednou z posledných Howardových slabín je pokrývanie odrazených pukov. Práve to je oblasť, v ktorej je potrebná výrazná pomoc zadných radov. Samozrejme, podstatná miera zodpovednosti leží na Howardových pleciach. Howard totiž musí byť výborný aj sám od seba. Ide predsa o gólmana, čo je ten najcitlivejší hokejový post, ktorý navyše možno spájať so všetkými doteraz prezentovanými aspektmi.
Aby teda Red Wings boli úspešní, Howard musí byť energický, musí sa popasovať s tlakom, musí chytať výborne v oslabeniach (príslovie o tom, že najlepším hráčom do oslabenia je brankár, platí v play-off dvojnásobne), musí si postrážiť vypäté závery zápasov, musí cítiť podporu, musí byť pokojný a občas sa musí stať hrdinom.