MARTIN UŽÁK | 14.06.2011 | aktualizované 29.09.2015
Keď v lete 2004 začalo byť zjavné, že nová sezóna NHL sa nezačne pre výluku, v Severnej Amerike sa objavilo niekoľko pokusov vytvoriť nové profesionálne ligy, ktoré by hráčom dali možnosť byť aktívnymi, kým sa výluka neskončí. Jedným z týchto projektov bola súťaž zvaná OSHL. A bola to blamáž nad blamáže.
V utorok 15. septembra 2004 - v deň 750. výročia narodenia slávneho cestovateľa Marca Pola a len krátko po skončení Svetového pohára - sa v NHL začalo jedno z najčernejších období v jej histórii, a síce výluka, ktorá bola očakávaným vyvrcholením sporov v jednaniach o novej kolektívnej zmluve medzi NHL a NHLPA.
Z odkladaného začiatku sezóny 2004/05 sa spočiatku nerobilo katastrofické haló, keďže najlepšia hokejová liga sveta si prerušenie už pamätala z ročníka 1994/95, ktorý sa napokon spustil 20. januára 1995 a aspoň sčasti odohral aj napriek tomu, že zmeškal prvých 468 zápasov základnej časti. V podobný scenár dúfali zainteresované strany aj tentoraz, ale sezóna 2004/05 sa pre nezhody NHL a NHLPA nakoniec nezačala, čo hokejistov donútilo k cestovaniu a hľadaniu práce niekde inde.
Väčšina hráčov si vybrala pôsobenie na starom kontinente a pozdvihla ako úroveň jednotlivých líg od Talianska cez strednú Európu až po Škandináviu, tak i kvalitu svetového šampionátu v Rakúsku. Niektorí zvolili angažmán v AHL, ECHL či USHL. Iní celú sezónu odpočívali. Ďalší pristali na pôsobenie v materských kluboch, ktorým vrátili požičané z obdobia ich hokejového rastu a odvďačili sa im veľkou pozornosťou.
Ešte počas play-off 2004 sa do pozornosti dostala idea spoločnosti Octagon, agentúry túžiacej po vytvorení vlastného hviezdneho tímu, ktorý mal byť vedený dvojicou jej vrchných predstaviteľov, Mikeom Liutom a Brianom Lawtonom. Účasť v tomto projekte prisľúbili viacerí slávni hráči, z pôvodného zámeru o zaradení výberu do fínskej SM-liigy ale zišlo a zostalo len u hrania niekoľkých exhibícií.
V podobnom duchu sa niesla aj snaha o obnovenie kedysi slávnej WHA, ktorá si na pozíciu komisára vybrala legendárneho Bobbyho Hulla. Liga tvorená ôsmimi tímami (Dallas Americans, Detroit Gladiators, Florida Screaming Eagles, Halifax IceBreakers, Quebec Nordiks, Hamilton Tigers, Toronto Toros a Vancouver Blazers) si počas leta 2004 prešla draftom, ktorého jednotkou sa stal mladučký Sidney Crosby. Zatiaľ čo Crosby vo WHA odmietol tučne platenú trojročnú zmluvu, účasť v súťaži prisľúbili známe mená ako Brett Hull, Chris Chelios, Martin St. Louis, Mike Ribeiro, Paul Kariya, Chris Phillips alebo Glen Murray. WHA sa však nikdy opätovne nerozbehla. Spomínaný Chelios, ktorý mal byť jednou z hlavných tvárí súťaže, zaujal okrem iného tiež tým, že v ľadovom koryte začal trénovať jazdu na boboch so snahou o reprezentáciu Spojených štátov amerických alebo srdcu blízkeho Grécka na olympiáde.
Výluka mala skrátka vplyv na vznik možností, do ktorých by za bežných okolností nikto nešiel. Kým niektoré anabázy a atypické pôsobenia hokejistov počas výluky boli úspešné, iné sa vôbec nevydarili. Ba čo viac, niektoré boli doslova blamážami.
Jednou z najnevydarenejších myšlienok sa stalo založenie súťaže zvanej Original Stars Hockey League. Táto liga si našla svoje pôsobisko v Kanade, po ktorej mala jazdiť šestica tímov nosiacich názvy miest klubov NHL z éry Original Six (nič iného okrem názvu mesta tieto tímy s mužstvami NHL spoločné nemali). Predbežný štart v kádroch „Bostonu”, „Chicaga”, „Detroitu”, „New Yorku”, „ Montrealu” a „Toronta” prisľúbila celá rada hokejistov, medzi ktorými sa objavili desiatky hráčov z NHL. Za všetkých hovoria známe mená ako Dan Cloutier, Bryan McCabe, Andrew Raycroft, Mike Comrie, Dave Andreychuk, Roberto Luongo, Dominik Hašek, Chris Osgood, Daniel Briere, Mathieu Garon, Mike Ricci, Shawn Horcoff, Darcy Hordichuk, Martin Lapointe, Jassen Cullimore, Anders Eriksson, Chris Drury, Peter Bondra, Manny Fernandez, Danny Cleary, Jeff Cowan, Patrick Lalime a Dwayne Roloson.
Súťaž, ktorá mala byť atraktívnou náhradou za defenzívou zväzovanú NHL, sa ku konkurovaniu NHL nakoniec ani nepriblížila. Príčin bolo hneď niekoľko, pričom medzi tie hlavné patrili zvláštne pravidlá.
Mužstvá OSHL nastupovali vo štvorici na každej strane. Prestávka sa po každej 17 minút trvajúcej tretine odkladala, dokým sa neodjazdilo niekoľko samostatných nájazdov. Nájazd, resp. trestné strieľanie prichádzalo na rad aj v prípade každého nedovoleného zákroku - žiadne presilovky a oslabenia neexistovali. Exhibičný charakter zápasov podčiarkoval aj prísny zákaz používať bodyčeky. Existovalo tiež nariadenie, podľa ktorého mohli hráči striedať iba počas hry a nie cez jej prerušenie. Všetky tieto črty sa premietli aj do hry samotnej, ktorá síce priniesla množstvo gólov či oku lahodiacich akcií, ale očakávanú atraktivitu si nikdy nezískala.
OSHL padla už po odohratí úvodných dvoch zápasov. V prvom z nich, ktorý sa konal 18. septembra 2004 v ontárijskom meste Barrie, porazilo „Toronto” „Detroit” divokým výsledkom 16:13. Tím s kanadským mestom v názve bol prestrieľaný pomerom 55:57; na jeho duel sa prišlo pozrieť chudobných 2 176 divákov. Ešte nižšiu pozornosť si vyslúžil druhý súboj sezóny medzi „Bostonom” a „Montrealom”. Za stretnutie konané 21. septembra 2004 v ontárijskom meste Brampton bolo ochotných draho zaplatiť už len niekoľko stoviek priaznivcov, ktorí sledovali divoké víťazstvo „Bostonu” v pomere 14:11.
História OSHL viac nenapísala. Jej rýchly koniec bol sprevádzaný mnohými posmešnými slovami, sypanými odbornou i laickou hokejovou verejnosťou na hlavu prezidenta súťaže Randyho Gumbleyho.
OSHL spočiatku pôsobila dojmom zaujímavého projektu, ktorým možno zabaviť fanúšikov, v predvýlukovej NHL zvyknutých na množstvo beztrestného hákovania či ničenia hry menej talentovanými hráčmi. Priaznivci ju však neprijali. Tempo zápasov OSHL bolo uvoľnené a pôsobilo exhibičným dojmom, takže jednotlivé zápasy nik nebral vážne. A aj keď sa počas tých dvoch stretnutí na ľade objavilo niekoľko hokejistov známych z NHL, tie najväčšie hviezdy chýbali. Mnohí iní hráči, ktorí svoju účasť v súťaži pôvodne prisľúbili, sa po dvojzápasovej fraške OSHL obrátili chrbtom. Gumbley neskôr vyhlásil, že nakoniec získal sotva 20 riadnych podpisov hráčov, čo bolo na fungovanie súťaže pramálo. Známu ontárijskú hokejovú postavičku následne opustili aj sponzori a blamáž nad blamáže bola na svete.
OSHL bola pre svoje podivuhodné kroky nútená stráviť radu výsmechov, ktoré ju zasadzovali do pozície, kde sa pravidlá a všetky potrebné hokejové operácie mali vymýšľať „cez noc”. K negatívnemu obrazu OSHL prispieval aj sám Gumbley, ktorý 22. septembra 2004 telefonoval do torontského rozhlasu Fan 590, aby vyvrátil sarkastické správy o rýchlom zániku súťaže a vyhlásil, že jeho projekt bude pokračovať.
OSHL však už nepovstala a svoje predošlé kroky začala obhajovať každým dňom inak. Jediné dva zápasy, ktoré sa pod značkou OSHL odohrali, boli neskôr označené za prípravné. Tieto duely mali byť nasledované ďalšími prípravnými stretnutiami, počas ktorých sa malo pátrať po možnostiach, ako sa dohodnúť s väčším počtom hokejistov, ktorí by pomohli uskutočniť plánované vízie. Štart regulárneho ročníka, naplánovaný na október 2004, zostal však iba v predstavách prezidenta Gumbleyho.
Gumbley bol vskutku zvláštnou postavou. Do pozornosti severoamerického hokejového sveta sa dostal aj neskôr, no to už zašiel príliš ďaleko. V apríli 2008 totiž vysvitlo, že tento bývalý vlastník juniorského hokejového klubu Streetsville Derbys viac ako jeden rok nabádal študentov z USA a Austrálie, aby začali hrávať v údajne renomovanej, no v skutočnosti fiktívnej lige, zvanej Canadian Junior Elite Hockey League. Gumbley svojich naivných záujemcov informoval, že počas pôsobenia v tejto lige sa okrem iného zúčastnia prípravy v tzv. Akadémii Waltona Gatesa, čo bola údajná elitná súkromná, no znova len fiktívna hokejová škola.
Ako neskôr informovala Emma Reilly, vtedajšia novinárka kanadských novín Toronto Star, Gumbley svoje falošné projekty podčiarkoval tvorbou fiktívnych webových stránok a zhromažďovaním peňažných súm, ktoré sa vyšplhali na hodnotu okolo 100 tisíc kanadských dolárov. Nádejní mladíci od neho dostávali falošné vizitky a spolu so svojimi rodičmi boli vodení po dvoch údajných domovských arénach súťaže v Brantforde a Mississauge, kde sa Gumbley na značné počudovanie svojho okolia správal tak, akoby mu arény patrili.
Randyho Gumbleyho možno stavať do sfér, akými sa hokejom pobláznená Kanada skutočne nehrdí. Jeho provokácie sa však týmto neskončili. V apríli 2009 zasa vyšlo najavo, že tento pán založil aj fiktívny program Ontario Central Scouting, ktorý s asistenciou falošných mien trénerov a webových stránok ťahal od mladých hráčov ďalšie a ďalšie peniaze. Našlo sa aj viacero hokejistov, ktorí s nákladmi okolo 3 500 amerických dolárov odcestovali do Európy, aby tam pod hlavičkou OCS odohrali hokejový turnaj. Zúčastnení ale opäť zostali nepríjemne prekvapení, pretože žiaden takýto turnaj neexistoval. Miesto toho odohrali niekoľko vzájomných exhibičných zápasov, majúcich charakter tréningu. Až neskôr im došlo, že naleteli podvodníkovi.
Randy Gumbley bol skrátka jeden veľký podfukár, ktorý toho veľa nahovoril a nasľuboval, ale mnohé zo svojich projektov nikdy nezrealizoval, mnohé z nich boli falošné, alebo vinou vlastnej naivity ich nechal skrachovať, čo bol aj osud jeho prapodivnej výlukovej Original Stars Hockey League.
Keď sa výlukový ročník 2004/05 chýlil ku koncu, s odstupom času bolo zjavné, že bol aj istým pozitívom. Nevýhoda jednej strany sa stala výhodou strany druhej, keďže na úkor NHL sa pozdvihol ostatný svetový hokej, ktorý by bol inak nútený stáť v tieni najlepšej hokejovej ligy na svete. Európa zažila malú hokejovú renesanciu, menšie severoamerické kluby sa tešili nebývalej pozornosti, hokejisti si užili ojedinelej etapy vo svojich kariérach a mnohí si vychutnali odlišný hokejový život mimo NHL. Veľa z nich bolo úspešných, veľa však bolo aj tých, ktorí sa stali súčasťou neúspešných projektov, ktoré sa minuli svojmu účinku. V konečnom dôsledku sa ale ukázalo, že žiadna súťaž, žiadny turnaj a žiadny projekt nedokáže NHL nahradiť.
Výluka bola pre mnohých hráčov spestrením, všetky kroky cestovateľov ale nakoniec viedli späť do NHL, ktorá sa opätovne rozbehla v ročníku 2005/06, aby navrátilcov presvedčila, že jej fungovanie je pre nich tou najlepšou voľbou.
Čo bolo neskôr: Gumbley bol pre svoje nekalé počiny zatknutý, uväznený v domácom väzení, odsúdený na hodiny verejnoprospešných prác a obvinený z podvodov. Niektoré žaloby na neho adresovali aj samotní mladí hráči, ktorých pripravil o tisíce až desaťtisíce dolárov. Gumbley dokonca podal niekoľkomiliónovú žalobu na kanadský hokejový zväz, ktorý chcel obviniť z toho, že porušil podmienky verejnej súťaže. Koncom roka 2012 pri jednom exkluzívnom rozhovore pre Toronto Star vyhlásil, že je „najnenávidenejším mužom v kanadskom hokeji”.
Podklady:
Keď v lete 2004 začalo byť zjavné, že nová sezóna NHL sa nezačne pre výluku, v Severnej Amerike sa objavilo niekoľko pokusov vytvoriť nové profesionálne ligy, ktoré by hráčom dali možnosť byť aktívnymi, kým sa výluka neskončí. Jedným z týchto projektov bola súťaž zvaná OSHL. A bola to blamáž nad blamáže.
V utorok 15. septembra 2004 - v deň 750. výročia narodenia slávneho cestovateľa Marca Pola a len krátko po skončení Svetového pohára - sa v NHL začalo jedno z najčernejších období v jej histórii, a síce výluka, ktorá bola očakávaným vyvrcholením sporov v jednaniach o novej kolektívnej zmluve medzi NHL a NHLPA.
Z odkladaného začiatku sezóny 2004/05 sa spočiatku nerobilo katastrofické haló, keďže najlepšia hokejová liga sveta si prerušenie už pamätala z ročníka 1994/95, ktorý sa napokon spustil 20. januára 1995 a aspoň sčasti odohral aj napriek tomu, že zmeškal prvých 468 zápasov základnej časti. V podobný scenár dúfali zainteresované strany aj tentoraz, ale sezóna 2004/05 sa pre nezhody NHL a NHLPA nakoniec nezačala, čo hokejistov donútilo k cestovaniu a hľadaniu práce niekde inde.
Väčšina hráčov si vybrala pôsobenie na starom kontinente a pozdvihla ako úroveň jednotlivých líg od Talianska cez strednú Európu až po Škandináviu, tak i kvalitu svetového šampionátu v Rakúsku. Niektorí zvolili angažmán v AHL, ECHL či USHL. Iní celú sezónu odpočívali. Ďalší pristali na pôsobenie v materských kluboch, ktorým vrátili požičané z obdobia ich hokejového rastu a odvďačili sa im veľkou pozornosťou.
Ešte počas play-off 2004 sa do pozornosti dostala idea spoločnosti Octagon, agentúry túžiacej po vytvorení vlastného hviezdneho tímu, ktorý mal byť vedený dvojicou jej vrchných predstaviteľov, Mikeom Liutom a Brianom Lawtonom. Účasť v tomto projekte prisľúbili viacerí slávni hráči, z pôvodného zámeru o zaradení výberu do fínskej SM-liigy ale zišlo a zostalo len u hrania niekoľkých exhibícií.
V podobnom duchu sa niesla aj snaha o obnovenie kedysi slávnej WHA, ktorá si na pozíciu komisára vybrala legendárneho Bobbyho Hulla. Liga tvorená ôsmimi tímami (Dallas Americans, Detroit Gladiators, Florida Screaming Eagles, Halifax IceBreakers, Quebec Nordiks, Hamilton Tigers, Toronto Toros a Vancouver Blazers) si počas leta 2004 prešla draftom, ktorého jednotkou sa stal mladučký Sidney Crosby. Zatiaľ čo Crosby vo WHA odmietol tučne platenú trojročnú zmluvu, účasť v súťaži prisľúbili známe mená ako Brett Hull, Chris Chelios, Martin St. Louis, Mike Ribeiro, Paul Kariya, Chris Phillips alebo Glen Murray. WHA sa však nikdy opätovne nerozbehla. Spomínaný Chelios, ktorý mal byť jednou z hlavných tvárí súťaže, zaujal okrem iného tiež tým, že v ľadovom koryte začal trénovať jazdu na boboch so snahou o reprezentáciu Spojených štátov amerických alebo srdcu blízkeho Grécka na olympiáde.
Výluka mala skrátka vplyv na vznik možností, do ktorých by za bežných okolností nikto nešiel. Kým niektoré anabázy a atypické pôsobenia hokejistov počas výluky boli úspešné, iné sa vôbec nevydarili. Ba čo viac, niektoré boli doslova blamážami.
Jednou z najnevydarenejších myšlienok sa stalo založenie súťaže zvanej Original Stars Hockey League. Táto liga si našla svoje pôsobisko v Kanade, po ktorej mala jazdiť šestica tímov nosiacich názvy miest klubov NHL z éry Original Six (nič iného okrem názvu mesta tieto tímy s mužstvami NHL spoločné nemali). Predbežný štart v kádroch „Bostonu”, „Chicaga”, „Detroitu”, „New Yorku”, „ Montrealu” a „Toronta” prisľúbila celá rada hokejistov, medzi ktorými sa objavili desiatky hráčov z NHL. Za všetkých hovoria známe mená ako Dan Cloutier, Bryan McCabe, Andrew Raycroft, Mike Comrie, Dave Andreychuk, Roberto Luongo, Dominik Hašek, Chris Osgood, Daniel Briere, Mathieu Garon, Mike Ricci, Shawn Horcoff, Darcy Hordichuk, Martin Lapointe, Jassen Cullimore, Anders Eriksson, Chris Drury, Peter Bondra, Manny Fernandez, Danny Cleary, Jeff Cowan, Patrick Lalime a Dwayne Roloson.
Súťaž, ktorá mala byť atraktívnou náhradou za defenzívou zväzovanú NHL, sa ku konkurovaniu NHL nakoniec ani nepriblížila. Príčin bolo hneď niekoľko, pričom medzi tie hlavné patrili zvláštne pravidlá.
Mužstvá OSHL nastupovali vo štvorici na každej strane. Prestávka sa po každej 17 minút trvajúcej tretine odkladala, dokým sa neodjazdilo niekoľko samostatných nájazdov. Nájazd, resp. trestné strieľanie prichádzalo na rad aj v prípade každého nedovoleného zákroku - žiadne presilovky a oslabenia neexistovali. Exhibičný charakter zápasov podčiarkoval aj prísny zákaz používať bodyčeky. Existovalo tiež nariadenie, podľa ktorého mohli hráči striedať iba počas hry a nie cez jej prerušenie. Všetky tieto črty sa premietli aj do hry samotnej, ktorá síce priniesla množstvo gólov či oku lahodiacich akcií, ale očakávanú atraktivitu si nikdy nezískala.
OSHL padla už po odohratí úvodných dvoch zápasov. V prvom z nich, ktorý sa konal 18. septembra 2004 v ontárijskom meste Barrie, porazilo „Toronto” „Detroit” divokým výsledkom 16:13. Tím s kanadským mestom v názve bol prestrieľaný pomerom 55:57; na jeho duel sa prišlo pozrieť chudobných 2 176 divákov. Ešte nižšiu pozornosť si vyslúžil druhý súboj sezóny medzi „Bostonom” a „Montrealom”. Za stretnutie konané 21. septembra 2004 v ontárijskom meste Brampton bolo ochotných draho zaplatiť už len niekoľko stoviek priaznivcov, ktorí sledovali divoké víťazstvo „Bostonu” v pomere 14:11.
História OSHL viac nenapísala. Jej rýchly koniec bol sprevádzaný mnohými posmešnými slovami, sypanými odbornou i laickou hokejovou verejnosťou na hlavu prezidenta súťaže Randyho Gumbleyho.
 |
| Randy Gumbley (Toronto Sun) |
OSHL spočiatku pôsobila dojmom zaujímavého projektu, ktorým možno zabaviť fanúšikov, v predvýlukovej NHL zvyknutých na množstvo beztrestného hákovania či ničenia hry menej talentovanými hráčmi. Priaznivci ju však neprijali. Tempo zápasov OSHL bolo uvoľnené a pôsobilo exhibičným dojmom, takže jednotlivé zápasy nik nebral vážne. A aj keď sa počas tých dvoch stretnutí na ľade objavilo niekoľko hokejistov známych z NHL, tie najväčšie hviezdy chýbali. Mnohí iní hráči, ktorí svoju účasť v súťaži pôvodne prisľúbili, sa po dvojzápasovej fraške OSHL obrátili chrbtom. Gumbley neskôr vyhlásil, že nakoniec získal sotva 20 riadnych podpisov hráčov, čo bolo na fungovanie súťaže pramálo. Známu ontárijskú hokejovú postavičku následne opustili aj sponzori a blamáž nad blamáže bola na svete.
OSHL bola pre svoje podivuhodné kroky nútená stráviť radu výsmechov, ktoré ju zasadzovali do pozície, kde sa pravidlá a všetky potrebné hokejové operácie mali vymýšľať „cez noc”. K negatívnemu obrazu OSHL prispieval aj sám Gumbley, ktorý 22. septembra 2004 telefonoval do torontského rozhlasu Fan 590, aby vyvrátil sarkastické správy o rýchlom zániku súťaže a vyhlásil, že jeho projekt bude pokračovať.
OSHL však už nepovstala a svoje predošlé kroky začala obhajovať každým dňom inak. Jediné dva zápasy, ktoré sa pod značkou OSHL odohrali, boli neskôr označené za prípravné. Tieto duely mali byť nasledované ďalšími prípravnými stretnutiami, počas ktorých sa malo pátrať po možnostiach, ako sa dohodnúť s väčším počtom hokejistov, ktorí by pomohli uskutočniť plánované vízie. Štart regulárneho ročníka, naplánovaný na október 2004, zostal však iba v predstavách prezidenta Gumbleyho.
Gumbley bol vskutku zvláštnou postavou. Do pozornosti severoamerického hokejového sveta sa dostal aj neskôr, no to už zašiel príliš ďaleko. V apríli 2008 totiž vysvitlo, že tento bývalý vlastník juniorského hokejového klubu Streetsville Derbys viac ako jeden rok nabádal študentov z USA a Austrálie, aby začali hrávať v údajne renomovanej, no v skutočnosti fiktívnej lige, zvanej Canadian Junior Elite Hockey League. Gumbley svojich naivných záujemcov informoval, že počas pôsobenia v tejto lige sa okrem iného zúčastnia prípravy v tzv. Akadémii Waltona Gatesa, čo bola údajná elitná súkromná, no znova len fiktívna hokejová škola.
Ako neskôr informovala Emma Reilly, vtedajšia novinárka kanadských novín Toronto Star, Gumbley svoje falošné projekty podčiarkoval tvorbou fiktívnych webových stránok a zhromažďovaním peňažných súm, ktoré sa vyšplhali na hodnotu okolo 100 tisíc kanadských dolárov. Nádejní mladíci od neho dostávali falošné vizitky a spolu so svojimi rodičmi boli vodení po dvoch údajných domovských arénach súťaže v Brantforde a Mississauge, kde sa Gumbley na značné počudovanie svojho okolia správal tak, akoby mu arény patrili.
Randyho Gumbleyho možno stavať do sfér, akými sa hokejom pobláznená Kanada skutočne nehrdí. Jeho provokácie sa však týmto neskončili. V apríli 2009 zasa vyšlo najavo, že tento pán založil aj fiktívny program Ontario Central Scouting, ktorý s asistenciou falošných mien trénerov a webových stránok ťahal od mladých hráčov ďalšie a ďalšie peniaze. Našlo sa aj viacero hokejistov, ktorí s nákladmi okolo 3 500 amerických dolárov odcestovali do Európy, aby tam pod hlavičkou OCS odohrali hokejový turnaj. Zúčastnení ale opäť zostali nepríjemne prekvapení, pretože žiaden takýto turnaj neexistoval. Miesto toho odohrali niekoľko vzájomných exhibičných zápasov, majúcich charakter tréningu. Až neskôr im došlo, že naleteli podvodníkovi.
Randy Gumbley bol skrátka jeden veľký podfukár, ktorý toho veľa nahovoril a nasľuboval, ale mnohé zo svojich projektov nikdy nezrealizoval, mnohé z nich boli falošné, alebo vinou vlastnej naivity ich nechal skrachovať, čo bol aj osud jeho prapodivnej výlukovej Original Stars Hockey League.
Keď sa výlukový ročník 2004/05 chýlil ku koncu, s odstupom času bolo zjavné, že bol aj istým pozitívom. Nevýhoda jednej strany sa stala výhodou strany druhej, keďže na úkor NHL sa pozdvihol ostatný svetový hokej, ktorý by bol inak nútený stáť v tieni najlepšej hokejovej ligy na svete. Európa zažila malú hokejovú renesanciu, menšie severoamerické kluby sa tešili nebývalej pozornosti, hokejisti si užili ojedinelej etapy vo svojich kariérach a mnohí si vychutnali odlišný hokejový život mimo NHL. Veľa z nich bolo úspešných, veľa však bolo aj tých, ktorí sa stali súčasťou neúspešných projektov, ktoré sa minuli svojmu účinku. V konečnom dôsledku sa ale ukázalo, že žiadna súťaž, žiadny turnaj a žiadny projekt nedokáže NHL nahradiť.
Výluka bola pre mnohých hráčov spestrením, všetky kroky cestovateľov ale nakoniec viedli späť do NHL, ktorá sa opätovne rozbehla v ročníku 2005/06, aby navrátilcov presvedčila, že jej fungovanie je pre nich tou najlepšou voľbou.
Čo bolo neskôr: Gumbley bol pre svoje nekalé počiny zatknutý, uväznený v domácom väzení, odsúdený na hodiny verejnoprospešných prác a obvinený z podvodov. Niektoré žaloby na neho adresovali aj samotní mladí hráči, ktorých pripravil o tisíce až desaťtisíce dolárov. Gumbley dokonca podal niekoľkomiliónovú žalobu na kanadský hokejový zväz, ktorý chcel obviniť z toho, že porušil podmienky verejnej súťaže. Koncom roka 2012 pri jednom exkluzívnom rozhovore pre Toronto Star vyhlásil, že je „najnenávidenejším mužom v kanadskom hokeji”.
Podklady:
- OSHL: The league that never was (Iain Collpits, The Mississauga News; 14.07.2015)
- Randy Gumbley says his lawsuit against Hockey Canada sparked establish-ment's fury (Robert Cribb, Toronto Star; 14.11.2012)
- Hockey fraud case adjourned (Loui Rosella, The Mississauga News; 15.10.2010)
- Youth hockey fraudster gets house arrest (Ian Robertson, Toronto Sun; 09.09.2009)
- Ex-owner of Junior A team arrested, faces fraud charges (Emma Reilly, Toronto Star; 01.05.2008)
- Original Stars Hockey League still operating (CBC Sports; 22.09.2004)
- Chelios making Olympic bid in bobsled (CBC Sports; 08.10.2004)
- Octagon, IMG putting together hockey tour plans in case of lockout (Liz Mullen, Sports Business Journal; 23.08.2004)
- Crosby turns down WHA offer (CBC Sports; 26.08.2004)
- NHLers to form Original Stars league (TSN via Canadian Press; 16.08.2004)