Komentár: Je nový formát NHL nezmyslom?

MARTIN UŽÁK | 17.12.2011

Ako je známe, Rada guvernérov NHL počas minulého týždňa pri zasadnutí v kalifornskom letovisku Pebble Beach odsúhlasila novú podobu rozdelenia súťaže do štyroch konferencií, ako aj radu ďalších zmien.

Od sezóny 2012/13 by si mali Red Wings okrem svojich rivalov zo súčasnej Centrálnej divízie (Chicago, Columbus, Nashville, St. Louis) nadmieru zahrať aj s mužstvami z Dallasu, St. Paul (Minnesota) a Winnipegu.

Nová podoba NHL číta rozdelenie do štyroch konferencií, pričom dve z nich budú mať sedem a dve osem členov. V hracom kalendári základnej časti príde na päť až šesť zápasov proti každému konferenčnému súperovi, ako aj dve stretnutia so všetkými mužstvami zvyšných troch vetiev. Zmeniť by sa mal aj systém play-off, v ktorom majú byť úvodné dve kolá len rýdzo konferenčnou záležitosťou.

Rozdielov sa narodilo skutočne mnoho, pričom je isté, že túto súťaž zmenia. O efekte prípadnej revolúcie sa presvedčíme až o niekoľko rokov, no už teraz sa možno stretnúť s jej zásadnými zástancami a odporcami. Nová podoba NHL môže byť naozaj pozitívom, no rozhodne môže byť aj jedným veľkým krokom vedľa.

Odlišné rozčlenenie súťaže bolo dlho avizovanou a pripravovanou záležitosťou plynúcou z nedávneho sťahovania amerických Atlanta Thrashers do kanadského Winnipegu. Dlho sa vedelo o tom, že novodobí Jets sa po tohtosezónnom zabehnutí neskôr zaradia niekam, kde zemepisne patria, no taktiež sa dlhodobo vedelo o potrebách geograficky znevýhodnených tímov Západnej konferencie z Columbusu, Detroitu a Nashvillu.

Opätovný vstup Winnipegu do NHL sa pre trojicu spomínaných mužstiev Centrálnej divízie stal akýmsi malým vykúpením, keďže o vybojovanie spravodlivejších podmienok lobovali veľmi dlho a pri prihliadaní na súčasnú nutnosť zmeny boli v popredí ako jeden z hlavných faktorov.

Z výsledkov rokovaní celkom jednoznačne vyplýva, že tieto tri družstvá vyšli z nového delenia víťazne. Presun do Východnej konferencie nakoniec žiadne z nich nezastihol, no s kompromisom sú maximálne spokojné. To však nie je status, s akým sa pri hlasovaní stotožnili všetky kolektívy.

Podľa viacerých oficiálnych vyhlásení zámorských tlačových agentúr sa v prospech "novej" NHL vyjadrilo 24 z 30 zástupcov klubov. Samozrejme, nikomu nemožno vyhovieť maximálne, čo koniec koncov dokumentujú aj slová komisionára Garyho Bettmana, ktorý vyhlásil: "Ak sa spýtate na názor 30 klubov, dostanete 30 rôznych odpovedí." Netreba však zabúdať na to, že každá minca má dve strany. Columbusu, Detroitu i Nashvillu sa konečne dostalo spravodlivosti, no otázne je, ako hľadieť na všetky ostatné faktory a aspekty, ktoré ležia už mimo toho principiálneho geografického rozloženia.

Jednou zo základných kontroverzných zmien je nová podoba hracieho kalendára. U Red Wings ide o víťazstvo, keďže sa omilostia od náročného cestovania na severozápad a juhozápad, a v neposlednom rade odohrajú neporovnateľne väčšie množstvo svojich zápasov v priaznivých časových pásmach. Keď človek pozrie na všetko, čo musel Detroit v posledných rokoch absolvovať, môže si vydýchnuť. Spravodlivejšie pomery sú tu a mužstvo môže konečne hrávať za takých podmienok, aké náležia takmer celému zvyšku súťaže.

Veľkou výhodou môže byť aj vytvorenie novodobých rivalít, popri ktorých sa poľahky nájde aj celoplošné zameranie, keďže do mesta motorov zavítajú každú sezónu všetky tímy ligy. Vidieť aspoň raz ročne Montreal, Toronto, Boston či New York Rangers bude pre miestnych fanúšikov obrovská satisfakcia. Veď o minimálne dvojzápas s každým jedným súperom loboval generálny manažér Ken Holland množstvo rokov. Nakoniec ho získal aj bez toho, aby sa počet zápasov základnej časti zvýšil z 82 na 84, teda tak, ako kedysi sám navrhoval.

Na druhú stranu však platí, že v Joe Louis Arene sa raz ročne objavia tí súperi, ktorí boli pre Red Wings mimoriadne atraktívni tiež. Mínus jeden zápas s Coloradom, Edmontonom a najmä dvojicou Phoenix - San Jose, to je medzera, ktorú majú zaplátať duely so súpermi z vlastnej konferencie. A to je zlá správa.

Je pravdou, že dve hlavné prosby Detroitu (t.j. mínus jeden trip na ďaleký severozápad a juhozápad, ako aj aspoň jeden domáci zápas s každým mužstvom súťaže) boli vyslyšané. Osobne ma však sklamalo, že som sa nikde nedočítal a nedopočul o odvrátenej strane celého programu, ktorý v prípade "Červených krídel" číta 38 stretnutí vo vlastnej konferencii. Nech to pôsobí akokoľvek, je to nehorázne, nehorázne veľa.

Takmer celá polovica duelov dlhodobej sezóny s rovnakými súpermi je návratom do prvých liet po výluke, v ktorých zostali fanúšikovia otrávení celkom 32 duelmi z vlastnej divízie (osem súbojov proti každému rivalovi bolo aktuálnych naposledy v ročníkoch 2005/06 až 2007/08). S odstupom času bol tento stereotypný súbor kritizovaný, no i napriek tomu sa k nemu NHL čiastočne uchyľuje znova. Nemožno ho samozrejme zavrhovať vopred, no ľahko sa môže stať, že kalendár bude vyzerať presne tak fádne, ako v závere ročníka 2007/08, kedy hrali Red Wings svojich posledných 11 zápasov základnej časti len proti súperom z Centrálnej divízie a k naplneniu domácej arény im niekedy nepomohlo ani zľavnené vstupné.

Za pripravovaných pomerov je možné, že Detroit si už viac nezahrá v súbojoch, ktoré ešte nedávno priťahovali pozornosť celej ligy. Veď za posledné dva ročníky odohrali Red Wings 20 zápasov proti San Jose a 19 proti Phoenixu. V nových podmienkach by sa po skromných dvoch dueloch základnej edície mohli s týmito sokmi stretnúť až vo vrcholných bojoch v play-off, čo by bola oproti predošlým rokom ohromná zmena.

Neblaho vyznieva aj skutočnosť, že Red Wings môžu ročne odohrať až 26 duelov s dvoma tímami z vlastnej divízie, v ktorej s výnimkou Chicaga niet trvalejšie úspešnejšieho (a teda atraktívnejšieho) kolektívu.

Samozrejme, tieto argumenty sú skôr mínusom pre NHL, keďže pre "Červené krídla" je prvoradé, aby priveľa necestovali naprieč svetadielom a hrávali najmä v priaznivých časových pásmach. Strata rivality nemusí ani tak mrzieť Detroit, ale skôr súperov, ktorí proti nemu nastupovali často.

Ako je vidieť, nový program základnej časti sa bude významne prelínať s novým programom play-off. Odohrať 38 duelov vo vlastnej konferencii a neskôr stráviť ďalších 8 až 14 zápasov s rovnakými súpermi v prvých dvoch kolách play-off - to môže byť z dlhodobého hľadiska ohromný zabijak príťažlivosti.

Aby bol človek objektívny, tak musí pripomenúť, že Red Wings si v posledných ročníkoch predsa len neužili toľko divíznych súbojov, ako by sa vzhľadom na cestovanie či samotný zdravší harmonogram hráčov patrilo. Trebárs od sezóny 2005/06 absolvoval Detroit 16 sérií play-off, no až v desiatich prípadoch hral mimo Centrálnej divízie, tzn. v náročnejšom časovom pásme. V týchto sériách boli podmienky pre súperov rovnaké, no postupujúci tím vždy musel hľadieť na lokalitu, do ktorej bude cestovať nabudúce. A práve v týchto smeroch sú pomery medzi Východnou a Západnou konferenciou neporovnateľné - iným slovom neférové.

Zámorskí fanúšikovia Red Wings sa nedávno vyjadrili, že v posledných dvoch play-off (vždy prvé kolo proti Phoenixu a druhé proti San Jose) si zápasy na druhom konci USA pozreli len z jednej či dvoch tretín. Následne odchádzali do postelí, aby ráno pátrali po konečnom výsledku. Je teda zrejmé, že z pohľadu Hockeytownu nejde len o odlišný návyk a prípravu hráčov, ale tiež o veľké straty percent sledovanosti, ako aj nevýhodu pri zaraďovaní zápasov mužstva do atraktívneho programu národných televízií (Versus, NBC).

Obrovské rozdiely medzi mužstvami z východu a západu svetadiela sa v rámci dlhých sérií play-off môžu zmazať, no nič to nemení na fakte, že navrhnutý systém vyraďovacích bojov má medzery. Boj o štyri voľné miesta bude celkom inak vyzerať v osemčlennej a celkom inak v sedemčlennej konferencii. Do play-off sa neprebojuje rada kvalitných tímov, čo je z určitého pohľadu veľký výsmech fanúšikom. Ľahko sa môže stať, že sa stratí férovosť, rovnocennosť a spravodlivosť, aby boli nahradené monotónnosťou a s ňou spojenou klesajúcou atraktivitou. Zdá sa, že priam dokonalé pripomenutie etapy z rokov 1982 až 1993 je na svete.

Nádejou do budúcnosti je skutočnosť, že o podobe vrcholových bojov play-off majú v marci 2012 rozhodnúť generálni manažéri všetkých klubov. Do štruktúry novej NHL určite prehovoria aj hráči zastupovaní NHLPA. No a rovnako by bolo fajn vziať si k srdcu pocity fanúšikov. Tí mali krátko po prijatí elementárnych zmien možnosť vyjadriť svoje sympatie vo veľkom hlasovaní na oficiálnom webe NHL. Z pohľadu súťaže však dopadlo blamážou. Takmer 50 % respondentov uviedlo, že nová podoba ligy je nezmyslom.

Záverom sa patrí z tejto veľkej spleti plusov, mínusov a rôznych uhlov pohľadu akosi "vysomáriť".

Nová tvár NHL je víťazstvom pre tímy, ktoré boli dosiaľ v mnohých smeroch ukrivďované (Columbus, Detroit, Nashville). Z pohľadu Red Wings môže ísť o výrazne zvýšenie sledovanosti ich zápasov v štáte Michigan, zľahčené nároky na cestovanie, no tiež zlepšenie zdravia a pripravenosti svojich hráčov (je predsa ohromný rozdiel vracať za zo zápasu na ľade súpera po polnoci a je rozdiel vracať sa z neho nad ránom).

Rokovania o novej podobe NHL vzorne ukázali, že kameňom úrazu všetkých zainteresovaných nie je iba povrchné rozhodenie mužstiev podľa základného geografického kľúča. Mimoriadne dôležitými hľadiskami sú aj sledovanosť, náklady na cestovanie, potreby hráčov a ekonomický prospech "tých ostatných" tímov.

Osobne hľadím na novú podobu NHL skepticky. V rámci Red Wings ju vnímam ako splnený sen, keďže po rokoch sa im konečne dostáva spravodlivosti, pod ktorou môžu hrávať v podmienkach podobných ostatným mužstvám. Avšak, v rámci NHL tieto zmeny vnímam ako "prestrelenie vedľa". Prím môže hrať strata férovosti a návrat k monotónnosti, ktorá ľahko potopí aj ďalšie trápiace sa organizácie a podporí sťahovanie do nových lokalít, čo je síce pekná zmena pre fanúšika, no vážna rana pod pás pre celý zvyšok ligy.

Myslím si, že hlavným podtextom všetkých týchto zmien je určité (chcené či nechcené) "zlo". Otázkou však je, za akých okolností by toto zlo bolo väčšie a za akých menšie.