Johan Franzén - mulica na pohľadanie

MARTIN UŽÁK | 31.12.2011

Písala sa sezóna 2005/06, keď sa v tíme Detroit Red Wings po prvýkrát stretli legendárny kapitán Steve Yzerman a švédsky nováčik Johan Franzén. Líder Hockeytownu hral vo svojom poslednom ročníku NHL, zatiaľ čo novic zo severu Európy stihol vo svojej úvodnej kapitole za morom nastrieľať skromných 12 gólov. Franzénova premiéra v najlepšej hokejovej lige sveta dych nevyrážala, no bohato stačila na to, aby od svojho rešpektovaného kapitána získal prezývku "The Mule" (mulica / mezek), ktorá vystihovala jeho nezlomnosť pred bránkou súpera a znášanie záťaže. Franzén totiž prichádzal za more s pošramotenou povesťou a Red Wings preto dúfali aspoň v jeho usadenie v tvrdej tretej či štvrtej lajne. Rodák z mestečka Piteå však dokázal oveľa viac.


Johan Franzén (Jae C. Hong, Associated Press)


V posledných hodinách práve končiaceho sa roka 2011 je "The Mule" pevnou súčasťou prvého útoku Detroitu a aktuálne aj jeho najlepším strelcom. V zbierke má zlato zo svetového šampionátu, Stanley Cup, prelomenie niekoľkých bradatých rekordov NHL a tiež primát druhej najdlhšej zmluvy v histórii Red Wings. Krásne to úspechy, v ktoré kedysi snáď nikto neveril.

Franzén nikdy nepatril medzi mladíkov, ktorí by okupovali vrchné priečky poradia skautov pred draftom. On na to vlastne ani nemal poriadnu príležitosť. Koncom roka 1998 napadol pri zápase v nižšej domácej lige rozhodcu a švédskou federáciou bol okamžite suspendovaný na jeden rok. Po zmiernení trestu a dočasnom hraní bandy hokeja sa cez druhú najvyššiu švédsku súťaž (Allsvenskan) a neskoršie päťročné pôsobenie v elitnom tíme Linköpings HC dostal až do NHL. Pozornosť krídel si získal vďaka šéfovi európskeho skautingu Håkanovi Anderssonovi, ktorý ho odporučil ako jednu z prioritných volieb na drafte 2004. Detroit siahol po Franzénovi v treťom kole z 97. pozície, čo bolo na vtedy dvadsaťštyriročného hokejistu mimoriadne vysoké umiestnenie. Neskôr sa navyše ukázalo, že tento riskantný ťah sa vydaril. S aklimatizáciou v tíme Red Wings neboli žiadne problémy a z Franzéna sa postupne stal jeden z najdôležitejších hráčov mužstva. V klube sa najskôr dlho uvažovalo o tom, že "Mulica" by mohla jedného dňa nájsť podobne vzácny strelecký inštinkt, akým disponuje dlhoročná ikona Tomas Holmström. I v tomto smere však Franzén predviedol oveľa viac, než sa očakávalo.

Vo svojich prvých 229 zápasoch v NHL nastrieľal Franzén iba 38 gólov. Zlom prišiel v marci 2008, v ktorom sa švédsky forvard definitívne pripomenul celému zvyšku súťaže a rýchlo sa zaradil medzi jej najnebezpečnejších strelcov. Šiestimi víťaznými gólmi v jednom mesiaci prekonal rekord legendárneho Gordieho Howea, čo sa mu podarilo zavŕšiť práve v noc, kedy bol Mr. Hockey prítomný pri príležitosti svojich 80. narodenín. V 13 marcových stretnutiach nastrieľal Franzén 11 gólov a základnú časť sezóny 2007/08 zakončil s novým osobným maximom o 27 presných zásahoch. To všetko bol pritom len začiatok. V play-off dokázal Franzén nastrieľať ďalších 13 gólov v 16 dueloch a obrovskou mierou pomohol mužstvu k zisku 11. Stanley Cupu v histórii. Počas úspešných vyraďovacích bojov prekonal množstvo dlhoročných rekordov klubu i celej NHL. V štvorzápasovej sérii s Colorado Avalanche nasúkal ťažko uveriteľných deväť gólov, čím prekonal 59 rokov starý Howeov zápis. Stal sa tiež prvým hráčom histórie Detroitu, ktorý nahromadil v jedinom play-off až 13 zásahov do čierneho (5 z nich bolo víťazných). Je pritom ťažké si predstaviť, čo všetko by sa v podaní tohto nového ostrostrelca ešte dialo, ak by nemusel nútene vynechať 6 stretnutí pre problémy s otrasom mozgu. Do doby, než Franzén vypadol zo zostavy vo finále Západnej konferencie proti mužstvu Dallas Stars, bol zrejme najväčším kandidátom na zisk Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacích bojov.

Toľko obávaný strelec Johan Franzén sa možno "narodil" až v marci 2008, no od svojho zrodu nikdy neubral. V posledných 29 zápasoch Red Wings v úspešnom ročníku 2007/08 (základná časť i play-off) nastrieľal súperovým brankárom fantastických 28 gólov. Odvtedy je spolu s Alexandrom Ovečkinom z Washingtonu najčastejšie rozhodujúcim mužom NHL. Schopnosť strieľať víťazné góly v náročných dueloch patrí k Franzénovi celkom prirodzene. Je to tank, ktorý na korčuliach dosiahne takmer 2 metre a 100 kilogramov. Pôsobí dojmom zabijaka, má vzácny strelecký inštinkt, je výborný pred bránou súpera, drzý a odvážny, ale taktiež spoľahlivý v defenzívnej práci. Zdobí ho tiež grandiózna schopnosť pokryť si puk a tvrdá hra o množstve pestrých variácií, v rámci ktorých sa mu v tíme krídel vyrovná iba Danny Cleary. Franzén je skrátka typickým príkladom zdatného hokejistu zrejúceho v neskoršom veku. Zo všetkých jeho vlastností je však dozaista najcennejšie to neskutočné nasadenie v play-off. Jar 2008 priniesla v podaní švédskeho tvrdohlavca toľko, až človeka napadne, že lepšie to byť snáď ani nemôže. Na druhú stranu ale tiež platí, že ak sa Franzén raz utrhne z reťaze, len ťažko sa dá zastaviť.

V dlhodobej edícii sezóny 2008/09 nastrieľal Franzén 34 gólov, čo síce nebolo ohromujúce číslo, no pri vtedajšej deľbe priestoru s hráčmi ako Marián Hossa (40 zásahov), Pavel Daciuk (32) a Henrik Zetterberg (31) malo výrazný cveng a dopomohlo i k podpisu dlhočiznej zmluvy na jedenásť rokov. V následnom play-off 2009 už Franzén pripojil 23 bodov (12+11) v 23 zápasoch a v nastolenom trende pokračoval aj naďalej. Ročník 2009/10 mu sprvoti síce pokazilo zranenie, no vo vyraďovacích bojoch opäť nikoho nenechal na pochybách, keď zaznamenal 18 bodov v 12 stretnutiach a prekonal niekoľko ďalších rekordov Gordieho Howea. Opomenúť nemožno najmä jeho strelecké predstavenie zo štvrtého súboja druhého kola so San Jose Sharks, keď sa pod domáce víťazstvo 7:1 podpísal šiestimi bodmi (4+2), pričom pôvodne mu v kolónke gólov svietilo číslo 5. Úprava zápisu ho síce pripravila o najrýchlejší hattrick v celej histórii play-off, no podobné bohaté predstavenie sa mu napokon podarilo zaznamenať hneď v nasledujúcom ročníku 2010/11, keď sa v zápase v Ottawe stal po Sergejovi Fiodorovovi a Mariánovi Gáboríkovi tretím hokejistom posledných 15 rokov s piatimi zásahmi v jedinom stretnutí. Čísla tohto švédskeho útočníka skrátka vyrážajú dych. Nemusí ísť pritom striktne len o rekordy. Za všetko hovorí trebárs jeho čerstvá bilancia proti Coloradu: 19 gólov v 15 zápasoch od play-off 2008.

Johan Franzén síce nedosahuje takej vysokej produktivity, akou sa pýšia najväčšie hviezdy NHL, no na hráča, ktorý si v mladosti takmer zbytočne zničil kariéru a nikdy nijak excelentne nekorčuľoval, sú dozaista výborné. Fanúšikovia Red Wings si okrem jeho veľkých gólov náležite cenia i jeho bojovnosť a oddané srdce, ako aj často nečakane odvážnu a zábavnú povahu. Stačí si len spomenúť na posledné sekundy úspešného finále Stanley Cupu 2008, kedy s pokojom sedel na lavičke a nerušene sa staral o svoju vyzutú korčuľu. Spomenúť na štvrtý zápas finále Západnej konferencie 2009 s neskúseným tímom Chicago Blackhawks, kedy predišiel dobiedzaniu mladučkého Patricka Kanea komickým uchmatnutím a odhodením jeho chrániča zubov. Alebo trebárs spomenúť na lanský druhý súboj úvodného kola s mužstvom Phoenix Coyotes, kedy sa po tvrdom náraze do mantinelu odobral na chvíľu do šatne, aby sa neskôr heroicky vrátil s doráňanou tvárou a zakrvavenou dózou v nose, čím pohneval svojich trénerov. Pseudonym "The Mule" Franzénovi skutočne nenáleží len za výkony na ľade; pekne "napáliť" dokáže koniec koncov každý. Beztak ale ide o mulicu na pohľadanie, ktorá v Detroite odvádza ohromné služby.