MARTIN UŽÁK | 20.04.2015
"Lepšie sme vychádzali z vlastného pásma."
"Je to krok vpred."
Aj takéto výroky sa ozývali z tábora Detroit Red Wings po ich druhom zápase štvrťfinálovej série Východnej konferencie na ľade Tampa Bay Lightning. Tampa v tomto stretnutí porazila Red Wings pomerom 5:1, vyrovnala stav série na 1:1 a opäť bola herne na vyššej úrovni ako jej súper.
Výsledkom snahy nemá byť pocit, ale čin
Po výkonnostnej blamáži v prvom zápase, ktorý sa blamážou neskončil iba vďaka Mrázekovi, a po zlepšenom výkone v druhom zápase, ktorý sa ale skončil krutou prehrou 1:5, majú Red Wings pocit, že vo svojej hre vystavali mnoho dobrého, na čom môžu ďalej stavať pri presune do Joe Louis Areny. Je však dobré pripomenúť aj pocity Lightning, ktorí aj po nešťastnej prehre v prvom zápase vyhlasovali, že na svojej hre nemajú čo meniť, pretože ak v nej budú pokračovať, vedia, že výsledok sa dostaví. A tak sa aj stalo.
Na play-off je krásne, že pocity vás dostanú iba po určitú hranicu, a že ak svoje pocity nedoložíte aj činmi, zo súťaže najlepších skrátka vypadnete, pretože medzi nich pri všetkej objektívnosti nepatríte. Zatiaľ čo Red Wings majú naďalej pocit, že niekam smerujú a niečo budujú, ich súper si je dávno vedomý toho, kam smeruje a ako musí hrať, a čo je najdôležitejšie, pocity nechal stranou a nahradil ich činmi.
Prvé dva zápasy série s Tampou ukázali, že Red Wings sú verní názoru, ktorí v súvislosti so začiatkom play-off prezentoval Kronwall, a síce že aj keď sa začína od nuly a všetky tímy sú si na štarte rovné, neexistuje žiadne zázračné tlačidlo, vďaka ktorému mužstvo prepne na novú úroveň a začne zrazu podávať výborné výkony. To kapitán Zetterberg zasa hovoril o tom, že všetko dobré, čo ste urobili pred play-off, sa v zásade prenáša aj do vyraďovacích bojov. Problém je ale v tom, že toho dobrého nebolo veľa.
Red Wings dosiaľ na novú úroveň neprepli, a ak áno, tak sa im to podarilo sotva na 10 minút druhého zápasu pri minimálne dvojgólovom náskoku Tampy. Red Wings pôsobia dojmom, že si uvedomujú svoje chyby a aj keď niektoré z nich v ďalšom zápase zvyčajne napravia, takmer vždy vyrobia nejaké nové a problémy tak prenesú na inú oblasť. Skrátka, Detroit má ďalej problémy odohrať kompletný zápas.
Pocit bez činu nemá v play-off žiadnu váhu
Lídri Red Wings sa snažia hľadať pozitíva v márnom výsledku 1:5 a mužstvo ako také sa uspokojuje s tým, že pred návratom do svojej vlastnej arény drží nerozhodný stav 1:1. Ako Red Wings, tak aj Lightning vyhlasujú, že pred presunom série do Joe Louis Areny majú zo seba dobrý pocit. Mali by ho mať aj Red Wings, ktorí sú od prvého vhadzovania horší a na kvality Lightning pri všetkej objektívnosti nestačia?
Aspoň v teoretickej rovine existuje nádej, že to tak byť môže. Red Wings nakoniec dosiahli to, čo je základný cieľ každého tímu začínajúceho sériu u súpera - vyhrali aspoň jeden zápas a na domácom ľade budú mať možnosť toto ukradnuté víťazstvo potvrdiť. Red Wings navyše budú môcť využiť domáce prostredie proti mužstvu, ktoré bolo v základnej časti zo všetkých účastníkov tohtoročného play-off najhoršie v arénach súperov. Ak ale nezačnú hrať lepšie a ak nezmenia prístup vo svojich mysliach, nemusí im pomôcť ani domáci ľad a násilné hľadanie pozitív v hre, v ktorej pravidelne prekypujú najmä negatíva.
Aby Red Wings uspeli, musia si urobiť poriadok v zadných radoch i v hre v strednom pásme, musia začať hrať od prvej minúty a vyhnúť sa neočakávaným herným výpadkom, musia hrať oveľa lepšie bez puku, musia prestať faulovať a viac využívať presilovú hru, ktorá bola ich najväčšou zbraňou v základnej časti. A konečne: pocity o zlepšení, o ktorom aj napriek zlým výkonom a výsledkom hovoria, musia potvrdiť činmi.
Tľapkanie po pleciach a uspokojovanie sa so stavom 1:1 po prvých zápasoch na ľade súpera tu bolo aj vlani proti Boston Bruins. V ďalších troch zápasoch ale zostalo iba u pocitov a činy sa objavili iba u súpera.
Red Wings budú darmo niekoho presviedčať o tom, že druhá tretina druhého zápasu série s Tampou - nakoniec prehraná pomerom 0:3 po tom, čo Tampa zvoľnila zo svojho nasadenia a zamerala sa na stráženie gólového náskoku - bola pre nich natoľko pozitívna, že im dáva dobré vyhliadky do ďalších bojov.
Nateraz sú to len pocity, ktoré nič neznamenajú, dokým ich hráči nepotvrdia aj činmi.
V prvých dvoch zápasoch série to neurobili, preto znejú ich výroky tak zvláštne.
Stále ale existuje šanca, že sa objaví moment, ktorý zrazu všetko zmení a z výrokov Niklasa Kronwalla či Henrika Zetterberga sa stanú geniálne predpovede o učenlivom mužstve, ktoré zázračne povstalo.
"Lepšie sme vychádzali z vlastného pásma."
"Je to krok vpred."
Aj takéto výroky sa ozývali z tábora Detroit Red Wings po ich druhom zápase štvrťfinálovej série Východnej konferencie na ľade Tampa Bay Lightning. Tampa v tomto stretnutí porazila Red Wings pomerom 5:1, vyrovnala stav série na 1:1 a opäť bola herne na vyššej úrovni ako jej súper.
.jpg) |
| Niklas Kronwall (vľavo) a Henrik Zetterberg (kredit: Dave Reginek, Detroit Red Wings) |
Prvý výrok pochádzal od lídra zadných radov Niklasa Kronwalla, ktorý popri tom tiež pripomenul, že jeho mužstvo sa musí zlepšiť v obrannej činnosti a pri hre v strednom pásme, z ktorého si Lightning robili rýchlostnú dráhu a explozívne sa cezeň rútili na často rozhodených a dezorientovaných Red Wings.
Druhý výrok vyšiel z úst kapitána Henrika Zetterberga, ktorý na rozdiel od Kronwalla hľadel skôr na ofenzívu a pripomenul, že v útoku jeho mužstvo urobilo viacero dobrých ťahov, že v obrannom pásme Tampy strávilo viac času ako v prvom zápase, a že v presilovke bolo dobre zohrané a pripravené, i keď ju nevyužilo.
Takto to väčšinou chodí, keď dlhodobo zle hrajúce mužstvo postúpi do play-off predovšetkým vďaka výkonom, ktoré sú staré takmer dva mesiace, a narazí na odhodlaného soka s najlepším ligovým útokom, ktorému stačí aj to málo na to, aby zo zdanlivo drobných chýb súpera urobil chyby veľké.
Red Wings tak hľadajú pozitíva v tom mále, v čom sa pozitíva hľadať dajú. Ich výkony na ľade Tampy boli nedostačujúce, a práve preto pôsobia výroky lídrov, ktorí sú v sérii zatiaľ neviditeľní, skreslene. Je to predsa to isté, ako keby ste vyhlasovali: "Cítim sa fyzicky dobre, teda až na to, že mám zlomenú nohu."
Vďační za prešťastné víťazstvo v Tampe
Tohtoročné boje v play-off sa začali prečíslením Tampy na samom začiatku prvého zápasu série. Útočník Nikita Kučerov mohol už po 25 sekundách hry zasunúť puk do prázdnej bránky Petra Mrázeka, z nejakého dôvodu ho ale minul. Nešťastie Bolts sa stalo šťastím pre Red Wings, a to bol obraz celého prvého zápasu na Floride. Vďaka Petrovi Mrázekovi, ktorý pochytal 44 zo 46 striel, čím predviedol najimpozantnejší debut brankára v play-off za posledných 48 rokov, vyhrali Red Wings so šťastím 3:2.
Samozrejme, v prvom zápase bolo pozitív viac. Ale tak to zvyčajne býva, keď sa vyhráva aj bez ohľadu na to, že výkon bol zlý. Napr. Pavel Daciuk sa blysol gólom a asistenciou, pričom asistenciu si pripísal pri góle Tomáša Jurča už po ôsmich sekundách od začiatku druhej tretiny, čím bol vytvorený nový klubový rekord. Red Wings na čele s Drewom Millerom a Lukeom Glendeningom, ktorý skóroval taktiež, ubránili všetkých sedem presiloviek Tampy a dokázali vyhrať aj napriek tomu, že vyprodukovali iba 14 striel na bránku.
Po prvom zápase série si boli Red Wings vedomí toho, že takto to ďaleko nedotiahnu a že svoj výkon musia výrazne zlepšiť. V druhom zápase ho teda o niečo zlepšili, napriek tomu ale vyrobili niekoľko hrubých chýb v defenzíve a v strednom pásme, zle pokrývali protihráčov, znova výdatne faulovali a znova im hodnú chvíľu trvalo, kým sa do zápasu vôbec dostali, zatiaľ čo Lightning ich od samého začiatku fyzicky a dynamicky napádali a hnali sa na nich útokom za útokom až dovtedy, dokým si nevytvorili gólový náskok.
Výroky Niklasa Kronwalla a Henrika Zetterberga po druhom zápase tejto série hovoria najmä o tom, ako Red Wings hrali po dobu desiatich minút druhej tretiny. Vtedy totiž po prvýkrát vyzerali ako tím pre play-off, ktorý je na play-off aj pripravený a odhodlaný v ňom bojovať. Ale, samozrejme, to už mala Tampa vytvorený náskok 2:0 a neskôr 3:0 až 4:0, a dobre vedela, že smeruje za víťazstvom a vyrovnaním série na 1:1.
Druhý výrok vyšiel z úst kapitána Henrika Zetterberga, ktorý na rozdiel od Kronwalla hľadel skôr na ofenzívu a pripomenul, že v útoku jeho mužstvo urobilo viacero dobrých ťahov, že v obrannom pásme Tampy strávilo viac času ako v prvom zápase, a že v presilovke bolo dobre zohrané a pripravené, i keď ju nevyužilo.
Takto to väčšinou chodí, keď dlhodobo zle hrajúce mužstvo postúpi do play-off predovšetkým vďaka výkonom, ktoré sú staré takmer dva mesiace, a narazí na odhodlaného soka s najlepším ligovým útokom, ktorému stačí aj to málo na to, aby zo zdanlivo drobných chýb súpera urobil chyby veľké.
Red Wings tak hľadajú pozitíva v tom mále, v čom sa pozitíva hľadať dajú. Ich výkony na ľade Tampy boli nedostačujúce, a práve preto pôsobia výroky lídrov, ktorí sú v sérii zatiaľ neviditeľní, skreslene. Je to predsa to isté, ako keby ste vyhlasovali: "Cítim sa fyzicky dobre, teda až na to, že mám zlomenú nohu."
Vďační za prešťastné víťazstvo v Tampe
Tohtoročné boje v play-off sa začali prečíslením Tampy na samom začiatku prvého zápasu série. Útočník Nikita Kučerov mohol už po 25 sekundách hry zasunúť puk do prázdnej bránky Petra Mrázeka, z nejakého dôvodu ho ale minul. Nešťastie Bolts sa stalo šťastím pre Red Wings, a to bol obraz celého prvého zápasu na Floride. Vďaka Petrovi Mrázekovi, ktorý pochytal 44 zo 46 striel, čím predviedol najimpozantnejší debut brankára v play-off za posledných 48 rokov, vyhrali Red Wings so šťastím 3:2.
Samozrejme, v prvom zápase bolo pozitív viac. Ale tak to zvyčajne býva, keď sa vyhráva aj bez ohľadu na to, že výkon bol zlý. Napr. Pavel Daciuk sa blysol gólom a asistenciou, pričom asistenciu si pripísal pri góle Tomáša Jurča už po ôsmich sekundách od začiatku druhej tretiny, čím bol vytvorený nový klubový rekord. Red Wings na čele s Drewom Millerom a Lukeom Glendeningom, ktorý skóroval taktiež, ubránili všetkých sedem presiloviek Tampy a dokázali vyhrať aj napriek tomu, že vyprodukovali iba 14 striel na bránku.
Po prvom zápase série si boli Red Wings vedomí toho, že takto to ďaleko nedotiahnu a že svoj výkon musia výrazne zlepšiť. V druhom zápase ho teda o niečo zlepšili, napriek tomu ale vyrobili niekoľko hrubých chýb v defenzíve a v strednom pásme, zle pokrývali protihráčov, znova výdatne faulovali a znova im hodnú chvíľu trvalo, kým sa do zápasu vôbec dostali, zatiaľ čo Lightning ich od samého začiatku fyzicky a dynamicky napádali a hnali sa na nich útokom za útokom až dovtedy, dokým si nevytvorili gólový náskok.
Výroky Niklasa Kronwalla a Henrika Zetterberga po druhom zápase tejto série hovoria najmä o tom, ako Red Wings hrali po dobu desiatich minút druhej tretiny. Vtedy totiž po prvýkrát vyzerali ako tím pre play-off, ktorý je na play-off aj pripravený a odhodlaný v ňom bojovať. Ale, samozrejme, to už mala Tampa vytvorený náskok 2:0 a neskôr 3:0 až 4:0, a dobre vedela, že smeruje za víťazstvom a vyrovnaním série na 1:1.
Výsledkom snahy nemá byť pocit, ale čin
Po výkonnostnej blamáži v prvom zápase, ktorý sa blamážou neskončil iba vďaka Mrázekovi, a po zlepšenom výkone v druhom zápase, ktorý sa ale skončil krutou prehrou 1:5, majú Red Wings pocit, že vo svojej hre vystavali mnoho dobrého, na čom môžu ďalej stavať pri presune do Joe Louis Areny. Je však dobré pripomenúť aj pocity Lightning, ktorí aj po nešťastnej prehre v prvom zápase vyhlasovali, že na svojej hre nemajú čo meniť, pretože ak v nej budú pokračovať, vedia, že výsledok sa dostaví. A tak sa aj stalo.
Na play-off je krásne, že pocity vás dostanú iba po určitú hranicu, a že ak svoje pocity nedoložíte aj činmi, zo súťaže najlepších skrátka vypadnete, pretože medzi nich pri všetkej objektívnosti nepatríte. Zatiaľ čo Red Wings majú naďalej pocit, že niekam smerujú a niečo budujú, ich súper si je dávno vedomý toho, kam smeruje a ako musí hrať, a čo je najdôležitejšie, pocity nechal stranou a nahradil ich činmi.
Prvé dva zápasy série s Tampou ukázali, že Red Wings sú verní názoru, ktorí v súvislosti so začiatkom play-off prezentoval Kronwall, a síce že aj keď sa začína od nuly a všetky tímy sú si na štarte rovné, neexistuje žiadne zázračné tlačidlo, vďaka ktorému mužstvo prepne na novú úroveň a začne zrazu podávať výborné výkony. To kapitán Zetterberg zasa hovoril o tom, že všetko dobré, čo ste urobili pred play-off, sa v zásade prenáša aj do vyraďovacích bojov. Problém je ale v tom, že toho dobrého nebolo veľa.
Red Wings dosiaľ na novú úroveň neprepli, a ak áno, tak sa im to podarilo sotva na 10 minút druhého zápasu pri minimálne dvojgólovom náskoku Tampy. Red Wings pôsobia dojmom, že si uvedomujú svoje chyby a aj keď niektoré z nich v ďalšom zápase zvyčajne napravia, takmer vždy vyrobia nejaké nové a problémy tak prenesú na inú oblasť. Skrátka, Detroit má ďalej problémy odohrať kompletný zápas.
Pocit bez činu nemá v play-off žiadnu váhu
Lídri Red Wings sa snažia hľadať pozitíva v márnom výsledku 1:5 a mužstvo ako také sa uspokojuje s tým, že pred návratom do svojej vlastnej arény drží nerozhodný stav 1:1. Ako Red Wings, tak aj Lightning vyhlasujú, že pred presunom série do Joe Louis Areny majú zo seba dobrý pocit. Mali by ho mať aj Red Wings, ktorí sú od prvého vhadzovania horší a na kvality Lightning pri všetkej objektívnosti nestačia?
Aspoň v teoretickej rovine existuje nádej, že to tak byť môže. Red Wings nakoniec dosiahli to, čo je základný cieľ každého tímu začínajúceho sériu u súpera - vyhrali aspoň jeden zápas a na domácom ľade budú mať možnosť toto ukradnuté víťazstvo potvrdiť. Red Wings navyše budú môcť využiť domáce prostredie proti mužstvu, ktoré bolo v základnej časti zo všetkých účastníkov tohtoročného play-off najhoršie v arénach súperov. Ak ale nezačnú hrať lepšie a ak nezmenia prístup vo svojich mysliach, nemusí im pomôcť ani domáci ľad a násilné hľadanie pozitív v hre, v ktorej pravidelne prekypujú najmä negatíva.
Aby Red Wings uspeli, musia si urobiť poriadok v zadných radoch i v hre v strednom pásme, musia začať hrať od prvej minúty a vyhnúť sa neočakávaným herným výpadkom, musia hrať oveľa lepšie bez puku, musia prestať faulovať a viac využívať presilovú hru, ktorá bola ich najväčšou zbraňou v základnej časti. A konečne: pocity o zlepšení, o ktorom aj napriek zlým výkonom a výsledkom hovoria, musia potvrdiť činmi.
Tľapkanie po pleciach a uspokojovanie sa so stavom 1:1 po prvých zápasoch na ľade súpera tu bolo aj vlani proti Boston Bruins. V ďalších troch zápasoch ale zostalo iba u pocitov a činy sa objavili iba u súpera.
Red Wings budú darmo niekoho presviedčať o tom, že druhá tretina druhého zápasu série s Tampou - nakoniec prehraná pomerom 0:3 po tom, čo Tampa zvoľnila zo svojho nasadenia a zamerala sa na stráženie gólového náskoku - bola pre nich natoľko pozitívna, že im dáva dobré vyhliadky do ďalších bojov.
Nateraz sú to len pocity, ktoré nič neznamenajú, dokým ich hráči nepotvrdia aj činmi.
V prvých dvoch zápasoch série to neurobili, preto znejú ich výroky tak zvláštne.
Stále ale existuje šanca, že sa objaví moment, ktorý zrazu všetko zmení a z výrokov Niklasa Kronwalla či Henrika Zetterberga sa stanú geniálne predpovede o učenlivom mužstve, ktoré zázračne povstalo.