Cesta Red Wings za víťazstvom Stanley Cupu 2002

MARTIN UŽÁK | 24.12.2010 | aktualizované 29.09.2015

Po rýchlom konci v play-off 2001 sa Detroit Red Wings rozhodli, že vybudujú mužstvo, ktorého jediným cieľom bude Stanley Cup. Plán to bol odvážny a neraz dostal trhliny, nakoniec bol ale úspešný. No a mužstvo, ktoré tento plán v roku 2002 splnilo, je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii NHL.


Scotty Bowman, Brett Hull a Chris Chelios (Julian H. Gonzalez, Detroit Free Press; 13.06.2002)


Žigmund Pálffy, Adam Deadmarsh, Mathieu Schneider či Félix Potvin boli hlavné dôvody, pre ktoré Detroit Red Wings skončili svoju púť v play-off 2001 už v prvom kole. Po úvodných dvoch víťazstvách favorizovaných „Červených krídel” si vybrali svoju daň zranenia Stevea Yzermana a Brendana Shanahana, vďaka ktorým sa Los Angeles Kings podarilo vývoj série prekvapujúco otočiť vo svoj prospech a nakoniec triumfovať pomerom 4:2.

Nezvyčajne dlhé čakanie na leto bolo v Detroite plné bolesti a otázok. Red Wings však na ne našli odpovede už krátko po otvorení trhu s voľnými hráčmi. Rozhodli sa totiž, že ďalší úspech budú naháňať s mužstvom snov.

Skladanie mužstva snov

Honba na veľké hviezdy začala ešte pred otvorením trhu s voľnými hráčmi - 30. júna 2001. Do Hockeytownu vtedy prišiel Dominik Hašek, dlhoročný brankár Buffalo Sabres a posledný držiteľ Vezina Trophy, ktorú vyhral už šiestykrát. Hašek túžil byť vymenený do mužstva, v ktorom by mal reálnu šancu na zisk Stanley Cupu. Zároveň ale trval na tom, aby svoj nový klub pri výmene veľmi neoslabil. Generálny manažér Sabres Darcy Regier jeho želaniam vyhovel a od Detroitu si vypýtal iba veterána Viačeslava Kozlova, výber v prvom kole draftu 2002 a budúce vyrovnanie, z ktorého sa taktiež stala draftová voľba.

S fenomenálnym Hašekom na súpiske sa Red Wings podarilo povýšiť na novú úroveň. Nasledujúce dni pritom ukázali, že angažovanie tohto českého mága bolo len začiatkom veľkého letného posilňovania.

Onedlho do Detroitu zamieril aj slávny kanonier Luc Robitaille, ktorý so smútkom, ale zároveň s odhodlaním opustil milované Los Angeles. Ofenzívny arzenál Red Wings bol koncom leta 2001 doplnený ešte ostrostrelcom Brettom Hullom, ktorý bol rovnako ako Hašek a Robitaille známy ako jeden z najlepších hokejistov na svojom poste v histórii. Hull dokonca odmietol lukratívnejšie ponuky od iných klubov, len aby sa pripojil k tímu, ktorý má šancu vyhrať Stanley Cup.

Títo hráči sa pridali k silnému jadru, v ktorom už figurovali Steve Yzerman, Sergej Fiodorov, Nicklas Lidström, Brendan Shanahan, Chris Chelios, Igor Larionov, Tomas Holmström, Steve Duchesne, ďalší novic Fredrik Olausson, Kris Draper, Kirk Maltby, Darren McCarty a úspechmi opradený tréner Scotty Bowman, aby vytvorili mimoriadne silný káder, aký nemal v NHL obdoby.

Leto 2001 bolo pre Red Wings spočiatku veľmi dlhé a trpké, na jeho konci ale Hockeytown disponoval zvučným tímom, ktorý bol právom pasovaný za hlavného kandidáta na zisk strieborného pohára.

Prelet základnou časťou

Papierové predpoklady sa začali napĺňať od samého začiatku novej sezóny 2001/02. Hviezdami nabité mužstvo Detroitu svojich súperov doslova valcovalo, keď vyhralo až 22 z prvých 27 stretnutí základnej časti.

Červeno-biela mašina si neoddýchla ani počas olympijskej prestávky. Na reprezentačný turnaj snov, hraný vo februári 2002 v americkom meste Salt Lake City, zamierila viac ako polovica hráčskeho kádra Red Wings, pričom až siedmi hokejisti mužstva si z olympijských hier odniesli medailu (Kanaďania Brendan Shanahan a Steve Yzerman vybojovali zlato, Američania Brett Hull a Chris Chelios získali striebro a Rusi Igor Larionov, Sergej Fiodorov a Pavel Daciuk sa tešili z bronzu).

Krátko po opätovnom rozbehnutí súťaže dosiahli Red Wings na hranicu 100 bodov. Podarilo sa im to 9. marca 2002, teda o mesiac skôr ako ostatným stobodovým tímom, ktorými sa stali Boston Bruins a Toronto Maple Leafs. Karta sa však začala obracať hneď v nasledujúci deň - 10. marca. Red Wings vtedy nastúpili v Buffale, kam sa po prvý raz od svojho odchodu vrátil Dominik Hašek. „Červené krídla” tento duel nezvládli, po zlom výkone prehrali 1:5, a čo bolo najhoršie: upadli do letargie, z ktorej sa nevedeli prebrať.

Red Wings v tomto období čelili nedostatku motivácie, pretože si s predstihom zabezpečili postup do play-off a celkové prvenstvo v základnej časti, takže už nemali o čo hrať. Letargia ich ale zadržala na lane nedostatočnej výkonnosti, vinou ktorej nevyhrali záverečných sedem zápasov regulárnej sezóny. Detroit predvádzal nesúrodé výkony, ktoré by ho za iných okolností do play-off ani nedostali. Vyraďovacie boje sa jednoducho musia stať vykúpením - dúfalo sa v apríli 2002 v Hockeytowne.

Povstanie proti Canucks

Prvé kolo play-off sľubovalo konfrontáciu s mohutne finišujúcimi Vancouver Canucks, ktorí vyhrali päť zápasov za sebou a na poslednú chvíľu sa predrali na ôsmu priečku Západnej konferencie. Canucks si svoju dobrú formu preniesli aj do vyraďovacích bojov a zle hrajúcim víťazom základnej časti uchmatli prvé dva zápasy v Joe Louis Arene. Niektorí fanúšikovia „Červených krídel” boli zo zlého vstupu tímu do play-off natoľko nahnevaní, že na ľad začali hádzať dresy s Hašekovým menom a číslom 39.

Strelecký účet tretieho stretnutia série síce otvoril ubolený kapitán Detroitu Steve Yzerman, Red Wings sa ale netešili dlho. Krátko na to totiž prišlo vyrovnanie domáceho Todda Bertuzziho, po ktorom sa sezóna mužstva snov ocitala na pokraji svojho konca. Potom prišiel záver druhej tretiny a okamih, ktorý všetko zmenil.

Red Wings dokázali povstať vďaka Nicklasovi Lidströmovi, ktorý svojou ďaleko-nosnou strelou od červenej čiary prekvapil gólmana Dana Cloutiera. Preklopenie psychickej výhody na stranu Detroitu bolo poznať aj na Hašekovi, ktorý v ďalšom priebehu tretieho zápasu zlikvidoval veľkú príležitosť Eda Jovanovskiho a neskôr aj Bertuzziho trestné strieľanie.

Red Wings sa nakoniec otriasli, tretí zápas série vyhrali a po svojom rozbehnutí sa nenechali zastaviť. Vo štvrtom súboji sa spoľahli na kapitána Yzermana, v piatom na Sergeja Fiodorova a v šiestom na Bretta Hulla, ktorý k štvrtému víťazstvu Red Wings v rade a postupu do semifinále Západnej konferencie prispel hetrikom.

S Yzermanom cez Blues

Rozletené „Červené krídla” nedokázali zadržať ani St. Louis Blues, ktorí na ne nestačili v prvých dvoch zápasoch semifinálovej série Západnej konferencie. V treťom zápase sa im však darilo nad očakávania a Detroit na domácom ľade porazili presvedčivým rozdielom 6:1. Blues zrazu cítili, že sériu by ešte mohli otočiť vo svoj prospech.

O zlom vo vývoji série sa pokúšal najmä kapitán Blues Chris Pronger, ktorý vedel, že jeho náprotivok Steve Yzerman hrá s poraneným kolenom. V jednom okamihu štvrtého zápasu, kedy sa na ľade stretli, sa Pronger pokúsil Yzermana naraziť na mantinel. Yzermanove koleno však minul, po nevydarenom hite nešťastne padol na ľad a scénu nakoniec opustil s vlastným pošramoteným kolenom.

„Bluesmani”, ktorí svojho kapitána potrebovali tak, ako človek potrebuje kyslík, od tohto momentu strácali energiu, štvrtý súboj (aj kvôli jednému gólu Yzermana) prehrali a s play-off sa nakoniec rozlúčili po piatom zápase série.

Ťažká séria s Avalanche

Ako sa hokejový svet vo februári 2002 dočkal očakávaného olympijského finále medzi výbermi Spojených štátov a Kanady, tak sa v druhej polovici mája 2002 dočkal žiadaného finále Západnej konferencie. Opäť totiž došlo ku gigantickému stretu medzi rivalmi Detroit Red Wings a Colorado Avalanche.

Konfrontácia týchto dvoch titánov mala štatút predčasného finále Stanley Cupu. Veď v drese Avalanche nastúpili hráči ako Joe Sakic, Peter Forsberg, Patrick Roy, Rob Blake, Chris Drury, Adam Foote či Milan Hejduk, zatiaľ čo v tíme „Červených krídel” sa predstavili budúci členovia Siene slávy ako Steve Yzerman, Brendan Shanahan, Sergej Fiodorov, Brett Hull, Nicklas Lidström, Chris Chelios, Igor Larionov, Luc Robitaille a Dominik Hašek. NHL sa skrátka dočkala bitky, ktorú chceli vidieť všetci.

Prvý zápas série získali po hetriku Darrena McCartyho „Červené krídla”. O odpovedi „Lavín” rozhodol v predĺžení druhého stretnutia Chris Drury. Vyrovnané boli aj ďalšie dva zápasy. Red Wings v sérii znova viedli po presnom zásahu Fredrika Olaussona z predĺženia tretieho zápasu, zatiaľ čo štvrté meranie síl sa stalo korisťou Avalanche. Predĺženie rozhodovalo aj v piatom súboji, ktoré ukončil coloradský útočník Peter Forsberg, zarmucujúc detroitskú Joe Louis Arenu.

V prvých piatich zápasoch tejto série ani raz neplatilo, že by Detroit skóroval ako prvý. Red Wings vstupovali do šiesteho súboja s nožom na krku, opäť sa však dočkali zlomového momentu, ktorý otočil vývoj.

Obrat v zápolení medzi Coloradom a Detroitom začal v záverečnej minúte úvodnej tretiny šiesteho duelu. Gólman Avalanche Patrick Roy vtedy zlikvidoval veľkú príležitosť Yzermana a svoj výborný zákrok demonštroval zdvihnutím lapačky do vzduchu. Tento jeho ťah však skončil nešťastne. Royovi puk vypadol, čoho využil Brendan Shanahan a poslal ho do siete. „Svätý Patrick” sa okamžite chytil za hlavu, tušiac, že jeho chyba môže poznačiť zvyšok série.

V pokračujúcom priebehu zápasu vystúpil do popredia aj Hašek, ktorý predviedol svoj zrejme najlepší výkon v play-off. Red Wings sa gólom Darrena McCartyho dostali do vedenia 2:0, Avalanche sa však nevzdávali. Iskierku nádeje chceli vykresať pri vlastnej presilovke, keď požiadali rozhodcov o to, aby premerali čepeľ Hašekovej hokejky. Ukázalo sa však, že hokejka je v súlade s pravidlami. Pokojný Hašek ju dostal späť do svojej držby, udržal si čisté konto a Avalanche tým zasadil rozhodujúci úder, z ktorého sa viac nedokázali spamätať.

Siedmy zápas veľkolepej série bol pre Colorado deštrukciou. „Lavíny” znova neskórovali a v Hockeytowne utrpeli debakel 0:7. Roy, ktorý o osude série nešťastne rozhodol, opustil scénu po šiestom inkasovanom góle za burácania Joe Louis Areny.

Na jeden krok od triumfu

S postupom cez papierovo najťažšieho protivníka vyleteli Red Wings do výšin, z ktorých ale po prvom zápase finále Stanley Cupu proti Carolina Hurricanes spadli. Prekvapujúci finalisti z mesta Raleigh totiž uspeli po zásahu Rona Francisa v predĺžení, čím umocnili svoju málo vídanú dominantnosť v tejto fáze zápasu, keďže z gólu v nadstavenom čase sa v play-off 2002 tešili už po siedmy raz.

V druhom zápase finále sa „Červené krídla” dostali späť, keď v závere tretej časti skóroval Nicklas Lidström, aby krátko na to upravil na konečných 3:1 Kris Draper. Finálová séria bola po prvých dvoch detroitských zápasoch vyrovnaná, takže sa zdalo, že najbližšie stretnutie v Raleighu môže byť kľúčové.

Tretí zápas finále sa dlho vyvíjal lepšie pre domácich Hurricanes, ktorí ešte 74 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času vyhrávali 2:1. Avšak Red Wings si vďaka gólu Bretta Hulla vybojovali predĺženie. Pôjde v ňom o prelomenie karolínskej vervy, alebo o ďalšie víťazstvo Hurricanes v nadstavení? To bola otázka, ktorej zodpovedanie malo mať veľký vplyv na ďalší vývoj finálovej série.

Odpoveď na túto otázku na seba nechala čakať až do tretieho predĺženia. Po takmer 115 minútach hry sa pred domácim gólmanom Artursom Irbem objavil najstarší hokejista súťaže Igor Larionov, ktorý chladnokrvne poslal puk pod hornú žŕdku a rozhodol tak tretie najdlhšie finále Stanley Cupu v histórii.

Larionovov gól dodal Red Wings veľkú psychickú výhodu. Štvrté stretnutie série sa pre Detroit začalo s vedomím, že v prípade výhry bude už len jeden krok od zisku vytúženého strieborného pohára. Skóre štvrtého finále otvoril svojím stým gólom v kariére play-off ostrostrelec Brett Hull. Carolina mohla vyrovnať kapitánom Ronom Francisom, ktorý však v čistej šanci trafil iba tyčku odkrytej bránky Dominika Hašeka. Nočné mory Hurricanes doznali svojho vrcholu, keď Red Wings zvíťazili 3:0 a ujali sa vedenia 3:1 na zápasy.

Sen sa stáva skutočnosťou

Záver druhej tretiny piateho stretnutia finále priniesol kontaktný gól, ktorým Carolina znížila na 2:1. Tento stav platil po väčšinu tretej časti hry. Zatiaľ čo Hurricanes potrebovali jediný zásah na to, aby vyrovnali, Detroit už tušil, že je blízko. A tak to aj v Joe Louis Arene vyzeralo: priaznivci stáli na nohách, hra sa kúskovala a Hurricanes sa nevedeli dostať k ucelenej akcii, ktorá by im dodala toľko potrebný pokoj.

Tvár Luca Robitaillea vyzerala v posledných minútach inak ako zvyčajne. Lucky Luc ťažko držal vztýčenú hlavu, na ktorej sa mu začínali ligotať oči. Dominik Hašek neustále poškuľoval po časomiere. Fredrik Olausson a Steve Duchesne trávili záverečné okamihy v napätí, počúvajúc burácajúcu Joe Louis Arenu, ktorá si mohutne pýtala Stanley Cup - aj pre týchto štyroch veteránov, ktorí ho ešte nikdy nezískali.

Necelých 45 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času trafil opustenú bránku Hurricanes Brendan Shanahan. Red Wings tým navýšili svoje vedenie na 3:1 a už vedeli, že sezónu 2001/02 ukončia ako víťazi.

Shanahan sa vrhol do objatia s Yzermanom. Hašek od radosti vyštartoval zo svojej bránky a spontánne sa ponáhľal za spoluhráčmi k červenej čiare. Jeho ruky sa víťazoslávne dvíhali k stropu arény - k časomiere, na ktorej sa pomaly blížil nádherný koniec nádhernej sezóny. Steve Duchesne nadšene poskakoval na lavičke, kde nechýbali ani Jiří Fischer, Jiří Šlégr či slávny Vladimir Konstantinov.

Keď hrací čas pomaly uplynul, Chris Chelios sa otočil chrbtom k stredovému kruhu a so zdvihnutými rukami zamieril za jasajúcim Dominikom Hašekom, odvážny sen hviezdnych Detroit Red Wings sa stal skutočnosťou.

Medzi najlepšími v histórii

Krátko po skončení finále sa niektorí starší hráči nevenovali iba oslave so spoluhráčmi, ale aj ďakovaniu Scottymu Bowmanovi. Niektorí z nich už vedeli, že tento veľký tréner práve ukončuje svoju epochálnu kariéru. Jedným z ďakujúcich bol aj obranca Nicklas Lidström, ktorý si následne ako prvý Európan v histórii NHL prišiel po Conn Smythe Trophy, cenu pre najužitočnejšieho hokejistu play-off.

Bowman bol prvým mužom, ktorý prebral Stanley Cup z rúk kapitána Yzermana. Po tom, čo strieborný pohár zdvihol nad hlavu sám Yzerman, prišli na rad Hašek, Robitaille, Duchesne a Olausson - skúsení bojovníci, ktorým sa po obdivuhodných kariérach a dlhých rokoch čakania splnil veľký sen.

Príbehy, ktoré v tomto play-off napísali Bowman, Lidström, Hašek, Robitaille, Duchesne a Olausson, boli vskutku mimoriadne. Ale zrejme žiaden z nich sa nevyrovnal tomu, ktorý ponúkol Steve Yzerman. Práve on bol dôvodom, prečo sa toto mužstvo plné silných individualít dokázalo otriasť zo zlého vstupu do play-off, zomknúť a nakoniec dokráčať k Stanley Cupu, pre ktorého zisk bolo predurčené.

Človek by márne hľadal hokejistu, ktorý vo vyraďovacích bojoch 2002 prekročil svoj tieň tak výrazne, ako to urobil kapitán Detroitu. Yzerman hrával s pošramoteným pravým kolenom, pre ktoré ani netrénoval a na ľade sa sotva hýbal. Priaznivci, ktorí do domácej arény prichádzali s predstihom, sa neraz divili, čo to ich kapitán pri rozkorčuľovaní stvára. Nebolo dňa, kedy by hokejový svet neobletovali obrázky jeho bolestivého výrazu tváre a lopotného korčuľovania do strán, kedy často padal a vyzeral ako žiačik zoznamujúci sa s ľadom.

Yzerman na lavičku iba odkrivkával, no práve vďaka nemu sa Red Wings obrátili k lepším výkonom. Napriek bolesti nahromadil 23 kanadských bodov a v produktivite play-off skončil druhý za Petrom Forsbergom z Colorada.

Mužstvo, ktoré Yzerman viedol, bolo vybudované s jediným cieľom. Aj vďaka tomu, že na tento cieľ dosiahlo, ho mnoho expertov radí medzi najlepšie mužstvá, ktoré kedy hrali v NHL. Napr. podľa magazínu The Sporting News a jeho špeciálneho rebríčka z februára 2011 je toto mužstvo šieste najlepšie v histórii NHL.


Záverečné okamihy víťazného play-off 2002


http://www.hockeytownblog.sk/p/kniha-red-wings-corner.html