MARTIN UŽÁK | 26.06.2011
Pozná to každý z nás: nejaké mužstvo niečo vyhrá a zrazu sa teší obrovskej popularite aj u takých ľudí, ktorí sa oň dovtedy vôbec nezaujímali. Keď sa mu ale prestane dariť, títo noví fanúšikovia sú tí prví, ktorí ho opustia. Je to akési nepísané pravidlo? Ale kdeže! Je to bandwagoning - známy neznámy pojem.
S postupujúcimi bojmi play-off sa pozornosť hokejovej verejnosti sústreďuje na zmenšujúci sa okruh mužstiev, ktoré hrajú v období, kedy ide o veľa. Úspešné tímy získavajú nových a staronových sympatizantov, ktorí sa na vlne úspechu nechajú zviesť. Títo priaznivci sa vyznačujú tendenciou nerozhodnosti a náklonnosti k trendom. Ide o tzv. bandwagoning, čo je efekt, ktorý je okrem športu rozšírený i v ekonomike a politike.
V strednej Európe sa s takýmto označením bežne nestretneme. Bandwagoning nie je v našom jazyku rozšírený tak, ako je tomu u iných cudzích výrazov. V našich životoch sa ale naozaj vyskytuje. Tendencia naskočiť do rozbehnutého vlaku a prikloniť sa na stranu, ktorá sa javí ako pravdepodobne najlepšia, nás postretáva napr. pri nákupe zľavneného tovaru, pri vsádzaní na športové stretnutia s nižšími kurzami, alebo pri vkladaní dôvery do slov známeho, ktorého skúsenosti sa nám javia ako najdôveryhodnejšie.
Bandwagoning možno nachádzať kdekoľvek, kde sa určitým spôsobom nechávajú strhávať väčšie masy ľudí. Nie je však tajomstvom, že tento efekt môže mať od skutočnej pravdy na míle ďaleko.
Bandwagonerov spoznáte veľmi jednoducho. Predstavte si, že po väčšinu sezóny navštevujete domáci hokej, no vzhľadom na to, že na štadióne nebývate zakaždým, nemáte potrebu kúpiť si permanentku. V aréne nakoniec pobýva len niekoľko stoviek až tisícok priaznivcov, takže posadiť sa môžete kdekoľvek. Následne si však predstavte úspešnú púť svojho obľúbeného tímu v play-off, kedy smerujete do rovnakého sektora, v ktorom si sadáte kdekoľvek, no nakoniec sa doň ani neprederiete, pretože ho môžu okupovať bandwagoneri, ktorí na hokej zavítajú raz za rok a neraz ani nevedia, prečo sa na ňom ocitli.
Rozdiely medzi vernými priaznivcami a priaznivcami, ktorí povzbudzujú len pri nejakej príležitosti, bývajú značné. Nie je žiadnym tajomstvom, že tieto dva tábory sa v láske nemajú. V arénach NHL, vo veľkej miere navštevovaných aj s akýmsi spoločenským podtextom, to platí dvojnásobne.
Bandwagoneri sú fanúšikmi vtedy, keď im to najlepšie vyhovuje. Hlásia sa o slovo, keď ich obľúbené mužstvo vyhráva, ale mlčia, keď sa mu nedarí. V Spojených štátoch amerických a Kanade možno na takýchto priaznivcov natrafiť aj pri rôznych špeciálnych príležitostiach, slávnostiach a ceremoniáloch. Trebárs populárne zápasy pod šírym nebom so značkou Winter Classic sú týmito trendovými fanúšikmi doslova napratané.
Trendoví priaznivci sa zvyknú prezentovať skôr po kultúrno-spoločenskej stránke, ich vzťah k mužstvu však môže byť odmeraný. Fandia povrchne, prípadne sa sústreďujú iba na jedného hráča. S nárastom počtu európskych hokejistov v NHL sa bandwagoning dostal aj na starý kontinent. V Európe sú takýmito tendenčnými fanúšikmi predovšetkým tí, ktorých na NHL zaujímajú iba ich rodáci alebo krajania.
Je záhadou, či z bandwagoningu možno usvedčovať aj deti alebo krátkodobých fanúšikov, čo sa deje bežne. Totiž, bandwagoning možno neraz rozpoznať až po istej dobe, kedy sa ukáže, či z náhlej pozornosti vznikla pozornosť trvalejšia. Samozrejme, fanúšikovu vernosť nemožno presne určiť - veď verným priaznivcom môže byť po istú dobu každý. V lepšej pozícii sú však tí priaznivci, ktorí v konkrétnom klube NHL našli pravú lásku. Šanca, že budú každú chvíľu fandiť niekomu inému a že budú tendenčne nerozhodní, je na rozdiel od klasických bandwagonerov oveľa nižšia.
Problematika bandwagoningu môže pôsobiť dojmom, že s hokejom nemá mnoho spoločného. Opak je ale pravdou. Stačí si všimnúť napr. toho, čo dokážu dlhodobo neúspešné výsledky robiť s návštevnosťou hokejových arén. Z druhej strany mince sa teda môže zdať, že nie je nič jednoduchšie ako fandiť úspešným mužstvám. Rozšírenie bandwagoningu však nie je priamo závislé len od miery úspechov a neúspechov. Tento efekt je prítomný všade a nezáleží na tom, či sa dotýka drobných úspechov dlhodobo neúspešných, alebo nečakaných nezdarov dlhodobo úspešných. Za bandwagonera teda nemusí byť považovaný iba ten, kto začal fandiť po dosiahnutí úspechu. Bandwagonerom môže byť aj ten, koho odradil nečakaný neúspech.
Pokiaľ sa vás tento článok dotkol, pokiaľ vás nahneval alebo nebodaj urazil, prosím, neberte ho osobne. Kúsok bandwagonera je totiž v každom jednom z nás.
Aj keď to tak možno pôsobí, bandwagoning by nemal byť vnímaný ako efekt, ktorý priaznivcov očierňuje. V hokeji by mal byť vnímaný skôr ako efekt, ktorý fanúšikov môže ochrániť pred nezdravým interesom a neobjektívnosťou.
Pozná to každý z nás: nejaké mužstvo niečo vyhrá a zrazu sa teší obrovskej popularite aj u takých ľudí, ktorí sa oň dovtedy vôbec nezaujímali. Keď sa mu ale prestane dariť, títo noví fanúšikovia sú tí prví, ktorí ho opustia. Je to akési nepísané pravidlo? Ale kdeže! Je to bandwagoning - známy neznámy pojem.
S postupujúcimi bojmi play-off sa pozornosť hokejovej verejnosti sústreďuje na zmenšujúci sa okruh mužstiev, ktoré hrajú v období, kedy ide o veľa. Úspešné tímy získavajú nových a staronových sympatizantov, ktorí sa na vlne úspechu nechajú zviesť. Títo priaznivci sa vyznačujú tendenciou nerozhodnosti a náklonnosti k trendom. Ide o tzv. bandwagoning, čo je efekt, ktorý je okrem športu rozšírený i v ekonomike a politike.
V strednej Európe sa s takýmto označením bežne nestretneme. Bandwagoning nie je v našom jazyku rozšírený tak, ako je tomu u iných cudzích výrazov. V našich životoch sa ale naozaj vyskytuje. Tendencia naskočiť do rozbehnutého vlaku a prikloniť sa na stranu, ktorá sa javí ako pravdepodobne najlepšia, nás postretáva napr. pri nákupe zľavneného tovaru, pri vsádzaní na športové stretnutia s nižšími kurzami, alebo pri vkladaní dôvery do slov známeho, ktorého skúsenosti sa nám javia ako najdôveryhodnejšie.
Bandwagoning možno nachádzať kdekoľvek, kde sa určitým spôsobom nechávajú strhávať väčšie masy ľudí. Nie je však tajomstvom, že tento efekt môže mať od skutočnej pravdy na míle ďaleko.
Bandwagonerov spoznáte veľmi jednoducho. Predstavte si, že po väčšinu sezóny navštevujete domáci hokej, no vzhľadom na to, že na štadióne nebývate zakaždým, nemáte potrebu kúpiť si permanentku. V aréne nakoniec pobýva len niekoľko stoviek až tisícok priaznivcov, takže posadiť sa môžete kdekoľvek. Následne si však predstavte úspešnú púť svojho obľúbeného tímu v play-off, kedy smerujete do rovnakého sektora, v ktorom si sadáte kdekoľvek, no nakoniec sa doň ani neprederiete, pretože ho môžu okupovať bandwagoneri, ktorí na hokej zavítajú raz za rok a neraz ani nevedia, prečo sa na ňom ocitli.
Rozdiely medzi vernými priaznivcami a priaznivcami, ktorí povzbudzujú len pri nejakej príležitosti, bývajú značné. Nie je žiadnym tajomstvom, že tieto dva tábory sa v láske nemajú. V arénach NHL, vo veľkej miere navštevovaných aj s akýmsi spoločenským podtextom, to platí dvojnásobne.
Bandwagoneri sú fanúšikmi vtedy, keď im to najlepšie vyhovuje. Hlásia sa o slovo, keď ich obľúbené mužstvo vyhráva, ale mlčia, keď sa mu nedarí. V Spojených štátoch amerických a Kanade možno na takýchto priaznivcov natrafiť aj pri rôznych špeciálnych príležitostiach, slávnostiach a ceremoniáloch. Trebárs populárne zápasy pod šírym nebom so značkou Winter Classic sú týmito trendovými fanúšikmi doslova napratané.
 |
| Winter Classic 2008 (autor: Falling Heavens, 01.01.2008; via CC BY-SA 2.0) |
Trendoví priaznivci sa zvyknú prezentovať skôr po kultúrno-spoločenskej stránke, ich vzťah k mužstvu však môže byť odmeraný. Fandia povrchne, prípadne sa sústreďujú iba na jedného hráča. S nárastom počtu európskych hokejistov v NHL sa bandwagoning dostal aj na starý kontinent. V Európe sú takýmito tendenčnými fanúšikmi predovšetkým tí, ktorých na NHL zaujímajú iba ich rodáci alebo krajania.
Je záhadou, či z bandwagoningu možno usvedčovať aj deti alebo krátkodobých fanúšikov, čo sa deje bežne. Totiž, bandwagoning možno neraz rozpoznať až po istej dobe, kedy sa ukáže, či z náhlej pozornosti vznikla pozornosť trvalejšia. Samozrejme, fanúšikovu vernosť nemožno presne určiť - veď verným priaznivcom môže byť po istú dobu každý. V lepšej pozícii sú však tí priaznivci, ktorí v konkrétnom klube NHL našli pravú lásku. Šanca, že budú každú chvíľu fandiť niekomu inému a že budú tendenčne nerozhodní, je na rozdiel od klasických bandwagonerov oveľa nižšia.
Problematika bandwagoningu môže pôsobiť dojmom, že s hokejom nemá mnoho spoločného. Opak je ale pravdou. Stačí si všimnúť napr. toho, čo dokážu dlhodobo neúspešné výsledky robiť s návštevnosťou hokejových arén. Z druhej strany mince sa teda môže zdať, že nie je nič jednoduchšie ako fandiť úspešným mužstvám. Rozšírenie bandwagoningu však nie je priamo závislé len od miery úspechov a neúspechov. Tento efekt je prítomný všade a nezáleží na tom, či sa dotýka drobných úspechov dlhodobo neúspešných, alebo nečakaných nezdarov dlhodobo úspešných. Za bandwagonera teda nemusí byť považovaný iba ten, kto začal fandiť po dosiahnutí úspechu. Bandwagonerom môže byť aj ten, koho odradil nečakaný neúspech.
Pokiaľ sa vás tento článok dotkol, pokiaľ vás nahneval alebo nebodaj urazil, prosím, neberte ho osobne. Kúsok bandwagonera je totiž v každom jednom z nás.
Aj keď to tak možno pôsobí, bandwagoning by nemal byť vnímaný ako efekt, ktorý priaznivcov očierňuje. V hokeji by mal byť vnímaný skôr ako efekt, ktorý fanúšikov môže ochrániť pred nezdravým interesom a neobjektívnosťou.