Ako Igor Grigorenko nenaplnil očakávania

MARTIN UŽÁK | 12.11.2010

Začiatkom nového tisícročia objavilo hokejové Rusko ďalší veľký talent. Mladučký Igor Vladimirovič Grigorenko, rodák z Togliatti, práve zbieral v drese národných juniorských mužstiev jeden úspech za druhým.

Šikovný pravý krídelník bol jedným z najlepších hráčov úspešného súboru Zbornej na šampionáte osemnásťročných v roku 2001. V nasledujúcich dvoch rokoch získal zlato i na úrovni dvadsiatok. Vo vydarenom ročníku 2002/03 vyhral kanadské bodovanie svojho materského klubu z Togliatti, ktoré hralo v najvyššej domácej súťaži, čo mu na sklonku sezóny vynieslo možnosť nazrieť do seniorskej reprezentácie.

Detroit Red Wings si jeho kvalít všimli už v osemnástich rokoch a tak po ňom pri drafte 2001 siahli v druhom kole zo 62. pozície. "Červené krídla" sa tešili na to, že v lete ponúknu Grigorenkovi profesionálnu zmluvu a privedú ho do svojho tímu už v ročníku 2003/04. Len niekoľko dní po skončení svetového šampionátu IIHF vo Fínsku, na ktorom Grigorenko štartoval, sa však všetky plány zmenili.


Igor Grigorenko (kredit: Gregory Shamus Photography, september 2007)

Dňa 16. mája 2003 bol Grigorenko účastníkom vážnej dopravnej nehody v blízkosti Togliatti. Ruský útočník utrpel niekoľkonásobné zlomeniny ľavej nohy, od stehennej až po holennú kosť. Neskôr sa mu na ľavom pľúcnom laloku objavila krvná zrazenina, ktorá bola takmer nezlučiteľná so životom. Dvadsaťročný mladík dostal od lekárov len desaťpercentnú šancu na prežitie. Svoj boj o život však vyhral a neskôr mohol vzhliadať k nádeji, že sa bude môcť vrátiť aj k profesionálnemu hokeju, ktorý toľko miloval.

Už v septembri 2003 priletel Grigorenko do tréningového kempu Detroitu v Traverse City, aby si o svojich potenciálnych možnostiach pohovoril s vedením mužstva. Vynechal prakticky celú sezónu 2003/04 a až po roku od nehody mu lekári zo stehna vybrali opornú tyč, ktorá napomáhala správnemu rastu kostí. Grigorenko neustále veril, že sa k hokeju vráti, a sľuboval, že raz bude hrať za Detroit, že raz bude hrať v NHL.

Rýchly a agilný forward začínal s hokejom v Togliatti. Z tretej najvyššej domácej súťaže sa postupne dostal do druhej ligy (CSK VVS Samara v ročníku 2000/01), aby neskôr hral za materskú Ladu aj v Superlige, čo bol vtedy najvyšší ruský šampionát. Pred nehodou žiaril rýchlosťou, hral výborne v presilovkách, mal skvelú strelu švihom a excelentnú kontrolu puku, bol šikovný v hre jedného proti jednému a odvážny pred bránkou súpera. Beztak trvalo veľmi dlho, než sa k požadovanej hernej úrovni čo i len priblížil.

Po roku pauzy dali Grigorenkovi šancu v tíme Salavat Julajev Ufa. Nasledujúcu sezónu 2005/06 strávil v mužstve Severstaľ Čerepovec, aby sa na ročník 2006/07 znova vrátil domov do Lady. Od incidentu však pribral 15 kilogramov a svoju predošlú rýchlosť a kondíciu nikdy nedostal späť. Strata iskry odložila jeho príchod do zámoria o celé roky, no nakoniec sa svojej vysnívanej šance predsa len dočkal.

Dňa 9. mája 2007, štyri roky po havárii, podpísali Red Wings s dvadsaťštyriročným Grigorenkom zmluvu na jednu sezónu. Stále mladý Rus dostal jedinečnú príležitosť na to, aby sa pokúsil prebojovať do prvého tímu Detroitu pre ročník 2007/08. V prípravnom kempe však nepresvedčil a sezónu začal v AHL.

Po piatich dueloch za Grand Rapids Griffins sa Grigorenko dňa 22. októbra 2007 dočkal povolania do prvého mužstva, a aj to len preto, že "Červené krídla" boli práve zmietané zraneniami a trpeli nedostatkom forvardov. Grigorenko dostal 10 dní na to, aby sa usadil v základnej zostave a presvedčil trénerov. Žiaľ, ostalo len pri tréningoch. 2. novembra 2007 ho Red Wings poslali späť do Ruska, do Ufy, s ktorou mal platný kontrakt.

Grigorenkova zámorská zmluva bola dvojcestná, nováčikovská. Okrem iného obsahovala veľmi dôležitý dodatok, vďaka ktorému sa mohol vrátiť domov. V kontrakte bolo zakotvené, že od Red Wings môže odísť do 31. októbra 2007, a to v prípade, ak si nevybojuje miesto v prvom tíme.

Na Grigorenkových výkonoch bolo až priveľmi poznať, že nie je na zámorský štýl hokeja pripravený. Adaptácia v AHL mala byť oveľa zdĺhavejšia, a to najmä preto, že mladý Rus sa ešte nachádzal vo vývoji. Nehoda jeho progres výrazne spomalila a bola tým dôvodom, pre ktorý nádejný útočník neprerazil.

V neposlednom rade je nutné pripomenúť i finančnú stránku celej skutočnosti. V AHL by ruský forward zarábal len 70 tisíc USD, zatiaľ čo v Ufe na neho čakala viac ako štrnásťnásobne vyššia gáža, ktorú navyše nemusel zdaniť. V počiatku ročníka 2007/08 to skrátka už nestálo za tú námahu.

Nebyť krutého osudu, mohol byť Grigorenko touto dobou stabilným členom základnej zostavy. Red Wings ale nemali viac trpezlivosti, i keď si boli vedomí, že aj hokejistu samotného výrazne brzdí čas. A aby sa nepríjemná situácia ešte podčiarkla, Grigorenko bojoval aj s obrovskou jazykovou bariérou. V tomto období bol totiž jediným Rusom v kádri Griffins a vôbec tak nebolo možné sa mu nejako prispôsobiť. Zámorská anabáza pôvodne veľmi talentovaného útočníka sa preto skončila ešte skôr, než začala.

Samozrejme, Grigorenko nebol dokonalým hráčom bez chýb. Často bol kritizovaný za zlú defenzívu, priveľmi individuálne poňatie hry a tiež skutočnosť, že vôbec nezapasoval do poctivého tímového systému hry, ktorý Red Wings práve preferovali. Osudová nehoda negatívne ovplyvnila i jeho kondíciu a koncentráciu. Po návrate nestíhal tempu hry, a i keď mu šikovné ruky a úžasný ofenzívny um zostali, na NHL to bolo málo.

V súčasnosti je Igorovi Grigorenkovi už dvadsaťsedem. Stále to nie je priveľa, no vzhľadom na konkurenciu, ktorá v modernej NHL vládne, sa do zámoria zrejme nikdy nevráti. Red Wings postupom rokov stratili na neho práva a nechali ho, nech sa venuje svojej kariére v menej náročnom Rusku.

Aktuálne odštartoval Grigorenko už štvrtú sezónu v rade v tíme Ufy, kde si získal stabilné miesto v základnej zostave. Prakticky každý rok sa zlepšuje, vlani nastrieľal v základnej časti 22 gólov a v práve prebiehajúcom ročníku 2010/11 zbiera už bod na zápas.

Po všetkom, čo sa od nehody z mája 2003 stalo, Grigorenkovi nikto jeho neúspešný boj o NHL nevyčíta. Stále hráva, živí hokejom a raduje sa zo života, ktorý mohol stratiť. Je šťastný, a to je najdôležitejšie.