Hockeytown Blog vznikol 18. augusta 2009 a do leta 2017 figuroval na serveri Blog.cz. Niektoré články z pôvodnej adresy blogu boli umiestnené do archívu.
V tejto časti archívu nájdete 49 článkov z rokov 2011 a 2012. Archivované články sa venujú napríklad aktualitám Detroit Red Wings z druhej polovice sezóny 2010/11 a sezóny 2011/12, vyraďovacím bojom v play-off 2012, juniorským a seniorským svetovým šampionátom a európskym anabázam niektorých hráčov Red Wings počas časti výlukovej sezóny 2012/13.
Pre lepšiu orientáciu použite vyhľadávanie cez klávesovú skratku Ctrl-F. Ak vyhľadávate konkrétny archivovaný článok, začnite zoznamom nižšie a vyhľadávajte podľa celého názvu článku.
______________________________
______________________________
MARTIN UŽÁK | 03.01.2011
V nočnom zápase NHL zvíťazili Philadelphia Flyers na ľade Detroit Red Wings pomerom 3:2 a ukoristili pre seba prvé víťazstvo v detroitskej Joe Louis Arene po predlhých 22 rokoch.
Tu je desiatka útržkov a poznámok zo zápasu:
Oslabené "Červené krídla"... Domácim Red Wings chýbalo kvarteto dôležitých útočníkov. Mike Modano pauzuje s poraneným zápästím, Pavel Daciuk nehrá pre zlomenú ruku a Dan Cleary má zlomený členok. K laborujúcim sa nedávno pridal aj strelecky potentný forvard Patrick Eaves, ktorý má problémy s lakťom. Naopak "Letci" sa od polovice decembra nemôžu spoliehať na obrancu Chrisa Prongera (zlomenina nohy).
Súboj z popredia tabuľky... Konfrontácia prvého a štvrtého mužstva tabuľky NHL bola jedinou v tohtosezónnej základnej časti. Flyers sú na turné po klziskách súperov zo Západnej konferencie a včerajší zápas v Detroite bol pre nich štvrtým súbojom za posledných šesť dní. Detroit a Philadelphia, dva z troch strelecky najefektívnejších tímov súťaže, zakončili rok 2010 porážkami. Flyers pritom v posledných štyroch stretnutiach inkasovali dovedna 20 gólov, zatiaľ čo Red Wings prehrali štyri z posledných ôsmich duelov.
Zlomová prvá časť hry... Úvod duelu patril domácim, ktorí si aktívnym korčuľovaním vypýtali 48 sekúnd trvajúcu výhodu o dvoch hráčov, ktorú však pokazili a v následnej presilovke piatich proti štyrom sami faulovali. Flyers neskôr prežili únik Darrena Helma, ktorého vychytal Brian Boucher. Philadelphia postupne prebrala opraty zápasu na svoje hokejky, spomalila tempo hry a päť sekúnd pred koncom prvej tretiny spálila veľkú šancu, keď Jeff Carter strelou švihom minul hornú tyč domácej brány.
Odrazy pred bránkou... Tlak do brány súpera sa premietol v prospech väčších a silnejších forvardov hostí. Philadelphia pri všetkých svojich góloch využila sériu odrazov puku a schopnosť natlačiť sa pred svätyňu súpera. Platilo to pri zápisoch Jamesa van Riemsdyka, Daniela Carcilla i Scotta Hartnella, vďaka ktorým Flyers vyhrali druhú tretinu pomerom 3:0. Ich najlepšími hráčmi boli aj Mathieu Carle a Boucher.
Piati proti piatim... Pod úspech Flyers, štvrtého najvylučovanejšieho tímu ligy, sa podpísala hra v plnom počte hráčov na oboch stranách, v ktorej sú naopak najlepší v celej NHL. Dnes to neplatilo len štatisticky, ale aj herne. V druhej tretine "Letci" nepustili súpera do väčšej príležitosti, sami diktovali tempo hry a neustále sa spoliehali na výborné bránenie vlastnej modrej čiary, výrazne podporované nepriepustnosťou pred svojou bránkou. Naopak Detroitu po väčšinu zápasu chýbala potrebná rýchlosť.
Kľúčová hranica... Pre posledných 19 stretnutí Detroitu sú príznačné chyby v defenzíve a časté straty puku. V desiatich prípadoch sa Red Wings podarilo v zápase streliť štyri a viac gólov, čo sa premietlo do desiatich víťazstiev. Pri nanajvýš troch vsietených góloch však všetkých zvyšných deväť duelov série prehrali. Z dnešnej dezorganizovanej hry vyťažili len dva góly; v tretej tretine korigovali Valtteri Filppula a Henrik Zetterberg. Okrem nich hrali na domácej strane výborne aj Helm a obranca Niklas Kronwall.
Hviezdny Brian Boucher... Gólman hostí, ktorý v deň stretnutia oslávil 34. narodeniny, bol právom vyhlásený za prvú hviezdu. Boucher pôsobil nenápadne, zato však nepúšťal súpera k odrazom puku a dorážaniu, výborne rozohrával a nepredviedol žiaden slabší moment. K svojmu istému výkonu pridal aj veľké zákroky, ako napr. ten zo 48. minúty, kedy lapačkou zastavil puk od domáceho Johana Franzéna.
Pribúdanie šrámov... Red Wings očividne trpia pod množstvom zranení a nahusteným programom. Teraz im na tvárach pribúdajú ďalšie vrásky. Krátko pred Franzénovou šancou totiž odstúpil z hry kľúčový defenzívny zadák Brad Stuart, ktorého hlavu trafil prudký puk z Carterovej hokejky. V polovici zápasu sa takmer zranil Drew Miller, narážajúc hlavou do tyče. A aby starostí nebolo málo, tak v predchádzajúcich dueloch mal problémy s chrbtom Zetterberg a Tomas Holmström si takmer zlomil nos.
Dve dekády čakania... Flyers dnešným triumfom ukončili najdlhšiu sériu takéhoto druhu v súčasnej NHL. V Detroite zvíťazili po prvý raz od 4. novembra 1988, kedy pri výsledku 3:4 vsietil všetky tri góly domácich mladý Steve Yzerman. Počas viac ako 22 rokov dosiahli Flyers v Joe Louis Arene len 14 porážok a dve remízy. Za viac ako dve dekády ich predlhého čakania oba tímy vystriedali 16 trénerov, Nicklas Lidström získal šesťkrát Norris Trophy, Red Wings štyrikrát vyhrali Stanley Cup a Flyers to dvakrát dotiahli do finále.
Príprava na trip... Red Wings zajtra štartujú desaťdňové turné na klziskách súperov, kde ich čaká päť zápasov. Trip začína v Kanade a (po dueloch v Edmontone, Calgary a Vancouveri) neskôr bude pokračovať v Denveri (súbojom s miestnymi Colorado Avalanche) a Columbuse. Bez prítomnosti zranených hráčov pôjde o náročnú skúšku, Detroit sa však bude snažiť o návrat do čela súťaže, z ktorého po dnešnej prehre padol a bol vystriedaný spomínanými Canucks. Naopak Flyers naďalej patrí štvrtá priečka v NHL.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 06.01.2011
Finálovým stretnutím medzi reprezentáciami Kanady a Ruska (3:5) sa v USA dnes v noci skončil 35. juniorský svetový šampionát v ľadovom hokeji. Pozvánku na turnaj dostali aj štyria mladíci, ktorí boli draftovaní klubom Detroit Red Wings. Poďme si teda zrekapitulovať, ako sa im darilo.
Callahan, Mitchell (USA)... Dravý devätnásťročný hokejista snáď ani nedúfal, že by sa do výberu domáceho obhajcu lanského titulu vôbec dostal. Callahan však svoj výborný ročník premenil až do zisku bronzovej medaily, ktorá predstavuje najväčší úspech jeho kariéry. Tento tvrdý a agilný forvard nastupoval vo štvrtom útoku amerického výberu a na drese nosil číslo 24. V šiestich stretnutiach zaznamenal 13 striel, dve trestné minúty, jeden mínusový bod a víťazný gól, ktorým v záverečnom stretnutí skupinovej fázy dopomohol k triumfu 2:1 nad výberom Švajčiarska. Red Wings Callahana draftovali v roku 2009 z celkovej 180. pozície. Na šampionáte bol jediným zástupcom klubu s podpísanou nováčikovskou zmluvou.
Järnkrok, Calle (Švédsko)... Devätnásťročný Järnkrok sa zaradil medzi najproduktívnejších hráčov Tre Kronor, keď v šiestich stretnutiach pozbieral päť (2+3) bodov, 20 striel na bránku, dve trestné minúty a dva plusové body. V najlepšom svetle sa prezentoval v zápase skupinovej fázy proti Česku, keď k víťazstvu 6:3 prispel gólom a dvoma prihrávkami, za čo bol vyhlásený najlepším hráčom mužstva. S postupom šampionátu jeho forma neustále gradovala. Výrazne sa predviedol aj v zápase s Kanadou, v ktorom bol často v centre diania a k víťazstvu 6:5 po samostatných nájazdoch prispel obetavým výkonom, i keď bol jediným Švédom, ktorý nepremenil svoj nájazd. Detroit ho draftoval v lete 2010 z 51. miesta.
Nestrašil, Andrej (Česko)... Mladý pravý krídelník mal byť na turnaji jedným z kľúčových hráčov českého výberu, no podobne ako zvyšku tímu, ani jemu šampionát nevyšiel. V šiestich zápasoch zaznamenal dve trestné minúty, osem striel na bránku a päť mínusových bodov. K asistencii z duelu proti Rusku, ktorý Česi prehrali vysoko 3:8, si pripísal ešte gól a prihrávku pri víťazstve 5:2 nad Slovenskom. Nestrašil, ktorému na lavičke šéfoval aj sám Jiří Fischer, plnil na šampionáte funkciu asistenta kapitána, no vinou straty formy postupne vypadol z prvej formácie. "Červené krídla" Nestrašila draftovali v roku 2009 zo 75. priečky. Po skončení turnaja sa vracia do bojov v QMJHL, kde hráva za tím Prince Edward Island Rocket.
Pulkkinen, Teemu (Fínsko)... Ak berieme do úvahy individuálne výsledky zástupcov Red Wings, najväčšmi zažiaril práve tento talentovaný forvard, ktorý v priebehu šampionátu oslávil svoje devätnáste narodeniny. 111. draftová pozícia, z ktorej si ho Red Wings v lete 2010 vybrali, sa teda prezentovala ako "ďalšia z výhier v lotérii". Pulkkinen nazbieral v šiestich dueloch deväť (3+6) bodov a okrem triumfu v bodovaní celého fínskeho výberu zaznamenal aj šesť trestných minút, 26 striel a dva plusové body. Bol dôležitým komponentom presilových hier, hrával v prvom útoku a dokázal bodovať v každom stretnutí Suomi. Škoda len dvoch nepremenených samostatných nájazdov v neúspešnom súboji so Švajčiarskom.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 11.01.2011
Nedielnou súčasťou NHL sú zranenia. Niekedy ich je menej, niekedy sa s nimi naopak roztrhne vrece, ako tomu bolo napr. u Detroit Red Wings na prelome rokov 2010 a 2011. V pozadí rozrastajúcej sa maródky Wings bolo aj napriek tomu možné nájsť niekoľko pozitív, ktoré zdôraznili často velebenú šírku kádra tohto tímu.
Lanská sezóna Detroit Red Wings sa niesla v znamení množstva zranení, ktoré mužstvo sprevádzali až do skončenia olympijskej prestávky. Po odstupe času sa zdalo, že s toľkou utrápenosťou to už nemôže byť horšie. Posledné týždne sa však stali opakom tohto tvrdenia a trpkým pripomenutím nedávnej minulosti. I keď sa väčšina prvej polovice základnej časti aktuálnej sezóny 2010/11 zaobišla bez väčšieho počtu zranení, v súčasnosti sú v tomto klube opäť zaznamenávané nové a nové straty. Aktuálny pohľad na maródku Detroit Red Wings teda nevyzerá ružovo.
Prvá veľká strata bola zaznamenaná v závere novembra 2010, kedy pre poranenie zápästia vypadol zo zostavy legendárny útočník Mike Modano. Pohľad na jeho zafixovanú pravú ruku vyvolával úvahy o tom, že tento štyridsaťročný veterán by sa k hokeju už nemusel vrátiť. Nôž korčule útočníka R .J. Umbergera z tímu Columbus Blue Jackets mu nešťastne preťal šľachu a pomliaždil nerv, operácia a prvotná rekonvalescencia ale dopadla dobre, takže Modano by mohol byť späť v priebehu marca 2011.
Ďalšie dlhodobejšie zranenia zastihli Red Wings okolo Vianoc. Útočníci Pavel Daciuk a Danny Cleary vypadli na približne mesiac pre zlomeninu ruky, resp. členka. Daciukovi sa stal osudný pád cez bývalého spoluhráča Mikaela Samuelssona v stretnutí s Vancouver Canucks, Cleary neuniesol silný zásah pukom v zápase s Minnesota Wild. Vážnosť týchto strát vykresľuje fakt, že Daciuk bol s 39 bodmi najproduktívnejším hráčom a Cleary so 16 gólmi najlepším strelcom mužstva.
Začiatkom roka 2011 sa s ďalšími zraneniami už roztrhlo vrece, keď Patrick Eaves pauzoval s poranením lakťa a Valtteri Filppula so slabinami. Podobne ako Daciuk alebo Cleary, aj títo dvaja útočníci sa zranili v dobe, kedy sa im darilo a kedy výkonnostne ťahali celý tím. Eaves musel odpočívať po hetriku a jednej asistencii zo zápasu s Dallas Stars, Filppula nútene pauzoval po tom, čo v predošlých deviatich stretnutiach pozbieral deväť bodov.
Zranenia Eavesa a Filppulu už pootvorili dvierka mladíkom, ktorí boli povolaní zo záložného tímu Grand Rapids Griffins z AHL. Krátkodobej anabázy v prvom mužstve Red Wings sa dočkali útočníci Tomáš Tatar a Jan Muršak, aby sa v posledných dňoch prepracovali k svojim premiérovým gólom v NHL.
Detroitu okrem toho pomohlo, že začiatkom decembra sa vrátil veterán Kris Draper, ktorý pauzoval od prvého dňa prípravného kempu so slabinami. Eaves a Filppula sú späť tiež, pričom pozitívom je aj fakt, že boľavý chrbát Henrika Zetterberga a poranená tvár Tomasa Holmströma sa zaobišli bez zápasovej absencie. Red Wings môže tešiť aj to, že v dobrom kondičnom stave sú hokejisti, ktorí sa so zraneniami trápili v minulosti, ako napr. Niklas Kronwall, Johan Franzén a Ruslan Salej. Dôvodov pre absolútnu spokojnosť však stále nie je veľa.
Je to len niekoľko hodín, čo Red Wings prišli o dvojicu hráčov zo zadných radov. Obranca Brad Stuart si pri surovom faule na hlavu od Toma Kostopoulosa z mužstva Calgary Flames zlomil čeľusť a brankár Chris Osgood sa po vyšetrení vo Philadelphii pripravuje na operáciu slabín. Obaja veteráni budú chýbať šesť až osem týždňov, čo sú pre Red Wings ďalšie citeľné straty.
Aj napriek značnému množstvu zranení platí, že Red Wings sa zatiaľ netrápia tak ako vlani. So súčtom 59 bodov zo 43 zápasov trónia na druhej priečke NHL, pričom nedávno sa im podarilo poraziť celkového lídra súťaže z Vancouveru na jeho vlastnom ľade. Mužstvo sa môže spoľahnúť na kapitána Nicklasa Lidströma, gólmana Jimmyho Howarda (aktuálneho lídra súťaže v počte víťazstiev) a forvarda Henrika Zetterberga (najproduktívnejšieho hráča NHL od konca novembra). „Červené krídla” strieľajú najviac gólov v lige, darí sa im v presilovkách i oslabeniach a môžu sa spoliehať na zdravých hokejistov, ktorí sú schopní vystúpiť z radu a aspoň sčasti nahrádzať zranených spoluhráčov.
Argumentov, ktoré by Red Wings zosadzovali z pozície tímu s najširším a najvyrovnanejším kádrom v NHL, nie je mnoho. Na druhú stranu je ale nutné pripomenúť, že žiadne podobné problémy obvykle nie sú iba lokálneho charakteru. Podobné starosti so zranenými hráčmi má aj mnoho ďalších klubov NHL, o čom svedčí napr. fakt, že v rámci celej súťaže v súčasnosti nútene pauzuje viac ako 140 hráčov, pričom viacerí z nich v tejto sezóne do hry viac nezasiahnu. Detroit Red Wings sa takéto konečné ortiele doposiaľ nedotkli, takže aj napriek mnohým zraneniam sa stále možno tešiť minimálne z toho, že všetci maródi si v tomto ročníku ešte majú zahrať, a že hráči, ktorí ich zatiaľ zastupujú, hrajú viac ako dobre.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 16.01.2011
Red Wings dnes po druhýkrát v ročníku zavŕšili dvojzápasový program, počas ktorého nastúpili do dvoch po sebe nasledujúcich stretnutí s divíznym rivalom Columbus Blue Jackets. Zatiaľ čo v prvom prípade (v závere novembra 2010) nazbierali plný počet štyroch bodov, v aktuálnom dvojzápase s Modrými kabátmi získali po dvoch vyrovnaných dueloch body tri. Za súčasnej situácie, v ktorej mužstvo bojuje s veľkým množstvom zranení, však majú tieto zisky prakticky rovnakú cenu. Tu je krátke pripomenutie oboch súbojov, ich sumárne hodnotenie i program Červených krídel na najbližšie dni:
Blue Jackets vs Red Wings 3:2 po nájazdoch (14. január 2011)
Red Wings sa pred súbojom v Columbuse, ktorý bol piatym na klziskách súperov v rade, tešili výdatnej trojdňovej prestávke, akú nepoznali od polovice novembra 2010. Prvá tretina tohto súboja sa však zmenila na nočnú moru: Krídla nielenže rýchlo prehrávali 0-2, ale ku všetkému prišli koncom 13. minúty o brankára Jimmyho Howarda, ktorý si poranil koleno. Otrasené mužstvo, ktoré beztak ťaží ťarcha množstva ďalších zranení, sa dostalo späť do hry v priebehu druhej tretiny, kedy skórovali Drew Miller a Jiří Hudler. K návratu do zápasu výrazne dopomohol Howardov náhradník Joey MacDonald, ktorý až do konca predĺženia neinkasoval a zaznamenal celkom 21 úspešných zákrokov. Tretia tretina, ktorá bola z pohľadu Wings herne najlepšia, priniesla radu dobrých príležitostí, no žiaden gól, podobne ako predĺženie, v ktorom hostia zasa heroicky ustáli domácu presilovku.
Samostatné nájazdy sa stali korisťou Jackets vďaka pokusu Antoinea Vermettea vo štvrtej sérii, ktorý bol zároveň jediným úspešným mužom lotérie. Jednou z kľúčových postáv víťazov bol brankár Steve Mason, ktorý (najmä za stavu 2-2) zaznamenal množstvo dôležitých zákrokov a dopomohol svojmu tímu k ukončeniu šnúry piatich prehier v rade. Okrem Masona hrali výborne i Rick Nash, Fiodor Ťutin a Samuel Påhlsson, na strane hostí zaujali Nicklas Lidström, Valtteri Filppula a tiež Henrik Zetterberg, ktorý však vôbec po prvý raz po jedenástich stretnutiach nebodoval. Blue Jackets prevýšili svojho súpera najmä v tvrdosti (pomer hitov 43-17 vyznel v ich jednoznačný prospech) a nasadení. Wings v úvode slabšie korčuľovali a ku všetkému prišli aj o Tomasa Holmströma, ktorý bude so zlomenou pravou rukou chýbať približne mesiac. Columbus pre seba okrem dôležitých bodov vydrel vo svojej 10. sezóne v histórii i jubilejné 300. víťazstvo.
Red Wings vs Blue Jackets 6:5 po predĺžení (15. január 2011)
Začiatok ako zo zlého sna sa opakoval i v druhom stretnutí, v ktorom Wings už v piatej minúte prehrávali 0-2. Úvodné pasáže patrili znova Modrým kabátom, ktoré prevýšili domácich nielen nasadením, ale i strelecky či v rámci úspešnosti na vhadzovaniach (začiatkom ôsmej minúty vyznievali obe štatistiky v ich prospech pomerom 8-2). Červené krídla sa dostali späť na správnu koľaj vďaka zvýšeniu bojovnosti a najmä tlaku pred bránou súpera: až štyri z piatich domácich gólov v riadnom hracom čase prišli po zmenách dráhy puku či rôznych odrazoch (v rozhodujúcich chvíľach dvakrát tečoval kotúč hosťujúci obranca Marc Methot a dvakrát si ho za vlastný chrbát nešťastne zrazil brankár Steve Mason). Dôraz v útočnom pásme bol faktorom, ktorý veľmi výrazne prispel k tomu, že sa súboj nakoniec zmenil na gólové hody, počas ktorých Jackets stratili vedenie 2-0 i 3-2, aby sa zachraňovali v závere 59. minúty, kedy na 5-5 vyrovnal ich kapitán Rick Nash.
Po celý priebeh duelu Krídla znova nachádzali hráčov, ktorí dokázali vystúpiť z radu. Medzi najlepších na ľade patrili Drew Miller (s gólom, dvomi asistenciami a štyrmi plusovými bodmi), Jonathan Ericsson a Kris Draper, na strane hostí hrali výborne najmä Rick Nash, Sammy Påhlsson a taktiež mladý bek Grant Clitsome. Bojovnosť doviedla Wings do predĺženia, v ktorom už udrela ich veľká ofenzívna sila, keď krásnou strelou švihom rozhodol najlepší strelec mužstva, Johan Franzén. Kľúčom úspechu Red Wings bolo ofenzívne zapojenie obrany, ktorá patrí medzi najproduktívnejšie v celej súťaži. V prvej tretine, v ktorej sa Detroit dotiahol na stav 2-2, sa ešte nepresadila, no v ďalšom priebehu duelu prispela hneď dvomi gólmi a troma asistenciami. Brankár Joey MacDonald, ktorý sa do organizácie vrátil po viac ako troch rokoch, zaznamenal prvé víťazstvo v drese Krídel od februára 2007. Tridsaťdeväťročný center Kris Draper, vyhlásený za najlepšieho hráča stretnutia, si pripísal na konto okrem jedného gólu i jubilejnú 200. prihrávku v kariére.
Hodnotenie dvojzápasu, program na najbližšie dni
Zranenie Jimmyho Howarda v úvode prvého stretnutia, ktoré našťastie nie je nijak vážne, túto malú sériu medzi Red Wings a Blue Jackets výrazne ovplyvnilo. Keď hrali obaja súperi spolu dvakrát v rade koncom novembra, bol to práve Howard, kto k dvom víťazstvám Krídel (2-1 vonku a 4-2 doma) prispel rozhodujúcou mierou a v oboch súbojoch bol vyhlásený za jednu z troch hviezd. Oslabení Wings tentoraz dotiahli oba zápasy do nadstavenia a naďalej tak výrazne čerpajú zo šírky svojho kádra a skutočnosti, že sa neustále nájde niekto z "druhej vlny", kto dokáže chýbajúcich lídrov nahradiť. Platilo to i v týchto stretnutiach, v ktorých dominovali Jonathan Ericsson, Drew Miller, Darren Helm či Valtteri Filppula (v drese Blue Jackets sa skvele prezentovali Rick Nash, Samuel Påhlsson či Grant Clitsome). Krídlam momentálne pre zranenia chýbajú okrem Howarda i Chris Osgood, Brad Stuart, Mike Modano, Pavel Daciuk, Daniel Cleary a Tomas Holmström. Súboje s Jackets sa navyše stávajú vyrovnanými bitkami, až osem z posledných deviatich vzájomných stretnutí týchto tímov bolo rozhodnutých len o jediný gól.
Nový rok 2011 zatiaľ Wings zvládajú skutočne na výbornú, v zápasoch sa udržujú až do poslednej chvíle, i napriek výraznému oslabeniu tvrdo bojujú o každý jeden bod a pôsobia nezastaviteľným dojmom. V súťaži momentálne niet mužstva, ktoré by stratilo v priebehu jediného týždňa oboch svojich prvých gólmanov, no i napriek tomu sú Krídla schopné dostatočnej produkcie, ktorá ich naďalej udržuje v blízkosti absolútneho čela tabuľky. Detroit je jediným tímom, ktorý má momentálne na aktívnej súpiske o 23 menách až štyroch brankárov: okrem vyradených Osgooda s Howardom a súčasnej jednotky MacDonalda na nej figuruje aj dvadsaťjedenročný Thomas McCollum. Veterán MacDonald predviedol v oboch súbojoch radu výborných zákrokov, a to nielen v úvodnom meraní síl, v ktorom inkasoval len v samostatných nájazdoch, ale i v dnešnej bohatej prestrelke, keď si na svoje konto pripísal svoje prvé víťazstvo v NHL po viac ako roku. Červené krídla v oboch prípadoch zaznamenali slabší štart, po ktorom však dokázali zvýšiť intenzitu korčuľovania a taktiež vylepšiť defenzívnu prácu pred vlastnou svätyňou.
Jackets a Red Wings boli v posledných dvoch dňoch najaktívnejšími mužstvami Centrálnej divízie, no po dvoch vzájomných dueloch sa ich postavenie na opačných póloch tabuľky nemení. Detroit zostáva na druhej priečke celej NHL, zaostávajúc dva body za lídrami z Vancouveru, zatiaľ čo Columbus sa krčí na chvoste vyrovnanej Západnej konferencie, strácajúc len šesť bodov na kľúčovú ôsmu pozíciu, ktorá zaručuje postup do play-off. Ďalší vzájomný duel čaká na oboch súperov už o necelé tri týždne, kedy sa 4. februára opäť stretnú na ľade Joe Louis Areny. I keď do tretice už nepôjde o dvojzápas, na Red Wings čakajú podobné malé série ešte vo dvoch prípadoch: neskôr vo februári odohrajú dva po sebe idúce súboje s tímom Boston Bruins a v absolútnom závere základnej časti nastúpia na (už tradičné) aprílové boje proti m Chicago Blackhawks. Detroit odohral deväť zo svojich posledných dvanástich zápasov na klziskách súperov, čo sa nezmení ani najbližšie dni, kedy navštívi Pittsburgh a St. Louis.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 27.01.2011
V nočnom stretnutí NHL porazili Detroit Red Wings na vlastnom ľade mužstvo New Jersey Devils pomerom 3:1 a prerušili jeho úspešné ťaženie z posledných duelov.
Tu je desiatka útržkov a poznámok zo zápasu:
Citeľné straty... Hráčov, ktorí nehrajú pre rôzne zranenia, je na oboch stranách naozaj mnoho. Diablom dlhodobo chýbajú beci Matt Taormina a Bryce Salvador, ako i útočník Zach Parise. V dnešnom stretnutí navyše absentovali i obrancovia Matthew Corrente a Colin White. Maródka Red Wings je ešte širšia, dlhodobo odstavení sú brankár Chris Osgood, zadák Brad Stuart a útočníci Pavel Daciuk, Tomas Holmström, Dan Cleary a Mike Modano.
Z decembrových bojov... New Jersey sú spolu s Pittsburghom a Bostonom jedným z troch tímov Východnej konferencie, s ktorými hrajú Red Wings v základnej časti až dva zápasy. V prvom vzájomnom meraní síl v Newarku (z 12. decembra 2010) triumfovali Krídla pomerom 4-1, kedy k ich víťazstvu výrazne prispeli predovšetkým hráči, ktorí im dnes v zostave chýbali (Osgood, Cleary, Daciuk, Holmström).
Špeciálny Emrickov večer... Jednou zo štyroch televízií, ktoré dnešný prestížny súboj dvoch veľkých rivalov vysielali, bola i stanica Versus, vlastniaca spolu s NBC prioritné práva na premietanie zápasov z NHL. Pre jej komentátora Mikea Emricka, ktorý je zároveň i dlhoročnou ikonou za mikrofónom Diablov, bolo dnešné stretnutie znova raz výnimočné. Emrick už 15 rokov žije v Detroite, kde vlastní i permanentku na jeho zápasy.
Defenzíva základom... Devils potvrdzovali svoju pozíciu tímu, ktorí prepúšťa najmenej súperových striel v celej súťaži, najmä v prvej polovici zápasu. Red Wings hľadali recept na ich tesnú obrannú hru veľmi dlho, po siedmich pokusoch v prvej časti hry im trvalo až celých úvodných osem minút druhej tretiny, než na bránku vyslali ďalší puk. Defenzívne ladený hokej ponechával Diablov viac na červenej čiare, Krídla spoliehali na forčeking.
Zetterbergova šnúra... Najvyšší ice-time z domácich útočníkov zaznamenal znova raz Henrik Zetterberg, ktorý je pri absencii Daciuka skutočným lídrom tímu. Hank okrem asistencie na posledný gól zaznamenal celkom päť striel, čím predĺžil svoju sériu súbojov základnej časti s minimálne dvoma strelami na číslo 87. V súčte s dvanástimi zápasmi z lanského play-off vystrelil min. dvakrát už 99 zápasov za sebou, v čom aktuálne kraľuje celej NHL.
Hráči vo forme dominujú... Hostia sa po väčšinu zápasu spoliehali na produkciu svojich kľúčových hráčov z posledného obdobia. Ofenzíve dominovali najmä Brian Rolston a Patrik Eliáš, ktorí bodovali piaty zápas v rade, alebo napr. Iľja Kovaľčuk, hrajúci takmer celých 28 minút. Kľúčové úlohy na strane Krídel patrili Darrenovi Helmovi a Valtteri Filppulovi. V zadných radoch žiarili predovšetkým domáci Ruslan Salej a gólman Devils Martin Brodeur. Diabli prehrali len druhý z posledných siedmich duelov.
Ďalšie čerstvé šrámy... Wings pod množstvom zranení takmer prišli o ďalších dvoch svojich dôležitých hokejistov. V priebehu úvodnej časti hry na lavičku odkrivkal Darren Helm, ktorého do členka trafil tvrdý projektil z hokejky Kovaľčuka. V závere ľad za asistencie kondičného trénera Pieta van Zandta a Zetterberga opustil forward Patrick Eaves, ktorého do tváre tvrdo zasiahla hokejka Briana Rolstona.
Kolísavé verdikty... V úvodných 50 minútach sa hlavní rozhodcovia Stéphane Auger a Dave Jackson míňali akejkoľvek pozornosti. V závere duelu však na seba dvakrát negatívne upozornili. V 52. minúte si najskôr nevšimli hru vysokou hokejkou v podaní Rolstona, ktorého vylúčili až po Eavesovom ťažkom opustení ľadu. Ďalší neistý verdikt zaznamenali v závere 58. minúty, kedy neuznali pretlačenie Kovaľčukovho puku za chrbát domáceho gólmana Jimmyho Howarda. Záznam ukázal, že puk v Howardovej moci nebol, a gól mal platiť.
Rekordná séria... Je to už takmer 16 rokov, čo sa Red Wings a Devils stretli vo finále Stanley Cupu. V play-off 1995 zvládli Diabli v Joe Louis Arene oba zápasy, aby sériu vyhrali pomerom 4-0, no následne v Detroite zaznamenali už len jediné víťazstvo. Naposledy sa tu z výhry tešili ešte 6. novembra 1996 (2-0), odvtedy si pripísali len deväť prehier za sebou, čo je aktuálne najdlhšia séria porážok jedného tímu na ľade JLA v celej lige. Diabli navyše kvôli zlému štartu do ročníka naďalej zostávajú na poslednej priečke v NHL.
The Great One oslavuje... Dnešný deväťzápasový program bol v lige na najbližších päť dní posledným, keďže svoj priestor dostane All-Star víkend, počas ktorého si v Zápase hviezd zahrá i kapitán Wings Nicklas Lidström. Pozornosť dnešnej noci ale patrila predovšetkým dianiu mimo NHL. Wayne Gretzky, bez okolkov najlepší hokejista všetkých čias, totiž oslávil okrúhle 50. narodeniny. Pripojíte sa k imaginárnym blahoželaniam?
______________________________
MARTIN UŽÁK | 08.02.2011
Každá ofenzívna mašina sa z času na čas zasekne a strieľanie gólov sa i pre ňu stane záhadou, ktorú nie a nie vylúštiť. Detroit Red Wings, patriaci medzi gólovo najplodnejšie mužstvá sezóny, sa o tom presvedčili začiatkom februára 2011. Po gólových hodoch ich totiž zastihlo obdobie, v ktorom dlho nevedeli napnúť sieť.
Nie je to tak dávno, čo útočník Johan Franzén predviedol málo vídaný kúsok, keď v zápase v Ottawe nastrieľal päť gólov. Franzénove gólové predstavenie bolo reprezentatívnym odrazom útočnej sily Detroit Red Wings, ktorí sa radia medzi najproduktívnejšie mužstvá tejto sezóny. Počas posledného víkendu sa však karta obrátila a obvykle produktívne „Červené krídla” zrazu zabudli strieľať góly.
Strelecká nemohúcnosť „Červených krídel” sa začala rozmáhať v piatok 4. februára, kedy vo svojej Joe Louis Arene vyhrali pomerom 3:0 Columbus Blue Jackets; predĺžila sa v následnom sobotňajšom zápase v Nashville, kde domáci Predators uspeli rovnakým pomerom; a pokračovala po celú prvú tretinu včerajšieho zápasu s New York Rangers. Čierna séria Red Wings nakoniec trvala 143 minút a 26 sekúnd. Pod jej ukončenie sa podpísal uzdravený navrátilec Pavel Daciuk, ktorý otvoril skóre zápasu s „Jazdcami” v úvode druhej tretiny, aby svojmu tímu pomohol zvíťaziť 3:2.
Red Wings zaznamenali dva zápasy v rade bez streleného gólu aj vlani, a to hneď vo dvoch prípadoch. V závere novembra 2009 dosiahla séria bez napnutia siete hodnotu 175 minút a 57 sekúnd (išlo v nej aj o dve domáce prehry - 0:2 s Atlanta Thrashers a 0:3 s Calgary Flames). Krátko pred a po vianočnej prestávke 2009 trvala strelecká nemohúcnosť Red Wings dovedna 167 minút a 38 sekúnd (išlo v nej aj o dve porážky 0:3 od tímu Chicago Blackhawks).
Strieľanie menšieho počtu gólov je problém najmä na domácom ľade, kde sa Detroitu nedarí do takej miery, ako na klziskách súperov. Red Wings síce stále okupujú prvú priečku vo svojej Centrálnej divízii a už takmer tri mesiace patria medzi dve najlepšie mužstvá Západnej konferencie a päť najlepších mužstiev v celej NHL, ich náskok na týchto pozíciách sa však v posledných dňoch rapídne znížil.
Buďme teda radi, že tých 143 minút streleckej nemohúcnosti je minulosťou.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 14.02.2011
Záver druhého februárového týždňa strávili Detroit Red Wings v nostalgickej atmosfére, keď nastúpili do dvoch vzájomných súbojov s tímom Boston Bruins. Dva bezprostredne po sebe nasledujúce zápasy proti mužstvu z éry Original Six absolvoval Detroit (s výnimkou celku Chicago Blackhawks, s ktorým hráva vo vlastnej divízii a teda pravidelne) vôbec po prvýkrát od januára 2004. I vtedy boli jeho súperom Medvede, ktoré sa tešili z víťazstiev 3:0 (vonku) a 2:1 (doma). Herná a v konečnom dôsledku i "výsledková" forma oboch celkov pred aktuálnym meraním síl napovedala, že by sa história mohla zopakovať. Wings však nakoniec všetko obrátili vo svoj prospech a z dvoch víťazstiev sa tešili tentoraz oni. Tu je krátke pripomenutie oboch duelov a ich sumárne hodnotenie.
Bruins vs Red Wings 1:6 (11. február 2011)
Nostalgia spomínaná v úvode platila predovšetkým pre rady fanúšikov. Zatiaľ čo víťaziaci Bruins vstupovali do zápasu po niekoľkých nociach tvrdých bitiek, hokejisti Wings sa spamätávali zrejme z najhoršieho vystúpenia v sezóne (domáca prehra 1:4 s Nashville Predators), keď následne dokonca vynechali klasicky postavený tréning a nespokojný tréner Mike Babcock ich nechal len 30 minút korčuľovať. Intenzita korčuľovania bola nakoniec jedným z kľúčových faktorov, ktorý o osude prvého stretnutia týchto dvoch lídrov vlastných divízií rozhodol. Boston nedokázal nadviazať na energické poňatie hry o množstve gólov a tvrdých potýčok (na tzv. "Old Time Hockey", ktorým sa prezentoval predtým), hral nesúrodo pozične a nedôrazne pred vlastnou bránkou, čo napokon vyústilo do jednostranne sa vyvíjajúceho zápasu, ktorého tempo určovali najmä v úvodných 40 minútach Červené krídla, nastupujúce v premiešaných formáciách. Typická veľká kontrola puku Wings bola tak podporená i množstvom krásnych prihrávok.
Za jeden z rozhodujúcich aspektov víťazstva Wings možno pasovať najmä výborný úvod a rýchle dva góly v prvých 200 sekundách hry. Po zásahoch Todda Bertuzziho a Dana Clearyho znižovali Bruins v závere 18. minúty Davidom Krejčím, no druhá tretina sa už premietla do dominancie Wings, ktorí ďalšími troma gólmi prakticky predčasne rozhodli o svojom triumfe. Zásahy Jiřího Hudlera a Henrika Zetterberga sprevádzal druhý gól Bertuzziho, ku ktorému chybnou rozohrávkou dopomohol domáci gólman Tuukka Rask. Dominantný ofenzívny výkon podporil Detroit poctivou defenzívnou hrou forvardov, obozretnosťou pred vlastnou bránkou a taktiež istým brankárom Jimmym Howardom. Nebývalý výbuch Bruins sa naopak skončil bučaním domácej TD Garden. Z individuálnych zápisov zaujali tri body Zetterberga a Hudlera (obaja 1+2), dva zásahy Bertuzziho (druhý z nich bol jeho 700. bodom v kariére), tri plusové body Nicklasa Lidströma a fantastických 17 vyhraných vhadzovaní domáceho Patricea Bergerona.
Red Wings vs Bruins 4:2 (13. február 2011)
Zatiaľ čo v prvom stretnutí doznala kritika kouča Babcocka u hráčov Red Wings náležitého transformovania do zlepšených výkonov, v tom druhom (mimochodom televíziou NBC pasovanom do pozície "Zápasu týždňa") už podobná výzva ležala na pleciach Bruins, ktorí v domácom prostredí utrpeli dosiaľ najvyššiu porážku v ročníku. Tréner Claude Julien ale mohol byť spokojný iba v úvodnej tretine. Medvede sa dostali do rýchleho vedenia vďaka gólu Tylera Seguina a i keď sa o niekoľko momentov podarilo Toddovi Bertuzzimu po veľkej hrúbke Brada Marchanda vyrovnať, sám previnilec ich v 13. minúte poslal do vedenia znova. Hostia boli v týchto pasážach pozorní, výborne využívali priestoru pred súperovou bránkou, napádania svojich útočníkov a istých zákrokov Tima Thomasa. Všetok obstojný výkon sa však v priebehu druhej časti hry, v ktorej mohutne puk kontrolujúci Wings roztočili ofenzívny kolotoč, stratil. Detroit najskôr vyrovnal Pavlom Daciukom, aby sa krátko po polovici zápasu dostal po úniku Krisa Drapera do vedenia 3-2.
Skóre druhého duelu i celej tejto malej série zavŕšil zrejme jej najlepší muž, Bertuzzi, ktorý v 54. minúte využil rýchleho prečíslenia. Pôvodne sa však zdalo, že zápas nemusí dohrať, keď ho v polovici druhej tretiny trafil tvrdý puk z hokejky Nicka Lidströma. Do hry sa však veľmi rýchlo vrátil, podobne ako bostonský Milan Lucic, ktorého pre zmenu v úvode tretej časti knokautoval projektil z hokejky Niklasa Kronwalla. Red Wings sa tak i napriek ďalšiemu slabšiemu začiatku (v Joe Louis Arena prehrali prvú tretinu už v deviatom zápase za sebou) dokázali pozviechať, na súpera vyrukovali s ohromným fyzickým a pozičným nasadením a výborne využívali náhlych obratov hry a rýchleho prechodu do ofenzívy. Pre zápas bola typická i mohutná palicová defenzíva (obe mužstvá ju nádherne predvádzali najmä v jeho prvej polovici) a výdatná dôslednosť v hre v oslabení. Wings ťažili zo zlepšených výsledkov na buly, na ktorých dominoval najmä Darren Helm (vyhral 11 zo 14 vhadzovaní), a znova i z výborného výkonu gólmana Jimmyho Howarda.
Hodnotenie dvojzápasu
Ešte krátko pred nástupom víkendu sa zdalo, že obe mužstvá môžu za určitých okolností pokračovať vo svojich nastolených sériách. Bruins pred týmto dvojzápasom získali 8 z 10 možných bodov, Red Wings sa naopak zúfalo trápili a v štyroch predchádzajúcich stretnutiach strelili iba štyri góly. Opak sa nakoniec stal pravdou, Detroit získal pre seba túto malú sériu jednoznačným pomerom skóre 10 ku 3 a v oboch zápasoch poukázal ako na svoje silné stránky, tak i na slabiny súpera. Okrem Bertuzziho štyroch gólov sa výrazne predviedli i Hudler a Zetterberg (obaja 1+3), no napríklad aj výborne hrajúci beci Jonathan Ericsson a Brian Rafalski. Najväčšiu pozornosť v defenzíve však bez pochýb pútali obaja európski kapitáni, Slovák Zdeno Chára a Švéd Nicklas Lidström. Vzájomná konfrontácia dvoch horúcich kandidátov na zisk Norris Trophy sa napokon skončila triumfom kapitána Detroitu, ktorý i napriek nulovému bodovému zisku zaznamenal 6 plusových zápisov. Líder Medveďov Chára pridal k trom mínusovým bodom i asistenciu a honor tretej hviezdy druhého zápasu.
Za najväčší rozdiel medzi oboma celkom odlišne hrajúcimi tímami, ktorý výraznou mierou rozhodol o dvoch víťazstvách Red Wings, možno pokladať spôsob forčekingu a tiež bekčeking útočníkov. Bruins hrajú typický nátlakový hokej s množstvom napádania, no nedisponujú defenzívou, ktorá by sa výraznejšie dokázala zapojiť do útoku. V hre sa to premieta obrovským priestorom v strednom pásme, ktorý bol markantný najmä v druhej tretine druhého stretnutia. Red Wings si v tejto malej sérii skrátka užili nehorázne veľké množstvo voľnosti, ktorú dokázali maximálne využiť. O Detroite, ktorého fyzické poňatie hry je spravidla sekundárnym činiteľom, už dlhé roky platí, že pri veľkej a drvivej kontrole puku je práve stredné pásmo priestorom, v ktorom vonkoncom nemôže dostať žiadnu možnosť na vyvíjanie rýchlosti. Práve to však bolo pre tieto dva zápasy s Bostonom typické. Bruins výrazne zaostali i v pozičnom bránení a vôbec vracaní sa forvardov, čo sa premietlo pre zmenu najmä v úvodnom stretnutí. V oboch dueloch sa nevyhli hrubým chybám a slabšiemu korčuľovaniu.
Už pred prvým vzájomným zápasom Červeným krídlam "hrozilo", že v prípade prehry by padli na šieste miesto celej NHL, čo by bolo ich "najhoršie" umiestnenie od konca októbra 2010. Karta sa však veľmi rýchlo obrátila a po studenom februárovom víkende sú práve Red Wings tímom, ktorý sa teší zlepšenej forme a najmä navráteniu streleckých dispozícií. Mužstvo z Hockeytownu si naďalej udržuje druhú priečku v Západnej konferencii a tretiu v celej NHL, zaostávajúc o tri body za Philadelphiou a o sedem za Vancouverom. Medveďom patrí celková šiesta pozícia, tretia na Východe.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 19.02.2011
Záver práve sa končiaceho tretieho februárového týždňa je v americkom štáte Florida miestami stále dostatočne zamračený, s teplotami kolísajúcimi "len" okolo hranice 20 ºC. Posledné dva dni boli ale z mnohých uhlov pohľadu nádherne slnečné a prívetivé. Ak to celkom neplatilo vo všeobecnosti, tak určite minimálne v prípade Detroit Red Wings, ktorí si na juhovýchode USA užili nádherného obdobia. Len Phoenix Coyotes a New Jersey Devils sú momentálne na dlhšej víťaznej vlne, než hokejisti z Hockeytownu. Oba tímy vyhrali šesť stretnutí v rade, Krídla sa pre zmenu tešia štyrom triumfom za sebou.
Red Wings v posledných dvoch nociach maximálne nadviazali na dva minulotýždňové triumfy proti Boston Bruins, keď najskôr 17. februára triumfovali na ľade Tampy Bay Lightning pomerom 6-2, aby dnes v noci zvíťazili i v Sunrise, kde porazili domácich Florida Panthers po výsledku 4-3. Detroit sa tak momentálne teší honosne zlepšenej forme, v aktuálnej víťaznej sérii (ktorá dosiahla na hranicu štyroch výhier v rade po prvý raz od prelomu novembra a decembra 2010) zaznamenal výsostné skóre 20 strelených a len ôsmich inkasovaných gólov a vrátil sa do boja o čelo celej NHL. Strata na lídrov z Vancouveru sa znížila na päť bodov, na druhých v poradí Philadelphia Flyers strácajú Červené krídla body tri. K výraznému obratu vo výkonnosti dopomohli okrem dôrazu na tréning i návraty dlhodobo zranených hráčov: späť v zostave sú už zahniezdení forvardi Tomas Holmström, Danny Cleary a Pavel Daciuk, na "výlete" na Floride sa navyše k mužstvu pripojil i kľúčový defenzívny zadák Brad Stuart. Správy o zdravotnom stave majú dnes skutočne pozitívnejší ráz, čoskoro by sa mali vrátiť i forvardi Mike Modano a krátko laborujúci Valtteri Filppula, v dohľadne je i uzdravenie gólmana Chrisa Osgooda.
Detroitu sa v posledných rokoch proti týmto dvom tímom z Juhovýchodnej divízie hrá naozaj výborne a celkom nezáleží na tom, či sú ojedinelé vzájomné konfrontácie na programe v michiganskej Joe Louis Arene alebo práve na Floride. V oboch dueloch mali Wings v hľadisku znova raz tisíce fanúšikov a človek mal miestami naozaj problém prihliadať na to, že Krídla hrajú u súpera, 1 600 až 1 800 kilometrov ďaleko od svojho domova. Červené more priaznivcov, ktoré majú Red Wings na zápasoch v týchto teplejších lokalitách USA so železnou pravidelnosťou, sa ku všetkému v závere duelu v Tampe Bay dočkalo i tradičnej chobotnice na ľade a dokonca i jej mávania vo vzduchu, ktoré predviedol jeden z domácich usporiadateľov, navlečený v uniforme Bolts. Wings v zápase s Lightning ubránili najlepšieho strelca ligy Stevena Stamkosa, no čo je podstatnejšie, porazili mužstvo svojho legendárneho kapitána Stevea Yzermana (generálneho manažéra Bleskov), ktorý sa vôbec po prvýkrát v histórii postavil proti nim. Ešte pred pár mesiacmi by informácia o tom, že "Yzerman neuspel v konfrontácii s Wings", znela ako jeden veľký a neuveriteľný nezmysel. Nuž, časy sa skutočne menia.
V doterajších 18 februárových dňoch odohrali Červené krídla celkom deväť zápasov, z toho až šesť proti tímom z Východnej konferencie. Hrať proti súperom, s ktorými ide obvykle len o jediné meranie síl v sezóne, sa v posledných dňoch ukázalo ako veľmi prospešné -Wings totiž všetky tieto konfrontácie vyhrali. Zvyšné tri februárové duely trávil Detroit bojmi vo vlastnej divízii, kde už utrpel len tri prehry a zaznamenal jediný strelený gól. Pokračovanie v nastolenom víťaznom trende by však skutočne mohlo byť realitou, mužstvo využíva svoju (už takmer) 100 %-nú šírku kádra, no taktiež i úchvatné individuálne výkony jednotlivcov. Pavel Daciuk má po návrate na ľad deväť bodov v šiestich zápasoch, Henrik Zetterberg pokračuje v trvalom zbere asistencií (osem v posledných piatich stretnutiach) a tróni na siedmej priečke v kanadskom bodovaní celej súťaže. Gólman Jimmy Howard je pre zmenu jej lídrom v počte víťazstiev. V defenzíve hrajú výborne najmä Nicklas Lidström a Jonathan Ericsson, strelecké obrodenie prežíva Todd Bertuzzi, ktorý počas aktuálnej víťaznej šnúry zaznamenal šesť presných zápisov. Žiaria i Jiří Hudler, Danny Cleary alebo Niklas Kronwall. O tom, či úspešná fazóna Red Wings potrvá i naďalej, sa bude možné presvedčiť už čoskoro, kedy sa mužstvo znova vracia do bitiek v mimoriadne vyrovnanej Západnej konferencii a v nedeľu nastúpi v St. Paul, na ľade desiatych Minnesota Wild. Zostaňte u všetkého podstatného.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 02.03.2011
Rešpektovaný zámorský server RedWingsCentral.com, ktorý sa sústreďuje predovšetkým na mapovanie formy a aktuálnej výkonnosti mladých talentov Detroit Red Wings, priniesol pred troma týždňami (presnejšie 9. februára 2011) aktuálne druhý rebríček prospektov v práve prebiehajúcej sezóne 10/11, ktorý zhŕňa pokroky a progresy mladíkov za jej celú prvú polovicu. Najnovšie postavenie mladých talentovaných hokejistov, ktorí boli organizáciou Detroitu draftovaní, no dosiaľ za ňu ešte na úrovni NHL (až na malé výnimky) nenastúpili, nájdete na spomínanom webe v sekcii "Prospects". Úlohou tohto článku nie je priama reprodukcia najčerstvejšieho rebríčka, ale v prvom rade opätovné krátke priblíženie jeho samotného významu, hodnotenie zmien v jeho poradí a taktiež vytýčenie aktuálnych najlepších jednotlivcov v komplexnom klubovom systéme výchovy.
Rebríček prospektov (zväčša draftovaných hokejistov, ktorí čakajú na svoje uplatnenie v NHL a svoj talent a schopnosti zatiaľ rozvíjajú v rôznych iných súťažiach) je tak, ako samotný server, produktom práce hokejového novinára Matthewa Wuesta. Samotný rebríček talentovaných hokejistov, ktorých zámorské práva vlastnia Red Wings, je pohyblivým poradím o 25 priečkach, ktoré sú usporiadané podľa aktuálnej formy, kvality a vývojového pokroku jednotlivých hráčov. Čím vyššie sa ten ktorý talent (nádej, prospekt) nachádza, tým vyššie sú jeho šance na debut v prvom tíme alebo skôr jeho budúce uplatnenie a význam v ňom. Okrem usporiadania 25 hokejistov zahŕňa mapovanie i voľnú skupinku zväčša 15 až 17 hráčov, ktorí sa do poradia nedostali alebo ktorí z neho práve vypadli. Podmienkou základného drobnohľadu a potenciálneho zaradenia je najmä to, aby mlaď hrávala a výrazne nepauzovala s dlhodobými zraneniami.
Záver roka 2010 bol donedávna zároveň i prvým obdobím ročníka 10/11, v ktorom bol rebríček zverejnený. Vtedajšie vydanie sa opieralo predovšetkým o výkonnosť hráčov pred začiatkom juniorského svetového šampionátu. Ak porovnáme tento (už starý) decembrový rebríček s tým aktuálnym, zistíme, že v ňom k veľmi výrazným zmenám nedošlo. Popredné štyri pozície zostali usporiadané rovnako, na čele naďalej zostáva dvadsaťjedenročný obranca Brendan Smith, nasledovaný spoluhráčom z farmárskeho tímu Grand Rapids Tomášom Tatarom. Tretia priečka ďalej patrí švédskemu krídelníkovi Gustavovi Nyquistovi, hrajúcemu na University of Maine v NCAA, a štvrtý je znova Slovinec Jan Muršak, taktiež nastupujúci v AHL za Griffins. Muršak s Tatarom sú zároveň jedinou dvojicou talentovaných hráčov poradia, ktorej sa do prvého tímu Wings podarilo nazrieť už v aktuálnom ročníku. Tatar odohral vďaka vlne zranení, ktorá prvý tím Červených krídel v NHL postihla, deväť stretnutí, Muršak nastúpil pre rovnaké dôvody dokonca až k osemnástim duelom a v budúcom ročníku by sa už mohol stať členom základnej zostavy. Obaja talentovaní mladíci zaznamenali počas svojej krátkej anabázy v prvom tíme Red Wings i svoje premiérové góly v súťaži.
Najvýraznejšieho posunu dosiahol devätnásťročný český brankár Petr Mrázek, ktorý i naďalej predvádza fantastické výkony v juniorskej OHL (z decembrovej 20. priečky sa dostal už na 14. miesto). Výraznejší prepad (premietnutý v rebríčku pádom o štyri miesta) zaznamenala výkonnosť brankára Thomasa McColluma, ktorého v AHL zatieňuje svojim chytaním Dvadsaťštyriročný gólman Jordan Pearce. Pearce je zároveň jediným mladíkom, ktorému sa podarilo dostať do poradia najlepších 25 mladíkov po predchádzajúcom decembrovom nezaradení (z predných pozícií naopak ako jediný vypadol osemnásťročný bek Ben Marshall). Najväčšiu pozornosť však dozaista pútajú dvaja výrazne sa zlepšujúci európski útočníci, ktorých Wings draftovali v lete 2010. Devätnásťročný Švéd Calle Järnkrok sa posunul už na piate miesto poradia, zatiaľ čo dvadsaťročný Fín Teemu Pulkkinen zaznamenal zlepšenie až o celých šesť priečok a figuruje hneď za ním. Obaja talentovaní hráči žiaria počas celého ročníka, nad očakávania sa im darí v domácich súťažiach na severe Európy, výborné výkony predviedli i na juniorských MS v Buffale. V organizácii Wings sa dokonca hovorí, že podobné talenty v systéme nefigurovali od čias Jiřího Hudlera a Valtteriho Filppulu, teda hráčov, ktorí sú dnes už stabilnou súčasťou prvého tímu v NHL.
Järnkrok a Pulkkinen sú skutočnou ozdobou rebríčka, v ktorom však možno nájsť i všakovaké iné neprehliadnuteľné formy talentu. Líder Brendan Smith by sa od budúceho ročníka 11/12 mal stať členom základného kádra, čo platí, ako už bolo spomínané, i pre Jana Muršaka, a to i napriek tomu, že jeho rýchlosť v súčasnosti zatieňujú produktívne hody Tomáša Tatara a Gustava Nyquista. Brankár McCollum strávi v systéme ešte minimálne dva roky, čo znamená, že na vylepšenie svojich pozícií bude mať dostatok času. Zlepšenie je potrebné napr. aj od devätnásťročného forvarda Rileyho Sheahana, trvalo sa trápiaceho s nízkou produktivitou, alebo od zraneniami skúšaného Coryho Emmertona, ktorý by za iných okolností zrejme už smeroval do NHL. V hre napredujúceho dvadsaťročného centra Brenta Raedekeho možno zasa bádať "niečo" z vystupovania Darrena Helma, iného stabilného člena súčasného základného kádra Detroitu - Patricka Eavesa - pre zmenu pripomína svojím štýlom hry devätnásťročný pravý krídelník Trevor Parkes, v rebríčku okupujúci 22. priečku. Skrátka, je sa naozaj na čo pozerať a je si čoho všímať. To, ktorým nádejam sa na stabilné miesto v NHL nakoniec podarí dosiahnuť, sa však dozvieme až v budúcnosti. Najbližšie vydanie ich výpovedného rebríčka by malo vyjsť ku koncu aktuálnej sezóny, teda niekedy v júni až júli 2011. Držme dovtedy talentovanej mladi palce.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 06.03.2011
Dlhá zápasová šnúra Detroit Red Wings na klziskách súperov sa dnes definitívne končí. Mužstvo sa po tom, čo sa v uplynutých ôsmich dňoch okrem odohrania piatich stretnutí prenieslo i cez takmer 8.200 precestovaných kilometrov, vracia späť do Hockeytownu. Zo série súbojov hraných ďaleko od vlastnej Joe Louis Areny si so sebou berie celkom šesť bodov, vďaka ktorým aj naďalej tróni v popredí Centrálnej divízie, na druhom mieste Západnej konferencie a na tretej priečke celej NHL. Tu je krátke pripomenutie všetkých piatich predstavení Krídel na šnúre, zhrnutie a hodnotenie celého tripu a program na najbližšie dni:
Sabres vs Red Wings 2:3 po nájazdoch (26. február 2011)
Jediný vzájomný súboj základnej časti začal lepšie pre domácich, keď sa v rozmedzí 13. až 15. minúty ujali dvojgólového vedenia zásluhou dvoch bleskových akcií slovenského obrancu Andreja Sekeru. Red Wings, ktorí v zostave privítali navrátilcov Valtteriho Filppulu a Mikea Modana (hral po prvý raz po 41 zápasoch), hľadali recept na výborné korčuľovanie Šablí a ich efektívne využívanie rýchlosti pomalšie, no v konečnom účtovaní dokázali po prvý raz od polovice januára otočiť duel, v ktorom prehrávali o dva góly. Postupný obrat načal v polovici súboja opakovanou strelou v presilovke Pavel Daciuk a vyrovnanie Krídel prišlo v absolútnom závere, kedy 58 sekúnd pred koncom riadnej hracej doby dorážal do odkrytej bránky Jiří Hudler. Hudler bol pri hre bez brankára práve tým šiestym hráčom, ktorý naskočil z hráčskej lavice, čo demonštruje súčasnú dôveru, ktorú do neho vkladá tréner Mike Babcock. Ešte pred pár rokmi bol za takýto kúsok karhaný.
Daciuk a Hudler boli po bezgólovom predĺžení zároveň jedinými hráčmi, ktorí sa dokázali presadiť i v samostatných nájazdoch. Obaja zvolili bekhendové strely tesne k ľavej tyči, na ktoré domáci gólman Ryan Miller napriek veľkej snahe nedokázal reagovať. Ešte krátko pred zápasom sa dlho polemizovalo o tom, či sa americký brankár postaví proti svojmu bratovi Drewovi, no ten sa nakoniec do zostavy Krídel nevošiel. Hosťom chýbal v zápase i obranca Brian Rafalski, na celý zvyšok tripu sú vyradení Chris Osgood a Patrick Eaves. Detroit zvíťazil najmä vďaka tvrdej práci v druhej a tretej časti hry, ktorú podčiarkol gradujúci výkon gólmana Joeyho MacDonalda, predvádzajúceho istý výkon ako v nadstavení, tak i v nájazdoch. Kľúčom k úspechu Wings bola taktiež hra piatich proti piatim, v ktorej pôsobia dominantne po celý ročník. V menej tvrdom zápase boli vylúčení len traja hráči, jediným potrestaným z kádru Krídel bol bek Brad Stuart.
Kings vs Red Wings 4:7 (28. február 2011)
Pri návrate z Buffala sa mužstvo krátko zastavilo v Detroite, aby doma dočasne nechalo forvarda Johana Franzéna, ktorý duel s Kings vynechal pre pôrod manželky Cecílie (fotografiu svojho prvého dieťaťa, syna Eddieho Bo Johana, zaslal neskôr spoluhráčom). Pôvodne sa pri tejto zastávke počítalo i s tým, že sa k tímu pripojí Brian Rafalski, no bolesti chrbta nakoniec rozhodli o tom, že na trip k mužstvám z Pacifickej divízie nepocestoval. Takmer 3 200 kilometrov dlhý let, prechod do odlišného časového pásma a ani absencia najlepšieho strelca a druhého najproduktívnejšieho zadáka však nezanechali na Krídlach vôbec žiadne následky. Los Angeles sa síce ujali vedenia po rýchlom góle v početnej výhode, no neskôr náramne skolabovali a prizerali sa siedmym zásahom hostí za sebou. Red Wings sa svojou vysokou efektivitou dokonale pomstili za domácu prehru 0:5, ktorú im Kings pripravili ešte začiatkom decembra 2010.
Výbuch Los Angeles dianie na ľade vôbec nekopíroval. Kings disponovali pred stretnutím štvrtou najlepšou defenzívou v lige a boli tiež druhí v poradí mužstiev, ktoré dovoľujú súperovi minimum streleckých možností. Ich ofenzívna nemohúcnosť sa skončila až na konci duelu, kedy troma gólmi po množstve voľného priestoru na ľade korigovali na konečných 4-7. Red Wings záver zápasu vypustili, no čerstvý podpis novej dvojročnej zmluvy Jimmyho Howarda nakoniec oslávili jeho už 31. víťazstvom v ročníku, čo bol znova nový najlepší výkon spomedzi všetkých brankárov súťaže. Howard okrem toho zvíťazil v desiatom zápase na ľade súpera za sebou, čím vyrovnal klubový rekord Chrisa Osgooda zo sezóny 05/06. Wings skórovali dvakrát v presilovke, raz v oslabení a sami zvíťazili vonku už šiestykrát v rade. Štvorica ich hráčov zaznamenala dva kanadské body, obranca Niklas Kronwall oslnil tromi plusovými bodmi, Mike Modano zasa 75 %-nou úspešnosťou na vhadzovaní.
Ducks vs Red Wings 2:1 po predĺžení (2. marec 2011)
Víťazná šnúra Červených krídel na ľade súperov sa skončila v Anaheime, v zápase proti miestnym Ducks, ktorí patria medzi najväčších rivalov Detroitu z posledných rokov. Hostia pritom po dvoch tretinách viedli najtesnejším rozdielom, keď sa v presilovke pri strele z nulového uhlu presadil Pavel Daciuk. Krídlam dobre známy gólman Dan Ellis viac už nedovolil, pochytal celkom 28 striel a patril medzi najväčšie postavy domácich, taktiež napr. spolu so zadákom Andreasom Liljom, bývalým hráčom Red Wings, ktorý odohral takmer 8 minút vo vlastnom oslabení. Anaheim odviedol v početnej nevýhode výbornú robotu, ubránil osem z deviatich možností súpera, vrátane 93 sekúnd trvajúceho dvojnásobného oslabenia v závere prvej tretiny a dvoch nevýhod na konci zápasu, z ktorých sa jedna na celých 107 sekúnd preniesla i do predĺženia. Wings sa v presilovkách zmohli len na päť striel, za celú prvú časť hry dokonca pálili iba trikrát.
Ducks predviedli vynikajúci defenzívny výkon a po vyrovnaní zo začiatku tretej tretiny umne kontrolovali hru vo vlastnom pásme, v ktorom dominovali najmä tvrdosťou (predviedli až 37 hitov). Vyrovnaný duel sa mohol prikloniť na stranu hostí v 56. minúte, kedy však Jiří Hudler nedorazil puk do odkrytej Ellisovej brány. Trest na seba nenechal dlho čakať: v predĺžení unikol Ruslanovi Salejovi Bobby Ryan, bieloruský zadák ho bol nútený v poslednej chvíli faulovať a z nariadeného trestného strieľania sa sám postihnutý nemýlil, keď švihom k ľavej žŕdke prekonal Jimmyho Howarda a dosiahol tak ako celkom siedmy hokejista ročníka na hranicu 30 gólov. Množstvom času na ľade oslnili hosťujúci zadáci Niklas Kronwall a Nicklas Lidström (obaja nad 26 minút), najvyšší ice-time z útočníkov zaznamenal domáci Corey Perry (26:25). Zápas sledovalo iba 15 098 divákov, čo je dosiaľ najnižšia návšteva na stretnutí Red Wings v aktuálnej sezóne.
Sharks vs Red Wings 3:1 (3. marec 2011)
Na tretí zápas v priebehu štyroch dní odlietali Červené krídla až ráno, čo bolo na ich počiatočnom prejave dostatočne cítiť. Sharks patrilo prvých 12 z celkom 13 striel zápasu a i rýchly úvodný gól z hokejky Dany Heatleyho. Hostia rozvlnili sieť gólmana Antti Niemiho v závere prvej tretiny po švihu Niklasa Kronwalla z ľavého kruhu, gól pre postrkovanie a následné vylúčenie dvojice Marc-Édouard Vlasic - Johan Franzén uznaný nebol, no vyrovnanie prišlo už o niekoľko sekúnd neskôr pri tečovaní Tomasa Holmströma. Red Wings nevyšiel ani vstup do druhej časti hry, v závere 24. minúty udrel v presilovej hre po druhýkrát Heatley. S blížiacim sa naplnením tretej tretiny sa očakával hosťujúci tlak, ktorý ale nakoniec vôbec neprišiel, hlavne pre nešťastný inkasovaný gól Joeyho MacDonalda, ktorý si zle vypočítal odstup od puku a jeho rozohrávka mimo vlastné bránkovisko sa skončila odrazom kotúča od palice Patricka Marleaua do opustenej svätyne.
Wings podľahli 1-3 a v druhom zápase v rade nevsietili viac ako gól i napriek tomu, že v oboch mali dostatok príležitostí a hrali dlho vyrovnane. Detroit nebodoval na súperovom ľade po prvý raz od 5. februára a dnes nestačil na mužstvo, ktoré má momentálne najlepšiu formu v celej NHL, keď zvíťazilo ôsmykrát po sebe a vyhralo až 17 z posledných 20 duelov. Sharks navyše so súčtom minuloročného play-off upravili čerstvú vzájomnú bilanciu s Wings na sedem víťazstiev a dve prehry. Sharks sa prezentovali tvrdším prejavom v osobných súbojoch, efektívne využívali šírku a hĺbku útočného pásma, boli celoplošne rýchlejší, viac korčuľovali a ťažili z tlaku do bránky, v ktorej si MacDonald pripísal 25 úspešných zákrokov. Jeho náprotivok Niemi bol s 28 zásahmi znova veľkým strojcom triumfu, v čom mu sekundovali i dvojbodoví Marleau s Heatleym či výborne hrajúci bek Jason Demers. Veľký vplyv na výsledok mala i úspešnosť domácich na vhadzovaní.
Coyotes vs Red Wings 5:4 po nájazdoch (5. marec 2011)
Kaliforniu Červené krídla opúšťali v piatok 4. marca a vydali sa do takmer tisíc kilometrov vzdialeného arizonského Glendale, kde sa ich trip zápasom s Phoenixom skončil. Štvrtý duel v priebehu šiestich dní, no s toľko potrebnou jednodňovou pauzou začal Detroit skvele, keď sa po ľahkej strele Drewa Millera zo začiatku druhej minúty dostal do darovaného vedenia. To zvýšil v závere prvej časti po zásahu Johana Franzéna v početnej výhode. Franzén sa presadil vôbec po prvý raz po 14 zápasoch a prvýkrát od päťgólového predstavenia proti Ottawe z 5. februára. I napriek následnému zníženiu Kyleom Turrisom Red Wings na konci druhej časti hry znova odskočili, keď sa presadili Valtteri Filppula a Darren Helm (skóroval v oslabení, len 13 sekúnd pred prestávkou). Vedenie 4-1 sa však v poslednej tretine stratilo: hostia začali hrať komplikovane a nesúrodo, čo nabudení Coyotes využili na skvelý comeback, zavŕšený dokonalým obratom a víťazstvom po nájazdoch.
Červené krídla vyrobili v tretej tretine hrúbok na niekoľko zápasov - množstvo strát puku, pozičných výbuchov a slabý dôraz pred vlastnou bránkou, v ktorej často bezmocný Jimmy Howard pochytal 32 z 36 striel Yotes. V nájazdovej lotérii bol jediným úspešným exekútorom český útočník Radim Vrbata, na strane Wings sa nepresadili Pavel Daciuk, Jiří Hudler ani Todd Bertuzzi. Coyotes zvíťazili po piatich prehrách za sebou, k čomu okrem kapitána Shanea Doana (10 hitov) a dvojbodových Turrisa s Rayom Whitneym (bývalým hráčom Krídel) výrazne dopomohol i Keith Yandle, ktorý na ľade strávil viac ako 30 minút. Yandle bol ešte pred začiatkom duelu najproduktívnejším bekom súťaže, no po dvoch dnešných prihrávkach ho na čele vystriedal kapitán Wings Nicklas Lidström, ktorý tak ako 55. hráč (a len šiesty obranca) histórie dosiahol na métu 1 100 bodov v základnej časti. Wings však beztak po prvý raz od počiatku decembra 2010 prehrali trikrát v rade.
Hodnotenie tripu a najbližší program
Nahustená šnúra zápasov bola pre Red Wings skutočne výborným testom, a to i vďaka aktuálnej forme súperov, okupujúcich pred i po tripe tie tabuľkové pozície, ktoré "smrdia" play-off. Buffalo Sabres figurovali na prelome februára a marca na deviatej priečke Východnej konferencie, traja protivníci z južnej časti USA boli naskladaní priamo v prvej osmičke Západu, ktorú navyše z deviatej priečky a s drobnou stratou stíhali Anaheim Ducks. Mužstvá z Pacifickej divízie, u ktorých trávili Červené krídla podstatnú časť svojej šnúry, momentálne hrajú zrejme v najlepšej a najvyrovnanejšej odnoži celej NHL, odstupy medzi prvým a piatym tímom divízie sú minimálne, kluby sa prezentujú skvelými výkonmi brankárov a kvalitnou defenzívou. Názorne to platilo i v prípade konfrontácie s Wings: Detroit sa s výnimkou duelu v Los Angeles na góly naozaj nadrel a v každom stretnutí hral vyrovnanú partiu o rade kľúčových drobností a detailov.
Šesť získaných bodov pôsobí v kontexte celého tripu beztak dostatočne rozporuplne. Krídla, ktoré v zápasoch využívali svojich najväčších hviezd v tonách času strávenom na ľade, prišli o cenné a dôležité štyri body najmä pre nižšiu pracovnú morálku, slabšie korčuľovanie a slabý dôraz v kľúčových momentoch súbojov. Pod celkové vyrovnané skóre 16 ku 16 sa podpísala najmä nesúrodosť hry v defenzíve: v každom stretnutí si na Wings počkali zbytočné straty puku, chyby pri rozohrávke a otvorený priestor pred vlastnou bránkou. Z ofenzívneho pohľadu chýbalo zasa dostatok šťastia: duel s Buffalom priniesol pred prvým gólom Wings dve tyče, zápas v Anaheime jednu tyč, súboj v San Jose zasa kontroverzný neuznaný gól a stratené víťazstvo v konfrontácii s Coyotes podčiarkli dve tyčky pri samostatných nájazdoch. Konštantnosť produktivity si z individuálneho pohľadu udržal len kapitán Nicklas Lidström, ktorý bodoval v každom zápase tripu a získal dohromady jeden gól a päť asistencií. Pavel Daciuk a Drew Miller zaznamenali tri góly.
S blížiacim sa záverom základnej časti (končí sa za päť týždňov) je isté, že Krídla takto náročný program už viac nečaká. Päť zápasov v arénach súperov v rade odohrali Red Wings už druhýkrát v ročníku. Predtým absolvovali podobný ťažký trip v prvej polovici januára, kedy sa po troch stretnutiach u kanadských súperov zo Severozápadnej divízie presunuli cez Denver do Columbusu, aby takto odohrali päť duelov za celkom 11 dní, počas ktorých nahromadili sedem bodov. Minimálne do konca základnej časti sa však žiadne ďalšie odlety do Kanady či Kalifornie nepripravujú. Zo zvyšných 16 súbojov dlhodobej sezóny totiž Wings odohrajú až 10 vo vlastnej Joe Louis Arene, čo je dozaista veľké pozitívum aspoň z pohľadu minima cestovania, keďže herne sa Detroitu v domácom prostredí priveľmi nedarí. Play-off, ku ktorému sa mužstvo pevným krokom približuje, ale začína až 13. apríla, čo predstavuje dostatok času na vyšperkovanie výkonov.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 09.03.2011
Detroit Red Wings mali v marci 2011 vykročené za dvadsiatym postupom do play-off v rade. Z toho dôvodu som sa rozhodol pripraviť preview, ktoré by bolo platné aj v prípade, že by sa do vyraďovacích bojov nedostali. Nešlo totiž o klasické preview silných stránok, ale o preview hovoriace skôr o slabinách a nedostatkoch.
Od začiatku vyraďovacích bojov pre 16 najlepších klubov NHL nás delí už len päť týždňov. Väčšina tímov sa v súčasnosti zamestnáva tuhým zápasom o možnosť zúčastniť sa tejto veľkolepej šou, no popri tom je tu zopár mužstiev, ktoré sa v tabuľke držia na komfortných pozíciách a s play-off už počítajú ako s reálnym premietnutím svojej celo-ročnej snahy. Jedným z týchto mužstiev sú aj Detroit Red Wings, ktorí smerujú k jubilejnej dvadsiatej účasti v nadstavbovej časti za sebou, čím by zveľadili aktuálny rekord v štyroch najväčších severoamerických súťažiach (NHL, MLB, NFL, NBA).
„Červené krídla” v súčasnosti síce pôsobia nehrozene, no aj ony sa stretávajú s viacerými aspektmi, ktoré ich môžu obmedziť či zastaviť. A práve na tieto aspekty sa sústredí predkladaný článok. Článok je zostavený tak, aby platil aj v prípade, že by sa Red Wings dostali do nevídaného kŕča a o pohodlný postup do play-off by prišli.
Takéto a podobné preview zvyknú hovoriť najmä o tom, čo musí ten alebo onen tím urobiť, aby sa tešil na úkor súpera. Veci sa však dajú vziať aj z druhého konca, tzn. predostrieť ich formou, ktorá zhŕňa možné príčiny zlyhania či vypadnutia. Tento článok preto možno vnímať aj ako súbor najväčších nedostatkov Detroit Red Wings, alebo súbor dôvodov, pre ktoré by „Červené krídla” nemuseli vyhrať Stanley Cup.
Predkladaný súbor je mojím osobným názorom. Popisované aspekty sú zoradené na základe môjho posúdenia ich závažnosti, s odstupňovaním od detailu najmenšieho významu (# 10) až po predpokladaný kľúčový faktor (# 1). Mnohé iné aspekty (napr. presilová hra, zlé výsledky Red Wings na domácom klzisku, nálada v mužstve, zranenia, vek hráčov, kvalita defenzívy a pod.) sú zámerne vynechané, i keď je samozrejmé, že v konečnom dôsledku môže rozhodovať čokoľvek.
# 10: Vášeň, schopnosti a vzdor voči tlaku
Vášeň, ktorú Hockeytown pociťuje od prelomu tisícročí, zaväzuje hráčov Red Wings k dôrazu kladenému na play-off. „Červené krídla” disponujú najstarším a najskúsenejším ligovým tímom, pre ktorý je najdôležitejšie víťazenie vo vyraďovacej časti. Wings nie sú stavaní na naháňačky ich hráčov v popredí kanadského bodovania, alebo na zisk vysokých volieb v drafte. Jediné, o čo v Detroite skutočne ide, je play-off.
Rovnica tohto efektu je veľmi jednoduchá: ak raz vyhráte, všetci očakávajú, že to urobíte znova, čo v prípade Red Wings a ich štyroch víťazstiev Stanley Cupu v posledných 13 rokoch platí hneď niekoľkonásobne.
Táto rovnica sa v kľúčových obdobiach sezóny môže podčiarkovať kvalitatívnymi schopnosťami kádra a istým mentálnym podtextom. Ostatné kluby sa v posledných rokoch snažili Red Wings dohnať, no žiadny z nich sa k ich úspechom ani nepriblížil. Ak všetky tieto aspekty premietneme do reality, zistíme, že v Detroite ide o obrovský tlak a veľkú zodpovednosť.
# 9: Hlad po výhre a energickosť prejavu
Vôľa víťaziť je v play-off polovicou úspechu. Pokiaľ mužstvo disponuje hráčmi, ktorí po víťazstve bažia každou minútou, má veľký arzenál, ktorý ho neustále ženie dopredu. Red Wings takýto skrytý arzenál pri svojich posledných víťazstvách skutočne mali (1997: zisk prvého Stanley Cupu po 42 rokoch; 1998: emotívna obhajoba pre Vladimira Konstantinova; 2002: prítomnosť dlho čakajúcich veteránov Fredrika Olaussona, Stevea Duchesneho, Dominika Hašeka a Luca Robitaillea; 2008: splnenie dlhoročného sna pre veterána Dallasa Drakea). Majú ho aj v súčasnosti? Strieborný pohár zatiaľ nevyhrali veteráni Ruslan Salej a Todd Bertuzzi. Zaujímavým faktorom môže byť aj michiganský rodák Mike Modano. Či to ale bude viesť k väčšiemu hladu po výhre, to je otázne.
Káder Red Wings sa v posledných rokoch výraznejšie nemení, čo môže mať vplyv aj na energický prejav v hre. Hráči ako Justin Abdelkader, Brad Stuart, Johan Franzén či Niklas Kronwall síce dokážu hrať tvrdo, svojou tvrdosťou ale nedokážu otočiť priebeh hry (platí to aj u Kronwalla, ktorý sa prezentuje devastujúcimi hitmi). Súčasní Red Wings tvrdo nehrajú a tak skoro ani nebudú, čo môže z času na čas chýbať.
# 8: Kilometre verzus hodiny v lietadle
Už letmý pohľad na mapu NHL napovedá, že mužstvá zo Západnej konferencie trávia v lietadlách oveľa viac času ako tie z Východnej konferencie. Tento faktor môže mať pri súčasnej vyrovnanosti súťaže svoj význam. Je totiž stále dôležitejšie, v akej vzdialenosti sa cieľová destinácia nachádza, a je stále dôležitejšie, do akej miery sa séria so súperom z iného časového pásma naťahuje. Samozrejme, tento aspekt je dôležitý pre kluby postupujúceho do ďalšieho kola, keďže vždy existuje možnosť, že v ňom narazia na protivníka, ktorý sa toľko nenacestoval.
Priamy vplyv vzdialenosti sa premieta aj do tréningu. Určitý rozdiel medzi Západnou a Východnou konferenciou tkvie v tomto smere hlavne v dôraze kladenom na ranné rozkorčuľovanie pred večerným zápasom. Trebárs Carolina Hurricanes ako zástupcovia Východnej konferencie, kde sa toľko necestuje, boli nie tak dávno typickí tým, že neraz vypúšťali tréningy, čo bolo v NHL nezvyklé, no i napriek tomu si v krátkom čase zahrali vo dvoch finále Stanley Cupu, pričom v jednom prípade aj triumfovali.
Letieť však na prvé kolo do Kalifornie, na ďalšie do Kanady a na finále napríklad niekde na Floridu - to je niečo, čo žiaden z priamo zainteresovaných tímov Centrálnej divízie Západnej konferencie dozaista nechce.
# 7: Začarované kruhy a mäkkosť rohov
Red Wings hrajú sezónu čo sezónu zdanlivo rovnako, so založením svojej hry na celo-plošnej aktivite a kombinačnej vyzretosti. V detaile sa však snažia klásť dôraz na rôznorodý prejav, čím je demonštrovaná pestrosť práce ich trénera Mikea Babcocka. Popri tom sa ale objavujú aspekty, v ktorých sa Detroit trápi.
Činnosťou, v ktorej sa „Červeným krídlam” už druhý rok v rade veľmi nedarí, sú najmä vhadzovania. Vhadzovania mali mimoriadny význam už v lanských bojoch Red Wings v play-off - Phoenix Coyotes vďaka nim ťažili z produkcie obrancov a San Jose Sharks nimi prakticky rozhodli o svojom postupe.
„Červené krídla” na vhadzovaní už toľko nevyužívajú Dannyho Clearyho a Krisa Drapera, čo by sa malo zmeniť, ak sa nezlepšia Valtteri Filppula a Darren Helm. Wings už toľko nevyužívajú ani tzv. podvádzania na buly, čo je štipľavo znejúci, no skutočný a neodmysliteľný aspekt hry každého postupujúceho tímu, nútiaci k tvrdej robote okolo kruhov na vhadzovanie i priamo na nich s cieľom (doslova) urvať puk.
Samozrejme, boj a verva by nemali chýbať ani v rohoch klziska - každé mužstvo totiž dokáže zavrieť súpera do zámku a točiť puk okolo mantinelov, no nie každé dokáže toto ťaženie aj premietnuť do gólovej produkcie. Štvrtá lajna Detroitu s tým v základnej časti problém nemala, je ale otázne, či by bola takto efektívna aj v play-off.
# 6: Vzácne čierne esá a tí ostatní
Hokejisti, ktorí v play-off nie sú súčasťou zápasovej súpisky, alebo ktorí doplnili mužstvo z farmy a trénujú s prvým tímom, bývajú označovaní slovným spojením „čierne esá”. Prítomnosť takýchto hráčov v tíme zvykne byť pozitívom, pretože môžu vytvárať konkurenčné prostredie, môžu prinášať nové impulzy, a čo je najdôležitejšie, kedykoľvek môžu zasiahnuť do bojov a postarať sa o prípadný obrat alebo zlom v sérii.
Red Wings v minulosti touto formou objavili vzácne dispozície napr. u útočníkov Darrena Helma a Justina Abdelkadera, či u obrancu Jonathana Ericssona. Podobný nečakaný prídavok by sa im dozaista hodil aj v tohtoročnom play-off.
Z hráčov, ktorí by mohli výraznejšie vystúpiť z radu, možno menovať zadáka Jakuba Kindla a z farmy v Grand Rapids forvarda Jana Muršaka. Okrem prídavkov od „čiernych es” je potrebná aj výraznejšia podpora z druhej vlny, dávajúcej možnosť vydýchnuť hlavným ťahúňom. Ak si svoju formu zo základnej časti udržia sekundárni hráči ako Jiří Hudler a už spomínaný Ericsson, Red Wings môžu ísť ďaleko.
# 5: Výhody v nevýhode a neslávne závery
Detroitská hra v oslabení sa v ročníku 2008/09 natoľko zhoršila, že spadla medzi šesť najhorších v celej NHL. Mužstvo Red Wings odvtedy v tomto smere urobilo drobné pokroky a dnes sa radí aspoň medzi ligový priemer. Red Wings už dlhodobo patria do úzkej skupinky mužstiev, ktoré na ľade súperov hrávajú viac vlastných presiloviek ako oslabení, takže priemerná hra v početnej nevýhode by ich v play-off nemusela pochovať. Dôležité však bude, aby sa ich úspešnosť hry v oslabení, ktoré je dnes na hodnote okolo 80 %, nijak výrazne neznížila.
Dôležitým hráčom oslabení bude v závere tohtosezónnej základnej časti venovaná kľúčová pozornosť, keďže ich dobrá forma je nevyhnutná pre úspech v play-off. Bez tvrdej práce zadákov Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta i forvardov Darrena Helma, Patricka Eavesa a Drewa Millera to „Červené krídla” nikam nedotiahnu.
Väčšie nasadenie a koncentráciu bude treba aj v posledných okamihoch tretín alebo zápasov. Nedostatočná pozornosť v týchto pasážach, pripravujúca „Červené krídla” o radu bodov, by v play-off mohla mať devastačné následky.
# 4: Puk a jeho nevyhnutná lepkavosť
Za všetkými úspechmi, ktoré Red Wings v posledných rokoch dosiahli, stojí ich spôsob hry s pukom „nalepeným” na hokejkách. Kľúčovými hráčmi mužstva sú šikovní a hraví Európania, ktorí už dokázali, že kombinačná hra s aktívnou kontrolou puku („puck possession game”) môže byť v NHL úspešná.
Ak hokejisti Detroitu majú svoj deň, hrať proti nim je mimoriadne náročné, pretože ich súper im často môže konkurovať len tvrdým a trpezlivým bojom, pri ktorom sa k puku nedostáva často.
Medzi najúčinnejšie metódy ničenia hry s pukom patrí neustály forčeking, aktívna hra bez puku, tvrdosť vo vlastnom obrannom pásme, časté prerušovanie hry, kontrola priestoru v strednom pásme a nátlak vyvíjaný na súperovu bránku. Ak sú tieto a ďalšie zbrane voči kombinačnej hre s pukom účinné, kombinácia stráca efekt, čo sa prejavuje stratami puku v útočnom pásme a súperovými gólmi z rýchlych protiútokov alebo prečíslení. Nie je žiadnym tajomstvom, že Red Wings z týchto situácií inkasujú často. Nejde však o ich slabinu, ale o logický negatívny dôsledok aktívnej hry s pukom. Horšie to je iba vtedy, keď kombinačná hra s pukom neprináša žiadané ovocie - góly.
Aby teda Red Wings boli úspešní, ich kombinačná hra musí byť účinná aj v play-off. V opačnom prípade sa môže stať, že vyhoria proti súperovi, ktorí bude hrať zdanlivo horšie, avšak v skutočnosti efektívnejšie.
# 3: Zhovievavosť puku a zbláznený gólman
Kouč Detroitu, Mike Babcock, niekedy zvykne hovoriť o viaczmyselnom termíne „puck luck”, čo je nevyhnutnosť šťastia pri hre, pretože aj bez ohľadu na taktickú, hernú, kvalitatívnu alebo fyzickú pripravenosť sa puk môže odrážať ľubovoľnými smermi a stavať tak všetku vynakladanú snahu na hlavu.
Pri nesúrodej hre opúšťa puk hokejku prirýchlo a nepresne, alebo naopak veľmi pomaly, čím sa brzdí kombinácia a spomaľuje tempo hry. Jediný účinný spôsob, akým možno „puck luck” získať na svoju stranu, je tvrdá práca, pri ktorej sa kŕč v istom momente predsa len stráca a snaha vynakladaná na dosiahnutie požadovaných úkonov sa zrazu javí ako menej náročná. Skrátka: ak sa darí, tak ide všetko samo, a naopak ak sa nedarí, tak sa to prejavuje hneď v niekoľkých smeroch.
„Červené krídla“ sa zvyknú zlepšovať až s postupom času, čo neplatí len pre ich stúpajúcu silu s plynutím play-off, ale aj v rámci jednotlivých zápasov (totižto, ich prvé tretiny bývajú horšie ako ostatné časti hry). „Puck luck” sa často prejavuje pri zdanlivo „nespravodlivých” góloch, kedy skóruje súper, ktorý je zdanlivo horší a hrá pod tlakom zdanlivo lepšieho protivníka. Platí to najmä pri konfrontácii „puck luck” s výborným brankárom, kedy možno urobiť priam čokoľvek, no presadiť sa nedarí.
Red Wings sa v minulosti týmto spôsobom vytrápili napr. na Tomášovi Vokounovi (Nashville Predators) alebo Miikkovi Kiprusoffovi (Calgary Flames), no takmer zakaždým postúpili. V horších prípadoch sa však neotriasli a s play-off sa rozlúčili veľmi rýchlo, ako napr. v roku 2003, kedy ich nevídane potupil gólman Jean-Sébastien Giguère (Mighty Ducks of Anaheim).
Na tvrdú prácu, ktorou možno zhovievavosť puku preklopiť na svoju stranu, treba dávať pozor od prvých sekúnd prvého zápasu play-off, pretože ak sa „puck luck” prikloní na stranu súpera, šanca na postup sa môže znižovať.
# 2: Zrod nečakaných hrdinov v pravý čas
Henrik Zetterberg, Johan Franzén a Pavel Daciuk patria k najdominantnejším útočníkom v play-off v povýlukovej NHL. Spolu s obrancami Nicklasom Lidströmom, Brianom Rafalskim a ďalším útočníkom Tomasom Holmströmom tvoria úzku skupinu hráčov, ktorí sú pre Red Wings smerodajní. Vďaka ich produkcii sú „Červené krídla” nebezpečné, keďže týmto hráčom sa vo vyraďovacích bojoch darí trvale a pravidelne.
Nič však netrvá večne a aj vlaňajšie play-off ukázalo, že bez produkcie či aspoň zapojenia ostatných členov kádra to na súperov nemusí stačiť. Spoliehanie na niekoľko kľúčových hráčov nie je na mieste nikdy, takže aj keď „Červené krídla” disponujú pomerne širokým a vyrovnaným kádrom, je nevyhnutné, aby svoju hĺbku potvrdili práve v play-off. Hrdinovia nemusia byť tradičnými hviezdami, ako to v roku 2008 ukázali Brad Stuart, Niklas Kronwall a Darren Helm. Je iba potrebné, aby sa popri lídroch objavili v pravý čas.
# 1: Prívetivosť troch červených tyčí
Záverom žiadne prekvapenie: najväčší otáznik Red Wings pre play-off zostáva v bránkovisku. Jimmy Howard už druhým rokom patrí medzi gólmanov s najvyšším počtom víťazstiev v základnej časti, ale vo vyraďovacích bojoch je jeho bilancia negatívna (päť výhier a sedem prehier). A práve to by sa pre dobro tímu malo zmeniť.
Howard je jednou z najdôležitejších súčastí Red Wings a aj keď má mnohých kritikov, chytá spoľahlivo. Bolo by ale potrebné, aby sa zlepšila jeho spolupráca s obranou. Defenzíva Red Wings si pred začiatkom ročníka stanovila za cieľ inkasovať menej ako 2,5 gólu na zápas. Už dnes je isté, že túto hranicu sa jej uhájiť nepodarí.
Jednou z posledných Howardových slabín je pokrývanie odrazených pukov. Práve to je oblasť, v ktorej je potrebná výrazná pomoc zadných radov. Samozrejme, podstatná miera zodpovednosti leží na Howardových pleciach. Howard totiž musí byť výborný aj sám od seba. Ide predsa o gólmana, čo je ten najcitlivejší hokejový post, ktorý navyše možno spájať so všetkými doteraz prezentovanými aspektmi.
Aby teda Red Wings boli úspešní, Howard musí byť energický, musí sa popasovať s tlakom, musí chytať výborne v oslabeniach (príslovie o tom, že najlepším hráčom do oslabenia je brankár, platí v play-off dvojnásobne), musí si postrážiť vypäté závery zápasov, musí cítiť podporu, musí byť pokojný a občas sa musí stať hrdinom.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 17.03.2011
Séria deviatich víťazstiev Washington Capitals v rade končí, mužstvo z hlavného mesta USA podľahlo Detroit Red Wings na ich ľade pomerom 2:3.
Tu je desiatka útržkov a poznámok zo stretnutia:
Konečne zdraví... Po niekoľkých mesiacoch útrap sa Krídla začínajú podobať na tím zo začiatku ročníka. Na listine zranených hráčov nefiguruje už žiaden hokejista, ani posledný dlhodobo zranený zástupca, náhradný gólman Chris Osgood. V dnešnom dueli Ozzie ešte pauzoval, podobne ako forvardi Patrick Eaves a Drew Miller, ktorí sa do zostavy nevošli. Krídlam chýbal zadák Ruslan Salej, sprevádzajúci manželku pri pôrode tretieho dieťaťa, no po prvý raz od 24. februára nastúpil Brian Rafalski.
Absencie v strede útoku... Zatiaľ čo Wings vstupovali do zápasu v takmer maximálnej možnej sile, Capitals museli oželieť neprítomnosť niekoľkých kľúčových hráčov. Defenzíve už dlhodobejšie chýbajú zadáci Tom Poti a Mike Green, ako i gólman Semion Varlamov. Obranca John Erskine je zasa chorý, ľahšie poranenia sprevádzajú i dôležitých centrov Jasona Arnotta a Nicklasa Backströma. S neustálymi problémami s ramenom sa naďalej stretáva krídelník Eric Fehr, ktorý nehral tiež.
Daciuk a Zetterberg roztrhaní... Rozdelenie "Euro Twins" malo byť podľa ranného rozkorčuľovania a avíza Mikea Babcocka jednou z dvoch zásadných zmien v zložení formácií, no ako sa ukázalo v priebehu stretnutia, bolo tou jedinou. K opätovnému spojeniu Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta v jednom obrannom páre totiž došlo iba na niekoľko okamihov v úvode a závere súboja. Centrom tretieho útoku bol Valtteri Filppula, český forward Jiří Hudler hral znova iba vo štvrtej lajne.
Domáci boj pokračuje... Joe Louis Arena, ktorá bola dnes vypredaná v 16. zápase za sebou, bola svedkom len desiateho domáceho víťazstva Wings od konca novembra 2010. Krídla tu odvtedy zaznamenali už iba 12 porážok, skalp mužstva s najlepšou súčasnou formou je tak veľkou vzpruhou, i preto, že ide o jediný vzájomný súboj s Capitals v základnej časti. Víťazstvá domácich tímov platia pri konfrontácii týchto dvoch súperov už viac ako 5 rokov, Washington hral v Detroite len tretíkrát od roku 2003.
Hank pravým lídrom... Uzdravený Daciuk zaznamenal vďaka jednej asistencii už 28. bod po svojom návrate (v 18 zápasoch), zadák Rafalski sa uviedol po absencii v ôsmich predošlých dueloch hneď troma prihrávkami, no ústrednou postavou bol Henrik Zetterberg. Hank zaznamenal dva góly (vrátane víťazného), čo sa mu podarilo vôbec po prvý raz od 22. decembra 2010. Pri otváracom zásahu z 13. minúty strieľal efektným príklepom z pokľaku, ktorý sa od čias legendárneho Bretta Hulla už príliš nevidí.
Howard tentoraz víťazne... Až doteraz sa gólman Jimmy Howard a forward hostí Alex Ovečkin na úrovni NHL nikdy nestretli. Ich jediná doterajšia konfrontácia sa datuje ešte k 26. decembru 2002, kedy si zmerali sily na juniorských majstrovstvách sveta. Ovečkin vtedy svojím hetrikom vyhnal Howarda z americkej bránky a neskôr s Ruskom dokonca získal celkové prvenstvo. Po góle z dnešnej druhej tretiny, ktorým Ovečkin vyrovnal na 2-2, upravil svoju bilanciu proti Red Wings na 5+3 v šiestich dueloch.
Tvrdá robota prináša ovocie... Absenciu niekoľkých hráčov hostí využili Wings dokonale. V zápase ani raz neprehrávali, výdatne strieľali a boli úspešní v špeciálnych činnostiach - využili jednu z dvoch presiloviek, sami ubránili svoje štyri oslabenia a dokázali dominovať na vhadzovaniach. Absencia Arnotta či Backströma našla u zaskakujúceho centra Brooksa Laicha až 79 % prehraných buly. Z domácich uspel Zetterberg v 64 % prípadov a Kris Draper dokonca vo všetkých šiestich situáciách, do ktorých sa postavil.
Šťastné a cielené odrazy... I keď Krídla hneď po 33 sekundách od svojho úvodného gólu inkasovali z hokejky beka Johna Carlsona, vedenie si vrátili už o ďalších 49 sekúnd, kedy smer Rafalskiho strieľanej prihrávky zmenil Valtteri Filppula. Patový stav zmenil Zetterberg v polovici tretej tretiny po šťastnom nahodení z uhla: puk sa odrazil od masky a ramena hosťujúceho gólmana Michala Neuvirtha. Len krátko predtým sa pritom Hank zložil k ľadu po tom, čo ho do tváre zasiahla jedna z hokejok. Caps si smolu vybrali 14 sekúnd pred koncom, kedy pokus Alexa Siomina skončil iba na hornej tyči.
Späť k šnúre, späť k čelu... Caps inkasovali počas svojej víťaznej jazdy iba 14 gólov a hneď v ôsmich prípadoch sa tešili z najtesnejšieho triumfu. Do Detroitu ale cestovali na svoj druhý zápas v priebehu dvoch dní a najmä v úvodných 10 minútach bolo ich únavu značne cítiť. V bráne hostí sa tentoraz nepredstavil Braden Holtby, vyhlásený za prvú hviezdu minulého týždňa, domáci Howard sa naopak s 34. výhrou v ročníku vrátil na čelo poradia celej NHL. Zetterberg zostáva so 71 bodmi deviaty v bodovaní.
Posledný malý trip... Dvanásť zápasov pred koncom základnej časti figurujú Wings na druhom mieste Západnej konferencie a na tretej pozícii celej NHL, keď v tabuľke preskočili práve Washington. Ďalší duel čaká na Krídla už dnes v noci, kedy sa predstavia v Columbuse, a následne hrajú v sobotu 19. marca v Nashville. Zo zvyšných desiatich stretnutí dlhodobej sezóny odohrajú až sedem na domácom klzisku, a snáď si čím skôr zabezpečia aj istý postup do play-off, ktoré začína 13. apríla.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 03.04.2011
Posledné dva týždne boli v Hockeytowne obdobím nočných môr. Mužstvo najskôr 19. marca znova raz prepadlo v zápase v Nashville a počas následnej šnúry piatich domácich stretnutí v rade zaznamenalo hneď štyri porážky, čím len podčiarklo svoju trvalú nesúrodosť výkonov v Joe Louis Arene. Káder postihli nové zranenia, ktoré neobišli ani bránkovisko, a aby toho nebolo málo, s neúspešným marcom 2011 sa Red Wings rozlúčili drvivou porážkou 3-10 od St. Louis Blues, čo bola jedna z najväčších blamáží tímu v posledných 18 rokoch. Keď sa človek zrazu uprostred takejto vlny veľkých negatív usadí, je stále viac vďačný za každý jeden maličký detail, ktorý sa časom hádam dokáže premietnuť do akéhokoľvek zlepšenia a všetko to trápenie zlomiť. Človek je vďačný za dobré striedanie, odvedenú robotu v defenzíve, úspešný veľký zákrok gólmana, pekný hit, návrat zraneného hokejistu alebo snáď za krásnu gólovú akciu. Žiadna z týchto maličkostí nemusí sama o sebe vyhrať celý zápas, no popri toľkých negatívach vždy aspoň trocha poteší a dáva nádej.
Včera večer, kedy Červené krídla prehrávali v polovici 24. minúty v ďalšom z duelov v nashvillskej Bridgestone Arene už 0-3, mohol človek rozmýšľať rovnako. Nezostávalo dúfať v nič iné ako v to, aby sa mužstvo priblížilo na dostrel súpera a zo stretnutia nakoniec odišlo s akou takou cťou. Vďačnosť za drobnosti nebrala konca kraja, no po aspoň trocha potešiteľnom momente, ktorým paradoxne bol rýchly oddychový čas trénera Mikea Babcocka, sa s detailmi postupne prerastajúcimi do stále väčších a dôležitejších rozmerov náhle roztrhlo vrece. Drobnosti Wings priniesli dva rýchle kontaktné góly, výborný výkon forvarda Justina Abdelkadera, ktorý odohral svoj najlepší zápas v drese s okrídleným kolesom na hrudi v kariére, nevídané dve bitky v podaní Todda Bertuzziho, niekoľko úžasných zákrokov uzdraveného brankára Jimmyho Howarda, až nakoniec dokonalý obrat skóre z 0-3 na 4-3. Keď tečovaný puk Dannyho Clearyho ukončil predĺženie, najstaršie mužstvo súťaže sa okolo úspešného strelca zhŕklo a radovalo, akoby išlo o veľké víťazstvo v play-off. Krídla sú späť, opadla z nich jedna veľká ťarcha a po včerajšej noci sú navyše už i oficiálnym účastníkom blížiacich sa vyraďovacích bojov.
Zvládnutím mimoriadne ťažkého zápasu, ktorý možno bez okolkov pasovať za jeden z najdôležitejších pre Wings v roku 2011, nenechalo mužstvo nikoho na pochybách. Nie preto, že zinkasovalo ten toľko potrebný bod, ktorý účasť v play-off formálne potvrdil, nie preto, že dokázalo náročný duel nakoniec vyhrať. Krídla presvedčili svojou vôľou a odhodlaním vrátiť sa na správnu cestu, na ktorej sa zrazu veľmi rýchlo tratia negatívne úvahy spájané s nimi od veľkého debaklu zo zápasu s Blues. Dva body a potvrdenie istej účasti v play-off, to boli detaily navyše, ktoré majú popri nádeji plynúcej z poslednej predvedenej hry sekundárny význam. Postup do play-off však nikdy nemožno zľahčovať. Detroit si svojím veľkým obratom zabezpečil už 20. účasť vo vyraďovacích bojoch za sebou, čo je absolútny súčasný rekord všetkých štyroch najväčších zámorských súťaží. Dnes je navyše už známe, že v NHL stratí i svojho posledného veľkého prenasledovateľa, keďže New Jersey Devils sa napriek skvelému návratu štrnásťkrát v rade do play-off nepozrú.
Wings chýbali v nadstavbovej časti naposledy v sezóne 89/90, čo je v porovnaní s aktuálnymi sériami lídrov ostatných súťaží naozaj neuveriteľné číslo. Nedosahujú naň ani San Antonio Spurs, ktorých v NBA čaká 14. play-off v rade, ani Indianapolis Colts so svojou šnúrou deviatich účastí v rade v NFL, a vonkoncom nie ani Philadelphia Phillies, ktorí sú so štyrmi play-off v rade aktuálnym lídrom MLB. Víťazstvom v Nashville navyše Červené krídla dosiahli hranice 100 bodov v základnej časti. Podarilo sa im to už jedenásty raz za sebou, čím len predĺžili svoj rekord na úrovni celej NHL. Od včerajška sú Red Wings celkom ôsmym tímom súťaže s istou účasťou v play-off. Potvrdenie postupu si pred nimi zabezpečili najskôr Vancouver Canucks (16. marca), ktorí sú dnes už aj istým víťazom dlhodobej časti. Za Canucks nasledovali postupne Philadelphia Flyers (ich účasť potvrdil 19. marec), Washington Capitals (22. marec), Pittsburgh Penguins (26. marec), Boston Bruins (27. marec) a dvojica Tampa Bay Lightning - San Jose Sharks (oba tímy stvrdili svoj postup 31. marca). O zvyšných ôsmich účastníkoch podstatnej časti sezóny sa presvedčíme v najbližšom týždni, v ktorom Krídla dohrajú základnú časť konfrontáciou s mužstvami Minnesota Wild, Carolina Hurricanes a Chicago Blackhawks. Ak Wings vyhrajú čo i len jeden z týchto zápasov, zaistia si aj zisk ďalšieho honosného primátu - titul v Centrálnej divízii.
Play-off začína 13. apríla, program Wings i súper pre prvé kolo bude známy po naplnení základnej časti, ktorá končí 11. apríla. Zostaňte s blogom Hockeytown Blog u všetkého podstatného.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 09.04.2011
So zajtrajším definitívnym koncom základnej časti sezóny 10/11 sa pomaličky ustaľujú desiatky (ba až stovky) rôznych výpovedných individuálnych a tímových štatistík, vďaka ktorým je NHL tou najlepšou a najprepracovanejšou ligou sveta. Všetky tieto dôležité a v prvom rade dobre známe fakty ponúka oficiálny web súťaže na základe dlhoročnej spolupráce s americkou štatistickou agentúrou Elias Sports Bureau.
Na rôzne štatistiky sa v nasledujúcich dňoch bude koncentrovať aj blog Hockeytown Blog, avšak s tým rozdielom, že sa vám vždy pokúsi zreferovať podrobnosti, ktorým sa na webe pozornosť nevenuje. Dnešný úvodný článok o štatistikách dlhodobej časti je zameraný na analýzu vývoja umiestnenia Red Wings počas celého ročníka 2010/11.
Celkový zisk presahujúci hodnotu 100 bodov, ktorého väčšinu získali Krídla v prvej polovici sezóny, zasadil mužstvo do relatívne pokojnej a bezproblémovej dlhodobej časti. Okrem rady zranení káder nič výraznejšie nenabúralo a nepostihlo. Aj keď Detroit nezaznamenal žiadnu ohromnú víťaznú sériu (tá najdlhšia počíta celkom päť výhier v rade a bola ozdobou druhého a tretieho februárového týždňa), rovnako sa vyhol i kríze o rade porážok (najtemnejšia šnúra bez zisku dvoch bodov predstavuje štyri zápasy za sebou zo začiatku marca). Na papieri je samozrejme vždy všetko veľmi relatívne, to dlhodobejšie obdobie skvelej a mizernej formy naozaj existuje. Red Wings si sezónou prešli pohodlne najmä vďaka výbornému vstupu, keď do polovice novembra 2010 triumfovali v dvanástich z celkového počtu šestnástich svojich zápasov. Za veľmi nevydarený možno naopak pasovať celý marec 2011, v ktorom mužstvo vyhralo len päť zo štrnástich duelov a zakončilo ho domácim debaklom 3:10 od St. Louis Blues. Napriek množstvu zranení, hernej kríze v závere (ktorá navyše, čo ju už menej potešiteľné, naďalej trvá) či neschopnosti dostať sa na trvalejšiu víťaznú cestu okupovali Červené krídla čelo tabuľky po celý ročník.
K víťazstvu vlastnej Centrálnej divízie, ktoré si definitívne zabezpečili 3. apríla, vykročili Red Wings pevnou nohou 11. novembra 2010, kedy sa usadili na priebežnej prvej priečke a po zvyšok sezóny z nej nepadli. Pri dovtedajších 13 úvodných stretnutiach sa pritom zväčša držali na druhom mieste. Rolu lídra divízie si ich súperi vyskúšali len na chvíľu, ani Chicago, ani Nashville a ani St. Louis sa na nej neohriali dlhšie než niekoľko dní. Jediným tímom, ktorý na prvom mieste divízie nepobudol, boli Columbus Blue Jackets, ktorým aj priebežná druhá pozícia vydržala iba veľmi krátko. Boj o druhú priečku zvádzali najmä prví dvaja menovaní konkurenti. Blackhawks boli druhí najskôr začiatkom decembra, neskôr krátko do konca roka 2010 a nakoniec ešte počas nedávneho marca. Predators pre zmenu zaznamenali skvelý úvod nového roka 2011 a až do 24. februára sa doťahovali na prvý Detroit. Po páde na tretie miesto postretli dobrú formu znova koncom marca, kedy Chicago opäť preskočili a druhé miesto si držia dodnes. Pred dnešnými a zajtrajšími zvyšnými súbojmi základnej časti ešte nie je jasné, či bude mať Centrálna divízia v play-off dve alebo tri mužstvá. Pozícia najlepšej odnože v NHL jej však každopádne patriť nebude (štatisticky si ju udržala len na začiatku ročníka).
Jediným súborom, ktorý bude mať vo vyraďovacích bojoch až štvornásobné zastúpenie, je Pacifická divízia (teoreticky ich stále môže byť aj päť). Mužstvá tejto odnože sa počas základnej časti výrazne zapojili i do preťahovania s Wings v rámci umiestnenia na čele Západnej konferencie. Prvým družstvom, ktoré sa v popredí Západu udržalo dlhodobejšie, boli od konca októbra až po polovicu novembra 2010 Los Angeles Kings. V absolútnom úvode ročníka viedli ligu napr. aj Dallas Stars, tí však najdlhšie okupovali celkovú druhú priečku, na ktorej vydržali od konca novembra a s malými výpadkami až do obdobia okolo Vianoc. Hviezdy stíhali na druhom mieste práve Červené krídla, Detroit v popredí konferencie najskôr vystriedal Kráľov a prvú priečku udržal až do konca roka 2010. Nový rok sa ale už stal definitívnym kraľovaním severozápadných Vancouver Canucks, ktorých do záveru ročníka nik iný neohrozil. Wings im neustále sekundovali spoza chrbta, no na prelome marca a apríla padli na tretie miesto, kedy ich predbehol ďalší tím z Kalifornie - San Jose Sharks. K úplnosti je ešte potrebné dodať, že na druhej priečke Západu sa objavil i piaty zástupca tejto divízie, Phoenix Coyotes, ktorý na nej pobýval koncom novembra. Podobné umiestnenie si v absolútnom rozbiehaní súťaže vyskúšali aj severozápadní Colorado Avalanche a Edmonton Oilers.
Od divízie a konferencie nakoniec priamo k celej súťaži, ktorej víťazstvo majú od 31. marca zaistené Vancouver Canucks. Pred ich suverénnym nástupom sa na čele vystriedalo hneď niekoľko tímov. Okrem krátkodobého vedenia klubov z Caroliny, Toronta, Los Angeles alebo Chicaga (všetci čneli na prvom mieste v prvých troch týždňoch ročníka) sa o prvú priečku neustále preťahovali tri mužstvá z Východnej konferencie. Washington Capitals kraľovali celej NHL najmä v novembri 2010 a neskôr ich na čele vystriedali Pittsburgh Penguins, ktorí zasa neskôr padali pod tím Philadelphia Flyers. Letci boli zároveň jediným tímom, ktorý dokázal v druhej polovici ročníka na chvíľu zosadiť z popredia Vancouver. Kanadské mužstvo sa ale od Zápasu hviezd na čele usadilo a suverénnym spôsobom dokráčalo k prvej Prezidentovej trofeji vo svojej histórii. Veľmi krátko viedli celú súťaž i Red Wings, a to v závere roka 2010, kedy sa vďaka väčšiemu počtu víťazstiev mimo samostatných nájazdov posúvali pred Pittsburgh. V celom ročníku inak Wings nepadli pod 10. miesto, od riadneho rozbehnutia ligy neboli horší ako piaty a po veľkú väčšinu sezóny sa pohybovali medzi troma najlepšími klubmi NHL. Zbabraným marcom však dovolili súperom, aby sa na nich dotiahli, a v závere základnej časti tak pendlovali medzi tretím až piatym miestom.
O tom, akú pozíciu Wings v konečnom účtovaní Západnej konferencie alebo celej NHL obsadia, ešte definitívne rozhodnuté nie je. Rovnako zatiaľ nie je známy ani súper pre prvé kolo play-off, čo len dotvrdzuje obrovskú vyrovnanosť súťaže, ktorá sa zvyšovala aj týmto rokom. I keď sa Detroit po celý ročník pozeral na pozície okolo postupovej čiary s odstupom lídra divízie, tento náskok predsa len predstavoval väčšinou iba chabých 10 bodov. Po väčšinu sezóny bol zároveň odstup medzi štvrtým a napr. jedenástym tímom tabuľky Západu len o niekoľkých málo víťazstvách, pri ktorých hocaký slabší týždeň jedného klubu znamenal okamžitý nástup niektorého iného. Wings sa týmto šplhaniam a pádom vyhli len vďaka výbornému vkročeniu do ročníka; odmyslením októbra a novembra nebola ich výkonnosť výrazne lepšia od žiadneho tímu, ktorý sa vo vyraďovacích bojoch predstaví. Táto vyrovnanosť by mala platiť aj v play-off o mimoriadne náročnom boji, v ktorom je možné skutočne čokoľvek.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 11.04.2011
Základná časť 93. ročníka NHL sa pred niekoľkými hodinami definitívne skončila. Známe sú dvojice prvého kola play-off i štrnástka mužstiev, ktorá si viac už nezahrá. Wings začnú vyraďovacie boje v stredu 13. apríla 2011 dvoma domácimi zápasmi s Phoenix Coyotes, s ktorými hrali sériu prvého kola aj vlani. Do začiatku play-off ale ešte vzniká priestor na reprodukciu rôznych výpovedných individuálnych a tímových štatistík dlhodobej časti, ktoré sú pre NHL tak typické. Všetky tieto dôležité a v prvom rade dobre známe fakty ponúka v už ustálenej a nemennej podobe oficiálny web súťaže, a to na základe dlhoročnej spolupráce s americkou štatistickou agentúrou Elias Sports Bureau. Koniec dlhodobej edície je so štatistikami spájaný i na blogu Hockeytown Blog, ktorý sa pokúša referovať málo frekventované a na webe prakticky opomínané informácie. V dnešnom článku pôjde o zaujímavosti spojené s rozhodcami.
O tom, že NHL je najlepšou hokejovou ligou sveta, sa človek po vizuálnej stránke presviedča veľmi ľahko. Na papieri a v okruhu tisícok štatistík sa však toto zistenie javí zložitejšie; skĺbením množstva čísel a faktov možno dostať zmes aspektov, ktoré by povrchne mali do seba dokonale zapadať, no v športe samotnom sa beztak vždy prejavia veľmi rôznorodo. Na určitú formu poriadku a usporiadania, na ktorú predsa len možno pri malej snahe natrafiť, dohliadajú okrem iného aj štyria muži v pruhovanom plniaci rolu neoddeliteľnej súčasti každého zápasu. Rozhodcovia mali, majú a vždy aj budú mať veľmi osobitú a zvláštnu pozíciu, ktorú len veľmi ťažko možno nejako doceniť. Ich najlepšou vizitkou je vždy nenápadnosť, v ktorej niet veľmi zlého písknutia, zlého posúdenia zakázaného uvoľnenia, tesného ofsajdu či napr. rozporuplného (ne)vylúčenia alebo uznania ťažko čitateľného gólu. Vyhnúť sa kontroverzii a chybe je v tak vyrovnanej a rýchlej súťaži prakticky nemožné. Napriek všetkému si aj títo páni zasluhujú veľký rešpekt.
V prípade Červených krídel sa o celkom 328 rozhodcovských účastí v súbojoch základnej časti podelilo dohromady 69 "mužov zákona". Miernu väčšinu (35) tvorili priamo hlavní rozhodcovia, ktorých bolo v NHL na celý ročník 10/11 delegovaných celkom 38. Jedinými troma hlavnými arbitrami bez rozhodovania v niektorom zo zápasov Red Wings sa nakoniec stali Chris Ciamaga, Mike Hasenfratz a Jean Hebert. U čiarových si v tomto smere účasť na stretnutí Detroitu neodkrútil iba Derek Nansen. Medzi radou arbitrov, ktorí sú združení pod Asociáciou rozhodcov NHL, možno nájsť aj mužov pracujúcich súvisle na báze NHL i AHL. Okrem spomínaných J. Heberta a Ciamagu medzi oboma ligami pendlovali aj David Banfield, Ghislain Hebert, Marcus Vinnerborg a dvojica čiarových Francis Charron - Bryan Pancich. Väčšiu pozornosť si z tejto skupinky rozhodcov zasluhuje najmä Švéd Vinnerborg, ktorý sa 16. novembra 2010 pri zápase Dallasu s Anaheimom (2-1) stal vôbec prvým európskym arbitrom v celej histórii súťaže. Počas svojej premiérovej stáže stihol Vinnerborg absolvovať aj dva zápasy Red Wings, a to rovno pri ich domácej konfrontácii s dávnymi rivalmi z Montrealu a Toronta (Krídla vyhrali obe stretnutia pomerom 4-2).
Zatiaľ čo Vinnerborg, tridsaťosemročný rodák zo severského Ljungby, vníma svoju ojedinelú anabázu ako zaujímavú skúsenosť a splnenie sna, v rýdzo kanadsko-amerických podmienkach možno nájsť pánov, ktorí sa v rámci súťaže stali absolútnymi legendami. V Sieni slávy NHL je k dnešnému dňu celkom 15 bývalých slávnych rozhodcov, za všetkých hovoria legendárne mená ako napr. Ray Scapinello, John D'Amico, Neil Armstrong alebo Andy Van Hellemond. V najbližšej dobe by sa k nim mal pridať i Kerry Fraser, ktorý sa s aktívnou kariérou rozlúčil presne pred rokom, 11. apríla 2010. Aktuálnejší je však koniec ďalšej ohromnej rozhodcovskej postavy; po takmer 30 rokoch v NHL sa definitívne lúči nezabudnuteľný Bill McCreary. Svoj posledný duel odkoučoval McCreary 2. apríla 2011 pri víťazstve Washingtonu nad Buffalom (5-4 po predĺžení), čím dosiahol na úctyhodnú hranicu 1 737 zápasov. Päťdesiatpäťročný rodák z ontárijského Guelphu je jedným z piatich arbitrov histórie s 1 500 a viac rozhodovanými súbojmi na konte (vrátane 282 stretnutí v play-off či pätnástich finále Stanley Cupu) a v práve skončenej základnej časti sezóny 10/11 sa postavil i do svojich piatich posledných duelov Krídel, keď rozhodoval postupne zápasy s Coloradom (12. október 2010, prehra 4-5 po nájazdoch), St. Louis (20. január, výhra 4-3 po predĺžení), Nashvilleom (9. február, 1-4), San Jose (22. február, 3-4) a Torontom (26. marec, 4-2).
Samozrejme, McCreary vonkoncom nie je tou jedinou veľkou rozhodcovskou postavou, ktorá bola počas ročníka 2010/11 stále aktívna. Okrem neho sa do rozhodovania zapojilo hneď 17 ďalších arbitrov, ktorí už po skončení vlaňajšej sezóny 2009/10 mali vo vrecku viac ako tisícku odkorčuľovaných stretnutí. K hranici 1.500 duelov sa počas už skončenej základnej časti pomaly priblížil napr. Mike Cvik, jeho kolega na čiare Dan Schachte sa zasa nenápadne posúva k neuveriteľnej sume 1.900 zápasov. Z hlavných rozhodcov s tisíc a viac absolvovanými súbojmi rozhodovali v dlhodobej časti okrem McCrearyho ešte Paul Devorski (jeho o 11 rokov mladší brat Greg je mimochodom čiarovým arbitrom a taktiež už má za sebou viac ako tisíc duelov), Dave Jackson a Don Van Massenhoven. Všetkých by sme mali vidieť v akcii aj počas blížiacich sa zápasov play-off, vrátane Van Massenhovena, ktorého vôbec prvý duel vyraďovacej časti v kariére je spojený práve s Red Wings (23. apríla 1999 rozhodoval druhý zápas úvodného kola s Anaheim Mighty Ducks, ktorý Detroit zvládol pomerom 5-1). Nech sa skrátka arbitri poobracajú z akéhokoľvek konca, aj oni dokážu byť veľmi zaujímavými postavami o vzácnych príbehoch. Platí to trebárs i v prípade Dona Hendersona, ktorý si ako klasický čiarový rozhodca musel pri nečakanej príležitosti nútene a na poslednú chvíľu obliecť dres hlavného arbitra. Stalo sa tak v stretnutí Red Wings s Wild z 19. novembra 2010 (3-4 v predĺžení). Takto by sa však dalo pokračovať donekonečna...
Záverom teda ešte úplný zoznam 35 hlavných a 34 čiarových rozhodcov, ktorí pískali minimálne jeden zápas Červených krídel v základnej časti, doplnený i o celkový počet takýchto stretnutí počas celého ročníka:
Hlavní rozhodcovia: Stephen Walkom, Brad Watson, Chris Lee, Dan O'Halloran, Don Van Massenhoven, Brian Pochmara a Ian Walsh (všetci 7); Tim Peel, Chris Rooney, Steve Kozari, Wes McCauley, Eric Furlatt a Greg Kimmerly (všetci 6); Kyle Rehman, Paul Devorski, Bill McCreary, Kevin Pollock, Frederick L'Ecuyer, Dan O'Rourke a Dean Morton (všetci 5); Gord Dwyer, Francois St. Laurent, Tom Kowal, Dave Jackson a Marc Joannette (všetci 4); Rob Martell, Stephane Auger, Justin St. Pierre, Kelly Sutherland a Mike Leggo (všetci 3); Brad Meier, Dennis LaRue a Marcus Vinnerborg (všetci 2); David Banfield a Ghislain Hebert (obaja 1).
Čiaroví rozhodcovia: Brian Mach (10); Steve Miller (9); Scott Driscoll, Vaughan Rody a Dan Schachte (všetci 8); Brad Kovachik, Derek Amell, Jay Sharrers, Ryan Galloway a Darren Gibbs (všetci 6); Greg Devorski, Scott Cherrey, Andy McElman, David Brisebois, Brad Lazarowich, Mark Shewchyk, Tony Sericolo, Bryan Pancich, Thor Nelson, Pierre Racicot a Mike Cvik (všetci 5); Brian Murphy, Lonnie Cameron, Steve Barton, Shane Heyer a Jonny Murray (všetci 4); Mark Wheler, Andy McBrnan a Don Henderson (všetci 3); Tim Nowak a Pierre Champoux (obaja 2); Francis Charron, Michel Cormier a Jean Morin (všetci 1).
______________________________
MARTIN UŽÁK | 22.04.2011
Detroit Red Wings a Phoenix Coyotes si to na jar 2010 rozdali v sedemzápasovej sérii úvodného kola vyraďovacích bojov o Stanley Cup. Rok sa zišiel s rokom a na jar 2011 sa tieto tímy v prvom kole play-off stretli opäť. Tentoraz ale rozhodli o postupujúcom už úvodné štyri zápasy. Tento článok ich rekapituluje.
Štvrťfinále play-off Západnej konferencie medzi tretími Detroit Red Wings a šiestymi Phoenix Coyotes skončilo v najkratšom možnom čase - už po štyroch zápasoch. „Červené krídla” svojmu staronovému súperovi nedovolili jediné víťazstvo a ako prví si zabezpečili postup do ďalšieho kola vyraďovacích bojov.
Detroit porazil svojho protivníka v play-off v minimálnom počte zápasov po prvýkrát od roku 2009, kedy najrýchlejším možným spôsobom vyprevadil mužstvo Columbus Blue Jackets. Pripomeňme si, ako sa séria medzi Red Wings a Coyotes vyvíjala a čo všetko priniesla.
Zápas č. 1: Red Wings vs Coyotes 4:2 (13.04.2011)
Elektrizujúcu atmosféru naplnenej Joe Louis Areny podčiarkli tri chobotnice, ktoré pristáli na ľade za znenia americkej štátnej hymny. Bez prítomnosti stále zraneného Henrika Zetterberga mal vedúcu rolu v ofenzíve Detroitu prebrať Pavel Daciuk, Red Wings však zostali úvodom zápasu aj napriek svojim skúsenostiam zaskočení. Už po 136 sekundách hry sa totiž presadil hosťujúci forvard Kyle Turris, čo domácich okamžite nakoplo k zvýšenej tvrdosti a agresivite.
Ďalšie krušné chvíle „Červených krídel” prišli v úvode druhej tretiny, kedy svoje šance pred gólmanom Jimmym Howardom spálili Ray Whitney a Martin Hanzal. Howard dodal svojmu tímu potrebnú istotu, čoho Red Wings využili tromi presnými zásahmi. Do konca druhej časti hry sa v priebehu 11 minút postupne presadili Daciuk, Johan Franzén a Brian Rafalski. Elektrizujúcu atmosféru v hľadisku ešte znásobila bitka Todda Bertuzziho s hosťujúcim bekom Rostislavom Kleslom. V polovici zápasu sa tak arénou nieslo mohutné skandovanie priezviska domáceho útočníka s číslom 44.
Druhá tretina bola jedným z najlepších dejísk „Červených krídel” v celom ročníku. Mužstvo sa po nej úspešne odrazilo i do začiatku záverečnej časti hry, keď Jiří Hudler po presnom švihu z ľavého krídla zvýšil na 4:1. Coyotes skóre už iba korigovali zásluhou Radima Vrbatu, ktorý sa presadil v 48. minúte.
Phoenix mohol pri svojom neúspešnom vstupe do play-off ľutovať predovšetkým nevyužité presilové hry. Red Wings prestáli všetkých šesť svojich oslabení, vrátane 91 sekúnd trvajúcej nevýhody o dvoch hráčov z úvodnej tretiny. Dobré výkony v oslabení, Howardove zákroky a Bertuzziho päste sa stali kľúčom k ich úspechu. Stupňovanie psychickej výhody domácich sa odrazilo na ich dominantnosti v počte odobratých pukov (16:5) i zblokovaných striel (18:8).
Okrem brankára Howarda bol veľkou postavou Detroitu Daciuk, ktorý hýril aktivitou a entuziazmom, čo demonštroval aj po skončení zápasu, kedy nečakane potľapkal po pleci reportéra Darrena Panga z televízie Versus. Toto gesto zreteľne naznačilo, že Red Wings si vstup do play-off užili.
Zápas č. 2: Red Wings vs Coyotes 4:3 (16.04.2011)
Dominantný výkon „Červených krídel” z prvého zápasu série sa preniesol aj do nasledujúceho súboja. Už po 21 minútach a 11 sekundách hry bolo 4:0 pre domácich, k čomu dopomohol najmä Pavel Daciuk, autor jedného gólu a troch asistencií. Ruský útočník na ľade znova kúzlil. Pri treťom góle svojho tímu si dokonca dovolil efektnú strelu pomedzi nohy, ktorou síce neskóroval, no odrazom puku od chrániča brankára Iľju Bryzgalova ideálne nabil úspešne dorážajúcemu Darrenovi Helmovi.
Rozletené „Červené krídla” nezabrzdilo ani nepríjemné zranenie Johana Franzéna z úvodnej časti hry, kedy po hite od Shanea Doana vletel hlavou do mantinelu a z ľadu sa odobral rovno do šatne. Jeho zdravotný stav bol hodnú dobu záhadou, až sa v priebehu druhej tretiny prekvapujúco objavil na lavičke. S niekoľkými štichmi na tvári, so zakrvavenou dózou v nose a aj napriek neistej reakcii kouča Mike Babcocka sa Franzén vrátil do hry, čo v Joe Louis Arene vyvolalo ďalší aplauz, znova podporený mohutným skandovaním hráčovho priezviska.
Hosťujúci Coyotes sa aj napriek nepriaznivému priebehu nepoddali a zápas ešte dokázali zdramatizovať. Po tom, ako v druhej časti hry znížili na 1:4 zásluhou Radima Vrbatu, dočkali sa aj dvoch zásahov od svojho kapitána Shanea Doana, ktorý sa presadil v 46. a 49. minúte a dostal svoje mužstvo na dostrel. Vyrovnávajúci gól už ale neprišiel. „Červené krídla” hrali v posledných minútach solídne a poľavenie z druhej polovice zápasu sa im nevypomstilo.
Phoenix strelil všetky svoje góly v presilových hrách. Detroit sa v presilovke presadil pri svojich úvodných dvoch presných zásahoch. Zápas to bol znova tvrdý - pomer hitov znel 41:38 v prospech „Červených krídel”, ktoré ale nemohli byť spokojné s tým, že vo dvoch domácich stretnutiach hrali až 13 oslabení.
Okrem fenomenálneho Daciuka, ktorý si mimo štyroch kanadských bodov pripísal ešte aj 16 vyhratých vhadzovaní, tri zblokované strely a tri odobraté puky, sa výraznejšie presadzovali hosťujúci hráči Doan (2+1), Vrbata (1+2) a Keith Yandle (0+3). Phoenix síce opäť prehral, no zo zvyšku zápasu vyťažil presne to, čo pre ďalší priebeh série potreboval: zlepšený výkon svojho gólmana Bryzgalova, efektivitu v presilovej hre a aké také psychické nakopnutie.
Zápas č. 3: Coyotes vs Red Wings 2:4 (18.04.2011)
Prvoradým cieľom Red Wings pri presune série do Arizony bolo ustrážiť úvodných 10 minút, v ktorých sa očakával tlak domácich. Pôvodné plány Coyotes ale dostali vážne trhliny, pretože „Červené krídla” ich prekvapili a v rozmedzí 44 sekúnd medzi druhou a treťou minútou zápasu skórovali po zásahoch Ruslana Saleja a Drewa Millera. Značne zaskočený Phoenix odpovedal v prvej tretine len tvrdosťou, viac mu totiž nedovolil skvelý Jimmy Howard, ktorý svoje mužstvo opäť výrazne podržal.
Úvodné pasáže všetkých tretín sa nakoniec zmenili na domáce nočné mory, pretože Detroit skóroval zo svojho prvého streleckého pokusu aj v druhej a tretej časti hry. Na 3:0 zvyšoval v 23. minúte Valtteri Filppula, aby po korigovaní Davida Schlemka definitívne rozhodol Johan Franzén, skórujúci po 45 sekundách tretej tretiny zo samostatného úniku.
Coyotes sa opäť darilo v presilových hrách, keď využili dve z troch možností a sami sa ubránili všetkým štyrom početným výhodám Red Wings. Avšak aj v treťom zápase série vstupovali do záverečnej časti riadnej hracej doby s minimálne dvojgólovou stratou, ktorú nezmazali. Paradoxom je, že tak ako v prvých dvoch zápasoch, aj tentoraz sami uzavreli skóre, keď v 47. minúte znížili na 2:4 vďaka Rayovi Whitneymu.
Arizonský tím síce dokázal ubrániť Pavla Daciuka, nedokázal ale obmedziť ofenzívne chúťky súperovej defenzívy, ktorá pozbierala štyri kanadské body (1+3). Najvýraznejšie sa presadili zadáci Niklas Kronwall a Salej, zaznamenajúc po tri plusové body. Hosťujúci gólman Howard pochytal 28 z 30 striel a znova bol lepší ako Iľja Bryzgalov, ktorý mnoho pukov nevidel a pred vlastnou svätyňou nemal veľa pokoja.
„Červeným krídlam” sa tentoraz nedostalo neprebernej produkcie od lídrov predošlých dvoch zápasov, ale okrem svojej obrany sa mohli spoľahnúť aj na bodové príspevky tretieho útoku a periodickú rýchlosť štvrtej lajny. Neúnavný forčeking „Červených krídel” robil „Kojotom” trvalé problémy - pri vyrovnanom počte hráčov na ľade sa z domácich dokázali presadzovať iba hráči zo štvrtého útoku, menovite Kyle Turris a Mikkel Bødker. Red Wings boli znova mierne lepší na kľúčových vhadzovaniach. Zatiaľ čo hosťujúci Justin Abdelkader zvládol 11 zo 16 vhadzovaní, predtým dominujúci domáci útočník Vernon Fiddler zlyhal, keď uspel iba v troch z dvanástich pokusov.
Číselne alebo herne, Detroit udržal opraty série vo vlastných rukách.
Zápas č. 4: Coyotes vs Red Wings 3:6 (20.04.2011)
Phoenix vstupoval do štvrtého zápasu série s nožom na krku. Možno i preto sa rozhodol urobiť prvú zmenu v zostave, keď krídelníka štvrtej útočnej formácie Andrewa Ebbetta nahradil doteraz pauzujúci Paul Bissonette. Svoju prvú zmenu v zostave urobil aj Detroit - boľavý členok Johana Franzéna posunul do diania legendárneho Mikea Modana. Modano sa svojej šance chopil a hneď v úvodných minútach zápasu zaznamenal svoj prvý bod, keď asistoval pri góle Tomasa Holmströma. Primárnu prihrávku na prvý gól zápasu si pripísal Pavel Daciuk, ktorý predviedol ďalší výstavný kúsok v podobe bravúrnej zadovky, metúcej domácu obranu.
Coyotes sa nepriaznivému vývoju nepoddali a po góloch Taylora Pyatta a Shanea Doana sa po druhýkrát v sérii dostali do vedenia. To však v závere prvej tretiny zmazal hosťujúci Patrick Eaves, profitujúci z výbornej roboty Darrena Helma. Prestrelka pokračovala až do 25. minúty. V počiatkoch druhej tretiny sa oba tímy presadili v presilovkách a skóre 3:3 zostalo na dlhé pasáže hry nezmenené. Phoenix hral výborne najmä v prvých dvoch tretinách - napr. v prvej časti hry zaznamenal iba jednu stratu puku. Bojovný výkon domácich bol podporený aj solídnym Iľjom Bryzgalovom.
Nerozhodný stav 3:3 priniesol zrejme najvyrovnanejší a najútočnejší hokej celej série. Oba celky sa predbiehali nielen vo vytváraní dobrých príležitostí, ale aj v ich nepremieňaní. Red Wings mohli ľutovať tyčku Valtteriho Filppulu a nepresné dorážanie do odkrytej bránky od Briana Rafalskiho. Coyotes nemali šťastie pri tečovaní Leeho Stempniaka do žŕdky. Bryzgalovove veľké zákroky prichádzali už v prvej tretine, v ktorej dvakrát vychytal Todda Bertuzziho. Jeho náprotivok Jimmy Howard podržal likvidáciou úniku Kylea Turrisa z 33. minúty. Zápas bol sprevádzaný aj častými súbojmi domáceho zadáka Keitha Yandleho s hosťujúcim forvardom Helmom.
S blížiacim sa koncom riadnej hracej doby sa zdalo, že Yotes by pri troche šťastia mohli dosiahnuť na prvé víťazstvo v sérii. V záverečných pasážach však nastal pre domácich šok. Končiaca 54. minúta totiž priniesla lišiacku gólovú strelu Dannyho Clearyho z nulového uhla. O necelé dve minúty úspešne zakončoval po vykorčuľovaní spoza domácej bránky aj Bertuzzi, ktorý zvýšil už na 3:5. Klinec do rakvy Coyotes bol zabitý v 60. minúte po strele Eavesa do opustenej svätyne.
Phoenix bol blízko, ba možno najbližšie v celej sérii, ale Detroit jeho nádeje pochoval a po víťazstve 6:3 sa tešil z uzavretia bojov na 4:0 a postupu do ďalšieho kola.
Zhodnotenie série
Pátranie po kľúčových momentoch, ktoré určili sérii obraz a nakoniec ju aj uzavreli, možno začať hráčmi, ktorí poznajú pôsobenie v oboch kluboch. Na samom začiatku druhej tretiny úvodného zápasu to bol bývalý hráč Detroitu Ray Whitney, kto mohol dať Coyotes obrovskú výhodu. Whitneyho dorážanie, po ktorom si to puk mieril k ľavej žŕdke, bolo v poslednej chvíli zastavené výborným zákrokom Jimmyho Howarda, ktorý tak nedovolil súperovi odskočiť na nebezpečných 0:2. V posledných minútach štvrtého duelu, kedy bol stav vyrovnaný a Coyotes dúfali v preklopenie skóre na svoju stranu, to bol zasa bývalý hráč Phoenixu Danny Cleary, ktorý svojou nečakanou strelou z rohu klziska nachytal nepripraveného Iľju Bryzgalova, čím súperovi zasadil ranu, z ktorej sa viac nespamätal.
Ako tieto momenty už naznačili, veľkými postavami série boli aj brankári Howard a Bryzgalov. Ich rozdielna výkonnosť sa nakoniec podpísala pod jednoznačný priebeh i výsledok merania síl týchto dvoch celkov. Zatiaľ čo víťazný Howard v bránke exceloval a v každom stretnutí predviedol množstvo výborných zákrokov v pravý čas, Bryzgalov sa natrápil, s výnimkou väčšiny štvrtého zápasu nechytal tak uvoľnene ako vlani a nakoniec nevyhral ani jeden jediný zápas.
Kvalitné zákroky Howarda boli zatienené ofenzívnymi predstaveniami útočníkov a výbornou prácou zadákov Red Wings, zatiaľ čo Bryzgalov občas pustil aj ľahšie puky a mnoho ďalších vôbec nevidel. Rozdiel v hre pred bránkou bol u týchto tímov skutočne veľký. Detroit navyše naznačil, že z lanskej vzájomnej konfrontácie si odniesol viac poznatkov a skúseností. Red Wings pálili najmä do horných partií bránky, čo im proti gólmanovi chytajúcemu štýlom motýlika prinieslo žiadanú efektivitu. To Howard pôsobil oveľa pohyblivejšie a agresívnejšie, pričom hráči Phoenixu ho dokázali prekonať nanajvýš trikrát za zápas, čo bolo z ich pohľadu málo. Coyotes nenastrieľali viac gólov aj vinou nižšej produktivity svojich obrancov, čo bol jeden z hlavných rozdielov medzi tohtoročnou a minuloročnou sériou.
Coyotes sa v tejto sérii v mnohých smeroch nedarilo, v jednej činnosti ale vynikali. Touto dominantnou činnosťou bola presilová hra, ktorá síce v prvom zápase série ešte mlčala, no vo zvyšných troch súbojoch bola ich najväčšou zbraňou, ktorá bola pravidelne účinná a schopná ovplyvňovať sled udalostí. V posledných desiatich početných výhodách série sa Coyotes tešili z gólu až šesťkrát, na čo Detroit reagoval pravidelnejším nasadzovaním svojho kapitána Nicklasa Lidströma. „Červené krídla” boli často vylučované najmä v domácich stretnutiach, neskôr už faulovali pomenej a pri plynúcej hre piatich proti piatim nedávali súperovi žiadnu šancu. Zatiaľ čo Phoenix skóroval pri vyrovnanom počte hráčov na ľade iba štyrikrát (v druhom a treťom stretnutí sa mu to nepodarilo ani raz), Detroit to dokázal až trinásťkrát.
Red Wings si mohli dovoliť aj laxnosť v zakončovaní do opustenej bránky pri hre proti šiestim hokejistom Coyotes. Zakončenie do prázdnej brány dvakrát odmietol Pavel Daciuk, v inom prípade trafil Danny Cleary iba hornú tyčku. Táto laxnosť však nebola potrestaná a nezmenila pohodlnú jazdu Detroitu prvým kolom play-off.
O tom, že jazda to bola pomerne jednoduchá, svedčí napr. pohľad na dobu, v ktorej ten alebo onen tím vyhrával. Red Wings mali v každom z prvých troch zápasov série vytvorený slušný náskok, ktorý si v tretej časti strážili. Zo všetkých 240 minút, ktoré boli v tejto sérii odohraté, si Coyotes ukrojili iba 34 minút a tri sekundy, v ktorých sami vyhrávali. Nerozhodný stav platil 58 minút a 20 sekúnd, pričom po zvyšných viac ako 147 minút série boli vo vedení Red Wings.
Z individuálneho hľadiska potešili predovšetkým výkony fenomenálneho Pavla Daciuka, na ktorého bolo v arizonských zápasoch nakázané osobné bránenie Martina Hanzala. Lídrom Coyotes bol kapitán Shane Doan, ktorý však miestami pôsobil dojmom jediného skutočného bojovníka. Doanovi postupom času sekundovali Kyle Turris, Eric Belanger, David Schlemko a Mikkel Bødker. U Coyotes boli sklamaním výkony obrancov Adriana Aucoina a Michala Rozsívala. Podobne ako vlani, nepresvedčivý bol aj ofenzívne trápiaci sa krídelník Lee Stempniak.
Na strane Detroitu dominovali okrem Daciuka a gólmana Howarda aj center Valtteri Filppula a zadák Niklas Kronwall. Red Wings v sérii čerpali zo šírky svojho kádra - v takmer každom kľúčovom momente ich potiahol iný hokejista, čo dokumentuje aj skutočnosť, že do kanadského bodovania sa zapísalo hneď 16 hráčov. „Červené krídla” pritom hrali bez svojho najproduktívnejšieho muža v základnej časti Henrika Zetterberga a od druhého zápasu sa nemohli priveľmi opierať o čiastočne zraneného Johana Franzéna, ich najlepšieho strelca.
Po lanskej sedemzápasovej sérii medzi Red Wings a Coyotes by človek možno čakal ďaleko vyrovnanejší priebeh, iné výsledky, alebo iných víťazov. Novodobá rivalita mužstiev, ktoré si v posledných dvoch sezónach zmerali sily až v 19 vzájomných zápasoch, sa však voči Phoenix Coyotes zachovala opäť kruto. Tú krutosť bolo cítiť v závere štvrtého zápasu a bolo ju cítiť aj po následných oslavných choráloch stoviek priaznivcov Red Wings v aréne v Glendale. Jobing.com Arenou sa rozlieval i smútok, a nech človek stál na akejkoľvek strane, pri pohľade na desiatky uplakaných očí z arizonských tribún mu bolo domáceho tímu s jeho dlhodobo nevyjasnenou budúcnosťou ľúto. Coyotes nielenže nevedia, čo ich čaká v ďalších rokoch, ale ku všetkému nezmenili svoj prekliaty osud vo vyraďovacích bojoch, pretože už trinásty raz za sebou (od ročníka 1986/87) nevyhrali sériu play-off. Hokejisti tohto púštneho tímu sa i napriek tomu dočkali uznanlivého hromadného aplauzu v stoji a dojemnej rozlúčky v stredovom kruhu, z ktorého mohli odkorčuľovať so vztýčenými hlavami, pretože ich verní priaznivci im dali najavo, že sa rozhodne nemajú za čo hanbiť.
Zatiaľ čo sezóna Phoenix Coyotes doznala svojho konca, na Detroit Red Wings čaká najdlhšia pauza zo všetkých tímov, ktoré si zahrajú v ďalšom kole play-off. Aspoň nateraz je isté, že „Červené krídla” zostanú neporazené minimálne do konca apríla, kedy začnú boje v semifinále Západnej konferencie.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 28.04.2011
Detroit Red Wings úspešne zvládli osemfinálové kolo play-off a zajtrajšou nocou sa vracajú do bojov o Stanley Cup, keď úvodným stretnutím na ľade San Jose Sharks otvoria druhé semifinále Západnej konferencie. Meranie síl s tradičným súperom a rivalom posledných rokov, s ktorým sa Wings pravidelne preťahujú o čelo celej súťaže, bude už celkom inou previerkou a testom vyžadujúcim si vyšší výkonnostný level. Rozhodujúci význam môže mať v konečnom účtovaní čokoľvek, vzhľadom na kvalitu oboch tímov možno navyše očakávať výbornú a dramatickú sériu. Všetko podstatné a pravdepodobne kľúčové nájdete v tomto krátkom preview, ktoré sa okrem štandardných informácií a faktov snaží vyzdvihovať do popredia aj rôzne zaujímavosti a perličky, idúce v samotných bojoch stranou.
Cesta do semifinále Západu... Wings predviedli v úvodnom kole play-off v súboji s Phoenix Coyotes úžasný výkon, ktorým kontrolovali priebeh po takmer celých 240 minút štyroch stretnutí. Tempo hry patrilo Krídlam trvale, čo sa premietlo do náramne jednoznačnej jazdy, v ktorej nebolo väčších problémov. Sharks si vo svojej odnoži počkali na menšie výkyvy, ktorým sa nevyhol najmä gólman Antti Niemi, vlaňajší víťaz Stanley Cupu s Chicagom. Oslabenia Los Angeles Kings, ktorí boli nútení hrať bez svojho najproduktívnejšieho hráča Anžeho Kopitara, však nakoniec San Jose využilo. Za kľúčový možno označiť najmä tretí duel, kedy Sharks obrátili skóre z 0-4 na 6-5 v predĺžení, aby sa neskôr tešili z postupu po výsledku 4-2 na zápasy. Najväčšou osobnosťou série sa stal ich forward Ryane Clowe, San Jose malo inak so svojím divíznym rivalom radu starostí, Kráľom totiž výborne chytal Jonathan Quick a náramne dokázali ťažiť z produkcie svojich obrancov.
Čo našepkáva história?... Red Wings a Sharks sa v play-off stretávajú po celkom piatykrát. Ich prvá vzájomná konfrontácia tohto druhu z druhej polovice apríla 1994 skončila veľkým prekvapením, keď Krídla podľahli z pozície víťaza Západnej konferencie svojmu súperovi v prvom kole play-off pomerom 3-4. V máji 1995 boli Wings už úspešnejší a San Jose zmietli pomerom 4-0, keď k úvodnému víťazstvu 6-0 pridali ďalšie tri o zhodnom výsledku 6-2. K tretiemu stretu týchto dvoch klubov prišlo až o celých 12 rokov neskôr, kedy play-off 2007 pokračovalo po víťazstve 4-2 už iba pre Detroit. Posledné meranie síl majú oba kluby v čerstvej pamäti z vlaňajška; San Jose vtedy vyrovnalo vzájomnú bilanciu v play-off na 2-2 v piatich zápasoch. Tohtoročné prekríženie hokejok bude už štvrtým stretnutím klubov v druhom kole play-off Západnej konferencie za sebou. S výnimkou mája 1995, kedy Wings po zdolaní súpera postúpili neskôr až do priamych bojov o Stanley Cup, sa však víťaz tejto série nikdy viac netešil a s vyraďovacími bojmi sa neskôr lúčil pred bránami finále.
Novodobá história kópiou... Tretia séria v priebehu posledných piatich sezón je už dôvodom, ktorý dostatočnú rivalitu medzi oboma organizáciami nijak nevyvráti. Oba kluby patria medzi popredné už mnoho rokov a ani v tohtoročnej edícii nebude chýbať štipka nabudenia plynúca z predošlých bojov. Obidva tímy sa ku všetkému v druhom kole play-off stretávajú i za rovnakých okolností začiatku v Kalifornii. Sharks vlani prešli prvým kolom bojov po šiestich zápasoch s Coloradom, aby neskôr po vyradení Detroitu padli vo finále konferencie v štyroch dueloch proti Blackhawks, neskorším celkovým víťazom. Pre Red Wings sú odvetné boje proti San Jose ešte o niečo pikantnejšie, keďže Krídla dosiaľ kopírujú svoj vlaňajší program a znova raz tak hrajú proti súperovi z Pacifickej divízie, ktorá patrí momentálne medzi najlepšie v NHL. Lanské porovnanie vyznelo pre "Žralokov" vďaka štyrom vyrovnaným zápasom a jednogólovým víťazstvám, ktorým Detroit konkuroval iba v jednom súboji, kde svojho soka porazil po šiestich bodoch Johana Franzéna (4+2) vysoko 7-1.
Mimoriadne dôležitý štart... Historické štatistiky napovedajú, že mužstvo, ktoré vyhrá úvodný duel akejkoľvek série, postupuje do ďalšieho kola (alebo víťazí vo finálovej sérii) v 67 % prípadov. Vlaňajší úvod série Wings a Sharks toto tvrdenie potvrdzoval nielen štatisticky, ale i herne. Bol to práve onen 29. apríl 2010, ktorý začal skazu Krídel po drvivom štarte Žralokov, ktorí sa v rozmedzí 79 sekúnd desiatej a jedenástej minúty dostali do vedenia 3-0. S odstupom času ide samozrejme len o čísla, ktoré v aktuálnom boji nemajú žiadnu hodnotu. Aký to má teda všetko význam? Nuž, keď sa blížiaceho sa 29. apríla 2011 vhodí úvodné buly celej série, bude to takmer celých deväť dní, čo Red Wings nehrali jediný zápas. Pochybnosti o tom, že atmosféra play-off mohla z tímu touto dobou akosi jemne vyprchať, sú preto rozhodne na mieste. Tak široký oddych pred ďalším kolom je vo vypätých chvíľach veľkým pozitívom a obrovsky nápomocným faktorom, no rovnako stavia pred mužstvo výkričník, keďže nikdy nie je vylúčené, že svoju výbornú formu z prvého kola mohlo stratiť.
Ako hrať a nehrať... Za naháňaním popredných priečok a dominantnými výkonmi, ktorým sa zvyšok ligy v posledných rokoch zväčša iba prizerá, stojí spôsob hry samotnej, u oboch klubov prakticky takmer rovnaký. Ako Red Wings, tak i Sharks sa presadzujú predovšetkým hokejom založeným na vysokej kontrole puku a kombinácii, pri ktorej sa súperovi nikdy neustupuje. Obe mužstvá majú svoje kľúčové jadro hráčov pohromade už niekoľko rokov, obe rady udávajú zápasom tempo a sami určujú, akým smerom sa budú duely uberať. Tento spôsob hry je rozšírený pod označením "puck-possession game", a napr. pre diváka je výhodný v tom, že sa pri ňom dajú veľmi ľahko rozpoznať chyby alebo pozitíva. Vlaňajšie meranie síl rozhodla skutočná rada jednoduchostí. Wings utrpeli porážku pre horší vstup, inokedy pre laxnosť pri protiútokoch, v iných prípadoch zas trebárs pre nedôslednosť a z nej následne plynúce niekoľkogólové obraty. Rozhodlo množstvo vylúčení a najmä vhadzovania, ktoré boli a zrejme i teraz budú prvoradým faktorom (ne)úspechu.
Rovnako, a predsa odlišne... Hra oboch tímov samozrejme nie je celkom rovnaká. Podobná je len jej akási "politika" a situácie, ktoré má na ľade vyvolávať. Najväčší paradox v tomto porovnávaní tkvie predovšetkým pri pohľade na hráčsky káder. Každý z týchto dvoch účastníkov blížiaceho sa druhého kola play-off totiž na dosahovanie jednotlivých herných cieľov využíva celkom inak vychovaných hráčov. Wings získavajú technickú zručnosť a kombinačnú kreativitu z hry Európanov, ktorí majú v poli a najmä v rámci kľúčových úloh na ľade väčšie zastúpenie ako kanadskí a americkí hokejisti. V poli Sharks nájdeme pre zmenu presný opak; mužstvo je tvorené takmer rýdzo zámorskými hráčmi, ktorým náležia i rozhodujúce úlohy. Neznamená to však, že Európania v kádri San Jose pôsobia len akýmsi doplňujúcim dojmom - ako Niclas Wallin, tak i jeho švédsky kolega Douglas Murray sú dôležitými obrancami a podstatnými súčasťami samotnej defenzívnej činnosti o tvrdej práci vo vlastnom pásme. Herný efekt, ktorý dostávajú Sharks od svojich "domácich" hráčov, je rovnaký ako v prípade európsky postaveného tímu Red Wings.
Pozornosť v bránkovisku... Minuloročný rozdiel medzi brankármi i samotnou hrou obrancov pred nimi bol v sérii Red Wings a Sharks dostatočne rozdielny. V aktuálnej edícii play-off sa v tomto smere dosiaľ darilo skôr Detroitu. Jimmy Howard zaznamenal v prvom kole 91,5 %-nú úspešnosť zákrokov, ako jediný zo všetkých pravidelne nastupujúcich gólmanov ešte neprehral a v každom jednom zápase proti Phoenixu predviedol radu veľkých zákrokov, ktoré mužstvu skutočne pomohli. Pri zisku týchto mét mu pritom výrazne asistovala obrana Krídel, ktorá v porovnaní so základnou časťou už nepúšťala toľko súperových striel a po celý priebeh série si bedlivo strážila priestor pred vlastnou bránkou. Prvý gólman San Jose Antti Niemi sa naopak trápil. Jeho úspešnosť zákrokov dosiahla len slabých 86,3 % a v dvoch dueloch ho dokonca musel zastupovať aj jeho fínsky kolega Antero Niittymäki. Obom dvadsaťsedemročným prvým gólmanom stále chýba široká zápasová prax (Niemi odchytal vo vyraďovacích bojoch dosiaľ iba 28 zápasov, Howard dokonca iba 16), no svoje kvality už jednoznačne potvrdili.
Čerství pamätníci opačnej strany... Podobnosť herných štýlov mužstiev tkvie najmä v predstavách lídrov trénerských tímov. Zatiaľ čo hlavný tréner Wings Mike Babcock využíva konkrétny herný štýl prakticky už od svojho príchodu z Anaheimu, kouč San Jose Todd McLellan ho odvodzuje práve od skúseností, ktoré nadobudol počas svojho pôsobenia v Detroite. McLellan bol jedným z Babcockových asistentov v rokoch 2005 až 2008 a Sharks si ho ako hlavného trénera vyhliadli po zisku Stanley Cupu. Spojenie McLellanových ideí s Wings netreba vnímať ako neobjektívne, keďže pravidelne a verejne sa o ne opiera jednak on sám, a jednak sú tieto črty dostatočne badateľné i na samotnej hre tímu. McLellan však nie je jediným zástupcom, ktorí pozná pôsobenie u oboch organizácii. Z opačnej strany bude séria znova raz špeciálnou i pre obrancu Krídel Brada Stuarta. Rodák z Rocky Mountain House pôsobil v tíme Sharks na prelome tisícročí, kedy tu v priebehu rokov 1999 až 2005 odohral celkom 377 zápasov základnej časti. V blízkosti San Jose dokonca dodnes býva.
"Slepé" posily a tí ostatní... Aby zaujímavosti nebolo málo, tak konfrontácie týchto dvoch klubov v play-off sa nedočkali dvaja hráči, ktorí sa o svoje miesto uchádzali v priebehu základnej časti. Bývalý bek Detroitu Andreas Lilja bol v San Jose na skusoch v prípravnom kempe, do ktorého mu cestu otvorilo avízo samotného kouča McLellana, no po neúspešnej skúške nakoniec neskôr podpísal zmluvu s divíznym rivalom z Anaheimu. Dlhoročný brankár Sharks Jevgenij Nabokov sa po opustení európskych ľadov zasa pri návrate za more snažil dostať do kádra Red Wings, no jeho kontrakt podpísaný pred uzávierkou prestupov prešiel do držby New York Islanders, ktorí využili právo siahnuť po ňom do 24 hodín pri jeho januárovom pobyte na waiver listine. McLellan a Stuart sú tak jedinými mužmi, ktorí poznajú podmienky oboch organizácií. V minulosti pôsobili v oboch kluboch napr. brankár Mike Vernon, obrancovia Bob Rouse, Todd Gill, Yves Racine, a útočníci Ray Sheppard, Kevin Miller, Mikael Samuelsson, Ray Whitney, Bob Errey, Igor Larionov alebo Adam Graves.
Zdraví alebo zranení?... Dianie z posledných dní napovedá, že oba základné kádre by mali byť na boje pripravené. Sharks oželeli v prvom kole iba obrancu Kenta Huskinsa, ktorý pauzuje na listine zranených hráčov od konca februára pre zranenie v hornej časti tela. Skúsený zadák sa mal do diania zapojiť v priebehu série, no jeho návrat sa napokon ešte odložil. V druhom stretnutí chýbal Žralokom bek Ian White, odpočívajúci po zranení tváre. Zvyšok série však nevynechal, podobne ako produktívny Ryane Clowe, nehrajúci v záverečných troch zápasoch základnej časti pre zranenie v dolnej časti tela. Krídlam chýbalo v prvom kole zopár dôležitých hráčov. Dlhšie obdobie je so slabinami indisponovaný náhradný gólman Chris Osgood, v celej sérii nehral Henrik Zetterberg, s poranením členka bojoval chvíľu aj Johan Franzén. Obaja forvardi by však už mali byť k dispozícii. Či už pôjde o ďalej nešpecifikované zranenia alebo nastupovanie pod bolesťou, pravda vyjde navonok až na samom konci. V úspešnom play-off predsa nikdy nemožno uhnúť či prezradzovať príliš.
Po piatkovom spustení série v San Jose odohrajú oba kluby v kalifornskom meste i druhý duel, ktorý je na programe v nedeľu 1. mája. Do Detroitu sa séria presunie zápasmi stanovenými na 4. a 6. mája, aby sa neskôr v prípade potreby dohrávala v piatom, šiestom či siedmom stretnutí, a to 8., 10. alebo 12. mája 2011. Pomaličky štartujúce konferenčné semifinále je súbojom už iba ôsmich najlepších tímov NHL. Vlani sa pre Krídla stala táto zastávka konečnou, a preto verme, že v tomto roku bude všetko inak.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 02.05.2011
Play-off 2010 začalo pre Detroit Red Wings vyradením Phoenix Coyotes a následnými dvomi porážkami od San Jose Sharks. Takmer do roka a do dňa sa toto súperenie zopakovalo, ba dokonca bolo sprevádzané identickým priebehom. Po ďalších dvoch prehrách so Sharks sa tak naskytla otázka, ako sa do zle začatej série vrátiť.
Lanský prelom apríla a mája postavil Detroit Red Wings po vyradení Phoenix Coyotes pred trpký začiatok semifinálovej série Západnej konferencie na ľade San Jose Sharks. „Červené krídla” vtedy odchádzali z Kalifornie po dvoch porážkach 3:4 a za okamžitej straty 0:2 v sérii, na obrat sa nezmohli a s play-off sa rozlúčili po prehre 1:4 na zápasy. Nech to pre fanúšikov Red Wings znie akokoľvek frustrujúco, história sa zatiaľ opakuje. Red Wings opäť vyradili Phoenix a do roka a do dňa opäť prehrali úvodné dva duely v San Jose, keď v aréne HP Pavilion utrpeli dve prehry 1:2.
Prognózy pred štartom série so Sharks boli benevolentné, realita je však krutá a séria dosiaľ jednoznačná. Red Wings narazili na výborne pripraveného protivníka, ktorý im v prvých dvoch zápasoch nedal veľa času a priestoru na vydýchnutie. Tím Detroitu tak začína vstupovať do rovnakej rieky.
Pochopiteľne, hráči Red Wings nechcú o zrovnávaní s vlaňajškom ani počuť - nemôžu sa predsa obracať späť a zostávať prikovaní k neúspechu. Úvodné dve stretnutia série v Kalifornii však naznačili niečo iné, takže inak bežná trpezlivosť „Červených krídel” bola vystriedaná menej vídanou nervozitou. Bola to nervozita zväzujúca zakončenie, rozohrávku a um v hre pri mantineloch. Bola to nervozita, pod ktorou sa Wings násilne snažili natrafiť na nejaký nečakaný moment, stavajúci dovtedajšie dianie a vývoj série na hlavu. Bola to nervozita, ktorou sa pri napadnutí Joea Pavelskiho či Joea Thorntona po prerušení hry prezentoval brankár Jimmy Howard. Bola to nervozita, ktorá naznačovala, že hráči Red Wings by mohli mať lanské stroskotanie na hokejkách Sharks ešte stále vo svojich hlavách.
Tvorba takýchto teórií môže byť pri rozbiehaní série až priveľmi odvážna. Takáto atmosféra v okolí mužstva nemá vznikať, hráči sa jej musia prísne strániť a v žiadnom prípade sa medzi nimi nesmie rozrásť. Dvojzápasové vedenie Sharks, ktoré možno vnímať ako zaslúžené, je ale faktom - možno tvrdým a krutým, ale faktom.
V prvom stretnutí série bol Detroit blízko, ale jeho porážka po predĺžení nakoniec nebola nespravodlivá. Vo včerajšom druhom zápase boli Red Wings pre Sharks už viac ako vyrovnaným súperom, no ich pád sa stal ďalším zaslúženým ovocím pre oponenta. V play-off totiž nevyhráva horší. Vždy v ňom víťazí ten, kto si k triumfu nájde cestu a víťazstvo si tvrdo vybojuje, nech už to vyzerá akokoľvek. „Červené krídla” síce dokázali „Žralokom” konkurovať na vhadzovaniach, pasovať sa s ich ohromnou silou a šikovnosťou v rohoch klziska a ubrániť niektoré kritické oslabenia. Napriek tomu z toho nič významné nevyťažili a momentálne sú už len dve prehry od konca sezóny.
Ako teda poraziť San Jose Sharks? Ako sa vrátiť späť do tejto zle začatej série? To sú otázky, na ktoré Red Wings musia odpovedať nielen zlepšenými výkonmi, ale už aj skutočným dovŕšením svojej snahy a ziskom víťazstiev.
Za súčasnej situácie zrejme niet pochýb o tom, že osemdňový oddych po štvorzápasovom zmietnutí Phoenixu mužstvu skôr uškodil ako pomohol. Psychická výhoda je na strane „Žralokov”, z ktorých pohľadu je tiež pravdepodobné, že táto výhoda nebola nahlodaná ani po väčšinu tretej tretiny druhého zápasu, kedy boli Red Wings pod tlakom dvojgólovej straty po prvý raz v sérii tým lepším tímom.
Sharks majú momentálne navrch aj preto, že vo svojej hre dokázali nájsť detaily, ktoré v nej predtým neboli; detaily, ktoré niečo zmenili a zlepšili. Trebárs v prvom zápase sa o ich víťazný gól v predĺžení postaral mladík Benn Ferriero, ktorý hral v deň svojich dvadsiatych štvrtých narodenín vôbec prvý zápas play-off NHL v živote. Nikto sa nestará o to, že si v ňom odkrútil sotva päť a pol minúty, keď svojou tečovanou strelou zo začiatku 68. minúty priniesol potrebný brejk a rozhodol.
Podobne rozdielové sú aj výkony gólmana Anttiho Niemiho, ktorý sa v prvom kole play-off proti Los Angeles Kings poriadne trápil, ale vo dvoch zápasoch proti Detroitu už predvádzal výborné zákroky, chytajúc 57 z 59 striel. Red Wings môže tešiť, že podobne výborný je aj ich gólman Jimmy Howard, ktorý doteraz zneškodnil 79 z 83 striel Sharks. Čo sú ale tieto čísla proti dvom víťazstvám na jednej a dvom porážkam na druhej strane? Red Wings sa dočkali dvoch viac ako solídnych výkonov Howarda, ich význam ale sami premrhali, čo ich môže ešte mrzieť. Veď Niemiho dosiaľ prekonali iba Nicklas Lidström a Henrik Zetterberg, a to po pohotových strelách spomedzi kruhov, kde Niemi nemal šancu na prípravu.
V ďalšom zrovnávaní doterajšieho priebehu majú Sharks navrch aj vďaka hre, ktorou sa prezentuje ich kapitán Joe Thornton. Jeho súboje s Pavlom Daciukom sú zatiaľ ozdobou série, pričom na prekvapenie mnohých je to práve Thornton, kto je najlepším kompletným mužom na ľade, výborným v ofenzíve i defenzíve. Veľký Joe je naozajstným lídrom tímu, a že dosiaľ zaznamenal iba jednu asistenciu, to nehrá žiadnu rolu. Thorntonova hra je vskutku obdivuhodná a na Wings je cítiť, že s tým nerátali.
Tieto a ďalšie príspevky hráčov Sharks sú možno drobné a na papieri nevýrazné, no faktom je, že boli kľúčom k úspechu. Na strane Red Wings takýto kľúč zatiaľ nefiguruje, i keď je pravdou, že napr. u Henrika Zetterberga je badať istý progres, vychádzajúci z jeho výkonov v druhom zápase, v ktorom hral stále lepšie a lepšie. Pre Detroit však bude dôležité, aby sa k nemu dokázali pridať aj ďalší hráči, vrátane tých z druhej vlny, ako napr. Dan Cleary, Valtteri Filppula a dosiaľ neviditeľný Patrick Eaves.
Čo teda Red Wings potrebujú, aby sa vrátili späť?
Zamiešať zostavou, vpustiť do hry skúseného Krisa Drapera, alebo vytiahnuť eso, akým by mohol byť veterán Mike Modano? Je to otázka mentálnej odolnosti, o ktorej zvykne hovoriť kapitán Nicklas Lidström? Je vôbec možné poraziť a v konečnom dôsledku vyradiť takto dobre hrajúce mužstvo San Jose? Je možné prekonať ten minimálny priestor pred súperovou bránkou, výborne chytajúceho Niemiho, celoplošnú obranu a napádanie, pri ktorom niet dostatku voľnosti? Je možné vylepšiť bilanciu desiatich prehier z posledných dvanástich vzájomných zápasov a ukončiť sériu piatich zápasov play-off na kalifornskom ľade s piatimi jednogólovými prehrami? Je možné proti súčasným Sharks vyhrať štyri zápasy z piatich? Je možné odniesť si výhru zo všetkých stretnutí v Joe Louis Arene, ktorá pre Detroit v tejto sezóne nebola dvakrát prívetivá, a popri tom aspoň raz triumfovať na horúcom ľade Sharks? Sú „Červené krídla” schopné takéhoto zásadného obratu?
Čo bude a čo nebude možné, o tom sa presvedčíme až v nasledujúcich zápasoch. Nateraz je isté iba to, že Detroit Red Wings by potrebovali brejk, ktorým by dokázali získať psychickú výhodu. Brejk v podobe šťastného odrazu puku či nečakaného gólu, ktorým by dokázali zmeniť priebeh série a otočiť ju vo svoj prospech. Takýto moment zaiste príde. Prichádza vždy, pretože o ňom celé play-off je. Je len na tom ktorom mužstve, či ho dokáže alebo nedokáže využiť - či sa preň stane výhodou, alebo či sa stane výhodou pre súpera. Skôr alebo neskôr sa niečo udeje - niečo zdanlivo malé, no v konečnom dôsledku ohromné. Niečo, čo rozhodne.
Detroit Red Wings by mali byť pripravení, pretože keď ten moment príde, mali by sa chopiť šance a maximálne ho využiť. Ak sa im to nepodarí, ich sezóna môže skončiť presne tak, ako v roku 2010 - prvotným postupom cez Phoenix Coyotes a následným trpkým vypadnutím so San Jose Sharks.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 09.05.2011
Tak ako vlani, Detroit Red Wings padli v semifinále play-off Západnej konferencie proti San Jose Sharks do straty 0:3 na zápasy. Karta sa však začala obracať po dvoch triumfoch Red Wings v pomere 4:3. Stav 2:3 v sérii zrazu dával Detroitu nádej na dokonalý obrat, ktorý mohol poriadne oprášiť historické kroniky.
Ešte pred piatimi dňami visela sezóna Detroit Red Wings na vlásku. Tím z Hockeytownu stratil výborne rozohraný tretí zápas semifinále Západnej konferencie so San Jose Sharks po prehre 3:4 v predĺžení a dostal sa do zdanlivo nedostihnuteľnej straty 0:3 na zápasy. V posledných dvoch stretnutiach však triumfovali Red Wings, ktorí tak v sérii znížili na 2:3, a čo je najdôležitejšie: začali mať psychicky navrch. A to, ako vieme, môže s dovtedajším vývojom play-off poriadne zalomcovať.
Prvý veľký krok k návratu do série bol urobený vo štvrtom súboji, v ktorom „Červené krídla” potešili burácajúcu Joe Louis Arenu víťazným gólom Darrena Helma v samom závere riadnej hracej doby. Detroit prehajdákal náskok 3:0 z prvej časti hry, ale bojovným a srdečným výkonom v posledných sekundách riadneho hracieho času svojho súpera porazil 4:3. Red Wings zvíťazili rovnakým skóre aj v piatom zápase v Kalifornii, aj keď ešte v 44. minúte prehrávali 1:3 a boli na pokraji svojho konca.
Veľké návraty a dominancia v posledných okamihoch zápasov dodávajú mužstvu ohromnú vnútornú silu a sebavedomie. „Červené krídla” sa síce nemôžu spoľahnúť na stopercentné výkony kľúčových forvardov Johana Franzéna a Pavla Daciuka, pretože obaja nastupujú so zraneniami, svoj sen o obrate ale žijú ďalej. Detroit zmenil sled udalostí vďaka zlepšenej hre v oslabení a tvrdosti v osobných súbojoch. Pomohlo mu tiež to, že jeho hráči našli recept na prekonanie gólmana Anttiho Niemiho. Niemiho čaro sa v posledných stretnutiach série vytratilo, čoho Red Wings náležite využili.
Recept na úspech bol a aj naďalej zostáva prostý: ak chce Detroit vyhrávať, mal by aspoň štyrikrát skórovať. Táto rovnica preň platí už 13 rokov. Ak totiž Detroit skóroval v stretnutí play-off aspoň štyrikrát, zvíťazil už v 59 zápasoch vyraďovacích bojov v rade. Minimálne štvorgólové predstavenie „Červených krídel„ sa neskončilo ich víťazstvom naposledy 24. apríla 1998, kedy ako obhajcovia Stanley Cupu prehrali v druhom zápase prvého kola play-off s Phoenix Coyotes pomerom 4:7.
Samozrejme, v prebiehajúcej konfrontácii so San Jose Sharks to nemusí byť také jednoduché. Zo všetkých sérií, ktoré sa v play-off NHL kedy odohrali, je súčasné meranie síl San Jose a Detroitu iba piatym, v ktorom sa prvých päť zápasov skončilo jednogólovým víťazstvom toho alebo onoho mužstva. Piaty zápas tejto série pritom neprepísal iba históriu NHL, ale aj dejiny Red Wings, ktorým sa len štvrtý raz v histórii play-off podarilo vyhrať zápas, v ktorom po 40 minútach prehrávali o dva góly.
Detroit dúfa, že história sa bude prepisovať aj naďalej. Koniec koncov, jeho dejiny si pamätajú niekoľko majestátnych zvratov, ktoré občas viedli až k celkovému víťazstvu v sérii. Prirodzene, hokejisti „Červených krídel” vedia, že pred vytúženým odletom na juh USA, čo by znamenalo rozhodujúci siedmy zápas, musia urobiť ešte jeden krok: vyhrať šieste stretnutie, ktoré sa odohrá v utorok 10. mája 2011 na ľade Joe Louis Areny. O prípadnom obrate proti Sharks však možno polemizovať už teraz.
Otočiť sériu play-off z 2:3 na 4:3 na zápasy sa Red Wings dosiaľ podarilo päťkrát. V roku 1950 pokorili v dvoch posledných zápasoch semifinálovej série z 8. a 9. apríla mužstvo Toronto Maple Leafs, aby rovnakým spôsobom uspeli aj v následnom finále, v ktorom zvíťazili v šiestom a siedmom súboji z 22. a 23. apríla 1950 nad New York Rangers a získali svoj štvrtý Stanley Cup. Na jar 1964 Red Wings vyprevadili v semifinále play-off rovnakým spôsobom Chicago Blackhawks, keď sa po triumfoch zo 7. a 9. apríla toho roka opäť dostali do finále, v ktorom ale neuspeli proti Torontu. O 32 rokov neskôr „Červené krídla” otočili semifinálovú sériu Západnej konferencie proti St. Louis Blues, keď v šiestom zápase zo 14. mája 1996 vyhrali 4:2, aby uspeli aj v siedmom zápase zo 16. mája toho roka po legendárnej ďalekonosnej strele kapitána Stevea Yzermana v predĺžení. Posledný obrat z 2:3 na 4:3 je spojený so sériou proti Colorado Avalanche. Tento obrat sa zrodil v máji 2002 vo finále play-off Západnej konferencie. Detroit zvíťazil v šiestom zápase z 29. mája toho roka po velikánskej chybe brankára Patricka Roya 2:0, aby sa v siedmom zápase série z 31. mája 2002 tešil z jasného triumfu 7:0 a z postupu do absolútneho finále, v ktorom si nakoniec poradil s mužstvom Carolina Hurricanes a získal svoj desiaty Stanley Cup.
Red Wings zaznamenali aj niekoľko obratov z 1:3 na 4:3 na zápasy. V roku 1987 týmto spôsobom uspeli vo finále Norrisovej divízie proti Torontu, keď vyhrali posledné tri zápasy série z 29. apríla, 1. mája a 3. mája 1987. V roku 1992 tento kúsok zopakovali v semifinále Norrisovej divízie proti Minnesota North Stars, ktorých porazili 4:3 na zápasy po záverečných troch víťazstvách z 26., 28. a 30. apríla toho roka.
Red Wings sa takmer podaril aj dokonalý obrat z 0:3 na 4:3 na zápasy. Takýto málo vídaný scenár sa rysoval vo finále Stanley Cupu 1945. Detroit vtedy strácal po prvých troch súbojoch s Torontom 0:3 v sérii, keď dokonca ani raz neskóroval. V ďalších troch vystúpeniach sa mu ale podaril famózny návrat a po dvoch čistých kontách brankára Harryho Lumleyho vyrovnal na 3:3. Obrat ale nakoniec nedokonal, pretože v siedmom zápase série z 22. apríla 1945 prehral na ľade Maple Leafs 1:2.
Ďalšie príležitosti Red Wings na obrat série z 0:3 na 4:3 už neprišli. Red Wings ale dúfajú, že historicky druhú možnosť na obrat takto nepriaznivo sa vyvíjajúcej série budú mať tento rok - samozrejme, ak vyhrajú šiesty zápas na domácom ľade.
Otočiť sériu play-off z 0:3 na 4:3 na zápasy sa v doterajšej histórii bojov hraných na štyri víťazné zápasy (keďže na štyri víťazstvá sa aspoň finálová séria play-off začala hrať až od roku 1939) podarilo len trom tímom. Takýto obdivuhodný obrat zvládli ako prví Toronto Maple Leafs, ktorí sa v druhej polovici apríla 1942 radovali vo finále Stanley Cupu po tom, čo svojím dokonalým otočením potupili práve Detroit Red Wings. V roku 1975 tento famózny kúsok zopakovali New York Islanders, ktorí vo štvrťfinále play-off nakoniec zdolali Pittsburgh Penguins. Vlani sa z takéhoto menej vídaného počinu tešili u Philadelphia Flyers, ktorí otočili semifinálovú sériu Východnej konferencie proti Boston Bruins. Flyers dokonca otočili aj rozhodujúce siedme stretnutie, v ktorom prehrávali už 0:3, no nakoniec ho tak ako celú sériu vyhrali 4:3.
Detroit Red Wings majú k obratu tohtoročnej série so San Jose Sharks našliapnuté ako nikdy predtým. Súčasní hokejisti „Červených krídel” odohrali v play-off NHL viac ako 2 200 zápasov, čo je priam neskutočné číslo. Kto iný by teda mal otočiť sériu play-off, ak nie skúsení Detroit Red Wings?
______________________________
MARTIN UŽÁK | 16.05.2011
Detroit Red Wings prehrali v siedmom zápase semifinále play-off Západnej konferencie NHL na ľade San Jose Sharks pomerom 2:3 a so sezónou 2010/11 sa rozlúčili po porážke 3:4 v sérii.
Zatiaľ čo Sharks už rozbehli konferenčné finále proti Vancouveru, pre "Červené krídla" sa ročník skončil rovnako ako vlani, keď po zdolaní Phoenix Coyotes opäť stroskotali na hokejkách Sharks, ktorí po tohtoročnej víťaznej sérii upravili vzájomnú bilanciu v play-off na 3:2 vo svoj prospech.
Red Wings si aj napriek vypadnutiu zasluhujú kredit, keďže takmer otočili sériu, v ktorej prehrávali 0:3 na zápasy. Vyrovnať sériu play-off z 0:3 na 3:3 sa im podarilo len druhýkrát v histórii. Detroit napodobnil jar 1945, kedy nezvládol posledný krok vo finále Stanley Cupu proti mužstvu Toronto Maple Leafs.
Tu je krátka rekapitulácia toho podstatného, čo priniesla tohtoročná séria medzi Red Wings a Sharks:
Zápas č. 1: Sharks vs Red Wings 2:1 po predĺžení (29.04.2011)
Naskočiť do rozbehnutého vlaku po desaťdňovej prestávke, ktorú si "Červené krídla" vybojovali hladkým vyradením Phoenixu, je veľmi ťažké. Hostia sa o tom presviedčali počas celého úvodného duelu, v ktorom im chýbal potrebný pohyb a z neho plynúci zisk vylúčení (Red Wings hrali len jednu jedinú presilovku).
I napriek tomu, že Detroit od 10. minúty a gólu Nicklasa Lidströma po väčšinu stretnutia vyhrával, svojej prvej porážke v tohtoročných bojoch sa nevyhol. V zápase ho držal najmä brankár Jimmy Howard, ktorý si pripísal 44 zákrokov. Howard bol dlho rozdielovým faktorom, ku ktorému boli dopĺňané aj občasné nebezpečné protiútoky, vyhraté vhadzovania v oslabení a solídne výkony pri defenzívnej práci s hokejkou.
Všetko dobré, čo Detroit v tomto ťažkom zápase urobil, však vyšlo navnivoč, a to hlavne preto, že Red Wings nedokázali súperovi odskočiť na rozdiel dvoch gólov. Domáci gólman Antti Niemi nebol tak zamestnaný ako Howard, no niekoľkými skvelými zákrokmi udržal svojich spoluhráčov v hre a dal im šancu na víťazstvo. Detroitu neprialo ani šťastie - strelecké pokusy Henrika Zetterberga a Niklasa Kronwalla skončili len na žrdi a veľkú šancu Jiřího Hudlera zo záveru druhej tretiny zasa chladnokrvne zmaril Niemi.
Sharks využili na obrat skóre rovnakých zbraní ako vo vlaňajšej konfrontácii. Boli nimi výborná hra pred bránou, kde na Howarda neustále dobiedzal najlepší hráč na ľade Joe Pavelski, a efektivita v presilovkách.
Vyrovnanie Sharks prišlo v 51. minúte, pričom víťazný gól priniesla ôsma minúta predĺženia. Krátko predtým si hosťujúci Justin Abdelkader vybral smolný moment, keď za hru so zdvihnutou hokejkou dostal štyri trestné minúty. Red Wings sa dlho úspešne bránili, no nakoniec sa z ľadu porúčali po strele mladíka Bena Ferriera. Ferriero hral svoj prvý zápas play-off v kariére a na svoje 24. narodeniny sa dočkal veľkolepého darčeka, ktorým navyše pokazil 48. narodeniny hosťujúceho kouča Mikea Babcocka.
Nespokojnosti na strane Red Wings bolo viac. Hneď po góle v nadstavení zahodil svoju hokejku do jedného z rohov klziska nahnevaný bek Brad Stuart, ktorý osudový puk tečoval. Ešte predtým - v polovici zápasu - sa brankár Howard prezentoval menším útokom na Pavelskiho hlavu.
San Jose sa podarilo obrátiť už štvrtý z posledných piatich zápasov proti Detroitu v play-off, pričom pri streleckom presadení Pavelskiho vyhralo vo vyraďovacích bojoch už 11 stretnutí v rade.
Zápas č. 2: Sharks vs Red Wings 2:1 (01.05.2011)
Červené krídla sa z nesúrodejšieho vstupu do série oklepali veľmi rýchlo, no aj napriek tomu, že v druhom zápase v San Jose boli domácim už viac ako vyrovnaným súperom, po jeho väčšinu paradoxne prehrávali. Detroit vstúpil do už naozaj tvrdej vojny pomerne dobrou prvou tretinou, v ktorej však nevyužil veľkej šance Valtteriho Filppulu z druhej minúty a veľmi skoro pykal. Piata minúta priniesla úvodný gól stretnutia z hokejky Iana Whitea, ktorý sa presadil tvrdou strelou od modrej čiary. Sharks tak znova zúročili svojich silných zbraní, keď sa presadili vďaka početnej výhode, výbornej robote pred bránkou a skvelej celoplošnej podpore svojich obrancov. Zadáci San Jose hrali veľký prím v celom stretnutí, každý z nich ťahal mužstvo vždy v určitých pasážach a výborne sa tak dopĺňali, čo naopak Detroitu stále ešte celkom nešlo. Skvele sa prezentovali najmä obrancovia White, Douglas Murray, Dan Boyle a Niclas Wallin. Posledne menovaný dokonca zvyšoval náskok domácich na 2-0, keď v úvode tretej časti hry premenil svoj únik z pravej strany strelou nad plece Jimmyho Howarda. Howard si Wallinom vyslaný tvrdý puk zrazil za seba do určitej miery sám, čo bolo dvojnásobnou škodou najmä preto, že hneď v úvodných 30 sekundách tretej tretiny predviedol radu skvelých a dôležitých zákrokov. A tie pri tom všetkom neboli jediné.
Hosťujúci brankár opäť žiaril, tak, ako v prvom zápase, a nech bol stav akýkoľvek, neustále držal Red Wings blízko víťazstva. Bravúrne zásahy predviedol aj v 11. minúte pri úniku Boyleho, či napr. krátko po polovici zápasu, keď hodením sa k tyči fantasticky zastavil dorazenie Patricka Marleaua. Gól inkasovaný hneď v úvode poslednej tretiny mohol Krídla za určitých okolností psychicky položiť, no opak sa stal pravdou a po trvalom dobiedzaní sa nakoniec dočkali kontaktného zásahu, ktorý prišiel v 54. minúte po švihu Henrika Zetterberga spomedzi kruhov v presilovke. S výnimkou druhej časti hry, kedy boli Red Wings pod veľkým tlakom (podobne ako v prvom zápase), mali šancí na skoršiu úpravu skóre neúrekom. Domáci gólman Antti Niemi však žiaril taktiež, po zastavení nájazdu Darrena Helma z 23. minúty zostal neprekonaný i v rozmedzí 47. až 50. minúty, kedy u oboch jeho žrdí dobiedzal Johan Franzén a neskôr aj Danny Cleary. Podobne ako v prvom meraní síl, i tentoraz pomohlo Niemimu aj šťastie; do konštrukcie totiž pálil v deviatej minúte Pavel Daciuk a v 58. minúte pri záverečnom tlaku zasa Nicklas Lidström. Sharks nastrelili žŕdku tiež, a to krátko pred Zetterbergovým gólom po strele Dany Heatleyho z prečíslenia dvoch proti jednému. Domáci išli za víťazstvom znova raz o niečo bojovnejšie, odvážnejšie a umnejšie, a takmer do roka a do dňa opäť po prvých dvoch dueloch série viedli.
Zápas č. 3: Red Wings vs Sharks 3:4 po predĺžení (04.05.2011)
Za zmazaním komfortného náskoku Žralokov sa Krídla opatrne tlačili od prvých sekúnd tretieho zápasu, prvého v burácajúcej Joe Louis Arene. Boli to beztak ale Sharks, ktorí otvorili skóre ako prví, keď sa v 13. minúte v početnej výhode presadil Devin Setoguchi. Wings odpovedali za rovnakého počtu hráčov na ľade 22 sekúnd pred koncom úvodnej časti hry po strele Nicklasa Lidströma, ktorú skvelou zadovkou pomedzi vlastné nohy pripravil Henrik Zetterberg. Domáci sa dostali prvý raz do vedenia v 34. minúte po zásahu Patricka Eavesa, no ich radosť vydržala sotva 50 sekúnd, keďže sa v početnej výhode znova presadil Setoguchi. Presilovky boli jedným z kľúčových faktorov stretnutia, oba tímy využili nakoniec polovicu svojich možností, keď v závere druhej tretiny skóroval aj Pavel Daciuk a poslal Krídla opäť do tesného vedenia. Wings už po druhý raz v sérii vstupovali do tretej časti hry s tesným náskokom, no znova oň prišli a nakoniec prehrali v predĺžení. Sharks sa dočkali vyrovnania na konci 56. minúty, kedy obrana Detroitu zabudla na zadáka Dana Boyleho, korčuľujúceho až pred bránku. Vyrovnanie na 3-3 dodalo Žralokom po veľmi dobrom a neustále sa stupňujúcom výkone ďalšie psychické sily, ktoré nakoniec zúročili presne tak, ako vo vlaňajšej konfrontácii a po prvých troch zápasoch sa dostali do vedenia 3-0.
Wings sa do hlbokej diery dostali sami. V tretej tretine sa postupne stratilo všetko, čo Krídla budovali v prechádzajúcom priebehu hry, keď prestali korčuľovať a dovolili hosťom vytvoriť si súvislý tlak. Na súpera neustále iba čakali, nenapádali, predvádzali neistú rozohrávku a množstvo strát puku. V predĺžení chceli všetko napraviť, hrali znova výborne, no Antti Niemi bol so svojimi ďalšími skvelými zákrokmi už proti. Osamotení sa pred ním postupne ocitli Tomas Holmström, Pavel Daciuk i Zetterberg, mužstvo ku všetkému nevyužilo ani zlatej príležitosti v podobe početnej výhody, a krátko po jej skončení tvrdo pykalo. Rovnako ako vlani potiahol puk po pravom krídle Joe Thornton a skvelou prihrávkou našiel spoluhráča, ktorý v 70. minúte zasadil domácim veľký úder pod pás. Víťazný gól nestrelil nik iný, než Setoguchi, ktorý sa stal len 15. hráčom histórie a len tretím v posledných 15 rokoch, ktorému sa podarilo jeden zo svojich troch zásahov v zápase play-off zaznamenať v nadstavení. Srdcervúci zápas obohatil kapitán hostí Thornton celkom troma asistenciami. Krídla získali pozitíva z rozdelenia Daciuka s Zetterbergom, hrali lepšie na presilovkách, no beztak z toho opäť neťažili. Sharks vyhrali i svoje piate predĺženie v tohtoročnom play-off a proti Detroitu zvíťazili už v siedmich z posledných ôsmich duelov vyraďovacích bojov, vždy o jediný gól.
Zápas č. 4: Red Wings vs Sharks 4:3 (06.05.2011)
S nožom na krku a s bezpodmienečnou potrebou zvíťaziť odštartovali Krídla mohutne a už na konci prvej tretiny viedli 3-0. Porovnávania s vlaňajším meraním síl oboch súperov je v tomto článku možno až príliš, no podobnosť je miestami tak neuveriteľná, až sa to človeku ani len nechce veriť. Trebárs úvodný gól zápasu strelil rovnako ako minulý rok Todd Bertuzzi, a dokonca prišiel len o 42 sekúnd neskôr ako vlani (v čase 6:22). Bertuzzi sa presadil po nádhernej individuálnej akcii, keď strieľal backhandom z otočky. Ďalšie dva góly Krídel zaznamenal v 12. a 19. minúte kapitán Nicklas Lidström, a efektný bol najmä ten druhý, kedy puk napálil za chrbát Antti Niemiho príklepom zo vzduchu. Legendárny obranca ho zaznamenal v presilovej hre, čo bol už jeho jubilejný 30. zásah v početnej výhode v kariére play-off. Týmto počinom sa v historickej tabuľke odpútal od šiesteho Maria Lemieuxa, lídrom zostáva Brett Hull s 38 gólmi. Lidasov deviaty zápas kariéry play-off s dvoma gólmi sa však postupom času začal znova vyrovnávať. Zatiaľ čo vlani (6. mája 2010) vyhrali Krídla prvú tretinu existenčného štvrtého zápasu 5-0 a celé stretnutie pomerom 7-1, v tohtoročnej edícii museli nakoniec o víťazstvo ešte veľmi tvrdo bojovať. Sharks sa totiž podarilo vrátiť do zápasu hneď po 15 sekundách od Lidströmovho gólu, keď sa šťastne presadil Logan Couture.
Detroit začal s ohromnou rýchlosťou korčuľovania a tlačením sa do brány, no v postupujúcom čase ďalších dvoch tretín sa pri niekoľkých skvelých zákrokoch Niemiho presadiť nedokázal. San Jose znížilo na rozdiel jediného gólu krátko po polovici zápasu, keď prihrávku do druhej vlny opäť využil Dan Boyle, aby na 3-3 vyrovnal už po 74 sekundách tretej časti hry Dany Heatley. Sezóna Red Wings sa zrazu ocitla vo veľkom ohrození, Sharks hrali v tretej časti hry výborne a za nerozhodného stavu spálili niekoľko dobrých šancí, ktoré im dávali nádej na strelenie možno rozdielového gólu celej série. Domáci gólman Jimmy Howard ale podržal svoj tím v ten pravý čas. Posledných päť minút riadneho hracieho času sa premietlo do obrovského tlaku Wings, ktorí pri veľkom nádychu majestátne povstali a po skvelom pase Patricka Eavesa len 87 sekúnd pred koncom skórovali zásluhou Darrena Helma. Červené krídla konečne vyhrali svoj prvý zápas play-off po 17 dňoch a zníženie stavu série na 1-3 im dodalo veľkej psychickej vzpruhy. Najväčšími osobnosťami štvrtého stretnutia boli okrem oboch gólmanov i hosťujúci Ryane Clowe s tromi asistenciami, či domáca trojica Bertuzzi - Lidström - Zetterberg, ktorá zaznamenala dohromady šesť bodov. Kľúčom k úspechu Wings boli len dve vylúčenia počas celého súboja. Obe ubránili Krídla v tretej časti hry.
Zápas č. 5: Sharks vs Red Wings 3:4 (08.05.2011)
Nabudené Krídla si po prvý raz prešli ťažkými chvíľami za bezgólového stavu, kedy v úvode prvej tretiny zastavil puk z hokejky Jonathana Ericssona fantastickou lapačkou Antti Niemi. San Jose krátko na to už spustilo veľkú kanonádu a z trvalého tlaku vyťažilo dôležitý úvodný gól, ktorý zaznamenal v úvode 18. minúty po tečovaní šikovného nahodenia Dana Boyleho Devin Setoguchi. Druhý úder inkasovali Red Wings po brejku z 36. minúty, kedy bol u všetkého podstatného znova Ericsson, ktorý tesne nepokryl prihrávku Ryanea Clowea pred bránku a opustený Joe Pavelski sa zblízka nemýlil. Späť do zápasu sa hostia dostali už o 53 sekúnd neskôr, po skvelom pase Pavla Daciuka na pravý kruh strieľal švihom Niklas Kronwall. Ranu pod pás ale prinieslo už prvých pár desiatok sekúnd tretej tretiny, kedy na 3-1 upravil po samostatnom úniku nováčik Logan Couture. Sharks dbali do tohto priebehu hry na množstvo drobných, no mimoriadne dôležitých detailov. Výborne pozične bránili, neustále pôsobili nebezpečne, hrali rýchlo smerom dopredu, obstojne na dôležitých vhadzovaniach a mimoriadne úspešne v blokovaní striel súpera. Všetko skrátka nasvedčovalo tomu, že tak, ako vlani, sa séria skončí už po piatom zápase. Po góle na 3-1, kedy už Red Wings nemali inej možnosti, ako otvoriť hru a hrať riskantnejšie, sa však sled udalostí výrazne zmenil.
Prišlo totiž ďalšie veľké povstanie skúseného tímu. Veľký obrat Krídel začal dovtedy smolný Ericsson, ktorý na 2-3 znížil v 44. minúte. Onedlho Wings dokonca vyrovnali, keď po tvrdej robote u ľavej tyčky prepasíroval puk za Niemiho chrbát Danny Cleary. Definitívu určil piatemu duelu v 54. minúte Tomas Holmström, keď efektívne tečoval strelu Nicka Lidströma. Najväčší podiel na víťaznej akcii mal ale kľučkujúci Pavel Daciuk. Daciuk bol s postupom zápasu jedným z veľkých hrdinov Wings, ktorí dokázali vystúpiť z radu. Brilantný forward zaznamenal celkom tri asistencie, a to všetko pri hre so zranením. Podobne heroicky sa prezentoval i Johan Franzén, ktorý však so svojím uboleným členkom vydržal len do druhej tretiny, kedy z hry odstúpil. Úžasný výkon predviedli aj Lidström, Kronwall a Henrik Zetterberg, no najväčšou postavou bol určite gólman Jimmy Howard, ktorý pochytal radu obrovských príležitostí. Detroit okrem perfektného Howarda ťažil i zo stopercentnej hry v oslabení, ofenzívneho zapojenia svojich bekov (zaznamenali spolu päť bodov), tlaku do bránky a tiež z neskoršej pomoci hráčov Sharks. Domáci sa celý čas prezentovali skvelou obranou okolo vlastnej svätyne, no práve v poslednej časti hry sami uškodili Niemimu pri prvých dvoch góloch Krídel. Niemi inkasoval v tretej tretine trikrát z prvých piatich striel.
Zápas č. 6: Red Wings vs Sharks 3:1 (10.05.2011)
V elektrizujúcej atmosfére hučiacej Joe Louis Areny nenastúpili dvaja dôležití hráči oboch tímov. Hosťujúceho útočníka Ryane Clowea nahradil pre problémy v hornej časti tela tvrdý, no málo využívaný Ben Eager, zatiaľ čo domáceho Johana Franzéna, odpočívajúceho pre opätovné poranenie členka, zastúpil v prvom útoku Mike Modano, nastupujúci len na svoj druhý tohtoročný zápas play-off. Detroit vyťažil z týchto zmien viac, Modano totiž mohol nastupovať na centri, kde sa mu i náramne darilo (vyhral 6 z 9 vhadzovaní), čo uvoľnilo krídelný priestor pre ďalšiu fúru magických kúskov Pavla Daciuka, ktorý zasa pre svoje zranenia na buly nechodieval. Psychicky povzbudení Red Wings začali mohutným náporom. Sharks síce zaznamenali svoju prvú strelu na bránku už v úvodných sekundách, no do desiatej minúty už v tomto smere strácali pomerom 1-10. Len do 15. minúty si kvalitatívnu šancu na skórovanie vytvorilo až deväť hráčov Krídel, no fantastický Antti Niemi zostal neprekonaný. Hlavné úlohy v obrane Žralokov náležali tvrdosti Douglasa Murraya a šikovnosti Dana Boyleho. Wings sa dokázali tlačiť do bránky, no neprodukovali potrebné druhé a tretie šance. Po dvoch tretinách dominovali Krídla na strelecké pokusy v jednoznačnom pomere 32-13, no Sharks neustále držali bezgólový stav a občas hrozili i sami.
Na hokeji, ktorý v prvých dvoch tretinách predvádzali Krídla, nebolo s výnimkou nulovej efektivity žiadnych chýb. Napríklad Daciuk pri tom všetkom nasadení výnimočne upozornil v 17. minúte, kedy pri zámku vracal vysoko do výšky odrazený puk na modrú čiaru tak, že ho odhlavičkoval prilbou. Detroit hral skrátka výborne, no bez toľko potrebného gólu, ktorým by sa upokojil. V druhej tretine, kedy sa inak málo prerušovalo a hra bola plynulá, spálili Krídla tri obrovské šance, v ktorých netrafili odkrytú časť Niemiho bránky. V úvode pálil vedľa Drew Miller, v 27. minúte zasa nehorázne zahodil Danny Cleary, ktorý si pri úniku brankára skvele položil, no po kľučke trafil iba pravú tyč, a nakoniec si spytoval svedomie i Tomas Holmström, keď v posledných sekundách triafal znova len vedľa. Keď sa v 44. minúte hostia náhle presadili po góle Logana Coutureho a neskôr na pár minút prebrali vôbec po prvý raz iniciatívu do vlastných rúk, Wings potrebovali znova veľký brejk, ktorým by sezónu ešte zachránili. A ten i po tretíkrát v rade naozaj prišiel. Ďalšie povstanie Krídel začalo v rozmedzí 114 sekúnd 51. až 53 minúty, kedy skóre otočili Henrik Zetterberg a Valtteri Filppula. Pokoj dodala na záver 59. minúta a gól Darrena Helma do prázdnej brány. Veľkolepé vyrovnanie stratenej série tak bolo zrazu na svete. Žralokom k jej ukončeniu nepomohla ani dominancia na vhadzovaní, pod ich tretiu porážku v rade sa podpísalo najmä slabšie korčuľovanie.
Zápas č. 7: Sharks vs Red Wings 3:2 (12.05.2011)
Existuje v tejto súťaži vôbec niečo lepšie, ako je siedmy zápas série play-off? Odpoveďou sa znova raz stalo i posledné vydanie konfrontácie Wings a Sharks, ktoré začalo mohutným náporom domácich. Aktívna a energická hra Žralokov bola hlavným rozdielom úvodnej časti hry, v ktorej Krídla výrazne prepadli a dvakrát inkasovali. San Jose sa dočkalo mimoriadne dôležitého prvého zásahu v polovici 13. minúty, keď sa po krásnej krížnej prihrávke Joea Thorntona v presilovej hre presadil Devin Setoguchi. Prehrávať o jediný gól po toľkých príležitostiach bolo pre Wings celkom dobrým výsledkom, s ktorým vstupovali do záveru úvodnej časti hry, no všetko sa zrazu veľmi rýchlo zmenilo, keď 59 sekúnd pred klaksónom urobil obrovskú hrúbku pri rozohrávke Henrik Zetterberg a daroval tak súperovi druhý gól. Strelou švihom ho zaznamenal Logan Couture. Sharks mali v úvodnej časti hry jednoznačne navrch najmä vďaka dominancii na vhadzovaniach a tiež v hitoch, v čom až dosiaľ kraľovali vždy Krídla. Lepšie výsledky na buly i v tvrdosti osobných súbojov sa u Detroitu objavili od druhej tretiny, kedy sa vrátil späť po góle zo začiatku druhej polovice súboja. Zetterbergovmu zásahu predchádzalo heroicky ubránené oslabenia, po ktorom sa Wings dostali do veľkého tlaku, na ktorý však chladnokrvne a isto odpovedal domáci gólman Antti Niemi.
Nádeje Krídel v ďalší veľký obrat sa naštrbili v druhej tretine, v ktorej mužstvo zaznamenalo veľké straty v podobe zranení Todda Bertuzziho a Dana Clearyho. Ani jeden z nich pre podozrenie na otras mozgu zápas nedohral. Napriek stratám Wings bojovali ďalej. Svojho súpera postupne prevyšovali, zaznamenávali radu veľkých šancí, no vždy narazili na skvelého Niemiho alebo im chýbal väčší dôraz pred bránkou. Detroit sa nevzdával ani po ďalšom inkasovanom góle, keď sa v 53. minúte po dorazení presadil vôbec prvým bodom v sérii Patrick Marleau. Marleauove dobiedzanie bolo posledným streleckým pokusom Sharks v celej edícii, Wings totiž po rýchlom kontaktnom góle Pavla Daciuka z konca 54. minúty na svojho súpera ešte viac pritlačili, no vyrovnania sa už nedočkali. Absolutórium za svoje výkony si znova vyslúžili gólmani: Niemi pochytal 38 pukov a hosťujúci Jimmy Howard 27. Howard opäť držal svoj tím dlho na dostrel, keď napr. v úvode tretej časti hry odolával počiatočnému tlaku Sharks, ktorí však neskôr hrali veľmi umne. Základom úspechu kalifornského tímu sa stali najmä špeciálne formácie, ktoré boli prvoradým rozdielom medzi oboma tímami. Red Wings dostali možnosť hrať celkom štyri presilovky, no zaznamenali v nich len dve strely. Sharks naopak zo svojich troch príležitostí vyťažili desatoro pokusov, vrátane úvodného gólu.
Hodnotenie série a výkonov Red Wings v play-off 2011
Len krátko na to, čo sa úchvatná a mimoriadne kvalitná séria semifinále play-off Západnej konferencie medzi Detroit Red Wings a San Jose Sharks skončila, boli tieto boje pasované za jedni z možno najlepších v celej histórii NHL. Obe mužstvá predviedli skutočne nádherný hokej, v ktorom sa až šesť stretnutí rozhodlo len o jeden jediný gól, pričom v jednom zápase určil konečný dvojgólový náskok až zásah do prázdnej bránky. Tieto fakty vchádzajú do histórie taktiež, keďže takýchto vyrovnaných duelov nebolo v jednej sérii toľko ešte nikdy. Sharks sa mohli stať len štvrtým tímom histórie, ktorý by stratil komfortné vedenie 3-0 na zápasy, no svoj postup nakoniec predsa len uhájili. O celkovom víťazstve tímu z Pacifickej divízie rozhodli najmä aspekty, ktoré bolo bádať v úvode i závere celej série. Sharks prevýšili Detroit v hre v presilových hrách a v oslabení, vo väčšine zápasov dominovali na kľúčových vhadzovaniach a rovnako vo väčšej miere využili podpory svojich obrancov. Red Wings sa v druhej polovici série predviedli výborným a konsolidovaným výkonom, kedy i napriek rýchlej trojzápasovej strate nikdy neprestávali veriť v to, že vývoj môžu ešte obrátiť. Osudný sa im stal zlý vstup do týchto bojov po desaťdňovej prestávke, kedy i napriek tomu, že v dvoch prípadoch hrali so súperom viac ako vyrovnanú partiu, nedokázali nakoniec zvíťaziť a využiť tak skvelého výkonu svojho gólmana Jimmyho Howarda.
Howard a Antti Niemi predvádzali v každom jednom zápase ohromné výkony, kombinované s radou veľkých a dôležitých zákrokov, ktoré sa premietali do rôznych návratov a obratov spoluhráčov. Howard chytal výborne v celom play-off, končí ho so siedmimi víťazstvami z 11 zápasov a úspešnosťou prevyšujúcou 92 %. Niemi sa pre zmenu výrazne zlepšil v porovnaní s prvým kolom a bojmi s Los Angeles Kings, a touto dobou tak maximálne potvrdzuje pozíciu toho skvelého gólmana, ktorý vlani vychytal Chicagu Blackhawks prvý Stanley Cup po 49 rokoch. Howard a Niemi ale neboli jedinými veľkými postavami série. Strelecky vládol Devin Setoguchi s piatimi gólmi, ktorému konkuroval výborne hrajúci kapitán Krídel Nicklas Lidström, zaznamenajúc štyri presné zásahy. Zo strany Sharks sa výrazne presadzovali aj Ryane Clowe, Dan Boyle a Logan Couture, v tíme Krídel pomohol návrat Henrika Zetterberga, ako i výkony fantasticky hrajúce Pavla Daciuka, ktorý ohromoval NHL po celý celučičký rok. Najväčšou osobnosťou série sa zrejme stal kapitán San Jose Joe Thornton, ktorý povýšil svoju hru na celkom nový level. S prísunom šiestich asistencií a prehupnutím cez 60 %-nú hranicu úspešnosti na buly, ktorá ho vyniesla medzi pätoro najlepších hráčov v celom play-off, dopomohol svojmu tímu takou mierou, ako nikdy predtým.
Thorntonove výkony však neboli vyjadrené len číslami a štatistikami. Na ľade predvádzal ohromný boj, výborne hral v defenzíve a vždy dokázal stáť u niečoho podstatného, čo priebeh série náhle určitým spôsobom odkláňalo. Veľký Joe zvádzal množstvo súbojov najmä s dvojicou "Euro-Twins" v drese Krídel, ktorá počas série hrávala striedavo spolu i oddelene. Pre Red Wings je samozrejme škodou, že to bol práve Henrik Zetterberg, kto sa pod mimoriadne dôležitý druhý gól siedmeho zápasu podpísal tou rozhodujúcou chybou. Na Zetterbergovi bolo najmä v úvode série vidieť, že sa po návrate na ľad rozbiehal pomalšie, zatiaľ čo už rozletený Daciuk žiaril kedykoľvek, kedy na klzisko vkročil. V prvých dvoch kolách play-off bol produktívnejším hráčom už iba Ryan Kesler z Vancouveru, ruský kúzelník hral pritom so zranením ruky, ktoré ho napr. obmedzovalo v stavaní sa na vhadzovania. Zranenia žiaľ Krídla naozaj neobišli ani v play-off. Osobitou kapitolou bol členok Johana Franzéna, ktorý mimoriadne dôležitého útočníka s postupom vyraďovacích bojov stále viac a viac obmedzoval, až ho definitívne odstavil. Jeho chýbajúce ničiteľské schopnosti a hra pred bránkou boli pre Detroit veľkou stratou. Wings bojovali až do poslednej sekundy, no play-off nakoniec končili bez troch zo svojich štyroch najlepších hráčov pred svätyňou súpera, keď sa k laborujúcemu Franzénovi pridali v ten najnevhodnejší okamih, teda počas rozbehnutého siedmeho zápasu, i Danny Cleary a Todd Bertuzzi.
Pozornosť si v tak dlhom boji vyslúžili samozrejme i ďalší hráči. Nemuseli síce stáť v centre hlavného diania po celý ten priebeh, no každý z nich si skôr alebo neskôr našiel určitý moment, ktorým sa riadne pripomenul. Neplatilo to pritom iba v pozitívnom slova zmysle. Trebárs forvard Wings Justin Abdelkader trpel neuveriteľnou smolou a nepripravenosťou v kľúčových a neskorých momentoch takmer všetkých zápasov. V prvom súboji dostal za hru zdvihnutou hokejkou štyri trestné minúty v predĺžení. Hneď v druhom stretnutí série bol hneď pri svojom prvom striedaní vylúčený za rovnaký faul. V polovici tretej tretiny štvrtého duelu, kedy mohli Sharks streliť dôležitý rozdielový gól a teoreticky sériu ukončiť už po štyroch dueloch, dostal zasa trest za krosček. V piatom súboji inkasoval za zbytočný útočný faul lakťom trest znova, a podobne sa previnil i v šiestom zápase, kedy bol na trestnú lavicu poslaný za držanie. Znova sa tak stalo pár minút pred koncom stretnutia, v útočnom pásme a za kritického stavu, kedy si žiaden z tímov oslabenie vonkoncom neželal. Mike Babcock svojho zverenca na tieto počiny upozorňoval, no Abdelkader nebol jediným hráčom, ktorý bol v priebehu série kritizovaný. Na strane San Jose sa nevôľa vznášala najmä na hlavu Patricka Marleaua, ktorý sa neustále trápil a vôbec ho nebolo na ľade vidieť. Beztak to bol práve on, kto si pripísal víťazný gól siedmeho zápasu a všetkých tak v ten pravý čas dokonale umlčal. Marleau po svojom dôležitom góle predviedol ešte jeden úchvatný zákrok, ktorým výrazne dopomohol svojmu tímu k postupu do ďalšieho kola. V 58. minúte siedmeho zápasu to bol práve on, kto v poslednej chvíli napadol hokejku Valtteriho Filppulu, ktorý sa už-už chystal zakončovať zoči-voči brankárovi zo skvelej pozície, z ktorej mohlo prísť vyrovnanie. Filppula bol v priebehu série v podobnej pozícii ako Marleau, i keď si priamu kritiku nikdy nevyslúžil. Zatiaľ čo v prvých piatich zápasoch sa fínsky útočník nadmieru trápil a zlyhával najmä na buly, vo zvyšných dueloch už hral vo svojom tíme prvé husle. Súboj č. 6 obrátil na 2-1 svojimi dvoma bodmi, a v rozhodujúcom stretnutí zasa stál u všetkého podstatného, čo Red Wings vo svojom ofenzívnom ťažení produkovali.
Žiaľ, i tento rok to ale na postup do konferenčného finále nestačilo. Červené krídla odohrali beztak ďalší skvelý ročník, na ktorý možno s odstupom času spomínať so všetkou hrdosťou a pompéznosťou. Mužstvo preukázalo veľkú vnútornú silu, keď sa troma víťazstvami v rade dokázalo vrátiť na rovnakú štartovaciu čiaru a takmer prepísať históriu. I keď Red Wings odchádzajú z play-off znova raz so sklonenými hlavami a po výsledku identickom s rokom 2010, kedy po vyradení Phoenix Coyotes stroskotali ich snaženia pri konfrontácii so San Jose Sharks, niet pochýb o tom, že do svojich vystúpení vložili všetko svoje umenie, všetky svoje schopnosti, snahu a túžbu. S postupujúcimi bojmi žili hráči Krídel entuziazmom, energiou, veľkým nasadením a vierou. Opustiť toto všetko po tom, čo mužstvo vyrovná z 0-3 na 3-3, je skutočne veľmi ťažké. Za všetko, čo Červené krídla v play-off 2011 predviedli, si však zasluhujú ohromný rešpekt a sňatý klobúk. Za nádherné chvíle plné radosti, za veľké vyhrané zápasy, za náramné obraty a úžasné bojovné výkony, za všetko, čím hokejisti napĺňali každú jednu noc domácu Joe Louis Arenu, burácajúcu viac ako obvykle. Bola to skutočne krásna sezóna, na ktorú sa bude ešte dlho spomínať. Vďaka za ňu, Detroit Red Wings!
______________________________
MARTIN UŽÁK | 18.05.2011
Je to len niekoľko dní, čo sa definitívne skončil 75. svetový šampionát v ľadovom hokeji. Pripomeňme si preto niekoľko zaujímavých štatistík, ako aj turnajové vystúpenia niekdajších hokejistov Red Wings.
Podujatia sa tentoraz zúčastnilo 41 európskych hokejistov hrajúcich v NHL, čo je najnižší počet od roku 2008. Záujem hráčov NHL o šampionát klesá súvisle. V roku 2010 sa na MS predstavilo celkom 43 takýchto hráčov, pričom v roku 2009 ich bolo 47 a o rok skôr až 67. Kanadské a americké výbery sú pri tomto sčítavaní opomínané, keďže ich reprezentácie sú hokejistami spoza mora tvorené bežne a vo veľkej väčšine.
Na klesajúci počet európskych hokejistov NHL hrajúcich na šampionáte má vplyv aj klesajúci počet Európanov pôsobiacich za morom. Obmedzujúcim faktorom je aj prípadná účasť v play-off.
Hráči, ktorí posilnili svoje národné výbery aj po vypadnutí z prvého či druhého kola play-off, sa našli aj tento rok. Pôvodne sa zdalo, že ich skromné rady by mohli rozšíriť aj niektorí priami zástupcovia Red Wings. Nakoniec sa tak nestalo, no na šampionáte sa predstavilo aspoň niekoľko niekdajších súčastí klubu.
Pri rýchlej strate 0:3 v sérii druhého kola play-off so San Jose Sharks sa o niektorých príchodoch hráčov Red Wings uvažovať začalo, no predĺžením vyraďovacích bojov sa toto potenciálne posilňovanie nakoniec vylúčilo. Hokejistami, ktorí prichádzali v úvahu, boli najmä Švéd Johan Franzén a Rus Pavel Daciuk. V iných prípadoch sa museli národné výbery vyrovnať s neúčasťou ich krajanov aj napriek tomu, že farmársky tím "Červených krídel" z Grand Rapids sa do play-off AHL neprebojoval. Slovinci sa tak nemohli spoliehať na Jana Muršaka a Slováci na Tomáša Tatara. Obaja mladí útočníci totiž s Red Wings trénovali počas play-off.
Jediným súčasným zástupcom organizácie na turnaji bol čoskoro dvadsaťpäťročný bieloruský zadák Sergej Kolosov, ktorý v zámorí hráva práve za Griffins. Zdatného defenzívneho obrancu draftovali Red Wings v roku 2004 z celkom 151. miesta. V posledných rokoch sa vyprofiloval v stabilného člena zostavy Grand Rapids, no v ročníku 2010/11 sa mu príliš nedarilo, keď v 56 zápasoch základnej časti zaznamenal popri jednej asistencii aj 19 mínusových bodov. Kolosov na turnaji obliekal dres s číslom 25 a v šiestich stretnutiach zaznamenal štyri trestné minúty a tri strely, čím dopomohol k záchrane bieloruského výberu medzi elitou.
Formálneho a dnes už bývalého zástupcu mali Red Wings aj v nórskom výbere. Šiesty najlepší tím šampionátu reprezentoval bek Ole-Kristian Tollefsen, ktorého Detroit získal vlani z Philadelphie výmenou za útočníka Ville Leinoa. Tollefsen si v drese "Červených krídel" nikdy nezahral, no na turnaji patril medzi najvyťažovanejších hráčov, keď na ľade trávil v priemere 29 minút a 46 sekúnd za zápas.
Tollefsena nešlo na MS prehliadnuť, no najväčší úspech zaznamenal štyridsaťtriročný Johan Garpenlöv, vedúci striebornej švédskej reprezentácie, ktorý v Detroite hrával na ľavom krídle v ročníku 1991/92. Red Wings Garpenlöva draftovali v roku 1986. V NHL odohral spolu 609 zápasov základnej časti.
Výborne si počínal aj ďalší niekdajší zástupca Red Wings, dnes nemecký hlavný tréner Uwe Krupp. Štyridsaťpäťročný bývalý zadák získal so svojou reprezentáciou konečné siedme umiestnenie, popri ktorom si na svoje konto pripísal skalpy Rusov a Slovákov, ako aj tesnú prehru po nájazdoch s neskoršími majstrami sveta Fínmi. Krupp nastúpil za Red Wings na 32 zápasov v rozmedzí rokov 1998 až 2002, viac mu nedovolilo vážne zranenie chrbta. Dodnes je jediným Nemcom, ktorý kedy získal Stanley Cup.
Z bývalých spoluhráčov hrajúcich v drese Red Wings sa v porovnaní reprezentácii USA a Slovenska darilo skôr americkému gólmanovi Ty Conklinovi, ktorý s číslom 29 na drese nastúpil k štyrom stretnutiam Spojených štátov a jedným víťazstvom dopomohol k účasti vo štvrťfinále. Na métu ôsmich najlepších naopak nedosiahol Slovák Marián Hossa, zaznamenajúc dva body a dve trestné minúty v piatich zápasoch. Conklin a Hossa pôsobili v Detroite v ročníku 2008/09, v ktorom patrili medzi opory mužstva a dokráčali s ním až k siedmemu zápasu finále Stanley Cupu. Hossa vtedy v základnej časti nastrieľal 40 gólov, Conklin si v 40 zápasoch pripísal 25 víťazstiev a šesť čistých štítov. Ani jednému z nich však tento turnaj nevyšiel.
Záverom nemožno opomenúť ani gólmana, ktorý si na šampionáte prežil mimoriadne trpké chvíle. Rus Jevgenij Nabokov odchytal na turnaji len štyri zápasy a skončil s úspešnosťou 88 %, 12 inkasovanými gólmi, chudobnými dvoma víťazstvami a ku všetkému so zranením. Tridsaťpäťročný veterán tak zavŕšil najhoršiu sezónu vo svojej kariére, kedy najskôr opustil domácu súťaž, aby usiloval o návrat na zámorské klziská. Boli to práve Red Wings, ktorí o Nabokova stáli a dokonca s ním pri vlne zranení, ktorá ich v marci tohto roka postihla, podpísali kontrakt. Kazašský rodák však bol stiahnutý z waiver listiny, na ktorej musel podľa regule NHL pobudnúť 24 hodín, mužstvom New York Islanders. Z jeho anabázy v Detroite tak vzišlo.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 19.05.2011
Nie je tajomstvom, že s nedávnym koncom domáceho svetového šampionátu si mnoho slovenských hokejových fanúšikov doslova vydýchlo. A rozhodne to nebolo len kvôli výkonom na ľade.
Najväčšia športová udalosť v histórii samostatnej republiky sa pre domácu reprezentáciu skončila neúspešne. Sledovali sme fyzicky a psychicky absolútne nepripravený a prestarnutý výber, ktorý sa trápil a nakoniec obsadil desiate miesto, do značnej miery vystihujúce súčasné priemerné pozície nášho hokeja.
Popri všetkej športovej tragédii sa zdalo, že útechou by mohla byť aspoň úspešná organizácia podujatia a hrdá spoločenská prezentácia krajiny. I napriek tomu, že šampionát bol ústami mnohých vrcholných predstaviteľov a zástupcov SZĽH ohodnotený ako výborný, veľké množstvo smutných negatív sa našlo aj na ňom - mimo ľadu, v organizácii, v príprave i mentalite národa a fanúšikov, ktorí napriek celospoločenskej podpore urobili v niektorých prípadoch nášmu skromnému štátiku celkom neblahú a zahanbujúcu reklamu.
O tom, že svetový šampionát bol úspešný, naozaj niet veľa pochybností. Slováci sa predsa prezentovali starostlivosťou, vášňou, zápalom a záujmom, a po čase sa znova raz dokázali spojiť do jedného veľkého celku, ktorý prekrásne vypredával zápas za zápasom a svojou pozornosťou prepisoval históriu. Na druhú stranu sa však našlo aj veľké množstvo negatív, ktoré krajinu zviditeľnili v inom svetle, ako by si sama želala.
Pozornosť tohto článku sa nevenuje pozitívam, riešeniam, návrhom ani žiadnym sviežim víziám - veď takýchto článkov bolo predsa napísaných až nad hlavu. Priestor dostane len zhrnutie a pripomenutie hrubých a neotesaných chýb, ktoré nás každodenne prepadávali v rámci správ médií, tlačových agentúr či polície.
Skúste sa preto pri tomto zozname prešľapov, káuz a afér akosi odosobniť a sami si utvoriť predstavu o tom, či bola organizácia a celospoločenská úroveň šampionátu naozaj taká výborná, ako sa tvrdí.
Nech sa človek pozrie na skutočnosti akokoľvek, stále platí, že nie je nič ľahšieho ako kritizovať. Možno povrchne, možno odmerane a nezaslúžene, možno s nepoznaním tej povestnej hĺbky detailov, no kritizovať. Kritika je vždy veľmi kontroverzným napádaním daností, no našťastie sa rodí aj z určitých dôvodov.
Dôvodov, prečo otvorene kritizovať, sa počas šampionátu zrodilo mnoho. A možno tomu tak bolo aj očakávane. Všetci sme predsa veľmi dobre vedeli, že celá tá šou bude v prvom rade akýmsi dvojtýždňovým odtrhnutím sa od reality nášho upadajúceho hokeja a vyťahovaním falošných úsmevov cez slzy. Bez ohľadu na to, čo sa dialo, čo sa deje a čo sa bude diať, tento turnaj takým aj naozaj bol.
Súčasná letargia nášho hokeja je výsledkom dlhodobého prepadávania sa a pomalého a postupného hnitia, ktorému po tom, čo prerástlo do očividnej a viditeľnej podoby, viac nevieme zamedziť.
Náramné, údajné, no tiež do očí bijúce "predraženie" opravy bratislavskej arény, blamáže ohľadom oficiálnej hymny a maskota šampionátu, problémy s predajom vstupeniek a ich krádežami, či vrcholne naivné upratovanie špinavých častí miest a zakrývanie ich skutočnej a reálnej tváre, na ktorom by vlastne nebolo nič zlého, akurát len to, že sa realizovalo až vtedy, keď bolo potrebné ukázať sa pred celým svetom.
Kritika, kritika, len a len kritika. Je vôbec objektívna, správna, je fér? Nuž, po prešľapoch, ktorých sa týka, nikdy nebolo nutné pátrať ani diskrétne, ani citlivo. Škandály a zahanbujúce omyly slovenských MS sa rodili ako huby po daždi a šírili ako chrípkové vírusy. A že ich nebolo málo!
Aféry nás počas tých dvoch týždňov stretávali na každom kroku. Hlúposti sa rodili v mysliach niektorých fanúšikov, v arénach, hoteloch, v rozhodnutiach organizačného výboru i okruhu širokej verejnosti, ktorá akoby len využívala faktu, že celá republika žije hokejom a na nič ďalšieho nehľadí. Treba však objektívne priznať, že množstvo týchto nesvárov vzniklo v prvom rade iba preto, pretože sme sa s prípravou šampionátu i napriek niekoľkým dlhým rokom, ktoré sme mali údajne v rezerve, ponáhľali doslova na poslednú chvíľu.
Odovzdanie neskolaudovaného bratislavského stánku všetky kauzy len podčiarkuje. Aréna hlavného mesta bola aj napriek množstvu času dokončená len obrazne a už počas samotného šampionátu snáď ani nebolo dňa, kedy by sa hokejisti nesťažovali na nekvalitný ľad. Čím sme si teda zaslúžili, že nám bol náš nový a extrémne predražený stánok predstavený ako ten, ktorý má najmodernejšie chladiace zariadenie v Európe?! Prečo kompetentní tvrdili niečo, čo bolo v praxi opakom?! A vlastne, prečo to tvrdia stále dookola?!
Okrem tajných bratislavských príprav na KHL nám radosť neurobila ani košická Steel Arena, v ktorej hneď pri prvom zápase turnaja medzi Švajčiarmi a Francúzmi vypadlo na niekoľko minút osvetlenie. Aby toho nebolo málo, tak pri ďalšom francúzskom pozastavení sa prišlo na to, že na klzisku je zle zamerané bránkovisko.
Prehadzovanie zodpovednosti medzi spoločnosťami, zväzmi, organizátormi a ktovie kým ešte sa ukázalo ako naozaj účelné riešenie, a vlastne, čo si budeme nahovárať, pre tento náš čudesný stredoeurópsky štátik je to predsa prirodzené. Stalo sa, a stalo sa práve na Slovensku - znova na Slovensku.
Zo správ o hrubých a hlúpych organizačných chybách by to bolo zhruba všetko. Nič ďalšie závažné sa v kuloároch neobjavovalo, i keď určite je na posúdenie aj to, prečo sa u nás zrazu narodila reklama stávkovej spoločnosti, ktorá ani nemala slovenskú licenciu. Prečo boli na štarte šampionátu v halách zakázané fotoaparáty určitých rozmerov, a prečo sa neskôr povolili, aby sa neskôr znova obmedzili. Dočkáme sa vôbec niekedy odpovedí, ospravedlnenia, či nebodaj priznania chyby? Nie, na Slovensku zrejme nie.
Na obhajobu domácich príprav je nutné podotknúť, že všetky takéto problémy sa predsa vyskytujú aj kdekoľvek inde. Ak by týchto zopár škandálikov bolo tým všetkým zlým, čo nás počas šampionátu postihlo, o výbornom kontextovom hodnotení by zrejme nebolo pochýb. Spojenie "ak by" však nikoho nezaujíma.
Slováci sa vyfarbili aj v iných sférach. A čo je najsmutnejšie, vo väčšine zvyšných prípadov len poukázali na ich už povestný neblahý spoločenský kódex. Ťažko pri takýchto previneniach vôbec súdiť v kontexte, veď hlupáci žijú všade a človek predsa nikdy neprišiel na spôsob, akým pri chybách jednotlivcov očistiť špinu z celého zvyšku spoločnosti. Fanúšikovia boli úžasní, fantastickí, pompézni, brilantní, nenapodobiteľní, oddaní - tých prívlastkov sa rodilo cez hlavu. Žiaľ, našli sa aj výnimky.
Národ zostal zahanbený pri rozporuplných reakciách niektorých jedincov pri slávnostnom zahájení MS, pri pískaní počas znenia niektorých zahraničných hymien, či dokonca pri hučaní u minúty ticha venovanej nedávnej tragédii v Japonsku. Neslávne populárnu bodku nakoniec obstaralo exhibicionistické predstavenie pri poslednom slovenskom zápase proti Dánsku.
Odsudzovať vybrané indivíduá, alebo ich nechať stratiť sa v dave? Stratiť v dave, ktorý napr. vo fanúšikovskom tábore na bratislavskom Tyršovom nábreží určenom pre verejnosť (tzn. rodiny s malými deťmi) uskakoval roztržke končiacej sa bodnými poraneniami? Stratiť v širokých zástupoch, ktoré narážali na falošné vstupenky? Stratiť v hrdých radách niektorých nemenovaných "legiend" nášho hokeja, ktorým stačilo niekoľko zopár prehier na to, aby otvorene a cielene urážali všetko, čo sa im akurát hodilo?
Čo si Slovač vychovala, tým sa aj prezentuje. Pomocou jej buď napr. spätná a veľkolepá možnosť, ako si overiť falzifikáty a falošné lístky, ktorá sa však zrodí až vtedy, keď už je zle a keď sa počet pochybností dvíha. Nuž, nový štadión, čisté mesto ani moderný stroj šampionát výborným nerobia. Robí ho skôr mentalita.
Nech sme sa pred svetom prezentovali ako hocako ohromná hokejová krajina, ukázali sme aj tvár klamárov, podvodníkov a zlodejov. Zdá sa, že dobre pripravené slovenské supy pritom nelietali len nad cudzincami, ktorí sem zavítali zväčša po prvýkrát v živote. Pri dojemnej rozlúčke s našim reprezentačným velikánom Pavlom Demitrom nariekal celý národ. Dokáže sa ale poobzerať po tých, ktorí Demitru okradli? A čo Švajčiari a ich odcudzené vozidlo? Päť zmiznutých dresov legendy nášho hokeja Petra Šťastného? A vrchol v podobe okradnutia veľkej časti dánskej výpravy v bratislavskom hoteli Tatra? Nevedno, nič nevedno.
Zodpovednosť nie je, následky neexistujú, nevyvodia sa. Alarmy rušia hráčov záhadne samé od seba, o preťahovaní tréningov a porušovaní harmonogramu nikto nič nepočul, noblesné lístky pre súperových rodinných príslušníkov sú zrazu fuč. Všetko sa zdá byť komplikovanejšie a vážnejšie, no možno ani nie. Možno ide len o našu prirodzenosť, o bezvýznamné detaily, o chybičky krásy, ktorými sa na Slovensku nezaoberáme.
Z novinárskeho pohľadu, ktorý je inak kritizovaný neustále a za hocakých iných okolností - či už si to zasluhuje alebo nie - je zvláštne, prečo práve počas šampionátu, ktorý napäto sleduje celé Slovensko, sa náš najväčší hokejový portál rozhodne testovať novú podobu svojich webových stránok. Je zvláštne, prečo práve počas šampionátu novinári vytiahnu problémy Miroslava Šatana s investíciami do pozemkov v týchto našich závistlivých a nerešpektujúcich končinách. Je zvláštne, prečo počuť nevôľu pri znení cudzej hymny, prečo opakovane robiť rovnaké chyby, prečo všetko naprávať až v momente, keď sa to prevalí cez hlavu.
Sme takou zvláštnou krajinou, možno aj hokejovou, a možno ani nie. Ktovie?
Čo nám vlastne zostáva? Kritizovať? Tak teda kritizujme! Pri tom všetkom sa však zamyslime, kam sme sa až dostali, kde je náš hrdý slovenský obraz a do akých šedín v týchto dobách vybledol.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 23.05.2011
Všetci poznáme ten skrúšený a ťažobný pocit, ktorý prichádza s prehrou. Nie je ľahké rozlúčiť sa so všetkým, čo človeka dovtedy sprevádza, a i keď možno vedieť, že s koncom prichádza ďalší nový začiatok, predsa len to ešte hodnú chvíľu bolí. Dnes sú to už takmer dva týždne, čo sa Detroit Red Wings môžu už iba prizerať zvyšnému dianiu vo finálových bojoch konferencií a nadievať sa, kto z kvarteta Boston, Tampa Bay, Vancouver a San Jose nakoniec dokráča až k zisku Stanley Cupu. Ľady v Joe Louis Arene sa rozpúšťajú, mužstvo sa roztrúsilo za letnými dovolenkami a každý hokejista vie, že sa po niekoľkých mesiacoch snáď vráti do celku, ktorý už nikdy nebude presne taký, akým bol predtým, v skončenom ročníku 10/11. Vypadnutie z play-off mrzí, no ak sa človek pozrie nazad a zaspomína na všetko ohromné, čo sezóna priniesla, zistí, že išlo o naozaj dobrú edíciu s množstvom radostných momentov, na ktoré sa bude ešte dlho spomínať. Vráťte sa teda späť i Vy a spomínajte na všetko príjemné i nepríjemné prostredníctvom chronologického usporiadania významných udalostí, ktoré zastihli Detroit Red Wings v ročníku 10/11.
25. jún 2010... V prvý deň draftu 2010 siahajú Krídla po kanadskom centrovi Riley Sheahanovi, ktorého si vyberajú v prvom kole z celkom 21. pozície. V nasledujúcom dni draftu padá voľba na šesť ďalších hráčov.
29. jún 2010... Vo veku 52 rokov zomiera na infarkt nemecký rodák Willie Huber, bývalý obranca, ktorý v Detroite pôsobil v rokoch 1978 až 1983. Huber bol prvým výberom organizácie v drafte 1978 (deviaty celkovo). V drese s okrídleným kolesom na hrudi odohral celkom 372 zápasov základnej časti.
5. júl 2010... Pri rekreačnej jazde na svojom člne kolabuje a nečakane zomiera štyridsaťpäťročný Bob Probert, legendárny bitkár, ktorý je s 3 300 trestnými minútami piatym najvylučovanejším hráčom všetkých dôb. V Detroite pôsobil v rokoch 1985 až 1994, v roku 1988 si zahral aj v All-Star Game.
23. júl 2010... Henrik Zetterberg sa vo švédskom mestečku Mölle žení s herečkou Emmou Andersson. Novomanželia pri tejto príležitosti organizujú plaveckú slávnosť, na ktorej sa zúčastňuje aj niekoľko hráčov.
3. august 2010... Krídla sa dohadujú na jednoročnej zmluve za celkom 1,25 milióna USD s legendárnym Mikeom Modanom, najproduktívnejším Američanom v histórii NHL a dlhoročnou ikonou Dallas Stars. Štyridsaťročný útočník Modano si volí dres s číslom 90, ktoré doteraz nikto v Detroite ešte nenosil.
31. august 2010... Štyridsaťosemročný obranca Chris Chelios sa definitívne lúči s kariérou a stáva sa poradcom a asistentom Red Wings pri rozvoji mladých hráčov. Legendárny zadák odchádza po 26 rokoch v NHL, počas ktorých nastúpil na 1 651 zápasov základnej časti a celkom trikrát získal Stanley Cup.
15. september 2010... Na 13. ročníku turnaja v Traverse City obsadzujú mladíci Detroitu druhé miesto, keď vo finálovej konfrontácii prehrávajú s nádejami Wild 1-3. "Domáce" podujatie tak dosiaľ nikdy nevyhrali.
17. september 2010... V Traverse City sa tradične otvára hlavný tréningový kemp Red Wings. Hráči si užívajú skvelej zábavy, niektorí dokonca volia netradičný spôsob dopravy na akciu, keď hromadne cestujú vo výbornej atmosfére autobusom. Krídlam pomáha pri tréningu pozorovateľ Ken Hitchcock.
26. september 2010... S aktívnou kariérou sa lúči obranca Mathieu Dandenault, ktorý pôsobil v Detroite v rokoch 1995 až 2004 a trikrát s ním vyhral Stanley Cup. Populárny bek tu odohral 616 zápasov základnej časti. Predtým v lete sa s kariérou rozlúčili i jeho bývalí miestni spoluhráči Chris Chelios a Aaron Ward.
8. október 2010... Prvý zápas nového ročníka 10/11 vychádza Krídlam na výbornú, keď pomerom 4-0 porážajú na domácom ľade Anaheim Ducks. Brankár Jimmy Howard zaznamenáva 21 zákrokov, forward Pavel Daciuk sa teší z hetriku Gordieho Howea a Mike Modano skóruje zo svojej prvej strely v novom drese.
11. október 2010... Tréner Mike Babcock predlžuje na začiatku svojej šiestej sezóny na lavičke Detroitu zmluvu o štyri roky. Jediný kouč histórie, ktorý vo svojich prvých štyroch ročníkoch u nového mužstva dosiahol vždy na hranicu 50 víťazstiev, dosiaľ získal jeden Stanley Cup a dve víťazstvá základnej časti.
12. október 2010... Po 14 ročníkoch strávených v Hockeytowne oznamuje ukončenie kariéry tridsaťsedemročný Kirk Maltby, ktorý sa neskôr pripája k exekutíve klubu. Člen legendárnej formácie Grind Line pôsobil u Red Wings od roku 1996 a štyrikrát s nimi vyhral Stanley Cup. Na konte má 1.072 duelov základnej časti.
2. november 2010... Klub dovŕšil dohodu na kontrakte s devätnásťročným forvardom Landonom Ferrarom, jeho prvou voľbou na drafte 2009, v ktorom obsadil celkovú 32. priečku. Zmluva je trojročná, nováčikovská.
8. november 2010... Do Siene slávy v Toronte sú okrem iných uvedení aj Dino Ciccarelli, bývalý hviezdny krídelník, ktorý pôsobil u Red Wings v rokoch 1992 až 1996, a taktiež Jim Devellano, ktorý je členom organizácie od roku 1982 a v súčasnosti v nej zastáva pozíciu viceprezidenta.
11. november 2010... Krídla porážajú v štrnástom súboji dlhodobej edície Edmonton Oilers výsledkom 6-2 a definitívne sa usadzujú na prvom mieste Centrálnej divízie, z ktorého viac do konca celého ročníka nepadnú.
17. november 2010... Detroit poráža na vlastnom ľade pomerom 7-3 St. Louis Blues. Generálny manažér Ken Holland tak vo svojom jubilejnom 1 000. zápase v tejto pozícii získava svoje 600. víťazstvo základnej časti.
27. november 2010... Farmársky tím Red Wings z Grand Rapids víťazí v zápase AHL na ľade Chicaga Wolves divoko 10-8, čím prepisuje niekoľko rekordov. Útočník Tomáš Tatar vytvára so siedmimi bodmi nové klubové maximum Griffins. 18 gólov v jednom zápase AHL padá po prvýkrát od roku 1996.
3. december 2010... Detroit po triumfe 4-0 v Anaheime vyhráva sedemnásty zo svojich 23 dovtedajších zápasov základnej časti a zaznamenáva výborný štart do sezóny a dranie sa na čelo celej súťaže. Henrik Zetterberg asistuje na druhý gól svojho tímu a pripisuje si tak 500. kanadský bod v NHL.
9. december 2010... Vo veku nedožitých 86 rokov umiera bývalý ľavý krídelník Vic Lynn, jeden z mála hráčov, ktorí pôsobili vo všetkých šiestich tímoch éry Original Six. V Detroite nastupoval krátko v ročníku 43/44.
10. december 2010... Domáci zápas Red Wings s Montrealom (výhra 4-2) je prvým duelom Krídel v histórii, v ktorom píska aj iný ako severoamerický hlavný rozhodca. Švéd Marcus Vinnerborg absolvuje v ročníku 10/11 ešte jeden duel Detroitu, keď sa 26. marca stavia k ich domácemu duelu s Torontom.
15. december 2010... Pri domácom víťazstve 5-2 nad St. Louis Blues sa kapitán Nicklas Lidström teší zo svojho prvého hetriku v kariére. Štyridsaťročný zadák sa dočkal po 19 rokoch a 1 442 zápasoch základnej časti.
27. december 2010... Chris Osgood sa pri triumfe 4-3 po predĺžení v Colorade stáva desiatym brankárom histórie, ktorému sa podarilo dosiahnuť na hranicu 400 víťazstiev v základnej časti. Jeho Red Wings sa dnes po prvýkrát dostávajú na čelo celej NHL, kde sa na chvíľu ohrejú ešte o štyri dni neskôr.
2. január 2011... Red Wings prehrávajú v domácom zápase s Philadelphiou 2-3, čo prináša Letcom vôbec prvé víťazstvo v Joe Louis Arene po 22 rokoch. Flyers vyhrali v Hockeytowne naposledy 4. novembra 1988, odvtedy tu zaznamenali len 14 prehier a dve remízy. Oba tímy vystriedali za ten čas 16 trénerov.
4. január 2011... Nicklas Lidström je vedením NHL vyhlásený za tretieho najlepšieho hráča decembra 2010. V 16 zápasoch na sklonku desaťročia zaznamenal Lidas 16 bodov, vrátane prvého hetriku v kariére.
30. január 2011... V novom formáte Zápasu hviezd poráža Tím Nicklasa Lidströma Tím Erica Staala 11:10. Jediný zástupca Krídel Lidström, ktorý si predtým spolu s kapitánom Caroliny vyberá do svojho kolektívu hráčov na základe draftu, si v jedenástom All-Star Game kariéry pripisuje na konto sedem plusových bodov.
2. február 2011... Pri víťaznej prestrelke 7-5 v Ottawe strieľa Johan Franzén ako tretí hokejista za posledných 15 rokov päť gólov. V roku 1996 sa podaril rovnaký kúsok Sergejovi Fiodorovovi (v zápase Wings s Capitals; 5-4 v predĺžení) a v roku 2007 Mariánovi Gáboríkovi (v súboji jeho Wild s Rangers; 6-3).
17. február 2011... Wings vyhrávajú na ľade Tampy Bay Lightning pomerom 6-2 a porážajú tak mužstvo svojej legendy Stevea Yzermana, ktorý tu prvým rokom pôsobí ako generálny manažér. Výborný zápas okoreňujú tisícky fanúšikov Red Wings, ktoré Krídlam vytvárajú prakticky domáce prostredie.
20. február 2011... Útočník Todd Bertuzzi sa stáva 263. hráčom histórie s tisíckou zápasov v základnej časti. Pri víťazstve 2-1 v Minnesote ukončuje samostatné nájazdy a teší tak radu svojich blízkych, ktorým prítomnosť na stretnutí v ďalekom St. Paul zabezpečuje samotný klub.
28. február 2011... Dvadsaťsedemročný brankár Jimmy Howard predlžuje s klubom zmluvu o ďalšie dva roky, počas ktorých si príde na 2,25 milióna USD za sezónu. Druhý rok patrí medzi gólmanov s najvyšším počtom víťazstiev.
5. marec 2011... Nicklas Lidström sa vďaka dvom asistenciám zo zápasu s Phoenix Coyotes stáva 55. hráčom histórie a šiestym obrancom, ktorému sa podarilo dosiahnuť na hranicu 1 100 bodov v základnej časti.
21. marec 2011... Vďaka jednej asistencii sa útočník Tomas Holmström dostáva vo svojom 943. súboji základnej časti na okrúhlu hranicu 500 bodov. Ešte v 37. minúte duelu s Pittsburgh Penguins prehrávajú Krídla pomerom 0-4, aby si zo zápasu nakoniec odniesli aspoň bod za porážku 4-5 po nájazdoch.
24. marec 2011... Legendárnemu obrancovi Nicklasovi Lidströmovi sa dostáva ohromnej pocty, keď je pri slávnosti v jeho domovskom michiganskom mestečku Novi po ňom pomenovaná jedna tamojšia ulica.
26. marec 2011.... Domáci súboj s tímom Toronto Maple Leafs (výhra 4-2) je posledným zápasom Red Wings v kariére hlavného rozhodcu Billa McCrearyho. Legendárny arbiter píska v sezóne 2010/11 celkom päť zápasov Red Wings a svoju kariéru neskôr ukončuje na hodnote 1.737 duelov.
30. marec 2011... Detroit prehráva piaty z posledných šiestich duelov, a tentoraz padá veľmi výrazne, keď v domácej Joe Louis Arene utrpí debakel 3-10 od St. Louis Blues. Wings inkasujú nepopulárnu desiatku po prvýkrát od 9. októbra 1993, kedy ich rovnakým výsledok ponížili Los Angeles Kings.
1. apríl 2011... Dvadsaťdvaročný bek Brendan Smith je menovaný do All-Star tímu nováčikov AHL, čím sa po Justinovi Abdelkaderovi (2009) a Jimmym Howardovi (2006) stáva tretím takýmto hráčom histórie Griffins.
2. apríl 2011... V 23. minúte zápasu v Nashville prehrávajú Krídla 0-3, aby sa nakoniec dočkali dokonalého obratu a víťazného gólu Dana Clearyho v predĺžení. Red Wings tak už jedenástu sezónu za sebou dosahujú na hranicu 100 bodov v základnej časti a po aktuálne rekordný 20. raz v rade si zabezpečujú účasť v play-off.
16. apríl 2011... V priebehu prvej tretiny druhého zápasu série s Phoenixom opúšťa dianie po tvrdom páde Johan Franzén, aby sa počas druhej časti hry nečakane vrátil. Franzén, nastupujúci so štichmi, dózou proti krvácaniu v nose a po roztržke s trénermi chytá svojím odhodlaním za srdce každého fanúšika Wings.
20. apríl 2011... Detroit vyhráva i štvrtý zápas série prvého kola play-off proti Phoenix Coyotes, po roku ich znova vyraďuje a stáva sa jediným tímom, ktorý prvú edíciu vyraďovacích bojov zvláda bez porážky.
25. apríl 2011... Zadák Nicklas Lidström je po jedenásty raz nominovaný na Norris Trophy. Cenu pre najlepšieho obrancu súťaže získal dosiaľ šesťkrát. Na NHL Awards 2011 v Las Vegas bude okrem nej bojovať i o ďalšie tri trofeje - Lady Byng Trophy, King Clancy Memorial Trophy a Mark Messier Leadership Award.
6. máj 2011... Krídla hrajúce s nožom na krku zvládajú štvrtý zápas série so San Jose Sharks a znižujú na 1-3. Pri tesnom triumfe 4-3 zaznamenáva kapitán Nicklas Lidström dva góly. Jeden z nich padá v presilovej hre, čím Lidas dosahuje hranice 30 zásahov v kariére play-off a odpútava sa od historicky šiesteho Maria Lemieuxa.
8. máj 2011... Red Wings víťazia v piatom zápase série druhého kola play-off v San Jose pomerom 4-3 a po úvodných troch prehrách sa na svojho súpera už nebezpečne doťahujú. Ešte v 41. minúte prehrávajú Krídla o dva góly, no nakoniec sa im darí ročník heroicky zachrániť a sériu vrátiť späť domov.
10. máj 2011... Hockeytown sa nadýchava k veľkému obratu, keď v šiestom zápase so San Jose vyhráva 3-1 a darí sa mu vyrovnať stav série z 0-3 na 3-3. Naposledy sa k prepisovaniu histórie priblížil Detroit v roku 1945, kedy sa takto vrátil do finálovej edície o Stanley Cup s Torontom, aby siedmy duel už nezvládol.
12. máj 2011... Historický obrat sa nekoná, Krídla prehrávajú v siedmom zápase série na ľade San Jose Sharks pomerom 2-3 a ich sezóna po vyradení 3-4 na zápasy končí. Séria so San Jose Sharks, na ktorých Wings stroskotali druhý rok v rade, je najvyrovnanejšou všetkých dôb, keď až šesť duelov rozhoduje jediný gól.
14. máj 2011... V Joe Louis Arene je na programe nepopulárny "Clean Out Day", počas ktorého mužstvo absolvuje spomienkové fotenie, rôzne rozhovory, výstupné lekárske testy a nakoniec odchody na dovolenky.
19. máj 2011... Prvé zmeny v kádri, adresované k spusteniu letnej časti sezóny 11/12, zaznamenáva klub v realizačnom tíme. Po troch rokoch opúšťa Detroit asistent trénera Brad McCrimmon, dnes päťdesiatdvaročný bývalý zadák, ktorý v Hockeytowne pôsobil v rokoch 1990 až 1993. Chce usilovať o pozíciu hlavného kouča.
25. máj 2011... Po 11 rokoch v NHL ukončuje svoju kariéru pre pretrvávajúce zdravotné problémy obranca Brian Rafalski, dvojnásobný strieborný medailista z olympijských hier a trojnásobný víťaz Stanley Cupu. U Krídel pôsobil od sezóny 07/08, nastúpil tu do 292 zápasov základnej časti a 63 duelov play-off.
31. máj 2011... Dvadsaťročný český forward Andrej Nestrašil je druhým mladíkom, s ktorým sa Red Wings dohadujú v priebehu niekoľkých dní na trojročnom nováčikovskom kontrakte. Pred zlepšujúcim sa Nestrašilom si Krídla udržujú práva aj na švédskeho beka Adama Almquista, ktorého podpisujú 27. mája.
3. jún 2011... Jakub Kindl je vyhlásený najlepším nováčikom klubu v sezóne 10/11. Dvadsaťštyriročný český zadák získava toto ocenenie za svoje solídne výkony v 48 dueloch dlhodobej edície.
13. jún 2011... Red Wings strácajú v priebehu necelého mesiaca aj druhého asistenta kouča Mikea Babcocka. Paul MacLean, ktorý pôsobil v tíme od sezóny 05/06, odchádza za funkciou hlavného trénera do Ottawy. Senators budú prvým súperom Wings na domácom ľade v novom ročníku 11/12.
18. jún 2011... Tridsaťdeväťročný Jaromír Jágr sa naďalej pohráva s možnosťou návratu do NHL. Medzi najvážnejších záujemcov o jeho služby patria Pittsburgh a Detroit. Legendu českého hokeja lanári tréner Mike Babcock, pričom generálny manažér Ken Holland ponúka ročný kontrakt v hodnote 2 miliónov USD.
20. jún 2011... Kapitán Nicklas Lidström teší klub i fanúšikov svojím rozhodnutím predĺžiť si legendárnu kariéru a podpisuje nový ročný kontrakt v hodnote 6,2 milióna USD. Lidas nastúpi na svoju jubilejnú 20. sezónu v NHL s viac ako 1 750 odohranými zápasmi v nohách a v jej závere oslávi 42. narodeniny.
21. jún 2011... Klub vyhlasuje, že neponúkne nové kontrakty dvojici veteránov, obrancovi Ruslanovi Salejovi a brankárovi Joey MacDonaldovi. Nevráti sa ani Mike Modano. V predĺženie svojich legendárnych kariér v drese s okrídleným kolesom na hrudi naopak naďalej dúfajú gólman Chris Osgood a útočník Kris Draper.
22. jún 2011... Nicklas Lidström púta pozornosť i na odovzdávaní ocenení v Las Vegas, keď získava svoju siedmu Norris Trophy, určenú najlepšiemu zadákovi súťaže. Ziskom siedmeho ocenenia tohto druhu vyrovnáva počin Toda Harveyho a je už len krok od rekordných ôsmich trofejí Bobbyho Orra. Lidas je zároveň menovaný aj do prvého All-Star tímu sezóny, čo sa mu darí jubilejný desiaty raz v kariére.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 28.05.2011
S koncom sezóny vždy prichádza veľké množstvo analýz, hodnotení a návratov ku všetkému peknému i menej príjemnému, čo dianie v najlepšej hokejovej lige sveta prinieslo. Výnimkou v tohtoročnom vrcholení bojov nie je ani blog Hockeytown Blog, na ktorom ste pred necelým týždňom mohli po prvýkrát natrafiť na krátke chronologické pripomenutie celej sezóny 2010/11.
Tentoraz je na mieste druhá časť drobnohľadu, ktorá pripomína všetko podstatné, čo mužstvo Red Wings v skončenej edícii 2010/11 postihlo, v netradičnej číselnej podobe. Informácie sú radené zostupne, od najmenšieho čísla po najväčšie.
1,36 ... Priemer bodov na zápas Pavla Daciuka vo vyraďovacích bojoch a najlepší výkon zo všetkých hráčov, ktorí nastúpili minimálne v druhom kole play-off. Daciuk nahromadil 15 bodov v 11 stretnutiach.
2... Série play-off, ktoré Krídla na jar absolvovali. Rovnako ako vlani nastúpili proti Phoenix Coyotes a San Jose Sharks, a rovnako ako vlani sa po zvládnutí prvého kola s bojmi rozlúčili. Každopádne, Detroit sa minimálne druhého kola zúčastnil už piaty rok v rade, čo sa žiadnemu inému tímu nepodarilo.
3... Počet stretnutí Hockeytownu s čistým štítom. Dve čisté kontá zaznamenal brankár Jimmy Howard (obe zhodou okolností pri víťazstvách 4-0 proti Anaheimu) a jedno náhradník Joey MacDonald (Columbus; 2-0).
4... Nováčikovia Red Wings, ktorí strelili v sezóne 10/11 svoje premiérové góly v súťaži. Medzi strelcov sa po prvýkrát v kariére zapísali postupne Tomáš Tatar, Jan Muršak, Jakub Kindl a Cory Emmerton. Všetkým štyrom benjamínom sa podarilo skórovať v priebehu 31. decembra až 22. januára.
5... Najväčší počet gólov nastrieľaný jedným hráčom Detroitu v jednom zápase. Tento počin, ktorý dokázali za posledných 15 rokov len ďalší dvaja muži, predviedol 2. februára v zápase v Ottawe Johan Franzén.
7... Súčet plusových bodov, ktoré nazbieral Nicklas Lidström v 58. zápase All-Star. Hodnotenie +7 bolo najvyšším dosiahnutým výsledkom tohto druhu od roku 1991. Lidström pri novom formáte exhibície v Raleighu z 30. januára zastával post kapitána. Jeho tím porazil výber domáceho Erica Staala 11-10.
10... Najväčší počet gólov inkasovaných v jednom zápase. Red Wings utrpeli debakel 30. marca v domácom zápase so St. Louis Blues, kedy podľahli 3-10. Takúto blamáž naposledy strávili v roku 1993, kedy ich 9. októbra v treťom súboji sezóny 93/94 rovnakým výsledkom potupili Los Angeles Kings.
11... Zápasy Nicklasa Lidströma v rade s minimálne jedným bodom, v období medzi 16. októbrom až 13. novembrom. Počas najlepšej série kariéry zaznamenal Lidas 2 góly a 12 asistencií, aby doviedol mužstvo k deviatim víťazstvám. V priebehu play-off bol navyše 11. raz v kariére nominovaný na Norris Trophy.
13... Hráči Detroitu s minimálne desiatimi gólmi v základnej časti, čo bol najlepší počin v celej NHL (druhí Boston Bruins mali takýchto hokejistov 12). Na okrúhlu hranicu postupne dosiahli Johan Franzén, Danny Cleary, Pavel Daciuk, Henrik Zetterberg, Tomas Holmström, Nicklas Lidström, Patrick Eaves, Valtteri Filppula, Todd Bertuzzi, Niklas Kronwall, Darren Helm, Jiří Hudler a Drew Miller. Prví štyria boli zároveň jedinými strelcami klubu, ktorí dosiahli aj na dvadsaťgólovú hranicu.
14... Počet bitiek, ktoré absolvovali hráči Red Wings v základnej časti. Do pästných súbojov sa púšťali hokejisti Krídel najmenej zo všetkých tímov súťaže už v siedmej sezóne za sebou. Najviac stretnutí so zhodenými rukavicami naopak zaznamenali St. Louis Blues (79).
15... Nové pravidlo NHL, ktoré od tejto sezóny pri rovnosti bodov tímov neberie viac do úvahy víťazstvá po samostatných nájazdoch, zasadilo mužstvá do otvorenejšieho hokeja v predĺžení, v ktorom sa rozhodlo ďaleko viac zápasov, ako v minulosti. Krídla absolvovali v základnej časti celkom 15 duelov rozhodnutých už v päťminútovom nadstavení a vyhrali 9 z nich. Do samostatných nájazdov došlo stretnutie Red Wings celkom osemkrát, s vyrovnanou bilanciou výhier a prehier.
18... Celkové skóre, ktoré priniesol zápas AHL medzi domácim Chicagom Wolves a farmou Krídel Grand Rapids Griffins z 27. novembra. Griffins víťazstvom 10-8 prepísali niekoľko historických rekordov. Forward Tomáš Tatar zaznamenal 7 bodov, 18 gólov v jednom zápase AHL padlo po prvý raz od roku 1996.
20... Sezóny v rade, v ktorých sa Red Wings zakaždým prebojovali do play-off. Číslo je aktuálne rekordné nielen v NHL, ale i vo všetkých zvyšných amerických súťažiach (MLB, NFL, NBA). Naposledy chýbali Red Wings vo vyraďovacích bojoch v ročníku 89/90, kedy im na postup chýbalo šesť bodov.
27... Zápasy základnej časti a play-off, v ktorých bol Pavel Daciuk vyhlásený za jednu z hviezd. V dlhodobej edícii žiaril Daciuk celkom dvadsaťkrát, a až v jedenástich prípadoch si zo stretnutia odniesol honor prvej hviezdy. V play-off pútal veľkú pozornosť až v siedmich súbojoch, trikrát bol pritom najlepším mužom na ľade.
32... Asistencie Nicklasa Lidströma v početných výhodách zápasov základnej časti. Kľúčový muž presilovky týmto počinom skončil na druhom mieste súťaže, lepší bol iba Martin St. Louis z Tampy Bay (37).
33,6... Priemer striel na bránku vyslaných Detroitom v súbojoch základnej časti, čo bol druhý najlepší výsledok NHL. Viac zamestnávali súperových brankárov iba San Jose Sharks, keď pálili priemerne 34,5 striel za zápas.
47,31... Percento zápasov Hockeytownu v celej sezóne, ktoré boli rozhodnuté o jeden gól. Zo všetkých 44 tesných stretnutí vyhrali Krídla v základnej časti 20 a prehrali 17, v play-off však v jednogólových dueloch už ťahali za kratší koniec, keď sa tešili trikrát, no podľahli v štyroch prípadoch (dvakrát v predĺžení).
50,00... Úspešnosť Red Wings v marci 2011, počas ktorého mužstvo prehralo až deväť zápasov a v celkom štrnástich dueloch inkasovalo dohromady 43 gólov. Inak tradične skvelé obdobie tak bolo túto sezónu vôbec najhorším časovým úsekom Krídel.
59... Víťazná séria zápasov Detroitu v play-off, v ktorých sa jeho hokejisti minimálne štyrikrát strelecky presadili. Dominantná šnúra trvá už viac ako 13 rokov. Naposledy prehrali Krídla duel vyraďovacej časti s minimálne štyrmi strelenými gólmi 24. apríla 1998, kedy v druhom zápase úvodného kola podľahli 4-7 Phoenixu.
62... Počet kanadských bodov, ktoré v základnej časti nahromadil Nicklas Lidström. Kapitán sa stal zároveň prvým obrancom histórie NHL, ktorému sa podarilo prekročiť hranicu 60 bodov vo veku 40 rokov. Veľkolepého okamihu dosiahol 28. marca v domácom súboji s Chicagom (prehra 2-3 v predĺžení).
63... Množstvo vypredaných duelov Krídel v základnej časti. Detroit v sezóne 10/11 patril znova medzi najžiadanejšie tímy súťaže, čo platilo najmä v zápasoch vonku. Na klziskách súperov vypredali Red Wings až 83 % zo svojich 41 zápasov, zatiaľ čo domácu Joe Louis Arenu naplnili v 71 % prípadov.
64... Hokejisti, ktorí 17. septembra odštartovali s Red Wings predsezónny tréningový kemp v Traverse City, vrátane hráčov, ktorí boli v mužstve len na amatérskych skusoch a zmluvu od klubu nakoniec nedostali. Kolektív tvorilo na štartovacej čiare 38 útočníkov, 20 obrancov a 6 gólmanov.
69... Počet všetkých rozhodcov (hlavných i čiarových), ktorí v sezóne 10/11 pískali aspoň v jednom zápase Červených Krídel. 35 arbitrov bolo hlavných a 34 čiarových, najviac si toho v rámci duelov Detroitu odkrútili čiaroví zástupcovia Brian Mach (10 stretnutí) a Steve Miller (9 súbojov).
80... Súčet kanadských bodov Henrika Zetterberga, najproduktívnejšieho zástupcu Red Wings v základnej časti, ktorý vyniesol švédskeho forvarda na deviate miesto produktivity. Vyšší priemer bodov na zápas dosiahol v tíme len Pavel Daciuk (1.05 na zápas), ktorý ale vynechal 26 zápasov pre zlomeninu zápästia.
87... Šnúra zápasov dlhodobej časti s minimálne dvoma strelami na bránku v podaní Henrika Zetterberga. Zetterbergova rekordná séria, ktorá začala ešte začiatkom minulého roka, sa utrhla 26. januára 2011. S prirátaním stretnutí s minimálne dvoma pokusmi z play-off 2010 dosiahla šnúra hodnoty 99 súbojov.
101... Množstvo všetkých zápasov, ktoré Krídla v sezóne 10/11 odohrali. Osem z nich bolo prípravných, ďalších 82 regulárnych a 11 sa hralo v play-off. Najviac súbojov absolvoval Darren Helm, nastupujúc do 99 zápasov.
104... Počet bodov, ktoré Red Wings nahromadili v základnej časti. Stačilo to na celkovo šieste miesto v celej súťaži. 100 a viac bodov získal Hockeytown už jedenástu sezónu v rade, čo je i historický rekord NHL.
129... Súčet zblokovaných striel v podaní Niklasa Kronwalla, ktorý bol najlepší v celom tíme Red Wings. Za švédskym zadákom sa umiestnili jeho kolegovia z defenzívy Brad Stuart (114) a Ruslan Salej (109).
143:26... Najdlhší časový úsek Detroitu v ročníku bez streleného gólu. Čierna séria začala 4. februára domácim zápasom s Columbusom (0-3), pokračovala o deň neskôr v Nashville (znova prehra 0-3) a trvala do začiatku druhej tretiny domáceho duelu s New York Rangers (7. február; víťazstvo 3-2).
188... Počet hitov, ktoré v základnej časti nahromadil útočník Justin Abdelkader. Tento výkon bol jednoznačne najlepším v celom tíme Red Wings. Za Abdelkaderom sa v tvrdosti osobných súbojov umiestnili postupne Johan Franzén (145), Brad Stuart (141), Darren Helm (128) a Ruslan Salej (117).
261... Súčet gólov Krídel v základnej časti, čo bol druhý najlepší počin po Vancouveri (262 zásahov). Detroit sa za víťazmi dlhodobej edície umiestnil i v počte víťazstiev na klziskách súperov (26 proti 27). Wings vonku nastrieľali mimo hry v oslabení celkom 128 gólov, čo bol najlepší výsledok v lige.
306... Množstvo streleckých pokusov Henrika Zetterberga, ktoré forward Red Wings vyslal na súperových brankárov v základnej časti. Švédsky krídelník prekročil hranicu 300 striel vo štvrtom ročníku za sebou, a vždy pritom patril medzi päť najčastejšie páliacich hokejistov celej súťaže.
400... Dlho očakávaný súčet víťazstiev Chrisa Osgooda v základnej časti v kariére. Ozzie vstúpil do histórie 27. decembra pri víťazstve 4-3 po predĺžení v Colorade, keď sa stal len desiatym gólmanom všetkých čias, ktorému sa magickej hranice podarilo dosiahnuť. Sezónu skončil so 401 triumfami.
429... Súčet plusových bodov Nicklasa Lidströma v kariére základnej časti, ktorý zostáva deviatym najlepším zápisom histórie i napriek tomu, že kapitán Red Wings skončil v ročníku vôbec po prvýkrát v kariére so záporným hodnotením (-2). Z aktívnych hráčov ho "stíha" Patrik Eliáš z New Jersey (+ 194).
500... Hranica bodov v kariére, cez ktorú sa v základnej časti dostali Henrik Zetterberg a Tomas Holmström. Prvý menovaný dosiahol okrúhlej sumy pri víťazstve 4-0 v Anaheime z 3. decembra, druhý zasa 21. marca pri domácej porážke 4-5 po samostatných nájazdoch s Pittsburghom.
600... Hranica víťazstiev základnej časti v pozícii generálneho manažéra, na ktorú 17. novembra pri domácom triumfe nad St. Louis Blues dosiahol Ken Holland. Prvému mužovi Krídel sa tejto obdivuhodnej méty podarilo dosiahnuť v tisícom zápase vo funkcii.
700... Hranica bodov v kariére, cez ktorú sa v základnej časti prehupol Todd Bertuzzi. Podarilo sa mu na ňu dostať 4. februára pri víťazstve 6-1 v Bostone. S Bruins sa Krídla stretli i o dva dni neskôr v domácej odvete, triumfovali 4-2 a sám Bertuzzi zaznamenal v oboch súbojoch dohromady 4 presné zásahy.
1.000... Hranica zápasov základnej časti v kariére, na ktorú sa 26. marca pri víťazstve 2-1 po samostatných nájazdoch v Minnesote dostal Todd Bertuzzi. Bertuzzi sa stal 263. hráčom histórie s tisíckou zápasov na konte.
1.442... Súčet stretnutí základnej časti, počas ktorých obranca Nicklas Lidström márne čakal na svoj prvý hetrik v kariére. Trikrát rozvlniť sieť súpera sa mu podarilo po devätnástich rokoch v súťaži a po dovtedajších devätnástich zápasoch s dvoma gólmi. Historický moment prišiel pri víťazstve 5-2 nad St. Louis Blues z 15. decembra.
1 494... Celkový počet zápasov základnej časti v kariére Nicklasa Lidströma, čo je po skončení edície 10/11 opäť novšia podoba rekordu medzi Európanmi. Lidströmova výdrž je zároveň 16. najvyššia v histórii ligy.
14.444... Najnižšia návšteva na zápase Krídel v základnej časti. Nízke číslo pochádza zo 17. marca a zápasu v Columbuse, kde Detroit triumfoval pomerom 2-0. Najvyššia návšteva v sezóne inak dosiahla hodnotu 22 161 divákov (9. októbra v Chicagu). Najmenší počet divákov na domácom zápase zaznamenali Red Wings 8. decembra, kedy si duel s Nashvilleom (prehra 2-3) prišlo pozrieť iba 17 359 priaznivcov.
50.215... Súčet minút, do ktorých nastúpil vo svojej kariére gólman Chris Osgood. Ozzie nahromadil v základnej časti viac ako 42 tisíc minút a v play-off pridal 7 650 minút (siedmy najlepší výkon histórie).
1.250.000... Zmluva v amerických dolároch, na ktorej sa s klubom v lete dohodol legendárny Mike Modano. Štyridsaťročný Američan odohral pre komplikované zranenie ruky nakoniec iba 40 zápasov základnej časti.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 31.05.2011
V poslednom článku na najbližších deväť týždňov vás čaká letná anketa, ktorá pátra po najlepšom zápase Detroit Red Wings v sezóne 2010/11.
Do hlasovania o najkrajšiu spomienku práve končiacej edície 2010/11 sa môžete zapojiť do konca júla. Stretnutiu, ktoré dostane najviac hlasov, bude po vyhodnotení venovaná osobitná pripomienka. Anketu nájdete na konci tohto článku (* hlasovanie skončilo, anketa sa viac nezobrazuje). Priebežné výsledky sa zobrazujú iba pri odoslaní hlasu.
Okrem textového priblíženia jednotlivých volieb neprehliadnite obrazovú podobu niektorých duelov, dostupnú v sekcii Videá Red Wings 2010/2011. Okrem deviatich riadnych možností máte aj príležitosť vlastnej voľby, ktorej podobu môžete predostrieť v komentároch. Toho skvelého, čo mužstvo v ročníku 2010/11 postretlo, bolo naozaj dosť, a mnoho bolo i výborných zápasov, ktoré sa do ankety nevošli.
Zapojte sa do hlasovania stredoeurópskych priaznivcov Red Wings a rozhodnite o tom, ktorý zo súbojov "Červených krídel" vyvolal najväčšie ohlasy, bol najlepší, najpamätnejší a najdojemnejší!
Daciukov hetrik Gordieho Howea... Úvodný duel novej sezóny, hraný 8. októbra v Joe Louis Arene, končí porážkou Anaheimu v pomere 4:0. Prvou hviezdou sa stáva Pavel Daciuk. Štvornásobný víťaz Lady Byng Trophy pridáva ku gólu a asistencii aj nečakanú bitku s Coreym Perrym z konca 48. minúty. Mike Modano strieľa svoj prvý gól v novom drese vo svojom prvom striedaní a z prvej strely.
Sekundy v neprospech Calgary... V stretnutí z 21. novembra vedú Flames 3:1, 4:2 a ešte niekoľko sekúnd pred koncom tretej tretiny 4:3. V posledných okamihoch súboja sa po pravom krídle preštrikuje Pavel Daciuk a jeho pas na Henrika Zetterberga končí necelé štyri sekundy pred klaksónom gólom na 4:4, aby o víťazstve domácich Red Wings rozhodla krásna kľučka Nicka Lidströma v predĺžení.
Prvý hetrik Nicklasa Lidströma... Legendárny Nicklas Lidström, ktorý počas svojej bohatej kariéry získal snáď všetko, čo sa len dalo, sa 15. decembra teší zo svojho prvého hetriku, ktorým prispieva k porážke St. Louis Blues v pomere 5:2. Lidas zaznamenáva svoj prvý trojgólový zápas po 19 rokoch a 1.442 zápasoch v NHL. Okrem troch gólov získava i asistenciu. Henrik Zetterberg štyrikrát prihráva.
400. víťazstvo Chrisa Osgooda... Náročná denverská noc sa končí víťazstvom 4:3 v predĺžení, čím sa brankár Red Wings stáva len deviatym gólmanom histórie, ktorému sa podarilo magickej hranice dosiahnuť. V zápase z 27. decembra, v ktorom je Colorado lepším mužstvom, zaznamenáva Ozzie spolu 46 zákrokov. Nicklas Lidström získava celkom štyri body. Detroit strieľa všetky svoje góly v presilových hrách.
Franzénov ottawský gólostroj... Pri víťaznej prestrelke 7:5 v Ottawe z 2. februára 2011 strieľa Johan Franzén ako tretí hokejista za posledných 15 rokov päť gólov. V roku 1996 sa podaril rovnaký kúsok Sergejovi Fiodorovovi a v roku 2007 Mariánovi Gáboríkovi. K veľkolepému predstaveniu Franzéna sa dvoma asistenciami pridávajú obrancovia Nicklas Lidström a Brian Rafalski. Trikrát prihráva Henrik Zetterberg.
Pokorenie tímu Stevea Yzermana... 17. február sa stáva výnimočným dňom v histórii Detroit Red Wings. Je to vôbec po prvýkrát, čo bývalý kapitán Steve Yzerman stojí proti klubu ako súper, pôsobiac v tíme Tampa Bay Lightning v úlohe generálneho manažéra. Detroit víťazí na Floride 6:2 a teší tisíce svojich fanúšikov v St. Pete Times Forum, v ktorom si užíva prakticky domáce prostredie.
Nashvillský zvrat do histórie... V 23. minúte zápasu v Nashville z 2. apríla prehrávajú "Červené krídla" 0:3, no gólmi Jakuba Kindla a Justina Abdelkadera sa vracajú späť do hry. Abdelkader na začiatku tretej tretiny vyrovnáva na 3:3, aby sa Red Wings tešili po tečovaní Dannyho Clearyho v predĺžení. Detroit si zabezpečuje dvadsiaty postup do play-off v rade a jedenásty ročník za sebou so 100 a viac bodmi.
Kalifornský obrat snov... Ešte na začiatku 44. minúty piateho zápasu série so San Jose z 8. mája prehrávajú Red Wings 1:3 a sú blízko vyradenia. Avšak, v priebehu necelých dvoch minút prichádzajú góly Jonathana Ericssona a Dannyho Clearyho, aby sa sezóna predĺžila po zásahu Tomasa Holmströma z 54. minúty. Brankár Jimmy Howard k obratu dopomáha 39 zákrokmi. Pavel Daciuk získava tri asistencie.
Veľkolepé povstanie, časť tretia... Šiesty zápas série so San Jose z 10. mája štartuje Detroit tlakom a radou veľkých šancí, ktoré zostávajú nevyužité. Na začiatku tretej časti hry sa z prvého gólu duelu tešia hostia, no "Červené krídla" obracajú zásahmi Henrika Zetterberga a Valtteriho Filppulu. Na 3:1 upravuje gólom do prázdnej brány Darren Helm. Detroit vyrovnáva na 3:3 v sérii.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 01.08.2011
Čitatelia a návštevníci blogu Hockeytown Blog mali v uplynulých 62 dňoch možnosť zapojiť sa do hlasovania, ktoré pátralo po najlepšom zápase Detroit Red Wings v sezóne 2010/11.
Anketa bola spustená 31. mája 2011. Hlasujúci mali na výber nielen niektorú z deviatich možností, ale aj alternatívu akejkoľvek inej voľby, ktorej podobu mohli predostrieť v komentároch.
Veľkému letnému hlasovaniu je koniec, takže zrekapitulujme si všetky výsledky (* výsledky ankety v grafickej podobe sa viac nezobrazujú).
Sumár ankety predstavoval 174 odoslaných hlasov. Hlasovanie bolo výdatné najmä v prvých týždňoch, keď po prvých 21 dňoch presiahlo hodnotu 120 volieb. Vyrovnané pozície jednotlivých zápasov sa roztrhali v prvom júlovom týždni, kedy šiesty zápas série play-off so San Jose Sharks definitívne odskočil konkurentom a pre návštevníkov blogu sa so ziskom 37 hlasov stal najlepším v celej sezóne 2010/11.
Ak ste svoj hlas zaslali víťaznému zápasu, vedzte, že vaša mienka sa zhodovala aj s pohľadom samotného klubu. Duel z 10. mája 2011, ktorým "Červené krídla" opäť ušli hrobárovi z lopaty, bol pasovaný za najlepší aj na oficiálnom blogu Red Wings. Vyhlasovanie najpozoruhodnejších duelov sezóny na ňom odštartovalo po desiatich dňoch od vypadnutia z play-off a trvalo do 29. mája 2011.
Ponuka zápasov medzi poradím oficiálneho blogu a tohto blogu bola odlišná, o čo sa pričinila aj možnosť slobodnej voľby, ktorú využili dvaja čitatelia detroitredwings.blog.cz. Do ankety sa tak zapojili aj víťazné súboje na klziskách neskorších finalistov Stanley Cupu z Vancouveru a Bostonu.
YouTube: Obrovská príležitosť Dannyho Clearyho, 10.05.2011
YouTube: Fantastický zákrok Jimmyho Howarda, 10.05.2011
S odstupom času je jasné, že ten skvelý zážitok zo záverečného domáceho zápasu sezóny 2010/11 nemôžu nahradiť ani slová, ani zopár video návratov. Posledné víťazstvo "Červených krídel" v ročníku sa stalo veľkolepým predstavením, na ktoré sa bude ešte dlho spomínať.
Elektrizujúca atmosféra napratanej Joe Louis Areny motivovala hokejistov s okrídleným kolesom na hrudi k drvivému počiatočnému tlaku. I napriek rade obrovských šancí sa však skóre nemenilo. Spytovať svedomie si mohli najmä útočníci Drew Miller, Danny Cleary a Tomas Holmström.
Pavel Daciuk pridal k rade svojich magických kúskov aj odhlavičkovanie puku prilbou, no to všetko sa zdalo byť márne, keďže Sharks sa v úvode tretej tretiny dostali do vedenia vďaka Loganovi Coutureovi.
Red Wings predtým prehrávali 0:3 v sérii, vo štvrtom stretnutí stratili trojgólový náskok a v piatom otáčali pri dvojgólovej strate. Veľkolepého povstania sa napokon dočkali znova. Navyše, ich pozoruhodný návrat si získal nesmrteľnosť. Len po druhýkrát v histórii sa stalo, že Detroit dokázal vyrovnať sériu, v ktorej prehral úvodné tri duely. Red Wings tak napodobnili počin svojich predchodcov z finále Stanley Cupu 1945. Vo vtedajšom doháňaní tímu z Toronta "Červené krídla" neuspeli a sériu prehrali najtesnejším možným rozdielom.
Do úplného konca nebol dotiahnutý ani obrat v tohtoročnom play-off. Aj napriek vypadnutiu však platí, že Detroit Red Wings sa so sezónou 2010/11 rozlúčili so vztýčenými hlavami.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 31.08.2011
Doby, kedy sa v NHL pravidelne preháňala takmer tridsiatka hráčov zo Slovenska a často na šesťdesiat hokejistov z Čiech, sú preč. Ani jeden nám najbližší národ dnes dozaista nemá v najlepšej hokejovej lige sveta toľko zástupcov, koľko by si želal. Miestami možno dokonca natrafiť aj na mužstvá, v ktorých sa nejaký Čech alebo Slovák nájde len ojedinele. Európsky prím v súčasnosti patrí najmä Švédsku, zvyšné krajiny starého kontinentu zaznamenávajú zväčša každoročné výrazné ústupy. Počty domácich hokejistov nie sú vysoké ani v rámci celých organizácii, ktoré nezahŕňajú len kľúčovú 23-člennú aktívnu súpisku, zasahujúcu do hlavného diania NHL, ale aj mladých čakateľov so vstupnou zmluvou či naopak hokejistov, ktorí o svoj prvý zámorský kontrakt ešte len bojujú. Ak si chcel človek v týchto záznamoch o 60 až 70 klubových hokejistoch zalistovať vlani a v rámci tímu Detroit Red Wings, na spočítanie všetkých českých a slovenských hráčov, ktorí spadajú do jeho záujmov, mu bohato postačovali prsty na jednej ruke. Pri cnení za dobami minulými bolo na mieste aj spomínanie na zopár bývalých zástupcov, akými boli Dominik Hašek, Robert Lang Tomáš Kopecký či Marián Hossa. Dnešok veru nie je tým, čím býval, no rozhodne pôsobí dojmom svitania na lepšie časy. Lanský článok Našinci v organizácii Červených krídel čo-to naznačoval, a po roku a pred začiatkom novej sezóny 2011/12 možno stúpajúci trend potvrdiť znova. V Detroite sa pomaličky buduje silná základňa česko-slovenských hráčov, ktorá je pre obe stredoeurópske krajiny jednou z najväčších v celej NHL. Minimálne dočasne.
Hierarchia zo začiatku minulej sezóny 2010/11 sa priveľmi nezmenila. Na vrchole našincov opäť tróni útočník Jiří Hudler, ktorý má za sebou už viac ako 300 zápasov v NHL, no potrebuje výrazné spamätanie sa z minuloročného návratu z Ruska. Ten na ňom zanechal stopy a zasadil ho do pozície, kedy sa stal horúcim adeptom na odchod alebo výmenu. Karty sú rozdané a Hudlerova budúcnosť v tíme závisí od toho, či sa dokáže znova prezentovať tou výbornou hrou, ktorá ho zdobila v ročníku 08/09. Výrazný progres by mal čakať aj na ďalšieho českého zástupcu, zadáka Jakuba Kindla. Ten sa v poslednej sezóne stal stabilnou súčasťou hlavného kádra, keď nastúpil do 48 duelov základnej časti. V play-off však zostával sedieť iba na tribúne, čo by sa mohlo zmeniť už tento rok, kedy tréneri otvorene avizujú, že dostane oveľa viac priestoru. Nejaké to miestečko a občasná anabáza počas dlhodobej sezóny zrejme pripadne i na tretieho krajana v poradí, slovenského útočníka Tomáša Tatara. Rodák z Ilavy si vlani odkrútil svojich prvých deväť zápasov v NHL a podobne ako Kindl v nich zaznamenal svoj premiérový gól. V neposlednom rade sa stal jednou z hlavných postáv všetkých klubových nádejí a vybojoval si pozíciu hráča, po ktorom by mohli Red Wings v rámci povolávania z farmy siahať medzi prvými. O rovnaké privilégia budú chcieť usilovať aj českí mladíci Andrej Nestrašil a Petr Mrázek. Prvý menovaný forward si minuloročnými vynikajúcimi výkonmi v juniorskej QMJHL vybojoval trojročný nováčikovský kontrakt, o rok mladší gólman Mrázek sa zasa pripomenul skvelou anabázou v OHL a vstupnú zmluvu by v prípade priaznivých podmienok mohol dostať o rok.
Pätica našincov zostala rovnaká z minulého štartu ročníka, no od leta a poslednej edície draftu sa česko-slovenské rady v klube opäť výrazne rozšírili. Red Wings už tretí rok v rade siahli po českom alebo slovenskom mladíkovi a pod svoje krídla získali hneď trojicu krajanov. Technicky zdatný Slovák Tomáš Jurčo, ktorý v lanskej sezóne získal okrem iného aj prestížny Memorial Cup, sa dokonca stal ich vôbec prvou voľbou. Fyzicky disponovaný nitriansky odchovanec Marek Tvrdoň zasa padol do rany Krídel i napriek tomu, že mu posledný výborne rozbehnutý ročník v juniorskej WHL pokazilo zranenie ramena. Záverom draftu prišlo aj na tvrdého českého zadáka Richarda Nedomlela, ktorý je podľa referencií skautov nádejným defenzívnym bekom. Ak to všetko spočítame, v štruktúrach Detroit Red Wings momentálne natrafíme na osem českých alebo slovenských hráčov, nehovoriac pritom o dvoch zástupcoch mimo ľadu - skautovi Vladimírovi Havlůjovi a bývalom klubovom obrancovi Jiřím Fischerovi, ktorý má na starosti rozvoj mladých hráčov. S výnimkou zrelého Jiřího Hudlera (27 rokov) ide skutočne o mladé nádeje, ktoré by sa v prvom tíme mohli usadiť trebárs v druhej polovici tohto desaťročia Posledným štyrom menovaným našincom ešte nie je ani 20 a o svoju prvú profesionálnu zmluvu tak budú tvrdo bojovať. Red Wings sú organizáciou, ktorá dáva výchove svojich hráčov veľa trpezlivosti. Prebojovať sa do prvého tímu je tu ťažšie ako kdekoľvek inde, keďže benjamíni si musia najskôr preskákať niekoľko rokov medzi juniormi či vo farmárskej AHL. Šance sú pre všetkých rovnaké a záleží len na hráčoch samotných, ako sa s nimi popasujú. Z pozície stredoeurópskeho hokeja sa v Detroite môže jedného dňa vybudovať malý česko-slovenský tím, ktorý by bol hlavným záujmom ako českého, tak i slovenského fanúšika NHL. Zostáva nám preto veriť, že sa to jedného dňa skutočne podarí!
______________________________
MARTIN UŽÁK | 16.09.2011
Hokejové leto je niekedy označované titulom uhorkovej sezóny. Ľady arén sú rozpustené, hokejisti si užívajú dovoleniek so svojimi rodinami a veľkolepý program o stovkách zaujímavých zápasov sa na niekoľko mesiacov stáva minulosťou. Život v NHL sa však nezastavuje ani počas teplejších mesiacov a tohtoročné hokejové leto nebolo iné. Pre Detroit Red Wings sa začalo už krátko po polovici mája, kedy mužstvo opustilo boje v play-off a prizeralo sa zápoleniu zvyšných štyroch najlepších tímov. O interesantné udalosti však rozhodne nebola núdza. Pripomeňme si preto všetko významné, čo sa okolo Hockeytownu v posledných troch až štyroch mesiacoch voľna udialo. Záznamy sú radené chronologicky. V artikli sa okrem iného dočítate aj o najzaujímavejších a najpodstatnejších novinkách z období, ktoré sa viažu ešte k minulému ročníku, no význam začnú naberať až v nasledujúcej edícii. Za všetky tieto staršie správy hovorí ukončenie kariéry Briana Rafalskiho a trojročný nováčikovský kontrakt dvadsaťročného českého centra Andreja Nestrašila. Chronológia končí aktuálnou polovicou septembra, keďže od oficiálneho začiatku prípravného kempu na nový ročník 11/12 nás delia už len hodiny.
Jún 2011: Legendárny Lidas zostáva
Júl 2011: Lúčenie s velikánmi zlatej éry
August 2011: Pozoruhodnosti spoza opony
September 2011: Smutné správy z Ruska
______________________________
MARTIN UŽÁK | 07.10.2011
Dnešným nočným zápasom proti tímu Ottawa Senators odštartujú Detroit Red Wings novú sezónu 2011/12. Na úspešný klub, ktorý si v posledných dvoch desaťročiach vydobyl výsostné postavenie, čaká ročník o množstve otázok a odpovedí. Dvadsiatka postupov do play-off v rade a jedenásť sezón za sebou s minimálne stobodovým ziskom v základnej časti sú aj naďalej méty, ku ktorým sa v poslednom období nedokáže priblížiť žiaden súper. Krídla beztak vstupujú do fáz, ktoré tu v minulých rokoch neboli. Mužstvo sa bude snažiť prekročiť tieň neúspešnosti v druhom kole vyraďovacích bojov, i keď naďalej zostáva jediným tímom súťaže, ktorý sa v ňom predstavil v každej povýlukovej sezóne. Rovnako tak príde aj na vstupy nových či mladých hráčov a tiež aj na túžbu po ročníku bez väčšieho množstva zranení, ktoré v posledných dvoch edíciách kolektív rozhodne neobchádzali. Rada výziev a zmien - aj tak sa javí práve štartujúca sezóna 11/12 v Hockeytowne.
Najväčším zásahom do dlhodobo úspešnej organizácie je vždy ústup lídrov, ktorí by mali byť nahradení. Detroit musel po výluke každoročne stráviť nejaký ten odchod svojej legendárnej osobnosti, no v lete 2011 si prišiel na naozaj veľké rany. S kariérou v NHL sa rozlúčili veteráni Chris Osgood, Kris Draper, Brian Rafalski a Mike Modano. Najmä prví dvaja menovaní boli tými veľkými ikonami minulých liet a postavami, ktoré bude potrebné postupom času zastúpiť. Tentoraz sa však Red Wings chovali skôr zdržanlivejšie a po mnohých rokoch sa v ich súvislosti začalo hovoriť o tom, že sa v lete nijak výrazne neposilnili. Tento fakt sa pokúsi klub vyvrátiť svojimi vlastnými zdrojmi, trpezlivo vychovávanými mladými hráčmi, ktorí by mali povýšiť na nový výkonnostný level a postúpiť na vyššie a dôležitejšie pozície. Najstaršiu gardu, pamätajúcu ešte výslnie z prelomu tisícročí, zastupujú už len švédske legendy Tomas Holmström a Nicklas Lidström. I keď to znie akokoľvek zvláštne, Red Wings sa chtiac-nechtiac skutočne menia.
Krídla sa samozrejme neobmieňajú len na "povrchnej" báze priemerného veku tímu. Postupná obmena kádra selektuje popri odchodoch veteránov, vstupoch mladých hráčov a príchodoch novicov tiež hokejistov, ktorí sa musia výrazne zlepšiť. V práve štartujúcom ročníku 11/12 budú pod tlakom najmä obranca Jonathan Ericsson a forward Jiří Hudler. Nie je tajomstvom, že práve títo zástupcovia sa javia ako najhorúcejší adepti na prípadnú výmenu. Výraznejší pohyb v kádri počas rozbehnutej sezóny nemožno nikdy vyvrátiť, čo dotvrdzuje i súčasný značný priestor pod platovým stropom. 5 miliónov k dobru je tučný súčet, akým Red Wings v posledných troch rokoch nikdy nedisponovali, čo môže výrazne dopomôcť v prípade potreby doplnenia kádra pred uzávierkou prestupov, alebo tiež v prípade väčšieho využitia talentov z farmárskeho tímu v Grand Rapids. Konkurencia je našťastie stále ohromná a rozhodne sa v nej budú chcieť presadiť i hráči, ktorí budú bojovať o nové zmluvy. Okrem spomínaného Hudlera bude pod väčším drobnohľadom aj výkonnosť obrancov Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta, ako aj útočníkov Darrena Helma, Justina Abdelkadera či Todda Bertuzziho.
V herných sférach sa Red Wings budú chcieť zamerať najmä na dobrý štart a rýchly posun na pozície zaručujúce play-off, čo im v lanskej sezóne vyšlo dokonale. Zlepšenie je potrebné v hre v početnej nevýhode, v ktorej patria Krídla len medzi priemer súťaže. Rovnakou snahou bude i zvýšenie kvality v defenzíve, ktorá by sa mala stať pevnejšou, silnejšou, tvrdšou a akousi hutnejšou. Táto vízia ešte výraznejšieho uľahčenia práce pre gólmanov je badateľná ako na niektorých letných posilách, tak aj na výberoch v poslednom drafte. Rovnako bude zaujímavé sledovať avizované roztrhanie Pavla Daciuka s Henrikom Zetterbergom, ako aj presun Valtteriho Filppulu z pozície centra na krídlo. Mužstvo čaká aplikácia miestami veľmi výrazných zmien, no do karát môže občas hrať charakter samotného programu základnej časti, ktorý je o väčších sériách zápasov hraných na domácom ľade. V neposlednom rade tiež môže ísť o poslednú sezónu, ktorú Detroit Red Wings odohrajú ako zástupcovia Západnej konferencie. Rozhodne sa teda je na čo tešiť, rozhodne je čo sledovať. Zostaňte u všetkého podstatného!
______________________________
MARTIN UŽÁK | 22.10.2011
Predstavenie novej masky Jimmyho Howarda, na ktorej nechýba spomienka na tragicky zosnulých hráčov Lokomotivu Jaroslavľ. Pätnásť rokov od angažovania Brendana Shanahana z Hartfordu. Oznam o menovaní Chrisa Cheliosa do pozície asistenta trénera USA na novembrovom turnaji Deutschland Cup, ale aj zmienka o nedávnom ďakovnom turné hráčov "Červených krídel".
To všetko je len zlomok správ, ktoré môžete od 12. septembra 2011 nachádzať na Facebooku, a to v rámci statusov stránky Detroit Red Wings CZ & SK. Profil, ktorý má plniť funkciu česko-slovenského fanklubu najlepšieho tímu posledných 15 rokov, nájdete na adrese facebook.com/HockeytownBlog.sk.
Česko-slovenský profil Red Wings som vytvoril s cieľom zaplátať určitú dieru, ktorú bolo v našich končinách vždy cítiť. Dlhodobo najlepšiemu klubu NHL nebola v Čechách a ani na Slovensku venovaná žiadna súdržná pozornosť, ktorá by mala podtext akéhosi fanklubu, ktorý aktívne zdieľa informácie o "Červených krídlach" v komunite českých a slovenských fanúšikov. Tento nedostatok som sa pokúsil napraviť na stále populárnejšej sociálnej sieti, ktorá sa stáva bežnou súčasťou života nás všetkých.
V súčasnosti má na Facebooku svoj český, slovenský alebo česko-slovenský profil takmer celá polovica tímov NHL. Komunita Detroit Red Wings CZ & SK sa od týchto stránok (zatiaľ) nijak výrazne neodlišuje. Hlavným zámerom fanklubu je prezentácia čohokoľvek pozitívneho, čo sa spája s "Červenými krídlami". Snahou nie je iba informovanie o dôležitých udalostiach, ale aj zdieľanie súvisiacich správ a zaujímavostí, ktoré sa na internete bežne objavovať nemusia.
Cieľom do budúcnosti je vytvoriť oddanú skupinu ľudí s rovnakými obľubami, v ktorej však nebude žiadnej tolerancie pre vulgárne nezhody a zbytočné negatíva, na aké sme zvyknutí z iných fór a stránok.
Prítomnosť takéhoto fanklubu je na mieste z dôvodu, že Detroit Red Wings sú organizáciou s potenciálnou česko-slovenskou budúcnosťou. Srdce človeka skutočne zaplesá, keď vzhliadne na výpis našincov, ktorí v štruktúrach klubu pôsobia alebo majú k tomuto pôsobeniu veľmi blízko.
Jiří Fischer, Vladimír Havlůj, Jiří Hudler, Tomáš Jurčo, Jakub Kindl, Petr Mrázek, Richard Nedomlel, Andrej Nestrašil, Tomáš Tatar a Marek Tvrdoň - to všetko sú zástupcovia s rôznymi súčasnými či (snáď) budúcimi úlohami, ktorí robia našim krajinám výborné meno.
Tak neváhajte a podporte ich tiež!
______________________________
MARTIN UŽÁK | 14.11.2011
Detroit Red Wings majú za sebou prvých 15 zápasov novej sezóny 11/12. Pohodlný domáci program o šiestich stretnutiach v rade v Joe Louis Arene sa cez víkend definitívne skončil a mužstvo už vzhliada k práve štartujúcemu štvorzápasovému tripu na klziskách súperov, počas ktorého nalieta viac ako 7 tisíc kilometrov a nastúpi na horúcom ľade v St. Louis, San Jose, Los Angeles a Anaheime. Prechod z jednej veľkej šnúry duelov do druhej je niečím, čo červené krídla dosiaľ ešte neabsolvovali, no ak prihliadneme na ich výsledkovú listinu, s určitými sériami už skúsenosti v tomto ročníku majú. Vôbec pritom nejde o bezvýznamnú prax - úvodných 40 dní základnej časti bolo v prvom rade o veľkých výšinách a veľkých pádoch. Štatisticky pôsobia výsledky Red Wings skutočne celkom jednoducho - päť výhier v rade vystriedalo šesť porážok, aby sa následne pridali ďalšie štyri víťazstvá. Niektoré čísla vyznievajú pozitívne, na iných sa zasa odrazila nepríjemná zatrpknutosť, ktorá mužstvo v takejto enormnej šírke postihla po prvýkrát od februára 2008. Tak či onak, kolektív z Hockeytownu momentálne tkvie v závese za divíznym lídrom z Chicaga a stíha najlepšiu desiatku tímov v celej súťaži. Red Wings si možno priali byť v tomto období niekde inde, no po všetkom, čo ich v posledných týždňoch postihlo, je to predsa len veľmi dobrá vizitka.
Šesťzápasová šnúra porážok, ktorá červené krídla trápila od tretej dekády októbra až do počiatku novembra, sa podpísala pod zosadenie tímu z čelných priečok súťaže. I keď sa v prvých piatich zápasoch Detroitu podaril dokonalý štart o stopercentnom desaťbodovom zisku, na ďalšie napĺňanie misie o trvalom udržaní sa v popredí si museli zverenci trénera Mikea Babcocka počkať. Kríza, ktorá sa spustila 22. októbra po vysokej prehre 1:7 na ľade Washingtonu, zasadila mužstvo do nepríjemného kŕča o veľkých ťažkostiach so strieľaním gólov. I keď bolo prelomenie tohto neblahého defektu len otázkou času, trápenie krídel sa predsa len zapísalo aj do dejín. Tohtoroční výborne štartujúci Red Wings sa zrazu stali prvým tímom histórie NHL, ktorý na výhry v úvodných piatich dueloch sezóny dokázal nadviazať šiestimi prehrami. Počas neúspešnej šnúry nastrieľal Detroit iba chudobných 6 gólov, zatiaľ čo sám inkasoval až v 22 prípadoch. Vykúpenie na seba nechalo čakať dlhých 15 dní, no po pozviechaní sa Wings znova vrátili do víťazných koľají. V zostávajúcom štvorzápasovom programe na domácom ľade si postupne poradili s protivníkmi z Anaheimu, Denveru, Edmontonu a Dallasu, aby popritom zaznamenali mimoriadne pozitívne skóre 18:4.
Hra čísel bola počas neúspešnej šnúry nelichotivá, no Red Wings aktuálne pôsobia dojmom, že sa definitívne spamätali a ich sebadôvera sa vrátila. Nech už je doterajší priebeh sezóny o povrchnom obkolesení pádu na dno sériami víťazstiev akokoľvek tendenčný, samotný hokej krídel pôsobí konštantným dojmom, ktorý sa zväčša nestrácal ani počas streleckých nezdarov. Zápasy nie sú bohaté na góly tak, ako tomu bolo v posledných troch sezónach, no Red Wings konečne začínajú napĺňať svoju víziu o nepodvratnej defenzíve. V porovnaní s minulosťou v ich hre viac nebádať množstvá fatálnych strát puku na vlastnej polovici, ktoré by ponúkali súperovi nebezpečné brejkové situácie. Celý tím sa prezentuje poctivou obranou, aktívnym pohybom a vracaním sa hlboko do vlastného pásma, čo núti súperov pripravovať svoje kombinácie na celej dĺžke klziska. Wings skrátka viac dbajú na celoplošnú hru, sú zväčša veľmi trpezliví, pozorní a v kritických chvíľach mimoriadne opatrní. Väčší dôraz na defenzívny prejav hry sa pritom nijak výrazne neprejavuje na ich streleckej potencii (samozrejme s výnimkou kŕčovitej šnúry prehier, ktorá - ako sa zdá - bola však v prvom rade otázkou psychiky). S priemerom 35,8 pokusov na zápas je Detroit najčastejšie strieľajúcim tímom súťaže, pričom až v troch z posledných štyroch súbojov dokázal skórovať päťkrát.
Individuálne výkony hokejistov v úvodných 15 zápasoch možno hodnotiť z dvoch uhlov pohľadu. Ak sa šnúra prehier na hre niektorých hráčov nijak výrazne neprejavila, obdiv si rozhodne zasluhujú obranca Nicklas Lidström a najmä brankár Jimmy Howard. Zatiaľ čo štyridsaťjedenročný legendárny kapitán opäť nadväzuje na svoj nebývalý rýchly štart a okolie ohuruje ohromnou presnosťou a trvale vysokým štandardom, prvý gólman krídel sa pomaličky derie medzi brankársku elitu NHL a znova sa výrazne hlási o slovo v rámci udeľovania statusu najužitočnejšej súčasti tímu. Grandiózne sa prezentuje aj potentný Johan Franzén, pri ktorého akomkoľvek streleckom zápise dokázali Red Wings dosiaľ vždy zo zápasu odísť s dvoma bodmi. Znamenite sa javí aj spojenie mladíkov Justina Abdelkadera a Darrena Helma, ako aj spolupráca Jonathana Ericssona s Jakubom Kindlom v treťom obrannom páre. Zaujímavou postavou je rozhodne aj Drew Miller, ktorý pôsobí v porovnaní s minulým ročníkom ďaleko energickejšie. Naopak, ešte stále sa celkom nedarí Henrikovi Zetterbergovi či Pavlovi Daciukovi. Obaja kľúčoví muži sa v ofenzíve rozbiehajú pomalšie, no ich pomoc zadným radám je na druhú stranu vynikajúca. Trebárs sám Daciuk síce čaká na presný zásah už 10 duelov, no podľa oficiálnej stránky NHL je opäť suverénnym lídrom súťaže v počte odobratých pukov.
Keď už súčasných Detroit Red Wings obraciame z akýchkoľvek strán, záverom určite nemožno opomenúť ani fúru ich aktivít mimo ľadu, ktoré robia veľkú radosť fanúšikom a sú bez okolkov najväčšou ozdobou celého Hockeytownu. Každoročný tradičný program mimo tréningov a zápasov je vždy bohatý, no v tejto sezóne povýšili krídla svoje aktivity ešte do väčších výšok. Niet týždňa, v ktorom by sa s ich prispením nezbierali peniaze na charitatívne účely, niet týždňa, kedy by zástupcovia mužstva nenavštívili detskú nemocnicu či nepodporili ľudí, ktorí to naozaj potrebujú. I keď sa na ľade možno nedarí tak, ako by si megalomanská predstava želala, mimo neho niet najmenších pochýb o tom, že tohtoročné červené krídla v ničom nezaostávajú za svojimi predchodcami a sú maximálnou možnou mierou opradené vášňou, tradíciou, oddanosťou a profesionalitou, ktorá sa pod značkou "Detroit Red Wings" ukrýva. Fanúšikovia samotní sa svojmu milovanému klubu odplácajú prakticky rovnakou mincou, keď dokázali domácu Joe Louis Arenu vypredávať nepretržite od 19. decembra 2010, čo v súčasnosti číta sériu 38 stretnutí v rade. Krídla už stihli stráviť úspešnú šnúru víťazstiev, no taktiež sa preniesť cez nepríjemnú sériu porážok. Nech sa ale dialo čokoľvek, nikdy sa nemuseli obávať o stratu tej ohromnej podpory, ktorej sa im neustále dostáva, a na oplátku dokázali priaznivcom venovať mnoho krásnych momentov, ktoré pripomenuli, že rozbehnutá sezóna možno nie je celkom ideálna, no rozhodne je stále veľmi dobrá. Zostáva veriť, že to vydrží aj naďalej.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 20.11.2011
Priznávam, že vyzdvihovanie hokejistu do nebies by malo mať isté hranice. Priznávam, že ak ho človek vidí len počas desiatich minút za zápas a mimo gólovej produkcie, kredit by mal byť udeľovaný s mierou.
Cez to všetko však musím priznať, že hra, ktorú predvádza útočník Drew Miller, sa mi nesmierne páči.
Tento dvadsaťsedemročný hokejista, hrávajúci s číslom 20, síce nepatrí medzi najväčšie opory Red Wings, no nič to nemení na skutočnosti, že je mimoriadne cennou súčasťou mužstva z Hockeytownu.
Rodák z mestečka Dover zostal verný svojej povesti poctivého a pracovitého forvarda aj vo včerajšom stretnutí na ľade Los Angeles Kings. "Červené krídla" zvíťazili 4:1 a v žiari reflektorov objavili rozprávkové individuálne výkony Pavla Daciuka, Niklasa Kronwalla, Jimmyho Howarda či nováčika Brendana Smitha. Prehliadaný Drew Miller si však z podielu na celkovom úspechu znova utrhol poriadny kus.
Millsie, ako sa mu v Detroite hovorí, prispel k ubráneniu piatich domácich presiloviek, neustále forčekoval a bleskurýchlo sa vracal pomáhať do obranných radov. Popri tom sa postaral aj o niekoľko lahodných ofenzívnych akcií.
Koncom štvrtej minúty poslal do súboja s gólmanom L. A. Coryho Emmertona. V 16. minúte mu chýbal len kúsok šťastia, aby stojac pri pravej tyči skóroval. Pripomenúť sa dokázal aj v tretej časti, keď spolu s Darrenom Helmom a Justinom Abdelkaderom roztočil v pásme súpera poriadny kolotoč.
V stretnutí s Kings odohral celkom 11 minút a 6 sekúnd. Na konto mu pribudol jeden strelecký pokus, no tentoraz nezaknihoval žiaden bod, žiadnu zblokovanú strelu, hit, odobratie puku či účasť na vhadzovaní. Napriek tomu znova oslnil svojou najväčšou zbraňou, a síce univerzálnosťou, ktorá sa s jeho menom rýmuje najlepšie a ktorá ho zdobí spôsobom, aký nenapodobní mnoho jeho spoluhráčov.
V zápase v Los Angeles Miller postupne nastúpil po boku deviatich útočníkov. Zo všetkých 18 hráčov Red Wings na ľade si s ním nezahrali iba Jiří Hudler a Johan Franzén. Ak človek prihliadne na fakt, že mnoho hokejistov sa po zmene pozície či spoluhráča vo formácii často dokáže vytratiť do neznáma, Millerova schopnosť plynule zapadnúť do akéhokoľvek herného modelu zasluhuje oprávnený obdiv.
Millerove pendlovanie zostavou ponúka mnoho zaujímavých situácií. Jedna taká sa objavila aj 25. októbra 2011 pri zápase v Columbuse, kedy sa Drew na chvíľu postavil do útoku k Tomasovi Holmströmovi (č. 96) a Justinovi Abdelkaderovi (8). Hneď ako sa táto trojica v polovici 47. minúty objavila na ľade, okamžite sa (možno i vám) vynorila príjemná spomienka na sezónu 2001/02, kedy v jednej formácii o rovnakých číslach dresov hrali okrem Holmströma aj legendárni Igor Larionov (8) a Luc Robitaille (20).
Nech sú herné dispozície Drewa Millera natočené akýmkoľvek smerom, aj naďalej ho neprestáva zdobiť konštantne vysoká výkonnosť, čo sú pre tvrdo bojujúcich Red Wings veľmi cenné zistenia.
V doterajšom priebehu ročníka 2011/12 Miller odohral 16 zápasov, v ktorých zaznamenal šesť bodov (2+4). V rozmenení na drobné má vykročené k najlepšej sezóne vo svojej kariére.
Miller je jednou z hlavných príčin, ktoré ťahajú Red Wings z dlhodobo priemernej hry v oslabení. Ak je práve na ľade, Detroit síce nemusí žiariť v ofenzíve či heroicky ustávať tlak súpera, no v každom prípade hrá solídne, rozvážne a šikovne. Millsie tomuto faktu napomáha najmä svojou obetavosťou.
V tímovej štatistike plusových a mínusových bodov ho aktuálne zatieni len obranca Ian White. V rámci hry v oslabení sú z útočníkov viac využívaní len Darren Helm a Patrick Eaves. Zanedbateľných nie je ani jeho deväť zblokovaných striel, ktoré z forvardov prekoná iba Johan Franzén.
Čísla Drewa Millera pôsobia výborne, no predsa len nie sú tým pravým a prvoradým aspektom, ktorý k nemu radí status jedinečného hokejistu. Millsieho najväčšou ozdobou je dozaista konštantne výborný dojem a množstvo kvalitnej čiernej roboty, ktorú v štatistikách objaviť nejde.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 26.12.2011
Úvodným zápasom medzi Kanadou a Fínskom sa v mestách Calgary a Edmonton začína juniorský svetový šampionát, ktorý sa v posledných rokoch hráva v tradičnom termíne od 26. decembra do 5. januára.
Desiatka národných výberov sa v dvoch základných skupinách a vyraďovacej fáze stretne v celkom 31 súbojoch. V základnej skupine "A" si sily zmerajú Lotyšsko, Rusko, Slovensko, Švajčiarsko a Švédsko. V nabitej skupine "B" na seba okrem Fínov a Kanaďanov narazia aj výbery Česka, Dánska a USA.
Zlato z lanských majstrovstiev obhajujú Rusi, striebro Kanaďania a bronz Američania. Tieto výbery patria spolu so Švédmi a Fínmi aj medzi hlavných favoritov turnaja.
Zvučnej akcie, na ktorej môžu svoju vlasť reprezentovať hráči narodení v roku 1992 a neskôr, sa zúčastní aj pätica mladíkov draftovaná tímom Detroit Red Wings. Poďme si ich preto predstaviť.
Bäckman, Mattias (Švédsko)... Talentovaný devätnásťročný zadák bude chcieť na turnaji zúročiť skúsenosti z pôsobenia v tíme Linköpings HC, v ktorom sa stretol aj s bývalým hráčom Red Wings Markom Hartiganom. V aktuálnej sezóne odohral v najvyššej švédskej súťaži doposiaľ 26 stretnutí (priemerný ice-time 15:44) s bilanciou jedného gólu v presilovke a piatich asistencií, čím je priebežne štvrtým najproduktívnejším obrancom mužstva. "Červené krídla" draftovali Bäckmana v 5. kole draftu 2011 zo 146. pozície. Podľa hodnotení skautov sa prezentuje vynikajúcim prehľadom, opatrnosťou, pohyblivosťou a obstojnou ofenzívou. Za jeho slabiny je považovaná chýbajúca sila a veľkosť a s nimi spojená fyzická hra.
Jurčo, Tomáš (Slovensko)... O dva dni devätnásťročný rodák z Košíc by mal byť jedným z ťahúňov slovenskej reprezentácie, čomu nasvedčujú aj jeho súčasné výkony v tíme Saint John Sea Dogs (QMJHL), v ktorom sa opäť radí medzi najproduktívnejších hráčov. V aktuálnom ročníku odohral zatiaľ 30 duelov a nazbieral v nich 45 bodov. Je druhým najlepším hokejistom klubu v počte gólov (21), zásahov v presilovkách (6), plusových bodov (28) i striel na bránku súpera (125). Na šampionáte dvadsiatok sa predstaví už po druhýkrát. Vlani pomohol Slovákom k záchrane v elitnej kategórii jedným gólom v šiestich dueloch. Technicky vyspelého Jurča si Red Wings vybrali v 2. kole draftu 2011 zo svojej vôbec prvej voľby (35. celkovo).
Mrázek, Petr (Česko)... Neustále sa zlepšujúci gólman bude na turnaji najsledovanejším mladým talentom Red Wings. Rodáka z Ostravy si Detroit vybral zo 141. pozície draftu 2010 a nedávno svoju spokojnosť potvrdil podpisom nováčikovskej zmluvy. Najlepší brankár lanskej sezóny OHL pokračuje tretím rokom v tíme Ottawa 67's. V doterajšom priebehu ročníka 2011/12 má na konte 29 zápasov, v ktorých zaknihoval 16 víťazstiev. Devätnásťročný Mrázek si zahrá na svojom premiérovom šampionáte tejto kategórie, a to vďaka zrušeniu kontroverzného zákazu zo strany jeho materského klubu HC Vítkovice. O jeho niekdajšej nemožnosti nastúpiť na posledných MS sa dočítate v mojom komentári Kauza Petr Mrázek & Adam Polášek.
Pulkkinen, Teemu (Fínsko)... Forward s výbornou strelou je jediným talentom Red Wings, ktorý si ako výber Detroitu zahral aj na minuloročnom šampionáte. Rodák z mesta Vantaa oslávi v priebehu turnaja svoje dvadsiate narodeniny a rozhodne bude chcieť nadviazať na svoje lanské výkony, keď sa do štatistík produktivity zapísal v každom zápase Suomi a s deviatimi bodmi (3+6) sa stal ich najproduktívnejším hráčom. Štvrtý výber Red Wings z draftu 2010 (111. celkovo) hráva druhým rokom v základnej zostave fínskeho veľkoklubu Jokerit Helsinki, kde mu pred odchodom na turnaj patrila prvá priečka bodovania za 22 zápisov (9+13) v 32 stretnutiach. Aj vzhľadom na tieto výsledky by mal byť jednou z opôr fínskeho tímu.
Tvrdoň, Marek (Slovensko)... Krídelník vlani sužovaný zraneniami sa v aktuálnej sezóne WHL vyšvihol na druhé miesto bodovania svojich Vancouver Giants, keď v 33 zápasoch nahromadil 37 bodov za 14 gólov a 23 asistencií. Red Wings po ňom siahli na drafte 2011 z celkovej 115. pozície a na uchovanie prednostných práv ho musia najneskôr do 1. júna 2013 odmeniť kontraktom. Tvrdoň má teda dostatok priestoru na dokazovanie svojich kvalít. Fúru príležitostí by mal tento rodák z Nitry dostať aj na samotnom šampionáte. Dominuje najmä kombináciou svojej veľkosti a rýchlosti, čo ho predostiera do úlohy silového útočníka, ktorý by sa mohol výrazne presadzovať. Mal by byť jednou z kľúčových postáv slovenského výberu.
Na šampionáte sa nepredstaví obranca Alexej Marčenko (205. pozícia v drafte 2011), ktorý bol síce zaradený do úvodného kempu Ruska v Novogorsku, no neskôr zo širšej nominácie vypadol. Marčenko stihol v aktuálnom ročníku nakuknúť do tímu KHL CSKA Moskva po tom, čo sa pozviechal z vážneho zranenia kolena. Mimo hry sa však ocitol opäť a na ľad by sa mal vrátiť až v priebehu marca 2012.
Red Wings budú na turnaji reprezentovaní ešte jedným svojím zástupcom. Rovnako ako vlani, aj tentoraz bude českým asistentom trénera Jiří Fischer, ktorý v Detroite pôsobí ako riaditeľ hráčskeho rozvoja.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 06.01.2012
Finálovým duelom medzi reprezentačnými výbermi Švédska a Ruska (1:0 po predĺžení) sa v kanadských mestách Calgary a Edmonton skončil 36. juniorský svetový šampionát v ľadovom hokeji.
V 20 stretnutiach šampionátu boli lákadlom aj mladíci, ktorých draftovali Detroit Red Wings. Detroit mal svoje mladé nádeje v mužstvách Česka, Fínska, Slovenska a Švédska, pričom všetci ním draftovaní hokejisti nastúpili aj vo vyraďovacej časti. Niektorí sa pritom zaradili medzi najlepších hokejistov turnaja.
Poďme si výkony a výsledky talentov Red Wings zrekapitulovať:
Bäckman, Mattias (Švédsko)... Siedma voľba Red Wings na drafte 2011 (146. celkovo) sa na turnaji prezentovala zdatnou pohyblivosťou, opatrnosťou a jednoduchou hrou. Tento devätnásťročný rodák z Linköpingu odohral polovicu svojich šiestich zápasov ako siedmy bek mužstva, väčšinou však nastupoval v treťom obrannom páre Tre Kronor. Pri jeho pobyte na ľade inkasoval zlatý švédsky výber len dva góly; Bäckman (# 5) bol pritom priamym účastníkom siedmich zásahov svojho mužstva. Do štatistík sa výraznejšie zapisoval najmä v dueloch základnej skupiny "A". V sumári si na svoje konto pripísal štyri trestné minúty, 14 striel na bránu a tri asistencie, vďaka ktorým sa stal tretím najproduktívnejším bekom tímu.
Jurčo, Tomáš (Slovensko)... Najjagavejšia hviezda slovenského výberu nesklamala a svoje mužstvo dotiahla k postupu do štvrťfinále. Útočník s číslom 13, ktorého si Red Wings vybrali v druhom kole draftu 2011 z 35. pozície, ovládol bodovanie tímu vďaka gólu a siedmim asistenciám. Toto prvenstvo mu nevzalo ani vynechané stretnutie s Českom, do ktorého nenastúpil pre zranenie. Patril medzi najlepšie nahrávajúcich hokejistov šampionátu, v produktivite turnaja sa umiestnil na jedenástom mieste. Bol vyhlásený najlepším hráčom Slovenska v stretnutí s Ruskom, no najviac žiaril pri obrate proti Švajčiarsku, keď sa predviedol piatimi asistenciami. Nazbieral aj štyri plusové body, štyri trestné minúty a 16 striel.
Mrázek, Petr (Česko)... Talentovaný gólman, ktorého si Red Wings vybrali zo 141. miesta draftu 2010, sa turnaja mohol zúčastniť vďaka zrušeniu kontroverzného zákazu reprezentovať. Hneď ako si na seba obliekol dres s číslom 2, stal sa jednou z najvýraznejších postáv šampionátu, po ktorého skončení bol vyhlásený najlepším gólmanom a tiež členom All-Star tímu. Ostatných mužov v maske prekonal v tomto smere aj napriek tomu, že sa so svojím tímom neprebojoval medzi štyroch najlepších, čo sa stalo len tretíkrát v histórii (1984, 1991). Rodák z Ostravy žiaril predovšetkým v zápase s USA, keď kryl 52 striel súpera a v závere mu chýbali len centimetre na to, aby strelil gól. Mrázek zaznamenal tri víťazstvá a úspešnosť zákrokov 92,79 %.
Pulkkinen, Teemu (Fínsko)... Najčastejšie strieľajúci muž šampionátu (42 pokusov) bol podobne ako vlani jedným z najlepších hráčov svojho výberu, keď v siedmich dueloch nahromadil 10 (6+4) bodov, vďaka ktorým sa umiestnil na piatom mieste produktivity. Pulkkinen nastupoval v prvom útoku Suomi po boku bratov Mikaela a Markusa Granlundovcov, s číslom 6 na drese. Žiaril najmä v zápase proti Dánsku, keď zaznamenal päť (4+1) bodov a rekordných 13 striel. Nedarilo sa mu v súboji o tretie miesto s Kanadou, v ktorom nepremenil nariadené trestné strieľanie. Red Wings si ho vybrali zo 111. pozície draftu 2010. O rok si na MS juniorov už nezahrá, jeho štatistiky tak dosiahli hodnotu 19 (9+10) bodov v 13 dueloch.
Tvrdoň, Marek (Slovensko)... Krídelník, ktorý bol Detroitom draftovaný v roku 2011 z celkovej 115. pozície, hral počas šampionátu v druhom útoku slovenského výberu s číslom 17 na drese. V šiestich stretnutiach si na konto pripísal štyri (3+1) body. Dva jeho presné zásahy prišli v presilovke, jeden mal status víťazného gólu. Okrem štyroch mínusových bodov nazbieral aj 14 trestných minút, čím bol druhým najvylučovanejším Slovákom na turnaji. Bol však aj druhým najčastejšie strieľajúcim mužom svojho tímu, keď nahromadil 18 streleckých pokusov. Sedem zo svojich 18 striel vyslal v zápase s Lotyšskom, čo bol najlepší počin z hráčov na ľade. V mužstve sa každopádne výraznejšie nepresadil a zatienili ho iní hráči.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 17.01.2012
Asi len málokto čakal, že by sa súčasným Detroit Red Wings podarilo dostať do bohatej klubovej histórie vďaka zápisu, ktorý svojho času nedosiahli ani dominantné výbery z predošlých dvoch dekád.
Súčasní hokejisti z mesta motorov však nezostali zvučnej povesti svojej organizácie nič dlžní.
Pohodlný nočný triumf 5:0 nad tímom Buffalo Sabres priniesol už pätnáste domáce víťazstvo Detroit Red Wings za sebou, vďaka čomu bol pokorený takmer 47 rokov starý klubový rekord.
Red Wings dosiahli na obdivuhodnú métu v stretnutí so súperom, ktorý prechádza historickou šnúrou tiež. Pre Buffalo Sabres však táto séria dozaista nie je takou, akú by si želali. Dnešnou nočnou porážkou v Joe Louis Arene totiž predĺžili svoju márnu snahu o zisk bodu na ľade protivníka už na deväť zápasov v rade.
O zastavení alebo pokračovaní jednej či druhej série sa pred samotným začiatkom duelu veľa polemizovalo, no všetko nakoniec zostalo po starom a oba tímy svoje série natiahli. Detroit a Buffalo si zmerali sily len v 22. vzájomnom zápase od sezóny 1995/96, pričom Sabres prehrali už devätnásty raz.
Pôvodný rekordný zápis bol v Detroite vytvorený počas ročníka 1964/65. Detroit Red Wings vtedy hrávali v legendárnej hale Olympia a 14 zápas trvajúcu víťaznú šnúru vytvorili medzi 21. januárom až 27. marcom 1965. Vo vtedajšej druhej polovici základnej časti mal Detroit vykročené k ďaleko lepším číslam, nezvládol však záverečný súboj dlhodobej sezóny z 28. marca, keď podľahol tímu Toronto Maple Leafs (0:4). V domácej neporaziteľnosti pritom pokračoval aj v troch následných stretnutiach play-off s Chicago Blackhawks.
Kontúry nového historického maxima sa začali tvoriť už 5. novembra 2011, kedy Detroit porazil Anaheim (5:0). Z predošlej a dosiaľ najväčšej hernej krízy v aktuálnej sezóne 2011/12 (šesť porážok v rade z prelomu októbra a novembra) sa dostal bravúrnym spôsobom, keď prvých 10 zápasov úspešnej série dohral s minimálne dvojgólovým náskokom. Na novom klubovom rekorde je impozantná aj skutočnosť, že Red Wings nedokázala obrať o čo i len jeden jediný bod takmer polovica tímov súťaže.
Ak by človek chcel obe veľkolepé série zrovnávať, sumár porazených súperov by bol jedným z nosných ukazovateľov. Zatiaľ čo v roku 1965 bolo počas úspešnej žatvy domácich bodov pokorených len päť kolektívov vtedajšej éry Original Six, počas série z prebiehajúcej sezóny 2011/12 bolo porazených až 13 protivníkov, pričom mužstvá Phoenix Coyotes a St. Louis Blues boli Detroitom zdolané hneď dvakrát.
Samozrejme, 14 zápasov trvajúcu šnúru spred 47 rokov nemožno vrhať do zabudnutia - v NHL sa vtedy nehrávalo predĺženie. Ak by tomu tak bolo aj dnes, Red Wings by dosiahli "len" 12 domácich výhier v rade.
15 víťazstiev na domácom ľade za sebou je piaty najlepší výkon v histórii NHL. Absolútne rekordy o hodnote 20 výhier v sérii náležia mužstvám Boston Bruins z ročníka 1929/30 a Philadelphia Flyers z ročníka 1975/76. Nad súčasným počinom Red Wings sa nachádzajú ešte dva dlhočizné počiny Bostonu. V sezóne 1970/71 Bruins vyhrali 19 domácich duelov za sebou, v edícii 1975/76 konkurovali 16 takýmito triumfami. Red Wings teda majú blízko aj k prepisovaniu čelných rekordov celej NHL.
Najbližší pokus o zveľadenie nového maxima príde počas víkendu, kedy sa Detroit postaví proti Columbusu. Ak by uspel, v pondelok 23. januára by ho čakal súboj o 17. víťazstvo v rade s tímom St. Louis Blues.
Hľadieť až na najbližšie domáce zápasy si však v Hockeytowne rozhodne nemôžu dovoliť. S chudobnými 11 víťazstvami z 24 stretnutí hraných na klziskách súperov totiž patria len medzi priemer NHL, čo veľmi výrazne kontrastuje s ich pozoruhodnou úspešnosťou na domácom ľade.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 31.01.2012
Po väčšinu aktuálnej sezóny 2011/12 sa Detroit Red Wings pohybujú medzi štyrmi poprednými tímami Západnej konferencie. Mužstvo z Hockeytownu disponuje štvrtým najlepším útokom súťaže (dosiaľ 160 strelených gólov), pričom pravidelnú produkciu zabezpečuje aj napriek tomu, že jeho najúspešnejší strelec Johan Franzén má na konte "len" 19 presných zásahov, čo stačí "iba" na 23. priečku v NHL.
Súčasní Red Wings nijak výrazne nevynikajú po individuálnej stránke, zato však dominujú vyrovnanosťou kádra, v ktorom dokáže skórovať takmer každý hokejista. Veľkou výhodou tímu je bez okolkov i pomocná ruka defenzívy, ktorá je v porovnaní s predošlými ročníkmi ešte pevnejšia a vehementnejšia. Schopnosť hrať obstojne aj smerom dopredu je u zadákov červených krídel prakticky dlhodobou samozrejmosťou. V tejto sezóne však beci Detroitu pridávajú i niečo navyše.
So sumárom gólov z hokejok obrancov vyčnievajú Red Wings na čele celej súťaže, čo sa im ku všetkému darí kontinuálne a s bezpečným náskokom. S aktuálnym súčtom 33 zásahov kraľujú zadáci Detroitu pred kolegami z Nashvillu (27), Los Angeles (26), Vancouveru (25) a Floridy (24). V celkovej produkcii o súhrne 106 bodov (33+73) im následne patrí piate miesto v lige, v závese za Ottawou (123), Vancouverom (116), Torontom (110) a Nashvilleom (109). Na chvoste oboch štatistík sa krčí tím Minnesoty (8 gólov, 57 bodov).
Schopnosť strieľať množstvo gólov zo zadných radov je v prípade dnešných červených krídel okrem iného aj ďalším dôvodom na listovanie historickými štatistikami. Ak by obrancovia mužstva pokračovali v nastolenom trende aj vo zvyšných 32 stretnutiach základnej časti, mali by šancu na prekonanie rekordného klubového zápisu. Ten pochádza zo sezóny 1980/81, kedy beci Red Wings nahromadili 59 tref do čierneho.
Podľa záznamov z databázy hockeydb.com sa o rekordnú produkciu zo začiatku 80. rokov minulého storočia postarali zadáci Reed Larson (27 gólov), Willie Huber (15), Jean Hamel (5), Jim Korn (5), John Barrett (3), Rick Vasko (3) a Perry Miller (1). Ich úhrnné čísla mohli byť pritom ešte bohatšie, ak by sa strelecky dokázali presadiť aj Tom Bladon, Greg Joly a Rick Smith, ktorí dohromady odohrali 30 zápasov bez vsieteného gólu.
Za dosiaľ nahromadenými streleckými úspechmi terajších Red Wings sa skrýva presná muška Niklasa Kronwalla (11 gólov), Nicklasa Lidströma (10), Iana Whitea (6), Brada Stuarta (4), Jonathana Ericssona (1) a Jakuba Kindla (1). Radosť zo zásahu obrancu je v mužstve vítanou vzpruhou, no v neposlednom rade tiež určitou zárukou úspechu. Ak sa totiž zadák Detroitu dokázal presadiť na domácom ľade, mužstvo dosiaľ vyhralo 13 zo 14 stretnutí, pričom v celkovom ponímaní sa mohlo tešiť v 67 % zápasov.
Výraznú šancu na prekonanie svojho historického maxima mali obrancovia červených krídel už vlani. Čísla minulej a aktuálnej sezóny sú prakticky identické. Zatiaľ čo dnes má Detroit na konte 67 bodov po 33 zásahoch zadákov, vlani o tomto čase stáli Wings na hodnotách 68 bodov a 31 gólov. Záver minulého ročníka bol s jeho dovtedajším priebehom strelecky neporovnateľne slabší, čoho by sa aktuálne mužstvo chcelo určite vyvarovať. Nikdy však nemožno zabúdať na to, že gólová produkcia je u obrany až sekundárna. Krídlam sa našťastie výrazne darí aj v tej nosnej defenzívnej činnosti - veď oproti vlaňajšku inkasovali v tomto časovom období o 31 gólov menej. Tohtoročná defenzíva Red Wings je teda oprávnene prenikavou ozdobou tímu.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 22.03.2012
Fanúšikovia NHL sú vo vytržení. Po takmer štyroch rokoch sa do súťaže vracia ruský útočník Alexander Radulov, ktorý sa pripojí k tímu Nashville Predators, kde dokončí posledný rok svojej pôvodnej zmluvy.
Údajne najlepší hráč sveta mimo NHL prichádza za more po neúspešnom závere sezóny v ruskej KHL, v ktorej s tímom Salavat Julajev Ufa skončil už po prvom kole play-off. Dvadsaťpäťročný forward pôsobil v NHL naposledy v ročníku 2007/08; doteraz v nej odohral 145 zápasov a nazbieral 95 bodov.
Návratu niekdajšej hviezdy juniorských súťaží sa momentálne venuje veľká pozornosť, možno i preto, že sa zrodil len v priebehu niekoľkých dní. Získať možnosť angažovať hokejistu pôsobiaceho v Európe bez prechodu cez waiver listinu a pred blížiacim sa play-off, v ktorom si navyše môže zahrať, je v tomto období sezóny veľmi netradičná. Možnosť náhleho posilnenia o dosiaľ najproduktívnejšieho hráča v histórii KHL, ktorý v nej získal radu ocenení, navyše nevonia mnohým generálnym manažérom iných tímov.
O kontroverzných prieťahoch súvisiacich s návratom, do ktorého okrem KHL vstupovala aj NHLPA, však tento článok nepojednáva. Prím tu hrá skôr drobnohľad pátrajúci po možných negatívach a neúspechoch, na ktoré sa popri súčasnej eufórii akosi zabúda. Veď pri tej všetkej obrovskej pozornosti, ktorá sa ruskému ostrostrelcovi momentálne venuje, chýba aj pozastavenie sa nad možnosťou, že Radulov nebude pre Predators v tohtoročnom závere sezóny posilou, ktorá by im pomohla k úspechu v play-off.
Alexander Radulov je naozaj výnimočný hráč. Oplýva výbušnosťou, rýchlosťou a kreativitou, má za sebou nejaké individuálne i tímové úspechy a na svoj vek pomerne bohaté skúsenosti. Nemožno však zabúdať na to, že svoje súčasné renomé si vybudoval len a len v Európe a na medzinárodnej scéne.
Samozrejme, nikdy nemožno tvrdiť, že Radulov o svojich kvalitách nepresvedčí NHL v budúcnosti. O tom, či sa tak stane už počas tohtoročnej jari a v blížiacom sa play-off, však možno oprávnene pochybovať.
Mnoho odborníkov pasuje Radulova do pozície hráča, ktorý je tým posledným chýbajúcim dielom potrebným k dlhej jazde v play-off. Iné hlasy zasa hovoria, že jeho návrat za more je pre Nashville prakticky zaručeným krátkodobým víťazstvom. Predators sú s blížiacimi sa vyraďovacími bojmi skutočne pasovaní za čierneho koňa, no takmer nikdy sa pri týchto vyhláseniach neberie do úvahy fakt, že Radulov sa do kolotoča NHL zapojí doslova zo dňa na deň a po dlhoročnom pôsobení v odlišných hokejových podmienkach.
O rozpačitých návratoch do NHL sme sa v posledných rokoch mohli presvedčiť v mnohých prípadoch. A vlastne, človek si po vhodný príklad ani nemusí chodiť príliš ďaleko.
Dozaista si možno spomenúť na lanské trápenie českého útočníka Jiřího Hudlera v Detroite. Hudler sa za more vracal po roku strávenom v KHL, no i napriek dlhodobej príprave sa rozbiehal veľmi pomaly, keď vo svojich úvodných 30 zápasoch strelil jediný gól, pričom inokedy bol len zdravým náhradníkom na tribúne.
Radulovov návrat do najlepšej hokejovej ligy sveta však nutné zrovnávať aj s pozitívnejšími prípadmi.
Takými môžu byť tohtosezónny comeback v podaní Jaromíra Jágra alebo neočakávaný návrat Petra Sýkoru do New Jersey. Obaja títo veteráni hrajú vo svojich mužstvách významnú rolu po boku výborných spoluhráčov, no tiež platí, že ani im sa nevyrovnaný štart nevyhol. Jágr začal vo Philadelphii so siedmimi zápasmi v rade bez streleného gólu; Sýkora sa počas prvých dvanástich súbojov presadil iba raz.
Je pravdou, že Hudler, Jágr i Sýkora sú typologicky celkom odlišní hokejisti, navyše starší a hrajúci za zenitom svojich kariér. Všetci však pred svojím návratom do NHL absolvovali aspoň tréningový kemp a na rozbehnutie mali fúru času. Radulov prichádza za celkom iných podmienok. Do súťaže naskočí vo fáze, v ktorej sa väčšina súperov vehementne snaží o zisk bodov v rámci vylepšenia alebo boja o pozície v play-off. Hokej plný tvrdosti, pozornosti a opatrnosti - hokej úplne iný ako ten z KHL. A je toho oveľa viac.
Radulov nedostane žiaden priestor na aklimatizáciu. Rovnako nemusí dostať možnosť na opravu svojich chýb, pred ktorými si tolerantný, no spravodlivý kouč Barry Trotz nemôže dovoliť zakrývať oči.
Nashville Predators sú dlhodobo mimoriadne harmonickým mužstvom, v ktorom hrá prím súdržnosť, pevnosť, bojovnosť, kvalitná defenzíva, nasadenie, morálka a minimum produkovaných nepozorností. Žiadna z týchto herných charakteristík nikdy nebola Radulovovou silnou stránkou. Očakávať teda, že sa to všetko zmení okamžite a práve počas vrcholiaceho ročníka, je pravdepodobne prehnané.
Nemožno opomenúť ani obrovský tlak, ktorý Radulov uvalil nielen na seba, ale aj na svoj skromne vystupujúci tím. Predators predsa nikdy neboli zvyknutí na priveľkú pozornosť a nikdy priveľmi neoplývali výraznými ofenzívnymi osobnosťami. Pre Nashville je prvoradá defenzíva, v ktorej dominujú gólman Pekka Rinne a zadáci Shea Weber s Ryanom Suterom. Všetci sú pritom závislí na práci svojich spoluhráčov.
Je teda správne myslieť si, že toto všetko môže zmeniť jeden Alexander Radulov, prichádzajúci navyše z európskych podmienok, v ktorých sa hrá úplne iný hokej?
Návrat Alexandra Radulova do NHL možno vnímať mnohotvárne. Nemalo by však byť akýmsi verejným tajomstvom, že do značnej miery naň možno hľadieť aj skepticky. Príchod a snáď aj dlhodobejšie zotrvanie svojrázneho európskeho hráča je pre ligu výbornou správou, ktorá sa dobre predáva. Očakávať však, že Radulov sa okamžite stane kľúčovou osobnosťou svojho mužstva, je zrejme odvážne.
Dobrodružná cesta ruského navrátilca môže Preds pomôcť, no počas vrcholu sezóny môže aj ublížiť.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 28.03.2012
Detroit Red Wings sú často pasovaní za mužstvo, ktoré má svoj vrchol za sebou. Nie je pritom tajomstvom, že táto ironická povesť ich sprevádza už nejakú tú dekádu. Hockeytown je kritikmi pravidelne konfrontovaný najmä pre budúce následky, ktoré majú priniesť konce niekoľkých legendárnych kariér, ako aj pre vyšší vek zostávajúcich hokejistov, ktorí miesto zrelosti a energickosti pripomínajú skôr unavených veteránov. Budúcnosť nejde predpovedať, no zdanie klame. A klame už predlhých dvadsaťjeden rokov.
Red Wings odpovedajú na uštipačnosť oponentov tým najlepším spôsobom - spôsobom sebe vlastným, spôsobom, ktorému nemôže konkurovať žiaden iný tím NHL. Pred blížiacim sa záverom aktuálnej sezóny 2011/12 si Red Wings s predstihom zabezpečili postup do play-off, v ktorom nechýbali od roku 1991. Táto séria je piatou najdlhšou v histórii, no zrejme ani netreba priveľmi pripomínať, že vzhľadom na jej čiastočný povýlukový rozmer získava v terajšej širokej a vyrovnanej súťaži ešte významnejší cveng.
V posledných 21 rokoch bojuje o play-off prakticky len 15 tímov. Pozícia krídel sa neotriasla ani po výluke zo sezóny 2004/05, kedy sa konkurenti tešili zo zavedenia platového stropu a väčšej "spravodlivosti". Výsledok? Red Wings sú jedinou organizáciou, ktorá od výluky ani raz nechýbala v play-off, pričom väčšinou sa umiestnila na samom čele súťaže. A aby toho nebolo málo, v súčasnosti chýba Detroitu iba kúsok na to, aby dvanásty raz za sebou dosiahol na stobodovú hranicu a opäť zveľadil rekord NHL, ktorý sám nastolil.
Ďalekosiahle úspechy Red Wings boli a sú spojené s prítomnosťou veľkolepých postáv, ktoré v niektorých prípadoch patria k najlepším na svojich postoch v histórii NHL. Počas 21 dominantných rokov pomohla Detroitu rada neskorších členov Siene slávy. Sú nimi vlastník Mike Ilitch, bývalý generálny manažér a súčasný viceprezident Jimmy Devellano, tréner Scotty Bowman a hokejisti Paul Coffey, Viačeslav Fetisov, Larry Murphy, Igor Larionov, Brett Hull, Luc Robitaille, Steve Yzerman, Dino Ciccarelli a Mark Howe.
Súpis nezabudnuteľných postáv Wings ani zďaleka nie je konečný. Je len otázkou času, kedy do Siene slávy budú môcť vstúpiť generálny manažér Ken Holland a hokejisti Nicklas Lidström, Sergej Fiodorov, Brendan Shanahan, Chris Chelios, Dominik Hašek a Mike Modano. V budúcnosti by sa mohlo dostať aj na ďalšie osobnosti, akými sú tréner Mike Babcock a hráči Chris Osgood, Ray Whitney, Pavel Daciuk či Henrik Zetterberg. Vylúčiť nemožno ani opätovnú šancu pre Pata Verbeeka a Stevea Thomasa.
Záverom nejde opomenúť ani kariéry, ktoré zrejme nestačia na nomináciu do Siene slávy, no ktoré priniesli skutočne neoceniteľné služby. Na zozname hrdinov Hockeytownu sú i hokejisti Jimmy Carson, Bob Probert, Gerard Gallant, Keith Primeau, Ray Sheppard, Viačeslav Kozlov, Vladimir Konstantinov, Aaron Ward, Mike Vernon, Steve Duchesne alebo Brian Rafalski. Zabudnúť nemožno ani na zlatú prítomnosť bojovníkov, akými boli Kirk Maltby, Kris Draper, Darren McCarty, Martin Lapointe alebo stále aktívny Tomas Holmström.
Z dych vyrážajúceho zoznamu veľkých autorít, ktoré sa podpísali pod dve dekády radosti a slávy, poľahky vzíde odpoveď na to, prečo sú Red Wings trvalo úspešní. Väčšina týchto spomínaných osobností totiž nevenovala Detroitu len pravidelný postup do vyraďovacích bojov. Mnohé tieto postavy priniesli do Hockeytownu aj Stanley Cup a mnohé dokázali lige dominovať i v značne staršom veku. Stali sa z nich zaslúžilí umelci, ktorí napísali veľké kusisko histórie, zmenili samotnú hru a získali nesmrteľnosť.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 22.04.2012
Po minuloročnom úspechu hlasovania o najlepší súboj Detroit Red Wings v ročníku 2010/11 sa stredoeurópski fanúšikovia "Červených krídel" môžu do podobného projektu zapojiť opäť.
Anketa o najlepší zápas v sezóne 2011/12 potrvá do konca tohto mesiaca. Stretnutiu, ktoré dostane najviac hlasov, bude po vyhodnotení venovaná osobitná pripomienka. Anketu nájdete na konci tohto článku (* hlasovanie skončilo, anketa sa viac nezobrazuje). Priebežné i konečné výsledky hlasovania budú reprodukované na Facebooku.
Rovnako ako vlani, aj tentoraz je anketa tvorená deviatimi vybranými zápasmi. K dispozícii máte aj vlastnú voľbu, ktorej podobu môžete predostrieť v komentároch.
Zapojte sa do hlasovania stredoeurópskych priaznivcov Red Wings a rozhodnite o tom, ktorý zo zápasov Detroit Red Wings v sezóne 2011/12 vyvolal najväčšie ohlasy, bol najlepší, najpamätnejší či najdojemnejší!
Detroit vs Colorado 5:2 (08.11.2011)... Pred zrakmi Gordieho a Marka Howeovcov Red Wings aj po druhýkrát v sezóne zvládajú duel so súperom z Denveru, keď sa opäť môžu spoľahnúť na dominantného Johana Franzéna. Švédsky buldog zaznamenáva hetrik, pričom dvakrát sa presadzuje v presilovej hre.
Pittsburgh vs Detroit 1:4 (13.12.2011)... Súboj finalistov Stanley Cupu z rokov 2008 a 2009 začínajú lepšie Pens. Red Wings vyrovnávajú v 36. minúte Pavlom Daciukom a o svojom triumfe rozhodujú v záverečnej časti. Víťazný gól jediného zápasu týchto súperov v sezóne strieľa Johan Franzén.
Detroit vs St. Louis 3:2 (27.12.2011)... Súboj divíznych rivalov prináša dvojgólové vedenie Blues, ktoré Red Wings mažú po góloch Nicklasa Lidströma, Pavla Daciuka a Niklasa Kronwalla. Víťazstvo je náležitou spomienkou na práve zosnulého Johnnyho Wilsona, ktorý s Detroitom štyrikrát vyhral Stanley Cup.
Chicago vs Detroit 2:3 po predĺžení (08.01.2012)... V zostave s navrátilcami Tomasom Holmströmom a Darrenom Helmom Red Wings začínajú zle a v 5. minúte prehrávajú o dva góly. Náskok Hawks mažú Valtteri Filppula a Danny Cleary; obrat je dokonaný po 188 sekundách predĺženia zásluhou Pavla Daciuka.
Detroit vs Buffalo 5:0 (16.01.2012)... Úvodných 25 minút stačí Detroitu na to, aby rozhodol o svojom 15. domácom triumfe v rade a prekonaní klubového rekordu z roku 1965. Brankár Jimmy Howard zaznamenáva 27 zákrokov, Pavel Daciuk sa vďaka trom asistenciám dostáva na métu 700 bodov.
Detroit vs St. Louis 3:1 (23.01.2012)... V priamom súboji o čelo NHL Red Wings prehrávajú po prvej časti hry 0:1, no výsledok otáčajú po zásahoch Pavla Daciuka, Johana Franzéna a Niklasa Kronwalla. Detroit víťazí na domácom ľade sedemnásty raz za sebou, čo je najdlhšia šnúra za posledných 36 rokov.
Detroit vs Dallas 3:1 (14.02.2012)... Pokusy Henrika Zetterberga, Brada Stuarta a Jiřího Hudlera končia v sieti. Detroit zaznamenáva 21. domáci triumf v rade a vytvára nový rekord NHL. Joey MacDonald prichádza o čisté konto len 33 sekúnd pred koncom, arénou sa však nesie skandovanie čísla 21.
Detroit vs Nashville 2:1 (17.02.2012)... Red Wings sa dostávajú do vedenia v 13. minúte zásluhou Johana Franzéna, na čo Predators odpovedajú gólom Nicka Spalinga v závere druhej časti hry. Necelých šesť sekúnd pred koncom riadnej hracej doby rozhoduje po nádhernej individuálnej akcii Pavel Daciuk.
Nashville vs Detroit 2:3 (13.04.2012)... Jediné víťazstvo Red Wings v play-off prichádza v druhom stretnutí série po zásahoch Iana Whitea, Coryho Emmertona a Johana Franzéna. Hlavnú zásluhu na výhre má gólman Jimmy Howard, ktorý likviduje 24 pokusov Predators. Detroitu stačí k úspechu len 17 striel.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 01.05.2012
Čitatelia blogu Hockeytown Blog mali v uplynulých deviatich dňoch možnosť zapojiť sa do hlasovania, ktoré pátralo po najlepšom zápase Detroit Red Wings v sezóne 2011/12.
Anketa bola spustená po tom, čo "Červené krídla" vypadli z prvého kola play-off. Každý čitateľ, ktorý sa do ankety zapojil, mohol vybrať nanajvýš jeden zápas. Hlasovaniu je od dnešnej polnoci koniec, takže zrekapitulujme si všetky výsledky (* výsledky ankety v grafickej podobe sa viac nezobrazujú).
Anketa stredoeurópskych priaznivcov Red Wings napočítala 107 hlasov. Víťazstvo získal zápas základnej časti zo 17. februára 2012, v ktorom si Detroit poradil s tímom Nashville Predators. Tento zápas získal 31 hlasov (29 %).
Pod vtedajší triumf 2:1, ktorý bol pre Hockeytown piatym v rade a dvadsiatym druhým za sebou v domácej aréne, sa podpísal najmä Pavel Daciuk. Ruský kúzelník najskôr ležiac na ľade prispel k úvodnému gólu Johana Franzéna, aby duel rozhodol päť sekúnd pred jeho koncom po krásnej individuálnej akcii.
Víťazstvo, ktoré bolo posledným domácim triumfom Detroitu nad Nashvilleom v sezóne 2011/12, malo impozantný cveng. Red Wings zveľadili svoj historický rekord v počte domácich triumfov v rade a s 82 bodmi si upevnili vtedajšiu prvú priečku v NHL. Joey MacDonald, pôvodne až tretí brankár tímu, predviedol ďalší výborný výkon, zaznamenal piatu výhru za sebou a stal sa prvou hviezdou duelu. Špeciálny večer prežil aj Henrik Zetterberg, ktorý asistenciou na Daciukov zásah zaznamenal svoj 600. bod v NHL.
Jednogólové víťazstvo v jednom z mnohých zápasov základnej časti možno nepôsobí neobyčajne, no zdanie rozhodne klame. Ukončenie súboja smerujúceho do predĺženia v posledných sekundách hry je skôr málo vídanou záležitosťou. Red Wings zažili podobný záver vyrovnaného duelu naposledy 9. októbra 2003. Do konca úvodného zápasu sezóny 2003/04 s Los Angeles Kings zostávali necelé dve sekundy, keď po krásnej prihrávke Raya Whitneyho priviedol celú arénu do vytrženia kapitán Steve Yzerman.
Záverom je vhodné podotknúť, že víťazný súboj ankety patrí aj medzi päť najkrajších momentov sezóny v očiach rozhlasového komentátora Red Wings Kena Kala. Rozhodujúcemu úderu z posledných sekúnd hry robí spoločnosť návšteva Stevea Yzermana a jeho Tampy Bay z 30. novembra 2011, účasť Daciuka a brankára Jimmyho Howarda na All-Star Game, oznámenie o najbližšom zápase Winter Classic s Torontom, ako aj nastolenie nového historického rekordu v počte domácich výhier v rade.
YouTube: Red Wings vs Predators 2:1, 17.02.2012
______________________________
MARTIN UŽÁK | 10.05.2012
Vrcholový hokej sa okrem mimoriadnych výkonov jednotlivcov vyznačuje aj značnou pozornosťou. Významný drobnohľad môže hokejistu sprevádzať počas jeho klubovej kariéry, ale aj v reprezentácii.
Táto skutočnosť dozaista platí v prípade Detroit Red Wings, najúspešnejšej organizácie posledných dvoch desaťročí, ktorá dokázala zainteresovanú verejnosť zoznámiť s mnohými dovtedy nepoznanými osobnosťami svetového hokeja. Niektorí títo hráči vyrástli priamo v štruktúrach klubu, iní v ňom strávili časť svojej kariéry, ďalší sa pôsobením v ňom odrazili k novým anabázam. Každý z nich prežil v Hockeytowne osobitú etapu svojej kariéry, no jedno majú všetci spoločné: istú dobu si cez hlavu prevliekali červeno biely dres s okrídleným kolesom na hrudi, čím si (minimálne na tomto blogu) získali nedozernú pozornosť.
Je dozaista prehnané myslieť si, že predstavitelia klubu venujú hokejistom reprezentujúcim svoju vlasť rovnako veľkú pozornosť, akej sa im dostáva priamo v najlepšej súťaži sveta. Veď moderná NHL je dnes preukázateľne háklivejšia na medzinárodné hokejové podujatia, ktoré sa jej priamo netýkajú.
Neznamená to však, že okázalá pozornosť nemôže byť do sveta rozosielaná prostredníctvom záujmu fanúšikov, ktorí sú jedným z najvýznamnejších aspektov budujúcich silnú obchodnú značku.
Nasledujúce riadky sú preto snahou o presvedčenie, že sezóna fanúšika mužstva NHL sa do istej miery nikdy nemusí skončiť "priskoro". Stačí len, ak sa pozornosť presunie na reprezentačné dresy, alebo sa prípadne zameria na postavy, ktoré klubový dres obliekali v dávnej i nedávnej minulosti.
Teraz teda o súčasných a bývalých detroitských hokejistoch, ktorí sú vo vrcholiacej sezóne 2011/12 ešte stále v plnom nasadení a bojujú o zisk nejakého veľkého úspechu.
Viac ako dve dekády nepretržitých postupov do play-off sa podpísali pod skutočnosť, že účasť zástupcov organizácie na MS je skôr obmedzená. V tohtoročnej edícii to však neplatí. Na prebiehajúcom turnaji vo Fínsku a Švédsku patria Red Wings medzi najbohatšie zastúpené značky NHL. Šampionát si v týchto dňoch užívajú Kyle Quincey (Kanada), Valtteri Filppula (Fínsko), Pavel Daciuk (Rusko), Tomáš Tatar (Slovensko), Jonathan Ericsson, Johan Franzén, Niklas Kronwall, Henrik Zetterberg (všetci Švédsko), Justin Abdelkader a Jimmy Howard (obaja USA). Nemožno však zabudnúť ani na dvoch draftovaných mladíkov, ktorí dúfajú v presadenie sa v budúcnosti. Sú nimi Calle Järnkrok (Švédsko) a Petr Mrázek (Česko).
Zo súpisu hokejistov reprezentujúcich svoju vlasť na svetovom šampionáte vyplýva, že Red Wings zásobovali národné výbery bojujúce na severe Európy takmer polovicou svojho kádra. Ešte pozoruhodnejšia je však skutočnosť, že na turnaji sa predstavujú takmer všetky kľúčové hviezdy mužstva. Takto silné zastúpenie na reprezentačnej akcii mal Detroit naposledy na olympijských hrách 2002 v Salt Lake City.
Pokiaľ si chce človek zaspomínať aj na bývalých hráčov, na MS nájde dve postavy, ktoré svojho času hrávali za Red Wings. Sú nimi slovenský útočník Tomáš Kopecký a kanadský tréner Lotyšska Ted Nolan.
Mnohopočetná participácia klubu na svetovom šampionáte je mimoriadne pútavá, čo však platí skôr pre európskeho fanúšika. Pozornosť zámorských priaznivcov obchádza svetový šampionát už dlhodobo, čomu sa však netreba priveľmi čudovať. V Kanade a USA boli, sú a vždy budú prvoradejšie práve prebiehajúce boje v play-off NHL, prípadne AHL. Zastúpenie v podobe bývalých hráčov Hockeytownu nechýba ani v nich.
V zápoleniach o Calder Cup zostávajú v hre ešte traja niekdajší hráči Red Wings. Sú nimi Derek Meech (St. John's IceCaps), Kris Newbury (Connecticut Whale) a Jason Williams (Wilkes-Barre / Scranton Penguins).
Nádej na postup do semifinále play-off NHL si udržiava Mike Knuble (Washington Capitals), pričom v konferenčnom finále sa s určitosťou predstaví Ray Whitney (Phoenix Coyotes).
Whitney pôsobil v Hockeytowne v sezóne 2003/04, kedy tu spolu s Brendanom Shanahanom a Steveom Yzermanom vytvoril podmanivú prvú útočnú formáciu. Len nedávno štyridsaťročný veterán, ktorý má v základnej časti za sebou nad 1 200 zápasov a 1 000 bodov, sa v najbližších dňoch dočká veľkej šance podčiarknuť svoju bohatú kariéru, ktorá by mu v budúcnosti mohla venovať aj vstupenku do Siene slávy.
Pri pohľade oprostenom o MS nemožno opomenúť ani troch hokejistov, ktorí sa onedlho predstavia v bojoch o postup do finále Stanley Cupu, pričom v drese Detroit Red Wings nikdy nenastúpili.
Zadáci Andy Greene (New Jersey Devils), Matt Greene a Alec Martinez (obaja Los Angeles Kings) sú v Detroite a celom štáte Michigan populárni vďaka tomu, že sa v týchto končinách narodili. Všetci si v mladosti užili mnohoraké šampionáty konané v Joe Louis Arene a všetci majú v meste mnoho fanúšikov a priateľov.
Andy Greene pochádza z Trentonu, ktorý leží len 27 kilometrov južne od Detroitu. Matt Greene vyrástol v prastarom mestečku Grand Ledge ležiacom 143 kilometrov západne od Hockeytownu. Korene Aleca Martineza zasa siahajú do mesta Rochester Hills (35 kilometrov na sever od Detroitu).
Je pravdou, že všetci menovaní hokejisti nemajú so súčasnými aktivitami samotných Detroit Red Wings veľa spoločného, keďže sezóna v Hockeytowne sa skončila pred troma týždňami. Rovnica, ktorá im venuje individuálnu pozornosť, je však jednoduchá. Ak totiž hráte hokej v máji, znamená to, že hráte o veľmi veľa. Pokiaľ ste práve hráčom tohto klubu, bol by v tom čert, keby vám bol úspech želaný len vo vlasti. No a pokiaľ ste hrávali za klub v minulosti, prianie toho najlepšieho vychádza z práce, ktorú ste pre tento klub odviedli.
Takýto pohľad na hokej nie je žiadnym pravidlom ani povinnosťou. Dokáže však náramne tešiť a vracať do čias, v ktorých si fanúšikovia s týmito jednotlivcami užívali bezprostrednú radosť.
V neposlednom rade tiež dokáže akosi predĺžiť sezónu, ktorá sa na jednej strane dávno skončila, no na strane druhej ponúka ešte množstvo významných a interesantných zápolení.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 13.05.2012
Detroit Red Wings sa rozlúčili so sezónou 2011/12 už po prvom kole play-off, no okrem tohto nezdaru, ktorý bol prvý svojho druhu od roku 2006, v nej zaznamenali aj radu úspechov. Za všetky hovorí šiesty najproduktívnejší útok základnej časti a nový historický rekord v počte domácich víťazstiev za sebou.
Pod tieto a ďalšie kolektívne triumfy sa podpísali výborné výkony niekoľkých individualít. Po väčšinu ročníka boli dominantnými postavami ako gólman Jimmy Howard, tak i zadáci Ian White s Nicklasom Lidströmom a forvardi Henrik Zetterberg, Pavel Daciuk, Johan Franzén a Valtteri Filppula. S výnimkou prvoročiaka Whitea a tiež Filppulu, ktorý prežil prelomovú sezónu, možno všetkých týchto jednotlivcov pasovať za hlavných ťahúňov posledných sezón, pod ktorých výkonmi Red Wings rastú a padajú. Aj v tomto ročníku sa pritom mohli spoľahnúť na významnú asistenciu ďalších hokejistov.
Vysoký štandard dokázali v sezóne priniesť aj Todd Bertuzzi, Tomas Holmström alebo Drew Miller. Žiaden z týchto hráčov druhej vlny ale nedokázal byť prínosný tak významne, ako útočník Jiří Hudler a obranca Jonathan Ericsson. Hudler ani Ericsson samozrejme neboli priveľmi viditeľnejší, no väčší kredit si zasluhujú za to, že okrem povýšenia svojej hry na nový výkonnostný stupeň sa dokázali výborne vyrovnať s neustálym tlakom. V tíme Red Wings totiž nenájdete hráčov, ktorí by boli nepopulárnejší.
Jiří Hudler a Jonathan Ericsson, obaja dvadsaťosemroční hokejisti, dosiaľ v NHL v žiadnom inom mužstve nehrali. V Detroite pôsobia už nejakú tú sezónu, pričom po väčšinu času musia čeliť kritike zo strany tamojších fanúšikov. Táto nepopulárnosť, ktorá sa miestami prenáša až do škatuľkovania, často plynie z kritického pohľadu na ich postavu alebo tiež z očakávaní mét, ktoré predtým síce dosiahli, no nikdy neudržali.
Z bludného kruhu o pravidelnom ohŕňaní nosov sa častejšie dostáva Jiří Hudler, rodák z Olomouca a niekdajší ohromný talent českého hokeja. Hudler sa oprostil od prehnaných očakávaní priaznivcov naposledy v sezóne 2009/10. Hockeytownu sa vtedy rozhodol otočiť chrbtom a zamieriť do KHL, ktorá mu mala poskytnúť toľko žiadanú kľúčovú rolu a ďaleko väčší čas na ľade. To všetko sa v drese moskovského Dynama aj stalo. Návrat do NHL v nasledujúcom ročníku 2010/11 bol však nočnou morou. Hudler sa mal okamžite zaradiť medzi hlavných ťahúňov Red Wings, no v prvých mesiacoch sezóny ho postretlo nebývalé trápenie, ktoré ho často odsúvalo až na lavičku náhradníkov.
Otrasenie z návratu za more netrvalo dlho a v tohtoročnej sezóne sa Jiří Hudler stal jednou z najdôležitejších súčastí tímu. V základnej časti nastrieľal 25 gólov, čo mu stačilo na vytvorenie osobného maxima a tiež získanie štatútu druhého najlepšieho strelca Red Wings. Hudler pritom nezanevieral ani v play-off, kde patril k hŕstke hokejistov, ktorí skutočne nesklamali. Kritikov umlčali aj jeho šikovné ruky, ktorými si získal pevné miesto v realizácii samostatných nájazdov. Hudler pritom opäť dokázal dominovať aj napriek tomu, že na ľade strávil v priemere len okolo 15 a pol minúty na zápas. Znova sa tak potvrdilo to, čo platí prakticky od jeho vstupu do NHL. Či sa to fanúšikom páči alebo nie, Jiří Hudler patrí v prepočte bodov na odohrané minúty medzi najefektívnejších útočníkov v lige.
Hudlera v tomto ročníku neospravedlňovali len veľmi dobré čísla, ale v konečnom dôsledku i samotné výkony. Je pravdou, že počas celej sezóny hrával v útoku s Valtteri Filppulom a Henrikom Zetterbergom, teda v útoku, ktorý sa postupne stal produktívnou formáciou číslo jeden. Kritické hlasy dokonca hovoria, že konečne prerážajúci Filppula pomohol rozbehnúť spočiatku stagnujúceho Zetterberga, aby Zetterberg neskôr pomohol Hudlerovi... a bodka. Je však skutočne objektívne tvrdiť, že Hudler v tejto formácii nikomu nepomohol a doslova sa v nej zviezol? Nuž, stačí si len spomenúť, s akou vervou, nebojácnosťou a odhodlaním sa po celý rok hrnul pred bránu súpera a do miest, kde to naozaj bolí. Bol to práve Jiří Hudler, kto z tejto trojice trávil najviac času pred brankárom súpera a unikal pred tvrdými údermi zadákov. To všetko pritom zvládal so svojou postavou o útlych 175 centimetroch a 83 kilogramoch.
S nadnesením možno tvrdiť, že malý Hudler dosiahol v tejto sezóne veľké veci. Opakom tohto spojenia sa človek prakticky dostáva ku tradičnej kritike, ktorá je adresovaná jeho švédskemu spoluhráčovi Jonathanovi Ericssonovi. Ericsson patrí so svojimi 193 centimetrami a 100 kilogramami k najrobustnejším hokejistom v mužstve. Fanúšikovia sú však často nespokojní, keď svoju postavu využíva obmedzene a na ľade pôsobí nemotorne. Ericsson je pritom dôležitejšou súčasťou mužstva, než sa na prvý pohľad zdá. V tíme plní rolu piateho až šiesteho beka, pričom najlepšie pôsobí práve v zápasoch, v ktorých dostáva viac priestoru.
Ericsson je na rozdiel od Hudlera kritizovaný trvalejšie. Zatiaľ čo Hudler dokáže striedať slabšie momenty s lepšími, Ericssonovou nevýhodou je dnes už zašlý dojem, ktorý zanechal pri svojom vstupe do NHL. Bol totiž tak dobrý, až u fanúšikov vyvolal neúmerne vysoké očakávania.
Dosiaľ najlepšiu etapu svojej kariéry zažil Ericsson v play-off 2009, v ktorom bol ešte nováčikom. Svojimi výbornými výkonmi ohúril natoľko, že si získal pevné miesto v zostave a stal sa typickým nečakaným hrdinom, ktorý v pravý čas vystúpil z radu a ukázal smer ostatným. Obranca, ktorý bol draftovaný z vôbec poslednej pozície draftu 2002 (291. miesto), sa vzal odnikiaľ a od sezóny 2009/10 zostal riadnou súčasťou mužstva. Od tohto momentu ho ale nepochopiteľne sprevádza sarkastický pseudonym "Pán bezvýznamný".
O postupe vpred niet u Jonathana Ericssona pochýb. Tento mohutný bek sa však zlepšuje pomalými krokmi, pričom všetok svoj kredit získava v rýdzo defenzívnej činnosti. V nej zastáva podobne nevďačnú úlohu, akú v rokoch 2005 až 2010 plnil jeho krajan Andreas Lilja a akú v posledných piatich sezónach zastával Brad Stuart. Je to čierna robota, ktorá je síce mimoriadne cenná, no málo viditeľná a prinášajúca i nezdary. Hokejista, ktorý by dokázal bezchybne čistiť priestor pre svojím brankárom, sa predsa ešte nenarodil. Ericsson sa však v tomto smere neustále snaží zlepšovať. V tohtoročnej sezóne si dokázal vytvoriť osobné maximum v hodnotení +/-, ktoré bolo tretie najlepšie medzi obrancami Red Wings.
Ericsson tiež povýšil s priemerom nad dve minúty na zápas medzi najdôležitejšie komponenty mužstva v hre v početnej nevýhode. Stať sa kľúčovou súčasťou hry v oslabení bol jeho hlavný predsezónny zámer, ktorému kouč Mike Babcock vyhovel najmä v tom najdôležitejšom čase roka - v play-off. Ericsson v tejto činnosti výborne zastúpil Nicklasa Lidströma a stal sa druhým najvyťažovanejším mužom nastupujúcim do oslabení. Jeho dôležitosť pre mužstvo je pritom najlepšie poznať práve vo chvíli, keď chýba. Keď si 25. februára poranil zápästie a na mesiac vypadol z hry, Red Wings prehrali 8 z 13 zápasov a v oslabení, ktoré je dlhodobo ich najväčším problémom, dosiahli len mizernú 70 %-nú úspešnosť. Keď sa však Ericsson do zostavy vrátil, Detroit neinkasoval v 33 početných nevýhodách v rade (8 zápasov, vrátane dvoch v play-off).
Jiří Hudler a Jonathan Ericsson sú typy hokejistov, u ktorých by zámorským fanúšikom Red Wings nevadil odchod alebo výmena do iného klubu. Obaja poberali v tohtoročnej sezóne nad 3 milióny USD, čo znamená, že boli nadpriemerne platenými hráčmi NHL. O výraznom zdvihnutí trhovej hodnoty možno hovoriť najmä u Jiřího Hudlera, ktorému sa 1. júla skončí zmluva a stane sa neobmedzeným voľným hráčom. Jeho odchod, ako i prípadná výmena Jonathana Ericssona (i keď nepravdepodobná, no vždy možná), by pre Red Wings boli jednoznačne negatívnymi momentmi. Obaja hráči predsa potvrdili, že stále majú čo ponúknuť, a robili tak navyše vtedy, keď sa dobré výkony ostatných hokejistov vytrácali do zabudnutia.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 21.05.2012
Trojnásobná účasť v semifinále a dva cenné kovy - to je bilancia, ktorou sa na skončenom svetovom šampionáte vo Fínsku a Švédsku prezentovali hokejisti Detroit Red Wings.
Na podujatí, ktorého kľúčovú časť si nenechal ujsť ani generálny manažér Ken Holland a kouč Mike Babcock, si zahralo až desať hráčov Red Wings, pričom mnohí z nich boli ozdobou celého turnaja.
Poďme si výsledky a výkony hráčov "Červených krídel" zrekapitulovať:
Abdelkader, Justin (USA)... Center tretieho amerického útoku odohral vynikajúci turnaj a zaradil sa medzi najlepších hokejistov nastupujúcich na vhadzovania. Abdelkader získal na buly úspešnosť 60,91 %, čo mu zabezpečilo deviatu priečku v poradí celého šampionátu. Rodák z michiganského mesta Muskegon sa vo všetkých ôsmich zápasoch USA prezentoval zodpovednou hrou. Tento dvadsaťpäťročný útočník, ktorý v Detroite dosiaľ odohral tri plné sezóny, trávil na ľade v priemere 14 minút a 21 sekúnd na zápas. Najviac bol vidieť v stretnutí s Bieloruskom, keď gólom a asistenciou pomohol k víťazstvu 5:3 a bol vyhlásený aj najlepším hráčom súboja. Abdelkader hrával s číslom 18 a celkovo pozbieral štyri (1+3) body.
Daciuk, Pavel (Rusko)... Ruský kúzelník, ktorý hneď na štarte turnaja zaujal kritikou vysokého vstupného, plnil v nezastaviteľnom výbere "Zbornej" kľúčovú defenzívnu úlohu. Daciuk hrával na pozícii centra druhého útoku a v desiatich zápasoch nazbieral sedem (3+4) bodov. Na ľade trávil takmer 17 minút na zápas, čo bola najväčšia porcia zo všetkých útočníkov Ruska, ktorí nastúpili od základnej skupiny. Daciuk bol aj kľúčovou persónou oslabení a vhadzovaní. Na buly zaznamenal úspešnosť 58,44 %, čo bolo najlepšie číslo v tíme. Rozhodujúca pozícia v ofenzíve mu nepatrila, no svoj najjagavejší zápis zaznamenal v ten najlepší čas, keď vo finálovom zápase so Slovenskom nazbieral tri body za gól a dve asistencie.
Ericsson, Jonathan (Švédsko)... Dvadsaťosemročný Ericsson začal turnaj v druhom obrannom páre Tre Kronor, no stihol absolvovať len päť a pol minúty. Súboj s Nórskom, ktorý Švédi nakoniec zvládli pomerom 3:1, nedokončil pre nešťastný zásah pukom do zadnej časti tela. Zranenie odstavilo Ericssona z hry na zvyšných šesť súbojov základnej skupiny "S" a dovolilo mu vrátiť sa až vo štvrťfinálovom stretnutí s Českom. Ericsson v tomto kľúčovom zápase odohral 17 minút a 33 sekúnd, dostal jeden menší trest a zaznamenal štyri strely. Bol to práve robustný obranca s číslom 52, kto v úvode tretej časti hry dokázal vyrovnať na 3:3 a dať druhej usporiadateľskej krajine novú šancu na boj o účasť v semifinále.
Filppula, Valtteri (Fínsko)... Filppula prežil prelomovú sezónu v NHL, čo sa odrazilo aj v jeho nasadzovaní na šampionáte. Tento dvadsaťosemročný forvard patril medzi najvyťažovanejších hráčov svojho mužstva, v ktorom mu spolu s útočníkom Minnesoty Mikkom Koivuom patrila kľúčová pozícia. Filppula bol mimoriadne využívaný aj v presilovkách a oslabeniach. V desiatich zápasoch domáceho výberu nazbieral rovnaký počet bodov za štyri góly a šesť asistencií, čím sa stal druhým najproduktívnejším mužom Suomi a jedným z troch najlepších hráčov tohto výberu. Je ale pravdou, že v kľúčových súbojoch turnaja sa príliš nepresadzoval. Žiaril pri víťazstvách 7:1 s Francúzskom (0+3), 5:2 so Švajčiarskom (2+0) a 4:1 s Kazachstanom (2+2).
Franzén, Johan (Švédsko)... Franzén nastupoval v dominantnom prvom útoku Tre Kronor po boku klubového spoluhráča Henrika Zetterberga a Louiho Erikssona z Dallasu. Táto formácia bola jednou z najlepších na turnaji. V zápasoch, v ktorých títo hokejisti nehrali pohromade, sa Švédom vôbec nedarilo. Prvým z nich bol súboj základnej skupiny s Ruskom, v ktorom sa Franzén hrubo postavil k filmovaniu Alexeja Jemelina a neskôr musel prehltnúť zlomeninu nosa po krosčeku Dmitrija Kalinina. Zranenie ho odstavilo iba na duel proti Taliansku, no vo štvrťfinálovom súboji s Českom mu dovolilo odohrať len niečo cez šesť minút. Franzén bol jednou z najvýraznejších postáv turnaja; nazbieral celkom deväť (4+5) bodov.
Howard, Jimmy (USA)... Dvadsaťosemročný Howard bol na turnaji stabilnou brankárskou jednotkou amerického výberu, nastupujúc do siedmich zápasov. Howard pauzoval iba v súboji s Kazachstanom, no hneď ako sa do zostavy vrátil, zaznamenal svoje jediné čisté konto, keď 18 zákrokmi pomohol poraziť Fínsko. USA sa so Suomi stretli aj vo štvrťfinále, v ktorom im však 28 zákrokov tohto rodáka zo Syracuse nestačilo. Gól, ktorý poslal Američanov domov, dostal len necelých deväť sekúnd pred koncom, no i napriek tomu bol vyhlásený najlepším americkým hráčom stretnutia, pričom aj jedným z troch najlepších reprezentantov krajiny na turnaji. Celkovo zaznamenal päť víťazstiev a 91,05 %-nú úspešnosť zákrokov.
Kronwall, Niklas (Švédsko)... Jeden z najvyťažovanejších bekov Švédska plnil zväčša rýdzo defenzívne úlohy. Hneď v druhom stretnutí proti Česku zaznamenal víťazný gól, no najväčšmi ho bolo vidieť v záverečných vystúpeniach Tre Kronor. V poslednom zápase základnej skupiny "S" proti Lotyšsku sa Kronwall prezentoval svojím typickým tvrdým bodyčekom, ktorým poslal k ľadu útočníka Kasparsa Saulietisa. Vo štvrťfinálovom súboji s Čechmi to bol práve on, kto si nedal pozor pred dobiedzajúcim súperom a 29 sekúnd pred koncom mu dovolil streliť rozdielový gól. Niklas si na turnaji zahral aj so svojím bratom Staffanom. Nastupoval s číslom 7 a na ľade trávil takmer 20 a pol minúty na zápas.
Quincey, Kyle (Kanada)... Dvadsaťšesťročný obranca, ktorý sa do Detroitu vrátil v priebehu aktuálnej sezóny po výmene z Tampy Bay, sa k tímu "Javorových listov" pripojil až pred ich tretím zápasom základnej skupiny "H" s výberom Francúzska. Hlavným dôvodom Quinceyho rýchleho povolania do národného mužstva bolo zranenie obrancu Marca-Édouarda Vlasica zo San Jose. Rodák z Kitcheneru zastával v tíme pozíciu šiesteho zadáka s výhradne defenzívnymi úlohami, ktoré pravidelne plnil aj pri hre v oslabení. Quincey nastupoval s číslom 22 a na ľade trávil nad 12 minút na zápas. V šiestich súbojoch zaznamenal štyri trestné minúty a tri plusové body. Ak bol na ľade pri rovnovážnom počte hráčov, Kanada inkasovala len dva góly.
Tatar, Tomáš (Slovensko)... Rodák z Ilavy nastupoval na turnaji v treťom útoku slovenského výberu s číslom 90 na drese. V desiatich zápasoch zaznamenal päť bodov za dva góly a tri asistencie, ako aj jeden plusový bod a 18 streleckých pokusov. Tatar trávil na ľade takmer 14 minút na zápas a bol vôbec prvým slovenským strelcom na šampionáte, presadzujúc sa na začiatku druhej tretiny úvodného súboja s Kanadou. Významne sa pripomenul aj v zápase so Švajčiarskom, v ktorom strelil víťazný gól. Najlepší individuálny výsledok si odniesol zo súboja s Bieloruskom. V ňom zaznamenal dve asistencie a dva plusové body. Po celý turnaj oplýval rýchlosťou a drzosťou. Strieborná medaila je najväčším úspechom jeho kariéry.
Zetterberg, Henrik (Švédsko)... Najväčšia hviezda švédskeho výberu bola aj jednou z najjagavejších osobností šampionátu. Tridsaťjedenročný Zetterberg bol od úvodného buly hlavnou postavou Tre Kronor. Silný tím, ktorému však chýbala súdržnosť, dokázal podporovať aj v defenzívnej činnosti. Zetterberg nazbieral v siedmich zápasoch 15 bodov, čo mu vynieslo tretiu priečku v tabuľke produktivity. S 12 asistenciami bol najlepším nahrávačom šampionátu. Jeho 60,96 %-ná úspešnosť na vhadzovaniach ho zaradila na ôsme miesto. Rodák z dedinky Njurunda, ktorý robil aj asistenta kapitánovi Danielovi Alfredssonovi, trávil na ľade 19 minút a 35 sekúnd na zápas. Po skončení šampionátu bol právom zvolený do All-Star tímu.
Na turnaji sa ukázali aj dvaja bývalí hokejisti Red Wings. Jednou z kľúčových postáv Slovenska bol útočník Tomáš Kopecký; pod postupovou čiarou skupiny "S" sa umiestnil kanadský kouč Lotyšska Ted Nolan.
Vidieť bolo aj talentovaných mladíkov, ktorí by si za Detroit mohli zahrať v budúcnosti.
Dvadsaťročný gólman Petr Mrázek privoňal k atmosfére svetového šampionátu v posledných minútach súboja s Nemeckom, keď v bránke českého výberu vymenil Jakuba Štěpánka, a získal tak bronzovú medailu.
Rovnako starý švédsky útočník Calle Järnkrok, taktiež výber Red Wings z draftu 2010, si v nabitom mužstve Tre Kronor zahral vo všetkých zápasoch, zaznamenajúc jednu asistenciu, ako aj výbornú úspešnosť na vhadzovaní (67,14 %), s ktorou bol druhým najlepším hokejistom šampionátu.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 12.06.2012
Zoznam víťazov Stanley Cupu je od včera bohatší o nový klub. Los Angeles Kings úspešne zavŕšili svoju spanilú jazdu play-off a zaslúžene si vybojovali svoj historicky prvý titul.
Zatiaľ čo na Kings čakajú oslavy, ostatné kluby NHL sa môžu inšpirovať ich málo vídaným spôsobom, akým na tento úspech dosiahli. Kings sa stali prvým tímom v histórii, ktorý sa v každej sérii play-off dostal do vedenia 3:0 na zápasy. "Králi" prehrali iba štyri súboje a predviedli najdominantnejšiu jazdu za Stanley Cupom od roku 1997. Za všetko hovorí aj ich desať víťazstiev z jedenástich zápasov hraných u súperov.
Mužstvom, ktoré si z L. A. môže brať príklad, je aj Detroit. Red Wings sa s play-off rozlúčili ako prví, keď museli prehltnúť trpkú skutočnosť v podobe konfrontácie s kvalitnejším súperom z Nashvillu.
Po skončení finálovej série medzi Kings a New Jersey Devils vzniká priestor na porovnávanie s absolútnym víťazom play-off, i keď je pravdou, že rozdiely medzi Detroitom a Los Angeles sú občas mimoriadne. O ich podobe sa možno presvedčiť v predkladanom prehľade siedmich vybraných faktorov.
Nie, play-off nie je nová súťaž... Podtext play-off ako novej súťaže, v ktorej mužstvá začínajú od nuly, prešiel do podoby klišé. Skutočnosť je totiž taká, že len výnimočne sa objaví kolektív, ktorý sa výrazne zlepší. Porovnanie Detroitu a L. A. je toho dôkazom. Red Wings sa ku koncu dlhodobej edície trápili a svoje trápenie preniesli aj do vyraďovacích bojov. Kings bojovali o prvé miesto v divízii, do play-off vstupovali vo výbornej forme a tú premietli do zaslúženého víťazstva Stanley Cupu. Nech sa na postavenie mužstiev po základnej časti prihliada akokoľvek, prvoradejšie sú výkony z posledných týždňov. Kings síce postúpili až z ôsmeho miesta konferencie, no rovnako im chýbali len dve víťazstvá na to, aby postupovali z prvej priečky Pacifickej divízie. Vyradenie Red Wings teda nebolo prekvapením a Stanley Cup neskončil v rukách "outsidera".
S Európanmi alebo bez nich?... Od roku 1980 platí, že každoročne získa Stanley Cup aspoň jeden Európan. Priemer z 32 play-off (1980 až 2012) predstavuje číslo 4,62. Tejto hodnote sú nablízku aj tohtoroční šampióni z L. A., za ktorých nastúpili traja hokejisti zo starého kontinentu (Anže Kopitar, Slava Vojnov a Andrej Loktionov). Číslo 4,62 je však skresľované štyrmi víťazstvami Red Wings z rokov 1997, 1998, 2002 a 2008. Vtedajšie mužstvá Detroitu triumfovali s ôsmimi, deviatimi, deviatimi, resp. dvanástimi Európanmi, čo sú štyri najvyššie súčty v histórii NHL. I naďalej platí, že iba sedemkrát v histórii získalo Stanley Cup mužstvo, ktoré dalo príležitosť viac ako piatim hráčom z Európy. Je teda zrejmé, že mužstvo s väčším počtom európskych hokejistov má nižšiu šancu na úspech. Za Red Wings nastúpilo až desať hráčov z Európy, čo je väčšinou priveľa.
Efektivita využívania hĺbky kádra... Vysoký počet Európanov v tíme sa prejavuje aj vo využívaní hĺbky kádra. Ak sa hokejista v ťažkej konkurencii dokáže presadiť, končí v nižších formáciách, v ktorých však výraznejšie nedominuje. Šírka kádra Detroitu je ďalším klišé, ktoré má svoju odvrátenú stranu. Red Wings sa totiž nedokážu oprostiť od ostrej hranice medzi produktívnymi útočnými formáciami a formáciami, ktoré majú v popise práce bránenie a intenzívny fyzický prejav. Výsledkom tohto faktu je produktivita závislá na kreatívnych európskych hokejistoch. Ak však Detroit kreatívne hrať nemôže alebo nedokáže, zastúpenie týchto kreatívnych hráčov neprichádza. Aktuálny víťaz pohára z L. A. pôsobí presne opačne. Hra Kings stojí na agilných zámorských hokejistoch, ktorí sa svojou bojovnosťou, agresivitou a neústupčivosťou výborne hodia do play-off.
Monotónny dopad zranení... Prehrávanie pod ťažobou zranení je otrepanou témou, jej význam sa však nemení. Kings mali to šťastie, že zraneniami svojich kľúčových hráčov netrpeli. Ich výhodou bol čerstvý, zrejúci a fyzicky výborne pripravený káder. Red Wings, ktorí majú jadro hráčov pohromade viac rokov a od výluky sú najvyťažovanejším tímom ligy, si opäť museli prejsť stratami dôležitých hráčov. Niekoľkotýždňové absencie sa podpísali na Jimmym Howardovi, Pavlovi Daciukovi i Darrenovi Helmovi. Po väčšinu roka chýbal Patrick Eaves; Danny Cleary hrával pod injekciami. Kapitán Nicklas Lidström síce vynechal len 12 zápasov, no tie stačili na to, aby sa mužstvo dostalo do kŕča, z ktorého sa nespamätalo. Takýto scenár sprevádza Detroit už tretiu sezónu v rade. Káder sa dal vždy dohromady pred play-off, no ušetrené sily nikdy nevyužil.
Rastúci rozdiel v bránkovisku... Medzi Jonathanom Quickom, gólmanom L. A., a Jimmym Howardom, gólmanom Red Wings, vždy existovali veľké paralely. O dva roky mladší Quick sa v súťaži usadil v ročníku 2008/09 a od sezóny 2009/10 sa stal jednotkou Kings. V tej dobe dával o sebe vedieť aj Howard, nová jednotka Detroitu. Obaja americkí brankári majú od počiatku svojich kariér nos na víťazstvá a patria medzi opory svojich tímov. Jonathan Quick má beztak neustále navrch. Na úkor Howarda bol nominovaný na olympijské hry vo Vancouveri, má na konte viac výhier zo vzájomných stretnutí, no čo najdôležitejšie, je ďaleko úspešnejší v play-off. Zatiaľ čo Howard vyhral len 13 zo svojich doterajších 28 zápasov vyraďovacích bojov, Quick je víťazom Stanley Cupu a držiteľom Conn Smythe Trophy, ani nehovoriac o jeho nominácii na Vezina Trophy.
Nečakané esá a vrcholy kariér... Víťazi Stanley Cupu zvyknú byť obdarení vzácnym súborom nečakaných hrdinov, ktorí zažiaria v pravý čas. Slava Vojnov, Dwight King a Trevor Lewis - tí všetci sa vzali odnikiaľ a dokázali dodať nečakaný prídavok. Hokejisti ako Jonathan Quick, Drew Doughty, Anže Kopitar, Dustin Brown, Willie Mitchell, Matt Greene či Dustin Penner boli zasa súčasťami, ktoré prežili najlepšie play-off v kariére. Pokiaľ sa mužstvo s takýmto arzenálom dokáže rozbehnúť a zvládnuť náročný vstup do play-off, jeho sila sa môže ešte zvyšovať. Detroitu sa však rozbehnúť nepodarilo, čo je zapríčinené aj tým, že mu nečakaní hrdinovia a hokejisti hrajúci na vrchole kariér chýbali. Väčšina tímu je buď za zenitom, alebo na svoj vrchol ešte len čaká. Svetlou výnimkou bol Valtteri Filppula, žiaľ, len v základnej časti.
O pozornosti a tlaku na výsledky... Ak by sme pátrali po odlišnosti, ktorá nie je odvodená len z tohtoročného play-off, najväčším rozdielom medzi Red Wings a Kings je diametrálne odlišná pozornosť a s ňou spojené očakávania. Los Angeles žilo hokejom po rokoch boja s ostatnými športovými odvetviami a inými spoločenskými atrakciami. Kings si dokázali získať viac pozornosti ako miestne baseballové, futbalové i basketbalové mužstvá. Dominantné víťazstvo Stanley Cupu u mladého tímu, ktorý môže byť ešte lepší, nebolo predpovedané ani u najväčších optimistov. To v prípade Red Wings sa podobné superlatívy použiť nedajú. Ekonomika mesta kolabuje a hokej je jednou z posledných radovánok rapídne ubúdajúceho obyvateľstva. Detroit sa i naďalej môže hrdiť obchodnou značkou "Hockeytown", no tá sa viaže najmä ku končiacej zlatej ére.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 21.06.2012
Detroit Red Wings sa začiatkom tohtoročnej jari nevyhli ponurému vypadnutiu v prvom kole play-off, no v celkovom ponímaní zažili jednu zo svojich najúspešnejších sezón v novom tisícročí.
Mužstvo z Hockeytownu dokázalo nastoliť niekoľko nových alebo zveľadiť zopár svojich predošlých rekordov NHL. Za všetky hovorí dvanásta stobodová sezóna v rade či vytvorenie nového historického maxima v počte domácich víťazstiev za sebou. Popri vážnej ekonomickej kríze panujúcej v meste pritom platilo, že Red Wings udržali svoju staručkú Joe Louis Arenu po celý rok vypredanú.
Úspechy organizácie sa nedotýkali len samotného hokeja. Rick Bowness z oddelenia pre styk s verejnosťou tvrdí, že Red Wings zažili výbornú sezónu aj mimo ľadu, keď "strávili cez tisíc hodín v komunite fanúšikov, navštívili viac ako stovku škôl a opäť rozvinuli svoj už tak bohatý charitatívny program."
Rozmanité spoločenské aktivity sú v novom tisícročí jednou z hlavných poznávacích tvárí organizácie. Medzi najväčšie ocenenia patrí viac ako 51 tisíc detí, ktoré klub dokázal od roku 2001 aktívnou formou zoznámiť s hokejom. Počas tohtoročnej základnej časti boli hokejisti Red Wings schopní navštíviť viac ako 40 tisíc detí. Hráči sa realizovali aj v mnohorakých charitatívnych a promočných činnostiach, keď na pomoc určenú druhým vyzbierali nad dva milióny USD. Aj tieto aktivity "Červených krídel" prispeli k možnosti zorganizovať najbližší zápas Winter Classic, z ktorého má byť najväčšia akcia svojho druhu v histórii.
Úspechy pozbierané na ľade i mimo neho sa v tomto definitívne skončenom ročníku počítali na desiatky, ktoré naozaj stoja za pripomínanie. A práve tie najhlavnejšie z nich nájdete v predkladanej chronológii, ktorá mapuje ročník 2011/12 v jeho plnej šírke, tzn. v období od 23. júna 2011 do 20. júna 2012.
Jún 2011: V znamení prívetivého draftu
Júl 2011: Lúčenie s velikánmi zlatej éry
August 2011: Zaujímavosti spoza opony
September 2011: Smutné správy z Ruska
Október 2011: Rázna facka po výbornom štarte
November 2011: Rozmach domácej neporaziteľnosti
December 2011: Najofenzívnejšie obdobie ročníka
Január 2012: Najúspešnejší mesiac sezóny
Február 2012: Ako sa píše história NHL
Marec 2012: Postupný pád z čela tabuľky
Apríl 2012: Krátkych desať dní v play-off
Máj 2012: V znamení odchodu Nicklasa Lidströma
Jún 2012: Zverejnenie programu Winter Classic
______________________________
MARTIN UŽÁK | 08.10.2012
Anabáza Tomáša Tatara v slovenskej extralige je od včerajšieho večera minulosťou. Útočník Grand Rapids sa vracia späť do Spojených štátov, kde absolvuje svoju štvrtú sezónu v AHL. Tá odštartuje v piatok 12. októbra, kedy sa Griffins predstavia v domovskej Van Andel Arene proti divíznemu rivalovi z Milwaukee.
Tatar mohol vymeniť predsezónne obdobie v Grand Rapids za účinkovanie na Slovensku vďaka benevolentnosti klubového vedenia, ktoré usúdilo, že niekoľko súťažných zápasov z prelomu septembra a októbra môže byť pre tohto mladíka vhodnejších ako čakanie na štart oficiálneho tréningového kempu.
Dnes možno konštatovať, že Tomáš Tatar svoju enormnú chuť do hokeja obhájil. Najvyššiu slovenskú súťaž, v ktorej je talentovaných benjamínov ako šafranu, opúšťa z pozície trinásteho najproduktívnejšieho hokejistu a s vedomím, že pre nabudeného nováčika z Piešťan urobil všetko, čo bolo v jeho silách.
Rodák z Ilavy sa k piešťanským "Havranom" pripojil hneď po prílete na Slovensko (21.9.), aby nechýbal v historicky prvom domácom stretnutí Piešťan v extralige. Zápas so Skalicou, ktorý navštívil aj prezident Ivan Gašparovič a reprezentačný kouč Vladimír Vůjtek, ŠHK 37 zvládli po jednoznačnom výsledku 8:2.
Tatar sa zaplnenému hľadisku útlej EASTON arény predviedol už po 21 sekundách svojho úvodného súboja, keď na seba naviazal dvoch hokejistov súpera a pripravil gólovú pozíciu pre zadáka Tomáša Brňáka. V 33. minúte sa presadil aj sám, keď šikovnou bekhendovou strelou zaznamenal víťazný gól.
Získať si obdiv priaznivcov nebol pre strieborného medailistu z posledného svetového šampionátu žiadny problém. Tatarov úspešný návrat do vlasti pritom nezostal bez pochvaly ani u vedenia klubu.
"Od prvej sekundy a bez tréningu s mužstvom zapadol do zostavy, akoby tam patril oddávna, so snahou pobiť sa za piešťanské farby," uviedol na oficiálnom webe "Havranov" manažér Jaroslav Laifer.
Dvadsaťjedenročný útočník Griffins dokázal byť produktívny aj v nasledujúcich stretnutiach. Postupne bodoval 23.9. v Košiciach, 25.9. v súboji so Zvolenom a 28.9. v Poprade. Po zápase s Košicami, ktorý sa pre ŠHK 37 skončil prehrou 5:9, sa stretol aj s Tomášom Jurčom, novým spoluhráčom v Grand Rapids.
Mladík hrajúci v neprehliadnuteľných červených rukaviciach zaznamenal prvý súboj bez bodového zápisu až vo svojom piatom predstavení v extralige, a to 30. septembra pri triumfe 2:0 v Žiline.
Tatarove vystúpenie v meste pod Dubňom odštartovalo v 11. minúte, kedy si vypýtal vylúčenie. V čase 14:40 si menší trest odsedel aj on sám, čo ho po zvyšok úvodnej časti hry rozhodilo. Po prvej tretine, ktorá preň nebola najlepšia, zostal niekoľko minút sedieť na lavičke ŠHK, aby sa po prestávke vrátil ako vymenený.
60. výber Red Wings z draftu 2009 začal druhú tretinu žilinského stretnutia prípravou veľkej šance pre obrancu Richarda Filipa, ktorého však bravúrne vychytal domáci gólman Marek Laco. Tatar sa nebál vziať na seba zodpovednosť a výborne prihrával. Žiaden iný hráč si nedovolil toľko kľučiek, ako on.
V tretej časti zápasu v Žiline sa Tatar začal stavať aj na buly. V 45. a 60. minúte pripravil rýchle protiútoky, ktoré nakoniec zostali nevyužité. V 47. minúte sa zasa výrazne postrkoval s domácim forvardom Róbertom Krajčim. Obaja sokovia sa však po skončení duelu udobrili a spoločne zapózovali pred fotografom.
Tatar opustil ľad žilinskej arény po pozdrave so skupinou verných fanúšikov ŠHK 37, ktorí oddane skandovali jeho meno. Usmievavý útočník s číslom 90 bol pre týchto a ďalších priaznivcov "Havranov" hlavným lákadlom aj o niekoľko dní neskôr, kedy sa v Piešťanoch konala autogramiáda celého mužstva.
Zatiaľ čo v predošlých zápasoch Tatar nastupoval v prvom útoku Piešťan po boku Václava Stupku a Tibora Melicháreka, záver svojej extraligovej misie strávil v druhej lajne. Najskôr si v nej zahral s Ondrejom Otčenášom, aby mu v posledných dvoch dueloch robili spoločnosť bratia Jakub a Henrich Ručkayovci.
Nové zloženie útočných formácií ŠHK 37 prinieslo svoje ovocie už v samom úvode súboja v Bratislave s výberom HK Orange 20 (4.10.). Tatar v ňom pomohol gólom a asistenciou k víťazstvu 4:3.
Svoje tretie a posledné vystúpenie pred domácim publikom Tatar absolvoval 5. októbra. Pri prehre 1:3 s Trenčínom síce nebodoval, no na ľade hýril aktivitou. Smolu z duelu s Duklou si nakoniec vynahradil pri včerajšej rozlúčke v Banskej Bystrici, kde Piešťany aj vďaka jeho dvom zásahom a prihrávke zvíťazili 5:2.
Počas necelých troch týždňov pôsobenia na Slovensku sa Tomášovi Tatarovi podarilo nahromadiť desať kanadských bodov v ôsmich dueloch a dotiahnuť "Havranov" na aktuálne štvrtú priečku tabuľky. Čo je však dôležitejšie, Tatar aj napriek mladému veku dokázal vystupovať ako líder a ohurovať svoje okolie všade, kde sa objavil. A to sú pre Grand Rapids Griffins i samotných Detroit Red Wings výborné zistenia.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 06.11.2012
Športoví fanúšikovia zo štátu Michigan dostali ďalšiu ranu pod pás. Po tom, čo museli prehltnúť hladkú porážku Detroit Tigers vo Svetovej sérii bejzbalovej MLB, sa musia vyrovnať aj so zrušením novoročného zápasu Winter Classic medzi hokejovými Detroit Red Wings a Toronto Maple Leafs.
Čo je smutnejšie, Michigan prišiel o oveľa viac ako o zápas NHL pod šírym nebom.
Aktivity spojené s Winter Classic 2013 mali byť najväčšou oslavou hokeja v histórii. Tento štatút im mal patriť nielen pre pokus o prekonanie svetového rekordu v návštevnosti jedného hokejového stretnutia, ale aj vďaka festivalu Hockeytown Winter Festival, ktorý by zápasu Winter Classic predchádzal.
Hockeytown Winter Festival mal začať v sobotu 15. decembra na klzisku vybudovanom na bejzbalovom štadióne Comerica Park. Počas prvých dvanástich dní festivalu boli na pláne kvantá amatérskych zápasov a možnosť verejne si zakorčuľovať. Od 27. decembra malo pribudnúť rozdávanie autogramov a živá hudba. V tento deň sa mal začať aj Great Lakes Invitational, tradičný turnaj michiganských univerzít, aby 29. decembra dostali priestor dva zápasy OHL a 30. decembra jeden súboj AHL. Vrchol festivalu mal prísť v posledný deň roka 2012 v podobe dvoch zápasov veteránov Red Wings a Maple Leafs.
Winter Classic a Hockeytown Winter Festival mali prilákať viac ako 400 tisíc priaznivcov, čo je číslo, ktorému by nekonkurovali všetky doterajšie zápasy Winter Classic dohromady. Vzhľadom na pretrvávajúce nezhody medzi NHL a NHLPA sa však celá show minimálne na rok odkladá.
Zrušenie festivalu a zápasu pod šírym nebom pre Red Wings neznamená nenávratný škrt pôvodných ideí. NHL totiž prisľúbila, že plánované aktivity sa uskutočnia hneď pri najbližšej možnej príležitosti.
Jeden veľký mínus však možno pociťovať okamžite.
Preloženie Hockeytown Winter Festival sa dotklo najmä starších michiganských a ontárijských priaznivcov. V oboch táboroch totiž možno nájsť tisícky fanúšikov, ktorí sa na uvoľnené exhibičné stretnutia veteránov tešili viac ako na oficiálny zápas základnej časti medzi súčasnými Red Wings a Maple Leafs.
Zdá sa vám zvláštne, že pre niektorých fanúšikov dokážu byť prvoradejšie duely, v ktorých je minimum tvrdosti a vážnosti? Ak áno, vedzte, že v prípade rivality medzi Red Wings a Maple Leafs to zvláštne nie je. Stačí len nazrieť na menoslov starých pánov, ktorí sa okázalého stretnutia vyslúžilcov mali zúčastniť.
Detroit Red Wings sa chystali spoľahnúť na také legendy a osobnosti, akými sú Red Berenson, Jimmy Carson, Chris Chelios, Dino Ciccarelli, Paul Coffey, Mathieu Dandenault, Dallas Drake, Kris Draper, Sergej Fiodorov, Viačeslav Fetisov, Jiří Fischer, Mark Howe, Petr Klíma, Joey Kocur, Martin Lapointe, Igor Larionov, Kirk Maltby, Darren McCarty, Larry Murphy, John Ogrodnick, Chris Osgood, Dennis Polonich, Mickey Redmond, Luc Robitaille, Garry Unger, Mike Vernon, Aaron Ward, či Paul Ysebaert.
Zvučnosť nemala chýbať ani výberom hosťujúcich Maple Leafs. Svoju participáciu na podujatí prisľúbili Dave Andreychuk, Wendel Clark, Russ Courtnall, Vincent Damphousse, Bill Derlago, Tie Domi, Dave Ellett, Ron Ellis, Doug Gilmour, Curtis Joseph, Gary Leeman, Kevin Maguire, Brad May, Bryan McCabe, Lanny McDonald, Bob McGill, Jim McKenny, Joe Nieuwendyk, Mike Palmateer, Félix Potvin, Gary Roberts, Börje Salming, Darryl Sittler, Mats Sundin, Darcy Tucker, Rick Vaive, či Dave "Tiger" Williams.
Nemožno opomenúť ani autority, ktoré taktiež potvrdili svoju účasť, no hrať by im nedovolil ich vysoký vek alebo zdravotný stav. Sú nimi Alex Delvecchio, Gordie Howe, Vladimir Konstantinov a Ted Lindsay na strane Red Wings, ako aj Johnny Bower a Frank Mahovlich na strane Maple Leafs.
Ukrátené nemali zostať ani trénerské lavičky. Veteránov Red Wings mali viesť tréneri Scotty Bowman a Barry Smith, zatiaľ čo na veteránov Maple Leafs mali dohliadať Pat Quinn a Red Kelly.
Príliš nabité výbery na to, aby zostali bez povšimnutia - čo poviete?
Pôvodne plánovaný stret veteránov Red Wings a Maple Leafs vyvolal veľký ohlas nielen v radách pamätníkov, ale aj u samotných osobností. Vedeniam oboch klubov sa ozvali toľké legendy, až sa z jedného súboja mali vykľuť súboje dva, pričom celkový počet ich účastníkov sa mal priblížiť k stovke.
Starí páni Detroitu a Toronta sú známi značnou aktivitou, no ich sezónne tímy sa ani zďaleka nepriblížia výberom, ktoré mali byť vyslané do záverečného dňa honosného podujatia Hockeytown Winter Festival. A to je vzhľadom na odloženie tejto slávnosti obrovská škoda. Také zvučné mužstvá, aké pri tejto príležitosti vyskladali niekdajší zástupcovia Red Wings a Maple Leafs, sa totiž podarí vidieť raz za život.
Človeku zostáva veriť, že podobne nabitých výberov sa dočká pri najbližšej príležitosti, ktorá snáď bude môcť naplniť svoj cieľ - osláviť hokej a významné osobnosti dvoch slávnych klubov.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 16.11.2012
Švédsky obranca Detroitu Jonathan Ericsson patrí k užšej skupinke hokejistov, ktorí si počas prvých týždňov výluky zahrali až vo dvoch európskych ligách. Jonte sa rozhodol vrátiť k svojim koreňom, keď zvolil krátkodobé pôsobenie v druhej a tretej švédskej súťaži, kde splatil požičané klubom, ktoré ho vychovali.
Prvou zastávkou dvadsaťosemročného rodáka z Karlskrony bol tím HC Vita Hästen, jeho materský klub, ktorý hráva v tamojšej prvej divízii. Ericssonova zámorská zmluva bola poistená osobitným sponzorom, čo mu 7. októbra umožnilo upísať sa na tri zápasy, ku ktorým "Biele kone" nastúpili doma v Norrköpingu.
Návrat úspešného odchovanca pútal náležitú pozornosť. Tri Ericssonove stretnutia v krásnej aréne Himmelstalundshallen, ktorá bola v septembri 2003 dejiskom európskeho šampionátu mužov v basketbale, navštívilo spolu viac ako sedem tisíc divákov, čo znamenalo vítaný prísun financií do klubovej pokladne.
Ericsson nepomohol Hästenu len prilákaním fanúšikov, ale aj kvalitnými výkonmi. Pri jeho postupnej aklimatizácii na širšie klzisko bol nápomocný aj mladý útočník Jesper Samuelsson, siedmy výber Red Wings z draftu 2008, ktorý sa kvôli obmedzeniam bezlepkovej diéty nikdy výraznejšie nepresadil.
V súťaži, ktorú sám Ericsson prirovnal k ECHL, sa Hästenu náramne darilo. "Biele kone" boli suverénne už pred príchodom svojej veľkej posily, keď zvíťazili vo všetkých desiatich stretnutiach novej sezóny. S Ericssonom v zostave sa táto šnúra natiahla na úctyhodných trinásť víťazstiev v rade.
Ericsson sa v drese Hästenu po prvýkrát predstavil 17. októbra v súboji s tímom Tranås AIF IF, aby pomohol k triumfu 4:2. Odohral aj zápasy proti mužstvám Grästorps IK (19. október; 4:0) a Vimmerby Hockey (24. október; 2:1). V každom z týchto súbojov strávil na ľade okolo 30 minút. Jeho súhrnná štatistika hovorila o troch asistenciách, štyroch trestných minútach, piatich plusových bodoch a šiestich strelách.
Po splnení misie v Hästene sa Ericsson pripravoval na návrat do Spojených štátov. Odchod za more však odložil, aby odohral niekoľko zápasov v Allsvenskan. Jeho prechod do druhej najvyššej švédskej súťaže sa zrodil vďaka veľkému záujmu Södertälje, klubu práve stíhanom mnohými zraneniami v zadných radoch, no tiež klubu, v ktorom Ericsson hrával na rôznych úrovniach v sezónach 2003/04 až 2005/06.
Ericsson sa so Södertälje Sportklubb dohodol 26. októbra a už v nasledujúci deň nastúpil do súboja proti mužstvu Djurgårdens IF Hockey. Zápas dvoch niekdajších účastníkov Elitserien si do arény AXA Sports Center prišlo pozrieť viac ako šesť tisíc priaznivcov, ktorí videli víťazstvo domáceho SKK v pomere 4:2.
Podobne ako v Hästene, aj v Södertälje sa Ericsson dohodol len na krátkodobom kontrakte. Tentoraz išlo o výpomoc v štyroch zápasoch. Po Djurgårdene si zahral aj proti tímom VIK Västerås HK (30. október; 4:2), Bofors IK Karlskoga (1. november; 3:1) a Leksands IF (4. november; 2:1). V súhrnných štatistikách nazbieral v štyroch dueloch jednu asistenciu, šesť trestných minút, dva plusové body a päť striel.
Vedenie Södertälje sprvoti dúfalo, že Ericsson by mohol zostať až do konca výluky, no pred jeho posledným zápasom vyhlásilo, že mužstvo opustí a minimálne na mesiac sa vráti do USA. Pravdepodobnejší je však variant, že pôsobenie Ericssona v jeho rodnej krajine je pre kalendárny rok 2012 uzavretou kapitolou. Švédsky zadák totiž vyčerpal všetky prípustné dni, v ktorých nemusel platiť vysoké dane.
Bez ohľadu na to, či sa Jonathan Ericsson počas prebiehajúcej výluky vo Švédsku ešte objaví alebo nie, svojimi jesennými vystúpeniami sa zaradil k tým hokejistom NHL, ktorí sa na starom kontinente nestratili. Nech už pomáhal Hästenu alebo Södertälje, ani v jednom zápase neokúsil trpkosť prehry a na ľade trávil množstvo minút, čo bola výborná príprava na nové úlohy, ktoré ho čakajú v tíme Red Wings.
______________________________
MARTIN UŽÁK | 25.12.2012
V stredu 26. decembra 2012 začína 37. svetový šampionát hokejistov do 20 rokov. Turnaj sa tentoraz odohrá v ruskej Ufe, a to aj za účasti troch mladíkov, ktorí boli draftovaní klubom Detroit Red Wings.
Frk, Martin (Česko)... Odchovanec karlovarského hokeja by mohol patriť k ťahúňom českého výberu. Predurčujú ho k tomu štatistiky, ktoré zaznamenáva v QMJHL. Frk hráva za mužstvo Halifax Mooseheads a v priemere zbiera viac ako 1,3 bodu na zápas. Jeho najväčšími zbraňami sú výborná orientácia pred bránou súpera, šikovnosť a tvrdá strela. Zo slabín možno menovať priemerné korčuľovanie, slabšiu defenzívu a značnú produkciu zbytočných faulov. Tento pravý krídelník bol draftovaný len pred niekoľkými mesiacmi (49. celkovo), no od Red Wings si už vyslúžil trojročný nováčikovský kontrakt. Turnaj v Ufe bude jeho druhým juniorským šampionátom v kariére, no prvým po dvoch rokoch. Vlani totiž chýbal pre otras mozgu.
Ouellet, Xavier (Kanada)... Zadák s francúzskymi koreňmi a druhý výber Red Wings z draftu 2011 (48. celkovo) sa dostal do kanadského mužstva aj napriek tomu, že posledný mesiac laboroval s podvrtnutým členkom. V aktuálnom ročníku stihol odohrať len 26 zápasov, no s 25 bodmi je druhým najproduktívnejším obrancom svojho tímu Blainville-Boisbriand Armada, kde plní funkciu kapitána. Podobne ako Frk, aj Ouellet má s Detroitom podpísaný trojročný nováčikovský kontrakt. Red Wings pôvodne predpokladali, že z neho môže vyrásť kompletný bek do prvých dvoch obranných párov. Posledné sezóny však naznačujú, že tento člen prvého All-Star tímu lanského ročníka QMJHL by mohol byť predovšetkým ofenzívnou zbraňou.
Paterson, Jake (Kanada)... Druhý výber Detroitu z draftu 2012 (80. celkovo) získal miesto v kanadskom mužstve vďaka svojej vyrovnanosti, bojovnosti a pripravenosti. Týmito vlastnosťami sa prezentuje v tíme Saginaw Spirit. Paterson dosiaľ vyhral len 11 z 28 zápasov prebiehajúcej sezóny OHL a zaznamenal nenápadnú úspešnosť zákrokov 90,1 %. Saginaw však patrí medzi najhoršie mužstvá súťaže, takže jeho výkony majú väčšiu hodnotu, než sa na prvý pohľad zdá. Aspoň to si myslia pozorovatelia kanadskej reprezentácie, ktorí očakávajú, že Paterson by mohol byť brankárskou jednotkou na ďalších MS v roku 2014. Terajší šampionát by mal byť prípravou, ktorú tento osemnásťročný benjamín absolvuje z pozície tretieho gólmana.
Zastúpenie mladíkov Detroitu na turnaji mohlo byť bohatšie aj o ofenzívneho beka Ryana Sproula. Zadák mužstva Sault Ste. Marie Greyhounds (OHL) však neuspel v širšom výberom kempe Kanady.
Záverom nemožno opomenúť účasť kanadského odborníka Teda Nolana, ktorý bude pomáhať lotyšskej reprezentácii. Nolan hrával za Red Wings v rokoch 1981 až 1984 a bol nimi aj draftovaný.
______________________________
V tejto časti archívu nájdete 49 článkov z rokov 2011 a 2012. Archivované články sa venujú napríklad aktualitám Detroit Red Wings z druhej polovice sezóny 2010/11 a sezóny 2011/12, vyraďovacím bojom v play-off 2012, juniorským a seniorským svetovým šampionátom a európskym anabázam niektorých hráčov Red Wings počas časti výlukovej sezóny 2012/13.
Pre lepšiu orientáciu použite vyhľadávanie cez klávesovú skratku Ctrl-F. Ak vyhľadávate konkrétny archivovaný článok, začnite zoznamom nižšie a vyhľadávajte podľa celého názvu článku.
______________________________
Archivované články
- Koniec veľkého prekliatia Philadelphia Flyers (03.01.2011)
- Juniorský titul pre Rusko, Callahan bronzový (06.01.2011)
- Maródka Detroit Red Wings sa rozrastá (11.01.2011)
- Po dvoch súbojoch s Columbus Blue Jackets (16.01.2011)
- Bodová séria New Jersey Devils je na konci (27.01.2011)
- 143 mizerných minút streleckej nemohúcnosti (08.02.2011)
- Red Wings a ich úspešné víkendové ťaženie (14.02.2011)
- Florida bola pre Detroit Red Wings slnečná (19.02.2011)
- Čelo rebríčka talentov Red Wings nezmenené (02.03.2011)
- Naprieč Amerikou za osem dní (06.03.2011)
- O slabinách, vráskach a výkričníkoch (09.03.2011)
- Víťazná šnúra Capitals utrhnutá v Joe Louis Arene (17.03.2011)
- Red Wings dve dekády medzi elitou NHL (03.04.2011)
- Späť k obracaniu sa za súpermi zo základnej časti (09.04.2011)
- Sumár ortieľov a verdiktov sezóny 2010/11 (11.04.2011)
- Prvé kolo play-off 2011 bez straty kvetinky (22.04.2011)
- Preview série play-off medzi Red Wings a Sharks (28.04.2011)
- Red Wings vs Sharks: ako sa vrátiť späť? (02.05.2011)
- Opatrné oprašovanie historických kroník (09.05.2011)
- Obrat nedokonaný, sezóna Red Wings končí (16.05.2011)
- Bývalí zástupcovia Red Wings na MS na Slovensku (18.05.2011)
- Škandály a prešľapy MS na Slovensku (19.05.2011)
- Red Wings a chronológia sezóny 2010/11 (23.05.2011)
- Red Wings a ročník 2010/11 v číslach (28.05.2011)
- Anketa o najlepší zápas Red Wings v sezóne 2010/11 (31.05.2011)
- Vyhodnotenie ankety o najlepší zápas sezóny 2010/11 (01.08.2011)
- Stane sa z Detroitu malé česko-slovenské mužstvo? (31.08.2011)
- Pestré leto Detroit Red Wings v skratke (16.09.2011)
- Nový ročník o nových výzvach (07.10.2011)
- Česko-slovenský fanklub Detroit Red Wings (22.10.2011)
- Rušný úvod sezóny Detroit Red Wings (14.11.2011)
- Drew Miller neprestáva udivovať (20.11.2011)
- Juniorský šampionát aj s výbermi Red Wings (26.12.2011)
- MSJ: Bäckman zlatý, Mrázek najlepším brankárom (06.01.2012)
- Red Wings s historickým klubovým zápisom (17.01.2012)
- Keď obrana je zároveň útokom (31.01.2012)
- V akej forme sa vráti Alexander Radulov? (22.03.2012)
- Detroit Red Wings - hokejoví Rolling Stones (28.03.2012)
- Anketa o najlepší zápas Red Wings v sezóne 2011/12 (22.04.2012)
- Výsledky ankety o najlepší zápas sezóny 2011/12 (01.05.2012)
- Bohatý program vo zvyšku sezóny 2011/12 (10.05.2012)
- Znamenité sezóny Jiřího Hudlera a Jonathana Ericssona (13.05.2012)
- Pavel Daciuk majstrom sveta, Tomáš Tatar strieborný (21.05.2012)
- Trpké porovnanie s čerstvým víťazom Stanley Cupu (12.06.2012)
- Red Wings a chronológia sezóny 2011/12 (21.06.2012)
- Tomáš Tatar zanechal v extralige výborný dojem (08.10.2012)
- Z nostalgickej show veteránov nebude tento rok nič (06.11.2012)
- Späť k anabáze Jonathana Ericssona vo Švédsku (16.11.2012)
- Frk, Ouellet a Paterson na MS juniorov (25.12.2012)
______________________________
Koniec veľkého prekliatia Philadelphia Flyers
MARTIN UŽÁK | 03.01.2011
V nočnom zápase NHL zvíťazili Philadelphia Flyers na ľade Detroit Red Wings pomerom 3:2 a ukoristili pre seba prvé víťazstvo v detroitskej Joe Louis Arene po predlhých 22 rokoch.
Tu je desiatka útržkov a poznámok zo zápasu:
Oslabené "Červené krídla"... Domácim Red Wings chýbalo kvarteto dôležitých útočníkov. Mike Modano pauzuje s poraneným zápästím, Pavel Daciuk nehrá pre zlomenú ruku a Dan Cleary má zlomený členok. K laborujúcim sa nedávno pridal aj strelecky potentný forvard Patrick Eaves, ktorý má problémy s lakťom. Naopak "Letci" sa od polovice decembra nemôžu spoliehať na obrancu Chrisa Prongera (zlomenina nohy).
Súboj z popredia tabuľky... Konfrontácia prvého a štvrtého mužstva tabuľky NHL bola jedinou v tohtosezónnej základnej časti. Flyers sú na turné po klziskách súperov zo Západnej konferencie a včerajší zápas v Detroite bol pre nich štvrtým súbojom za posledných šesť dní. Detroit a Philadelphia, dva z troch strelecky najefektívnejších tímov súťaže, zakončili rok 2010 porážkami. Flyers pritom v posledných štyroch stretnutiach inkasovali dovedna 20 gólov, zatiaľ čo Red Wings prehrali štyri z posledných ôsmich duelov.
Zlomová prvá časť hry... Úvod duelu patril domácim, ktorí si aktívnym korčuľovaním vypýtali 48 sekúnd trvajúcu výhodu o dvoch hráčov, ktorú však pokazili a v následnej presilovke piatich proti štyrom sami faulovali. Flyers neskôr prežili únik Darrena Helma, ktorého vychytal Brian Boucher. Philadelphia postupne prebrala opraty zápasu na svoje hokejky, spomalila tempo hry a päť sekúnd pred koncom prvej tretiny spálila veľkú šancu, keď Jeff Carter strelou švihom minul hornú tyč domácej brány.
Odrazy pred bránkou... Tlak do brány súpera sa premietol v prospech väčších a silnejších forvardov hostí. Philadelphia pri všetkých svojich góloch využila sériu odrazov puku a schopnosť natlačiť sa pred svätyňu súpera. Platilo to pri zápisoch Jamesa van Riemsdyka, Daniela Carcilla i Scotta Hartnella, vďaka ktorým Flyers vyhrali druhú tretinu pomerom 3:0. Ich najlepšími hráčmi boli aj Mathieu Carle a Boucher.
Piati proti piatim... Pod úspech Flyers, štvrtého najvylučovanejšieho tímu ligy, sa podpísala hra v plnom počte hráčov na oboch stranách, v ktorej sú naopak najlepší v celej NHL. Dnes to neplatilo len štatisticky, ale aj herne. V druhej tretine "Letci" nepustili súpera do väčšej príležitosti, sami diktovali tempo hry a neustále sa spoliehali na výborné bránenie vlastnej modrej čiary, výrazne podporované nepriepustnosťou pred svojou bránkou. Naopak Detroitu po väčšinu zápasu chýbala potrebná rýchlosť.
Kľúčová hranica... Pre posledných 19 stretnutí Detroitu sú príznačné chyby v defenzíve a časté straty puku. V desiatich prípadoch sa Red Wings podarilo v zápase streliť štyri a viac gólov, čo sa premietlo do desiatich víťazstiev. Pri nanajvýš troch vsietených góloch však všetkých zvyšných deväť duelov série prehrali. Z dnešnej dezorganizovanej hry vyťažili len dva góly; v tretej tretine korigovali Valtteri Filppula a Henrik Zetterberg. Okrem nich hrali na domácej strane výborne aj Helm a obranca Niklas Kronwall.
Hviezdny Brian Boucher... Gólman hostí, ktorý v deň stretnutia oslávil 34. narodeniny, bol právom vyhlásený za prvú hviezdu. Boucher pôsobil nenápadne, zato však nepúšťal súpera k odrazom puku a dorážaniu, výborne rozohrával a nepredviedol žiaden slabší moment. K svojmu istému výkonu pridal aj veľké zákroky, ako napr. ten zo 48. minúty, kedy lapačkou zastavil puk od domáceho Johana Franzéna.
Pribúdanie šrámov... Red Wings očividne trpia pod množstvom zranení a nahusteným programom. Teraz im na tvárach pribúdajú ďalšie vrásky. Krátko pred Franzénovou šancou totiž odstúpil z hry kľúčový defenzívny zadák Brad Stuart, ktorého hlavu trafil prudký puk z Carterovej hokejky. V polovici zápasu sa takmer zranil Drew Miller, narážajúc hlavou do tyče. A aby starostí nebolo málo, tak v predchádzajúcich dueloch mal problémy s chrbtom Zetterberg a Tomas Holmström si takmer zlomil nos.
Dve dekády čakania... Flyers dnešným triumfom ukončili najdlhšiu sériu takéhoto druhu v súčasnej NHL. V Detroite zvíťazili po prvý raz od 4. novembra 1988, kedy pri výsledku 3:4 vsietil všetky tri góly domácich mladý Steve Yzerman. Počas viac ako 22 rokov dosiahli Flyers v Joe Louis Arene len 14 porážok a dve remízy. Za viac ako dve dekády ich predlhého čakania oba tímy vystriedali 16 trénerov, Nicklas Lidström získal šesťkrát Norris Trophy, Red Wings štyrikrát vyhrali Stanley Cup a Flyers to dvakrát dotiahli do finále.
Príprava na trip... Red Wings zajtra štartujú desaťdňové turné na klziskách súperov, kde ich čaká päť zápasov. Trip začína v Kanade a (po dueloch v Edmontone, Calgary a Vancouveri) neskôr bude pokračovať v Denveri (súbojom s miestnymi Colorado Avalanche) a Columbuse. Bez prítomnosti zranených hráčov pôjde o náročnú skúšku, Detroit sa však bude snažiť o návrat do čela súťaže, z ktorého po dnešnej prehre padol a bol vystriedaný spomínanými Canucks. Naopak Flyers naďalej patrí štvrtá priečka v NHL.
______________________________
Juniorský titul pre Rusko, Callahan bronzový
MARTIN UŽÁK | 06.01.2011
Finálovým stretnutím medzi reprezentáciami Kanady a Ruska (3:5) sa v USA dnes v noci skončil 35. juniorský svetový šampionát v ľadovom hokeji. Pozvánku na turnaj dostali aj štyria mladíci, ktorí boli draftovaní klubom Detroit Red Wings. Poďme si teda zrekapitulovať, ako sa im darilo.
Callahan, Mitchell (USA)... Dravý devätnásťročný hokejista snáď ani nedúfal, že by sa do výberu domáceho obhajcu lanského titulu vôbec dostal. Callahan však svoj výborný ročník premenil až do zisku bronzovej medaily, ktorá predstavuje najväčší úspech jeho kariéry. Tento tvrdý a agilný forvard nastupoval vo štvrtom útoku amerického výberu a na drese nosil číslo 24. V šiestich stretnutiach zaznamenal 13 striel, dve trestné minúty, jeden mínusový bod a víťazný gól, ktorým v záverečnom stretnutí skupinovej fázy dopomohol k triumfu 2:1 nad výberom Švajčiarska. Red Wings Callahana draftovali v roku 2009 z celkovej 180. pozície. Na šampionáte bol jediným zástupcom klubu s podpísanou nováčikovskou zmluvou.
Järnkrok, Calle (Švédsko)... Devätnásťročný Järnkrok sa zaradil medzi najproduktívnejších hráčov Tre Kronor, keď v šiestich stretnutiach pozbieral päť (2+3) bodov, 20 striel na bránku, dve trestné minúty a dva plusové body. V najlepšom svetle sa prezentoval v zápase skupinovej fázy proti Česku, keď k víťazstvu 6:3 prispel gólom a dvoma prihrávkami, za čo bol vyhlásený najlepším hráčom mužstva. S postupom šampionátu jeho forma neustále gradovala. Výrazne sa predviedol aj v zápase s Kanadou, v ktorom bol často v centre diania a k víťazstvu 6:5 po samostatných nájazdoch prispel obetavým výkonom, i keď bol jediným Švédom, ktorý nepremenil svoj nájazd. Detroit ho draftoval v lete 2010 z 51. miesta.
Nestrašil, Andrej (Česko)... Mladý pravý krídelník mal byť na turnaji jedným z kľúčových hráčov českého výberu, no podobne ako zvyšku tímu, ani jemu šampionát nevyšiel. V šiestich zápasoch zaznamenal dve trestné minúty, osem striel na bránku a päť mínusových bodov. K asistencii z duelu proti Rusku, ktorý Česi prehrali vysoko 3:8, si pripísal ešte gól a prihrávku pri víťazstve 5:2 nad Slovenskom. Nestrašil, ktorému na lavičke šéfoval aj sám Jiří Fischer, plnil na šampionáte funkciu asistenta kapitána, no vinou straty formy postupne vypadol z prvej formácie. "Červené krídla" Nestrašila draftovali v roku 2009 zo 75. priečky. Po skončení turnaja sa vracia do bojov v QMJHL, kde hráva za tím Prince Edward Island Rocket.
Pulkkinen, Teemu (Fínsko)... Ak berieme do úvahy individuálne výsledky zástupcov Red Wings, najväčšmi zažiaril práve tento talentovaný forvard, ktorý v priebehu šampionátu oslávil svoje devätnáste narodeniny. 111. draftová pozícia, z ktorej si ho Red Wings v lete 2010 vybrali, sa teda prezentovala ako "ďalšia z výhier v lotérii". Pulkkinen nazbieral v šiestich dueloch deväť (3+6) bodov a okrem triumfu v bodovaní celého fínskeho výberu zaznamenal aj šesť trestných minút, 26 striel a dva plusové body. Bol dôležitým komponentom presilových hier, hrával v prvom útoku a dokázal bodovať v každom stretnutí Suomi. Škoda len dvoch nepremenených samostatných nájazdov v neúspešnom súboji so Švajčiarskom.
______________________________
Maródka Detroit Red Wings sa rozrastá
MARTIN UŽÁK | 11.01.2011
Nedielnou súčasťou NHL sú zranenia. Niekedy ich je menej, niekedy sa s nimi naopak roztrhne vrece, ako tomu bolo napr. u Detroit Red Wings na prelome rokov 2010 a 2011. V pozadí rozrastajúcej sa maródky Wings bolo aj napriek tomu možné nájsť niekoľko pozitív, ktoré zdôraznili často velebenú šírku kádra tohto tímu.
Lanská sezóna Detroit Red Wings sa niesla v znamení množstva zranení, ktoré mužstvo sprevádzali až do skončenia olympijskej prestávky. Po odstupe času sa zdalo, že s toľkou utrápenosťou to už nemôže byť horšie. Posledné týždne sa však stali opakom tohto tvrdenia a trpkým pripomenutím nedávnej minulosti. I keď sa väčšina prvej polovice základnej časti aktuálnej sezóny 2010/11 zaobišla bez väčšieho počtu zranení, v súčasnosti sú v tomto klube opäť zaznamenávané nové a nové straty. Aktuálny pohľad na maródku Detroit Red Wings teda nevyzerá ružovo.
Prvá veľká strata bola zaznamenaná v závere novembra 2010, kedy pre poranenie zápästia vypadol zo zostavy legendárny útočník Mike Modano. Pohľad na jeho zafixovanú pravú ruku vyvolával úvahy o tom, že tento štyridsaťročný veterán by sa k hokeju už nemusel vrátiť. Nôž korčule útočníka R .J. Umbergera z tímu Columbus Blue Jackets mu nešťastne preťal šľachu a pomliaždil nerv, operácia a prvotná rekonvalescencia ale dopadla dobre, takže Modano by mohol byť späť v priebehu marca 2011.
Ďalšie dlhodobejšie zranenia zastihli Red Wings okolo Vianoc. Útočníci Pavel Daciuk a Danny Cleary vypadli na približne mesiac pre zlomeninu ruky, resp. členka. Daciukovi sa stal osudný pád cez bývalého spoluhráča Mikaela Samuelssona v stretnutí s Vancouver Canucks, Cleary neuniesol silný zásah pukom v zápase s Minnesota Wild. Vážnosť týchto strát vykresľuje fakt, že Daciuk bol s 39 bodmi najproduktívnejším hráčom a Cleary so 16 gólmi najlepším strelcom mužstva.
Začiatkom roka 2011 sa s ďalšími zraneniami už roztrhlo vrece, keď Patrick Eaves pauzoval s poranením lakťa a Valtteri Filppula so slabinami. Podobne ako Daciuk alebo Cleary, aj títo dvaja útočníci sa zranili v dobe, kedy sa im darilo a kedy výkonnostne ťahali celý tím. Eaves musel odpočívať po hetriku a jednej asistencii zo zápasu s Dallas Stars, Filppula nútene pauzoval po tom, čo v predošlých deviatich stretnutiach pozbieral deväť bodov.
Zranenia Eavesa a Filppulu už pootvorili dvierka mladíkom, ktorí boli povolaní zo záložného tímu Grand Rapids Griffins z AHL. Krátkodobej anabázy v prvom mužstve Red Wings sa dočkali útočníci Tomáš Tatar a Jan Muršak, aby sa v posledných dňoch prepracovali k svojim premiérovým gólom v NHL.
Detroitu okrem toho pomohlo, že začiatkom decembra sa vrátil veterán Kris Draper, ktorý pauzoval od prvého dňa prípravného kempu so slabinami. Eaves a Filppula sú späť tiež, pričom pozitívom je aj fakt, že boľavý chrbát Henrika Zetterberga a poranená tvár Tomasa Holmströma sa zaobišli bez zápasovej absencie. Red Wings môže tešiť aj to, že v dobrom kondičnom stave sú hokejisti, ktorí sa so zraneniami trápili v minulosti, ako napr. Niklas Kronwall, Johan Franzén a Ruslan Salej. Dôvodov pre absolútnu spokojnosť však stále nie je veľa.
Je to len niekoľko hodín, čo Red Wings prišli o dvojicu hráčov zo zadných radov. Obranca Brad Stuart si pri surovom faule na hlavu od Toma Kostopoulosa z mužstva Calgary Flames zlomil čeľusť a brankár Chris Osgood sa po vyšetrení vo Philadelphii pripravuje na operáciu slabín. Obaja veteráni budú chýbať šesť až osem týždňov, čo sú pre Red Wings ďalšie citeľné straty.
Aj napriek značnému množstvu zranení platí, že Red Wings sa zatiaľ netrápia tak ako vlani. So súčtom 59 bodov zo 43 zápasov trónia na druhej priečke NHL, pričom nedávno sa im podarilo poraziť celkového lídra súťaže z Vancouveru na jeho vlastnom ľade. Mužstvo sa môže spoľahnúť na kapitána Nicklasa Lidströma, gólmana Jimmyho Howarda (aktuálneho lídra súťaže v počte víťazstiev) a forvarda Henrika Zetterberga (najproduktívnejšieho hráča NHL od konca novembra). „Červené krídla” strieľajú najviac gólov v lige, darí sa im v presilovkách i oslabeniach a môžu sa spoliehať na zdravých hokejistov, ktorí sú schopní vystúpiť z radu a aspoň sčasti nahrádzať zranených spoluhráčov.
Argumentov, ktoré by Red Wings zosadzovali z pozície tímu s najširším a najvyrovnanejším kádrom v NHL, nie je mnoho. Na druhú stranu je ale nutné pripomenúť, že žiadne podobné problémy obvykle nie sú iba lokálneho charakteru. Podobné starosti so zranenými hráčmi má aj mnoho ďalších klubov NHL, o čom svedčí napr. fakt, že v rámci celej súťaže v súčasnosti nútene pauzuje viac ako 140 hráčov, pričom viacerí z nich v tejto sezóne do hry viac nezasiahnu. Detroit Red Wings sa takéto konečné ortiele doposiaľ nedotkli, takže aj napriek mnohým zraneniam sa stále možno tešiť minimálne z toho, že všetci maródi si v tomto ročníku ešte majú zahrať, a že hráči, ktorí ich zatiaľ zastupujú, hrajú viac ako dobre.
______________________________
Po dvoch súbojoch s Columbus Blue Jackets
MARTIN UŽÁK | 16.01.2011
Red Wings dnes po druhýkrát v ročníku zavŕšili dvojzápasový program, počas ktorého nastúpili do dvoch po sebe nasledujúcich stretnutí s divíznym rivalom Columbus Blue Jackets. Zatiaľ čo v prvom prípade (v závere novembra 2010) nazbierali plný počet štyroch bodov, v aktuálnom dvojzápase s Modrými kabátmi získali po dvoch vyrovnaných dueloch body tri. Za súčasnej situácie, v ktorej mužstvo bojuje s veľkým množstvom zranení, však majú tieto zisky prakticky rovnakú cenu. Tu je krátke pripomenutie oboch súbojov, ich sumárne hodnotenie i program Červených krídel na najbližšie dni:
Blue Jackets vs Red Wings 3:2 po nájazdoch (14. január 2011)
Red Wings sa pred súbojom v Columbuse, ktorý bol piatym na klziskách súperov v rade, tešili výdatnej trojdňovej prestávke, akú nepoznali od polovice novembra 2010. Prvá tretina tohto súboja sa však zmenila na nočnú moru: Krídla nielenže rýchlo prehrávali 0-2, ale ku všetkému prišli koncom 13. minúty o brankára Jimmyho Howarda, ktorý si poranil koleno. Otrasené mužstvo, ktoré beztak ťaží ťarcha množstva ďalších zranení, sa dostalo späť do hry v priebehu druhej tretiny, kedy skórovali Drew Miller a Jiří Hudler. K návratu do zápasu výrazne dopomohol Howardov náhradník Joey MacDonald, ktorý až do konca predĺženia neinkasoval a zaznamenal celkom 21 úspešných zákrokov. Tretia tretina, ktorá bola z pohľadu Wings herne najlepšia, priniesla radu dobrých príležitostí, no žiaden gól, podobne ako predĺženie, v ktorom hostia zasa heroicky ustáli domácu presilovku.
Samostatné nájazdy sa stali korisťou Jackets vďaka pokusu Antoinea Vermettea vo štvrtej sérii, ktorý bol zároveň jediným úspešným mužom lotérie. Jednou z kľúčových postáv víťazov bol brankár Steve Mason, ktorý (najmä za stavu 2-2) zaznamenal množstvo dôležitých zákrokov a dopomohol svojmu tímu k ukončeniu šnúry piatich prehier v rade. Okrem Masona hrali výborne i Rick Nash, Fiodor Ťutin a Samuel Påhlsson, na strane hostí zaujali Nicklas Lidström, Valtteri Filppula a tiež Henrik Zetterberg, ktorý však vôbec po prvý raz po jedenástich stretnutiach nebodoval. Blue Jackets prevýšili svojho súpera najmä v tvrdosti (pomer hitov 43-17 vyznel v ich jednoznačný prospech) a nasadení. Wings v úvode slabšie korčuľovali a ku všetkému prišli aj o Tomasa Holmströma, ktorý bude so zlomenou pravou rukou chýbať približne mesiac. Columbus pre seba okrem dôležitých bodov vydrel vo svojej 10. sezóne v histórii i jubilejné 300. víťazstvo.
Red Wings vs Blue Jackets 6:5 po predĺžení (15. január 2011)
Začiatok ako zo zlého sna sa opakoval i v druhom stretnutí, v ktorom Wings už v piatej minúte prehrávali 0-2. Úvodné pasáže patrili znova Modrým kabátom, ktoré prevýšili domácich nielen nasadením, ale i strelecky či v rámci úspešnosti na vhadzovaniach (začiatkom ôsmej minúty vyznievali obe štatistiky v ich prospech pomerom 8-2). Červené krídla sa dostali späť na správnu koľaj vďaka zvýšeniu bojovnosti a najmä tlaku pred bránou súpera: až štyri z piatich domácich gólov v riadnom hracom čase prišli po zmenách dráhy puku či rôznych odrazoch (v rozhodujúcich chvíľach dvakrát tečoval kotúč hosťujúci obranca Marc Methot a dvakrát si ho za vlastný chrbát nešťastne zrazil brankár Steve Mason). Dôraz v útočnom pásme bol faktorom, ktorý veľmi výrazne prispel k tomu, že sa súboj nakoniec zmenil na gólové hody, počas ktorých Jackets stratili vedenie 2-0 i 3-2, aby sa zachraňovali v závere 59. minúty, kedy na 5-5 vyrovnal ich kapitán Rick Nash.
Po celý priebeh duelu Krídla znova nachádzali hráčov, ktorí dokázali vystúpiť z radu. Medzi najlepších na ľade patrili Drew Miller (s gólom, dvomi asistenciami a štyrmi plusovými bodmi), Jonathan Ericsson a Kris Draper, na strane hostí hrali výborne najmä Rick Nash, Sammy Påhlsson a taktiež mladý bek Grant Clitsome. Bojovnosť doviedla Wings do predĺženia, v ktorom už udrela ich veľká ofenzívna sila, keď krásnou strelou švihom rozhodol najlepší strelec mužstva, Johan Franzén. Kľúčom úspechu Red Wings bolo ofenzívne zapojenie obrany, ktorá patrí medzi najproduktívnejšie v celej súťaži. V prvej tretine, v ktorej sa Detroit dotiahol na stav 2-2, sa ešte nepresadila, no v ďalšom priebehu duelu prispela hneď dvomi gólmi a troma asistenciami. Brankár Joey MacDonald, ktorý sa do organizácie vrátil po viac ako troch rokoch, zaznamenal prvé víťazstvo v drese Krídel od februára 2007. Tridsaťdeväťročný center Kris Draper, vyhlásený za najlepšieho hráča stretnutia, si pripísal na konto okrem jedného gólu i jubilejnú 200. prihrávku v kariére.
Hodnotenie dvojzápasu, program na najbližšie dni
Zranenie Jimmyho Howarda v úvode prvého stretnutia, ktoré našťastie nie je nijak vážne, túto malú sériu medzi Red Wings a Blue Jackets výrazne ovplyvnilo. Keď hrali obaja súperi spolu dvakrát v rade koncom novembra, bol to práve Howard, kto k dvom víťazstvám Krídel (2-1 vonku a 4-2 doma) prispel rozhodujúcou mierou a v oboch súbojoch bol vyhlásený za jednu z troch hviezd. Oslabení Wings tentoraz dotiahli oba zápasy do nadstavenia a naďalej tak výrazne čerpajú zo šírky svojho kádra a skutočnosti, že sa neustále nájde niekto z "druhej vlny", kto dokáže chýbajúcich lídrov nahradiť. Platilo to i v týchto stretnutiach, v ktorých dominovali Jonathan Ericsson, Drew Miller, Darren Helm či Valtteri Filppula (v drese Blue Jackets sa skvele prezentovali Rick Nash, Samuel Påhlsson či Grant Clitsome). Krídlam momentálne pre zranenia chýbajú okrem Howarda i Chris Osgood, Brad Stuart, Mike Modano, Pavel Daciuk, Daniel Cleary a Tomas Holmström. Súboje s Jackets sa navyše stávajú vyrovnanými bitkami, až osem z posledných deviatich vzájomných stretnutí týchto tímov bolo rozhodnutých len o jediný gól.
Nový rok 2011 zatiaľ Wings zvládajú skutočne na výbornú, v zápasoch sa udržujú až do poslednej chvíle, i napriek výraznému oslabeniu tvrdo bojujú o každý jeden bod a pôsobia nezastaviteľným dojmom. V súťaži momentálne niet mužstva, ktoré by stratilo v priebehu jediného týždňa oboch svojich prvých gólmanov, no i napriek tomu sú Krídla schopné dostatočnej produkcie, ktorá ich naďalej udržuje v blízkosti absolútneho čela tabuľky. Detroit je jediným tímom, ktorý má momentálne na aktívnej súpiske o 23 menách až štyroch brankárov: okrem vyradených Osgooda s Howardom a súčasnej jednotky MacDonalda na nej figuruje aj dvadsaťjedenročný Thomas McCollum. Veterán MacDonald predviedol v oboch súbojoch radu výborných zákrokov, a to nielen v úvodnom meraní síl, v ktorom inkasoval len v samostatných nájazdoch, ale i v dnešnej bohatej prestrelke, keď si na svoje konto pripísal svoje prvé víťazstvo v NHL po viac ako roku. Červené krídla v oboch prípadoch zaznamenali slabší štart, po ktorom však dokázali zvýšiť intenzitu korčuľovania a taktiež vylepšiť defenzívnu prácu pred vlastnou svätyňou.
Jackets a Red Wings boli v posledných dvoch dňoch najaktívnejšími mužstvami Centrálnej divízie, no po dvoch vzájomných dueloch sa ich postavenie na opačných póloch tabuľky nemení. Detroit zostáva na druhej priečke celej NHL, zaostávajúc dva body za lídrami z Vancouveru, zatiaľ čo Columbus sa krčí na chvoste vyrovnanej Západnej konferencie, strácajúc len šesť bodov na kľúčovú ôsmu pozíciu, ktorá zaručuje postup do play-off. Ďalší vzájomný duel čaká na oboch súperov už o necelé tri týždne, kedy sa 4. februára opäť stretnú na ľade Joe Louis Areny. I keď do tretice už nepôjde o dvojzápas, na Red Wings čakajú podobné malé série ešte vo dvoch prípadoch: neskôr vo februári odohrajú dva po sebe idúce súboje s tímom Boston Bruins a v absolútnom závere základnej časti nastúpia na (už tradičné) aprílové boje proti m Chicago Blackhawks. Detroit odohral deväť zo svojich posledných dvanástich zápasov na klziskách súperov, čo sa nezmení ani najbližšie dni, kedy navštívi Pittsburgh a St. Louis.
______________________________
Bodová séria New Jersey Devils je na konci
MARTIN UŽÁK | 27.01.2011
V nočnom stretnutí NHL porazili Detroit Red Wings na vlastnom ľade mužstvo New Jersey Devils pomerom 3:1 a prerušili jeho úspešné ťaženie z posledných duelov.
Tu je desiatka útržkov a poznámok zo zápasu:
Citeľné straty... Hráčov, ktorí nehrajú pre rôzne zranenia, je na oboch stranách naozaj mnoho. Diablom dlhodobo chýbajú beci Matt Taormina a Bryce Salvador, ako i útočník Zach Parise. V dnešnom stretnutí navyše absentovali i obrancovia Matthew Corrente a Colin White. Maródka Red Wings je ešte širšia, dlhodobo odstavení sú brankár Chris Osgood, zadák Brad Stuart a útočníci Pavel Daciuk, Tomas Holmström, Dan Cleary a Mike Modano.
Z decembrových bojov... New Jersey sú spolu s Pittsburghom a Bostonom jedným z troch tímov Východnej konferencie, s ktorými hrajú Red Wings v základnej časti až dva zápasy. V prvom vzájomnom meraní síl v Newarku (z 12. decembra 2010) triumfovali Krídla pomerom 4-1, kedy k ich víťazstvu výrazne prispeli predovšetkým hráči, ktorí im dnes v zostave chýbali (Osgood, Cleary, Daciuk, Holmström).
Špeciálny Emrickov večer... Jednou zo štyroch televízií, ktoré dnešný prestížny súboj dvoch veľkých rivalov vysielali, bola i stanica Versus, vlastniaca spolu s NBC prioritné práva na premietanie zápasov z NHL. Pre jej komentátora Mikea Emricka, ktorý je zároveň i dlhoročnou ikonou za mikrofónom Diablov, bolo dnešné stretnutie znova raz výnimočné. Emrick už 15 rokov žije v Detroite, kde vlastní i permanentku na jeho zápasy.
Defenzíva základom... Devils potvrdzovali svoju pozíciu tímu, ktorí prepúšťa najmenej súperových striel v celej súťaži, najmä v prvej polovici zápasu. Red Wings hľadali recept na ich tesnú obrannú hru veľmi dlho, po siedmich pokusoch v prvej časti hry im trvalo až celých úvodných osem minút druhej tretiny, než na bránku vyslali ďalší puk. Defenzívne ladený hokej ponechával Diablov viac na červenej čiare, Krídla spoliehali na forčeking.
Zetterbergova šnúra... Najvyšší ice-time z domácich útočníkov zaznamenal znova raz Henrik Zetterberg, ktorý je pri absencii Daciuka skutočným lídrom tímu. Hank okrem asistencie na posledný gól zaznamenal celkom päť striel, čím predĺžil svoju sériu súbojov základnej časti s minimálne dvoma strelami na číslo 87. V súčte s dvanástimi zápasmi z lanského play-off vystrelil min. dvakrát už 99 zápasov za sebou, v čom aktuálne kraľuje celej NHL.
Hráči vo forme dominujú... Hostia sa po väčšinu zápasu spoliehali na produkciu svojich kľúčových hráčov z posledného obdobia. Ofenzíve dominovali najmä Brian Rolston a Patrik Eliáš, ktorí bodovali piaty zápas v rade, alebo napr. Iľja Kovaľčuk, hrajúci takmer celých 28 minút. Kľúčové úlohy na strane Krídel patrili Darrenovi Helmovi a Valtteri Filppulovi. V zadných radoch žiarili predovšetkým domáci Ruslan Salej a gólman Devils Martin Brodeur. Diabli prehrali len druhý z posledných siedmich duelov.
Ďalšie čerstvé šrámy... Wings pod množstvom zranení takmer prišli o ďalších dvoch svojich dôležitých hokejistov. V priebehu úvodnej časti hry na lavičku odkrivkal Darren Helm, ktorého do členka trafil tvrdý projektil z hokejky Kovaľčuka. V závere ľad za asistencie kondičného trénera Pieta van Zandta a Zetterberga opustil forward Patrick Eaves, ktorého do tváre tvrdo zasiahla hokejka Briana Rolstona.
Kolísavé verdikty... V úvodných 50 minútach sa hlavní rozhodcovia Stéphane Auger a Dave Jackson míňali akejkoľvek pozornosti. V závere duelu však na seba dvakrát negatívne upozornili. V 52. minúte si najskôr nevšimli hru vysokou hokejkou v podaní Rolstona, ktorého vylúčili až po Eavesovom ťažkom opustení ľadu. Ďalší neistý verdikt zaznamenali v závere 58. minúty, kedy neuznali pretlačenie Kovaľčukovho puku za chrbát domáceho gólmana Jimmyho Howarda. Záznam ukázal, že puk v Howardovej moci nebol, a gól mal platiť.
Rekordná séria... Je to už takmer 16 rokov, čo sa Red Wings a Devils stretli vo finále Stanley Cupu. V play-off 1995 zvládli Diabli v Joe Louis Arene oba zápasy, aby sériu vyhrali pomerom 4-0, no následne v Detroite zaznamenali už len jediné víťazstvo. Naposledy sa tu z výhry tešili ešte 6. novembra 1996 (2-0), odvtedy si pripísali len deväť prehier za sebou, čo je aktuálne najdlhšia séria porážok jedného tímu na ľade JLA v celej lige. Diabli navyše kvôli zlému štartu do ročníka naďalej zostávajú na poslednej priečke v NHL.
The Great One oslavuje... Dnešný deväťzápasový program bol v lige na najbližších päť dní posledným, keďže svoj priestor dostane All-Star víkend, počas ktorého si v Zápase hviezd zahrá i kapitán Wings Nicklas Lidström. Pozornosť dnešnej noci ale patrila predovšetkým dianiu mimo NHL. Wayne Gretzky, bez okolkov najlepší hokejista všetkých čias, totiž oslávil okrúhle 50. narodeniny. Pripojíte sa k imaginárnym blahoželaniam?
______________________________
143 mizerných minút streleckej nemohúcnosti
MARTIN UŽÁK | 08.02.2011
Každá ofenzívna mašina sa z času na čas zasekne a strieľanie gólov sa i pre ňu stane záhadou, ktorú nie a nie vylúštiť. Detroit Red Wings, patriaci medzi gólovo najplodnejšie mužstvá sezóny, sa o tom presvedčili začiatkom februára 2011. Po gólových hodoch ich totiž zastihlo obdobie, v ktorom dlho nevedeli napnúť sieť.
Nie je to tak dávno, čo útočník Johan Franzén predviedol málo vídaný kúsok, keď v zápase v Ottawe nastrieľal päť gólov. Franzénove gólové predstavenie bolo reprezentatívnym odrazom útočnej sily Detroit Red Wings, ktorí sa radia medzi najproduktívnejšie mužstvá tejto sezóny. Počas posledného víkendu sa však karta obrátila a obvykle produktívne „Červené krídla” zrazu zabudli strieľať góly.
Strelecká nemohúcnosť „Červených krídel” sa začala rozmáhať v piatok 4. februára, kedy vo svojej Joe Louis Arene vyhrali pomerom 3:0 Columbus Blue Jackets; predĺžila sa v následnom sobotňajšom zápase v Nashville, kde domáci Predators uspeli rovnakým pomerom; a pokračovala po celú prvú tretinu včerajšieho zápasu s New York Rangers. Čierna séria Red Wings nakoniec trvala 143 minút a 26 sekúnd. Pod jej ukončenie sa podpísal uzdravený navrátilec Pavel Daciuk, ktorý otvoril skóre zápasu s „Jazdcami” v úvode druhej tretiny, aby svojmu tímu pomohol zvíťaziť 3:2.
Red Wings zaznamenali dva zápasy v rade bez streleného gólu aj vlani, a to hneď vo dvoch prípadoch. V závere novembra 2009 dosiahla séria bez napnutia siete hodnotu 175 minút a 57 sekúnd (išlo v nej aj o dve domáce prehry - 0:2 s Atlanta Thrashers a 0:3 s Calgary Flames). Krátko pred a po vianočnej prestávke 2009 trvala strelecká nemohúcnosť Red Wings dovedna 167 minút a 38 sekúnd (išlo v nej aj o dve porážky 0:3 od tímu Chicago Blackhawks).
Strieľanie menšieho počtu gólov je problém najmä na domácom ľade, kde sa Detroitu nedarí do takej miery, ako na klziskách súperov. Red Wings síce stále okupujú prvú priečku vo svojej Centrálnej divízii a už takmer tri mesiace patria medzi dve najlepšie mužstvá Západnej konferencie a päť najlepších mužstiev v celej NHL, ich náskok na týchto pozíciách sa však v posledných dňoch rapídne znížil.
Buďme teda radi, že tých 143 minút streleckej nemohúcnosti je minulosťou.
______________________________
Red Wings a ich úspešné víkendové ťaženie
MARTIN UŽÁK | 14.02.2011
Záver druhého februárového týždňa strávili Detroit Red Wings v nostalgickej atmosfére, keď nastúpili do dvoch vzájomných súbojov s tímom Boston Bruins. Dva bezprostredne po sebe nasledujúce zápasy proti mužstvu z éry Original Six absolvoval Detroit (s výnimkou celku Chicago Blackhawks, s ktorým hráva vo vlastnej divízii a teda pravidelne) vôbec po prvýkrát od januára 2004. I vtedy boli jeho súperom Medvede, ktoré sa tešili z víťazstiev 3:0 (vonku) a 2:1 (doma). Herná a v konečnom dôsledku i "výsledková" forma oboch celkov pred aktuálnym meraním síl napovedala, že by sa história mohla zopakovať. Wings však nakoniec všetko obrátili vo svoj prospech a z dvoch víťazstiev sa tešili tentoraz oni. Tu je krátke pripomenutie oboch duelov a ich sumárne hodnotenie.
Bruins vs Red Wings 1:6 (11. február 2011)
Nostalgia spomínaná v úvode platila predovšetkým pre rady fanúšikov. Zatiaľ čo víťaziaci Bruins vstupovali do zápasu po niekoľkých nociach tvrdých bitiek, hokejisti Wings sa spamätávali zrejme z najhoršieho vystúpenia v sezóne (domáca prehra 1:4 s Nashville Predators), keď následne dokonca vynechali klasicky postavený tréning a nespokojný tréner Mike Babcock ich nechal len 30 minút korčuľovať. Intenzita korčuľovania bola nakoniec jedným z kľúčových faktorov, ktorý o osude prvého stretnutia týchto dvoch lídrov vlastných divízií rozhodol. Boston nedokázal nadviazať na energické poňatie hry o množstve gólov a tvrdých potýčok (na tzv. "Old Time Hockey", ktorým sa prezentoval predtým), hral nesúrodo pozične a nedôrazne pred vlastnou bránkou, čo napokon vyústilo do jednostranne sa vyvíjajúceho zápasu, ktorého tempo určovali najmä v úvodných 40 minútach Červené krídla, nastupujúce v premiešaných formáciách. Typická veľká kontrola puku Wings bola tak podporená i množstvom krásnych prihrávok.
Za jeden z rozhodujúcich aspektov víťazstva Wings možno pasovať najmä výborný úvod a rýchle dva góly v prvých 200 sekundách hry. Po zásahoch Todda Bertuzziho a Dana Clearyho znižovali Bruins v závere 18. minúty Davidom Krejčím, no druhá tretina sa už premietla do dominancie Wings, ktorí ďalšími troma gólmi prakticky predčasne rozhodli o svojom triumfe. Zásahy Jiřího Hudlera a Henrika Zetterberga sprevádzal druhý gól Bertuzziho, ku ktorému chybnou rozohrávkou dopomohol domáci gólman Tuukka Rask. Dominantný ofenzívny výkon podporil Detroit poctivou defenzívnou hrou forvardov, obozretnosťou pred vlastnou bránkou a taktiež istým brankárom Jimmym Howardom. Nebývalý výbuch Bruins sa naopak skončil bučaním domácej TD Garden. Z individuálnych zápisov zaujali tri body Zetterberga a Hudlera (obaja 1+2), dva zásahy Bertuzziho (druhý z nich bol jeho 700. bodom v kariére), tri plusové body Nicklasa Lidströma a fantastických 17 vyhraných vhadzovaní domáceho Patricea Bergerona.
Red Wings vs Bruins 4:2 (13. február 2011)
Zatiaľ čo v prvom stretnutí doznala kritika kouča Babcocka u hráčov Red Wings náležitého transformovania do zlepšených výkonov, v tom druhom (mimochodom televíziou NBC pasovanom do pozície "Zápasu týždňa") už podobná výzva ležala na pleciach Bruins, ktorí v domácom prostredí utrpeli dosiaľ najvyššiu porážku v ročníku. Tréner Claude Julien ale mohol byť spokojný iba v úvodnej tretine. Medvede sa dostali do rýchleho vedenia vďaka gólu Tylera Seguina a i keď sa o niekoľko momentov podarilo Toddovi Bertuzzimu po veľkej hrúbke Brada Marchanda vyrovnať, sám previnilec ich v 13. minúte poslal do vedenia znova. Hostia boli v týchto pasážach pozorní, výborne využívali priestoru pred súperovou bránkou, napádania svojich útočníkov a istých zákrokov Tima Thomasa. Všetok obstojný výkon sa však v priebehu druhej časti hry, v ktorej mohutne puk kontrolujúci Wings roztočili ofenzívny kolotoč, stratil. Detroit najskôr vyrovnal Pavlom Daciukom, aby sa krátko po polovici zápasu dostal po úniku Krisa Drapera do vedenia 3-2.
Skóre druhého duelu i celej tejto malej série zavŕšil zrejme jej najlepší muž, Bertuzzi, ktorý v 54. minúte využil rýchleho prečíslenia. Pôvodne sa však zdalo, že zápas nemusí dohrať, keď ho v polovici druhej tretiny trafil tvrdý puk z hokejky Nicka Lidströma. Do hry sa však veľmi rýchlo vrátil, podobne ako bostonský Milan Lucic, ktorého pre zmenu v úvode tretej časti knokautoval projektil z hokejky Niklasa Kronwalla. Red Wings sa tak i napriek ďalšiemu slabšiemu začiatku (v Joe Louis Arena prehrali prvú tretinu už v deviatom zápase za sebou) dokázali pozviechať, na súpera vyrukovali s ohromným fyzickým a pozičným nasadením a výborne využívali náhlych obratov hry a rýchleho prechodu do ofenzívy. Pre zápas bola typická i mohutná palicová defenzíva (obe mužstvá ju nádherne predvádzali najmä v jeho prvej polovici) a výdatná dôslednosť v hre v oslabení. Wings ťažili zo zlepšených výsledkov na buly, na ktorých dominoval najmä Darren Helm (vyhral 11 zo 14 vhadzovaní), a znova i z výborného výkonu gólmana Jimmyho Howarda.
Hodnotenie dvojzápasu
Ešte krátko pred nástupom víkendu sa zdalo, že obe mužstvá môžu za určitých okolností pokračovať vo svojich nastolených sériách. Bruins pred týmto dvojzápasom získali 8 z 10 možných bodov, Red Wings sa naopak zúfalo trápili a v štyroch predchádzajúcich stretnutiach strelili iba štyri góly. Opak sa nakoniec stal pravdou, Detroit získal pre seba túto malú sériu jednoznačným pomerom skóre 10 ku 3 a v oboch zápasoch poukázal ako na svoje silné stránky, tak i na slabiny súpera. Okrem Bertuzziho štyroch gólov sa výrazne predviedli i Hudler a Zetterberg (obaja 1+3), no napríklad aj výborne hrajúci beci Jonathan Ericsson a Brian Rafalski. Najväčšiu pozornosť v defenzíve však bez pochýb pútali obaja európski kapitáni, Slovák Zdeno Chára a Švéd Nicklas Lidström. Vzájomná konfrontácia dvoch horúcich kandidátov na zisk Norris Trophy sa napokon skončila triumfom kapitána Detroitu, ktorý i napriek nulovému bodovému zisku zaznamenal 6 plusových zápisov. Líder Medveďov Chára pridal k trom mínusovým bodom i asistenciu a honor tretej hviezdy druhého zápasu.
Za najväčší rozdiel medzi oboma celkom odlišne hrajúcimi tímami, ktorý výraznou mierou rozhodol o dvoch víťazstvách Red Wings, možno pokladať spôsob forčekingu a tiež bekčeking útočníkov. Bruins hrajú typický nátlakový hokej s množstvom napádania, no nedisponujú defenzívou, ktorá by sa výraznejšie dokázala zapojiť do útoku. V hre sa to premieta obrovským priestorom v strednom pásme, ktorý bol markantný najmä v druhej tretine druhého stretnutia. Red Wings si v tejto malej sérii skrátka užili nehorázne veľké množstvo voľnosti, ktorú dokázali maximálne využiť. O Detroite, ktorého fyzické poňatie hry je spravidla sekundárnym činiteľom, už dlhé roky platí, že pri veľkej a drvivej kontrole puku je práve stredné pásmo priestorom, v ktorom vonkoncom nemôže dostať žiadnu možnosť na vyvíjanie rýchlosti. Práve to však bolo pre tieto dva zápasy s Bostonom typické. Bruins výrazne zaostali i v pozičnom bránení a vôbec vracaní sa forvardov, čo sa premietlo pre zmenu najmä v úvodnom stretnutí. V oboch dueloch sa nevyhli hrubým chybám a slabšiemu korčuľovaniu.
Už pred prvým vzájomným zápasom Červeným krídlam "hrozilo", že v prípade prehry by padli na šieste miesto celej NHL, čo by bolo ich "najhoršie" umiestnenie od konca októbra 2010. Karta sa však veľmi rýchlo obrátila a po studenom februárovom víkende sú práve Red Wings tímom, ktorý sa teší zlepšenej forme a najmä navráteniu streleckých dispozícií. Mužstvo z Hockeytownu si naďalej udržuje druhú priečku v Západnej konferencii a tretiu v celej NHL, zaostávajúc o tri body za Philadelphiou a o sedem za Vancouverom. Medveďom patrí celková šiesta pozícia, tretia na Východe.
______________________________
Florida bola pre Detroit Red Wings slnečná
MARTIN UŽÁK | 19.02.2011
Záver práve sa končiaceho tretieho februárového týždňa je v americkom štáte Florida miestami stále dostatočne zamračený, s teplotami kolísajúcimi "len" okolo hranice 20 ºC. Posledné dva dni boli ale z mnohých uhlov pohľadu nádherne slnečné a prívetivé. Ak to celkom neplatilo vo všeobecnosti, tak určite minimálne v prípade Detroit Red Wings, ktorí si na juhovýchode USA užili nádherného obdobia. Len Phoenix Coyotes a New Jersey Devils sú momentálne na dlhšej víťaznej vlne, než hokejisti z Hockeytownu. Oba tímy vyhrali šesť stretnutí v rade, Krídla sa pre zmenu tešia štyrom triumfom za sebou.
Red Wings v posledných dvoch nociach maximálne nadviazali na dva minulotýždňové triumfy proti Boston Bruins, keď najskôr 17. februára triumfovali na ľade Tampy Bay Lightning pomerom 6-2, aby dnes v noci zvíťazili i v Sunrise, kde porazili domácich Florida Panthers po výsledku 4-3. Detroit sa tak momentálne teší honosne zlepšenej forme, v aktuálnej víťaznej sérii (ktorá dosiahla na hranicu štyroch výhier v rade po prvý raz od prelomu novembra a decembra 2010) zaznamenal výsostné skóre 20 strelených a len ôsmich inkasovaných gólov a vrátil sa do boja o čelo celej NHL. Strata na lídrov z Vancouveru sa znížila na päť bodov, na druhých v poradí Philadelphia Flyers strácajú Červené krídla body tri. K výraznému obratu vo výkonnosti dopomohli okrem dôrazu na tréning i návraty dlhodobo zranených hráčov: späť v zostave sú už zahniezdení forvardi Tomas Holmström, Danny Cleary a Pavel Daciuk, na "výlete" na Floride sa navyše k mužstvu pripojil i kľúčový defenzívny zadák Brad Stuart. Správy o zdravotnom stave majú dnes skutočne pozitívnejší ráz, čoskoro by sa mali vrátiť i forvardi Mike Modano a krátko laborujúci Valtteri Filppula, v dohľadne je i uzdravenie gólmana Chrisa Osgooda.
Detroitu sa v posledných rokoch proti týmto dvom tímom z Juhovýchodnej divízie hrá naozaj výborne a celkom nezáleží na tom, či sú ojedinelé vzájomné konfrontácie na programe v michiganskej Joe Louis Arene alebo práve na Floride. V oboch dueloch mali Wings v hľadisku znova raz tisíce fanúšikov a človek mal miestami naozaj problém prihliadať na to, že Krídla hrajú u súpera, 1 600 až 1 800 kilometrov ďaleko od svojho domova. Červené more priaznivcov, ktoré majú Red Wings na zápasoch v týchto teplejších lokalitách USA so železnou pravidelnosťou, sa ku všetkému v závere duelu v Tampe Bay dočkalo i tradičnej chobotnice na ľade a dokonca i jej mávania vo vzduchu, ktoré predviedol jeden z domácich usporiadateľov, navlečený v uniforme Bolts. Wings v zápase s Lightning ubránili najlepšieho strelca ligy Stevena Stamkosa, no čo je podstatnejšie, porazili mužstvo svojho legendárneho kapitána Stevea Yzermana (generálneho manažéra Bleskov), ktorý sa vôbec po prvýkrát v histórii postavil proti nim. Ešte pred pár mesiacmi by informácia o tom, že "Yzerman neuspel v konfrontácii s Wings", znela ako jeden veľký a neuveriteľný nezmysel. Nuž, časy sa skutočne menia.
V doterajších 18 februárových dňoch odohrali Červené krídla celkom deväť zápasov, z toho až šesť proti tímom z Východnej konferencie. Hrať proti súperom, s ktorými ide obvykle len o jediné meranie síl v sezóne, sa v posledných dňoch ukázalo ako veľmi prospešné -Wings totiž všetky tieto konfrontácie vyhrali. Zvyšné tri februárové duely trávil Detroit bojmi vo vlastnej divízii, kde už utrpel len tri prehry a zaznamenal jediný strelený gól. Pokračovanie v nastolenom víťaznom trende by však skutočne mohlo byť realitou, mužstvo využíva svoju (už takmer) 100 %-nú šírku kádra, no taktiež i úchvatné individuálne výkony jednotlivcov. Pavel Daciuk má po návrate na ľad deväť bodov v šiestich zápasoch, Henrik Zetterberg pokračuje v trvalom zbere asistencií (osem v posledných piatich stretnutiach) a tróni na siedmej priečke v kanadskom bodovaní celej súťaže. Gólman Jimmy Howard je pre zmenu jej lídrom v počte víťazstiev. V defenzíve hrajú výborne najmä Nicklas Lidström a Jonathan Ericsson, strelecké obrodenie prežíva Todd Bertuzzi, ktorý počas aktuálnej víťaznej šnúry zaznamenal šesť presných zápisov. Žiaria i Jiří Hudler, Danny Cleary alebo Niklas Kronwall. O tom, či úspešná fazóna Red Wings potrvá i naďalej, sa bude možné presvedčiť už čoskoro, kedy sa mužstvo znova vracia do bitiek v mimoriadne vyrovnanej Západnej konferencii a v nedeľu nastúpi v St. Paul, na ľade desiatych Minnesota Wild. Zostaňte u všetkého podstatného.
______________________________
Čelo rebríčka talentov Red Wings nezmenené
MARTIN UŽÁK | 02.03.2011
Rešpektovaný zámorský server RedWingsCentral.com, ktorý sa sústreďuje predovšetkým na mapovanie formy a aktuálnej výkonnosti mladých talentov Detroit Red Wings, priniesol pred troma týždňami (presnejšie 9. februára 2011) aktuálne druhý rebríček prospektov v práve prebiehajúcej sezóne 10/11, ktorý zhŕňa pokroky a progresy mladíkov za jej celú prvú polovicu. Najnovšie postavenie mladých talentovaných hokejistov, ktorí boli organizáciou Detroitu draftovaní, no dosiaľ za ňu ešte na úrovni NHL (až na malé výnimky) nenastúpili, nájdete na spomínanom webe v sekcii "Prospects". Úlohou tohto článku nie je priama reprodukcia najčerstvejšieho rebríčka, ale v prvom rade opätovné krátke priblíženie jeho samotného významu, hodnotenie zmien v jeho poradí a taktiež vytýčenie aktuálnych najlepších jednotlivcov v komplexnom klubovom systéme výchovy.
Rebríček prospektov (zväčša draftovaných hokejistov, ktorí čakajú na svoje uplatnenie v NHL a svoj talent a schopnosti zatiaľ rozvíjajú v rôznych iných súťažiach) je tak, ako samotný server, produktom práce hokejového novinára Matthewa Wuesta. Samotný rebríček talentovaných hokejistov, ktorých zámorské práva vlastnia Red Wings, je pohyblivým poradím o 25 priečkach, ktoré sú usporiadané podľa aktuálnej formy, kvality a vývojového pokroku jednotlivých hráčov. Čím vyššie sa ten ktorý talent (nádej, prospekt) nachádza, tým vyššie sú jeho šance na debut v prvom tíme alebo skôr jeho budúce uplatnenie a význam v ňom. Okrem usporiadania 25 hokejistov zahŕňa mapovanie i voľnú skupinku zväčša 15 až 17 hráčov, ktorí sa do poradia nedostali alebo ktorí z neho práve vypadli. Podmienkou základného drobnohľadu a potenciálneho zaradenia je najmä to, aby mlaď hrávala a výrazne nepauzovala s dlhodobými zraneniami.
Záver roka 2010 bol donedávna zároveň i prvým obdobím ročníka 10/11, v ktorom bol rebríček zverejnený. Vtedajšie vydanie sa opieralo predovšetkým o výkonnosť hráčov pred začiatkom juniorského svetového šampionátu. Ak porovnáme tento (už starý) decembrový rebríček s tým aktuálnym, zistíme, že v ňom k veľmi výrazným zmenám nedošlo. Popredné štyri pozície zostali usporiadané rovnako, na čele naďalej zostáva dvadsaťjedenročný obranca Brendan Smith, nasledovaný spoluhráčom z farmárskeho tímu Grand Rapids Tomášom Tatarom. Tretia priečka ďalej patrí švédskemu krídelníkovi Gustavovi Nyquistovi, hrajúcemu na University of Maine v NCAA, a štvrtý je znova Slovinec Jan Muršak, taktiež nastupujúci v AHL za Griffins. Muršak s Tatarom sú zároveň jedinou dvojicou talentovaných hráčov poradia, ktorej sa do prvého tímu Wings podarilo nazrieť už v aktuálnom ročníku. Tatar odohral vďaka vlne zranení, ktorá prvý tím Červených krídel v NHL postihla, deväť stretnutí, Muršak nastúpil pre rovnaké dôvody dokonca až k osemnástim duelom a v budúcom ročníku by sa už mohol stať členom základnej zostavy. Obaja talentovaní mladíci zaznamenali počas svojej krátkej anabázy v prvom tíme Red Wings i svoje premiérové góly v súťaži.
Najvýraznejšieho posunu dosiahol devätnásťročný český brankár Petr Mrázek, ktorý i naďalej predvádza fantastické výkony v juniorskej OHL (z decembrovej 20. priečky sa dostal už na 14. miesto). Výraznejší prepad (premietnutý v rebríčku pádom o štyri miesta) zaznamenala výkonnosť brankára Thomasa McColluma, ktorého v AHL zatieňuje svojim chytaním Dvadsaťštyriročný gólman Jordan Pearce. Pearce je zároveň jediným mladíkom, ktorému sa podarilo dostať do poradia najlepších 25 mladíkov po predchádzajúcom decembrovom nezaradení (z predných pozícií naopak ako jediný vypadol osemnásťročný bek Ben Marshall). Najväčšiu pozornosť však dozaista pútajú dvaja výrazne sa zlepšujúci európski útočníci, ktorých Wings draftovali v lete 2010. Devätnásťročný Švéd Calle Järnkrok sa posunul už na piate miesto poradia, zatiaľ čo dvadsaťročný Fín Teemu Pulkkinen zaznamenal zlepšenie až o celých šesť priečok a figuruje hneď za ním. Obaja talentovaní hráči žiaria počas celého ročníka, nad očakávania sa im darí v domácich súťažiach na severe Európy, výborné výkony predviedli i na juniorských MS v Buffale. V organizácii Wings sa dokonca hovorí, že podobné talenty v systéme nefigurovali od čias Jiřího Hudlera a Valtteriho Filppulu, teda hráčov, ktorí sú dnes už stabilnou súčasťou prvého tímu v NHL.
Järnkrok a Pulkkinen sú skutočnou ozdobou rebríčka, v ktorom však možno nájsť i všakovaké iné neprehliadnuteľné formy talentu. Líder Brendan Smith by sa od budúceho ročníka 11/12 mal stať členom základného kádra, čo platí, ako už bolo spomínané, i pre Jana Muršaka, a to i napriek tomu, že jeho rýchlosť v súčasnosti zatieňujú produktívne hody Tomáša Tatara a Gustava Nyquista. Brankár McCollum strávi v systéme ešte minimálne dva roky, čo znamená, že na vylepšenie svojich pozícií bude mať dostatok času. Zlepšenie je potrebné napr. aj od devätnásťročného forvarda Rileyho Sheahana, trvalo sa trápiaceho s nízkou produktivitou, alebo od zraneniami skúšaného Coryho Emmertona, ktorý by za iných okolností zrejme už smeroval do NHL. V hre napredujúceho dvadsaťročného centra Brenta Raedekeho možno zasa bádať "niečo" z vystupovania Darrena Helma, iného stabilného člena súčasného základného kádra Detroitu - Patricka Eavesa - pre zmenu pripomína svojím štýlom hry devätnásťročný pravý krídelník Trevor Parkes, v rebríčku okupujúci 22. priečku. Skrátka, je sa naozaj na čo pozerať a je si čoho všímať. To, ktorým nádejam sa na stabilné miesto v NHL nakoniec podarí dosiahnuť, sa však dozvieme až v budúcnosti. Najbližšie vydanie ich výpovedného rebríčka by malo vyjsť ku koncu aktuálnej sezóny, teda niekedy v júni až júli 2011. Držme dovtedy talentovanej mladi palce.
______________________________
Naprieč Amerikou za osem dní
MARTIN UŽÁK | 06.03.2011
Dlhá zápasová šnúra Detroit Red Wings na klziskách súperov sa dnes definitívne končí. Mužstvo sa po tom, čo sa v uplynutých ôsmich dňoch okrem odohrania piatich stretnutí prenieslo i cez takmer 8.200 precestovaných kilometrov, vracia späť do Hockeytownu. Zo série súbojov hraných ďaleko od vlastnej Joe Louis Areny si so sebou berie celkom šesť bodov, vďaka ktorým aj naďalej tróni v popredí Centrálnej divízie, na druhom mieste Západnej konferencie a na tretej priečke celej NHL. Tu je krátke pripomenutie všetkých piatich predstavení Krídel na šnúre, zhrnutie a hodnotenie celého tripu a program na najbližšie dni:
Sabres vs Red Wings 2:3 po nájazdoch (26. február 2011)
Jediný vzájomný súboj základnej časti začal lepšie pre domácich, keď sa v rozmedzí 13. až 15. minúty ujali dvojgólového vedenia zásluhou dvoch bleskových akcií slovenského obrancu Andreja Sekeru. Red Wings, ktorí v zostave privítali navrátilcov Valtteriho Filppulu a Mikea Modana (hral po prvý raz po 41 zápasoch), hľadali recept na výborné korčuľovanie Šablí a ich efektívne využívanie rýchlosti pomalšie, no v konečnom účtovaní dokázali po prvý raz od polovice januára otočiť duel, v ktorom prehrávali o dva góly. Postupný obrat načal v polovici súboja opakovanou strelou v presilovke Pavel Daciuk a vyrovnanie Krídel prišlo v absolútnom závere, kedy 58 sekúnd pred koncom riadnej hracej doby dorážal do odkrytej bránky Jiří Hudler. Hudler bol pri hre bez brankára práve tým šiestym hráčom, ktorý naskočil z hráčskej lavice, čo demonštruje súčasnú dôveru, ktorú do neho vkladá tréner Mike Babcock. Ešte pred pár rokmi bol za takýto kúsok karhaný.
Daciuk a Hudler boli po bezgólovom predĺžení zároveň jedinými hráčmi, ktorí sa dokázali presadiť i v samostatných nájazdoch. Obaja zvolili bekhendové strely tesne k ľavej tyči, na ktoré domáci gólman Ryan Miller napriek veľkej snahe nedokázal reagovať. Ešte krátko pred zápasom sa dlho polemizovalo o tom, či sa americký brankár postaví proti svojmu bratovi Drewovi, no ten sa nakoniec do zostavy Krídel nevošiel. Hosťom chýbal v zápase i obranca Brian Rafalski, na celý zvyšok tripu sú vyradení Chris Osgood a Patrick Eaves. Detroit zvíťazil najmä vďaka tvrdej práci v druhej a tretej časti hry, ktorú podčiarkol gradujúci výkon gólmana Joeyho MacDonalda, predvádzajúceho istý výkon ako v nadstavení, tak i v nájazdoch. Kľúčom k úspechu Wings bola taktiež hra piatich proti piatim, v ktorej pôsobia dominantne po celý ročník. V menej tvrdom zápase boli vylúčení len traja hráči, jediným potrestaným z kádru Krídel bol bek Brad Stuart.
Kings vs Red Wings 4:7 (28. február 2011)
Pri návrate z Buffala sa mužstvo krátko zastavilo v Detroite, aby doma dočasne nechalo forvarda Johana Franzéna, ktorý duel s Kings vynechal pre pôrod manželky Cecílie (fotografiu svojho prvého dieťaťa, syna Eddieho Bo Johana, zaslal neskôr spoluhráčom). Pôvodne sa pri tejto zastávke počítalo i s tým, že sa k tímu pripojí Brian Rafalski, no bolesti chrbta nakoniec rozhodli o tom, že na trip k mužstvám z Pacifickej divízie nepocestoval. Takmer 3 200 kilometrov dlhý let, prechod do odlišného časového pásma a ani absencia najlepšieho strelca a druhého najproduktívnejšieho zadáka však nezanechali na Krídlach vôbec žiadne následky. Los Angeles sa síce ujali vedenia po rýchlom góle v početnej výhode, no neskôr náramne skolabovali a prizerali sa siedmym zásahom hostí za sebou. Red Wings sa svojou vysokou efektivitou dokonale pomstili za domácu prehru 0:5, ktorú im Kings pripravili ešte začiatkom decembra 2010.
Výbuch Los Angeles dianie na ľade vôbec nekopíroval. Kings disponovali pred stretnutím štvrtou najlepšou defenzívou v lige a boli tiež druhí v poradí mužstiev, ktoré dovoľujú súperovi minimum streleckých možností. Ich ofenzívna nemohúcnosť sa skončila až na konci duelu, kedy troma gólmi po množstve voľného priestoru na ľade korigovali na konečných 4-7. Red Wings záver zápasu vypustili, no čerstvý podpis novej dvojročnej zmluvy Jimmyho Howarda nakoniec oslávili jeho už 31. víťazstvom v ročníku, čo bol znova nový najlepší výkon spomedzi všetkých brankárov súťaže. Howard okrem toho zvíťazil v desiatom zápase na ľade súpera za sebou, čím vyrovnal klubový rekord Chrisa Osgooda zo sezóny 05/06. Wings skórovali dvakrát v presilovke, raz v oslabení a sami zvíťazili vonku už šiestykrát v rade. Štvorica ich hráčov zaznamenala dva kanadské body, obranca Niklas Kronwall oslnil tromi plusovými bodmi, Mike Modano zasa 75 %-nou úspešnosťou na vhadzovaní.
Ducks vs Red Wings 2:1 po predĺžení (2. marec 2011)
Víťazná šnúra Červených krídel na ľade súperov sa skončila v Anaheime, v zápase proti miestnym Ducks, ktorí patria medzi najväčších rivalov Detroitu z posledných rokov. Hostia pritom po dvoch tretinách viedli najtesnejším rozdielom, keď sa v presilovke pri strele z nulového uhlu presadil Pavel Daciuk. Krídlam dobre známy gólman Dan Ellis viac už nedovolil, pochytal celkom 28 striel a patril medzi najväčšie postavy domácich, taktiež napr. spolu so zadákom Andreasom Liljom, bývalým hráčom Red Wings, ktorý odohral takmer 8 minút vo vlastnom oslabení. Anaheim odviedol v početnej nevýhode výbornú robotu, ubránil osem z deviatich možností súpera, vrátane 93 sekúnd trvajúceho dvojnásobného oslabenia v závere prvej tretiny a dvoch nevýhod na konci zápasu, z ktorých sa jedna na celých 107 sekúnd preniesla i do predĺženia. Wings sa v presilovkách zmohli len na päť striel, za celú prvú časť hry dokonca pálili iba trikrát.
Ducks predviedli vynikajúci defenzívny výkon a po vyrovnaní zo začiatku tretej tretiny umne kontrolovali hru vo vlastnom pásme, v ktorom dominovali najmä tvrdosťou (predviedli až 37 hitov). Vyrovnaný duel sa mohol prikloniť na stranu hostí v 56. minúte, kedy však Jiří Hudler nedorazil puk do odkrytej Ellisovej brány. Trest na seba nenechal dlho čakať: v predĺžení unikol Ruslanovi Salejovi Bobby Ryan, bieloruský zadák ho bol nútený v poslednej chvíli faulovať a z nariadeného trestného strieľania sa sám postihnutý nemýlil, keď švihom k ľavej žŕdke prekonal Jimmyho Howarda a dosiahol tak ako celkom siedmy hokejista ročníka na hranicu 30 gólov. Množstvom času na ľade oslnili hosťujúci zadáci Niklas Kronwall a Nicklas Lidström (obaja nad 26 minút), najvyšší ice-time z útočníkov zaznamenal domáci Corey Perry (26:25). Zápas sledovalo iba 15 098 divákov, čo je dosiaľ najnižšia návšteva na stretnutí Red Wings v aktuálnej sezóne.
Sharks vs Red Wings 3:1 (3. marec 2011)
Na tretí zápas v priebehu štyroch dní odlietali Červené krídla až ráno, čo bolo na ich počiatočnom prejave dostatočne cítiť. Sharks patrilo prvých 12 z celkom 13 striel zápasu a i rýchly úvodný gól z hokejky Dany Heatleyho. Hostia rozvlnili sieť gólmana Antti Niemiho v závere prvej tretiny po švihu Niklasa Kronwalla z ľavého kruhu, gól pre postrkovanie a následné vylúčenie dvojice Marc-Édouard Vlasic - Johan Franzén uznaný nebol, no vyrovnanie prišlo už o niekoľko sekúnd neskôr pri tečovaní Tomasa Holmströma. Red Wings nevyšiel ani vstup do druhej časti hry, v závere 24. minúty udrel v presilovej hre po druhýkrát Heatley. S blížiacim sa naplnením tretej tretiny sa očakával hosťujúci tlak, ktorý ale nakoniec vôbec neprišiel, hlavne pre nešťastný inkasovaný gól Joeyho MacDonalda, ktorý si zle vypočítal odstup od puku a jeho rozohrávka mimo vlastné bránkovisko sa skončila odrazom kotúča od palice Patricka Marleaua do opustenej svätyne.
Wings podľahli 1-3 a v druhom zápase v rade nevsietili viac ako gól i napriek tomu, že v oboch mali dostatok príležitostí a hrali dlho vyrovnane. Detroit nebodoval na súperovom ľade po prvý raz od 5. februára a dnes nestačil na mužstvo, ktoré má momentálne najlepšiu formu v celej NHL, keď zvíťazilo ôsmykrát po sebe a vyhralo až 17 z posledných 20 duelov. Sharks navyše so súčtom minuloročného play-off upravili čerstvú vzájomnú bilanciu s Wings na sedem víťazstiev a dve prehry. Sharks sa prezentovali tvrdším prejavom v osobných súbojoch, efektívne využívali šírku a hĺbku útočného pásma, boli celoplošne rýchlejší, viac korčuľovali a ťažili z tlaku do bránky, v ktorej si MacDonald pripísal 25 úspešných zákrokov. Jeho náprotivok Niemi bol s 28 zásahmi znova veľkým strojcom triumfu, v čom mu sekundovali i dvojbodoví Marleau s Heatleym či výborne hrajúci bek Jason Demers. Veľký vplyv na výsledok mala i úspešnosť domácich na vhadzovaní.
Coyotes vs Red Wings 5:4 po nájazdoch (5. marec 2011)
Kaliforniu Červené krídla opúšťali v piatok 4. marca a vydali sa do takmer tisíc kilometrov vzdialeného arizonského Glendale, kde sa ich trip zápasom s Phoenixom skončil. Štvrtý duel v priebehu šiestich dní, no s toľko potrebnou jednodňovou pauzou začal Detroit skvele, keď sa po ľahkej strele Drewa Millera zo začiatku druhej minúty dostal do darovaného vedenia. To zvýšil v závere prvej časti po zásahu Johana Franzéna v početnej výhode. Franzén sa presadil vôbec po prvý raz po 14 zápasoch a prvýkrát od päťgólového predstavenia proti Ottawe z 5. februára. I napriek následnému zníženiu Kyleom Turrisom Red Wings na konci druhej časti hry znova odskočili, keď sa presadili Valtteri Filppula a Darren Helm (skóroval v oslabení, len 13 sekúnd pred prestávkou). Vedenie 4-1 sa však v poslednej tretine stratilo: hostia začali hrať komplikovane a nesúrodo, čo nabudení Coyotes využili na skvelý comeback, zavŕšený dokonalým obratom a víťazstvom po nájazdoch.
Červené krídla vyrobili v tretej tretine hrúbok na niekoľko zápasov - množstvo strát puku, pozičných výbuchov a slabý dôraz pred vlastnou bránkou, v ktorej často bezmocný Jimmy Howard pochytal 32 z 36 striel Yotes. V nájazdovej lotérii bol jediným úspešným exekútorom český útočník Radim Vrbata, na strane Wings sa nepresadili Pavel Daciuk, Jiří Hudler ani Todd Bertuzzi. Coyotes zvíťazili po piatich prehrách za sebou, k čomu okrem kapitána Shanea Doana (10 hitov) a dvojbodových Turrisa s Rayom Whitneym (bývalým hráčom Krídel) výrazne dopomohol i Keith Yandle, ktorý na ľade strávil viac ako 30 minút. Yandle bol ešte pred začiatkom duelu najproduktívnejším bekom súťaže, no po dvoch dnešných prihrávkach ho na čele vystriedal kapitán Wings Nicklas Lidström, ktorý tak ako 55. hráč (a len šiesty obranca) histórie dosiahol na métu 1 100 bodov v základnej časti. Wings však beztak po prvý raz od počiatku decembra 2010 prehrali trikrát v rade.
Hodnotenie tripu a najbližší program
Nahustená šnúra zápasov bola pre Red Wings skutočne výborným testom, a to i vďaka aktuálnej forme súperov, okupujúcich pred i po tripe tie tabuľkové pozície, ktoré "smrdia" play-off. Buffalo Sabres figurovali na prelome februára a marca na deviatej priečke Východnej konferencie, traja protivníci z južnej časti USA boli naskladaní priamo v prvej osmičke Západu, ktorú navyše z deviatej priečky a s drobnou stratou stíhali Anaheim Ducks. Mužstvá z Pacifickej divízie, u ktorých trávili Červené krídla podstatnú časť svojej šnúry, momentálne hrajú zrejme v najlepšej a najvyrovnanejšej odnoži celej NHL, odstupy medzi prvým a piatym tímom divízie sú minimálne, kluby sa prezentujú skvelými výkonmi brankárov a kvalitnou defenzívou. Názorne to platilo i v prípade konfrontácie s Wings: Detroit sa s výnimkou duelu v Los Angeles na góly naozaj nadrel a v každom stretnutí hral vyrovnanú partiu o rade kľúčových drobností a detailov.
Šesť získaných bodov pôsobí v kontexte celého tripu beztak dostatočne rozporuplne. Krídla, ktoré v zápasoch využívali svojich najväčších hviezd v tonách času strávenom na ľade, prišli o cenné a dôležité štyri body najmä pre nižšiu pracovnú morálku, slabšie korčuľovanie a slabý dôraz v kľúčových momentoch súbojov. Pod celkové vyrovnané skóre 16 ku 16 sa podpísala najmä nesúrodosť hry v defenzíve: v každom stretnutí si na Wings počkali zbytočné straty puku, chyby pri rozohrávke a otvorený priestor pred vlastnou bránkou. Z ofenzívneho pohľadu chýbalo zasa dostatok šťastia: duel s Buffalom priniesol pred prvým gólom Wings dve tyče, zápas v Anaheime jednu tyč, súboj v San Jose zasa kontroverzný neuznaný gól a stratené víťazstvo v konfrontácii s Coyotes podčiarkli dve tyčky pri samostatných nájazdoch. Konštantnosť produktivity si z individuálneho pohľadu udržal len kapitán Nicklas Lidström, ktorý bodoval v každom zápase tripu a získal dohromady jeden gól a päť asistencií. Pavel Daciuk a Drew Miller zaznamenali tri góly.
S blížiacim sa záverom základnej časti (končí sa za päť týždňov) je isté, že Krídla takto náročný program už viac nečaká. Päť zápasov v arénach súperov v rade odohrali Red Wings už druhýkrát v ročníku. Predtým absolvovali podobný ťažký trip v prvej polovici januára, kedy sa po troch stretnutiach u kanadských súperov zo Severozápadnej divízie presunuli cez Denver do Columbusu, aby takto odohrali päť duelov za celkom 11 dní, počas ktorých nahromadili sedem bodov. Minimálne do konca základnej časti sa však žiadne ďalšie odlety do Kanady či Kalifornie nepripravujú. Zo zvyšných 16 súbojov dlhodobej sezóny totiž Wings odohrajú až 10 vo vlastnej Joe Louis Arene, čo je dozaista veľké pozitívum aspoň z pohľadu minima cestovania, keďže herne sa Detroitu v domácom prostredí priveľmi nedarí. Play-off, ku ktorému sa mužstvo pevným krokom približuje, ale začína až 13. apríla, čo predstavuje dostatok času na vyšperkovanie výkonov.
______________________________
O slabinách, vráskach a výkričníkoch
MARTIN UŽÁK | 09.03.2011
Detroit Red Wings mali v marci 2011 vykročené za dvadsiatym postupom do play-off v rade. Z toho dôvodu som sa rozhodol pripraviť preview, ktoré by bolo platné aj v prípade, že by sa do vyraďovacích bojov nedostali. Nešlo totiž o klasické preview silných stránok, ale o preview hovoriace skôr o slabinách a nedostatkoch.
Od začiatku vyraďovacích bojov pre 16 najlepších klubov NHL nás delí už len päť týždňov. Väčšina tímov sa v súčasnosti zamestnáva tuhým zápasom o možnosť zúčastniť sa tejto veľkolepej šou, no popri tom je tu zopár mužstiev, ktoré sa v tabuľke držia na komfortných pozíciách a s play-off už počítajú ako s reálnym premietnutím svojej celo-ročnej snahy. Jedným z týchto mužstiev sú aj Detroit Red Wings, ktorí smerujú k jubilejnej dvadsiatej účasti v nadstavbovej časti za sebou, čím by zveľadili aktuálny rekord v štyroch najväčších severoamerických súťažiach (NHL, MLB, NFL, NBA).
„Červené krídla” v súčasnosti síce pôsobia nehrozene, no aj ony sa stretávajú s viacerými aspektmi, ktoré ich môžu obmedziť či zastaviť. A práve na tieto aspekty sa sústredí predkladaný článok. Článok je zostavený tak, aby platil aj v prípade, že by sa Red Wings dostali do nevídaného kŕča a o pohodlný postup do play-off by prišli.
Takéto a podobné preview zvyknú hovoriť najmä o tom, čo musí ten alebo onen tím urobiť, aby sa tešil na úkor súpera. Veci sa však dajú vziať aj z druhého konca, tzn. predostrieť ich formou, ktorá zhŕňa možné príčiny zlyhania či vypadnutia. Tento článok preto možno vnímať aj ako súbor najväčších nedostatkov Detroit Red Wings, alebo súbor dôvodov, pre ktoré by „Červené krídla” nemuseli vyhrať Stanley Cup.
Predkladaný súbor je mojím osobným názorom. Popisované aspekty sú zoradené na základe môjho posúdenia ich závažnosti, s odstupňovaním od detailu najmenšieho významu (# 10) až po predpokladaný kľúčový faktor (# 1). Mnohé iné aspekty (napr. presilová hra, zlé výsledky Red Wings na domácom klzisku, nálada v mužstve, zranenia, vek hráčov, kvalita defenzívy a pod.) sú zámerne vynechané, i keď je samozrejmé, že v konečnom dôsledku môže rozhodovať čokoľvek.
# 10: Vášeň, schopnosti a vzdor voči tlaku
Vášeň, ktorú Hockeytown pociťuje od prelomu tisícročí, zaväzuje hráčov Red Wings k dôrazu kladenému na play-off. „Červené krídla” disponujú najstarším a najskúsenejším ligovým tímom, pre ktorý je najdôležitejšie víťazenie vo vyraďovacej časti. Wings nie sú stavaní na naháňačky ich hráčov v popredí kanadského bodovania, alebo na zisk vysokých volieb v drafte. Jediné, o čo v Detroite skutočne ide, je play-off.
Rovnica tohto efektu je veľmi jednoduchá: ak raz vyhráte, všetci očakávajú, že to urobíte znova, čo v prípade Red Wings a ich štyroch víťazstiev Stanley Cupu v posledných 13 rokoch platí hneď niekoľkonásobne.
Táto rovnica sa v kľúčových obdobiach sezóny môže podčiarkovať kvalitatívnymi schopnosťami kádra a istým mentálnym podtextom. Ostatné kluby sa v posledných rokoch snažili Red Wings dohnať, no žiadny z nich sa k ich úspechom ani nepriblížil. Ak všetky tieto aspekty premietneme do reality, zistíme, že v Detroite ide o obrovský tlak a veľkú zodpovednosť.
# 9: Hlad po výhre a energickosť prejavu
Vôľa víťaziť je v play-off polovicou úspechu. Pokiaľ mužstvo disponuje hráčmi, ktorí po víťazstve bažia každou minútou, má veľký arzenál, ktorý ho neustále ženie dopredu. Red Wings takýto skrytý arzenál pri svojich posledných víťazstvách skutočne mali (1997: zisk prvého Stanley Cupu po 42 rokoch; 1998: emotívna obhajoba pre Vladimira Konstantinova; 2002: prítomnosť dlho čakajúcich veteránov Fredrika Olaussona, Stevea Duchesneho, Dominika Hašeka a Luca Robitaillea; 2008: splnenie dlhoročného sna pre veterána Dallasa Drakea). Majú ho aj v súčasnosti? Strieborný pohár zatiaľ nevyhrali veteráni Ruslan Salej a Todd Bertuzzi. Zaujímavým faktorom môže byť aj michiganský rodák Mike Modano. Či to ale bude viesť k väčšiemu hladu po výhre, to je otázne.
Káder Red Wings sa v posledných rokoch výraznejšie nemení, čo môže mať vplyv aj na energický prejav v hre. Hráči ako Justin Abdelkader, Brad Stuart, Johan Franzén či Niklas Kronwall síce dokážu hrať tvrdo, svojou tvrdosťou ale nedokážu otočiť priebeh hry (platí to aj u Kronwalla, ktorý sa prezentuje devastujúcimi hitmi). Súčasní Red Wings tvrdo nehrajú a tak skoro ani nebudú, čo môže z času na čas chýbať.
# 8: Kilometre verzus hodiny v lietadle
Už letmý pohľad na mapu NHL napovedá, že mužstvá zo Západnej konferencie trávia v lietadlách oveľa viac času ako tie z Východnej konferencie. Tento faktor môže mať pri súčasnej vyrovnanosti súťaže svoj význam. Je totiž stále dôležitejšie, v akej vzdialenosti sa cieľová destinácia nachádza, a je stále dôležitejšie, do akej miery sa séria so súperom z iného časového pásma naťahuje. Samozrejme, tento aspekt je dôležitý pre kluby postupujúceho do ďalšieho kola, keďže vždy existuje možnosť, že v ňom narazia na protivníka, ktorý sa toľko nenacestoval.
Priamy vplyv vzdialenosti sa premieta aj do tréningu. Určitý rozdiel medzi Západnou a Východnou konferenciou tkvie v tomto smere hlavne v dôraze kladenom na ranné rozkorčuľovanie pred večerným zápasom. Trebárs Carolina Hurricanes ako zástupcovia Východnej konferencie, kde sa toľko necestuje, boli nie tak dávno typickí tým, že neraz vypúšťali tréningy, čo bolo v NHL nezvyklé, no i napriek tomu si v krátkom čase zahrali vo dvoch finále Stanley Cupu, pričom v jednom prípade aj triumfovali.
Letieť však na prvé kolo do Kalifornie, na ďalšie do Kanady a na finále napríklad niekde na Floridu - to je niečo, čo žiaden z priamo zainteresovaných tímov Centrálnej divízie Západnej konferencie dozaista nechce.
# 7: Začarované kruhy a mäkkosť rohov
Red Wings hrajú sezónu čo sezónu zdanlivo rovnako, so založením svojej hry na celo-plošnej aktivite a kombinačnej vyzretosti. V detaile sa však snažia klásť dôraz na rôznorodý prejav, čím je demonštrovaná pestrosť práce ich trénera Mikea Babcocka. Popri tom sa ale objavujú aspekty, v ktorých sa Detroit trápi.
Činnosťou, v ktorej sa „Červeným krídlam” už druhý rok v rade veľmi nedarí, sú najmä vhadzovania. Vhadzovania mali mimoriadny význam už v lanských bojoch Red Wings v play-off - Phoenix Coyotes vďaka nim ťažili z produkcie obrancov a San Jose Sharks nimi prakticky rozhodli o svojom postupe.
„Červené krídla” na vhadzovaní už toľko nevyužívajú Dannyho Clearyho a Krisa Drapera, čo by sa malo zmeniť, ak sa nezlepšia Valtteri Filppula a Darren Helm. Wings už toľko nevyužívajú ani tzv. podvádzania na buly, čo je štipľavo znejúci, no skutočný a neodmysliteľný aspekt hry každého postupujúceho tímu, nútiaci k tvrdej robote okolo kruhov na vhadzovanie i priamo na nich s cieľom (doslova) urvať puk.
Samozrejme, boj a verva by nemali chýbať ani v rohoch klziska - každé mužstvo totiž dokáže zavrieť súpera do zámku a točiť puk okolo mantinelov, no nie každé dokáže toto ťaženie aj premietnuť do gólovej produkcie. Štvrtá lajna Detroitu s tým v základnej časti problém nemala, je ale otázne, či by bola takto efektívna aj v play-off.
# 6: Vzácne čierne esá a tí ostatní
Hokejisti, ktorí v play-off nie sú súčasťou zápasovej súpisky, alebo ktorí doplnili mužstvo z farmy a trénujú s prvým tímom, bývajú označovaní slovným spojením „čierne esá”. Prítomnosť takýchto hráčov v tíme zvykne byť pozitívom, pretože môžu vytvárať konkurenčné prostredie, môžu prinášať nové impulzy, a čo je najdôležitejšie, kedykoľvek môžu zasiahnuť do bojov a postarať sa o prípadný obrat alebo zlom v sérii.
Red Wings v minulosti touto formou objavili vzácne dispozície napr. u útočníkov Darrena Helma a Justina Abdelkadera, či u obrancu Jonathana Ericssona. Podobný nečakaný prídavok by sa im dozaista hodil aj v tohtoročnom play-off.
Z hráčov, ktorí by mohli výraznejšie vystúpiť z radu, možno menovať zadáka Jakuba Kindla a z farmy v Grand Rapids forvarda Jana Muršaka. Okrem prídavkov od „čiernych es” je potrebná aj výraznejšia podpora z druhej vlny, dávajúcej možnosť vydýchnuť hlavným ťahúňom. Ak si svoju formu zo základnej časti udržia sekundárni hráči ako Jiří Hudler a už spomínaný Ericsson, Red Wings môžu ísť ďaleko.
# 5: Výhody v nevýhode a neslávne závery
Detroitská hra v oslabení sa v ročníku 2008/09 natoľko zhoršila, že spadla medzi šesť najhorších v celej NHL. Mužstvo Red Wings odvtedy v tomto smere urobilo drobné pokroky a dnes sa radí aspoň medzi ligový priemer. Red Wings už dlhodobo patria do úzkej skupinky mužstiev, ktoré na ľade súperov hrávajú viac vlastných presiloviek ako oslabení, takže priemerná hra v početnej nevýhode by ich v play-off nemusela pochovať. Dôležité však bude, aby sa ich úspešnosť hry v oslabení, ktoré je dnes na hodnote okolo 80 %, nijak výrazne neznížila.
Dôležitým hráčom oslabení bude v závere tohtosezónnej základnej časti venovaná kľúčová pozornosť, keďže ich dobrá forma je nevyhnutná pre úspech v play-off. Bez tvrdej práce zadákov Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta i forvardov Darrena Helma, Patricka Eavesa a Drewa Millera to „Červené krídla” nikam nedotiahnu.
Väčšie nasadenie a koncentráciu bude treba aj v posledných okamihoch tretín alebo zápasov. Nedostatočná pozornosť v týchto pasážach, pripravujúca „Červené krídla” o radu bodov, by v play-off mohla mať devastačné následky.
# 4: Puk a jeho nevyhnutná lepkavosť
Za všetkými úspechmi, ktoré Red Wings v posledných rokoch dosiahli, stojí ich spôsob hry s pukom „nalepeným” na hokejkách. Kľúčovými hráčmi mužstva sú šikovní a hraví Európania, ktorí už dokázali, že kombinačná hra s aktívnou kontrolou puku („puck possession game”) môže byť v NHL úspešná.
Ak hokejisti Detroitu majú svoj deň, hrať proti nim je mimoriadne náročné, pretože ich súper im často môže konkurovať len tvrdým a trpezlivým bojom, pri ktorom sa k puku nedostáva často.
Medzi najúčinnejšie metódy ničenia hry s pukom patrí neustály forčeking, aktívna hra bez puku, tvrdosť vo vlastnom obrannom pásme, časté prerušovanie hry, kontrola priestoru v strednom pásme a nátlak vyvíjaný na súperovu bránku. Ak sú tieto a ďalšie zbrane voči kombinačnej hre s pukom účinné, kombinácia stráca efekt, čo sa prejavuje stratami puku v útočnom pásme a súperovými gólmi z rýchlych protiútokov alebo prečíslení. Nie je žiadnym tajomstvom, že Red Wings z týchto situácií inkasujú často. Nejde však o ich slabinu, ale o logický negatívny dôsledok aktívnej hry s pukom. Horšie to je iba vtedy, keď kombinačná hra s pukom neprináša žiadané ovocie - góly.
Aby teda Red Wings boli úspešní, ich kombinačná hra musí byť účinná aj v play-off. V opačnom prípade sa môže stať, že vyhoria proti súperovi, ktorí bude hrať zdanlivo horšie, avšak v skutočnosti efektívnejšie.
# 3: Zhovievavosť puku a zbláznený gólman
Kouč Detroitu, Mike Babcock, niekedy zvykne hovoriť o viaczmyselnom termíne „puck luck”, čo je nevyhnutnosť šťastia pri hre, pretože aj bez ohľadu na taktickú, hernú, kvalitatívnu alebo fyzickú pripravenosť sa puk môže odrážať ľubovoľnými smermi a stavať tak všetku vynakladanú snahu na hlavu.
Pri nesúrodej hre opúšťa puk hokejku prirýchlo a nepresne, alebo naopak veľmi pomaly, čím sa brzdí kombinácia a spomaľuje tempo hry. Jediný účinný spôsob, akým možno „puck luck” získať na svoju stranu, je tvrdá práca, pri ktorej sa kŕč v istom momente predsa len stráca a snaha vynakladaná na dosiahnutie požadovaných úkonov sa zrazu javí ako menej náročná. Skrátka: ak sa darí, tak ide všetko samo, a naopak ak sa nedarí, tak sa to prejavuje hneď v niekoľkých smeroch.
„Červené krídla“ sa zvyknú zlepšovať až s postupom času, čo neplatí len pre ich stúpajúcu silu s plynutím play-off, ale aj v rámci jednotlivých zápasov (totižto, ich prvé tretiny bývajú horšie ako ostatné časti hry). „Puck luck” sa často prejavuje pri zdanlivo „nespravodlivých” góloch, kedy skóruje súper, ktorý je zdanlivo horší a hrá pod tlakom zdanlivo lepšieho protivníka. Platí to najmä pri konfrontácii „puck luck” s výborným brankárom, kedy možno urobiť priam čokoľvek, no presadiť sa nedarí.
Red Wings sa v minulosti týmto spôsobom vytrápili napr. na Tomášovi Vokounovi (Nashville Predators) alebo Miikkovi Kiprusoffovi (Calgary Flames), no takmer zakaždým postúpili. V horších prípadoch sa však neotriasli a s play-off sa rozlúčili veľmi rýchlo, ako napr. v roku 2003, kedy ich nevídane potupil gólman Jean-Sébastien Giguère (Mighty Ducks of Anaheim).
Na tvrdú prácu, ktorou možno zhovievavosť puku preklopiť na svoju stranu, treba dávať pozor od prvých sekúnd prvého zápasu play-off, pretože ak sa „puck luck” prikloní na stranu súpera, šanca na postup sa môže znižovať.
# 2: Zrod nečakaných hrdinov v pravý čas
Henrik Zetterberg, Johan Franzén a Pavel Daciuk patria k najdominantnejším útočníkom v play-off v povýlukovej NHL. Spolu s obrancami Nicklasom Lidströmom, Brianom Rafalskim a ďalším útočníkom Tomasom Holmströmom tvoria úzku skupinu hráčov, ktorí sú pre Red Wings smerodajní. Vďaka ich produkcii sú „Červené krídla” nebezpečné, keďže týmto hráčom sa vo vyraďovacích bojoch darí trvale a pravidelne.
Nič však netrvá večne a aj vlaňajšie play-off ukázalo, že bez produkcie či aspoň zapojenia ostatných členov kádra to na súperov nemusí stačiť. Spoliehanie na niekoľko kľúčových hráčov nie je na mieste nikdy, takže aj keď „Červené krídla” disponujú pomerne širokým a vyrovnaným kádrom, je nevyhnutné, aby svoju hĺbku potvrdili práve v play-off. Hrdinovia nemusia byť tradičnými hviezdami, ako to v roku 2008 ukázali Brad Stuart, Niklas Kronwall a Darren Helm. Je iba potrebné, aby sa popri lídroch objavili v pravý čas.
# 1: Prívetivosť troch červených tyčí
Záverom žiadne prekvapenie: najväčší otáznik Red Wings pre play-off zostáva v bránkovisku. Jimmy Howard už druhým rokom patrí medzi gólmanov s najvyšším počtom víťazstiev v základnej časti, ale vo vyraďovacích bojoch je jeho bilancia negatívna (päť výhier a sedem prehier). A práve to by sa pre dobro tímu malo zmeniť.
Howard je jednou z najdôležitejších súčastí Red Wings a aj keď má mnohých kritikov, chytá spoľahlivo. Bolo by ale potrebné, aby sa zlepšila jeho spolupráca s obranou. Defenzíva Red Wings si pred začiatkom ročníka stanovila za cieľ inkasovať menej ako 2,5 gólu na zápas. Už dnes je isté, že túto hranicu sa jej uhájiť nepodarí.
Jednou z posledných Howardových slabín je pokrývanie odrazených pukov. Práve to je oblasť, v ktorej je potrebná výrazná pomoc zadných radov. Samozrejme, podstatná miera zodpovednosti leží na Howardových pleciach. Howard totiž musí byť výborný aj sám od seba. Ide predsa o gólmana, čo je ten najcitlivejší hokejový post, ktorý navyše možno spájať so všetkými doteraz prezentovanými aspektmi.
Aby teda Red Wings boli úspešní, Howard musí byť energický, musí sa popasovať s tlakom, musí chytať výborne v oslabeniach (príslovie o tom, že najlepším hráčom do oslabenia je brankár, platí v play-off dvojnásobne), musí si postrážiť vypäté závery zápasov, musí cítiť podporu, musí byť pokojný a občas sa musí stať hrdinom.
______________________________
Víťazná šnúra Capitals utrhnutá v Joe Louis Arene
MARTIN UŽÁK | 17.03.2011
Séria deviatich víťazstiev Washington Capitals v rade končí, mužstvo z hlavného mesta USA podľahlo Detroit Red Wings na ich ľade pomerom 2:3.
Tu je desiatka útržkov a poznámok zo stretnutia:
Konečne zdraví... Po niekoľkých mesiacoch útrap sa Krídla začínajú podobať na tím zo začiatku ročníka. Na listine zranených hráčov nefiguruje už žiaden hokejista, ani posledný dlhodobo zranený zástupca, náhradný gólman Chris Osgood. V dnešnom dueli Ozzie ešte pauzoval, podobne ako forvardi Patrick Eaves a Drew Miller, ktorí sa do zostavy nevošli. Krídlam chýbal zadák Ruslan Salej, sprevádzajúci manželku pri pôrode tretieho dieťaťa, no po prvý raz od 24. februára nastúpil Brian Rafalski.
Absencie v strede útoku... Zatiaľ čo Wings vstupovali do zápasu v takmer maximálnej možnej sile, Capitals museli oželieť neprítomnosť niekoľkých kľúčových hráčov. Defenzíve už dlhodobejšie chýbajú zadáci Tom Poti a Mike Green, ako i gólman Semion Varlamov. Obranca John Erskine je zasa chorý, ľahšie poranenia sprevádzajú i dôležitých centrov Jasona Arnotta a Nicklasa Backströma. S neustálymi problémami s ramenom sa naďalej stretáva krídelník Eric Fehr, ktorý nehral tiež.
Daciuk a Zetterberg roztrhaní... Rozdelenie "Euro Twins" malo byť podľa ranného rozkorčuľovania a avíza Mikea Babcocka jednou z dvoch zásadných zmien v zložení formácií, no ako sa ukázalo v priebehu stretnutia, bolo tou jedinou. K opätovnému spojeniu Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta v jednom obrannom páre totiž došlo iba na niekoľko okamihov v úvode a závere súboja. Centrom tretieho útoku bol Valtteri Filppula, český forward Jiří Hudler hral znova iba vo štvrtej lajne.
Domáci boj pokračuje... Joe Louis Arena, ktorá bola dnes vypredaná v 16. zápase za sebou, bola svedkom len desiateho domáceho víťazstva Wings od konca novembra 2010. Krídla tu odvtedy zaznamenali už iba 12 porážok, skalp mužstva s najlepšou súčasnou formou je tak veľkou vzpruhou, i preto, že ide o jediný vzájomný súboj s Capitals v základnej časti. Víťazstvá domácich tímov platia pri konfrontácii týchto dvoch súperov už viac ako 5 rokov, Washington hral v Detroite len tretíkrát od roku 2003.
Hank pravým lídrom... Uzdravený Daciuk zaznamenal vďaka jednej asistencii už 28. bod po svojom návrate (v 18 zápasoch), zadák Rafalski sa uviedol po absencii v ôsmich predošlých dueloch hneď troma prihrávkami, no ústrednou postavou bol Henrik Zetterberg. Hank zaznamenal dva góly (vrátane víťazného), čo sa mu podarilo vôbec po prvý raz od 22. decembra 2010. Pri otváracom zásahu z 13. minúty strieľal efektným príklepom z pokľaku, ktorý sa od čias legendárneho Bretta Hulla už príliš nevidí.
Howard tentoraz víťazne... Až doteraz sa gólman Jimmy Howard a forward hostí Alex Ovečkin na úrovni NHL nikdy nestretli. Ich jediná doterajšia konfrontácia sa datuje ešte k 26. decembru 2002, kedy si zmerali sily na juniorských majstrovstvách sveta. Ovečkin vtedy svojím hetrikom vyhnal Howarda z americkej bránky a neskôr s Ruskom dokonca získal celkové prvenstvo. Po góle z dnešnej druhej tretiny, ktorým Ovečkin vyrovnal na 2-2, upravil svoju bilanciu proti Red Wings na 5+3 v šiestich dueloch.
Tvrdá robota prináša ovocie... Absenciu niekoľkých hráčov hostí využili Wings dokonale. V zápase ani raz neprehrávali, výdatne strieľali a boli úspešní v špeciálnych činnostiach - využili jednu z dvoch presiloviek, sami ubránili svoje štyri oslabenia a dokázali dominovať na vhadzovaniach. Absencia Arnotta či Backströma našla u zaskakujúceho centra Brooksa Laicha až 79 % prehraných buly. Z domácich uspel Zetterberg v 64 % prípadov a Kris Draper dokonca vo všetkých šiestich situáciách, do ktorých sa postavil.
Šťastné a cielené odrazy... I keď Krídla hneď po 33 sekundách od svojho úvodného gólu inkasovali z hokejky beka Johna Carlsona, vedenie si vrátili už o ďalších 49 sekúnd, kedy smer Rafalskiho strieľanej prihrávky zmenil Valtteri Filppula. Patový stav zmenil Zetterberg v polovici tretej tretiny po šťastnom nahodení z uhla: puk sa odrazil od masky a ramena hosťujúceho gólmana Michala Neuvirtha. Len krátko predtým sa pritom Hank zložil k ľadu po tom, čo ho do tváre zasiahla jedna z hokejok. Caps si smolu vybrali 14 sekúnd pred koncom, kedy pokus Alexa Siomina skončil iba na hornej tyči.
Späť k šnúre, späť k čelu... Caps inkasovali počas svojej víťaznej jazdy iba 14 gólov a hneď v ôsmich prípadoch sa tešili z najtesnejšieho triumfu. Do Detroitu ale cestovali na svoj druhý zápas v priebehu dvoch dní a najmä v úvodných 10 minútach bolo ich únavu značne cítiť. V bráne hostí sa tentoraz nepredstavil Braden Holtby, vyhlásený za prvú hviezdu minulého týždňa, domáci Howard sa naopak s 34. výhrou v ročníku vrátil na čelo poradia celej NHL. Zetterberg zostáva so 71 bodmi deviaty v bodovaní.
Posledný malý trip... Dvanásť zápasov pred koncom základnej časti figurujú Wings na druhom mieste Západnej konferencie a na tretej pozícii celej NHL, keď v tabuľke preskočili práve Washington. Ďalší duel čaká na Krídla už dnes v noci, kedy sa predstavia v Columbuse, a následne hrajú v sobotu 19. marca v Nashville. Zo zvyšných desiatich stretnutí dlhodobej sezóny odohrajú až sedem na domácom klzisku, a snáď si čím skôr zabezpečia aj istý postup do play-off, ktoré začína 13. apríla.
______________________________
Red Wings dve dekády medzi elitou NHL
MARTIN UŽÁK | 03.04.2011
Posledné dva týždne boli v Hockeytowne obdobím nočných môr. Mužstvo najskôr 19. marca znova raz prepadlo v zápase v Nashville a počas následnej šnúry piatich domácich stretnutí v rade zaznamenalo hneď štyri porážky, čím len podčiarklo svoju trvalú nesúrodosť výkonov v Joe Louis Arene. Káder postihli nové zranenia, ktoré neobišli ani bránkovisko, a aby toho nebolo málo, s neúspešným marcom 2011 sa Red Wings rozlúčili drvivou porážkou 3-10 od St. Louis Blues, čo bola jedna z najväčších blamáží tímu v posledných 18 rokoch. Keď sa človek zrazu uprostred takejto vlny veľkých negatív usadí, je stále viac vďačný za každý jeden maličký detail, ktorý sa časom hádam dokáže premietnuť do akéhokoľvek zlepšenia a všetko to trápenie zlomiť. Človek je vďačný za dobré striedanie, odvedenú robotu v defenzíve, úspešný veľký zákrok gólmana, pekný hit, návrat zraneného hokejistu alebo snáď za krásnu gólovú akciu. Žiadna z týchto maličkostí nemusí sama o sebe vyhrať celý zápas, no popri toľkých negatívach vždy aspoň trocha poteší a dáva nádej.
Včera večer, kedy Červené krídla prehrávali v polovici 24. minúty v ďalšom z duelov v nashvillskej Bridgestone Arene už 0-3, mohol človek rozmýšľať rovnako. Nezostávalo dúfať v nič iné ako v to, aby sa mužstvo priblížilo na dostrel súpera a zo stretnutia nakoniec odišlo s akou takou cťou. Vďačnosť za drobnosti nebrala konca kraja, no po aspoň trocha potešiteľnom momente, ktorým paradoxne bol rýchly oddychový čas trénera Mikea Babcocka, sa s detailmi postupne prerastajúcimi do stále väčších a dôležitejších rozmerov náhle roztrhlo vrece. Drobnosti Wings priniesli dva rýchle kontaktné góly, výborný výkon forvarda Justina Abdelkadera, ktorý odohral svoj najlepší zápas v drese s okrídleným kolesom na hrudi v kariére, nevídané dve bitky v podaní Todda Bertuzziho, niekoľko úžasných zákrokov uzdraveného brankára Jimmyho Howarda, až nakoniec dokonalý obrat skóre z 0-3 na 4-3. Keď tečovaný puk Dannyho Clearyho ukončil predĺženie, najstaršie mužstvo súťaže sa okolo úspešného strelca zhŕklo a radovalo, akoby išlo o veľké víťazstvo v play-off. Krídla sú späť, opadla z nich jedna veľká ťarcha a po včerajšej noci sú navyše už i oficiálnym účastníkom blížiacich sa vyraďovacích bojov.
Zvládnutím mimoriadne ťažkého zápasu, ktorý možno bez okolkov pasovať za jeden z najdôležitejších pre Wings v roku 2011, nenechalo mužstvo nikoho na pochybách. Nie preto, že zinkasovalo ten toľko potrebný bod, ktorý účasť v play-off formálne potvrdil, nie preto, že dokázalo náročný duel nakoniec vyhrať. Krídla presvedčili svojou vôľou a odhodlaním vrátiť sa na správnu cestu, na ktorej sa zrazu veľmi rýchlo tratia negatívne úvahy spájané s nimi od veľkého debaklu zo zápasu s Blues. Dva body a potvrdenie istej účasti v play-off, to boli detaily navyše, ktoré majú popri nádeji plynúcej z poslednej predvedenej hry sekundárny význam. Postup do play-off však nikdy nemožno zľahčovať. Detroit si svojím veľkým obratom zabezpečil už 20. účasť vo vyraďovacích bojoch za sebou, čo je absolútny súčasný rekord všetkých štyroch najväčších zámorských súťaží. Dnes je navyše už známe, že v NHL stratí i svojho posledného veľkého prenasledovateľa, keďže New Jersey Devils sa napriek skvelému návratu štrnásťkrát v rade do play-off nepozrú.
Wings chýbali v nadstavbovej časti naposledy v sezóne 89/90, čo je v porovnaní s aktuálnymi sériami lídrov ostatných súťaží naozaj neuveriteľné číslo. Nedosahujú naň ani San Antonio Spurs, ktorých v NBA čaká 14. play-off v rade, ani Indianapolis Colts so svojou šnúrou deviatich účastí v rade v NFL, a vonkoncom nie ani Philadelphia Phillies, ktorí sú so štyrmi play-off v rade aktuálnym lídrom MLB. Víťazstvom v Nashville navyše Červené krídla dosiahli hranice 100 bodov v základnej časti. Podarilo sa im to už jedenásty raz za sebou, čím len predĺžili svoj rekord na úrovni celej NHL. Od včerajška sú Red Wings celkom ôsmym tímom súťaže s istou účasťou v play-off. Potvrdenie postupu si pred nimi zabezpečili najskôr Vancouver Canucks (16. marca), ktorí sú dnes už aj istým víťazom dlhodobej časti. Za Canucks nasledovali postupne Philadelphia Flyers (ich účasť potvrdil 19. marec), Washington Capitals (22. marec), Pittsburgh Penguins (26. marec), Boston Bruins (27. marec) a dvojica Tampa Bay Lightning - San Jose Sharks (oba tímy stvrdili svoj postup 31. marca). O zvyšných ôsmich účastníkoch podstatnej časti sezóny sa presvedčíme v najbližšom týždni, v ktorom Krídla dohrajú základnú časť konfrontáciou s mužstvami Minnesota Wild, Carolina Hurricanes a Chicago Blackhawks. Ak Wings vyhrajú čo i len jeden z týchto zápasov, zaistia si aj zisk ďalšieho honosného primátu - titul v Centrálnej divízii.
Play-off začína 13. apríla, program Wings i súper pre prvé kolo bude známy po naplnení základnej časti, ktorá končí 11. apríla. Zostaňte s blogom Hockeytown Blog u všetkého podstatného.
______________________________
Späť k obracaniu sa za súpermi zo základnej časti
MARTIN UŽÁK | 09.04.2011
So zajtrajším definitívnym koncom základnej časti sezóny 10/11 sa pomaličky ustaľujú desiatky (ba až stovky) rôznych výpovedných individuálnych a tímových štatistík, vďaka ktorým je NHL tou najlepšou a najprepracovanejšou ligou sveta. Všetky tieto dôležité a v prvom rade dobre známe fakty ponúka oficiálny web súťaže na základe dlhoročnej spolupráce s americkou štatistickou agentúrou Elias Sports Bureau.
Na rôzne štatistiky sa v nasledujúcich dňoch bude koncentrovať aj blog Hockeytown Blog, avšak s tým rozdielom, že sa vám vždy pokúsi zreferovať podrobnosti, ktorým sa na webe pozornosť nevenuje. Dnešný úvodný článok o štatistikách dlhodobej časti je zameraný na analýzu vývoja umiestnenia Red Wings počas celého ročníka 2010/11.
Celkový zisk presahujúci hodnotu 100 bodov, ktorého väčšinu získali Krídla v prvej polovici sezóny, zasadil mužstvo do relatívne pokojnej a bezproblémovej dlhodobej časti. Okrem rady zranení káder nič výraznejšie nenabúralo a nepostihlo. Aj keď Detroit nezaznamenal žiadnu ohromnú víťaznú sériu (tá najdlhšia počíta celkom päť výhier v rade a bola ozdobou druhého a tretieho februárového týždňa), rovnako sa vyhol i kríze o rade porážok (najtemnejšia šnúra bez zisku dvoch bodov predstavuje štyri zápasy za sebou zo začiatku marca). Na papieri je samozrejme vždy všetko veľmi relatívne, to dlhodobejšie obdobie skvelej a mizernej formy naozaj existuje. Red Wings si sezónou prešli pohodlne najmä vďaka výbornému vstupu, keď do polovice novembra 2010 triumfovali v dvanástich z celkového počtu šestnástich svojich zápasov. Za veľmi nevydarený možno naopak pasovať celý marec 2011, v ktorom mužstvo vyhralo len päť zo štrnástich duelov a zakončilo ho domácim debaklom 3:10 od St. Louis Blues. Napriek množstvu zranení, hernej kríze v závere (ktorá navyše, čo ju už menej potešiteľné, naďalej trvá) či neschopnosti dostať sa na trvalejšiu víťaznú cestu okupovali Červené krídla čelo tabuľky po celý ročník.
K víťazstvu vlastnej Centrálnej divízie, ktoré si definitívne zabezpečili 3. apríla, vykročili Red Wings pevnou nohou 11. novembra 2010, kedy sa usadili na priebežnej prvej priečke a po zvyšok sezóny z nej nepadli. Pri dovtedajších 13 úvodných stretnutiach sa pritom zväčša držali na druhom mieste. Rolu lídra divízie si ich súperi vyskúšali len na chvíľu, ani Chicago, ani Nashville a ani St. Louis sa na nej neohriali dlhšie než niekoľko dní. Jediným tímom, ktorý na prvom mieste divízie nepobudol, boli Columbus Blue Jackets, ktorým aj priebežná druhá pozícia vydržala iba veľmi krátko. Boj o druhú priečku zvádzali najmä prví dvaja menovaní konkurenti. Blackhawks boli druhí najskôr začiatkom decembra, neskôr krátko do konca roka 2010 a nakoniec ešte počas nedávneho marca. Predators pre zmenu zaznamenali skvelý úvod nového roka 2011 a až do 24. februára sa doťahovali na prvý Detroit. Po páde na tretie miesto postretli dobrú formu znova koncom marca, kedy Chicago opäť preskočili a druhé miesto si držia dodnes. Pred dnešnými a zajtrajšími zvyšnými súbojmi základnej časti ešte nie je jasné, či bude mať Centrálna divízia v play-off dve alebo tri mužstvá. Pozícia najlepšej odnože v NHL jej však každopádne patriť nebude (štatisticky si ju udržala len na začiatku ročníka).
Jediným súborom, ktorý bude mať vo vyraďovacích bojoch až štvornásobné zastúpenie, je Pacifická divízia (teoreticky ich stále môže byť aj päť). Mužstvá tejto odnože sa počas základnej časti výrazne zapojili i do preťahovania s Wings v rámci umiestnenia na čele Západnej konferencie. Prvým družstvom, ktoré sa v popredí Západu udržalo dlhodobejšie, boli od konca októbra až po polovicu novembra 2010 Los Angeles Kings. V absolútnom úvode ročníka viedli ligu napr. aj Dallas Stars, tí však najdlhšie okupovali celkovú druhú priečku, na ktorej vydržali od konca novembra a s malými výpadkami až do obdobia okolo Vianoc. Hviezdy stíhali na druhom mieste práve Červené krídla, Detroit v popredí konferencie najskôr vystriedal Kráľov a prvú priečku udržal až do konca roka 2010. Nový rok sa ale už stal definitívnym kraľovaním severozápadných Vancouver Canucks, ktorých do záveru ročníka nik iný neohrozil. Wings im neustále sekundovali spoza chrbta, no na prelome marca a apríla padli na tretie miesto, kedy ich predbehol ďalší tím z Kalifornie - San Jose Sharks. K úplnosti je ešte potrebné dodať, že na druhej priečke Západu sa objavil i piaty zástupca tejto divízie, Phoenix Coyotes, ktorý na nej pobýval koncom novembra. Podobné umiestnenie si v absolútnom rozbiehaní súťaže vyskúšali aj severozápadní Colorado Avalanche a Edmonton Oilers.
Od divízie a konferencie nakoniec priamo k celej súťaži, ktorej víťazstvo majú od 31. marca zaistené Vancouver Canucks. Pred ich suverénnym nástupom sa na čele vystriedalo hneď niekoľko tímov. Okrem krátkodobého vedenia klubov z Caroliny, Toronta, Los Angeles alebo Chicaga (všetci čneli na prvom mieste v prvých troch týždňoch ročníka) sa o prvú priečku neustále preťahovali tri mužstvá z Východnej konferencie. Washington Capitals kraľovali celej NHL najmä v novembri 2010 a neskôr ich na čele vystriedali Pittsburgh Penguins, ktorí zasa neskôr padali pod tím Philadelphia Flyers. Letci boli zároveň jediným tímom, ktorý dokázal v druhej polovici ročníka na chvíľu zosadiť z popredia Vancouver. Kanadské mužstvo sa ale od Zápasu hviezd na čele usadilo a suverénnym spôsobom dokráčalo k prvej Prezidentovej trofeji vo svojej histórii. Veľmi krátko viedli celú súťaž i Red Wings, a to v závere roka 2010, kedy sa vďaka väčšiemu počtu víťazstiev mimo samostatných nájazdov posúvali pred Pittsburgh. V celom ročníku inak Wings nepadli pod 10. miesto, od riadneho rozbehnutia ligy neboli horší ako piaty a po veľkú väčšinu sezóny sa pohybovali medzi troma najlepšími klubmi NHL. Zbabraným marcom však dovolili súperom, aby sa na nich dotiahli, a v závere základnej časti tak pendlovali medzi tretím až piatym miestom.
O tom, akú pozíciu Wings v konečnom účtovaní Západnej konferencie alebo celej NHL obsadia, ešte definitívne rozhodnuté nie je. Rovnako zatiaľ nie je známy ani súper pre prvé kolo play-off, čo len dotvrdzuje obrovskú vyrovnanosť súťaže, ktorá sa zvyšovala aj týmto rokom. I keď sa Detroit po celý ročník pozeral na pozície okolo postupovej čiary s odstupom lídra divízie, tento náskok predsa len predstavoval väčšinou iba chabých 10 bodov. Po väčšinu sezóny bol zároveň odstup medzi štvrtým a napr. jedenástym tímom tabuľky Západu len o niekoľkých málo víťazstvách, pri ktorých hocaký slabší týždeň jedného klubu znamenal okamžitý nástup niektorého iného. Wings sa týmto šplhaniam a pádom vyhli len vďaka výbornému vkročeniu do ročníka; odmyslením októbra a novembra nebola ich výkonnosť výrazne lepšia od žiadneho tímu, ktorý sa vo vyraďovacích bojoch predstaví. Táto vyrovnanosť by mala platiť aj v play-off o mimoriadne náročnom boji, v ktorom je možné skutočne čokoľvek.
______________________________
Sumár ortieľov a verdiktov sezóny 2010/11
MARTIN UŽÁK | 11.04.2011
Základná časť 93. ročníka NHL sa pred niekoľkými hodinami definitívne skončila. Známe sú dvojice prvého kola play-off i štrnástka mužstiev, ktorá si viac už nezahrá. Wings začnú vyraďovacie boje v stredu 13. apríla 2011 dvoma domácimi zápasmi s Phoenix Coyotes, s ktorými hrali sériu prvého kola aj vlani. Do začiatku play-off ale ešte vzniká priestor na reprodukciu rôznych výpovedných individuálnych a tímových štatistík dlhodobej časti, ktoré sú pre NHL tak typické. Všetky tieto dôležité a v prvom rade dobre známe fakty ponúka v už ustálenej a nemennej podobe oficiálny web súťaže, a to na základe dlhoročnej spolupráce s americkou štatistickou agentúrou Elias Sports Bureau. Koniec dlhodobej edície je so štatistikami spájaný i na blogu Hockeytown Blog, ktorý sa pokúša referovať málo frekventované a na webe prakticky opomínané informácie. V dnešnom článku pôjde o zaujímavosti spojené s rozhodcami.
O tom, že NHL je najlepšou hokejovou ligou sveta, sa človek po vizuálnej stránke presviedča veľmi ľahko. Na papieri a v okruhu tisícok štatistík sa však toto zistenie javí zložitejšie; skĺbením množstva čísel a faktov možno dostať zmes aspektov, ktoré by povrchne mali do seba dokonale zapadať, no v športe samotnom sa beztak vždy prejavia veľmi rôznorodo. Na určitú formu poriadku a usporiadania, na ktorú predsa len možno pri malej snahe natrafiť, dohliadajú okrem iného aj štyria muži v pruhovanom plniaci rolu neoddeliteľnej súčasti každého zápasu. Rozhodcovia mali, majú a vždy aj budú mať veľmi osobitú a zvláštnu pozíciu, ktorú len veľmi ťažko možno nejako doceniť. Ich najlepšou vizitkou je vždy nenápadnosť, v ktorej niet veľmi zlého písknutia, zlého posúdenia zakázaného uvoľnenia, tesného ofsajdu či napr. rozporuplného (ne)vylúčenia alebo uznania ťažko čitateľného gólu. Vyhnúť sa kontroverzii a chybe je v tak vyrovnanej a rýchlej súťaži prakticky nemožné. Napriek všetkému si aj títo páni zasluhujú veľký rešpekt.
V prípade Červených krídel sa o celkom 328 rozhodcovských účastí v súbojoch základnej časti podelilo dohromady 69 "mužov zákona". Miernu väčšinu (35) tvorili priamo hlavní rozhodcovia, ktorých bolo v NHL na celý ročník 10/11 delegovaných celkom 38. Jedinými troma hlavnými arbitrami bez rozhodovania v niektorom zo zápasov Red Wings sa nakoniec stali Chris Ciamaga, Mike Hasenfratz a Jean Hebert. U čiarových si v tomto smere účasť na stretnutí Detroitu neodkrútil iba Derek Nansen. Medzi radou arbitrov, ktorí sú združení pod Asociáciou rozhodcov NHL, možno nájsť aj mužov pracujúcich súvisle na báze NHL i AHL. Okrem spomínaných J. Heberta a Ciamagu medzi oboma ligami pendlovali aj David Banfield, Ghislain Hebert, Marcus Vinnerborg a dvojica čiarových Francis Charron - Bryan Pancich. Väčšiu pozornosť si z tejto skupinky rozhodcov zasluhuje najmä Švéd Vinnerborg, ktorý sa 16. novembra 2010 pri zápase Dallasu s Anaheimom (2-1) stal vôbec prvým európskym arbitrom v celej histórii súťaže. Počas svojej premiérovej stáže stihol Vinnerborg absolvovať aj dva zápasy Red Wings, a to rovno pri ich domácej konfrontácii s dávnymi rivalmi z Montrealu a Toronta (Krídla vyhrali obe stretnutia pomerom 4-2).
Zatiaľ čo Vinnerborg, tridsaťosemročný rodák zo severského Ljungby, vníma svoju ojedinelú anabázu ako zaujímavú skúsenosť a splnenie sna, v rýdzo kanadsko-amerických podmienkach možno nájsť pánov, ktorí sa v rámci súťaže stali absolútnymi legendami. V Sieni slávy NHL je k dnešnému dňu celkom 15 bývalých slávnych rozhodcov, za všetkých hovoria legendárne mená ako napr. Ray Scapinello, John D'Amico, Neil Armstrong alebo Andy Van Hellemond. V najbližšej dobe by sa k nim mal pridať i Kerry Fraser, ktorý sa s aktívnou kariérou rozlúčil presne pred rokom, 11. apríla 2010. Aktuálnejší je však koniec ďalšej ohromnej rozhodcovskej postavy; po takmer 30 rokoch v NHL sa definitívne lúči nezabudnuteľný Bill McCreary. Svoj posledný duel odkoučoval McCreary 2. apríla 2011 pri víťazstve Washingtonu nad Buffalom (5-4 po predĺžení), čím dosiahol na úctyhodnú hranicu 1 737 zápasov. Päťdesiatpäťročný rodák z ontárijského Guelphu je jedným z piatich arbitrov histórie s 1 500 a viac rozhodovanými súbojmi na konte (vrátane 282 stretnutí v play-off či pätnástich finále Stanley Cupu) a v práve skončenej základnej časti sezóny 10/11 sa postavil i do svojich piatich posledných duelov Krídel, keď rozhodoval postupne zápasy s Coloradom (12. október 2010, prehra 4-5 po nájazdoch), St. Louis (20. január, výhra 4-3 po predĺžení), Nashvilleom (9. február, 1-4), San Jose (22. február, 3-4) a Torontom (26. marec, 4-2).
Samozrejme, McCreary vonkoncom nie je tou jedinou veľkou rozhodcovskou postavou, ktorá bola počas ročníka 2010/11 stále aktívna. Okrem neho sa do rozhodovania zapojilo hneď 17 ďalších arbitrov, ktorí už po skončení vlaňajšej sezóny 2009/10 mali vo vrecku viac ako tisícku odkorčuľovaných stretnutí. K hranici 1.500 duelov sa počas už skončenej základnej časti pomaly priblížil napr. Mike Cvik, jeho kolega na čiare Dan Schachte sa zasa nenápadne posúva k neuveriteľnej sume 1.900 zápasov. Z hlavných rozhodcov s tisíc a viac absolvovanými súbojmi rozhodovali v dlhodobej časti okrem McCrearyho ešte Paul Devorski (jeho o 11 rokov mladší brat Greg je mimochodom čiarovým arbitrom a taktiež už má za sebou viac ako tisíc duelov), Dave Jackson a Don Van Massenhoven. Všetkých by sme mali vidieť v akcii aj počas blížiacich sa zápasov play-off, vrátane Van Massenhovena, ktorého vôbec prvý duel vyraďovacej časti v kariére je spojený práve s Red Wings (23. apríla 1999 rozhodoval druhý zápas úvodného kola s Anaheim Mighty Ducks, ktorý Detroit zvládol pomerom 5-1). Nech sa skrátka arbitri poobracajú z akéhokoľvek konca, aj oni dokážu byť veľmi zaujímavými postavami o vzácnych príbehoch. Platí to trebárs i v prípade Dona Hendersona, ktorý si ako klasický čiarový rozhodca musel pri nečakanej príležitosti nútene a na poslednú chvíľu obliecť dres hlavného arbitra. Stalo sa tak v stretnutí Red Wings s Wild z 19. novembra 2010 (3-4 v predĺžení). Takto by sa však dalo pokračovať donekonečna...
Záverom teda ešte úplný zoznam 35 hlavných a 34 čiarových rozhodcov, ktorí pískali minimálne jeden zápas Červených krídel v základnej časti, doplnený i o celkový počet takýchto stretnutí počas celého ročníka:
Hlavní rozhodcovia: Stephen Walkom, Brad Watson, Chris Lee, Dan O'Halloran, Don Van Massenhoven, Brian Pochmara a Ian Walsh (všetci 7); Tim Peel, Chris Rooney, Steve Kozari, Wes McCauley, Eric Furlatt a Greg Kimmerly (všetci 6); Kyle Rehman, Paul Devorski, Bill McCreary, Kevin Pollock, Frederick L'Ecuyer, Dan O'Rourke a Dean Morton (všetci 5); Gord Dwyer, Francois St. Laurent, Tom Kowal, Dave Jackson a Marc Joannette (všetci 4); Rob Martell, Stephane Auger, Justin St. Pierre, Kelly Sutherland a Mike Leggo (všetci 3); Brad Meier, Dennis LaRue a Marcus Vinnerborg (všetci 2); David Banfield a Ghislain Hebert (obaja 1).
Čiaroví rozhodcovia: Brian Mach (10); Steve Miller (9); Scott Driscoll, Vaughan Rody a Dan Schachte (všetci 8); Brad Kovachik, Derek Amell, Jay Sharrers, Ryan Galloway a Darren Gibbs (všetci 6); Greg Devorski, Scott Cherrey, Andy McElman, David Brisebois, Brad Lazarowich, Mark Shewchyk, Tony Sericolo, Bryan Pancich, Thor Nelson, Pierre Racicot a Mike Cvik (všetci 5); Brian Murphy, Lonnie Cameron, Steve Barton, Shane Heyer a Jonny Murray (všetci 4); Mark Wheler, Andy McBrnan a Don Henderson (všetci 3); Tim Nowak a Pierre Champoux (obaja 2); Francis Charron, Michel Cormier a Jean Morin (všetci 1).
______________________________
Prvé kolo play-off 2011 bez straty kvetinky
MARTIN UŽÁK | 22.04.2011
Detroit Red Wings a Phoenix Coyotes si to na jar 2010 rozdali v sedemzápasovej sérii úvodného kola vyraďovacích bojov o Stanley Cup. Rok sa zišiel s rokom a na jar 2011 sa tieto tímy v prvom kole play-off stretli opäť. Tentoraz ale rozhodli o postupujúcom už úvodné štyri zápasy. Tento článok ich rekapituluje.
Štvrťfinále play-off Západnej konferencie medzi tretími Detroit Red Wings a šiestymi Phoenix Coyotes skončilo v najkratšom možnom čase - už po štyroch zápasoch. „Červené krídla” svojmu staronovému súperovi nedovolili jediné víťazstvo a ako prví si zabezpečili postup do ďalšieho kola vyraďovacích bojov.
Detroit porazil svojho protivníka v play-off v minimálnom počte zápasov po prvýkrát od roku 2009, kedy najrýchlejším možným spôsobom vyprevadil mužstvo Columbus Blue Jackets. Pripomeňme si, ako sa séria medzi Red Wings a Coyotes vyvíjala a čo všetko priniesla.
Zápas č. 1: Red Wings vs Coyotes 4:2 (13.04.2011)
Elektrizujúcu atmosféru naplnenej Joe Louis Areny podčiarkli tri chobotnice, ktoré pristáli na ľade za znenia americkej štátnej hymny. Bez prítomnosti stále zraneného Henrika Zetterberga mal vedúcu rolu v ofenzíve Detroitu prebrať Pavel Daciuk, Red Wings však zostali úvodom zápasu aj napriek svojim skúsenostiam zaskočení. Už po 136 sekundách hry sa totiž presadil hosťujúci forvard Kyle Turris, čo domácich okamžite nakoplo k zvýšenej tvrdosti a agresivite.
Ďalšie krušné chvíle „Červených krídel” prišli v úvode druhej tretiny, kedy svoje šance pred gólmanom Jimmym Howardom spálili Ray Whitney a Martin Hanzal. Howard dodal svojmu tímu potrebnú istotu, čoho Red Wings využili tromi presnými zásahmi. Do konca druhej časti hry sa v priebehu 11 minút postupne presadili Daciuk, Johan Franzén a Brian Rafalski. Elektrizujúcu atmosféru v hľadisku ešte znásobila bitka Todda Bertuzziho s hosťujúcim bekom Rostislavom Kleslom. V polovici zápasu sa tak arénou nieslo mohutné skandovanie priezviska domáceho útočníka s číslom 44.
Druhá tretina bola jedným z najlepších dejísk „Červených krídel” v celom ročníku. Mužstvo sa po nej úspešne odrazilo i do začiatku záverečnej časti hry, keď Jiří Hudler po presnom švihu z ľavého krídla zvýšil na 4:1. Coyotes skóre už iba korigovali zásluhou Radima Vrbatu, ktorý sa presadil v 48. minúte.
Phoenix mohol pri svojom neúspešnom vstupe do play-off ľutovať predovšetkým nevyužité presilové hry. Red Wings prestáli všetkých šesť svojich oslabení, vrátane 91 sekúnd trvajúcej nevýhody o dvoch hráčov z úvodnej tretiny. Dobré výkony v oslabení, Howardove zákroky a Bertuzziho päste sa stali kľúčom k ich úspechu. Stupňovanie psychickej výhody domácich sa odrazilo na ich dominantnosti v počte odobratých pukov (16:5) i zblokovaných striel (18:8).
Okrem brankára Howarda bol veľkou postavou Detroitu Daciuk, ktorý hýril aktivitou a entuziazmom, čo demonštroval aj po skončení zápasu, kedy nečakane potľapkal po pleci reportéra Darrena Panga z televízie Versus. Toto gesto zreteľne naznačilo, že Red Wings si vstup do play-off užili.
Zápas č. 2: Red Wings vs Coyotes 4:3 (16.04.2011)
Dominantný výkon „Červených krídel” z prvého zápasu série sa preniesol aj do nasledujúceho súboja. Už po 21 minútach a 11 sekundách hry bolo 4:0 pre domácich, k čomu dopomohol najmä Pavel Daciuk, autor jedného gólu a troch asistencií. Ruský útočník na ľade znova kúzlil. Pri treťom góle svojho tímu si dokonca dovolil efektnú strelu pomedzi nohy, ktorou síce neskóroval, no odrazom puku od chrániča brankára Iľju Bryzgalova ideálne nabil úspešne dorážajúcemu Darrenovi Helmovi.
Rozletené „Červené krídla” nezabrzdilo ani nepríjemné zranenie Johana Franzéna z úvodnej časti hry, kedy po hite od Shanea Doana vletel hlavou do mantinelu a z ľadu sa odobral rovno do šatne. Jeho zdravotný stav bol hodnú dobu záhadou, až sa v priebehu druhej tretiny prekvapujúco objavil na lavičke. S niekoľkými štichmi na tvári, so zakrvavenou dózou v nose a aj napriek neistej reakcii kouča Mike Babcocka sa Franzén vrátil do hry, čo v Joe Louis Arene vyvolalo ďalší aplauz, znova podporený mohutným skandovaním hráčovho priezviska.
Hosťujúci Coyotes sa aj napriek nepriaznivému priebehu nepoddali a zápas ešte dokázali zdramatizovať. Po tom, ako v druhej časti hry znížili na 1:4 zásluhou Radima Vrbatu, dočkali sa aj dvoch zásahov od svojho kapitána Shanea Doana, ktorý sa presadil v 46. a 49. minúte a dostal svoje mužstvo na dostrel. Vyrovnávajúci gól už ale neprišiel. „Červené krídla” hrali v posledných minútach solídne a poľavenie z druhej polovice zápasu sa im nevypomstilo.
Phoenix strelil všetky svoje góly v presilových hrách. Detroit sa v presilovke presadil pri svojich úvodných dvoch presných zásahoch. Zápas to bol znova tvrdý - pomer hitov znel 41:38 v prospech „Červených krídel”, ktoré ale nemohli byť spokojné s tým, že vo dvoch domácich stretnutiach hrali až 13 oslabení.
Okrem fenomenálneho Daciuka, ktorý si mimo štyroch kanadských bodov pripísal ešte aj 16 vyhratých vhadzovaní, tri zblokované strely a tri odobraté puky, sa výraznejšie presadzovali hosťujúci hráči Doan (2+1), Vrbata (1+2) a Keith Yandle (0+3). Phoenix síce opäť prehral, no zo zvyšku zápasu vyťažil presne to, čo pre ďalší priebeh série potreboval: zlepšený výkon svojho gólmana Bryzgalova, efektivitu v presilovej hre a aké také psychické nakopnutie.
Zápas č. 3: Coyotes vs Red Wings 2:4 (18.04.2011)
Prvoradým cieľom Red Wings pri presune série do Arizony bolo ustrážiť úvodných 10 minút, v ktorých sa očakával tlak domácich. Pôvodné plány Coyotes ale dostali vážne trhliny, pretože „Červené krídla” ich prekvapili a v rozmedzí 44 sekúnd medzi druhou a treťou minútou zápasu skórovali po zásahoch Ruslana Saleja a Drewa Millera. Značne zaskočený Phoenix odpovedal v prvej tretine len tvrdosťou, viac mu totiž nedovolil skvelý Jimmy Howard, ktorý svoje mužstvo opäť výrazne podržal.
Úvodné pasáže všetkých tretín sa nakoniec zmenili na domáce nočné mory, pretože Detroit skóroval zo svojho prvého streleckého pokusu aj v druhej a tretej časti hry. Na 3:0 zvyšoval v 23. minúte Valtteri Filppula, aby po korigovaní Davida Schlemka definitívne rozhodol Johan Franzén, skórujúci po 45 sekundách tretej tretiny zo samostatného úniku.
Coyotes sa opäť darilo v presilových hrách, keď využili dve z troch možností a sami sa ubránili všetkým štyrom početným výhodám Red Wings. Avšak aj v treťom zápase série vstupovali do záverečnej časti riadnej hracej doby s minimálne dvojgólovou stratou, ktorú nezmazali. Paradoxom je, že tak ako v prvých dvoch zápasoch, aj tentoraz sami uzavreli skóre, keď v 47. minúte znížili na 2:4 vďaka Rayovi Whitneymu.
Arizonský tím síce dokázal ubrániť Pavla Daciuka, nedokázal ale obmedziť ofenzívne chúťky súperovej defenzívy, ktorá pozbierala štyri kanadské body (1+3). Najvýraznejšie sa presadili zadáci Niklas Kronwall a Salej, zaznamenajúc po tri plusové body. Hosťujúci gólman Howard pochytal 28 z 30 striel a znova bol lepší ako Iľja Bryzgalov, ktorý mnoho pukov nevidel a pred vlastnou svätyňou nemal veľa pokoja.
„Červeným krídlam” sa tentoraz nedostalo neprebernej produkcie od lídrov predošlých dvoch zápasov, ale okrem svojej obrany sa mohli spoľahnúť aj na bodové príspevky tretieho útoku a periodickú rýchlosť štvrtej lajny. Neúnavný forčeking „Červených krídel” robil „Kojotom” trvalé problémy - pri vyrovnanom počte hráčov na ľade sa z domácich dokázali presadzovať iba hráči zo štvrtého útoku, menovite Kyle Turris a Mikkel Bødker. Red Wings boli znova mierne lepší na kľúčových vhadzovaniach. Zatiaľ čo hosťujúci Justin Abdelkader zvládol 11 zo 16 vhadzovaní, predtým dominujúci domáci útočník Vernon Fiddler zlyhal, keď uspel iba v troch z dvanástich pokusov.
Číselne alebo herne, Detroit udržal opraty série vo vlastných rukách.
Zápas č. 4: Coyotes vs Red Wings 3:6 (20.04.2011)
Phoenix vstupoval do štvrtého zápasu série s nožom na krku. Možno i preto sa rozhodol urobiť prvú zmenu v zostave, keď krídelníka štvrtej útočnej formácie Andrewa Ebbetta nahradil doteraz pauzujúci Paul Bissonette. Svoju prvú zmenu v zostave urobil aj Detroit - boľavý členok Johana Franzéna posunul do diania legendárneho Mikea Modana. Modano sa svojej šance chopil a hneď v úvodných minútach zápasu zaznamenal svoj prvý bod, keď asistoval pri góle Tomasa Holmströma. Primárnu prihrávku na prvý gól zápasu si pripísal Pavel Daciuk, ktorý predviedol ďalší výstavný kúsok v podobe bravúrnej zadovky, metúcej domácu obranu.
Coyotes sa nepriaznivému vývoju nepoddali a po góloch Taylora Pyatta a Shanea Doana sa po druhýkrát v sérii dostali do vedenia. To však v závere prvej tretiny zmazal hosťujúci Patrick Eaves, profitujúci z výbornej roboty Darrena Helma. Prestrelka pokračovala až do 25. minúty. V počiatkoch druhej tretiny sa oba tímy presadili v presilovkách a skóre 3:3 zostalo na dlhé pasáže hry nezmenené. Phoenix hral výborne najmä v prvých dvoch tretinách - napr. v prvej časti hry zaznamenal iba jednu stratu puku. Bojovný výkon domácich bol podporený aj solídnym Iľjom Bryzgalovom.
Nerozhodný stav 3:3 priniesol zrejme najvyrovnanejší a najútočnejší hokej celej série. Oba celky sa predbiehali nielen vo vytváraní dobrých príležitostí, ale aj v ich nepremieňaní. Red Wings mohli ľutovať tyčku Valtteriho Filppulu a nepresné dorážanie do odkrytej bránky od Briana Rafalskiho. Coyotes nemali šťastie pri tečovaní Leeho Stempniaka do žŕdky. Bryzgalovove veľké zákroky prichádzali už v prvej tretine, v ktorej dvakrát vychytal Todda Bertuzziho. Jeho náprotivok Jimmy Howard podržal likvidáciou úniku Kylea Turrisa z 33. minúty. Zápas bol sprevádzaný aj častými súbojmi domáceho zadáka Keitha Yandleho s hosťujúcim forvardom Helmom.
S blížiacim sa koncom riadnej hracej doby sa zdalo, že Yotes by pri troche šťastia mohli dosiahnuť na prvé víťazstvo v sérii. V záverečných pasážach však nastal pre domácich šok. Končiaca 54. minúta totiž priniesla lišiacku gólovú strelu Dannyho Clearyho z nulového uhla. O necelé dve minúty úspešne zakončoval po vykorčuľovaní spoza domácej bránky aj Bertuzzi, ktorý zvýšil už na 3:5. Klinec do rakvy Coyotes bol zabitý v 60. minúte po strele Eavesa do opustenej svätyne.
Phoenix bol blízko, ba možno najbližšie v celej sérii, ale Detroit jeho nádeje pochoval a po víťazstve 6:3 sa tešil z uzavretia bojov na 4:0 a postupu do ďalšieho kola.
Zhodnotenie série
Pátranie po kľúčových momentoch, ktoré určili sérii obraz a nakoniec ju aj uzavreli, možno začať hráčmi, ktorí poznajú pôsobenie v oboch kluboch. Na samom začiatku druhej tretiny úvodného zápasu to bol bývalý hráč Detroitu Ray Whitney, kto mohol dať Coyotes obrovskú výhodu. Whitneyho dorážanie, po ktorom si to puk mieril k ľavej žŕdke, bolo v poslednej chvíli zastavené výborným zákrokom Jimmyho Howarda, ktorý tak nedovolil súperovi odskočiť na nebezpečných 0:2. V posledných minútach štvrtého duelu, kedy bol stav vyrovnaný a Coyotes dúfali v preklopenie skóre na svoju stranu, to bol zasa bývalý hráč Phoenixu Danny Cleary, ktorý svojou nečakanou strelou z rohu klziska nachytal nepripraveného Iľju Bryzgalova, čím súperovi zasadil ranu, z ktorej sa viac nespamätal.
Ako tieto momenty už naznačili, veľkými postavami série boli aj brankári Howard a Bryzgalov. Ich rozdielna výkonnosť sa nakoniec podpísala pod jednoznačný priebeh i výsledok merania síl týchto dvoch celkov. Zatiaľ čo víťazný Howard v bránke exceloval a v každom stretnutí predviedol množstvo výborných zákrokov v pravý čas, Bryzgalov sa natrápil, s výnimkou väčšiny štvrtého zápasu nechytal tak uvoľnene ako vlani a nakoniec nevyhral ani jeden jediný zápas.
Kvalitné zákroky Howarda boli zatienené ofenzívnymi predstaveniami útočníkov a výbornou prácou zadákov Red Wings, zatiaľ čo Bryzgalov občas pustil aj ľahšie puky a mnoho ďalších vôbec nevidel. Rozdiel v hre pred bránkou bol u týchto tímov skutočne veľký. Detroit navyše naznačil, že z lanskej vzájomnej konfrontácie si odniesol viac poznatkov a skúseností. Red Wings pálili najmä do horných partií bránky, čo im proti gólmanovi chytajúcemu štýlom motýlika prinieslo žiadanú efektivitu. To Howard pôsobil oveľa pohyblivejšie a agresívnejšie, pričom hráči Phoenixu ho dokázali prekonať nanajvýš trikrát za zápas, čo bolo z ich pohľadu málo. Coyotes nenastrieľali viac gólov aj vinou nižšej produktivity svojich obrancov, čo bol jeden z hlavných rozdielov medzi tohtoročnou a minuloročnou sériou.
Coyotes sa v tejto sérii v mnohých smeroch nedarilo, v jednej činnosti ale vynikali. Touto dominantnou činnosťou bola presilová hra, ktorá síce v prvom zápase série ešte mlčala, no vo zvyšných troch súbojoch bola ich najväčšou zbraňou, ktorá bola pravidelne účinná a schopná ovplyvňovať sled udalostí. V posledných desiatich početných výhodách série sa Coyotes tešili z gólu až šesťkrát, na čo Detroit reagoval pravidelnejším nasadzovaním svojho kapitána Nicklasa Lidströma. „Červené krídla” boli často vylučované najmä v domácich stretnutiach, neskôr už faulovali pomenej a pri plynúcej hre piatich proti piatim nedávali súperovi žiadnu šancu. Zatiaľ čo Phoenix skóroval pri vyrovnanom počte hráčov na ľade iba štyrikrát (v druhom a treťom stretnutí sa mu to nepodarilo ani raz), Detroit to dokázal až trinásťkrát.
Red Wings si mohli dovoliť aj laxnosť v zakončovaní do opustenej bránky pri hre proti šiestim hokejistom Coyotes. Zakončenie do prázdnej brány dvakrát odmietol Pavel Daciuk, v inom prípade trafil Danny Cleary iba hornú tyčku. Táto laxnosť však nebola potrestaná a nezmenila pohodlnú jazdu Detroitu prvým kolom play-off.
O tom, že jazda to bola pomerne jednoduchá, svedčí napr. pohľad na dobu, v ktorej ten alebo onen tím vyhrával. Red Wings mali v každom z prvých troch zápasov série vytvorený slušný náskok, ktorý si v tretej časti strážili. Zo všetkých 240 minút, ktoré boli v tejto sérii odohraté, si Coyotes ukrojili iba 34 minút a tri sekundy, v ktorých sami vyhrávali. Nerozhodný stav platil 58 minút a 20 sekúnd, pričom po zvyšných viac ako 147 minút série boli vo vedení Red Wings.
Z individuálneho hľadiska potešili predovšetkým výkony fenomenálneho Pavla Daciuka, na ktorého bolo v arizonských zápasoch nakázané osobné bránenie Martina Hanzala. Lídrom Coyotes bol kapitán Shane Doan, ktorý však miestami pôsobil dojmom jediného skutočného bojovníka. Doanovi postupom času sekundovali Kyle Turris, Eric Belanger, David Schlemko a Mikkel Bødker. U Coyotes boli sklamaním výkony obrancov Adriana Aucoina a Michala Rozsívala. Podobne ako vlani, nepresvedčivý bol aj ofenzívne trápiaci sa krídelník Lee Stempniak.
Na strane Detroitu dominovali okrem Daciuka a gólmana Howarda aj center Valtteri Filppula a zadák Niklas Kronwall. Red Wings v sérii čerpali zo šírky svojho kádra - v takmer každom kľúčovom momente ich potiahol iný hokejista, čo dokumentuje aj skutočnosť, že do kanadského bodovania sa zapísalo hneď 16 hráčov. „Červené krídla” pritom hrali bez svojho najproduktívnejšieho muža v základnej časti Henrika Zetterberga a od druhého zápasu sa nemohli priveľmi opierať o čiastočne zraneného Johana Franzéna, ich najlepšieho strelca.
Po lanskej sedemzápasovej sérii medzi Red Wings a Coyotes by človek možno čakal ďaleko vyrovnanejší priebeh, iné výsledky, alebo iných víťazov. Novodobá rivalita mužstiev, ktoré si v posledných dvoch sezónach zmerali sily až v 19 vzájomných zápasoch, sa však voči Phoenix Coyotes zachovala opäť kruto. Tú krutosť bolo cítiť v závere štvrtého zápasu a bolo ju cítiť aj po následných oslavných choráloch stoviek priaznivcov Red Wings v aréne v Glendale. Jobing.com Arenou sa rozlieval i smútok, a nech človek stál na akejkoľvek strane, pri pohľade na desiatky uplakaných očí z arizonských tribún mu bolo domáceho tímu s jeho dlhodobo nevyjasnenou budúcnosťou ľúto. Coyotes nielenže nevedia, čo ich čaká v ďalších rokoch, ale ku všetkému nezmenili svoj prekliaty osud vo vyraďovacích bojoch, pretože už trinásty raz za sebou (od ročníka 1986/87) nevyhrali sériu play-off. Hokejisti tohto púštneho tímu sa i napriek tomu dočkali uznanlivého hromadného aplauzu v stoji a dojemnej rozlúčky v stredovom kruhu, z ktorého mohli odkorčuľovať so vztýčenými hlavami, pretože ich verní priaznivci im dali najavo, že sa rozhodne nemajú za čo hanbiť.
Zatiaľ čo sezóna Phoenix Coyotes doznala svojho konca, na Detroit Red Wings čaká najdlhšia pauza zo všetkých tímov, ktoré si zahrajú v ďalšom kole play-off. Aspoň nateraz je isté, že „Červené krídla” zostanú neporazené minimálne do konca apríla, kedy začnú boje v semifinále Západnej konferencie.
______________________________
Preview série play-off medzi Red Wings a Sharks
MARTIN UŽÁK | 28.04.2011
Detroit Red Wings úspešne zvládli osemfinálové kolo play-off a zajtrajšou nocou sa vracajú do bojov o Stanley Cup, keď úvodným stretnutím na ľade San Jose Sharks otvoria druhé semifinále Západnej konferencie. Meranie síl s tradičným súperom a rivalom posledných rokov, s ktorým sa Wings pravidelne preťahujú o čelo celej súťaže, bude už celkom inou previerkou a testom vyžadujúcim si vyšší výkonnostný level. Rozhodujúci význam môže mať v konečnom účtovaní čokoľvek, vzhľadom na kvalitu oboch tímov možno navyše očakávať výbornú a dramatickú sériu. Všetko podstatné a pravdepodobne kľúčové nájdete v tomto krátkom preview, ktoré sa okrem štandardných informácií a faktov snaží vyzdvihovať do popredia aj rôzne zaujímavosti a perličky, idúce v samotných bojoch stranou.
Cesta do semifinále Západu... Wings predviedli v úvodnom kole play-off v súboji s Phoenix Coyotes úžasný výkon, ktorým kontrolovali priebeh po takmer celých 240 minút štyroch stretnutí. Tempo hry patrilo Krídlam trvale, čo sa premietlo do náramne jednoznačnej jazdy, v ktorej nebolo väčších problémov. Sharks si vo svojej odnoži počkali na menšie výkyvy, ktorým sa nevyhol najmä gólman Antti Niemi, vlaňajší víťaz Stanley Cupu s Chicagom. Oslabenia Los Angeles Kings, ktorí boli nútení hrať bez svojho najproduktívnejšieho hráča Anžeho Kopitara, však nakoniec San Jose využilo. Za kľúčový možno označiť najmä tretí duel, kedy Sharks obrátili skóre z 0-4 na 6-5 v predĺžení, aby sa neskôr tešili z postupu po výsledku 4-2 na zápasy. Najväčšou osobnosťou série sa stal ich forward Ryane Clowe, San Jose malo inak so svojím divíznym rivalom radu starostí, Kráľom totiž výborne chytal Jonathan Quick a náramne dokázali ťažiť z produkcie svojich obrancov.
Čo našepkáva história?... Red Wings a Sharks sa v play-off stretávajú po celkom piatykrát. Ich prvá vzájomná konfrontácia tohto druhu z druhej polovice apríla 1994 skončila veľkým prekvapením, keď Krídla podľahli z pozície víťaza Západnej konferencie svojmu súperovi v prvom kole play-off pomerom 3-4. V máji 1995 boli Wings už úspešnejší a San Jose zmietli pomerom 4-0, keď k úvodnému víťazstvu 6-0 pridali ďalšie tri o zhodnom výsledku 6-2. K tretiemu stretu týchto dvoch klubov prišlo až o celých 12 rokov neskôr, kedy play-off 2007 pokračovalo po víťazstve 4-2 už iba pre Detroit. Posledné meranie síl majú oba kluby v čerstvej pamäti z vlaňajška; San Jose vtedy vyrovnalo vzájomnú bilanciu v play-off na 2-2 v piatich zápasoch. Tohtoročné prekríženie hokejok bude už štvrtým stretnutím klubov v druhom kole play-off Západnej konferencie za sebou. S výnimkou mája 1995, kedy Wings po zdolaní súpera postúpili neskôr až do priamych bojov o Stanley Cup, sa však víťaz tejto série nikdy viac netešil a s vyraďovacími bojmi sa neskôr lúčil pred bránami finále.
Novodobá história kópiou... Tretia séria v priebehu posledných piatich sezón je už dôvodom, ktorý dostatočnú rivalitu medzi oboma organizáciami nijak nevyvráti. Oba kluby patria medzi popredné už mnoho rokov a ani v tohtoročnej edícii nebude chýbať štipka nabudenia plynúca z predošlých bojov. Obidva tímy sa ku všetkému v druhom kole play-off stretávajú i za rovnakých okolností začiatku v Kalifornii. Sharks vlani prešli prvým kolom bojov po šiestich zápasoch s Coloradom, aby neskôr po vyradení Detroitu padli vo finále konferencie v štyroch dueloch proti Blackhawks, neskorším celkovým víťazom. Pre Red Wings sú odvetné boje proti San Jose ešte o niečo pikantnejšie, keďže Krídla dosiaľ kopírujú svoj vlaňajší program a znova raz tak hrajú proti súperovi z Pacifickej divízie, ktorá patrí momentálne medzi najlepšie v NHL. Lanské porovnanie vyznelo pre "Žralokov" vďaka štyrom vyrovnaným zápasom a jednogólovým víťazstvám, ktorým Detroit konkuroval iba v jednom súboji, kde svojho soka porazil po šiestich bodoch Johana Franzéna (4+2) vysoko 7-1.
Mimoriadne dôležitý štart... Historické štatistiky napovedajú, že mužstvo, ktoré vyhrá úvodný duel akejkoľvek série, postupuje do ďalšieho kola (alebo víťazí vo finálovej sérii) v 67 % prípadov. Vlaňajší úvod série Wings a Sharks toto tvrdenie potvrdzoval nielen štatisticky, ale i herne. Bol to práve onen 29. apríl 2010, ktorý začal skazu Krídel po drvivom štarte Žralokov, ktorí sa v rozmedzí 79 sekúnd desiatej a jedenástej minúty dostali do vedenia 3-0. S odstupom času ide samozrejme len o čísla, ktoré v aktuálnom boji nemajú žiadnu hodnotu. Aký to má teda všetko význam? Nuž, keď sa blížiaceho sa 29. apríla 2011 vhodí úvodné buly celej série, bude to takmer celých deväť dní, čo Red Wings nehrali jediný zápas. Pochybnosti o tom, že atmosféra play-off mohla z tímu touto dobou akosi jemne vyprchať, sú preto rozhodne na mieste. Tak široký oddych pred ďalším kolom je vo vypätých chvíľach veľkým pozitívom a obrovsky nápomocným faktorom, no rovnako stavia pred mužstvo výkričník, keďže nikdy nie je vylúčené, že svoju výbornú formu z prvého kola mohlo stratiť.
Ako hrať a nehrať... Za naháňaním popredných priečok a dominantnými výkonmi, ktorým sa zvyšok ligy v posledných rokoch zväčša iba prizerá, stojí spôsob hry samotnej, u oboch klubov prakticky takmer rovnaký. Ako Red Wings, tak i Sharks sa presadzujú predovšetkým hokejom založeným na vysokej kontrole puku a kombinácii, pri ktorej sa súperovi nikdy neustupuje. Obe mužstvá majú svoje kľúčové jadro hráčov pohromade už niekoľko rokov, obe rady udávajú zápasom tempo a sami určujú, akým smerom sa budú duely uberať. Tento spôsob hry je rozšírený pod označením "puck-possession game", a napr. pre diváka je výhodný v tom, že sa pri ňom dajú veľmi ľahko rozpoznať chyby alebo pozitíva. Vlaňajšie meranie síl rozhodla skutočná rada jednoduchostí. Wings utrpeli porážku pre horší vstup, inokedy pre laxnosť pri protiútokoch, v iných prípadoch zas trebárs pre nedôslednosť a z nej následne plynúce niekoľkogólové obraty. Rozhodlo množstvo vylúčení a najmä vhadzovania, ktoré boli a zrejme i teraz budú prvoradým faktorom (ne)úspechu.
Rovnako, a predsa odlišne... Hra oboch tímov samozrejme nie je celkom rovnaká. Podobná je len jej akási "politika" a situácie, ktoré má na ľade vyvolávať. Najväčší paradox v tomto porovnávaní tkvie predovšetkým pri pohľade na hráčsky káder. Každý z týchto dvoch účastníkov blížiaceho sa druhého kola play-off totiž na dosahovanie jednotlivých herných cieľov využíva celkom inak vychovaných hráčov. Wings získavajú technickú zručnosť a kombinačnú kreativitu z hry Európanov, ktorí majú v poli a najmä v rámci kľúčových úloh na ľade väčšie zastúpenie ako kanadskí a americkí hokejisti. V poli Sharks nájdeme pre zmenu presný opak; mužstvo je tvorené takmer rýdzo zámorskými hráčmi, ktorým náležia i rozhodujúce úlohy. Neznamená to však, že Európania v kádri San Jose pôsobia len akýmsi doplňujúcim dojmom - ako Niclas Wallin, tak i jeho švédsky kolega Douglas Murray sú dôležitými obrancami a podstatnými súčasťami samotnej defenzívnej činnosti o tvrdej práci vo vlastnom pásme. Herný efekt, ktorý dostávajú Sharks od svojich "domácich" hráčov, je rovnaký ako v prípade európsky postaveného tímu Red Wings.
Pozornosť v bránkovisku... Minuloročný rozdiel medzi brankármi i samotnou hrou obrancov pred nimi bol v sérii Red Wings a Sharks dostatočne rozdielny. V aktuálnej edícii play-off sa v tomto smere dosiaľ darilo skôr Detroitu. Jimmy Howard zaznamenal v prvom kole 91,5 %-nú úspešnosť zákrokov, ako jediný zo všetkých pravidelne nastupujúcich gólmanov ešte neprehral a v každom jednom zápase proti Phoenixu predviedol radu veľkých zákrokov, ktoré mužstvu skutočne pomohli. Pri zisku týchto mét mu pritom výrazne asistovala obrana Krídel, ktorá v porovnaní so základnou časťou už nepúšťala toľko súperových striel a po celý priebeh série si bedlivo strážila priestor pred vlastnou bránkou. Prvý gólman San Jose Antti Niemi sa naopak trápil. Jeho úspešnosť zákrokov dosiahla len slabých 86,3 % a v dvoch dueloch ho dokonca musel zastupovať aj jeho fínsky kolega Antero Niittymäki. Obom dvadsaťsedemročným prvým gólmanom stále chýba široká zápasová prax (Niemi odchytal vo vyraďovacích bojoch dosiaľ iba 28 zápasov, Howard dokonca iba 16), no svoje kvality už jednoznačne potvrdili.
Čerství pamätníci opačnej strany... Podobnosť herných štýlov mužstiev tkvie najmä v predstavách lídrov trénerských tímov. Zatiaľ čo hlavný tréner Wings Mike Babcock využíva konkrétny herný štýl prakticky už od svojho príchodu z Anaheimu, kouč San Jose Todd McLellan ho odvodzuje práve od skúseností, ktoré nadobudol počas svojho pôsobenia v Detroite. McLellan bol jedným z Babcockových asistentov v rokoch 2005 až 2008 a Sharks si ho ako hlavného trénera vyhliadli po zisku Stanley Cupu. Spojenie McLellanových ideí s Wings netreba vnímať ako neobjektívne, keďže pravidelne a verejne sa o ne opiera jednak on sám, a jednak sú tieto črty dostatočne badateľné i na samotnej hre tímu. McLellan však nie je jediným zástupcom, ktorí pozná pôsobenie u oboch organizácii. Z opačnej strany bude séria znova raz špeciálnou i pre obrancu Krídel Brada Stuarta. Rodák z Rocky Mountain House pôsobil v tíme Sharks na prelome tisícročí, kedy tu v priebehu rokov 1999 až 2005 odohral celkom 377 zápasov základnej časti. V blízkosti San Jose dokonca dodnes býva.
"Slepé" posily a tí ostatní... Aby zaujímavosti nebolo málo, tak konfrontácie týchto dvoch klubov v play-off sa nedočkali dvaja hráči, ktorí sa o svoje miesto uchádzali v priebehu základnej časti. Bývalý bek Detroitu Andreas Lilja bol v San Jose na skusoch v prípravnom kempe, do ktorého mu cestu otvorilo avízo samotného kouča McLellana, no po neúspešnej skúške nakoniec neskôr podpísal zmluvu s divíznym rivalom z Anaheimu. Dlhoročný brankár Sharks Jevgenij Nabokov sa po opustení európskych ľadov zasa pri návrate za more snažil dostať do kádra Red Wings, no jeho kontrakt podpísaný pred uzávierkou prestupov prešiel do držby New York Islanders, ktorí využili právo siahnuť po ňom do 24 hodín pri jeho januárovom pobyte na waiver listine. McLellan a Stuart sú tak jedinými mužmi, ktorí poznajú podmienky oboch organizácií. V minulosti pôsobili v oboch kluboch napr. brankár Mike Vernon, obrancovia Bob Rouse, Todd Gill, Yves Racine, a útočníci Ray Sheppard, Kevin Miller, Mikael Samuelsson, Ray Whitney, Bob Errey, Igor Larionov alebo Adam Graves.
Zdraví alebo zranení?... Dianie z posledných dní napovedá, že oba základné kádre by mali byť na boje pripravené. Sharks oželeli v prvom kole iba obrancu Kenta Huskinsa, ktorý pauzuje na listine zranených hráčov od konca februára pre zranenie v hornej časti tela. Skúsený zadák sa mal do diania zapojiť v priebehu série, no jeho návrat sa napokon ešte odložil. V druhom stretnutí chýbal Žralokom bek Ian White, odpočívajúci po zranení tváre. Zvyšok série však nevynechal, podobne ako produktívny Ryane Clowe, nehrajúci v záverečných troch zápasoch základnej časti pre zranenie v dolnej časti tela. Krídlam chýbalo v prvom kole zopár dôležitých hráčov. Dlhšie obdobie je so slabinami indisponovaný náhradný gólman Chris Osgood, v celej sérii nehral Henrik Zetterberg, s poranením členka bojoval chvíľu aj Johan Franzén. Obaja forvardi by však už mali byť k dispozícii. Či už pôjde o ďalej nešpecifikované zranenia alebo nastupovanie pod bolesťou, pravda vyjde navonok až na samom konci. V úspešnom play-off predsa nikdy nemožno uhnúť či prezradzovať príliš.
Po piatkovom spustení série v San Jose odohrajú oba kluby v kalifornskom meste i druhý duel, ktorý je na programe v nedeľu 1. mája. Do Detroitu sa séria presunie zápasmi stanovenými na 4. a 6. mája, aby sa neskôr v prípade potreby dohrávala v piatom, šiestom či siedmom stretnutí, a to 8., 10. alebo 12. mája 2011. Pomaličky štartujúce konferenčné semifinále je súbojom už iba ôsmich najlepších tímov NHL. Vlani sa pre Krídla stala táto zastávka konečnou, a preto verme, že v tomto roku bude všetko inak.
______________________________
Red Wings vs Sharks: ako sa vrátiť späť?
MARTIN UŽÁK | 02.05.2011
Play-off 2010 začalo pre Detroit Red Wings vyradením Phoenix Coyotes a následnými dvomi porážkami od San Jose Sharks. Takmer do roka a do dňa sa toto súperenie zopakovalo, ba dokonca bolo sprevádzané identickým priebehom. Po ďalších dvoch prehrách so Sharks sa tak naskytla otázka, ako sa do zle začatej série vrátiť.
Lanský prelom apríla a mája postavil Detroit Red Wings po vyradení Phoenix Coyotes pred trpký začiatok semifinálovej série Západnej konferencie na ľade San Jose Sharks. „Červené krídla” vtedy odchádzali z Kalifornie po dvoch porážkach 3:4 a za okamžitej straty 0:2 v sérii, na obrat sa nezmohli a s play-off sa rozlúčili po prehre 1:4 na zápasy. Nech to pre fanúšikov Red Wings znie akokoľvek frustrujúco, história sa zatiaľ opakuje. Red Wings opäť vyradili Phoenix a do roka a do dňa opäť prehrali úvodné dva duely v San Jose, keď v aréne HP Pavilion utrpeli dve prehry 1:2.
Prognózy pred štartom série so Sharks boli benevolentné, realita je však krutá a séria dosiaľ jednoznačná. Red Wings narazili na výborne pripraveného protivníka, ktorý im v prvých dvoch zápasoch nedal veľa času a priestoru na vydýchnutie. Tím Detroitu tak začína vstupovať do rovnakej rieky.
Pochopiteľne, hráči Red Wings nechcú o zrovnávaní s vlaňajškom ani počuť - nemôžu sa predsa obracať späť a zostávať prikovaní k neúspechu. Úvodné dve stretnutia série v Kalifornii však naznačili niečo iné, takže inak bežná trpezlivosť „Červených krídel” bola vystriedaná menej vídanou nervozitou. Bola to nervozita zväzujúca zakončenie, rozohrávku a um v hre pri mantineloch. Bola to nervozita, pod ktorou sa Wings násilne snažili natrafiť na nejaký nečakaný moment, stavajúci dovtedajšie dianie a vývoj série na hlavu. Bola to nervozita, ktorou sa pri napadnutí Joea Pavelskiho či Joea Thorntona po prerušení hry prezentoval brankár Jimmy Howard. Bola to nervozita, ktorá naznačovala, že hráči Red Wings by mohli mať lanské stroskotanie na hokejkách Sharks ešte stále vo svojich hlavách.
Tvorba takýchto teórií môže byť pri rozbiehaní série až priveľmi odvážna. Takáto atmosféra v okolí mužstva nemá vznikať, hráči sa jej musia prísne strániť a v žiadnom prípade sa medzi nimi nesmie rozrásť. Dvojzápasové vedenie Sharks, ktoré možno vnímať ako zaslúžené, je ale faktom - možno tvrdým a krutým, ale faktom.
V prvom stretnutí série bol Detroit blízko, ale jeho porážka po predĺžení nakoniec nebola nespravodlivá. Vo včerajšom druhom zápase boli Red Wings pre Sharks už viac ako vyrovnaným súperom, no ich pád sa stal ďalším zaslúženým ovocím pre oponenta. V play-off totiž nevyhráva horší. Vždy v ňom víťazí ten, kto si k triumfu nájde cestu a víťazstvo si tvrdo vybojuje, nech už to vyzerá akokoľvek. „Červené krídla” síce dokázali „Žralokom” konkurovať na vhadzovaniach, pasovať sa s ich ohromnou silou a šikovnosťou v rohoch klziska a ubrániť niektoré kritické oslabenia. Napriek tomu z toho nič významné nevyťažili a momentálne sú už len dve prehry od konca sezóny.
Ako teda poraziť San Jose Sharks? Ako sa vrátiť späť do tejto zle začatej série? To sú otázky, na ktoré Red Wings musia odpovedať nielen zlepšenými výkonmi, ale už aj skutočným dovŕšením svojej snahy a ziskom víťazstiev.
Za súčasnej situácie zrejme niet pochýb o tom, že osemdňový oddych po štvorzápasovom zmietnutí Phoenixu mužstvu skôr uškodil ako pomohol. Psychická výhoda je na strane „Žralokov”, z ktorých pohľadu je tiež pravdepodobné, že táto výhoda nebola nahlodaná ani po väčšinu tretej tretiny druhého zápasu, kedy boli Red Wings pod tlakom dvojgólovej straty po prvý raz v sérii tým lepším tímom.
Sharks majú momentálne navrch aj preto, že vo svojej hre dokázali nájsť detaily, ktoré v nej predtým neboli; detaily, ktoré niečo zmenili a zlepšili. Trebárs v prvom zápase sa o ich víťazný gól v predĺžení postaral mladík Benn Ferriero, ktorý hral v deň svojich dvadsiatych štvrtých narodenín vôbec prvý zápas play-off NHL v živote. Nikto sa nestará o to, že si v ňom odkrútil sotva päť a pol minúty, keď svojou tečovanou strelou zo začiatku 68. minúty priniesol potrebný brejk a rozhodol.
Podobne rozdielové sú aj výkony gólmana Anttiho Niemiho, ktorý sa v prvom kole play-off proti Los Angeles Kings poriadne trápil, ale vo dvoch zápasoch proti Detroitu už predvádzal výborné zákroky, chytajúc 57 z 59 striel. Red Wings môže tešiť, že podobne výborný je aj ich gólman Jimmy Howard, ktorý doteraz zneškodnil 79 z 83 striel Sharks. Čo sú ale tieto čísla proti dvom víťazstvám na jednej a dvom porážkam na druhej strane? Red Wings sa dočkali dvoch viac ako solídnych výkonov Howarda, ich význam ale sami premrhali, čo ich môže ešte mrzieť. Veď Niemiho dosiaľ prekonali iba Nicklas Lidström a Henrik Zetterberg, a to po pohotových strelách spomedzi kruhov, kde Niemi nemal šancu na prípravu.
V ďalšom zrovnávaní doterajšieho priebehu majú Sharks navrch aj vďaka hre, ktorou sa prezentuje ich kapitán Joe Thornton. Jeho súboje s Pavlom Daciukom sú zatiaľ ozdobou série, pričom na prekvapenie mnohých je to práve Thornton, kto je najlepším kompletným mužom na ľade, výborným v ofenzíve i defenzíve. Veľký Joe je naozajstným lídrom tímu, a že dosiaľ zaznamenal iba jednu asistenciu, to nehrá žiadnu rolu. Thorntonova hra je vskutku obdivuhodná a na Wings je cítiť, že s tým nerátali.
Tieto a ďalšie príspevky hráčov Sharks sú možno drobné a na papieri nevýrazné, no faktom je, že boli kľúčom k úspechu. Na strane Red Wings takýto kľúč zatiaľ nefiguruje, i keď je pravdou, že napr. u Henrika Zetterberga je badať istý progres, vychádzajúci z jeho výkonov v druhom zápase, v ktorom hral stále lepšie a lepšie. Pre Detroit však bude dôležité, aby sa k nemu dokázali pridať aj ďalší hráči, vrátane tých z druhej vlny, ako napr. Dan Cleary, Valtteri Filppula a dosiaľ neviditeľný Patrick Eaves.
Čo teda Red Wings potrebujú, aby sa vrátili späť?
Zamiešať zostavou, vpustiť do hry skúseného Krisa Drapera, alebo vytiahnuť eso, akým by mohol byť veterán Mike Modano? Je to otázka mentálnej odolnosti, o ktorej zvykne hovoriť kapitán Nicklas Lidström? Je vôbec možné poraziť a v konečnom dôsledku vyradiť takto dobre hrajúce mužstvo San Jose? Je možné prekonať ten minimálny priestor pred súperovou bránkou, výborne chytajúceho Niemiho, celoplošnú obranu a napádanie, pri ktorom niet dostatku voľnosti? Je možné vylepšiť bilanciu desiatich prehier z posledných dvanástich vzájomných zápasov a ukončiť sériu piatich zápasov play-off na kalifornskom ľade s piatimi jednogólovými prehrami? Je možné proti súčasným Sharks vyhrať štyri zápasy z piatich? Je možné odniesť si výhru zo všetkých stretnutí v Joe Louis Arene, ktorá pre Detroit v tejto sezóne nebola dvakrát prívetivá, a popri tom aspoň raz triumfovať na horúcom ľade Sharks? Sú „Červené krídla” schopné takéhoto zásadného obratu?
Čo bude a čo nebude možné, o tom sa presvedčíme až v nasledujúcich zápasoch. Nateraz je isté iba to, že Detroit Red Wings by potrebovali brejk, ktorým by dokázali získať psychickú výhodu. Brejk v podobe šťastného odrazu puku či nečakaného gólu, ktorým by dokázali zmeniť priebeh série a otočiť ju vo svoj prospech. Takýto moment zaiste príde. Prichádza vždy, pretože o ňom celé play-off je. Je len na tom ktorom mužstve, či ho dokáže alebo nedokáže využiť - či sa preň stane výhodou, alebo či sa stane výhodou pre súpera. Skôr alebo neskôr sa niečo udeje - niečo zdanlivo malé, no v konečnom dôsledku ohromné. Niečo, čo rozhodne.
Detroit Red Wings by mali byť pripravení, pretože keď ten moment príde, mali by sa chopiť šance a maximálne ho využiť. Ak sa im to nepodarí, ich sezóna môže skončiť presne tak, ako v roku 2010 - prvotným postupom cez Phoenix Coyotes a následným trpkým vypadnutím so San Jose Sharks.
______________________________
Opatrné oprašovanie historických kroník
MARTIN UŽÁK | 09.05.2011
Tak ako vlani, Detroit Red Wings padli v semifinále play-off Západnej konferencie proti San Jose Sharks do straty 0:3 na zápasy. Karta sa však začala obracať po dvoch triumfoch Red Wings v pomere 4:3. Stav 2:3 v sérii zrazu dával Detroitu nádej na dokonalý obrat, ktorý mohol poriadne oprášiť historické kroniky.
Ešte pred piatimi dňami visela sezóna Detroit Red Wings na vlásku. Tím z Hockeytownu stratil výborne rozohraný tretí zápas semifinále Západnej konferencie so San Jose Sharks po prehre 3:4 v predĺžení a dostal sa do zdanlivo nedostihnuteľnej straty 0:3 na zápasy. V posledných dvoch stretnutiach však triumfovali Red Wings, ktorí tak v sérii znížili na 2:3, a čo je najdôležitejšie: začali mať psychicky navrch. A to, ako vieme, môže s dovtedajším vývojom play-off poriadne zalomcovať.
Prvý veľký krok k návratu do série bol urobený vo štvrtom súboji, v ktorom „Červené krídla” potešili burácajúcu Joe Louis Arenu víťazným gólom Darrena Helma v samom závere riadnej hracej doby. Detroit prehajdákal náskok 3:0 z prvej časti hry, ale bojovným a srdečným výkonom v posledných sekundách riadneho hracieho času svojho súpera porazil 4:3. Red Wings zvíťazili rovnakým skóre aj v piatom zápase v Kalifornii, aj keď ešte v 44. minúte prehrávali 1:3 a boli na pokraji svojho konca.
Veľké návraty a dominancia v posledných okamihoch zápasov dodávajú mužstvu ohromnú vnútornú silu a sebavedomie. „Červené krídla” sa síce nemôžu spoľahnúť na stopercentné výkony kľúčových forvardov Johana Franzéna a Pavla Daciuka, pretože obaja nastupujú so zraneniami, svoj sen o obrate ale žijú ďalej. Detroit zmenil sled udalostí vďaka zlepšenej hre v oslabení a tvrdosti v osobných súbojoch. Pomohlo mu tiež to, že jeho hráči našli recept na prekonanie gólmana Anttiho Niemiho. Niemiho čaro sa v posledných stretnutiach série vytratilo, čoho Red Wings náležite využili.
Recept na úspech bol a aj naďalej zostáva prostý: ak chce Detroit vyhrávať, mal by aspoň štyrikrát skórovať. Táto rovnica preň platí už 13 rokov. Ak totiž Detroit skóroval v stretnutí play-off aspoň štyrikrát, zvíťazil už v 59 zápasoch vyraďovacích bojov v rade. Minimálne štvorgólové predstavenie „Červených krídel„ sa neskončilo ich víťazstvom naposledy 24. apríla 1998, kedy ako obhajcovia Stanley Cupu prehrali v druhom zápase prvého kola play-off s Phoenix Coyotes pomerom 4:7.
Samozrejme, v prebiehajúcej konfrontácii so San Jose Sharks to nemusí byť také jednoduché. Zo všetkých sérií, ktoré sa v play-off NHL kedy odohrali, je súčasné meranie síl San Jose a Detroitu iba piatym, v ktorom sa prvých päť zápasov skončilo jednogólovým víťazstvom toho alebo onoho mužstva. Piaty zápas tejto série pritom neprepísal iba históriu NHL, ale aj dejiny Red Wings, ktorým sa len štvrtý raz v histórii play-off podarilo vyhrať zápas, v ktorom po 40 minútach prehrávali o dva góly.
Detroit dúfa, že história sa bude prepisovať aj naďalej. Koniec koncov, jeho dejiny si pamätajú niekoľko majestátnych zvratov, ktoré občas viedli až k celkovému víťazstvu v sérii. Prirodzene, hokejisti „Červených krídel” vedia, že pred vytúženým odletom na juh USA, čo by znamenalo rozhodujúci siedmy zápas, musia urobiť ešte jeden krok: vyhrať šieste stretnutie, ktoré sa odohrá v utorok 10. mája 2011 na ľade Joe Louis Areny. O prípadnom obrate proti Sharks však možno polemizovať už teraz.
Otočiť sériu play-off z 2:3 na 4:3 na zápasy sa Red Wings dosiaľ podarilo päťkrát. V roku 1950 pokorili v dvoch posledných zápasoch semifinálovej série z 8. a 9. apríla mužstvo Toronto Maple Leafs, aby rovnakým spôsobom uspeli aj v následnom finále, v ktorom zvíťazili v šiestom a siedmom súboji z 22. a 23. apríla 1950 nad New York Rangers a získali svoj štvrtý Stanley Cup. Na jar 1964 Red Wings vyprevadili v semifinále play-off rovnakým spôsobom Chicago Blackhawks, keď sa po triumfoch zo 7. a 9. apríla toho roka opäť dostali do finále, v ktorom ale neuspeli proti Torontu. O 32 rokov neskôr „Červené krídla” otočili semifinálovú sériu Západnej konferencie proti St. Louis Blues, keď v šiestom zápase zo 14. mája 1996 vyhrali 4:2, aby uspeli aj v siedmom zápase zo 16. mája toho roka po legendárnej ďalekonosnej strele kapitána Stevea Yzermana v predĺžení. Posledný obrat z 2:3 na 4:3 je spojený so sériou proti Colorado Avalanche. Tento obrat sa zrodil v máji 2002 vo finále play-off Západnej konferencie. Detroit zvíťazil v šiestom zápase z 29. mája toho roka po velikánskej chybe brankára Patricka Roya 2:0, aby sa v siedmom zápase série z 31. mája 2002 tešil z jasného triumfu 7:0 a z postupu do absolútneho finále, v ktorom si nakoniec poradil s mužstvom Carolina Hurricanes a získal svoj desiaty Stanley Cup.
Red Wings zaznamenali aj niekoľko obratov z 1:3 na 4:3 na zápasy. V roku 1987 týmto spôsobom uspeli vo finále Norrisovej divízie proti Torontu, keď vyhrali posledné tri zápasy série z 29. apríla, 1. mája a 3. mája 1987. V roku 1992 tento kúsok zopakovali v semifinále Norrisovej divízie proti Minnesota North Stars, ktorých porazili 4:3 na zápasy po záverečných troch víťazstvách z 26., 28. a 30. apríla toho roka.
Red Wings sa takmer podaril aj dokonalý obrat z 0:3 na 4:3 na zápasy. Takýto málo vídaný scenár sa rysoval vo finále Stanley Cupu 1945. Detroit vtedy strácal po prvých troch súbojoch s Torontom 0:3 v sérii, keď dokonca ani raz neskóroval. V ďalších troch vystúpeniach sa mu ale podaril famózny návrat a po dvoch čistých kontách brankára Harryho Lumleyho vyrovnal na 3:3. Obrat ale nakoniec nedokonal, pretože v siedmom zápase série z 22. apríla 1945 prehral na ľade Maple Leafs 1:2.
Ďalšie príležitosti Red Wings na obrat série z 0:3 na 4:3 už neprišli. Red Wings ale dúfajú, že historicky druhú možnosť na obrat takto nepriaznivo sa vyvíjajúcej série budú mať tento rok - samozrejme, ak vyhrajú šiesty zápas na domácom ľade.
Otočiť sériu play-off z 0:3 na 4:3 na zápasy sa v doterajšej histórii bojov hraných na štyri víťazné zápasy (keďže na štyri víťazstvá sa aspoň finálová séria play-off začala hrať až od roku 1939) podarilo len trom tímom. Takýto obdivuhodný obrat zvládli ako prví Toronto Maple Leafs, ktorí sa v druhej polovici apríla 1942 radovali vo finále Stanley Cupu po tom, čo svojím dokonalým otočením potupili práve Detroit Red Wings. V roku 1975 tento famózny kúsok zopakovali New York Islanders, ktorí vo štvrťfinále play-off nakoniec zdolali Pittsburgh Penguins. Vlani sa z takéhoto menej vídaného počinu tešili u Philadelphia Flyers, ktorí otočili semifinálovú sériu Východnej konferencie proti Boston Bruins. Flyers dokonca otočili aj rozhodujúce siedme stretnutie, v ktorom prehrávali už 0:3, no nakoniec ho tak ako celú sériu vyhrali 4:3.
Detroit Red Wings majú k obratu tohtoročnej série so San Jose Sharks našliapnuté ako nikdy predtým. Súčasní hokejisti „Červených krídel” odohrali v play-off NHL viac ako 2 200 zápasov, čo je priam neskutočné číslo. Kto iný by teda mal otočiť sériu play-off, ak nie skúsení Detroit Red Wings?
______________________________
Obrat nedokonaný, sezóna Red Wings končí
MARTIN UŽÁK | 16.05.2011
Detroit Red Wings prehrali v siedmom zápase semifinále play-off Západnej konferencie NHL na ľade San Jose Sharks pomerom 2:3 a so sezónou 2010/11 sa rozlúčili po porážke 3:4 v sérii.
Zatiaľ čo Sharks už rozbehli konferenčné finále proti Vancouveru, pre "Červené krídla" sa ročník skončil rovnako ako vlani, keď po zdolaní Phoenix Coyotes opäť stroskotali na hokejkách Sharks, ktorí po tohtoročnej víťaznej sérii upravili vzájomnú bilanciu v play-off na 3:2 vo svoj prospech.
Red Wings si aj napriek vypadnutiu zasluhujú kredit, keďže takmer otočili sériu, v ktorej prehrávali 0:3 na zápasy. Vyrovnať sériu play-off z 0:3 na 3:3 sa im podarilo len druhýkrát v histórii. Detroit napodobnil jar 1945, kedy nezvládol posledný krok vo finále Stanley Cupu proti mužstvu Toronto Maple Leafs.
Tu je krátka rekapitulácia toho podstatného, čo priniesla tohtoročná séria medzi Red Wings a Sharks:
Zápas č. 1: Sharks vs Red Wings 2:1 po predĺžení (29.04.2011)
Naskočiť do rozbehnutého vlaku po desaťdňovej prestávke, ktorú si "Červené krídla" vybojovali hladkým vyradením Phoenixu, je veľmi ťažké. Hostia sa o tom presviedčali počas celého úvodného duelu, v ktorom im chýbal potrebný pohyb a z neho plynúci zisk vylúčení (Red Wings hrali len jednu jedinú presilovku).
I napriek tomu, že Detroit od 10. minúty a gólu Nicklasa Lidströma po väčšinu stretnutia vyhrával, svojej prvej porážke v tohtoročných bojoch sa nevyhol. V zápase ho držal najmä brankár Jimmy Howard, ktorý si pripísal 44 zákrokov. Howard bol dlho rozdielovým faktorom, ku ktorému boli dopĺňané aj občasné nebezpečné protiútoky, vyhraté vhadzovania v oslabení a solídne výkony pri defenzívnej práci s hokejkou.
Všetko dobré, čo Detroit v tomto ťažkom zápase urobil, však vyšlo navnivoč, a to hlavne preto, že Red Wings nedokázali súperovi odskočiť na rozdiel dvoch gólov. Domáci gólman Antti Niemi nebol tak zamestnaný ako Howard, no niekoľkými skvelými zákrokmi udržal svojich spoluhráčov v hre a dal im šancu na víťazstvo. Detroitu neprialo ani šťastie - strelecké pokusy Henrika Zetterberga a Niklasa Kronwalla skončili len na žrdi a veľkú šancu Jiřího Hudlera zo záveru druhej tretiny zasa chladnokrvne zmaril Niemi.
Sharks využili na obrat skóre rovnakých zbraní ako vo vlaňajšej konfrontácii. Boli nimi výborná hra pred bránou, kde na Howarda neustále dobiedzal najlepší hráč na ľade Joe Pavelski, a efektivita v presilovkách.
Vyrovnanie Sharks prišlo v 51. minúte, pričom víťazný gól priniesla ôsma minúta predĺženia. Krátko predtým si hosťujúci Justin Abdelkader vybral smolný moment, keď za hru so zdvihnutou hokejkou dostal štyri trestné minúty. Red Wings sa dlho úspešne bránili, no nakoniec sa z ľadu porúčali po strele mladíka Bena Ferriera. Ferriero hral svoj prvý zápas play-off v kariére a na svoje 24. narodeniny sa dočkal veľkolepého darčeka, ktorým navyše pokazil 48. narodeniny hosťujúceho kouča Mikea Babcocka.
Nespokojnosti na strane Red Wings bolo viac. Hneď po góle v nadstavení zahodil svoju hokejku do jedného z rohov klziska nahnevaný bek Brad Stuart, ktorý osudový puk tečoval. Ešte predtým - v polovici zápasu - sa brankár Howard prezentoval menším útokom na Pavelskiho hlavu.
San Jose sa podarilo obrátiť už štvrtý z posledných piatich zápasov proti Detroitu v play-off, pričom pri streleckom presadení Pavelskiho vyhralo vo vyraďovacích bojoch už 11 stretnutí v rade.
Zápas č. 2: Sharks vs Red Wings 2:1 (01.05.2011)
Červené krídla sa z nesúrodejšieho vstupu do série oklepali veľmi rýchlo, no aj napriek tomu, že v druhom zápase v San Jose boli domácim už viac ako vyrovnaným súperom, po jeho väčšinu paradoxne prehrávali. Detroit vstúpil do už naozaj tvrdej vojny pomerne dobrou prvou tretinou, v ktorej však nevyužil veľkej šance Valtteriho Filppulu z druhej minúty a veľmi skoro pykal. Piata minúta priniesla úvodný gól stretnutia z hokejky Iana Whitea, ktorý sa presadil tvrdou strelou od modrej čiary. Sharks tak znova zúročili svojich silných zbraní, keď sa presadili vďaka početnej výhode, výbornej robote pred bránkou a skvelej celoplošnej podpore svojich obrancov. Zadáci San Jose hrali veľký prím v celom stretnutí, každý z nich ťahal mužstvo vždy v určitých pasážach a výborne sa tak dopĺňali, čo naopak Detroitu stále ešte celkom nešlo. Skvele sa prezentovali najmä obrancovia White, Douglas Murray, Dan Boyle a Niclas Wallin. Posledne menovaný dokonca zvyšoval náskok domácich na 2-0, keď v úvode tretej časti hry premenil svoj únik z pravej strany strelou nad plece Jimmyho Howarda. Howard si Wallinom vyslaný tvrdý puk zrazil za seba do určitej miery sám, čo bolo dvojnásobnou škodou najmä preto, že hneď v úvodných 30 sekundách tretej tretiny predviedol radu skvelých a dôležitých zákrokov. A tie pri tom všetkom neboli jediné.
Hosťujúci brankár opäť žiaril, tak, ako v prvom zápase, a nech bol stav akýkoľvek, neustále držal Red Wings blízko víťazstva. Bravúrne zásahy predviedol aj v 11. minúte pri úniku Boyleho, či napr. krátko po polovici zápasu, keď hodením sa k tyči fantasticky zastavil dorazenie Patricka Marleaua. Gól inkasovaný hneď v úvode poslednej tretiny mohol Krídla za určitých okolností psychicky položiť, no opak sa stal pravdou a po trvalom dobiedzaní sa nakoniec dočkali kontaktného zásahu, ktorý prišiel v 54. minúte po švihu Henrika Zetterberga spomedzi kruhov v presilovke. S výnimkou druhej časti hry, kedy boli Red Wings pod veľkým tlakom (podobne ako v prvom zápase), mali šancí na skoršiu úpravu skóre neúrekom. Domáci gólman Antti Niemi však žiaril taktiež, po zastavení nájazdu Darrena Helma z 23. minúty zostal neprekonaný i v rozmedzí 47. až 50. minúty, kedy u oboch jeho žrdí dobiedzal Johan Franzén a neskôr aj Danny Cleary. Podobne ako v prvom meraní síl, i tentoraz pomohlo Niemimu aj šťastie; do konštrukcie totiž pálil v deviatej minúte Pavel Daciuk a v 58. minúte pri záverečnom tlaku zasa Nicklas Lidström. Sharks nastrelili žŕdku tiež, a to krátko pred Zetterbergovým gólom po strele Dany Heatleyho z prečíslenia dvoch proti jednému. Domáci išli za víťazstvom znova raz o niečo bojovnejšie, odvážnejšie a umnejšie, a takmer do roka a do dňa opäť po prvých dvoch dueloch série viedli.
Zápas č. 3: Red Wings vs Sharks 3:4 po predĺžení (04.05.2011)
Za zmazaním komfortného náskoku Žralokov sa Krídla opatrne tlačili od prvých sekúnd tretieho zápasu, prvého v burácajúcej Joe Louis Arene. Boli to beztak ale Sharks, ktorí otvorili skóre ako prví, keď sa v 13. minúte v početnej výhode presadil Devin Setoguchi. Wings odpovedali za rovnakého počtu hráčov na ľade 22 sekúnd pred koncom úvodnej časti hry po strele Nicklasa Lidströma, ktorú skvelou zadovkou pomedzi vlastné nohy pripravil Henrik Zetterberg. Domáci sa dostali prvý raz do vedenia v 34. minúte po zásahu Patricka Eavesa, no ich radosť vydržala sotva 50 sekúnd, keďže sa v početnej výhode znova presadil Setoguchi. Presilovky boli jedným z kľúčových faktorov stretnutia, oba tímy využili nakoniec polovicu svojich možností, keď v závere druhej tretiny skóroval aj Pavel Daciuk a poslal Krídla opäť do tesného vedenia. Wings už po druhý raz v sérii vstupovali do tretej časti hry s tesným náskokom, no znova oň prišli a nakoniec prehrali v predĺžení. Sharks sa dočkali vyrovnania na konci 56. minúty, kedy obrana Detroitu zabudla na zadáka Dana Boyleho, korčuľujúceho až pred bránku. Vyrovnanie na 3-3 dodalo Žralokom po veľmi dobrom a neustále sa stupňujúcom výkone ďalšie psychické sily, ktoré nakoniec zúročili presne tak, ako vo vlaňajšej konfrontácii a po prvých troch zápasoch sa dostali do vedenia 3-0.
Wings sa do hlbokej diery dostali sami. V tretej tretine sa postupne stratilo všetko, čo Krídla budovali v prechádzajúcom priebehu hry, keď prestali korčuľovať a dovolili hosťom vytvoriť si súvislý tlak. Na súpera neustále iba čakali, nenapádali, predvádzali neistú rozohrávku a množstvo strát puku. V predĺžení chceli všetko napraviť, hrali znova výborne, no Antti Niemi bol so svojimi ďalšími skvelými zákrokmi už proti. Osamotení sa pred ním postupne ocitli Tomas Holmström, Pavel Daciuk i Zetterberg, mužstvo ku všetkému nevyužilo ani zlatej príležitosti v podobe početnej výhody, a krátko po jej skončení tvrdo pykalo. Rovnako ako vlani potiahol puk po pravom krídle Joe Thornton a skvelou prihrávkou našiel spoluhráča, ktorý v 70. minúte zasadil domácim veľký úder pod pás. Víťazný gól nestrelil nik iný, než Setoguchi, ktorý sa stal len 15. hráčom histórie a len tretím v posledných 15 rokoch, ktorému sa podarilo jeden zo svojich troch zásahov v zápase play-off zaznamenať v nadstavení. Srdcervúci zápas obohatil kapitán hostí Thornton celkom troma asistenciami. Krídla získali pozitíva z rozdelenia Daciuka s Zetterbergom, hrali lepšie na presilovkách, no beztak z toho opäť neťažili. Sharks vyhrali i svoje piate predĺženie v tohtoročnom play-off a proti Detroitu zvíťazili už v siedmich z posledných ôsmich duelov vyraďovacích bojov, vždy o jediný gól.
Zápas č. 4: Red Wings vs Sharks 4:3 (06.05.2011)
S nožom na krku a s bezpodmienečnou potrebou zvíťaziť odštartovali Krídla mohutne a už na konci prvej tretiny viedli 3-0. Porovnávania s vlaňajším meraním síl oboch súperov je v tomto článku možno až príliš, no podobnosť je miestami tak neuveriteľná, až sa to človeku ani len nechce veriť. Trebárs úvodný gól zápasu strelil rovnako ako minulý rok Todd Bertuzzi, a dokonca prišiel len o 42 sekúnd neskôr ako vlani (v čase 6:22). Bertuzzi sa presadil po nádhernej individuálnej akcii, keď strieľal backhandom z otočky. Ďalšie dva góly Krídel zaznamenal v 12. a 19. minúte kapitán Nicklas Lidström, a efektný bol najmä ten druhý, kedy puk napálil za chrbát Antti Niemiho príklepom zo vzduchu. Legendárny obranca ho zaznamenal v presilovej hre, čo bol už jeho jubilejný 30. zásah v početnej výhode v kariére play-off. Týmto počinom sa v historickej tabuľke odpútal od šiesteho Maria Lemieuxa, lídrom zostáva Brett Hull s 38 gólmi. Lidasov deviaty zápas kariéry play-off s dvoma gólmi sa však postupom času začal znova vyrovnávať. Zatiaľ čo vlani (6. mája 2010) vyhrali Krídla prvú tretinu existenčného štvrtého zápasu 5-0 a celé stretnutie pomerom 7-1, v tohtoročnej edícii museli nakoniec o víťazstvo ešte veľmi tvrdo bojovať. Sharks sa totiž podarilo vrátiť do zápasu hneď po 15 sekundách od Lidströmovho gólu, keď sa šťastne presadil Logan Couture.
Detroit začal s ohromnou rýchlosťou korčuľovania a tlačením sa do brány, no v postupujúcom čase ďalších dvoch tretín sa pri niekoľkých skvelých zákrokoch Niemiho presadiť nedokázal. San Jose znížilo na rozdiel jediného gólu krátko po polovici zápasu, keď prihrávku do druhej vlny opäť využil Dan Boyle, aby na 3-3 vyrovnal už po 74 sekundách tretej časti hry Dany Heatley. Sezóna Red Wings sa zrazu ocitla vo veľkom ohrození, Sharks hrali v tretej časti hry výborne a za nerozhodného stavu spálili niekoľko dobrých šancí, ktoré im dávali nádej na strelenie možno rozdielového gólu celej série. Domáci gólman Jimmy Howard ale podržal svoj tím v ten pravý čas. Posledných päť minút riadneho hracieho času sa premietlo do obrovského tlaku Wings, ktorí pri veľkom nádychu majestátne povstali a po skvelom pase Patricka Eavesa len 87 sekúnd pred koncom skórovali zásluhou Darrena Helma. Červené krídla konečne vyhrali svoj prvý zápas play-off po 17 dňoch a zníženie stavu série na 1-3 im dodalo veľkej psychickej vzpruhy. Najväčšími osobnosťami štvrtého stretnutia boli okrem oboch gólmanov i hosťujúci Ryane Clowe s tromi asistenciami, či domáca trojica Bertuzzi - Lidström - Zetterberg, ktorá zaznamenala dohromady šesť bodov. Kľúčom k úspechu Wings boli len dve vylúčenia počas celého súboja. Obe ubránili Krídla v tretej časti hry.
Zápas č. 5: Sharks vs Red Wings 3:4 (08.05.2011)
Nabudené Krídla si po prvý raz prešli ťažkými chvíľami za bezgólového stavu, kedy v úvode prvej tretiny zastavil puk z hokejky Jonathana Ericssona fantastickou lapačkou Antti Niemi. San Jose krátko na to už spustilo veľkú kanonádu a z trvalého tlaku vyťažilo dôležitý úvodný gól, ktorý zaznamenal v úvode 18. minúty po tečovaní šikovného nahodenia Dana Boyleho Devin Setoguchi. Druhý úder inkasovali Red Wings po brejku z 36. minúty, kedy bol u všetkého podstatného znova Ericsson, ktorý tesne nepokryl prihrávku Ryanea Clowea pred bránku a opustený Joe Pavelski sa zblízka nemýlil. Späť do zápasu sa hostia dostali už o 53 sekúnd neskôr, po skvelom pase Pavla Daciuka na pravý kruh strieľal švihom Niklas Kronwall. Ranu pod pás ale prinieslo už prvých pár desiatok sekúnd tretej tretiny, kedy na 3-1 upravil po samostatnom úniku nováčik Logan Couture. Sharks dbali do tohto priebehu hry na množstvo drobných, no mimoriadne dôležitých detailov. Výborne pozične bránili, neustále pôsobili nebezpečne, hrali rýchlo smerom dopredu, obstojne na dôležitých vhadzovaniach a mimoriadne úspešne v blokovaní striel súpera. Všetko skrátka nasvedčovalo tomu, že tak, ako vlani, sa séria skončí už po piatom zápase. Po góle na 3-1, kedy už Red Wings nemali inej možnosti, ako otvoriť hru a hrať riskantnejšie, sa však sled udalostí výrazne zmenil.
Prišlo totiž ďalšie veľké povstanie skúseného tímu. Veľký obrat Krídel začal dovtedy smolný Ericsson, ktorý na 2-3 znížil v 44. minúte. Onedlho Wings dokonca vyrovnali, keď po tvrdej robote u ľavej tyčky prepasíroval puk za Niemiho chrbát Danny Cleary. Definitívu určil piatemu duelu v 54. minúte Tomas Holmström, keď efektívne tečoval strelu Nicka Lidströma. Najväčší podiel na víťaznej akcii mal ale kľučkujúci Pavel Daciuk. Daciuk bol s postupom zápasu jedným z veľkých hrdinov Wings, ktorí dokázali vystúpiť z radu. Brilantný forward zaznamenal celkom tri asistencie, a to všetko pri hre so zranením. Podobne heroicky sa prezentoval i Johan Franzén, ktorý však so svojím uboleným členkom vydržal len do druhej tretiny, kedy z hry odstúpil. Úžasný výkon predviedli aj Lidström, Kronwall a Henrik Zetterberg, no najväčšou postavou bol určite gólman Jimmy Howard, ktorý pochytal radu obrovských príležitostí. Detroit okrem perfektného Howarda ťažil i zo stopercentnej hry v oslabení, ofenzívneho zapojenia svojich bekov (zaznamenali spolu päť bodov), tlaku do bránky a tiež z neskoršej pomoci hráčov Sharks. Domáci sa celý čas prezentovali skvelou obranou okolo vlastnej svätyne, no práve v poslednej časti hry sami uškodili Niemimu pri prvých dvoch góloch Krídel. Niemi inkasoval v tretej tretine trikrát z prvých piatich striel.
Zápas č. 6: Red Wings vs Sharks 3:1 (10.05.2011)
V elektrizujúcej atmosfére hučiacej Joe Louis Areny nenastúpili dvaja dôležití hráči oboch tímov. Hosťujúceho útočníka Ryane Clowea nahradil pre problémy v hornej časti tela tvrdý, no málo využívaný Ben Eager, zatiaľ čo domáceho Johana Franzéna, odpočívajúceho pre opätovné poranenie členka, zastúpil v prvom útoku Mike Modano, nastupujúci len na svoj druhý tohtoročný zápas play-off. Detroit vyťažil z týchto zmien viac, Modano totiž mohol nastupovať na centri, kde sa mu i náramne darilo (vyhral 6 z 9 vhadzovaní), čo uvoľnilo krídelný priestor pre ďalšiu fúru magických kúskov Pavla Daciuka, ktorý zasa pre svoje zranenia na buly nechodieval. Psychicky povzbudení Red Wings začali mohutným náporom. Sharks síce zaznamenali svoju prvú strelu na bránku už v úvodných sekundách, no do desiatej minúty už v tomto smere strácali pomerom 1-10. Len do 15. minúty si kvalitatívnu šancu na skórovanie vytvorilo až deväť hráčov Krídel, no fantastický Antti Niemi zostal neprekonaný. Hlavné úlohy v obrane Žralokov náležali tvrdosti Douglasa Murraya a šikovnosti Dana Boyleho. Wings sa dokázali tlačiť do bránky, no neprodukovali potrebné druhé a tretie šance. Po dvoch tretinách dominovali Krídla na strelecké pokusy v jednoznačnom pomere 32-13, no Sharks neustále držali bezgólový stav a občas hrozili i sami.
Na hokeji, ktorý v prvých dvoch tretinách predvádzali Krídla, nebolo s výnimkou nulovej efektivity žiadnych chýb. Napríklad Daciuk pri tom všetkom nasadení výnimočne upozornil v 17. minúte, kedy pri zámku vracal vysoko do výšky odrazený puk na modrú čiaru tak, že ho odhlavičkoval prilbou. Detroit hral skrátka výborne, no bez toľko potrebného gólu, ktorým by sa upokojil. V druhej tretine, kedy sa inak málo prerušovalo a hra bola plynulá, spálili Krídla tri obrovské šance, v ktorých netrafili odkrytú časť Niemiho bránky. V úvode pálil vedľa Drew Miller, v 27. minúte zasa nehorázne zahodil Danny Cleary, ktorý si pri úniku brankára skvele položil, no po kľučke trafil iba pravú tyč, a nakoniec si spytoval svedomie i Tomas Holmström, keď v posledných sekundách triafal znova len vedľa. Keď sa v 44. minúte hostia náhle presadili po góle Logana Coutureho a neskôr na pár minút prebrali vôbec po prvý raz iniciatívu do vlastných rúk, Wings potrebovali znova veľký brejk, ktorým by sezónu ešte zachránili. A ten i po tretíkrát v rade naozaj prišiel. Ďalšie povstanie Krídel začalo v rozmedzí 114 sekúnd 51. až 53 minúty, kedy skóre otočili Henrik Zetterberg a Valtteri Filppula. Pokoj dodala na záver 59. minúta a gól Darrena Helma do prázdnej brány. Veľkolepé vyrovnanie stratenej série tak bolo zrazu na svete. Žralokom k jej ukončeniu nepomohla ani dominancia na vhadzovaní, pod ich tretiu porážku v rade sa podpísalo najmä slabšie korčuľovanie.
Zápas č. 7: Sharks vs Red Wings 3:2 (12.05.2011)
Existuje v tejto súťaži vôbec niečo lepšie, ako je siedmy zápas série play-off? Odpoveďou sa znova raz stalo i posledné vydanie konfrontácie Wings a Sharks, ktoré začalo mohutným náporom domácich. Aktívna a energická hra Žralokov bola hlavným rozdielom úvodnej časti hry, v ktorej Krídla výrazne prepadli a dvakrát inkasovali. San Jose sa dočkalo mimoriadne dôležitého prvého zásahu v polovici 13. minúty, keď sa po krásnej krížnej prihrávke Joea Thorntona v presilovej hre presadil Devin Setoguchi. Prehrávať o jediný gól po toľkých príležitostiach bolo pre Wings celkom dobrým výsledkom, s ktorým vstupovali do záveru úvodnej časti hry, no všetko sa zrazu veľmi rýchlo zmenilo, keď 59 sekúnd pred klaksónom urobil obrovskú hrúbku pri rozohrávke Henrik Zetterberg a daroval tak súperovi druhý gól. Strelou švihom ho zaznamenal Logan Couture. Sharks mali v úvodnej časti hry jednoznačne navrch najmä vďaka dominancii na vhadzovaniach a tiež v hitoch, v čom až dosiaľ kraľovali vždy Krídla. Lepšie výsledky na buly i v tvrdosti osobných súbojov sa u Detroitu objavili od druhej tretiny, kedy sa vrátil späť po góle zo začiatku druhej polovice súboja. Zetterbergovmu zásahu predchádzalo heroicky ubránené oslabenia, po ktorom sa Wings dostali do veľkého tlaku, na ktorý však chladnokrvne a isto odpovedal domáci gólman Antti Niemi.
Nádeje Krídel v ďalší veľký obrat sa naštrbili v druhej tretine, v ktorej mužstvo zaznamenalo veľké straty v podobe zranení Todda Bertuzziho a Dana Clearyho. Ani jeden z nich pre podozrenie na otras mozgu zápas nedohral. Napriek stratám Wings bojovali ďalej. Svojho súpera postupne prevyšovali, zaznamenávali radu veľkých šancí, no vždy narazili na skvelého Niemiho alebo im chýbal väčší dôraz pred bránkou. Detroit sa nevzdával ani po ďalšom inkasovanom góle, keď sa v 53. minúte po dorazení presadil vôbec prvým bodom v sérii Patrick Marleau. Marleauove dobiedzanie bolo posledným streleckým pokusom Sharks v celej edícii, Wings totiž po rýchlom kontaktnom góle Pavla Daciuka z konca 54. minúty na svojho súpera ešte viac pritlačili, no vyrovnania sa už nedočkali. Absolutórium za svoje výkony si znova vyslúžili gólmani: Niemi pochytal 38 pukov a hosťujúci Jimmy Howard 27. Howard opäť držal svoj tím dlho na dostrel, keď napr. v úvode tretej časti hry odolával počiatočnému tlaku Sharks, ktorí však neskôr hrali veľmi umne. Základom úspechu kalifornského tímu sa stali najmä špeciálne formácie, ktoré boli prvoradým rozdielom medzi oboma tímami. Red Wings dostali možnosť hrať celkom štyri presilovky, no zaznamenali v nich len dve strely. Sharks naopak zo svojich troch príležitostí vyťažili desatoro pokusov, vrátane úvodného gólu.
Hodnotenie série a výkonov Red Wings v play-off 2011
Len krátko na to, čo sa úchvatná a mimoriadne kvalitná séria semifinále play-off Západnej konferencie medzi Detroit Red Wings a San Jose Sharks skončila, boli tieto boje pasované za jedni z možno najlepších v celej histórii NHL. Obe mužstvá predviedli skutočne nádherný hokej, v ktorom sa až šesť stretnutí rozhodlo len o jeden jediný gól, pričom v jednom zápase určil konečný dvojgólový náskok až zásah do prázdnej bránky. Tieto fakty vchádzajú do histórie taktiež, keďže takýchto vyrovnaných duelov nebolo v jednej sérii toľko ešte nikdy. Sharks sa mohli stať len štvrtým tímom histórie, ktorý by stratil komfortné vedenie 3-0 na zápasy, no svoj postup nakoniec predsa len uhájili. O celkovom víťazstve tímu z Pacifickej divízie rozhodli najmä aspekty, ktoré bolo bádať v úvode i závere celej série. Sharks prevýšili Detroit v hre v presilových hrách a v oslabení, vo väčšine zápasov dominovali na kľúčových vhadzovaniach a rovnako vo väčšej miere využili podpory svojich obrancov. Red Wings sa v druhej polovici série predviedli výborným a konsolidovaným výkonom, kedy i napriek rýchlej trojzápasovej strate nikdy neprestávali veriť v to, že vývoj môžu ešte obrátiť. Osudný sa im stal zlý vstup do týchto bojov po desaťdňovej prestávke, kedy i napriek tomu, že v dvoch prípadoch hrali so súperom viac ako vyrovnanú partiu, nedokázali nakoniec zvíťaziť a využiť tak skvelého výkonu svojho gólmana Jimmyho Howarda.
Howard a Antti Niemi predvádzali v každom jednom zápase ohromné výkony, kombinované s radou veľkých a dôležitých zákrokov, ktoré sa premietali do rôznych návratov a obratov spoluhráčov. Howard chytal výborne v celom play-off, končí ho so siedmimi víťazstvami z 11 zápasov a úspešnosťou prevyšujúcou 92 %. Niemi sa pre zmenu výrazne zlepšil v porovnaní s prvým kolom a bojmi s Los Angeles Kings, a touto dobou tak maximálne potvrdzuje pozíciu toho skvelého gólmana, ktorý vlani vychytal Chicagu Blackhawks prvý Stanley Cup po 49 rokoch. Howard a Niemi ale neboli jedinými veľkými postavami série. Strelecky vládol Devin Setoguchi s piatimi gólmi, ktorému konkuroval výborne hrajúci kapitán Krídel Nicklas Lidström, zaznamenajúc štyri presné zásahy. Zo strany Sharks sa výrazne presadzovali aj Ryane Clowe, Dan Boyle a Logan Couture, v tíme Krídel pomohol návrat Henrika Zetterberga, ako i výkony fantasticky hrajúce Pavla Daciuka, ktorý ohromoval NHL po celý celučičký rok. Najväčšou osobnosťou série sa zrejme stal kapitán San Jose Joe Thornton, ktorý povýšil svoju hru na celkom nový level. S prísunom šiestich asistencií a prehupnutím cez 60 %-nú hranicu úspešnosti na buly, ktorá ho vyniesla medzi pätoro najlepších hráčov v celom play-off, dopomohol svojmu tímu takou mierou, ako nikdy predtým.
Thorntonove výkony však neboli vyjadrené len číslami a štatistikami. Na ľade predvádzal ohromný boj, výborne hral v defenzíve a vždy dokázal stáť u niečoho podstatného, čo priebeh série náhle určitým spôsobom odkláňalo. Veľký Joe zvádzal množstvo súbojov najmä s dvojicou "Euro-Twins" v drese Krídel, ktorá počas série hrávala striedavo spolu i oddelene. Pre Red Wings je samozrejme škodou, že to bol práve Henrik Zetterberg, kto sa pod mimoriadne dôležitý druhý gól siedmeho zápasu podpísal tou rozhodujúcou chybou. Na Zetterbergovi bolo najmä v úvode série vidieť, že sa po návrate na ľad rozbiehal pomalšie, zatiaľ čo už rozletený Daciuk žiaril kedykoľvek, kedy na klzisko vkročil. V prvých dvoch kolách play-off bol produktívnejším hráčom už iba Ryan Kesler z Vancouveru, ruský kúzelník hral pritom so zranením ruky, ktoré ho napr. obmedzovalo v stavaní sa na vhadzovania. Zranenia žiaľ Krídla naozaj neobišli ani v play-off. Osobitou kapitolou bol členok Johana Franzéna, ktorý mimoriadne dôležitého útočníka s postupom vyraďovacích bojov stále viac a viac obmedzoval, až ho definitívne odstavil. Jeho chýbajúce ničiteľské schopnosti a hra pred bránkou boli pre Detroit veľkou stratou. Wings bojovali až do poslednej sekundy, no play-off nakoniec končili bez troch zo svojich štyroch najlepších hráčov pred svätyňou súpera, keď sa k laborujúcemu Franzénovi pridali v ten najnevhodnejší okamih, teda počas rozbehnutého siedmeho zápasu, i Danny Cleary a Todd Bertuzzi.
Pozornosť si v tak dlhom boji vyslúžili samozrejme i ďalší hráči. Nemuseli síce stáť v centre hlavného diania po celý ten priebeh, no každý z nich si skôr alebo neskôr našiel určitý moment, ktorým sa riadne pripomenul. Neplatilo to pritom iba v pozitívnom slova zmysle. Trebárs forvard Wings Justin Abdelkader trpel neuveriteľnou smolou a nepripravenosťou v kľúčových a neskorých momentoch takmer všetkých zápasov. V prvom súboji dostal za hru zdvihnutou hokejkou štyri trestné minúty v predĺžení. Hneď v druhom stretnutí série bol hneď pri svojom prvom striedaní vylúčený za rovnaký faul. V polovici tretej tretiny štvrtého duelu, kedy mohli Sharks streliť dôležitý rozdielový gól a teoreticky sériu ukončiť už po štyroch dueloch, dostal zasa trest za krosček. V piatom súboji inkasoval za zbytočný útočný faul lakťom trest znova, a podobne sa previnil i v šiestom zápase, kedy bol na trestnú lavicu poslaný za držanie. Znova sa tak stalo pár minút pred koncom stretnutia, v útočnom pásme a za kritického stavu, kedy si žiaden z tímov oslabenie vonkoncom neželal. Mike Babcock svojho zverenca na tieto počiny upozorňoval, no Abdelkader nebol jediným hráčom, ktorý bol v priebehu série kritizovaný. Na strane San Jose sa nevôľa vznášala najmä na hlavu Patricka Marleaua, ktorý sa neustále trápil a vôbec ho nebolo na ľade vidieť. Beztak to bol práve on, kto si pripísal víťazný gól siedmeho zápasu a všetkých tak v ten pravý čas dokonale umlčal. Marleau po svojom dôležitom góle predviedol ešte jeden úchvatný zákrok, ktorým výrazne dopomohol svojmu tímu k postupu do ďalšieho kola. V 58. minúte siedmeho zápasu to bol práve on, kto v poslednej chvíli napadol hokejku Valtteriho Filppulu, ktorý sa už-už chystal zakončovať zoči-voči brankárovi zo skvelej pozície, z ktorej mohlo prísť vyrovnanie. Filppula bol v priebehu série v podobnej pozícii ako Marleau, i keď si priamu kritiku nikdy nevyslúžil. Zatiaľ čo v prvých piatich zápasoch sa fínsky útočník nadmieru trápil a zlyhával najmä na buly, vo zvyšných dueloch už hral vo svojom tíme prvé husle. Súboj č. 6 obrátil na 2-1 svojimi dvoma bodmi, a v rozhodujúcom stretnutí zasa stál u všetkého podstatného, čo Red Wings vo svojom ofenzívnom ťažení produkovali.
Žiaľ, i tento rok to ale na postup do konferenčného finále nestačilo. Červené krídla odohrali beztak ďalší skvelý ročník, na ktorý možno s odstupom času spomínať so všetkou hrdosťou a pompéznosťou. Mužstvo preukázalo veľkú vnútornú silu, keď sa troma víťazstvami v rade dokázalo vrátiť na rovnakú štartovaciu čiaru a takmer prepísať históriu. I keď Red Wings odchádzajú z play-off znova raz so sklonenými hlavami a po výsledku identickom s rokom 2010, kedy po vyradení Phoenix Coyotes stroskotali ich snaženia pri konfrontácii so San Jose Sharks, niet pochýb o tom, že do svojich vystúpení vložili všetko svoje umenie, všetky svoje schopnosti, snahu a túžbu. S postupujúcimi bojmi žili hráči Krídel entuziazmom, energiou, veľkým nasadením a vierou. Opustiť toto všetko po tom, čo mužstvo vyrovná z 0-3 na 3-3, je skutočne veľmi ťažké. Za všetko, čo Červené krídla v play-off 2011 predviedli, si však zasluhujú ohromný rešpekt a sňatý klobúk. Za nádherné chvíle plné radosti, za veľké vyhrané zápasy, za náramné obraty a úžasné bojovné výkony, za všetko, čím hokejisti napĺňali každú jednu noc domácu Joe Louis Arenu, burácajúcu viac ako obvykle. Bola to skutočne krásna sezóna, na ktorú sa bude ešte dlho spomínať. Vďaka za ňu, Detroit Red Wings!
______________________________
Bývalí zástupcovia Red Wings na MS na Slovensku
MARTIN UŽÁK | 18.05.2011
Je to len niekoľko dní, čo sa definitívne skončil 75. svetový šampionát v ľadovom hokeji. Pripomeňme si preto niekoľko zaujímavých štatistík, ako aj turnajové vystúpenia niekdajších hokejistov Red Wings.
Podujatia sa tentoraz zúčastnilo 41 európskych hokejistov hrajúcich v NHL, čo je najnižší počet od roku 2008. Záujem hráčov NHL o šampionát klesá súvisle. V roku 2010 sa na MS predstavilo celkom 43 takýchto hráčov, pričom v roku 2009 ich bolo 47 a o rok skôr až 67. Kanadské a americké výbery sú pri tomto sčítavaní opomínané, keďže ich reprezentácie sú hokejistami spoza mora tvorené bežne a vo veľkej väčšine.
Na klesajúci počet európskych hokejistov NHL hrajúcich na šampionáte má vplyv aj klesajúci počet Európanov pôsobiacich za morom. Obmedzujúcim faktorom je aj prípadná účasť v play-off.
Hráči, ktorí posilnili svoje národné výbery aj po vypadnutí z prvého či druhého kola play-off, sa našli aj tento rok. Pôvodne sa zdalo, že ich skromné rady by mohli rozšíriť aj niektorí priami zástupcovia Red Wings. Nakoniec sa tak nestalo, no na šampionáte sa predstavilo aspoň niekoľko niekdajších súčastí klubu.
Pri rýchlej strate 0:3 v sérii druhého kola play-off so San Jose Sharks sa o niektorých príchodoch hráčov Red Wings uvažovať začalo, no predĺžením vyraďovacích bojov sa toto potenciálne posilňovanie nakoniec vylúčilo. Hokejistami, ktorí prichádzali v úvahu, boli najmä Švéd Johan Franzén a Rus Pavel Daciuk. V iných prípadoch sa museli národné výbery vyrovnať s neúčasťou ich krajanov aj napriek tomu, že farmársky tím "Červených krídel" z Grand Rapids sa do play-off AHL neprebojoval. Slovinci sa tak nemohli spoliehať na Jana Muršaka a Slováci na Tomáša Tatara. Obaja mladí útočníci totiž s Red Wings trénovali počas play-off.
Jediným súčasným zástupcom organizácie na turnaji bol čoskoro dvadsaťpäťročný bieloruský zadák Sergej Kolosov, ktorý v zámorí hráva práve za Griffins. Zdatného defenzívneho obrancu draftovali Red Wings v roku 2004 z celkom 151. miesta. V posledných rokoch sa vyprofiloval v stabilného člena zostavy Grand Rapids, no v ročníku 2010/11 sa mu príliš nedarilo, keď v 56 zápasoch základnej časti zaznamenal popri jednej asistencii aj 19 mínusových bodov. Kolosov na turnaji obliekal dres s číslom 25 a v šiestich stretnutiach zaznamenal štyri trestné minúty a tri strely, čím dopomohol k záchrane bieloruského výberu medzi elitou.
Formálneho a dnes už bývalého zástupcu mali Red Wings aj v nórskom výbere. Šiesty najlepší tím šampionátu reprezentoval bek Ole-Kristian Tollefsen, ktorého Detroit získal vlani z Philadelphie výmenou za útočníka Ville Leinoa. Tollefsen si v drese "Červených krídel" nikdy nezahral, no na turnaji patril medzi najvyťažovanejších hráčov, keď na ľade trávil v priemere 29 minút a 46 sekúnd za zápas.
Tollefsena nešlo na MS prehliadnuť, no najväčší úspech zaznamenal štyridsaťtriročný Johan Garpenlöv, vedúci striebornej švédskej reprezentácie, ktorý v Detroite hrával na ľavom krídle v ročníku 1991/92. Red Wings Garpenlöva draftovali v roku 1986. V NHL odohral spolu 609 zápasov základnej časti.
Výborne si počínal aj ďalší niekdajší zástupca Red Wings, dnes nemecký hlavný tréner Uwe Krupp. Štyridsaťpäťročný bývalý zadák získal so svojou reprezentáciou konečné siedme umiestnenie, popri ktorom si na svoje konto pripísal skalpy Rusov a Slovákov, ako aj tesnú prehru po nájazdoch s neskoršími majstrami sveta Fínmi. Krupp nastúpil za Red Wings na 32 zápasov v rozmedzí rokov 1998 až 2002, viac mu nedovolilo vážne zranenie chrbta. Dodnes je jediným Nemcom, ktorý kedy získal Stanley Cup.
Z bývalých spoluhráčov hrajúcich v drese Red Wings sa v porovnaní reprezentácii USA a Slovenska darilo skôr americkému gólmanovi Ty Conklinovi, ktorý s číslom 29 na drese nastúpil k štyrom stretnutiam Spojených štátov a jedným víťazstvom dopomohol k účasti vo štvrťfinále. Na métu ôsmich najlepších naopak nedosiahol Slovák Marián Hossa, zaznamenajúc dva body a dve trestné minúty v piatich zápasoch. Conklin a Hossa pôsobili v Detroite v ročníku 2008/09, v ktorom patrili medzi opory mužstva a dokráčali s ním až k siedmemu zápasu finále Stanley Cupu. Hossa vtedy v základnej časti nastrieľal 40 gólov, Conklin si v 40 zápasoch pripísal 25 víťazstiev a šesť čistých štítov. Ani jednému z nich však tento turnaj nevyšiel.
Záverom nemožno opomenúť ani gólmana, ktorý si na šampionáte prežil mimoriadne trpké chvíle. Rus Jevgenij Nabokov odchytal na turnaji len štyri zápasy a skončil s úspešnosťou 88 %, 12 inkasovanými gólmi, chudobnými dvoma víťazstvami a ku všetkému so zranením. Tridsaťpäťročný veterán tak zavŕšil najhoršiu sezónu vo svojej kariére, kedy najskôr opustil domácu súťaž, aby usiloval o návrat na zámorské klziská. Boli to práve Red Wings, ktorí o Nabokova stáli a dokonca s ním pri vlne zranení, ktorá ich v marci tohto roka postihla, podpísali kontrakt. Kazašský rodák však bol stiahnutý z waiver listiny, na ktorej musel podľa regule NHL pobudnúť 24 hodín, mužstvom New York Islanders. Z jeho anabázy v Detroite tak vzišlo.
______________________________
Škandály a prešľapy MS na Slovensku
MARTIN UŽÁK | 19.05.2011
Nie je tajomstvom, že s nedávnym koncom domáceho svetového šampionátu si mnoho slovenských hokejových fanúšikov doslova vydýchlo. A rozhodne to nebolo len kvôli výkonom na ľade.
Najväčšia športová udalosť v histórii samostatnej republiky sa pre domácu reprezentáciu skončila neúspešne. Sledovali sme fyzicky a psychicky absolútne nepripravený a prestarnutý výber, ktorý sa trápil a nakoniec obsadil desiate miesto, do značnej miery vystihujúce súčasné priemerné pozície nášho hokeja.
Popri všetkej športovej tragédii sa zdalo, že útechou by mohla byť aspoň úspešná organizácia podujatia a hrdá spoločenská prezentácia krajiny. I napriek tomu, že šampionát bol ústami mnohých vrcholných predstaviteľov a zástupcov SZĽH ohodnotený ako výborný, veľké množstvo smutných negatív sa našlo aj na ňom - mimo ľadu, v organizácii, v príprave i mentalite národa a fanúšikov, ktorí napriek celospoločenskej podpore urobili v niektorých prípadoch nášmu skromnému štátiku celkom neblahú a zahanbujúcu reklamu.
O tom, že svetový šampionát bol úspešný, naozaj niet veľa pochybností. Slováci sa predsa prezentovali starostlivosťou, vášňou, zápalom a záujmom, a po čase sa znova raz dokázali spojiť do jedného veľkého celku, ktorý prekrásne vypredával zápas za zápasom a svojou pozornosťou prepisoval históriu. Na druhú stranu sa však našlo aj veľké množstvo negatív, ktoré krajinu zviditeľnili v inom svetle, ako by si sama želala.
Pozornosť tohto článku sa nevenuje pozitívam, riešeniam, návrhom ani žiadnym sviežim víziám - veď takýchto článkov bolo predsa napísaných až nad hlavu. Priestor dostane len zhrnutie a pripomenutie hrubých a neotesaných chýb, ktoré nás každodenne prepadávali v rámci správ médií, tlačových agentúr či polície.
Skúste sa preto pri tomto zozname prešľapov, káuz a afér akosi odosobniť a sami si utvoriť predstavu o tom, či bola organizácia a celospoločenská úroveň šampionátu naozaj taká výborná, ako sa tvrdí.
Nech sa človek pozrie na skutočnosti akokoľvek, stále platí, že nie je nič ľahšieho ako kritizovať. Možno povrchne, možno odmerane a nezaslúžene, možno s nepoznaním tej povestnej hĺbky detailov, no kritizovať. Kritika je vždy veľmi kontroverzným napádaním daností, no našťastie sa rodí aj z určitých dôvodov.
Dôvodov, prečo otvorene kritizovať, sa počas šampionátu zrodilo mnoho. A možno tomu tak bolo aj očakávane. Všetci sme predsa veľmi dobre vedeli, že celá tá šou bude v prvom rade akýmsi dvojtýždňovým odtrhnutím sa od reality nášho upadajúceho hokeja a vyťahovaním falošných úsmevov cez slzy. Bez ohľadu na to, čo sa dialo, čo sa deje a čo sa bude diať, tento turnaj takým aj naozaj bol.
Súčasná letargia nášho hokeja je výsledkom dlhodobého prepadávania sa a pomalého a postupného hnitia, ktorému po tom, čo prerástlo do očividnej a viditeľnej podoby, viac nevieme zamedziť.
Náramné, údajné, no tiež do očí bijúce "predraženie" opravy bratislavskej arény, blamáže ohľadom oficiálnej hymny a maskota šampionátu, problémy s predajom vstupeniek a ich krádežami, či vrcholne naivné upratovanie špinavých častí miest a zakrývanie ich skutočnej a reálnej tváre, na ktorom by vlastne nebolo nič zlého, akurát len to, že sa realizovalo až vtedy, keď bolo potrebné ukázať sa pred celým svetom.
Kritika, kritika, len a len kritika. Je vôbec objektívna, správna, je fér? Nuž, po prešľapoch, ktorých sa týka, nikdy nebolo nutné pátrať ani diskrétne, ani citlivo. Škandály a zahanbujúce omyly slovenských MS sa rodili ako huby po daždi a šírili ako chrípkové vírusy. A že ich nebolo málo!
Aféry nás počas tých dvoch týždňov stretávali na každom kroku. Hlúposti sa rodili v mysliach niektorých fanúšikov, v arénach, hoteloch, v rozhodnutiach organizačného výboru i okruhu širokej verejnosti, ktorá akoby len využívala faktu, že celá republika žije hokejom a na nič ďalšieho nehľadí. Treba však objektívne priznať, že množstvo týchto nesvárov vzniklo v prvom rade iba preto, pretože sme sa s prípravou šampionátu i napriek niekoľkým dlhým rokom, ktoré sme mali údajne v rezerve, ponáhľali doslova na poslednú chvíľu.
Odovzdanie neskolaudovaného bratislavského stánku všetky kauzy len podčiarkuje. Aréna hlavného mesta bola aj napriek množstvu času dokončená len obrazne a už počas samotného šampionátu snáď ani nebolo dňa, kedy by sa hokejisti nesťažovali na nekvalitný ľad. Čím sme si teda zaslúžili, že nám bol náš nový a extrémne predražený stánok predstavený ako ten, ktorý má najmodernejšie chladiace zariadenie v Európe?! Prečo kompetentní tvrdili niečo, čo bolo v praxi opakom?! A vlastne, prečo to tvrdia stále dookola?!
Okrem tajných bratislavských príprav na KHL nám radosť neurobila ani košická Steel Arena, v ktorej hneď pri prvom zápase turnaja medzi Švajčiarmi a Francúzmi vypadlo na niekoľko minút osvetlenie. Aby toho nebolo málo, tak pri ďalšom francúzskom pozastavení sa prišlo na to, že na klzisku je zle zamerané bránkovisko.
Prehadzovanie zodpovednosti medzi spoločnosťami, zväzmi, organizátormi a ktovie kým ešte sa ukázalo ako naozaj účelné riešenie, a vlastne, čo si budeme nahovárať, pre tento náš čudesný stredoeurópsky štátik je to predsa prirodzené. Stalo sa, a stalo sa práve na Slovensku - znova na Slovensku.
Zo správ o hrubých a hlúpych organizačných chybách by to bolo zhruba všetko. Nič ďalšie závažné sa v kuloároch neobjavovalo, i keď určite je na posúdenie aj to, prečo sa u nás zrazu narodila reklama stávkovej spoločnosti, ktorá ani nemala slovenskú licenciu. Prečo boli na štarte šampionátu v halách zakázané fotoaparáty určitých rozmerov, a prečo sa neskôr povolili, aby sa neskôr znova obmedzili. Dočkáme sa vôbec niekedy odpovedí, ospravedlnenia, či nebodaj priznania chyby? Nie, na Slovensku zrejme nie.
Na obhajobu domácich príprav je nutné podotknúť, že všetky takéto problémy sa predsa vyskytujú aj kdekoľvek inde. Ak by týchto zopár škandálikov bolo tým všetkým zlým, čo nás počas šampionátu postihlo, o výbornom kontextovom hodnotení by zrejme nebolo pochýb. Spojenie "ak by" však nikoho nezaujíma.
Slováci sa vyfarbili aj v iných sférach. A čo je najsmutnejšie, vo väčšine zvyšných prípadov len poukázali na ich už povestný neblahý spoločenský kódex. Ťažko pri takýchto previneniach vôbec súdiť v kontexte, veď hlupáci žijú všade a človek predsa nikdy neprišiel na spôsob, akým pri chybách jednotlivcov očistiť špinu z celého zvyšku spoločnosti. Fanúšikovia boli úžasní, fantastickí, pompézni, brilantní, nenapodobiteľní, oddaní - tých prívlastkov sa rodilo cez hlavu. Žiaľ, našli sa aj výnimky.
Národ zostal zahanbený pri rozporuplných reakciách niektorých jedincov pri slávnostnom zahájení MS, pri pískaní počas znenia niektorých zahraničných hymien, či dokonca pri hučaní u minúty ticha venovanej nedávnej tragédii v Japonsku. Neslávne populárnu bodku nakoniec obstaralo exhibicionistické predstavenie pri poslednom slovenskom zápase proti Dánsku.
Odsudzovať vybrané indivíduá, alebo ich nechať stratiť sa v dave? Stratiť v dave, ktorý napr. vo fanúšikovskom tábore na bratislavskom Tyršovom nábreží určenom pre verejnosť (tzn. rodiny s malými deťmi) uskakoval roztržke končiacej sa bodnými poraneniami? Stratiť v širokých zástupoch, ktoré narážali na falošné vstupenky? Stratiť v hrdých radách niektorých nemenovaných "legiend" nášho hokeja, ktorým stačilo niekoľko zopár prehier na to, aby otvorene a cielene urážali všetko, čo sa im akurát hodilo?
Čo si Slovač vychovala, tým sa aj prezentuje. Pomocou jej buď napr. spätná a veľkolepá možnosť, ako si overiť falzifikáty a falošné lístky, ktorá sa však zrodí až vtedy, keď už je zle a keď sa počet pochybností dvíha. Nuž, nový štadión, čisté mesto ani moderný stroj šampionát výborným nerobia. Robí ho skôr mentalita.
Nech sme sa pred svetom prezentovali ako hocako ohromná hokejová krajina, ukázali sme aj tvár klamárov, podvodníkov a zlodejov. Zdá sa, že dobre pripravené slovenské supy pritom nelietali len nad cudzincami, ktorí sem zavítali zväčša po prvýkrát v živote. Pri dojemnej rozlúčke s našim reprezentačným velikánom Pavlom Demitrom nariekal celý národ. Dokáže sa ale poobzerať po tých, ktorí Demitru okradli? A čo Švajčiari a ich odcudzené vozidlo? Päť zmiznutých dresov legendy nášho hokeja Petra Šťastného? A vrchol v podobe okradnutia veľkej časti dánskej výpravy v bratislavskom hoteli Tatra? Nevedno, nič nevedno.
Zodpovednosť nie je, následky neexistujú, nevyvodia sa. Alarmy rušia hráčov záhadne samé od seba, o preťahovaní tréningov a porušovaní harmonogramu nikto nič nepočul, noblesné lístky pre súperových rodinných príslušníkov sú zrazu fuč. Všetko sa zdá byť komplikovanejšie a vážnejšie, no možno ani nie. Možno ide len o našu prirodzenosť, o bezvýznamné detaily, o chybičky krásy, ktorými sa na Slovensku nezaoberáme.
Z novinárskeho pohľadu, ktorý je inak kritizovaný neustále a za hocakých iných okolností - či už si to zasluhuje alebo nie - je zvláštne, prečo práve počas šampionátu, ktorý napäto sleduje celé Slovensko, sa náš najväčší hokejový portál rozhodne testovať novú podobu svojich webových stránok. Je zvláštne, prečo práve počas šampionátu novinári vytiahnu problémy Miroslava Šatana s investíciami do pozemkov v týchto našich závistlivých a nerešpektujúcich končinách. Je zvláštne, prečo počuť nevôľu pri znení cudzej hymny, prečo opakovane robiť rovnaké chyby, prečo všetko naprávať až v momente, keď sa to prevalí cez hlavu.
Sme takou zvláštnou krajinou, možno aj hokejovou, a možno ani nie. Ktovie?
Čo nám vlastne zostáva? Kritizovať? Tak teda kritizujme! Pri tom všetkom sa však zamyslime, kam sme sa až dostali, kde je náš hrdý slovenský obraz a do akých šedín v týchto dobách vybledol.
______________________________
Red Wings a chronológia sezóny 2010/11
MARTIN UŽÁK | 23.05.2011
Všetci poznáme ten skrúšený a ťažobný pocit, ktorý prichádza s prehrou. Nie je ľahké rozlúčiť sa so všetkým, čo človeka dovtedy sprevádza, a i keď možno vedieť, že s koncom prichádza ďalší nový začiatok, predsa len to ešte hodnú chvíľu bolí. Dnes sú to už takmer dva týždne, čo sa Detroit Red Wings môžu už iba prizerať zvyšnému dianiu vo finálových bojoch konferencií a nadievať sa, kto z kvarteta Boston, Tampa Bay, Vancouver a San Jose nakoniec dokráča až k zisku Stanley Cupu. Ľady v Joe Louis Arene sa rozpúšťajú, mužstvo sa roztrúsilo za letnými dovolenkami a každý hokejista vie, že sa po niekoľkých mesiacoch snáď vráti do celku, ktorý už nikdy nebude presne taký, akým bol predtým, v skončenom ročníku 10/11. Vypadnutie z play-off mrzí, no ak sa človek pozrie nazad a zaspomína na všetko ohromné, čo sezóna priniesla, zistí, že išlo o naozaj dobrú edíciu s množstvom radostných momentov, na ktoré sa bude ešte dlho spomínať. Vráťte sa teda späť i Vy a spomínajte na všetko príjemné i nepríjemné prostredníctvom chronologického usporiadania významných udalostí, ktoré zastihli Detroit Red Wings v ročníku 10/11.
25. jún 2010... V prvý deň draftu 2010 siahajú Krídla po kanadskom centrovi Riley Sheahanovi, ktorého si vyberajú v prvom kole z celkom 21. pozície. V nasledujúcom dni draftu padá voľba na šesť ďalších hráčov.
29. jún 2010... Vo veku 52 rokov zomiera na infarkt nemecký rodák Willie Huber, bývalý obranca, ktorý v Detroite pôsobil v rokoch 1978 až 1983. Huber bol prvým výberom organizácie v drafte 1978 (deviaty celkovo). V drese s okrídleným kolesom na hrudi odohral celkom 372 zápasov základnej časti.
5. júl 2010... Pri rekreačnej jazde na svojom člne kolabuje a nečakane zomiera štyridsaťpäťročný Bob Probert, legendárny bitkár, ktorý je s 3 300 trestnými minútami piatym najvylučovanejším hráčom všetkých dôb. V Detroite pôsobil v rokoch 1985 až 1994, v roku 1988 si zahral aj v All-Star Game.
23. júl 2010... Henrik Zetterberg sa vo švédskom mestečku Mölle žení s herečkou Emmou Andersson. Novomanželia pri tejto príležitosti organizujú plaveckú slávnosť, na ktorej sa zúčastňuje aj niekoľko hráčov.
3. august 2010... Krídla sa dohadujú na jednoročnej zmluve za celkom 1,25 milióna USD s legendárnym Mikeom Modanom, najproduktívnejším Američanom v histórii NHL a dlhoročnou ikonou Dallas Stars. Štyridsaťročný útočník Modano si volí dres s číslom 90, ktoré doteraz nikto v Detroite ešte nenosil.
31. august 2010... Štyridsaťosemročný obranca Chris Chelios sa definitívne lúči s kariérou a stáva sa poradcom a asistentom Red Wings pri rozvoji mladých hráčov. Legendárny zadák odchádza po 26 rokoch v NHL, počas ktorých nastúpil na 1 651 zápasov základnej časti a celkom trikrát získal Stanley Cup.
15. september 2010... Na 13. ročníku turnaja v Traverse City obsadzujú mladíci Detroitu druhé miesto, keď vo finálovej konfrontácii prehrávajú s nádejami Wild 1-3. "Domáce" podujatie tak dosiaľ nikdy nevyhrali.
17. september 2010... V Traverse City sa tradične otvára hlavný tréningový kemp Red Wings. Hráči si užívajú skvelej zábavy, niektorí dokonca volia netradičný spôsob dopravy na akciu, keď hromadne cestujú vo výbornej atmosfére autobusom. Krídlam pomáha pri tréningu pozorovateľ Ken Hitchcock.
26. september 2010... S aktívnou kariérou sa lúči obranca Mathieu Dandenault, ktorý pôsobil v Detroite v rokoch 1995 až 2004 a trikrát s ním vyhral Stanley Cup. Populárny bek tu odohral 616 zápasov základnej časti. Predtým v lete sa s kariérou rozlúčili i jeho bývalí miestni spoluhráči Chris Chelios a Aaron Ward.
8. október 2010... Prvý zápas nového ročníka 10/11 vychádza Krídlam na výbornú, keď pomerom 4-0 porážajú na domácom ľade Anaheim Ducks. Brankár Jimmy Howard zaznamenáva 21 zákrokov, forward Pavel Daciuk sa teší z hetriku Gordieho Howea a Mike Modano skóruje zo svojej prvej strely v novom drese.
11. október 2010... Tréner Mike Babcock predlžuje na začiatku svojej šiestej sezóny na lavičke Detroitu zmluvu o štyri roky. Jediný kouč histórie, ktorý vo svojich prvých štyroch ročníkoch u nového mužstva dosiahol vždy na hranicu 50 víťazstiev, dosiaľ získal jeden Stanley Cup a dve víťazstvá základnej časti.
12. október 2010... Po 14 ročníkoch strávených v Hockeytowne oznamuje ukončenie kariéry tridsaťsedemročný Kirk Maltby, ktorý sa neskôr pripája k exekutíve klubu. Člen legendárnej formácie Grind Line pôsobil u Red Wings od roku 1996 a štyrikrát s nimi vyhral Stanley Cup. Na konte má 1.072 duelov základnej časti.
2. november 2010... Klub dovŕšil dohodu na kontrakte s devätnásťročným forvardom Landonom Ferrarom, jeho prvou voľbou na drafte 2009, v ktorom obsadil celkovú 32. priečku. Zmluva je trojročná, nováčikovská.
8. november 2010... Do Siene slávy v Toronte sú okrem iných uvedení aj Dino Ciccarelli, bývalý hviezdny krídelník, ktorý pôsobil u Red Wings v rokoch 1992 až 1996, a taktiež Jim Devellano, ktorý je členom organizácie od roku 1982 a v súčasnosti v nej zastáva pozíciu viceprezidenta.
11. november 2010... Krídla porážajú v štrnástom súboji dlhodobej edície Edmonton Oilers výsledkom 6-2 a definitívne sa usadzujú na prvom mieste Centrálnej divízie, z ktorého viac do konca celého ročníka nepadnú.
17. november 2010... Detroit poráža na vlastnom ľade pomerom 7-3 St. Louis Blues. Generálny manažér Ken Holland tak vo svojom jubilejnom 1 000. zápase v tejto pozícii získava svoje 600. víťazstvo základnej časti.
27. november 2010... Farmársky tím Red Wings z Grand Rapids víťazí v zápase AHL na ľade Chicaga Wolves divoko 10-8, čím prepisuje niekoľko rekordov. Útočník Tomáš Tatar vytvára so siedmimi bodmi nové klubové maximum Griffins. 18 gólov v jednom zápase AHL padá po prvýkrát od roku 1996.
3. december 2010... Detroit po triumfe 4-0 v Anaheime vyhráva sedemnásty zo svojich 23 dovtedajších zápasov základnej časti a zaznamenáva výborný štart do sezóny a dranie sa na čelo celej súťaže. Henrik Zetterberg asistuje na druhý gól svojho tímu a pripisuje si tak 500. kanadský bod v NHL.
9. december 2010... Vo veku nedožitých 86 rokov umiera bývalý ľavý krídelník Vic Lynn, jeden z mála hráčov, ktorí pôsobili vo všetkých šiestich tímoch éry Original Six. V Detroite nastupoval krátko v ročníku 43/44.
10. december 2010... Domáci zápas Red Wings s Montrealom (výhra 4-2) je prvým duelom Krídel v histórii, v ktorom píska aj iný ako severoamerický hlavný rozhodca. Švéd Marcus Vinnerborg absolvuje v ročníku 10/11 ešte jeden duel Detroitu, keď sa 26. marca stavia k ich domácemu duelu s Torontom.
15. december 2010... Pri domácom víťazstve 5-2 nad St. Louis Blues sa kapitán Nicklas Lidström teší zo svojho prvého hetriku v kariére. Štyridsaťročný zadák sa dočkal po 19 rokoch a 1 442 zápasoch základnej časti.
27. december 2010... Chris Osgood sa pri triumfe 4-3 po predĺžení v Colorade stáva desiatym brankárom histórie, ktorému sa podarilo dosiahnuť na hranicu 400 víťazstiev v základnej časti. Jeho Red Wings sa dnes po prvýkrát dostávajú na čelo celej NHL, kde sa na chvíľu ohrejú ešte o štyri dni neskôr.
2. január 2011... Red Wings prehrávajú v domácom zápase s Philadelphiou 2-3, čo prináša Letcom vôbec prvé víťazstvo v Joe Louis Arene po 22 rokoch. Flyers vyhrali v Hockeytowne naposledy 4. novembra 1988, odvtedy tu zaznamenali len 14 prehier a dve remízy. Oba tímy vystriedali za ten čas 16 trénerov.
4. január 2011... Nicklas Lidström je vedením NHL vyhlásený za tretieho najlepšieho hráča decembra 2010. V 16 zápasoch na sklonku desaťročia zaznamenal Lidas 16 bodov, vrátane prvého hetriku v kariére.
30. január 2011... V novom formáte Zápasu hviezd poráža Tím Nicklasa Lidströma Tím Erica Staala 11:10. Jediný zástupca Krídel Lidström, ktorý si predtým spolu s kapitánom Caroliny vyberá do svojho kolektívu hráčov na základe draftu, si v jedenástom All-Star Game kariéry pripisuje na konto sedem plusových bodov.
2. február 2011... Pri víťaznej prestrelke 7-5 v Ottawe strieľa Johan Franzén ako tretí hokejista za posledných 15 rokov päť gólov. V roku 1996 sa podaril rovnaký kúsok Sergejovi Fiodorovovi (v zápase Wings s Capitals; 5-4 v predĺžení) a v roku 2007 Mariánovi Gáboríkovi (v súboji jeho Wild s Rangers; 6-3).
17. február 2011... Wings vyhrávajú na ľade Tampy Bay Lightning pomerom 6-2 a porážajú tak mužstvo svojej legendy Stevea Yzermana, ktorý tu prvým rokom pôsobí ako generálny manažér. Výborný zápas okoreňujú tisícky fanúšikov Red Wings, ktoré Krídlam vytvárajú prakticky domáce prostredie.
20. február 2011... Útočník Todd Bertuzzi sa stáva 263. hráčom histórie s tisíckou zápasov v základnej časti. Pri víťazstve 2-1 v Minnesote ukončuje samostatné nájazdy a teší tak radu svojich blízkych, ktorým prítomnosť na stretnutí v ďalekom St. Paul zabezpečuje samotný klub.
28. február 2011... Dvadsaťsedemročný brankár Jimmy Howard predlžuje s klubom zmluvu o ďalšie dva roky, počas ktorých si príde na 2,25 milióna USD za sezónu. Druhý rok patrí medzi gólmanov s najvyšším počtom víťazstiev.
5. marec 2011... Nicklas Lidström sa vďaka dvom asistenciám zo zápasu s Phoenix Coyotes stáva 55. hráčom histórie a šiestym obrancom, ktorému sa podarilo dosiahnuť na hranicu 1 100 bodov v základnej časti.
21. marec 2011... Vďaka jednej asistencii sa útočník Tomas Holmström dostáva vo svojom 943. súboji základnej časti na okrúhlu hranicu 500 bodov. Ešte v 37. minúte duelu s Pittsburgh Penguins prehrávajú Krídla pomerom 0-4, aby si zo zápasu nakoniec odniesli aspoň bod za porážku 4-5 po nájazdoch.
24. marec 2011... Legendárnemu obrancovi Nicklasovi Lidströmovi sa dostáva ohromnej pocty, keď je pri slávnosti v jeho domovskom michiganskom mestečku Novi po ňom pomenovaná jedna tamojšia ulica.
26. marec 2011.... Domáci súboj s tímom Toronto Maple Leafs (výhra 4-2) je posledným zápasom Red Wings v kariére hlavného rozhodcu Billa McCrearyho. Legendárny arbiter píska v sezóne 2010/11 celkom päť zápasov Red Wings a svoju kariéru neskôr ukončuje na hodnote 1.737 duelov.
30. marec 2011... Detroit prehráva piaty z posledných šiestich duelov, a tentoraz padá veľmi výrazne, keď v domácej Joe Louis Arene utrpí debakel 3-10 od St. Louis Blues. Wings inkasujú nepopulárnu desiatku po prvýkrát od 9. októbra 1993, kedy ich rovnakým výsledok ponížili Los Angeles Kings.
1. apríl 2011... Dvadsaťdvaročný bek Brendan Smith je menovaný do All-Star tímu nováčikov AHL, čím sa po Justinovi Abdelkaderovi (2009) a Jimmym Howardovi (2006) stáva tretím takýmto hráčom histórie Griffins.
2. apríl 2011... V 23. minúte zápasu v Nashville prehrávajú Krídla 0-3, aby sa nakoniec dočkali dokonalého obratu a víťazného gólu Dana Clearyho v predĺžení. Red Wings tak už jedenástu sezónu za sebou dosahujú na hranicu 100 bodov v základnej časti a po aktuálne rekordný 20. raz v rade si zabezpečujú účasť v play-off.
16. apríl 2011... V priebehu prvej tretiny druhého zápasu série s Phoenixom opúšťa dianie po tvrdom páde Johan Franzén, aby sa počas druhej časti hry nečakane vrátil. Franzén, nastupujúci so štichmi, dózou proti krvácaniu v nose a po roztržke s trénermi chytá svojím odhodlaním za srdce každého fanúšika Wings.
20. apríl 2011... Detroit vyhráva i štvrtý zápas série prvého kola play-off proti Phoenix Coyotes, po roku ich znova vyraďuje a stáva sa jediným tímom, ktorý prvú edíciu vyraďovacích bojov zvláda bez porážky.
25. apríl 2011... Zadák Nicklas Lidström je po jedenásty raz nominovaný na Norris Trophy. Cenu pre najlepšieho obrancu súťaže získal dosiaľ šesťkrát. Na NHL Awards 2011 v Las Vegas bude okrem nej bojovať i o ďalšie tri trofeje - Lady Byng Trophy, King Clancy Memorial Trophy a Mark Messier Leadership Award.
6. máj 2011... Krídla hrajúce s nožom na krku zvládajú štvrtý zápas série so San Jose Sharks a znižujú na 1-3. Pri tesnom triumfe 4-3 zaznamenáva kapitán Nicklas Lidström dva góly. Jeden z nich padá v presilovej hre, čím Lidas dosahuje hranice 30 zásahov v kariére play-off a odpútava sa od historicky šiesteho Maria Lemieuxa.
8. máj 2011... Red Wings víťazia v piatom zápase série druhého kola play-off v San Jose pomerom 4-3 a po úvodných troch prehrách sa na svojho súpera už nebezpečne doťahujú. Ešte v 41. minúte prehrávajú Krídla o dva góly, no nakoniec sa im darí ročník heroicky zachrániť a sériu vrátiť späť domov.
10. máj 2011... Hockeytown sa nadýchava k veľkému obratu, keď v šiestom zápase so San Jose vyhráva 3-1 a darí sa mu vyrovnať stav série z 0-3 na 3-3. Naposledy sa k prepisovaniu histórie priblížil Detroit v roku 1945, kedy sa takto vrátil do finálovej edície o Stanley Cup s Torontom, aby siedmy duel už nezvládol.
12. máj 2011... Historický obrat sa nekoná, Krídla prehrávajú v siedmom zápase série na ľade San Jose Sharks pomerom 2-3 a ich sezóna po vyradení 3-4 na zápasy končí. Séria so San Jose Sharks, na ktorých Wings stroskotali druhý rok v rade, je najvyrovnanejšou všetkých dôb, keď až šesť duelov rozhoduje jediný gól.
14. máj 2011... V Joe Louis Arene je na programe nepopulárny "Clean Out Day", počas ktorého mužstvo absolvuje spomienkové fotenie, rôzne rozhovory, výstupné lekárske testy a nakoniec odchody na dovolenky.
19. máj 2011... Prvé zmeny v kádri, adresované k spusteniu letnej časti sezóny 11/12, zaznamenáva klub v realizačnom tíme. Po troch rokoch opúšťa Detroit asistent trénera Brad McCrimmon, dnes päťdesiatdvaročný bývalý zadák, ktorý v Hockeytowne pôsobil v rokoch 1990 až 1993. Chce usilovať o pozíciu hlavného kouča.
25. máj 2011... Po 11 rokoch v NHL ukončuje svoju kariéru pre pretrvávajúce zdravotné problémy obranca Brian Rafalski, dvojnásobný strieborný medailista z olympijských hier a trojnásobný víťaz Stanley Cupu. U Krídel pôsobil od sezóny 07/08, nastúpil tu do 292 zápasov základnej časti a 63 duelov play-off.
31. máj 2011... Dvadsaťročný český forward Andrej Nestrašil je druhým mladíkom, s ktorým sa Red Wings dohadujú v priebehu niekoľkých dní na trojročnom nováčikovskom kontrakte. Pred zlepšujúcim sa Nestrašilom si Krídla udržujú práva aj na švédskeho beka Adama Almquista, ktorého podpisujú 27. mája.
3. jún 2011... Jakub Kindl je vyhlásený najlepším nováčikom klubu v sezóne 10/11. Dvadsaťštyriročný český zadák získava toto ocenenie za svoje solídne výkony v 48 dueloch dlhodobej edície.
13. jún 2011... Red Wings strácajú v priebehu necelého mesiaca aj druhého asistenta kouča Mikea Babcocka. Paul MacLean, ktorý pôsobil v tíme od sezóny 05/06, odchádza za funkciou hlavného trénera do Ottawy. Senators budú prvým súperom Wings na domácom ľade v novom ročníku 11/12.
18. jún 2011... Tridsaťdeväťročný Jaromír Jágr sa naďalej pohráva s možnosťou návratu do NHL. Medzi najvážnejších záujemcov o jeho služby patria Pittsburgh a Detroit. Legendu českého hokeja lanári tréner Mike Babcock, pričom generálny manažér Ken Holland ponúka ročný kontrakt v hodnote 2 miliónov USD.
20. jún 2011... Kapitán Nicklas Lidström teší klub i fanúšikov svojím rozhodnutím predĺžiť si legendárnu kariéru a podpisuje nový ročný kontrakt v hodnote 6,2 milióna USD. Lidas nastúpi na svoju jubilejnú 20. sezónu v NHL s viac ako 1 750 odohranými zápasmi v nohách a v jej závere oslávi 42. narodeniny.
21. jún 2011... Klub vyhlasuje, že neponúkne nové kontrakty dvojici veteránov, obrancovi Ruslanovi Salejovi a brankárovi Joey MacDonaldovi. Nevráti sa ani Mike Modano. V predĺženie svojich legendárnych kariér v drese s okrídleným kolesom na hrudi naopak naďalej dúfajú gólman Chris Osgood a útočník Kris Draper.
22. jún 2011... Nicklas Lidström púta pozornosť i na odovzdávaní ocenení v Las Vegas, keď získava svoju siedmu Norris Trophy, určenú najlepšiemu zadákovi súťaže. Ziskom siedmeho ocenenia tohto druhu vyrovnáva počin Toda Harveyho a je už len krok od rekordných ôsmich trofejí Bobbyho Orra. Lidas je zároveň menovaný aj do prvého All-Star tímu sezóny, čo sa mu darí jubilejný desiaty raz v kariére.
______________________________
Red Wings a ročník 2010/11 v číslach
MARTIN UŽÁK | 28.05.2011
S koncom sezóny vždy prichádza veľké množstvo analýz, hodnotení a návratov ku všetkému peknému i menej príjemnému, čo dianie v najlepšej hokejovej lige sveta prinieslo. Výnimkou v tohtoročnom vrcholení bojov nie je ani blog Hockeytown Blog, na ktorom ste pred necelým týždňom mohli po prvýkrát natrafiť na krátke chronologické pripomenutie celej sezóny 2010/11.
Tentoraz je na mieste druhá časť drobnohľadu, ktorá pripomína všetko podstatné, čo mužstvo Red Wings v skončenej edícii 2010/11 postihlo, v netradičnej číselnej podobe. Informácie sú radené zostupne, od najmenšieho čísla po najväčšie.
1,36 ... Priemer bodov na zápas Pavla Daciuka vo vyraďovacích bojoch a najlepší výkon zo všetkých hráčov, ktorí nastúpili minimálne v druhom kole play-off. Daciuk nahromadil 15 bodov v 11 stretnutiach.
2... Série play-off, ktoré Krídla na jar absolvovali. Rovnako ako vlani nastúpili proti Phoenix Coyotes a San Jose Sharks, a rovnako ako vlani sa po zvládnutí prvého kola s bojmi rozlúčili. Každopádne, Detroit sa minimálne druhého kola zúčastnil už piaty rok v rade, čo sa žiadnemu inému tímu nepodarilo.
3... Počet stretnutí Hockeytownu s čistým štítom. Dve čisté kontá zaznamenal brankár Jimmy Howard (obe zhodou okolností pri víťazstvách 4-0 proti Anaheimu) a jedno náhradník Joey MacDonald (Columbus; 2-0).
4... Nováčikovia Red Wings, ktorí strelili v sezóne 10/11 svoje premiérové góly v súťaži. Medzi strelcov sa po prvýkrát v kariére zapísali postupne Tomáš Tatar, Jan Muršak, Jakub Kindl a Cory Emmerton. Všetkým štyrom benjamínom sa podarilo skórovať v priebehu 31. decembra až 22. januára.
5... Najväčší počet gólov nastrieľaný jedným hráčom Detroitu v jednom zápase. Tento počin, ktorý dokázali za posledných 15 rokov len ďalší dvaja muži, predviedol 2. februára v zápase v Ottawe Johan Franzén.
7... Súčet plusových bodov, ktoré nazbieral Nicklas Lidström v 58. zápase All-Star. Hodnotenie +7 bolo najvyšším dosiahnutým výsledkom tohto druhu od roku 1991. Lidström pri novom formáte exhibície v Raleighu z 30. januára zastával post kapitána. Jeho tím porazil výber domáceho Erica Staala 11-10.
10... Najväčší počet gólov inkasovaných v jednom zápase. Red Wings utrpeli debakel 30. marca v domácom zápase so St. Louis Blues, kedy podľahli 3-10. Takúto blamáž naposledy strávili v roku 1993, kedy ich 9. októbra v treťom súboji sezóny 93/94 rovnakým výsledkom potupili Los Angeles Kings.
11... Zápasy Nicklasa Lidströma v rade s minimálne jedným bodom, v období medzi 16. októbrom až 13. novembrom. Počas najlepšej série kariéry zaznamenal Lidas 2 góly a 12 asistencií, aby doviedol mužstvo k deviatim víťazstvám. V priebehu play-off bol navyše 11. raz v kariére nominovaný na Norris Trophy.
13... Hráči Detroitu s minimálne desiatimi gólmi v základnej časti, čo bol najlepší počin v celej NHL (druhí Boston Bruins mali takýchto hokejistov 12). Na okrúhlu hranicu postupne dosiahli Johan Franzén, Danny Cleary, Pavel Daciuk, Henrik Zetterberg, Tomas Holmström, Nicklas Lidström, Patrick Eaves, Valtteri Filppula, Todd Bertuzzi, Niklas Kronwall, Darren Helm, Jiří Hudler a Drew Miller. Prví štyria boli zároveň jedinými strelcami klubu, ktorí dosiahli aj na dvadsaťgólovú hranicu.
14... Počet bitiek, ktoré absolvovali hráči Red Wings v základnej časti. Do pästných súbojov sa púšťali hokejisti Krídel najmenej zo všetkých tímov súťaže už v siedmej sezóne za sebou. Najviac stretnutí so zhodenými rukavicami naopak zaznamenali St. Louis Blues (79).
15... Nové pravidlo NHL, ktoré od tejto sezóny pri rovnosti bodov tímov neberie viac do úvahy víťazstvá po samostatných nájazdoch, zasadilo mužstvá do otvorenejšieho hokeja v predĺžení, v ktorom sa rozhodlo ďaleko viac zápasov, ako v minulosti. Krídla absolvovali v základnej časti celkom 15 duelov rozhodnutých už v päťminútovom nadstavení a vyhrali 9 z nich. Do samostatných nájazdov došlo stretnutie Red Wings celkom osemkrát, s vyrovnanou bilanciou výhier a prehier.
18... Celkové skóre, ktoré priniesol zápas AHL medzi domácim Chicagom Wolves a farmou Krídel Grand Rapids Griffins z 27. novembra. Griffins víťazstvom 10-8 prepísali niekoľko historických rekordov. Forward Tomáš Tatar zaznamenal 7 bodov, 18 gólov v jednom zápase AHL padlo po prvý raz od roku 1996.
20... Sezóny v rade, v ktorých sa Red Wings zakaždým prebojovali do play-off. Číslo je aktuálne rekordné nielen v NHL, ale i vo všetkých zvyšných amerických súťažiach (MLB, NFL, NBA). Naposledy chýbali Red Wings vo vyraďovacích bojoch v ročníku 89/90, kedy im na postup chýbalo šesť bodov.
27... Zápasy základnej časti a play-off, v ktorých bol Pavel Daciuk vyhlásený za jednu z hviezd. V dlhodobej edícii žiaril Daciuk celkom dvadsaťkrát, a až v jedenástich prípadoch si zo stretnutia odniesol honor prvej hviezdy. V play-off pútal veľkú pozornosť až v siedmich súbojoch, trikrát bol pritom najlepším mužom na ľade.
32... Asistencie Nicklasa Lidströma v početných výhodách zápasov základnej časti. Kľúčový muž presilovky týmto počinom skončil na druhom mieste súťaže, lepší bol iba Martin St. Louis z Tampy Bay (37).
33,6... Priemer striel na bránku vyslaných Detroitom v súbojoch základnej časti, čo bol druhý najlepší výsledok NHL. Viac zamestnávali súperových brankárov iba San Jose Sharks, keď pálili priemerne 34,5 striel za zápas.
47,31... Percento zápasov Hockeytownu v celej sezóne, ktoré boli rozhodnuté o jeden gól. Zo všetkých 44 tesných stretnutí vyhrali Krídla v základnej časti 20 a prehrali 17, v play-off však v jednogólových dueloch už ťahali za kratší koniec, keď sa tešili trikrát, no podľahli v štyroch prípadoch (dvakrát v predĺžení).
50,00... Úspešnosť Red Wings v marci 2011, počas ktorého mužstvo prehralo až deväť zápasov a v celkom štrnástich dueloch inkasovalo dohromady 43 gólov. Inak tradične skvelé obdobie tak bolo túto sezónu vôbec najhorším časovým úsekom Krídel.
59... Víťazná séria zápasov Detroitu v play-off, v ktorých sa jeho hokejisti minimálne štyrikrát strelecky presadili. Dominantná šnúra trvá už viac ako 13 rokov. Naposledy prehrali Krídla duel vyraďovacej časti s minimálne štyrmi strelenými gólmi 24. apríla 1998, kedy v druhom zápase úvodného kola podľahli 4-7 Phoenixu.
62... Počet kanadských bodov, ktoré v základnej časti nahromadil Nicklas Lidström. Kapitán sa stal zároveň prvým obrancom histórie NHL, ktorému sa podarilo prekročiť hranicu 60 bodov vo veku 40 rokov. Veľkolepého okamihu dosiahol 28. marca v domácom súboji s Chicagom (prehra 2-3 v predĺžení).
63... Množstvo vypredaných duelov Krídel v základnej časti. Detroit v sezóne 10/11 patril znova medzi najžiadanejšie tímy súťaže, čo platilo najmä v zápasoch vonku. Na klziskách súperov vypredali Red Wings až 83 % zo svojich 41 zápasov, zatiaľ čo domácu Joe Louis Arenu naplnili v 71 % prípadov.
64... Hokejisti, ktorí 17. septembra odštartovali s Red Wings predsezónny tréningový kemp v Traverse City, vrátane hráčov, ktorí boli v mužstve len na amatérskych skusoch a zmluvu od klubu nakoniec nedostali. Kolektív tvorilo na štartovacej čiare 38 útočníkov, 20 obrancov a 6 gólmanov.
69... Počet všetkých rozhodcov (hlavných i čiarových), ktorí v sezóne 10/11 pískali aspoň v jednom zápase Červených Krídel. 35 arbitrov bolo hlavných a 34 čiarových, najviac si toho v rámci duelov Detroitu odkrútili čiaroví zástupcovia Brian Mach (10 stretnutí) a Steve Miller (9 súbojov).
80... Súčet kanadských bodov Henrika Zetterberga, najproduktívnejšieho zástupcu Red Wings v základnej časti, ktorý vyniesol švédskeho forvarda na deviate miesto produktivity. Vyšší priemer bodov na zápas dosiahol v tíme len Pavel Daciuk (1.05 na zápas), ktorý ale vynechal 26 zápasov pre zlomeninu zápästia.
87... Šnúra zápasov dlhodobej časti s minimálne dvoma strelami na bránku v podaní Henrika Zetterberga. Zetterbergova rekordná séria, ktorá začala ešte začiatkom minulého roka, sa utrhla 26. januára 2011. S prirátaním stretnutí s minimálne dvoma pokusmi z play-off 2010 dosiahla šnúra hodnoty 99 súbojov.
101... Množstvo všetkých zápasov, ktoré Krídla v sezóne 10/11 odohrali. Osem z nich bolo prípravných, ďalších 82 regulárnych a 11 sa hralo v play-off. Najviac súbojov absolvoval Darren Helm, nastupujúc do 99 zápasov.
104... Počet bodov, ktoré Red Wings nahromadili v základnej časti. Stačilo to na celkovo šieste miesto v celej súťaži. 100 a viac bodov získal Hockeytown už jedenástu sezónu v rade, čo je i historický rekord NHL.
129... Súčet zblokovaných striel v podaní Niklasa Kronwalla, ktorý bol najlepší v celom tíme Red Wings. Za švédskym zadákom sa umiestnili jeho kolegovia z defenzívy Brad Stuart (114) a Ruslan Salej (109).
143:26... Najdlhší časový úsek Detroitu v ročníku bez streleného gólu. Čierna séria začala 4. februára domácim zápasom s Columbusom (0-3), pokračovala o deň neskôr v Nashville (znova prehra 0-3) a trvala do začiatku druhej tretiny domáceho duelu s New York Rangers (7. február; víťazstvo 3-2).
188... Počet hitov, ktoré v základnej časti nahromadil útočník Justin Abdelkader. Tento výkon bol jednoznačne najlepším v celom tíme Red Wings. Za Abdelkaderom sa v tvrdosti osobných súbojov umiestnili postupne Johan Franzén (145), Brad Stuart (141), Darren Helm (128) a Ruslan Salej (117).
261... Súčet gólov Krídel v základnej časti, čo bol druhý najlepší počin po Vancouveri (262 zásahov). Detroit sa za víťazmi dlhodobej edície umiestnil i v počte víťazstiev na klziskách súperov (26 proti 27). Wings vonku nastrieľali mimo hry v oslabení celkom 128 gólov, čo bol najlepší výsledok v lige.
306... Množstvo streleckých pokusov Henrika Zetterberga, ktoré forward Red Wings vyslal na súperových brankárov v základnej časti. Švédsky krídelník prekročil hranicu 300 striel vo štvrtom ročníku za sebou, a vždy pritom patril medzi päť najčastejšie páliacich hokejistov celej súťaže.
400... Dlho očakávaný súčet víťazstiev Chrisa Osgooda v základnej časti v kariére. Ozzie vstúpil do histórie 27. decembra pri víťazstve 4-3 po predĺžení v Colorade, keď sa stal len desiatym gólmanom všetkých čias, ktorému sa magickej hranice podarilo dosiahnuť. Sezónu skončil so 401 triumfami.
429... Súčet plusových bodov Nicklasa Lidströma v kariére základnej časti, ktorý zostáva deviatym najlepším zápisom histórie i napriek tomu, že kapitán Red Wings skončil v ročníku vôbec po prvýkrát v kariére so záporným hodnotením (-2). Z aktívnych hráčov ho "stíha" Patrik Eliáš z New Jersey (+ 194).
500... Hranica bodov v kariére, cez ktorú sa v základnej časti dostali Henrik Zetterberg a Tomas Holmström. Prvý menovaný dosiahol okrúhlej sumy pri víťazstve 4-0 v Anaheime z 3. decembra, druhý zasa 21. marca pri domácej porážke 4-5 po samostatných nájazdoch s Pittsburghom.
600... Hranica víťazstiev základnej časti v pozícii generálneho manažéra, na ktorú 17. novembra pri domácom triumfe nad St. Louis Blues dosiahol Ken Holland. Prvému mužovi Krídel sa tejto obdivuhodnej méty podarilo dosiahnuť v tisícom zápase vo funkcii.
700... Hranica bodov v kariére, cez ktorú sa v základnej časti prehupol Todd Bertuzzi. Podarilo sa mu na ňu dostať 4. februára pri víťazstve 6-1 v Bostone. S Bruins sa Krídla stretli i o dva dni neskôr v domácej odvete, triumfovali 4-2 a sám Bertuzzi zaznamenal v oboch súbojoch dohromady 4 presné zásahy.
1.000... Hranica zápasov základnej časti v kariére, na ktorú sa 26. marca pri víťazstve 2-1 po samostatných nájazdoch v Minnesote dostal Todd Bertuzzi. Bertuzzi sa stal 263. hráčom histórie s tisíckou zápasov na konte.
1.442... Súčet stretnutí základnej časti, počas ktorých obranca Nicklas Lidström márne čakal na svoj prvý hetrik v kariére. Trikrát rozvlniť sieť súpera sa mu podarilo po devätnástich rokoch v súťaži a po dovtedajších devätnástich zápasoch s dvoma gólmi. Historický moment prišiel pri víťazstve 5-2 nad St. Louis Blues z 15. decembra.
1 494... Celkový počet zápasov základnej časti v kariére Nicklasa Lidströma, čo je po skončení edície 10/11 opäť novšia podoba rekordu medzi Európanmi. Lidströmova výdrž je zároveň 16. najvyššia v histórii ligy.
14.444... Najnižšia návšteva na zápase Krídel v základnej časti. Nízke číslo pochádza zo 17. marca a zápasu v Columbuse, kde Detroit triumfoval pomerom 2-0. Najvyššia návšteva v sezóne inak dosiahla hodnotu 22 161 divákov (9. októbra v Chicagu). Najmenší počet divákov na domácom zápase zaznamenali Red Wings 8. decembra, kedy si duel s Nashvilleom (prehra 2-3) prišlo pozrieť iba 17 359 priaznivcov.
50.215... Súčet minút, do ktorých nastúpil vo svojej kariére gólman Chris Osgood. Ozzie nahromadil v základnej časti viac ako 42 tisíc minút a v play-off pridal 7 650 minút (siedmy najlepší výkon histórie).
1.250.000... Zmluva v amerických dolároch, na ktorej sa s klubom v lete dohodol legendárny Mike Modano. Štyridsaťročný Američan odohral pre komplikované zranenie ruky nakoniec iba 40 zápasov základnej časti.
______________________________
Anketa o najlepší zápas Red Wings v sezóne 2010/11
MARTIN UŽÁK | 31.05.2011
V poslednom článku na najbližších deväť týždňov vás čaká letná anketa, ktorá pátra po najlepšom zápase Detroit Red Wings v sezóne 2010/11.
Do hlasovania o najkrajšiu spomienku práve končiacej edície 2010/11 sa môžete zapojiť do konca júla. Stretnutiu, ktoré dostane najviac hlasov, bude po vyhodnotení venovaná osobitná pripomienka. Anketu nájdete na konci tohto článku (* hlasovanie skončilo, anketa sa viac nezobrazuje). Priebežné výsledky sa zobrazujú iba pri odoslaní hlasu.
Okrem textového priblíženia jednotlivých volieb neprehliadnite obrazovú podobu niektorých duelov, dostupnú v sekcii Videá Red Wings 2010/2011. Okrem deviatich riadnych možností máte aj príležitosť vlastnej voľby, ktorej podobu môžete predostrieť v komentároch. Toho skvelého, čo mužstvo v ročníku 2010/11 postretlo, bolo naozaj dosť, a mnoho bolo i výborných zápasov, ktoré sa do ankety nevošli.
Zapojte sa do hlasovania stredoeurópskych priaznivcov Red Wings a rozhodnite o tom, ktorý zo súbojov "Červených krídel" vyvolal najväčšie ohlasy, bol najlepší, najpamätnejší a najdojemnejší!
Daciukov hetrik Gordieho Howea... Úvodný duel novej sezóny, hraný 8. októbra v Joe Louis Arene, končí porážkou Anaheimu v pomere 4:0. Prvou hviezdou sa stáva Pavel Daciuk. Štvornásobný víťaz Lady Byng Trophy pridáva ku gólu a asistencii aj nečakanú bitku s Coreym Perrym z konca 48. minúty. Mike Modano strieľa svoj prvý gól v novom drese vo svojom prvom striedaní a z prvej strely.
Sekundy v neprospech Calgary... V stretnutí z 21. novembra vedú Flames 3:1, 4:2 a ešte niekoľko sekúnd pred koncom tretej tretiny 4:3. V posledných okamihoch súboja sa po pravom krídle preštrikuje Pavel Daciuk a jeho pas na Henrika Zetterberga končí necelé štyri sekundy pred klaksónom gólom na 4:4, aby o víťazstve domácich Red Wings rozhodla krásna kľučka Nicka Lidströma v predĺžení.
Prvý hetrik Nicklasa Lidströma... Legendárny Nicklas Lidström, ktorý počas svojej bohatej kariéry získal snáď všetko, čo sa len dalo, sa 15. decembra teší zo svojho prvého hetriku, ktorým prispieva k porážke St. Louis Blues v pomere 5:2. Lidas zaznamenáva svoj prvý trojgólový zápas po 19 rokoch a 1.442 zápasoch v NHL. Okrem troch gólov získava i asistenciu. Henrik Zetterberg štyrikrát prihráva.
400. víťazstvo Chrisa Osgooda... Náročná denverská noc sa končí víťazstvom 4:3 v predĺžení, čím sa brankár Red Wings stáva len deviatym gólmanom histórie, ktorému sa podarilo magickej hranice dosiahnuť. V zápase z 27. decembra, v ktorom je Colorado lepším mužstvom, zaznamenáva Ozzie spolu 46 zákrokov. Nicklas Lidström získava celkom štyri body. Detroit strieľa všetky svoje góly v presilových hrách.
Franzénov ottawský gólostroj... Pri víťaznej prestrelke 7:5 v Ottawe z 2. februára 2011 strieľa Johan Franzén ako tretí hokejista za posledných 15 rokov päť gólov. V roku 1996 sa podaril rovnaký kúsok Sergejovi Fiodorovovi a v roku 2007 Mariánovi Gáboríkovi. K veľkolepému predstaveniu Franzéna sa dvoma asistenciami pridávajú obrancovia Nicklas Lidström a Brian Rafalski. Trikrát prihráva Henrik Zetterberg.
Pokorenie tímu Stevea Yzermana... 17. február sa stáva výnimočným dňom v histórii Detroit Red Wings. Je to vôbec po prvýkrát, čo bývalý kapitán Steve Yzerman stojí proti klubu ako súper, pôsobiac v tíme Tampa Bay Lightning v úlohe generálneho manažéra. Detroit víťazí na Floride 6:2 a teší tisíce svojich fanúšikov v St. Pete Times Forum, v ktorom si užíva prakticky domáce prostredie.
Nashvillský zvrat do histórie... V 23. minúte zápasu v Nashville z 2. apríla prehrávajú "Červené krídla" 0:3, no gólmi Jakuba Kindla a Justina Abdelkadera sa vracajú späť do hry. Abdelkader na začiatku tretej tretiny vyrovnáva na 3:3, aby sa Red Wings tešili po tečovaní Dannyho Clearyho v predĺžení. Detroit si zabezpečuje dvadsiaty postup do play-off v rade a jedenásty ročník za sebou so 100 a viac bodmi.
Kalifornský obrat snov... Ešte na začiatku 44. minúty piateho zápasu série so San Jose z 8. mája prehrávajú Red Wings 1:3 a sú blízko vyradenia. Avšak, v priebehu necelých dvoch minút prichádzajú góly Jonathana Ericssona a Dannyho Clearyho, aby sa sezóna predĺžila po zásahu Tomasa Holmströma z 54. minúty. Brankár Jimmy Howard k obratu dopomáha 39 zákrokmi. Pavel Daciuk získava tri asistencie.
Veľkolepé povstanie, časť tretia... Šiesty zápas série so San Jose z 10. mája štartuje Detroit tlakom a radou veľkých šancí, ktoré zostávajú nevyužité. Na začiatku tretej časti hry sa z prvého gólu duelu tešia hostia, no "Červené krídla" obracajú zásahmi Henrika Zetterberga a Valtteriho Filppulu. Na 3:1 upravuje gólom do prázdnej brány Darren Helm. Detroit vyrovnáva na 3:3 v sérii.
______________________________
Vyhodnotenie ankety o najlepší zápas sezóny 2010/11
MARTIN UŽÁK | 01.08.2011
Čitatelia a návštevníci blogu Hockeytown Blog mali v uplynulých 62 dňoch možnosť zapojiť sa do hlasovania, ktoré pátralo po najlepšom zápase Detroit Red Wings v sezóne 2010/11.
Anketa bola spustená 31. mája 2011. Hlasujúci mali na výber nielen niektorú z deviatich možností, ale aj alternatívu akejkoľvek inej voľby, ktorej podobu mohli predostrieť v komentároch.
Veľkému letnému hlasovaniu je koniec, takže zrekapitulujme si všetky výsledky (* výsledky ankety v grafickej podobe sa viac nezobrazujú).
Sumár ankety predstavoval 174 odoslaných hlasov. Hlasovanie bolo výdatné najmä v prvých týždňoch, keď po prvých 21 dňoch presiahlo hodnotu 120 volieb. Vyrovnané pozície jednotlivých zápasov sa roztrhali v prvom júlovom týždni, kedy šiesty zápas série play-off so San Jose Sharks definitívne odskočil konkurentom a pre návštevníkov blogu sa so ziskom 37 hlasov stal najlepším v celej sezóne 2010/11.
Ak ste svoj hlas zaslali víťaznému zápasu, vedzte, že vaša mienka sa zhodovala aj s pohľadom samotného klubu. Duel z 10. mája 2011, ktorým "Červené krídla" opäť ušli hrobárovi z lopaty, bol pasovaný za najlepší aj na oficiálnom blogu Red Wings. Vyhlasovanie najpozoruhodnejších duelov sezóny na ňom odštartovalo po desiatich dňoch od vypadnutia z play-off a trvalo do 29. mája 2011.
Ponuka zápasov medzi poradím oficiálneho blogu a tohto blogu bola odlišná, o čo sa pričinila aj možnosť slobodnej voľby, ktorú využili dvaja čitatelia detroitredwings.blog.cz. Do ankety sa tak zapojili aj víťazné súboje na klziskách neskorších finalistov Stanley Cupu z Vancouveru a Bostonu.
YouTube: Red Wings vs Sharks 3:1 (play-off), 10.05.2011
YouTube: Obrovská príležitosť Dannyho Clearyho, 10.05.2011
YouTube: Fantastický zákrok Jimmyho Howarda, 10.05.2011
S odstupom času je jasné, že ten skvelý zážitok zo záverečného domáceho zápasu sezóny 2010/11 nemôžu nahradiť ani slová, ani zopár video návratov. Posledné víťazstvo "Červených krídel" v ročníku sa stalo veľkolepým predstavením, na ktoré sa bude ešte dlho spomínať.
Elektrizujúca atmosféra napratanej Joe Louis Areny motivovala hokejistov s okrídleným kolesom na hrudi k drvivému počiatočnému tlaku. I napriek rade obrovských šancí sa však skóre nemenilo. Spytovať svedomie si mohli najmä útočníci Drew Miller, Danny Cleary a Tomas Holmström.
Pavel Daciuk pridal k rade svojich magických kúskov aj odhlavičkovanie puku prilbou, no to všetko sa zdalo byť márne, keďže Sharks sa v úvode tretej tretiny dostali do vedenia vďaka Loganovi Coutureovi.
Red Wings predtým prehrávali 0:3 v sérii, vo štvrtom stretnutí stratili trojgólový náskok a v piatom otáčali pri dvojgólovej strate. Veľkolepého povstania sa napokon dočkali znova. Navyše, ich pozoruhodný návrat si získal nesmrteľnosť. Len po druhýkrát v histórii sa stalo, že Detroit dokázal vyrovnať sériu, v ktorej prehral úvodné tri duely. Red Wings tak napodobnili počin svojich predchodcov z finále Stanley Cupu 1945. Vo vtedajšom doháňaní tímu z Toronta "Červené krídla" neuspeli a sériu prehrali najtesnejším možným rozdielom.
Do úplného konca nebol dotiahnutý ani obrat v tohtoročnom play-off. Aj napriek vypadnutiu však platí, že Detroit Red Wings sa so sezónou 2010/11 rozlúčili so vztýčenými hlavami.
______________________________
Stane sa z Detroitu malé česko-slovenské mužstvo?
MARTIN UŽÁK | 31.08.2011
Doby, kedy sa v NHL pravidelne preháňala takmer tridsiatka hráčov zo Slovenska a často na šesťdesiat hokejistov z Čiech, sú preč. Ani jeden nám najbližší národ dnes dozaista nemá v najlepšej hokejovej lige sveta toľko zástupcov, koľko by si želal. Miestami možno dokonca natrafiť aj na mužstvá, v ktorých sa nejaký Čech alebo Slovák nájde len ojedinele. Európsky prím v súčasnosti patrí najmä Švédsku, zvyšné krajiny starého kontinentu zaznamenávajú zväčša každoročné výrazné ústupy. Počty domácich hokejistov nie sú vysoké ani v rámci celých organizácii, ktoré nezahŕňajú len kľúčovú 23-člennú aktívnu súpisku, zasahujúcu do hlavného diania NHL, ale aj mladých čakateľov so vstupnou zmluvou či naopak hokejistov, ktorí o svoj prvý zámorský kontrakt ešte len bojujú. Ak si chcel človek v týchto záznamoch o 60 až 70 klubových hokejistoch zalistovať vlani a v rámci tímu Detroit Red Wings, na spočítanie všetkých českých a slovenských hráčov, ktorí spadajú do jeho záujmov, mu bohato postačovali prsty na jednej ruke. Pri cnení za dobami minulými bolo na mieste aj spomínanie na zopár bývalých zástupcov, akými boli Dominik Hašek, Robert Lang Tomáš Kopecký či Marián Hossa. Dnešok veru nie je tým, čím býval, no rozhodne pôsobí dojmom svitania na lepšie časy. Lanský článok Našinci v organizácii Červených krídel čo-to naznačoval, a po roku a pred začiatkom novej sezóny 2011/12 možno stúpajúci trend potvrdiť znova. V Detroite sa pomaličky buduje silná základňa česko-slovenských hráčov, ktorá je pre obe stredoeurópske krajiny jednou z najväčších v celej NHL. Minimálne dočasne.
Hierarchia zo začiatku minulej sezóny 2010/11 sa priveľmi nezmenila. Na vrchole našincov opäť tróni útočník Jiří Hudler, ktorý má za sebou už viac ako 300 zápasov v NHL, no potrebuje výrazné spamätanie sa z minuloročného návratu z Ruska. Ten na ňom zanechal stopy a zasadil ho do pozície, kedy sa stal horúcim adeptom na odchod alebo výmenu. Karty sú rozdané a Hudlerova budúcnosť v tíme závisí od toho, či sa dokáže znova prezentovať tou výbornou hrou, ktorá ho zdobila v ročníku 08/09. Výrazný progres by mal čakať aj na ďalšieho českého zástupcu, zadáka Jakuba Kindla. Ten sa v poslednej sezóne stal stabilnou súčasťou hlavného kádra, keď nastúpil do 48 duelov základnej časti. V play-off však zostával sedieť iba na tribúne, čo by sa mohlo zmeniť už tento rok, kedy tréneri otvorene avizujú, že dostane oveľa viac priestoru. Nejaké to miestečko a občasná anabáza počas dlhodobej sezóny zrejme pripadne i na tretieho krajana v poradí, slovenského útočníka Tomáša Tatara. Rodák z Ilavy si vlani odkrútil svojich prvých deväť zápasov v NHL a podobne ako Kindl v nich zaznamenal svoj premiérový gól. V neposlednom rade sa stal jednou z hlavných postáv všetkých klubových nádejí a vybojoval si pozíciu hráča, po ktorom by mohli Red Wings v rámci povolávania z farmy siahať medzi prvými. O rovnaké privilégia budú chcieť usilovať aj českí mladíci Andrej Nestrašil a Petr Mrázek. Prvý menovaný forward si minuloročnými vynikajúcimi výkonmi v juniorskej QMJHL vybojoval trojročný nováčikovský kontrakt, o rok mladší gólman Mrázek sa zasa pripomenul skvelou anabázou v OHL a vstupnú zmluvu by v prípade priaznivých podmienok mohol dostať o rok.
Pätica našincov zostala rovnaká z minulého štartu ročníka, no od leta a poslednej edície draftu sa česko-slovenské rady v klube opäť výrazne rozšírili. Red Wings už tretí rok v rade siahli po českom alebo slovenskom mladíkovi a pod svoje krídla získali hneď trojicu krajanov. Technicky zdatný Slovák Tomáš Jurčo, ktorý v lanskej sezóne získal okrem iného aj prestížny Memorial Cup, sa dokonca stal ich vôbec prvou voľbou. Fyzicky disponovaný nitriansky odchovanec Marek Tvrdoň zasa padol do rany Krídel i napriek tomu, že mu posledný výborne rozbehnutý ročník v juniorskej WHL pokazilo zranenie ramena. Záverom draftu prišlo aj na tvrdého českého zadáka Richarda Nedomlela, ktorý je podľa referencií skautov nádejným defenzívnym bekom. Ak to všetko spočítame, v štruktúrach Detroit Red Wings momentálne natrafíme na osem českých alebo slovenských hráčov, nehovoriac pritom o dvoch zástupcoch mimo ľadu - skautovi Vladimírovi Havlůjovi a bývalom klubovom obrancovi Jiřím Fischerovi, ktorý má na starosti rozvoj mladých hráčov. S výnimkou zrelého Jiřího Hudlera (27 rokov) ide skutočne o mladé nádeje, ktoré by sa v prvom tíme mohli usadiť trebárs v druhej polovici tohto desaťročia Posledným štyrom menovaným našincom ešte nie je ani 20 a o svoju prvú profesionálnu zmluvu tak budú tvrdo bojovať. Red Wings sú organizáciou, ktorá dáva výchove svojich hráčov veľa trpezlivosti. Prebojovať sa do prvého tímu je tu ťažšie ako kdekoľvek inde, keďže benjamíni si musia najskôr preskákať niekoľko rokov medzi juniormi či vo farmárskej AHL. Šance sú pre všetkých rovnaké a záleží len na hráčoch samotných, ako sa s nimi popasujú. Z pozície stredoeurópskeho hokeja sa v Detroite môže jedného dňa vybudovať malý česko-slovenský tím, ktorý by bol hlavným záujmom ako českého, tak i slovenského fanúšika NHL. Zostáva nám preto veriť, že sa to jedného dňa skutočne podarí!
______________________________
Pestré leto Detroit Red Wings v skratke
MARTIN UŽÁK | 16.09.2011
Hokejové leto je niekedy označované titulom uhorkovej sezóny. Ľady arén sú rozpustené, hokejisti si užívajú dovoleniek so svojimi rodinami a veľkolepý program o stovkách zaujímavých zápasov sa na niekoľko mesiacov stáva minulosťou. Život v NHL sa však nezastavuje ani počas teplejších mesiacov a tohtoročné hokejové leto nebolo iné. Pre Detroit Red Wings sa začalo už krátko po polovici mája, kedy mužstvo opustilo boje v play-off a prizeralo sa zápoleniu zvyšných štyroch najlepších tímov. O interesantné udalosti však rozhodne nebola núdza. Pripomeňme si preto všetko významné, čo sa okolo Hockeytownu v posledných troch až štyroch mesiacoch voľna udialo. Záznamy sú radené chronologicky. V artikli sa okrem iného dočítate aj o najzaujímavejších a najpodstatnejších novinkách z období, ktoré sa viažu ešte k minulému ročníku, no význam začnú naberať až v nasledujúcej edícii. Za všetky tieto staršie správy hovorí ukončenie kariéry Briana Rafalskiho a trojročný nováčikovský kontrakt dvadsaťročného českého centra Andreja Nestrašila. Chronológia končí aktuálnou polovicou septembra, keďže od oficiálneho začiatku prípravného kempu na nový ročník 11/12 nás delia už len hodiny.
Jún 2011: Legendárny Lidas zostáva
- 13.06 - doterajší asistent trénera Paul MacLean menovaný za nového kouča Ottawy Senators
- 18.06 - útočník Jaromír Jágr odmieta ponuku Krídel a podpisuje zmluvu s Letcami z Philadelphie
- 20.06 - kapitán Nicklas Lidström predlžuje kontrakt o ďalší rok a zostáva na svoju 20. sezónu
- 23.06 - po 15 rokoch v pozícii generálneho manažéra Grand Rapids končí Bob McNamara
- 25.06 - slovenský útočník Tomáš Jurčo sa stáva prvou voľbou Red Wings v drafte 2011
- 29.06 - legendárny zadák Krídel Mark Howe je zvolený na uvedenie do Siene slávy NHL
Júl 2011: Lúčenie s velikánmi zlatej éry
- 01.07 - predĺženie zmlúv s Jonathanom Ericssonom, Drew Millerom a Patrickom Eavesom
- 02.07 - novými posilami Krídel sa stávajú skúsení zadáci Mike Commodore a Ian White
- 05.07 - kontrakt predlžuje aj obranca Logan Pyett; novou tvárou v tíme je zadák Brian Exelby
- 06.07 - posilou do ofenzívy dvadsaťsedemročný útočník Chris Conner, vlani hráč Pittsburghu
- 08.07 - klub predstavuje Jeffa Blashilla a Billa Petersa, nových asistentov trénera Babcocka
- 11.07 - gólman Joey MacDonald napokon zostáva a predlžuje kontrakt o ďalšie dva roky
- 19.07 - po 17 rokoch v NHL končí svoju aktívnu kariéru legendárny brankár Chris Osgood
- 21.07 - nové zmluvy pre gólmanov Jordana Pearcea a vracajúceho sa Ty Conklina
- 26.07 - po 20 ročníkoch v NHL uzatvára svoju kariéru legenda Krídel Kris Draper
- 27.07 - dvadsaťštyriročný center Francis Pare predlžuje kontrakt o ďalšie dva roky
August 2011: Pozoruhodnosti spoza opony
- 01.08 - legendárny obranca Chris Chelios zvolený na uvedenie do US Hockey Hall of Fame
- 01.08 - vyhodnotenie letnej ankety o najlepšom zápase Red Wings v ročníku 10/11
- 10.08 - úplný rozpis ôsmich prípravných zápasov Detroitu pred novou sezónou známy
- 11.08 - rozhlasový komentátor Ken Kal predstavuje nové tímové lietadlo, Red Bird III.
- 16.08 - farmárskym tímom Krídel v ECHL aj naďalej mužstvo Toledo Walleye
- 25.08 - pozvánku do prípravného kempu Red Wings dostáva útočník Fabian Brunnström
- 26.08 - počet fanúšikov Detroit Red Wings na Facebooku presahuje hranicu jedného milióna
- 29.08 - v Hockeytowne sa spúšťajú prvé neoficiálne tréningy hráčov Červených krídel
- 31.08 - polemizovanie nad možnosťami českých a slovenských hráčov Wings v budúcnosti
September 2011: Smutné správy z Ruska
- 01.09 - spustenie predaja lístkov na jednotlivé zápasy nadchádzajúcej základnej časti
- 01.09 - historicky prvým prezenčným partnerom organizácie sa stáva spoločnosť Amway
- 06.09 - bývalý zadák Chris Chelios uvedený do University of Wisconsin Hall of Fame
- 07.09 - pri leteckej tragédii v Rusku zomierajú Brad McCrimmon, Ruslan Salej a Stefan Liv
- 10.09 - tradičné spoločenské podujatie Hockeyfest aj o návšteve 19 hráčov Red Wings
- 13.09 - kompletný televízny program Krídel pre ročník 11/12 definitívne známy
- 14.09 - záverečné boje na turnaji nováčikov v Traverse City, kde Wings obsadzujú 7. miesto
______________________________
Nový ročník o nových výzvach
MARTIN UŽÁK | 07.10.2011
Dnešným nočným zápasom proti tímu Ottawa Senators odštartujú Detroit Red Wings novú sezónu 2011/12. Na úspešný klub, ktorý si v posledných dvoch desaťročiach vydobyl výsostné postavenie, čaká ročník o množstve otázok a odpovedí. Dvadsiatka postupov do play-off v rade a jedenásť sezón za sebou s minimálne stobodovým ziskom v základnej časti sú aj naďalej méty, ku ktorým sa v poslednom období nedokáže priblížiť žiaden súper. Krídla beztak vstupujú do fáz, ktoré tu v minulých rokoch neboli. Mužstvo sa bude snažiť prekročiť tieň neúspešnosti v druhom kole vyraďovacích bojov, i keď naďalej zostáva jediným tímom súťaže, ktorý sa v ňom predstavil v každej povýlukovej sezóne. Rovnako tak príde aj na vstupy nových či mladých hráčov a tiež aj na túžbu po ročníku bez väčšieho množstva zranení, ktoré v posledných dvoch edíciách kolektív rozhodne neobchádzali. Rada výziev a zmien - aj tak sa javí práve štartujúca sezóna 11/12 v Hockeytowne.
Najväčším zásahom do dlhodobo úspešnej organizácie je vždy ústup lídrov, ktorí by mali byť nahradení. Detroit musel po výluke každoročne stráviť nejaký ten odchod svojej legendárnej osobnosti, no v lete 2011 si prišiel na naozaj veľké rany. S kariérou v NHL sa rozlúčili veteráni Chris Osgood, Kris Draper, Brian Rafalski a Mike Modano. Najmä prví dvaja menovaní boli tými veľkými ikonami minulých liet a postavami, ktoré bude potrebné postupom času zastúpiť. Tentoraz sa však Red Wings chovali skôr zdržanlivejšie a po mnohých rokoch sa v ich súvislosti začalo hovoriť o tom, že sa v lete nijak výrazne neposilnili. Tento fakt sa pokúsi klub vyvrátiť svojimi vlastnými zdrojmi, trpezlivo vychovávanými mladými hráčmi, ktorí by mali povýšiť na nový výkonnostný level a postúpiť na vyššie a dôležitejšie pozície. Najstaršiu gardu, pamätajúcu ešte výslnie z prelomu tisícročí, zastupujú už len švédske legendy Tomas Holmström a Nicklas Lidström. I keď to znie akokoľvek zvláštne, Red Wings sa chtiac-nechtiac skutočne menia.
Krídla sa samozrejme neobmieňajú len na "povrchnej" báze priemerného veku tímu. Postupná obmena kádra selektuje popri odchodoch veteránov, vstupoch mladých hráčov a príchodoch novicov tiež hokejistov, ktorí sa musia výrazne zlepšiť. V práve štartujúcom ročníku 11/12 budú pod tlakom najmä obranca Jonathan Ericsson a forward Jiří Hudler. Nie je tajomstvom, že práve títo zástupcovia sa javia ako najhorúcejší adepti na prípadnú výmenu. Výraznejší pohyb v kádri počas rozbehnutej sezóny nemožno nikdy vyvrátiť, čo dotvrdzuje i súčasný značný priestor pod platovým stropom. 5 miliónov k dobru je tučný súčet, akým Red Wings v posledných troch rokoch nikdy nedisponovali, čo môže výrazne dopomôcť v prípade potreby doplnenia kádra pred uzávierkou prestupov, alebo tiež v prípade väčšieho využitia talentov z farmárskeho tímu v Grand Rapids. Konkurencia je našťastie stále ohromná a rozhodne sa v nej budú chcieť presadiť i hráči, ktorí budú bojovať o nové zmluvy. Okrem spomínaného Hudlera bude pod väčším drobnohľadom aj výkonnosť obrancov Niklasa Kronwalla a Brada Stuarta, ako aj útočníkov Darrena Helma, Justina Abdelkadera či Todda Bertuzziho.
V herných sférach sa Red Wings budú chcieť zamerať najmä na dobrý štart a rýchly posun na pozície zaručujúce play-off, čo im v lanskej sezóne vyšlo dokonale. Zlepšenie je potrebné v hre v početnej nevýhode, v ktorej patria Krídla len medzi priemer súťaže. Rovnakou snahou bude i zvýšenie kvality v defenzíve, ktorá by sa mala stať pevnejšou, silnejšou, tvrdšou a akousi hutnejšou. Táto vízia ešte výraznejšieho uľahčenia práce pre gólmanov je badateľná ako na niektorých letných posilách, tak aj na výberoch v poslednom drafte. Rovnako bude zaujímavé sledovať avizované roztrhanie Pavla Daciuka s Henrikom Zetterbergom, ako aj presun Valtteriho Filppulu z pozície centra na krídlo. Mužstvo čaká aplikácia miestami veľmi výrazných zmien, no do karát môže občas hrať charakter samotného programu základnej časti, ktorý je o väčších sériách zápasov hraných na domácom ľade. V neposlednom rade tiež môže ísť o poslednú sezónu, ktorú Detroit Red Wings odohrajú ako zástupcovia Západnej konferencie. Rozhodne sa teda je na čo tešiť, rozhodne je čo sledovať. Zostaňte u všetkého podstatného!
______________________________
Česko-slovenský fanklub Detroit Red Wings
MARTIN UŽÁK | 22.10.2011
Predstavenie novej masky Jimmyho Howarda, na ktorej nechýba spomienka na tragicky zosnulých hráčov Lokomotivu Jaroslavľ. Pätnásť rokov od angažovania Brendana Shanahana z Hartfordu. Oznam o menovaní Chrisa Cheliosa do pozície asistenta trénera USA na novembrovom turnaji Deutschland Cup, ale aj zmienka o nedávnom ďakovnom turné hráčov "Červených krídel".
To všetko je len zlomok správ, ktoré môžete od 12. septembra 2011 nachádzať na Facebooku, a to v rámci statusov stránky Detroit Red Wings CZ & SK. Profil, ktorý má plniť funkciu česko-slovenského fanklubu najlepšieho tímu posledných 15 rokov, nájdete na adrese facebook.com/HockeytownBlog.sk.
Česko-slovenský profil Red Wings som vytvoril s cieľom zaplátať určitú dieru, ktorú bolo v našich končinách vždy cítiť. Dlhodobo najlepšiemu klubu NHL nebola v Čechách a ani na Slovensku venovaná žiadna súdržná pozornosť, ktorá by mala podtext akéhosi fanklubu, ktorý aktívne zdieľa informácie o "Červených krídlach" v komunite českých a slovenských fanúšikov. Tento nedostatok som sa pokúsil napraviť na stále populárnejšej sociálnej sieti, ktorá sa stáva bežnou súčasťou života nás všetkých.
V súčasnosti má na Facebooku svoj český, slovenský alebo česko-slovenský profil takmer celá polovica tímov NHL. Komunita Detroit Red Wings CZ & SK sa od týchto stránok (zatiaľ) nijak výrazne neodlišuje. Hlavným zámerom fanklubu je prezentácia čohokoľvek pozitívneho, čo sa spája s "Červenými krídlami". Snahou nie je iba informovanie o dôležitých udalostiach, ale aj zdieľanie súvisiacich správ a zaujímavostí, ktoré sa na internete bežne objavovať nemusia.
Cieľom do budúcnosti je vytvoriť oddanú skupinu ľudí s rovnakými obľubami, v ktorej však nebude žiadnej tolerancie pre vulgárne nezhody a zbytočné negatíva, na aké sme zvyknutí z iných fór a stránok.
Prítomnosť takéhoto fanklubu je na mieste z dôvodu, že Detroit Red Wings sú organizáciou s potenciálnou česko-slovenskou budúcnosťou. Srdce človeka skutočne zaplesá, keď vzhliadne na výpis našincov, ktorí v štruktúrach klubu pôsobia alebo majú k tomuto pôsobeniu veľmi blízko.
Jiří Fischer, Vladimír Havlůj, Jiří Hudler, Tomáš Jurčo, Jakub Kindl, Petr Mrázek, Richard Nedomlel, Andrej Nestrašil, Tomáš Tatar a Marek Tvrdoň - to všetko sú zástupcovia s rôznymi súčasnými či (snáď) budúcimi úlohami, ktorí robia našim krajinám výborné meno.
Tak neváhajte a podporte ich tiež!
______________________________
Rušný úvod sezóny Detroit Red Wings
MARTIN UŽÁK | 14.11.2011
Detroit Red Wings majú za sebou prvých 15 zápasov novej sezóny 11/12. Pohodlný domáci program o šiestich stretnutiach v rade v Joe Louis Arene sa cez víkend definitívne skončil a mužstvo už vzhliada k práve štartujúcemu štvorzápasovému tripu na klziskách súperov, počas ktorého nalieta viac ako 7 tisíc kilometrov a nastúpi na horúcom ľade v St. Louis, San Jose, Los Angeles a Anaheime. Prechod z jednej veľkej šnúry duelov do druhej je niečím, čo červené krídla dosiaľ ešte neabsolvovali, no ak prihliadneme na ich výsledkovú listinu, s určitými sériami už skúsenosti v tomto ročníku majú. Vôbec pritom nejde o bezvýznamnú prax - úvodných 40 dní základnej časti bolo v prvom rade o veľkých výšinách a veľkých pádoch. Štatisticky pôsobia výsledky Red Wings skutočne celkom jednoducho - päť výhier v rade vystriedalo šesť porážok, aby sa následne pridali ďalšie štyri víťazstvá. Niektoré čísla vyznievajú pozitívne, na iných sa zasa odrazila nepríjemná zatrpknutosť, ktorá mužstvo v takejto enormnej šírke postihla po prvýkrát od februára 2008. Tak či onak, kolektív z Hockeytownu momentálne tkvie v závese za divíznym lídrom z Chicaga a stíha najlepšiu desiatku tímov v celej súťaži. Red Wings si možno priali byť v tomto období niekde inde, no po všetkom, čo ich v posledných týždňoch postihlo, je to predsa len veľmi dobrá vizitka.
Šesťzápasová šnúra porážok, ktorá červené krídla trápila od tretej dekády októbra až do počiatku novembra, sa podpísala pod zosadenie tímu z čelných priečok súťaže. I keď sa v prvých piatich zápasoch Detroitu podaril dokonalý štart o stopercentnom desaťbodovom zisku, na ďalšie napĺňanie misie o trvalom udržaní sa v popredí si museli zverenci trénera Mikea Babcocka počkať. Kríza, ktorá sa spustila 22. októbra po vysokej prehre 1:7 na ľade Washingtonu, zasadila mužstvo do nepríjemného kŕča o veľkých ťažkostiach so strieľaním gólov. I keď bolo prelomenie tohto neblahého defektu len otázkou času, trápenie krídel sa predsa len zapísalo aj do dejín. Tohtoroční výborne štartujúci Red Wings sa zrazu stali prvým tímom histórie NHL, ktorý na výhry v úvodných piatich dueloch sezóny dokázal nadviazať šiestimi prehrami. Počas neúspešnej šnúry nastrieľal Detroit iba chudobných 6 gólov, zatiaľ čo sám inkasoval až v 22 prípadoch. Vykúpenie na seba nechalo čakať dlhých 15 dní, no po pozviechaní sa Wings znova vrátili do víťazných koľají. V zostávajúcom štvorzápasovom programe na domácom ľade si postupne poradili s protivníkmi z Anaheimu, Denveru, Edmontonu a Dallasu, aby popritom zaznamenali mimoriadne pozitívne skóre 18:4.
Hra čísel bola počas neúspešnej šnúry nelichotivá, no Red Wings aktuálne pôsobia dojmom, že sa definitívne spamätali a ich sebadôvera sa vrátila. Nech už je doterajší priebeh sezóny o povrchnom obkolesení pádu na dno sériami víťazstiev akokoľvek tendenčný, samotný hokej krídel pôsobí konštantným dojmom, ktorý sa zväčša nestrácal ani počas streleckých nezdarov. Zápasy nie sú bohaté na góly tak, ako tomu bolo v posledných troch sezónach, no Red Wings konečne začínajú napĺňať svoju víziu o nepodvratnej defenzíve. V porovnaní s minulosťou v ich hre viac nebádať množstvá fatálnych strát puku na vlastnej polovici, ktoré by ponúkali súperovi nebezpečné brejkové situácie. Celý tím sa prezentuje poctivou obranou, aktívnym pohybom a vracaním sa hlboko do vlastného pásma, čo núti súperov pripravovať svoje kombinácie na celej dĺžke klziska. Wings skrátka viac dbajú na celoplošnú hru, sú zväčša veľmi trpezliví, pozorní a v kritických chvíľach mimoriadne opatrní. Väčší dôraz na defenzívny prejav hry sa pritom nijak výrazne neprejavuje na ich streleckej potencii (samozrejme s výnimkou kŕčovitej šnúry prehier, ktorá - ako sa zdá - bola však v prvom rade otázkou psychiky). S priemerom 35,8 pokusov na zápas je Detroit najčastejšie strieľajúcim tímom súťaže, pričom až v troch z posledných štyroch súbojov dokázal skórovať päťkrát.
Individuálne výkony hokejistov v úvodných 15 zápasoch možno hodnotiť z dvoch uhlov pohľadu. Ak sa šnúra prehier na hre niektorých hráčov nijak výrazne neprejavila, obdiv si rozhodne zasluhujú obranca Nicklas Lidström a najmä brankár Jimmy Howard. Zatiaľ čo štyridsaťjedenročný legendárny kapitán opäť nadväzuje na svoj nebývalý rýchly štart a okolie ohuruje ohromnou presnosťou a trvale vysokým štandardom, prvý gólman krídel sa pomaličky derie medzi brankársku elitu NHL a znova sa výrazne hlási o slovo v rámci udeľovania statusu najužitočnejšej súčasti tímu. Grandiózne sa prezentuje aj potentný Johan Franzén, pri ktorého akomkoľvek streleckom zápise dokázali Red Wings dosiaľ vždy zo zápasu odísť s dvoma bodmi. Znamenite sa javí aj spojenie mladíkov Justina Abdelkadera a Darrena Helma, ako aj spolupráca Jonathana Ericssona s Jakubom Kindlom v treťom obrannom páre. Zaujímavou postavou je rozhodne aj Drew Miller, ktorý pôsobí v porovnaní s minulým ročníkom ďaleko energickejšie. Naopak, ešte stále sa celkom nedarí Henrikovi Zetterbergovi či Pavlovi Daciukovi. Obaja kľúčoví muži sa v ofenzíve rozbiehajú pomalšie, no ich pomoc zadným radám je na druhú stranu vynikajúca. Trebárs sám Daciuk síce čaká na presný zásah už 10 duelov, no podľa oficiálnej stránky NHL je opäť suverénnym lídrom súťaže v počte odobratých pukov.
Keď už súčasných Detroit Red Wings obraciame z akýchkoľvek strán, záverom určite nemožno opomenúť ani fúru ich aktivít mimo ľadu, ktoré robia veľkú radosť fanúšikom a sú bez okolkov najväčšou ozdobou celého Hockeytownu. Každoročný tradičný program mimo tréningov a zápasov je vždy bohatý, no v tejto sezóne povýšili krídla svoje aktivity ešte do väčších výšok. Niet týždňa, v ktorom by sa s ich prispením nezbierali peniaze na charitatívne účely, niet týždňa, kedy by zástupcovia mužstva nenavštívili detskú nemocnicu či nepodporili ľudí, ktorí to naozaj potrebujú. I keď sa na ľade možno nedarí tak, ako by si megalomanská predstava želala, mimo neho niet najmenších pochýb o tom, že tohtoročné červené krídla v ničom nezaostávajú za svojimi predchodcami a sú maximálnou možnou mierou opradené vášňou, tradíciou, oddanosťou a profesionalitou, ktorá sa pod značkou "Detroit Red Wings" ukrýva. Fanúšikovia samotní sa svojmu milovanému klubu odplácajú prakticky rovnakou mincou, keď dokázali domácu Joe Louis Arenu vypredávať nepretržite od 19. decembra 2010, čo v súčasnosti číta sériu 38 stretnutí v rade. Krídla už stihli stráviť úspešnú šnúru víťazstiev, no taktiež sa preniesť cez nepríjemnú sériu porážok. Nech sa ale dialo čokoľvek, nikdy sa nemuseli obávať o stratu tej ohromnej podpory, ktorej sa im neustále dostáva, a na oplátku dokázali priaznivcom venovať mnoho krásnych momentov, ktoré pripomenuli, že rozbehnutá sezóna možno nie je celkom ideálna, no rozhodne je stále veľmi dobrá. Zostáva veriť, že to vydrží aj naďalej.
______________________________
Drew Miller neprestáva udivovať
MARTIN UŽÁK | 20.11.2011
Priznávam, že vyzdvihovanie hokejistu do nebies by malo mať isté hranice. Priznávam, že ak ho človek vidí len počas desiatich minút za zápas a mimo gólovej produkcie, kredit by mal byť udeľovaný s mierou.
Cez to všetko však musím priznať, že hra, ktorú predvádza útočník Drew Miller, sa mi nesmierne páči.
Tento dvadsaťsedemročný hokejista, hrávajúci s číslom 20, síce nepatrí medzi najväčšie opory Red Wings, no nič to nemení na skutočnosti, že je mimoriadne cennou súčasťou mužstva z Hockeytownu.
Rodák z mestečka Dover zostal verný svojej povesti poctivého a pracovitého forvarda aj vo včerajšom stretnutí na ľade Los Angeles Kings. "Červené krídla" zvíťazili 4:1 a v žiari reflektorov objavili rozprávkové individuálne výkony Pavla Daciuka, Niklasa Kronwalla, Jimmyho Howarda či nováčika Brendana Smitha. Prehliadaný Drew Miller si však z podielu na celkovom úspechu znova utrhol poriadny kus.
Millsie, ako sa mu v Detroite hovorí, prispel k ubráneniu piatich domácich presiloviek, neustále forčekoval a bleskurýchlo sa vracal pomáhať do obranných radov. Popri tom sa postaral aj o niekoľko lahodných ofenzívnych akcií.
Koncom štvrtej minúty poslal do súboja s gólmanom L. A. Coryho Emmertona. V 16. minúte mu chýbal len kúsok šťastia, aby stojac pri pravej tyči skóroval. Pripomenúť sa dokázal aj v tretej časti, keď spolu s Darrenom Helmom a Justinom Abdelkaderom roztočil v pásme súpera poriadny kolotoč.
V stretnutí s Kings odohral celkom 11 minút a 6 sekúnd. Na konto mu pribudol jeden strelecký pokus, no tentoraz nezaknihoval žiaden bod, žiadnu zblokovanú strelu, hit, odobratie puku či účasť na vhadzovaní. Napriek tomu znova oslnil svojou najväčšou zbraňou, a síce univerzálnosťou, ktorá sa s jeho menom rýmuje najlepšie a ktorá ho zdobí spôsobom, aký nenapodobní mnoho jeho spoluhráčov.
V zápase v Los Angeles Miller postupne nastúpil po boku deviatich útočníkov. Zo všetkých 18 hráčov Red Wings na ľade si s ním nezahrali iba Jiří Hudler a Johan Franzén. Ak človek prihliadne na fakt, že mnoho hokejistov sa po zmene pozície či spoluhráča vo formácii často dokáže vytratiť do neznáma, Millerova schopnosť plynule zapadnúť do akéhokoľvek herného modelu zasluhuje oprávnený obdiv.
Millerove pendlovanie zostavou ponúka mnoho zaujímavých situácií. Jedna taká sa objavila aj 25. októbra 2011 pri zápase v Columbuse, kedy sa Drew na chvíľu postavil do útoku k Tomasovi Holmströmovi (č. 96) a Justinovi Abdelkaderovi (8). Hneď ako sa táto trojica v polovici 47. minúty objavila na ľade, okamžite sa (možno i vám) vynorila príjemná spomienka na sezónu 2001/02, kedy v jednej formácii o rovnakých číslach dresov hrali okrem Holmströma aj legendárni Igor Larionov (8) a Luc Robitaille (20).
Nech sú herné dispozície Drewa Millera natočené akýmkoľvek smerom, aj naďalej ho neprestáva zdobiť konštantne vysoká výkonnosť, čo sú pre tvrdo bojujúcich Red Wings veľmi cenné zistenia.
V doterajšom priebehu ročníka 2011/12 Miller odohral 16 zápasov, v ktorých zaznamenal šesť bodov (2+4). V rozmenení na drobné má vykročené k najlepšej sezóne vo svojej kariére.
Miller je jednou z hlavných príčin, ktoré ťahajú Red Wings z dlhodobo priemernej hry v oslabení. Ak je práve na ľade, Detroit síce nemusí žiariť v ofenzíve či heroicky ustávať tlak súpera, no v každom prípade hrá solídne, rozvážne a šikovne. Millsie tomuto faktu napomáha najmä svojou obetavosťou.
V tímovej štatistike plusových a mínusových bodov ho aktuálne zatieni len obranca Ian White. V rámci hry v oslabení sú z útočníkov viac využívaní len Darren Helm a Patrick Eaves. Zanedbateľných nie je ani jeho deväť zblokovaných striel, ktoré z forvardov prekoná iba Johan Franzén.
Čísla Drewa Millera pôsobia výborne, no predsa len nie sú tým pravým a prvoradým aspektom, ktorý k nemu radí status jedinečného hokejistu. Millsieho najväčšou ozdobou je dozaista konštantne výborný dojem a množstvo kvalitnej čiernej roboty, ktorú v štatistikách objaviť nejde.
______________________________
Juniorský šampionát aj s výbermi Red Wings
MARTIN UŽÁK | 26.12.2011
Úvodným zápasom medzi Kanadou a Fínskom sa v mestách Calgary a Edmonton začína juniorský svetový šampionát, ktorý sa v posledných rokoch hráva v tradičnom termíne od 26. decembra do 5. januára.
Desiatka národných výberov sa v dvoch základných skupinách a vyraďovacej fáze stretne v celkom 31 súbojoch. V základnej skupine "A" si sily zmerajú Lotyšsko, Rusko, Slovensko, Švajčiarsko a Švédsko. V nabitej skupine "B" na seba okrem Fínov a Kanaďanov narazia aj výbery Česka, Dánska a USA.
Zlato z lanských majstrovstiev obhajujú Rusi, striebro Kanaďania a bronz Američania. Tieto výbery patria spolu so Švédmi a Fínmi aj medzi hlavných favoritov turnaja.
Zvučnej akcie, na ktorej môžu svoju vlasť reprezentovať hráči narodení v roku 1992 a neskôr, sa zúčastní aj pätica mladíkov draftovaná tímom Detroit Red Wings. Poďme si ich preto predstaviť.
Bäckman, Mattias (Švédsko)... Talentovaný devätnásťročný zadák bude chcieť na turnaji zúročiť skúsenosti z pôsobenia v tíme Linköpings HC, v ktorom sa stretol aj s bývalým hráčom Red Wings Markom Hartiganom. V aktuálnej sezóne odohral v najvyššej švédskej súťaži doposiaľ 26 stretnutí (priemerný ice-time 15:44) s bilanciou jedného gólu v presilovke a piatich asistencií, čím je priebežne štvrtým najproduktívnejším obrancom mužstva. "Červené krídla" draftovali Bäckmana v 5. kole draftu 2011 zo 146. pozície. Podľa hodnotení skautov sa prezentuje vynikajúcim prehľadom, opatrnosťou, pohyblivosťou a obstojnou ofenzívou. Za jeho slabiny je považovaná chýbajúca sila a veľkosť a s nimi spojená fyzická hra.
Jurčo, Tomáš (Slovensko)... O dva dni devätnásťročný rodák z Košíc by mal byť jedným z ťahúňov slovenskej reprezentácie, čomu nasvedčujú aj jeho súčasné výkony v tíme Saint John Sea Dogs (QMJHL), v ktorom sa opäť radí medzi najproduktívnejších hráčov. V aktuálnom ročníku odohral zatiaľ 30 duelov a nazbieral v nich 45 bodov. Je druhým najlepším hokejistom klubu v počte gólov (21), zásahov v presilovkách (6), plusových bodov (28) i striel na bránku súpera (125). Na šampionáte dvadsiatok sa predstaví už po druhýkrát. Vlani pomohol Slovákom k záchrane v elitnej kategórii jedným gólom v šiestich dueloch. Technicky vyspelého Jurča si Red Wings vybrali v 2. kole draftu 2011 zo svojej vôbec prvej voľby (35. celkovo).
Mrázek, Petr (Česko)... Neustále sa zlepšujúci gólman bude na turnaji najsledovanejším mladým talentom Red Wings. Rodáka z Ostravy si Detroit vybral zo 141. pozície draftu 2010 a nedávno svoju spokojnosť potvrdil podpisom nováčikovskej zmluvy. Najlepší brankár lanskej sezóny OHL pokračuje tretím rokom v tíme Ottawa 67's. V doterajšom priebehu ročníka 2011/12 má na konte 29 zápasov, v ktorých zaknihoval 16 víťazstiev. Devätnásťročný Mrázek si zahrá na svojom premiérovom šampionáte tejto kategórie, a to vďaka zrušeniu kontroverzného zákazu zo strany jeho materského klubu HC Vítkovice. O jeho niekdajšej nemožnosti nastúpiť na posledných MS sa dočítate v mojom komentári Kauza Petr Mrázek & Adam Polášek.
Pulkkinen, Teemu (Fínsko)... Forward s výbornou strelou je jediným talentom Red Wings, ktorý si ako výber Detroitu zahral aj na minuloročnom šampionáte. Rodák z mesta Vantaa oslávi v priebehu turnaja svoje dvadsiate narodeniny a rozhodne bude chcieť nadviazať na svoje lanské výkony, keď sa do štatistík produktivity zapísal v každom zápase Suomi a s deviatimi bodmi (3+6) sa stal ich najproduktívnejším hráčom. Štvrtý výber Red Wings z draftu 2010 (111. celkovo) hráva druhým rokom v základnej zostave fínskeho veľkoklubu Jokerit Helsinki, kde mu pred odchodom na turnaj patrila prvá priečka bodovania za 22 zápisov (9+13) v 32 stretnutiach. Aj vzhľadom na tieto výsledky by mal byť jednou z opôr fínskeho tímu.
Tvrdoň, Marek (Slovensko)... Krídelník vlani sužovaný zraneniami sa v aktuálnej sezóne WHL vyšvihol na druhé miesto bodovania svojich Vancouver Giants, keď v 33 zápasoch nahromadil 37 bodov za 14 gólov a 23 asistencií. Red Wings po ňom siahli na drafte 2011 z celkovej 115. pozície a na uchovanie prednostných práv ho musia najneskôr do 1. júna 2013 odmeniť kontraktom. Tvrdoň má teda dostatok priestoru na dokazovanie svojich kvalít. Fúru príležitostí by mal tento rodák z Nitry dostať aj na samotnom šampionáte. Dominuje najmä kombináciou svojej veľkosti a rýchlosti, čo ho predostiera do úlohy silového útočníka, ktorý by sa mohol výrazne presadzovať. Mal by byť jednou z kľúčových postáv slovenského výberu.
Na šampionáte sa nepredstaví obranca Alexej Marčenko (205. pozícia v drafte 2011), ktorý bol síce zaradený do úvodného kempu Ruska v Novogorsku, no neskôr zo širšej nominácie vypadol. Marčenko stihol v aktuálnom ročníku nakuknúť do tímu KHL CSKA Moskva po tom, čo sa pozviechal z vážneho zranenia kolena. Mimo hry sa však ocitol opäť a na ľad by sa mal vrátiť až v priebehu marca 2012.
Red Wings budú na turnaji reprezentovaní ešte jedným svojím zástupcom. Rovnako ako vlani, aj tentoraz bude českým asistentom trénera Jiří Fischer, ktorý v Detroite pôsobí ako riaditeľ hráčskeho rozvoja.
______________________________
MSJ: Bäckman zlatý, Mrázek najlepším brankárom
MARTIN UŽÁK | 06.01.2012
Finálovým duelom medzi reprezentačnými výbermi Švédska a Ruska (1:0 po predĺžení) sa v kanadských mestách Calgary a Edmonton skončil 36. juniorský svetový šampionát v ľadovom hokeji.
V 20 stretnutiach šampionátu boli lákadlom aj mladíci, ktorých draftovali Detroit Red Wings. Detroit mal svoje mladé nádeje v mužstvách Česka, Fínska, Slovenska a Švédska, pričom všetci ním draftovaní hokejisti nastúpili aj vo vyraďovacej časti. Niektorí sa pritom zaradili medzi najlepších hokejistov turnaja.
Poďme si výkony a výsledky talentov Red Wings zrekapitulovať:
Bäckman, Mattias (Švédsko)... Siedma voľba Red Wings na drafte 2011 (146. celkovo) sa na turnaji prezentovala zdatnou pohyblivosťou, opatrnosťou a jednoduchou hrou. Tento devätnásťročný rodák z Linköpingu odohral polovicu svojich šiestich zápasov ako siedmy bek mužstva, väčšinou však nastupoval v treťom obrannom páre Tre Kronor. Pri jeho pobyte na ľade inkasoval zlatý švédsky výber len dva góly; Bäckman (# 5) bol pritom priamym účastníkom siedmich zásahov svojho mužstva. Do štatistík sa výraznejšie zapisoval najmä v dueloch základnej skupiny "A". V sumári si na svoje konto pripísal štyri trestné minúty, 14 striel na bránu a tri asistencie, vďaka ktorým sa stal tretím najproduktívnejším bekom tímu.
Jurčo, Tomáš (Slovensko)... Najjagavejšia hviezda slovenského výberu nesklamala a svoje mužstvo dotiahla k postupu do štvrťfinále. Útočník s číslom 13, ktorého si Red Wings vybrali v druhom kole draftu 2011 z 35. pozície, ovládol bodovanie tímu vďaka gólu a siedmim asistenciám. Toto prvenstvo mu nevzalo ani vynechané stretnutie s Českom, do ktorého nenastúpil pre zranenie. Patril medzi najlepšie nahrávajúcich hokejistov šampionátu, v produktivite turnaja sa umiestnil na jedenástom mieste. Bol vyhlásený najlepším hráčom Slovenska v stretnutí s Ruskom, no najviac žiaril pri obrate proti Švajčiarsku, keď sa predviedol piatimi asistenciami. Nazbieral aj štyri plusové body, štyri trestné minúty a 16 striel.
Mrázek, Petr (Česko)... Talentovaný gólman, ktorého si Red Wings vybrali zo 141. miesta draftu 2010, sa turnaja mohol zúčastniť vďaka zrušeniu kontroverzného zákazu reprezentovať. Hneď ako si na seba obliekol dres s číslom 2, stal sa jednou z najvýraznejších postáv šampionátu, po ktorého skončení bol vyhlásený najlepším gólmanom a tiež členom All-Star tímu. Ostatných mužov v maske prekonal v tomto smere aj napriek tomu, že sa so svojím tímom neprebojoval medzi štyroch najlepších, čo sa stalo len tretíkrát v histórii (1984, 1991). Rodák z Ostravy žiaril predovšetkým v zápase s USA, keď kryl 52 striel súpera a v závere mu chýbali len centimetre na to, aby strelil gól. Mrázek zaznamenal tri víťazstvá a úspešnosť zákrokov 92,79 %.
Pulkkinen, Teemu (Fínsko)... Najčastejšie strieľajúci muž šampionátu (42 pokusov) bol podobne ako vlani jedným z najlepších hráčov svojho výberu, keď v siedmich dueloch nahromadil 10 (6+4) bodov, vďaka ktorým sa umiestnil na piatom mieste produktivity. Pulkkinen nastupoval v prvom útoku Suomi po boku bratov Mikaela a Markusa Granlundovcov, s číslom 6 na drese. Žiaril najmä v zápase proti Dánsku, keď zaznamenal päť (4+1) bodov a rekordných 13 striel. Nedarilo sa mu v súboji o tretie miesto s Kanadou, v ktorom nepremenil nariadené trestné strieľanie. Red Wings si ho vybrali zo 111. pozície draftu 2010. O rok si na MS juniorov už nezahrá, jeho štatistiky tak dosiahli hodnotu 19 (9+10) bodov v 13 dueloch.
Tvrdoň, Marek (Slovensko)... Krídelník, ktorý bol Detroitom draftovaný v roku 2011 z celkovej 115. pozície, hral počas šampionátu v druhom útoku slovenského výberu s číslom 17 na drese. V šiestich stretnutiach si na konto pripísal štyri (3+1) body. Dva jeho presné zásahy prišli v presilovke, jeden mal status víťazného gólu. Okrem štyroch mínusových bodov nazbieral aj 14 trestných minút, čím bol druhým najvylučovanejším Slovákom na turnaji. Bol však aj druhým najčastejšie strieľajúcim mužom svojho tímu, keď nahromadil 18 streleckých pokusov. Sedem zo svojich 18 striel vyslal v zápase s Lotyšskom, čo bol najlepší počin z hráčov na ľade. V mužstve sa každopádne výraznejšie nepresadil a zatienili ho iní hráči.
______________________________
Red Wings s historickým klubovým zápisom
MARTIN UŽÁK | 17.01.2012
Asi len málokto čakal, že by sa súčasným Detroit Red Wings podarilo dostať do bohatej klubovej histórie vďaka zápisu, ktorý svojho času nedosiahli ani dominantné výbery z predošlých dvoch dekád.
Súčasní hokejisti z mesta motorov však nezostali zvučnej povesti svojej organizácie nič dlžní.
Pohodlný nočný triumf 5:0 nad tímom Buffalo Sabres priniesol už pätnáste domáce víťazstvo Detroit Red Wings za sebou, vďaka čomu bol pokorený takmer 47 rokov starý klubový rekord.
Red Wings dosiahli na obdivuhodnú métu v stretnutí so súperom, ktorý prechádza historickou šnúrou tiež. Pre Buffalo Sabres však táto séria dozaista nie je takou, akú by si želali. Dnešnou nočnou porážkou v Joe Louis Arene totiž predĺžili svoju márnu snahu o zisk bodu na ľade protivníka už na deväť zápasov v rade.
O zastavení alebo pokračovaní jednej či druhej série sa pred samotným začiatkom duelu veľa polemizovalo, no všetko nakoniec zostalo po starom a oba tímy svoje série natiahli. Detroit a Buffalo si zmerali sily len v 22. vzájomnom zápase od sezóny 1995/96, pričom Sabres prehrali už devätnásty raz.
Pôvodný rekordný zápis bol v Detroite vytvorený počas ročníka 1964/65. Detroit Red Wings vtedy hrávali v legendárnej hale Olympia a 14 zápas trvajúcu víťaznú šnúru vytvorili medzi 21. januárom až 27. marcom 1965. Vo vtedajšej druhej polovici základnej časti mal Detroit vykročené k ďaleko lepším číslam, nezvládol však záverečný súboj dlhodobej sezóny z 28. marca, keď podľahol tímu Toronto Maple Leafs (0:4). V domácej neporaziteľnosti pritom pokračoval aj v troch následných stretnutiach play-off s Chicago Blackhawks.
Kontúry nového historického maxima sa začali tvoriť už 5. novembra 2011, kedy Detroit porazil Anaheim (5:0). Z predošlej a dosiaľ najväčšej hernej krízy v aktuálnej sezóne 2011/12 (šesť porážok v rade z prelomu októbra a novembra) sa dostal bravúrnym spôsobom, keď prvých 10 zápasov úspešnej série dohral s minimálne dvojgólovým náskokom. Na novom klubovom rekorde je impozantná aj skutočnosť, že Red Wings nedokázala obrať o čo i len jeden jediný bod takmer polovica tímov súťaže.
Ak by človek chcel obe veľkolepé série zrovnávať, sumár porazených súperov by bol jedným z nosných ukazovateľov. Zatiaľ čo v roku 1965 bolo počas úspešnej žatvy domácich bodov pokorených len päť kolektívov vtedajšej éry Original Six, počas série z prebiehajúcej sezóny 2011/12 bolo porazených až 13 protivníkov, pričom mužstvá Phoenix Coyotes a St. Louis Blues boli Detroitom zdolané hneď dvakrát.
Samozrejme, 14 zápasov trvajúcu šnúru spred 47 rokov nemožno vrhať do zabudnutia - v NHL sa vtedy nehrávalo predĺženie. Ak by tomu tak bolo aj dnes, Red Wings by dosiahli "len" 12 domácich výhier v rade.
15 víťazstiev na domácom ľade za sebou je piaty najlepší výkon v histórii NHL. Absolútne rekordy o hodnote 20 výhier v sérii náležia mužstvám Boston Bruins z ročníka 1929/30 a Philadelphia Flyers z ročníka 1975/76. Nad súčasným počinom Red Wings sa nachádzajú ešte dva dlhočizné počiny Bostonu. V sezóne 1970/71 Bruins vyhrali 19 domácich duelov za sebou, v edícii 1975/76 konkurovali 16 takýmito triumfami. Red Wings teda majú blízko aj k prepisovaniu čelných rekordov celej NHL.
Najbližší pokus o zveľadenie nového maxima príde počas víkendu, kedy sa Detroit postaví proti Columbusu. Ak by uspel, v pondelok 23. januára by ho čakal súboj o 17. víťazstvo v rade s tímom St. Louis Blues.
Hľadieť až na najbližšie domáce zápasy si však v Hockeytowne rozhodne nemôžu dovoliť. S chudobnými 11 víťazstvami z 24 stretnutí hraných na klziskách súperov totiž patria len medzi priemer NHL, čo veľmi výrazne kontrastuje s ich pozoruhodnou úspešnosťou na domácom ľade.
______________________________
Keď obrana je zároveň útokom
MARTIN UŽÁK | 31.01.2012
Po väčšinu aktuálnej sezóny 2011/12 sa Detroit Red Wings pohybujú medzi štyrmi poprednými tímami Západnej konferencie. Mužstvo z Hockeytownu disponuje štvrtým najlepším útokom súťaže (dosiaľ 160 strelených gólov), pričom pravidelnú produkciu zabezpečuje aj napriek tomu, že jeho najúspešnejší strelec Johan Franzén má na konte "len" 19 presných zásahov, čo stačí "iba" na 23. priečku v NHL.
Súčasní Red Wings nijak výrazne nevynikajú po individuálnej stránke, zato však dominujú vyrovnanosťou kádra, v ktorom dokáže skórovať takmer každý hokejista. Veľkou výhodou tímu je bez okolkov i pomocná ruka defenzívy, ktorá je v porovnaní s predošlými ročníkmi ešte pevnejšia a vehementnejšia. Schopnosť hrať obstojne aj smerom dopredu je u zadákov červených krídel prakticky dlhodobou samozrejmosťou. V tejto sezóne však beci Detroitu pridávajú i niečo navyše.
So sumárom gólov z hokejok obrancov vyčnievajú Red Wings na čele celej súťaže, čo sa im ku všetkému darí kontinuálne a s bezpečným náskokom. S aktuálnym súčtom 33 zásahov kraľujú zadáci Detroitu pred kolegami z Nashvillu (27), Los Angeles (26), Vancouveru (25) a Floridy (24). V celkovej produkcii o súhrne 106 bodov (33+73) im následne patrí piate miesto v lige, v závese za Ottawou (123), Vancouverom (116), Torontom (110) a Nashvilleom (109). Na chvoste oboch štatistík sa krčí tím Minnesoty (8 gólov, 57 bodov).
Schopnosť strieľať množstvo gólov zo zadných radov je v prípade dnešných červených krídel okrem iného aj ďalším dôvodom na listovanie historickými štatistikami. Ak by obrancovia mužstva pokračovali v nastolenom trende aj vo zvyšných 32 stretnutiach základnej časti, mali by šancu na prekonanie rekordného klubového zápisu. Ten pochádza zo sezóny 1980/81, kedy beci Red Wings nahromadili 59 tref do čierneho.
Podľa záznamov z databázy hockeydb.com sa o rekordnú produkciu zo začiatku 80. rokov minulého storočia postarali zadáci Reed Larson (27 gólov), Willie Huber (15), Jean Hamel (5), Jim Korn (5), John Barrett (3), Rick Vasko (3) a Perry Miller (1). Ich úhrnné čísla mohli byť pritom ešte bohatšie, ak by sa strelecky dokázali presadiť aj Tom Bladon, Greg Joly a Rick Smith, ktorí dohromady odohrali 30 zápasov bez vsieteného gólu.
Za dosiaľ nahromadenými streleckými úspechmi terajších Red Wings sa skrýva presná muška Niklasa Kronwalla (11 gólov), Nicklasa Lidströma (10), Iana Whitea (6), Brada Stuarta (4), Jonathana Ericssona (1) a Jakuba Kindla (1). Radosť zo zásahu obrancu je v mužstve vítanou vzpruhou, no v neposlednom rade tiež určitou zárukou úspechu. Ak sa totiž zadák Detroitu dokázal presadiť na domácom ľade, mužstvo dosiaľ vyhralo 13 zo 14 stretnutí, pričom v celkovom ponímaní sa mohlo tešiť v 67 % zápasov.
Výraznú šancu na prekonanie svojho historického maxima mali obrancovia červených krídel už vlani. Čísla minulej a aktuálnej sezóny sú prakticky identické. Zatiaľ čo dnes má Detroit na konte 67 bodov po 33 zásahoch zadákov, vlani o tomto čase stáli Wings na hodnotách 68 bodov a 31 gólov. Záver minulého ročníka bol s jeho dovtedajším priebehom strelecky neporovnateľne slabší, čoho by sa aktuálne mužstvo chcelo určite vyvarovať. Nikdy však nemožno zabúdať na to, že gólová produkcia je u obrany až sekundárna. Krídlam sa našťastie výrazne darí aj v tej nosnej defenzívnej činnosti - veď oproti vlaňajšku inkasovali v tomto časovom období o 31 gólov menej. Tohtoročná defenzíva Red Wings je teda oprávnene prenikavou ozdobou tímu.
______________________________
V akej forme sa vráti Alexander Radulov?
MARTIN UŽÁK | 22.03.2012
Fanúšikovia NHL sú vo vytržení. Po takmer štyroch rokoch sa do súťaže vracia ruský útočník Alexander Radulov, ktorý sa pripojí k tímu Nashville Predators, kde dokončí posledný rok svojej pôvodnej zmluvy.
Údajne najlepší hráč sveta mimo NHL prichádza za more po neúspešnom závere sezóny v ruskej KHL, v ktorej s tímom Salavat Julajev Ufa skončil už po prvom kole play-off. Dvadsaťpäťročný forward pôsobil v NHL naposledy v ročníku 2007/08; doteraz v nej odohral 145 zápasov a nazbieral 95 bodov.
Návratu niekdajšej hviezdy juniorských súťaží sa momentálne venuje veľká pozornosť, možno i preto, že sa zrodil len v priebehu niekoľkých dní. Získať možnosť angažovať hokejistu pôsobiaceho v Európe bez prechodu cez waiver listinu a pred blížiacim sa play-off, v ktorom si navyše môže zahrať, je v tomto období sezóny veľmi netradičná. Možnosť náhleho posilnenia o dosiaľ najproduktívnejšieho hráča v histórii KHL, ktorý v nej získal radu ocenení, navyše nevonia mnohým generálnym manažérom iných tímov.
O kontroverzných prieťahoch súvisiacich s návratom, do ktorého okrem KHL vstupovala aj NHLPA, však tento článok nepojednáva. Prím tu hrá skôr drobnohľad pátrajúci po možných negatívach a neúspechoch, na ktoré sa popri súčasnej eufórii akosi zabúda. Veď pri tej všetkej obrovskej pozornosti, ktorá sa ruskému ostrostrelcovi momentálne venuje, chýba aj pozastavenie sa nad možnosťou, že Radulov nebude pre Predators v tohtoročnom závere sezóny posilou, ktorá by im pomohla k úspechu v play-off.
Alexander Radulov je naozaj výnimočný hráč. Oplýva výbušnosťou, rýchlosťou a kreativitou, má za sebou nejaké individuálne i tímové úspechy a na svoj vek pomerne bohaté skúsenosti. Nemožno však zabúdať na to, že svoje súčasné renomé si vybudoval len a len v Európe a na medzinárodnej scéne.
Samozrejme, nikdy nemožno tvrdiť, že Radulov o svojich kvalitách nepresvedčí NHL v budúcnosti. O tom, či sa tak stane už počas tohtoročnej jari a v blížiacom sa play-off, však možno oprávnene pochybovať.
Mnoho odborníkov pasuje Radulova do pozície hráča, ktorý je tým posledným chýbajúcim dielom potrebným k dlhej jazde v play-off. Iné hlasy zasa hovoria, že jeho návrat za more je pre Nashville prakticky zaručeným krátkodobým víťazstvom. Predators sú s blížiacimi sa vyraďovacími bojmi skutočne pasovaní za čierneho koňa, no takmer nikdy sa pri týchto vyhláseniach neberie do úvahy fakt, že Radulov sa do kolotoča NHL zapojí doslova zo dňa na deň a po dlhoročnom pôsobení v odlišných hokejových podmienkach.
O rozpačitých návratoch do NHL sme sa v posledných rokoch mohli presvedčiť v mnohých prípadoch. A vlastne, človek si po vhodný príklad ani nemusí chodiť príliš ďaleko.
Dozaista si možno spomenúť na lanské trápenie českého útočníka Jiřího Hudlera v Detroite. Hudler sa za more vracal po roku strávenom v KHL, no i napriek dlhodobej príprave sa rozbiehal veľmi pomaly, keď vo svojich úvodných 30 zápasoch strelil jediný gól, pričom inokedy bol len zdravým náhradníkom na tribúne.
Radulovov návrat do najlepšej hokejovej ligy sveta však nutné zrovnávať aj s pozitívnejšími prípadmi.
Takými môžu byť tohtosezónny comeback v podaní Jaromíra Jágra alebo neočakávaný návrat Petra Sýkoru do New Jersey. Obaja títo veteráni hrajú vo svojich mužstvách významnú rolu po boku výborných spoluhráčov, no tiež platí, že ani im sa nevyrovnaný štart nevyhol. Jágr začal vo Philadelphii so siedmimi zápasmi v rade bez streleného gólu; Sýkora sa počas prvých dvanástich súbojov presadil iba raz.
Je pravdou, že Hudler, Jágr i Sýkora sú typologicky celkom odlišní hokejisti, navyše starší a hrajúci za zenitom svojich kariér. Všetci však pred svojím návratom do NHL absolvovali aspoň tréningový kemp a na rozbehnutie mali fúru času. Radulov prichádza za celkom iných podmienok. Do súťaže naskočí vo fáze, v ktorej sa väčšina súperov vehementne snaží o zisk bodov v rámci vylepšenia alebo boja o pozície v play-off. Hokej plný tvrdosti, pozornosti a opatrnosti - hokej úplne iný ako ten z KHL. A je toho oveľa viac.
Radulov nedostane žiaden priestor na aklimatizáciu. Rovnako nemusí dostať možnosť na opravu svojich chýb, pred ktorými si tolerantný, no spravodlivý kouč Barry Trotz nemôže dovoliť zakrývať oči.
Nashville Predators sú dlhodobo mimoriadne harmonickým mužstvom, v ktorom hrá prím súdržnosť, pevnosť, bojovnosť, kvalitná defenzíva, nasadenie, morálka a minimum produkovaných nepozorností. Žiadna z týchto herných charakteristík nikdy nebola Radulovovou silnou stránkou. Očakávať teda, že sa to všetko zmení okamžite a práve počas vrcholiaceho ročníka, je pravdepodobne prehnané.
Nemožno opomenúť ani obrovský tlak, ktorý Radulov uvalil nielen na seba, ale aj na svoj skromne vystupujúci tím. Predators predsa nikdy neboli zvyknutí na priveľkú pozornosť a nikdy priveľmi neoplývali výraznými ofenzívnymi osobnosťami. Pre Nashville je prvoradá defenzíva, v ktorej dominujú gólman Pekka Rinne a zadáci Shea Weber s Ryanom Suterom. Všetci sú pritom závislí na práci svojich spoluhráčov.
Je teda správne myslieť si, že toto všetko môže zmeniť jeden Alexander Radulov, prichádzajúci navyše z európskych podmienok, v ktorých sa hrá úplne iný hokej?
Návrat Alexandra Radulova do NHL možno vnímať mnohotvárne. Nemalo by však byť akýmsi verejným tajomstvom, že do značnej miery naň možno hľadieť aj skepticky. Príchod a snáď aj dlhodobejšie zotrvanie svojrázneho európskeho hráča je pre ligu výbornou správou, ktorá sa dobre predáva. Očakávať však, že Radulov sa okamžite stane kľúčovou osobnosťou svojho mužstva, je zrejme odvážne.
Dobrodružná cesta ruského navrátilca môže Preds pomôcť, no počas vrcholu sezóny môže aj ublížiť.
______________________________
Detroit Red Wings - hokejoví Rolling Stones
MARTIN UŽÁK | 28.03.2012
Detroit Red Wings sú často pasovaní za mužstvo, ktoré má svoj vrchol za sebou. Nie je pritom tajomstvom, že táto ironická povesť ich sprevádza už nejakú tú dekádu. Hockeytown je kritikmi pravidelne konfrontovaný najmä pre budúce následky, ktoré majú priniesť konce niekoľkých legendárnych kariér, ako aj pre vyšší vek zostávajúcich hokejistov, ktorí miesto zrelosti a energickosti pripomínajú skôr unavených veteránov. Budúcnosť nejde predpovedať, no zdanie klame. A klame už predlhých dvadsaťjeden rokov.
Red Wings odpovedajú na uštipačnosť oponentov tým najlepším spôsobom - spôsobom sebe vlastným, spôsobom, ktorému nemôže konkurovať žiaden iný tím NHL. Pred blížiacim sa záverom aktuálnej sezóny 2011/12 si Red Wings s predstihom zabezpečili postup do play-off, v ktorom nechýbali od roku 1991. Táto séria je piatou najdlhšou v histórii, no zrejme ani netreba priveľmi pripomínať, že vzhľadom na jej čiastočný povýlukový rozmer získava v terajšej širokej a vyrovnanej súťaži ešte významnejší cveng.
V posledných 21 rokoch bojuje o play-off prakticky len 15 tímov. Pozícia krídel sa neotriasla ani po výluke zo sezóny 2004/05, kedy sa konkurenti tešili zo zavedenia platového stropu a väčšej "spravodlivosti". Výsledok? Red Wings sú jedinou organizáciou, ktorá od výluky ani raz nechýbala v play-off, pričom väčšinou sa umiestnila na samom čele súťaže. A aby toho nebolo málo, v súčasnosti chýba Detroitu iba kúsok na to, aby dvanásty raz za sebou dosiahol na stobodovú hranicu a opäť zveľadil rekord NHL, ktorý sám nastolil.
Ďalekosiahle úspechy Red Wings boli a sú spojené s prítomnosťou veľkolepých postáv, ktoré v niektorých prípadoch patria k najlepším na svojich postoch v histórii NHL. Počas 21 dominantných rokov pomohla Detroitu rada neskorších členov Siene slávy. Sú nimi vlastník Mike Ilitch, bývalý generálny manažér a súčasný viceprezident Jimmy Devellano, tréner Scotty Bowman a hokejisti Paul Coffey, Viačeslav Fetisov, Larry Murphy, Igor Larionov, Brett Hull, Luc Robitaille, Steve Yzerman, Dino Ciccarelli a Mark Howe.
Súpis nezabudnuteľných postáv Wings ani zďaleka nie je konečný. Je len otázkou času, kedy do Siene slávy budú môcť vstúpiť generálny manažér Ken Holland a hokejisti Nicklas Lidström, Sergej Fiodorov, Brendan Shanahan, Chris Chelios, Dominik Hašek a Mike Modano. V budúcnosti by sa mohlo dostať aj na ďalšie osobnosti, akými sú tréner Mike Babcock a hráči Chris Osgood, Ray Whitney, Pavel Daciuk či Henrik Zetterberg. Vylúčiť nemožno ani opätovnú šancu pre Pata Verbeeka a Stevea Thomasa.
Záverom nejde opomenúť ani kariéry, ktoré zrejme nestačia na nomináciu do Siene slávy, no ktoré priniesli skutočne neoceniteľné služby. Na zozname hrdinov Hockeytownu sú i hokejisti Jimmy Carson, Bob Probert, Gerard Gallant, Keith Primeau, Ray Sheppard, Viačeslav Kozlov, Vladimir Konstantinov, Aaron Ward, Mike Vernon, Steve Duchesne alebo Brian Rafalski. Zabudnúť nemožno ani na zlatú prítomnosť bojovníkov, akými boli Kirk Maltby, Kris Draper, Darren McCarty, Martin Lapointe alebo stále aktívny Tomas Holmström.
Z dych vyrážajúceho zoznamu veľkých autorít, ktoré sa podpísali pod dve dekády radosti a slávy, poľahky vzíde odpoveď na to, prečo sú Red Wings trvalo úspešní. Väčšina týchto spomínaných osobností totiž nevenovala Detroitu len pravidelný postup do vyraďovacích bojov. Mnohé tieto postavy priniesli do Hockeytownu aj Stanley Cup a mnohé dokázali lige dominovať i v značne staršom veku. Stali sa z nich zaslúžilí umelci, ktorí napísali veľké kusisko histórie, zmenili samotnú hru a získali nesmrteľnosť.
______________________________
Anketa o najlepší zápas Red Wings v sezóne 2011/12
MARTIN UŽÁK | 22.04.2012
Po minuloročnom úspechu hlasovania o najlepší súboj Detroit Red Wings v ročníku 2010/11 sa stredoeurópski fanúšikovia "Červených krídel" môžu do podobného projektu zapojiť opäť.
Anketa o najlepší zápas v sezóne 2011/12 potrvá do konca tohto mesiaca. Stretnutiu, ktoré dostane najviac hlasov, bude po vyhodnotení venovaná osobitná pripomienka. Anketu nájdete na konci tohto článku (* hlasovanie skončilo, anketa sa viac nezobrazuje). Priebežné i konečné výsledky hlasovania budú reprodukované na Facebooku.
Rovnako ako vlani, aj tentoraz je anketa tvorená deviatimi vybranými zápasmi. K dispozícii máte aj vlastnú voľbu, ktorej podobu môžete predostrieť v komentároch.
Zapojte sa do hlasovania stredoeurópskych priaznivcov Red Wings a rozhodnite o tom, ktorý zo zápasov Detroit Red Wings v sezóne 2011/12 vyvolal najväčšie ohlasy, bol najlepší, najpamätnejší či najdojemnejší!
Detroit vs Colorado 5:2 (08.11.2011)... Pred zrakmi Gordieho a Marka Howeovcov Red Wings aj po druhýkrát v sezóne zvládajú duel so súperom z Denveru, keď sa opäť môžu spoľahnúť na dominantného Johana Franzéna. Švédsky buldog zaznamenáva hetrik, pričom dvakrát sa presadzuje v presilovej hre.
Pittsburgh vs Detroit 1:4 (13.12.2011)... Súboj finalistov Stanley Cupu z rokov 2008 a 2009 začínajú lepšie Pens. Red Wings vyrovnávajú v 36. minúte Pavlom Daciukom a o svojom triumfe rozhodujú v záverečnej časti. Víťazný gól jediného zápasu týchto súperov v sezóne strieľa Johan Franzén.
Detroit vs St. Louis 3:2 (27.12.2011)... Súboj divíznych rivalov prináša dvojgólové vedenie Blues, ktoré Red Wings mažú po góloch Nicklasa Lidströma, Pavla Daciuka a Niklasa Kronwalla. Víťazstvo je náležitou spomienkou na práve zosnulého Johnnyho Wilsona, ktorý s Detroitom štyrikrát vyhral Stanley Cup.
Chicago vs Detroit 2:3 po predĺžení (08.01.2012)... V zostave s navrátilcami Tomasom Holmströmom a Darrenom Helmom Red Wings začínajú zle a v 5. minúte prehrávajú o dva góly. Náskok Hawks mažú Valtteri Filppula a Danny Cleary; obrat je dokonaný po 188 sekundách predĺženia zásluhou Pavla Daciuka.
Detroit vs Buffalo 5:0 (16.01.2012)... Úvodných 25 minút stačí Detroitu na to, aby rozhodol o svojom 15. domácom triumfe v rade a prekonaní klubového rekordu z roku 1965. Brankár Jimmy Howard zaznamenáva 27 zákrokov, Pavel Daciuk sa vďaka trom asistenciám dostáva na métu 700 bodov.
Detroit vs St. Louis 3:1 (23.01.2012)... V priamom súboji o čelo NHL Red Wings prehrávajú po prvej časti hry 0:1, no výsledok otáčajú po zásahoch Pavla Daciuka, Johana Franzéna a Niklasa Kronwalla. Detroit víťazí na domácom ľade sedemnásty raz za sebou, čo je najdlhšia šnúra za posledných 36 rokov.
Detroit vs Dallas 3:1 (14.02.2012)... Pokusy Henrika Zetterberga, Brada Stuarta a Jiřího Hudlera končia v sieti. Detroit zaznamenáva 21. domáci triumf v rade a vytvára nový rekord NHL. Joey MacDonald prichádza o čisté konto len 33 sekúnd pred koncom, arénou sa však nesie skandovanie čísla 21.
Detroit vs Nashville 2:1 (17.02.2012)... Red Wings sa dostávajú do vedenia v 13. minúte zásluhou Johana Franzéna, na čo Predators odpovedajú gólom Nicka Spalinga v závere druhej časti hry. Necelých šesť sekúnd pred koncom riadnej hracej doby rozhoduje po nádhernej individuálnej akcii Pavel Daciuk.
Nashville vs Detroit 2:3 (13.04.2012)... Jediné víťazstvo Red Wings v play-off prichádza v druhom stretnutí série po zásahoch Iana Whitea, Coryho Emmertona a Johana Franzéna. Hlavnú zásluhu na výhre má gólman Jimmy Howard, ktorý likviduje 24 pokusov Predators. Detroitu stačí k úspechu len 17 striel.
______________________________
Výsledky ankety o najlepší zápas sezóny 2011/12
MARTIN UŽÁK | 01.05.2012
Čitatelia blogu Hockeytown Blog mali v uplynulých deviatich dňoch možnosť zapojiť sa do hlasovania, ktoré pátralo po najlepšom zápase Detroit Red Wings v sezóne 2011/12.
Anketa bola spustená po tom, čo "Červené krídla" vypadli z prvého kola play-off. Každý čitateľ, ktorý sa do ankety zapojil, mohol vybrať nanajvýš jeden zápas. Hlasovaniu je od dnešnej polnoci koniec, takže zrekapitulujme si všetky výsledky (* výsledky ankety v grafickej podobe sa viac nezobrazujú).
Anketa stredoeurópskych priaznivcov Red Wings napočítala 107 hlasov. Víťazstvo získal zápas základnej časti zo 17. februára 2012, v ktorom si Detroit poradil s tímom Nashville Predators. Tento zápas získal 31 hlasov (29 %).
Pod vtedajší triumf 2:1, ktorý bol pre Hockeytown piatym v rade a dvadsiatym druhým za sebou v domácej aréne, sa podpísal najmä Pavel Daciuk. Ruský kúzelník najskôr ležiac na ľade prispel k úvodnému gólu Johana Franzéna, aby duel rozhodol päť sekúnd pred jeho koncom po krásnej individuálnej akcii.
Víťazstvo, ktoré bolo posledným domácim triumfom Detroitu nad Nashvilleom v sezóne 2011/12, malo impozantný cveng. Red Wings zveľadili svoj historický rekord v počte domácich triumfov v rade a s 82 bodmi si upevnili vtedajšiu prvú priečku v NHL. Joey MacDonald, pôvodne až tretí brankár tímu, predviedol ďalší výborný výkon, zaznamenal piatu výhru za sebou a stal sa prvou hviezdou duelu. Špeciálny večer prežil aj Henrik Zetterberg, ktorý asistenciou na Daciukov zásah zaznamenal svoj 600. bod v NHL.
Jednogólové víťazstvo v jednom z mnohých zápasov základnej časti možno nepôsobí neobyčajne, no zdanie rozhodne klame. Ukončenie súboja smerujúceho do predĺženia v posledných sekundách hry je skôr málo vídanou záležitosťou. Red Wings zažili podobný záver vyrovnaného duelu naposledy 9. októbra 2003. Do konca úvodného zápasu sezóny 2003/04 s Los Angeles Kings zostávali necelé dve sekundy, keď po krásnej prihrávke Raya Whitneyho priviedol celú arénu do vytrženia kapitán Steve Yzerman.
Záverom je vhodné podotknúť, že víťazný súboj ankety patrí aj medzi päť najkrajších momentov sezóny v očiach rozhlasového komentátora Red Wings Kena Kala. Rozhodujúcemu úderu z posledných sekúnd hry robí spoločnosť návšteva Stevea Yzermana a jeho Tampy Bay z 30. novembra 2011, účasť Daciuka a brankára Jimmyho Howarda na All-Star Game, oznámenie o najbližšom zápase Winter Classic s Torontom, ako aj nastolenie nového historického rekordu v počte domácich výhier v rade.
YouTube: Red Wings vs Predators 2:1, 17.02.2012
______________________________
Bohatý program vo zvyšku sezóny 2011/12
MARTIN UŽÁK | 10.05.2012
Vrcholový hokej sa okrem mimoriadnych výkonov jednotlivcov vyznačuje aj značnou pozornosťou. Významný drobnohľad môže hokejistu sprevádzať počas jeho klubovej kariéry, ale aj v reprezentácii.
Táto skutočnosť dozaista platí v prípade Detroit Red Wings, najúspešnejšej organizácie posledných dvoch desaťročí, ktorá dokázala zainteresovanú verejnosť zoznámiť s mnohými dovtedy nepoznanými osobnosťami svetového hokeja. Niektorí títo hráči vyrástli priamo v štruktúrach klubu, iní v ňom strávili časť svojej kariéry, ďalší sa pôsobením v ňom odrazili k novým anabázam. Každý z nich prežil v Hockeytowne osobitú etapu svojej kariéry, no jedno majú všetci spoločné: istú dobu si cez hlavu prevliekali červeno biely dres s okrídleným kolesom na hrudi, čím si (minimálne na tomto blogu) získali nedozernú pozornosť.
Je dozaista prehnané myslieť si, že predstavitelia klubu venujú hokejistom reprezentujúcim svoju vlasť rovnako veľkú pozornosť, akej sa im dostáva priamo v najlepšej súťaži sveta. Veď moderná NHL je dnes preukázateľne háklivejšia na medzinárodné hokejové podujatia, ktoré sa jej priamo netýkajú.
Neznamená to však, že okázalá pozornosť nemôže byť do sveta rozosielaná prostredníctvom záujmu fanúšikov, ktorí sú jedným z najvýznamnejších aspektov budujúcich silnú obchodnú značku.
Nasledujúce riadky sú preto snahou o presvedčenie, že sezóna fanúšika mužstva NHL sa do istej miery nikdy nemusí skončiť "priskoro". Stačí len, ak sa pozornosť presunie na reprezentačné dresy, alebo sa prípadne zameria na postavy, ktoré klubový dres obliekali v dávnej i nedávnej minulosti.
Teraz teda o súčasných a bývalých detroitských hokejistoch, ktorí sú vo vrcholiacej sezóne 2011/12 ešte stále v plnom nasadení a bojujú o zisk nejakého veľkého úspechu.
Viac ako dve dekády nepretržitých postupov do play-off sa podpísali pod skutočnosť, že účasť zástupcov organizácie na MS je skôr obmedzená. V tohtoročnej edícii to však neplatí. Na prebiehajúcom turnaji vo Fínsku a Švédsku patria Red Wings medzi najbohatšie zastúpené značky NHL. Šampionát si v týchto dňoch užívajú Kyle Quincey (Kanada), Valtteri Filppula (Fínsko), Pavel Daciuk (Rusko), Tomáš Tatar (Slovensko), Jonathan Ericsson, Johan Franzén, Niklas Kronwall, Henrik Zetterberg (všetci Švédsko), Justin Abdelkader a Jimmy Howard (obaja USA). Nemožno však zabudnúť ani na dvoch draftovaných mladíkov, ktorí dúfajú v presadenie sa v budúcnosti. Sú nimi Calle Järnkrok (Švédsko) a Petr Mrázek (Česko).
Zo súpisu hokejistov reprezentujúcich svoju vlasť na svetovom šampionáte vyplýva, že Red Wings zásobovali národné výbery bojujúce na severe Európy takmer polovicou svojho kádra. Ešte pozoruhodnejšia je však skutočnosť, že na turnaji sa predstavujú takmer všetky kľúčové hviezdy mužstva. Takto silné zastúpenie na reprezentačnej akcii mal Detroit naposledy na olympijských hrách 2002 v Salt Lake City.
Pokiaľ si chce človek zaspomínať aj na bývalých hráčov, na MS nájde dve postavy, ktoré svojho času hrávali za Red Wings. Sú nimi slovenský útočník Tomáš Kopecký a kanadský tréner Lotyšska Ted Nolan.
Mnohopočetná participácia klubu na svetovom šampionáte je mimoriadne pútavá, čo však platí skôr pre európskeho fanúšika. Pozornosť zámorských priaznivcov obchádza svetový šampionát už dlhodobo, čomu sa však netreba priveľmi čudovať. V Kanade a USA boli, sú a vždy budú prvoradejšie práve prebiehajúce boje v play-off NHL, prípadne AHL. Zastúpenie v podobe bývalých hráčov Hockeytownu nechýba ani v nich.
V zápoleniach o Calder Cup zostávajú v hre ešte traja niekdajší hráči Red Wings. Sú nimi Derek Meech (St. John's IceCaps), Kris Newbury (Connecticut Whale) a Jason Williams (Wilkes-Barre / Scranton Penguins).
Nádej na postup do semifinále play-off NHL si udržiava Mike Knuble (Washington Capitals), pričom v konferenčnom finále sa s určitosťou predstaví Ray Whitney (Phoenix Coyotes).
Whitney pôsobil v Hockeytowne v sezóne 2003/04, kedy tu spolu s Brendanom Shanahanom a Steveom Yzermanom vytvoril podmanivú prvú útočnú formáciu. Len nedávno štyridsaťročný veterán, ktorý má v základnej časti za sebou nad 1 200 zápasov a 1 000 bodov, sa v najbližších dňoch dočká veľkej šance podčiarknuť svoju bohatú kariéru, ktorá by mu v budúcnosti mohla venovať aj vstupenku do Siene slávy.
Pri pohľade oprostenom o MS nemožno opomenúť ani troch hokejistov, ktorí sa onedlho predstavia v bojoch o postup do finále Stanley Cupu, pričom v drese Detroit Red Wings nikdy nenastúpili.
Zadáci Andy Greene (New Jersey Devils), Matt Greene a Alec Martinez (obaja Los Angeles Kings) sú v Detroite a celom štáte Michigan populárni vďaka tomu, že sa v týchto končinách narodili. Všetci si v mladosti užili mnohoraké šampionáty konané v Joe Louis Arene a všetci majú v meste mnoho fanúšikov a priateľov.
Andy Greene pochádza z Trentonu, ktorý leží len 27 kilometrov južne od Detroitu. Matt Greene vyrástol v prastarom mestečku Grand Ledge ležiacom 143 kilometrov západne od Hockeytownu. Korene Aleca Martineza zasa siahajú do mesta Rochester Hills (35 kilometrov na sever od Detroitu).
Je pravdou, že všetci menovaní hokejisti nemajú so súčasnými aktivitami samotných Detroit Red Wings veľa spoločného, keďže sezóna v Hockeytowne sa skončila pred troma týždňami. Rovnica, ktorá im venuje individuálnu pozornosť, je však jednoduchá. Ak totiž hráte hokej v máji, znamená to, že hráte o veľmi veľa. Pokiaľ ste práve hráčom tohto klubu, bol by v tom čert, keby vám bol úspech želaný len vo vlasti. No a pokiaľ ste hrávali za klub v minulosti, prianie toho najlepšieho vychádza z práce, ktorú ste pre tento klub odviedli.
Takýto pohľad na hokej nie je žiadnym pravidlom ani povinnosťou. Dokáže však náramne tešiť a vracať do čias, v ktorých si fanúšikovia s týmito jednotlivcami užívali bezprostrednú radosť.
V neposlednom rade tiež dokáže akosi predĺžiť sezónu, ktorá sa na jednej strane dávno skončila, no na strane druhej ponúka ešte množstvo významných a interesantných zápolení.
______________________________
Znamenité sezóny Jiřího Hudlera a Jonathana Ericssona
MARTIN UŽÁK | 13.05.2012
Detroit Red Wings sa rozlúčili so sezónou 2011/12 už po prvom kole play-off, no okrem tohto nezdaru, ktorý bol prvý svojho druhu od roku 2006, v nej zaznamenali aj radu úspechov. Za všetky hovorí šiesty najproduktívnejší útok základnej časti a nový historický rekord v počte domácich víťazstiev za sebou.
Pod tieto a ďalšie kolektívne triumfy sa podpísali výborné výkony niekoľkých individualít. Po väčšinu ročníka boli dominantnými postavami ako gólman Jimmy Howard, tak i zadáci Ian White s Nicklasom Lidströmom a forvardi Henrik Zetterberg, Pavel Daciuk, Johan Franzén a Valtteri Filppula. S výnimkou prvoročiaka Whitea a tiež Filppulu, ktorý prežil prelomovú sezónu, možno všetkých týchto jednotlivcov pasovať za hlavných ťahúňov posledných sezón, pod ktorých výkonmi Red Wings rastú a padajú. Aj v tomto ročníku sa pritom mohli spoľahnúť na významnú asistenciu ďalších hokejistov.
Vysoký štandard dokázali v sezóne priniesť aj Todd Bertuzzi, Tomas Holmström alebo Drew Miller. Žiaden z týchto hráčov druhej vlny ale nedokázal byť prínosný tak významne, ako útočník Jiří Hudler a obranca Jonathan Ericsson. Hudler ani Ericsson samozrejme neboli priveľmi viditeľnejší, no väčší kredit si zasluhujú za to, že okrem povýšenia svojej hry na nový výkonnostný stupeň sa dokázali výborne vyrovnať s neustálym tlakom. V tíme Red Wings totiž nenájdete hráčov, ktorí by boli nepopulárnejší.
Jiří Hudler a Jonathan Ericsson, obaja dvadsaťosemroční hokejisti, dosiaľ v NHL v žiadnom inom mužstve nehrali. V Detroite pôsobia už nejakú tú sezónu, pričom po väčšinu času musia čeliť kritike zo strany tamojších fanúšikov. Táto nepopulárnosť, ktorá sa miestami prenáša až do škatuľkovania, často plynie z kritického pohľadu na ich postavu alebo tiež z očakávaní mét, ktoré predtým síce dosiahli, no nikdy neudržali.
Z bludného kruhu o pravidelnom ohŕňaní nosov sa častejšie dostáva Jiří Hudler, rodák z Olomouca a niekdajší ohromný talent českého hokeja. Hudler sa oprostil od prehnaných očakávaní priaznivcov naposledy v sezóne 2009/10. Hockeytownu sa vtedy rozhodol otočiť chrbtom a zamieriť do KHL, ktorá mu mala poskytnúť toľko žiadanú kľúčovú rolu a ďaleko väčší čas na ľade. To všetko sa v drese moskovského Dynama aj stalo. Návrat do NHL v nasledujúcom ročníku 2010/11 bol však nočnou morou. Hudler sa mal okamžite zaradiť medzi hlavných ťahúňov Red Wings, no v prvých mesiacoch sezóny ho postretlo nebývalé trápenie, ktoré ho často odsúvalo až na lavičku náhradníkov.
Otrasenie z návratu za more netrvalo dlho a v tohtoročnej sezóne sa Jiří Hudler stal jednou z najdôležitejších súčastí tímu. V základnej časti nastrieľal 25 gólov, čo mu stačilo na vytvorenie osobného maxima a tiež získanie štatútu druhého najlepšieho strelca Red Wings. Hudler pritom nezanevieral ani v play-off, kde patril k hŕstke hokejistov, ktorí skutočne nesklamali. Kritikov umlčali aj jeho šikovné ruky, ktorými si získal pevné miesto v realizácii samostatných nájazdov. Hudler pritom opäť dokázal dominovať aj napriek tomu, že na ľade strávil v priemere len okolo 15 a pol minúty na zápas. Znova sa tak potvrdilo to, čo platí prakticky od jeho vstupu do NHL. Či sa to fanúšikom páči alebo nie, Jiří Hudler patrí v prepočte bodov na odohrané minúty medzi najefektívnejších útočníkov v lige.
Hudlera v tomto ročníku neospravedlňovali len veľmi dobré čísla, ale v konečnom dôsledku i samotné výkony. Je pravdou, že počas celej sezóny hrával v útoku s Valtteri Filppulom a Henrikom Zetterbergom, teda v útoku, ktorý sa postupne stal produktívnou formáciou číslo jeden. Kritické hlasy dokonca hovoria, že konečne prerážajúci Filppula pomohol rozbehnúť spočiatku stagnujúceho Zetterberga, aby Zetterberg neskôr pomohol Hudlerovi... a bodka. Je však skutočne objektívne tvrdiť, že Hudler v tejto formácii nikomu nepomohol a doslova sa v nej zviezol? Nuž, stačí si len spomenúť, s akou vervou, nebojácnosťou a odhodlaním sa po celý rok hrnul pred bránu súpera a do miest, kde to naozaj bolí. Bol to práve Jiří Hudler, kto z tejto trojice trávil najviac času pred brankárom súpera a unikal pred tvrdými údermi zadákov. To všetko pritom zvládal so svojou postavou o útlych 175 centimetroch a 83 kilogramoch.
S nadnesením možno tvrdiť, že malý Hudler dosiahol v tejto sezóne veľké veci. Opakom tohto spojenia sa človek prakticky dostáva ku tradičnej kritike, ktorá je adresovaná jeho švédskemu spoluhráčovi Jonathanovi Ericssonovi. Ericsson patrí so svojimi 193 centimetrami a 100 kilogramami k najrobustnejším hokejistom v mužstve. Fanúšikovia sú však často nespokojní, keď svoju postavu využíva obmedzene a na ľade pôsobí nemotorne. Ericsson je pritom dôležitejšou súčasťou mužstva, než sa na prvý pohľad zdá. V tíme plní rolu piateho až šiesteho beka, pričom najlepšie pôsobí práve v zápasoch, v ktorých dostáva viac priestoru.
Ericsson je na rozdiel od Hudlera kritizovaný trvalejšie. Zatiaľ čo Hudler dokáže striedať slabšie momenty s lepšími, Ericssonovou nevýhodou je dnes už zašlý dojem, ktorý zanechal pri svojom vstupe do NHL. Bol totiž tak dobrý, až u fanúšikov vyvolal neúmerne vysoké očakávania.
Dosiaľ najlepšiu etapu svojej kariéry zažil Ericsson v play-off 2009, v ktorom bol ešte nováčikom. Svojimi výbornými výkonmi ohúril natoľko, že si získal pevné miesto v zostave a stal sa typickým nečakaným hrdinom, ktorý v pravý čas vystúpil z radu a ukázal smer ostatným. Obranca, ktorý bol draftovaný z vôbec poslednej pozície draftu 2002 (291. miesto), sa vzal odnikiaľ a od sezóny 2009/10 zostal riadnou súčasťou mužstva. Od tohto momentu ho ale nepochopiteľne sprevádza sarkastický pseudonym "Pán bezvýznamný".
O postupe vpred niet u Jonathana Ericssona pochýb. Tento mohutný bek sa však zlepšuje pomalými krokmi, pričom všetok svoj kredit získava v rýdzo defenzívnej činnosti. V nej zastáva podobne nevďačnú úlohu, akú v rokoch 2005 až 2010 plnil jeho krajan Andreas Lilja a akú v posledných piatich sezónach zastával Brad Stuart. Je to čierna robota, ktorá je síce mimoriadne cenná, no málo viditeľná a prinášajúca i nezdary. Hokejista, ktorý by dokázal bezchybne čistiť priestor pre svojím brankárom, sa predsa ešte nenarodil. Ericsson sa však v tomto smere neustále snaží zlepšovať. V tohtoročnej sezóne si dokázal vytvoriť osobné maximum v hodnotení +/-, ktoré bolo tretie najlepšie medzi obrancami Red Wings.
Ericsson tiež povýšil s priemerom nad dve minúty na zápas medzi najdôležitejšie komponenty mužstva v hre v početnej nevýhode. Stať sa kľúčovou súčasťou hry v oslabení bol jeho hlavný predsezónny zámer, ktorému kouč Mike Babcock vyhovel najmä v tom najdôležitejšom čase roka - v play-off. Ericsson v tejto činnosti výborne zastúpil Nicklasa Lidströma a stal sa druhým najvyťažovanejším mužom nastupujúcim do oslabení. Jeho dôležitosť pre mužstvo je pritom najlepšie poznať práve vo chvíli, keď chýba. Keď si 25. februára poranil zápästie a na mesiac vypadol z hry, Red Wings prehrali 8 z 13 zápasov a v oslabení, ktoré je dlhodobo ich najväčším problémom, dosiahli len mizernú 70 %-nú úspešnosť. Keď sa však Ericsson do zostavy vrátil, Detroit neinkasoval v 33 početných nevýhodách v rade (8 zápasov, vrátane dvoch v play-off).
Jiří Hudler a Jonathan Ericsson sú typy hokejistov, u ktorých by zámorským fanúšikom Red Wings nevadil odchod alebo výmena do iného klubu. Obaja poberali v tohtoročnej sezóne nad 3 milióny USD, čo znamená, že boli nadpriemerne platenými hráčmi NHL. O výraznom zdvihnutí trhovej hodnoty možno hovoriť najmä u Jiřího Hudlera, ktorému sa 1. júla skončí zmluva a stane sa neobmedzeným voľným hráčom. Jeho odchod, ako i prípadná výmena Jonathana Ericssona (i keď nepravdepodobná, no vždy možná), by pre Red Wings boli jednoznačne negatívnymi momentmi. Obaja hráči predsa potvrdili, že stále majú čo ponúknuť, a robili tak navyše vtedy, keď sa dobré výkony ostatných hokejistov vytrácali do zabudnutia.
______________________________
Pavel Daciuk majstrom sveta, Tomáš Tatar strieborný
MARTIN UŽÁK | 21.05.2012
Trojnásobná účasť v semifinále a dva cenné kovy - to je bilancia, ktorou sa na skončenom svetovom šampionáte vo Fínsku a Švédsku prezentovali hokejisti Detroit Red Wings.
Na podujatí, ktorého kľúčovú časť si nenechal ujsť ani generálny manažér Ken Holland a kouč Mike Babcock, si zahralo až desať hráčov Red Wings, pričom mnohí z nich boli ozdobou celého turnaja.
Poďme si výsledky a výkony hráčov "Červených krídel" zrekapitulovať:
Abdelkader, Justin (USA)... Center tretieho amerického útoku odohral vynikajúci turnaj a zaradil sa medzi najlepších hokejistov nastupujúcich na vhadzovania. Abdelkader získal na buly úspešnosť 60,91 %, čo mu zabezpečilo deviatu priečku v poradí celého šampionátu. Rodák z michiganského mesta Muskegon sa vo všetkých ôsmich zápasoch USA prezentoval zodpovednou hrou. Tento dvadsaťpäťročný útočník, ktorý v Detroite dosiaľ odohral tri plné sezóny, trávil na ľade v priemere 14 minút a 21 sekúnd na zápas. Najviac bol vidieť v stretnutí s Bieloruskom, keď gólom a asistenciou pomohol k víťazstvu 5:3 a bol vyhlásený aj najlepším hráčom súboja. Abdelkader hrával s číslom 18 a celkovo pozbieral štyri (1+3) body.
Daciuk, Pavel (Rusko)... Ruský kúzelník, ktorý hneď na štarte turnaja zaujal kritikou vysokého vstupného, plnil v nezastaviteľnom výbere "Zbornej" kľúčovú defenzívnu úlohu. Daciuk hrával na pozícii centra druhého útoku a v desiatich zápasoch nazbieral sedem (3+4) bodov. Na ľade trávil takmer 17 minút na zápas, čo bola najväčšia porcia zo všetkých útočníkov Ruska, ktorí nastúpili od základnej skupiny. Daciuk bol aj kľúčovou persónou oslabení a vhadzovaní. Na buly zaznamenal úspešnosť 58,44 %, čo bolo najlepšie číslo v tíme. Rozhodujúca pozícia v ofenzíve mu nepatrila, no svoj najjagavejší zápis zaznamenal v ten najlepší čas, keď vo finálovom zápase so Slovenskom nazbieral tri body za gól a dve asistencie.
Ericsson, Jonathan (Švédsko)... Dvadsaťosemročný Ericsson začal turnaj v druhom obrannom páre Tre Kronor, no stihol absolvovať len päť a pol minúty. Súboj s Nórskom, ktorý Švédi nakoniec zvládli pomerom 3:1, nedokončil pre nešťastný zásah pukom do zadnej časti tela. Zranenie odstavilo Ericssona z hry na zvyšných šesť súbojov základnej skupiny "S" a dovolilo mu vrátiť sa až vo štvrťfinálovom stretnutí s Českom. Ericsson v tomto kľúčovom zápase odohral 17 minút a 33 sekúnd, dostal jeden menší trest a zaznamenal štyri strely. Bol to práve robustný obranca s číslom 52, kto v úvode tretej časti hry dokázal vyrovnať na 3:3 a dať druhej usporiadateľskej krajine novú šancu na boj o účasť v semifinále.
Filppula, Valtteri (Fínsko)... Filppula prežil prelomovú sezónu v NHL, čo sa odrazilo aj v jeho nasadzovaní na šampionáte. Tento dvadsaťosemročný forvard patril medzi najvyťažovanejších hráčov svojho mužstva, v ktorom mu spolu s útočníkom Minnesoty Mikkom Koivuom patrila kľúčová pozícia. Filppula bol mimoriadne využívaný aj v presilovkách a oslabeniach. V desiatich zápasoch domáceho výberu nazbieral rovnaký počet bodov za štyri góly a šesť asistencií, čím sa stal druhým najproduktívnejším mužom Suomi a jedným z troch najlepších hráčov tohto výberu. Je ale pravdou, že v kľúčových súbojoch turnaja sa príliš nepresadzoval. Žiaril pri víťazstvách 7:1 s Francúzskom (0+3), 5:2 so Švajčiarskom (2+0) a 4:1 s Kazachstanom (2+2).
Franzén, Johan (Švédsko)... Franzén nastupoval v dominantnom prvom útoku Tre Kronor po boku klubového spoluhráča Henrika Zetterberga a Louiho Erikssona z Dallasu. Táto formácia bola jednou z najlepších na turnaji. V zápasoch, v ktorých títo hokejisti nehrali pohromade, sa Švédom vôbec nedarilo. Prvým z nich bol súboj základnej skupiny s Ruskom, v ktorom sa Franzén hrubo postavil k filmovaniu Alexeja Jemelina a neskôr musel prehltnúť zlomeninu nosa po krosčeku Dmitrija Kalinina. Zranenie ho odstavilo iba na duel proti Taliansku, no vo štvrťfinálovom súboji s Českom mu dovolilo odohrať len niečo cez šesť minút. Franzén bol jednou z najvýraznejších postáv turnaja; nazbieral celkom deväť (4+5) bodov.
Howard, Jimmy (USA)... Dvadsaťosemročný Howard bol na turnaji stabilnou brankárskou jednotkou amerického výberu, nastupujúc do siedmich zápasov. Howard pauzoval iba v súboji s Kazachstanom, no hneď ako sa do zostavy vrátil, zaznamenal svoje jediné čisté konto, keď 18 zákrokmi pomohol poraziť Fínsko. USA sa so Suomi stretli aj vo štvrťfinále, v ktorom im však 28 zákrokov tohto rodáka zo Syracuse nestačilo. Gól, ktorý poslal Američanov domov, dostal len necelých deväť sekúnd pred koncom, no i napriek tomu bol vyhlásený najlepším americkým hráčom stretnutia, pričom aj jedným z troch najlepších reprezentantov krajiny na turnaji. Celkovo zaznamenal päť víťazstiev a 91,05 %-nú úspešnosť zákrokov.
Kronwall, Niklas (Švédsko)... Jeden z najvyťažovanejších bekov Švédska plnil zväčša rýdzo defenzívne úlohy. Hneď v druhom stretnutí proti Česku zaznamenal víťazný gól, no najväčšmi ho bolo vidieť v záverečných vystúpeniach Tre Kronor. V poslednom zápase základnej skupiny "S" proti Lotyšsku sa Kronwall prezentoval svojím typickým tvrdým bodyčekom, ktorým poslal k ľadu útočníka Kasparsa Saulietisa. Vo štvrťfinálovom súboji s Čechmi to bol práve on, kto si nedal pozor pred dobiedzajúcim súperom a 29 sekúnd pred koncom mu dovolil streliť rozdielový gól. Niklas si na turnaji zahral aj so svojím bratom Staffanom. Nastupoval s číslom 7 a na ľade trávil takmer 20 a pol minúty na zápas.
Quincey, Kyle (Kanada)... Dvadsaťšesťročný obranca, ktorý sa do Detroitu vrátil v priebehu aktuálnej sezóny po výmene z Tampy Bay, sa k tímu "Javorových listov" pripojil až pred ich tretím zápasom základnej skupiny "H" s výberom Francúzska. Hlavným dôvodom Quinceyho rýchleho povolania do národného mužstva bolo zranenie obrancu Marca-Édouarda Vlasica zo San Jose. Rodák z Kitcheneru zastával v tíme pozíciu šiesteho zadáka s výhradne defenzívnymi úlohami, ktoré pravidelne plnil aj pri hre v oslabení. Quincey nastupoval s číslom 22 a na ľade trávil nad 12 minút na zápas. V šiestich súbojoch zaznamenal štyri trestné minúty a tri plusové body. Ak bol na ľade pri rovnovážnom počte hráčov, Kanada inkasovala len dva góly.
Tatar, Tomáš (Slovensko)... Rodák z Ilavy nastupoval na turnaji v treťom útoku slovenského výberu s číslom 90 na drese. V desiatich zápasoch zaznamenal päť bodov za dva góly a tri asistencie, ako aj jeden plusový bod a 18 streleckých pokusov. Tatar trávil na ľade takmer 14 minút na zápas a bol vôbec prvým slovenským strelcom na šampionáte, presadzujúc sa na začiatku druhej tretiny úvodného súboja s Kanadou. Významne sa pripomenul aj v zápase so Švajčiarskom, v ktorom strelil víťazný gól. Najlepší individuálny výsledok si odniesol zo súboja s Bieloruskom. V ňom zaznamenal dve asistencie a dva plusové body. Po celý turnaj oplýval rýchlosťou a drzosťou. Strieborná medaila je najväčším úspechom jeho kariéry.
Zetterberg, Henrik (Švédsko)... Najväčšia hviezda švédskeho výberu bola aj jednou z najjagavejších osobností šampionátu. Tridsaťjedenročný Zetterberg bol od úvodného buly hlavnou postavou Tre Kronor. Silný tím, ktorému však chýbala súdržnosť, dokázal podporovať aj v defenzívnej činnosti. Zetterberg nazbieral v siedmich zápasoch 15 bodov, čo mu vynieslo tretiu priečku v tabuľke produktivity. S 12 asistenciami bol najlepším nahrávačom šampionátu. Jeho 60,96 %-ná úspešnosť na vhadzovaniach ho zaradila na ôsme miesto. Rodák z dedinky Njurunda, ktorý robil aj asistenta kapitánovi Danielovi Alfredssonovi, trávil na ľade 19 minút a 35 sekúnd na zápas. Po skončení šampionátu bol právom zvolený do All-Star tímu.
Na turnaji sa ukázali aj dvaja bývalí hokejisti Red Wings. Jednou z kľúčových postáv Slovenska bol útočník Tomáš Kopecký; pod postupovou čiarou skupiny "S" sa umiestnil kanadský kouč Lotyšska Ted Nolan.
Vidieť bolo aj talentovaných mladíkov, ktorí by si za Detroit mohli zahrať v budúcnosti.
Dvadsaťročný gólman Petr Mrázek privoňal k atmosfére svetového šampionátu v posledných minútach súboja s Nemeckom, keď v bránke českého výberu vymenil Jakuba Štěpánka, a získal tak bronzovú medailu.
Rovnako starý švédsky útočník Calle Järnkrok, taktiež výber Red Wings z draftu 2010, si v nabitom mužstve Tre Kronor zahral vo všetkých zápasoch, zaznamenajúc jednu asistenciu, ako aj výbornú úspešnosť na vhadzovaní (67,14 %), s ktorou bol druhým najlepším hokejistom šampionátu.
______________________________
Trpké porovnanie s čerstvým víťazom Stanley Cupu
MARTIN UŽÁK | 12.06.2012
Zoznam víťazov Stanley Cupu je od včera bohatší o nový klub. Los Angeles Kings úspešne zavŕšili svoju spanilú jazdu play-off a zaslúžene si vybojovali svoj historicky prvý titul.
Zatiaľ čo na Kings čakajú oslavy, ostatné kluby NHL sa môžu inšpirovať ich málo vídaným spôsobom, akým na tento úspech dosiahli. Kings sa stali prvým tímom v histórii, ktorý sa v každej sérii play-off dostal do vedenia 3:0 na zápasy. "Králi" prehrali iba štyri súboje a predviedli najdominantnejšiu jazdu za Stanley Cupom od roku 1997. Za všetko hovorí aj ich desať víťazstiev z jedenástich zápasov hraných u súperov.
Mužstvom, ktoré si z L. A. môže brať príklad, je aj Detroit. Red Wings sa s play-off rozlúčili ako prví, keď museli prehltnúť trpkú skutočnosť v podobe konfrontácie s kvalitnejším súperom z Nashvillu.
Po skončení finálovej série medzi Kings a New Jersey Devils vzniká priestor na porovnávanie s absolútnym víťazom play-off, i keď je pravdou, že rozdiely medzi Detroitom a Los Angeles sú občas mimoriadne. O ich podobe sa možno presvedčiť v predkladanom prehľade siedmich vybraných faktorov.
Nie, play-off nie je nová súťaž... Podtext play-off ako novej súťaže, v ktorej mužstvá začínajú od nuly, prešiel do podoby klišé. Skutočnosť je totiž taká, že len výnimočne sa objaví kolektív, ktorý sa výrazne zlepší. Porovnanie Detroitu a L. A. je toho dôkazom. Red Wings sa ku koncu dlhodobej edície trápili a svoje trápenie preniesli aj do vyraďovacích bojov. Kings bojovali o prvé miesto v divízii, do play-off vstupovali vo výbornej forme a tú premietli do zaslúženého víťazstva Stanley Cupu. Nech sa na postavenie mužstiev po základnej časti prihliada akokoľvek, prvoradejšie sú výkony z posledných týždňov. Kings síce postúpili až z ôsmeho miesta konferencie, no rovnako im chýbali len dve víťazstvá na to, aby postupovali z prvej priečky Pacifickej divízie. Vyradenie Red Wings teda nebolo prekvapením a Stanley Cup neskončil v rukách "outsidera".
S Európanmi alebo bez nich?... Od roku 1980 platí, že každoročne získa Stanley Cup aspoň jeden Európan. Priemer z 32 play-off (1980 až 2012) predstavuje číslo 4,62. Tejto hodnote sú nablízku aj tohtoroční šampióni z L. A., za ktorých nastúpili traja hokejisti zo starého kontinentu (Anže Kopitar, Slava Vojnov a Andrej Loktionov). Číslo 4,62 je však skresľované štyrmi víťazstvami Red Wings z rokov 1997, 1998, 2002 a 2008. Vtedajšie mužstvá Detroitu triumfovali s ôsmimi, deviatimi, deviatimi, resp. dvanástimi Európanmi, čo sú štyri najvyššie súčty v histórii NHL. I naďalej platí, že iba sedemkrát v histórii získalo Stanley Cup mužstvo, ktoré dalo príležitosť viac ako piatim hráčom z Európy. Je teda zrejmé, že mužstvo s väčším počtom európskych hokejistov má nižšiu šancu na úspech. Za Red Wings nastúpilo až desať hráčov z Európy, čo je väčšinou priveľa.
Efektivita využívania hĺbky kádra... Vysoký počet Európanov v tíme sa prejavuje aj vo využívaní hĺbky kádra. Ak sa hokejista v ťažkej konkurencii dokáže presadiť, končí v nižších formáciách, v ktorých však výraznejšie nedominuje. Šírka kádra Detroitu je ďalším klišé, ktoré má svoju odvrátenú stranu. Red Wings sa totiž nedokážu oprostiť od ostrej hranice medzi produktívnymi útočnými formáciami a formáciami, ktoré majú v popise práce bránenie a intenzívny fyzický prejav. Výsledkom tohto faktu je produktivita závislá na kreatívnych európskych hokejistoch. Ak však Detroit kreatívne hrať nemôže alebo nedokáže, zastúpenie týchto kreatívnych hráčov neprichádza. Aktuálny víťaz pohára z L. A. pôsobí presne opačne. Hra Kings stojí na agilných zámorských hokejistoch, ktorí sa svojou bojovnosťou, agresivitou a neústupčivosťou výborne hodia do play-off.
Monotónny dopad zranení... Prehrávanie pod ťažobou zranení je otrepanou témou, jej význam sa však nemení. Kings mali to šťastie, že zraneniami svojich kľúčových hráčov netrpeli. Ich výhodou bol čerstvý, zrejúci a fyzicky výborne pripravený káder. Red Wings, ktorí majú jadro hráčov pohromade viac rokov a od výluky sú najvyťažovanejším tímom ligy, si opäť museli prejsť stratami dôležitých hráčov. Niekoľkotýždňové absencie sa podpísali na Jimmym Howardovi, Pavlovi Daciukovi i Darrenovi Helmovi. Po väčšinu roka chýbal Patrick Eaves; Danny Cleary hrával pod injekciami. Kapitán Nicklas Lidström síce vynechal len 12 zápasov, no tie stačili na to, aby sa mužstvo dostalo do kŕča, z ktorého sa nespamätalo. Takýto scenár sprevádza Detroit už tretiu sezónu v rade. Káder sa dal vždy dohromady pred play-off, no ušetrené sily nikdy nevyužil.
Rastúci rozdiel v bránkovisku... Medzi Jonathanom Quickom, gólmanom L. A., a Jimmym Howardom, gólmanom Red Wings, vždy existovali veľké paralely. O dva roky mladší Quick sa v súťaži usadil v ročníku 2008/09 a od sezóny 2009/10 sa stal jednotkou Kings. V tej dobe dával o sebe vedieť aj Howard, nová jednotka Detroitu. Obaja americkí brankári majú od počiatku svojich kariér nos na víťazstvá a patria medzi opory svojich tímov. Jonathan Quick má beztak neustále navrch. Na úkor Howarda bol nominovaný na olympijské hry vo Vancouveri, má na konte viac výhier zo vzájomných stretnutí, no čo najdôležitejšie, je ďaleko úspešnejší v play-off. Zatiaľ čo Howard vyhral len 13 zo svojich doterajších 28 zápasov vyraďovacích bojov, Quick je víťazom Stanley Cupu a držiteľom Conn Smythe Trophy, ani nehovoriac o jeho nominácii na Vezina Trophy.
Nečakané esá a vrcholy kariér... Víťazi Stanley Cupu zvyknú byť obdarení vzácnym súborom nečakaných hrdinov, ktorí zažiaria v pravý čas. Slava Vojnov, Dwight King a Trevor Lewis - tí všetci sa vzali odnikiaľ a dokázali dodať nečakaný prídavok. Hokejisti ako Jonathan Quick, Drew Doughty, Anže Kopitar, Dustin Brown, Willie Mitchell, Matt Greene či Dustin Penner boli zasa súčasťami, ktoré prežili najlepšie play-off v kariére. Pokiaľ sa mužstvo s takýmto arzenálom dokáže rozbehnúť a zvládnuť náročný vstup do play-off, jeho sila sa môže ešte zvyšovať. Detroitu sa však rozbehnúť nepodarilo, čo je zapríčinené aj tým, že mu nečakaní hrdinovia a hokejisti hrajúci na vrchole kariér chýbali. Väčšina tímu je buď za zenitom, alebo na svoj vrchol ešte len čaká. Svetlou výnimkou bol Valtteri Filppula, žiaľ, len v základnej časti.
O pozornosti a tlaku na výsledky... Ak by sme pátrali po odlišnosti, ktorá nie je odvodená len z tohtoročného play-off, najväčším rozdielom medzi Red Wings a Kings je diametrálne odlišná pozornosť a s ňou spojené očakávania. Los Angeles žilo hokejom po rokoch boja s ostatnými športovými odvetviami a inými spoločenskými atrakciami. Kings si dokázali získať viac pozornosti ako miestne baseballové, futbalové i basketbalové mužstvá. Dominantné víťazstvo Stanley Cupu u mladého tímu, ktorý môže byť ešte lepší, nebolo predpovedané ani u najväčších optimistov. To v prípade Red Wings sa podobné superlatívy použiť nedajú. Ekonomika mesta kolabuje a hokej je jednou z posledných radovánok rapídne ubúdajúceho obyvateľstva. Detroit sa i naďalej môže hrdiť obchodnou značkou "Hockeytown", no tá sa viaže najmä ku končiacej zlatej ére.
______________________________
Red Wings a chronológia sezóny 2011/12
MARTIN UŽÁK | 21.06.2012
Detroit Red Wings sa začiatkom tohtoročnej jari nevyhli ponurému vypadnutiu v prvom kole play-off, no v celkovom ponímaní zažili jednu zo svojich najúspešnejších sezón v novom tisícročí.
Mužstvo z Hockeytownu dokázalo nastoliť niekoľko nových alebo zveľadiť zopár svojich predošlých rekordov NHL. Za všetky hovorí dvanásta stobodová sezóna v rade či vytvorenie nového historického maxima v počte domácich víťazstiev za sebou. Popri vážnej ekonomickej kríze panujúcej v meste pritom platilo, že Red Wings udržali svoju staručkú Joe Louis Arenu po celý rok vypredanú.
Úspechy organizácie sa nedotýkali len samotného hokeja. Rick Bowness z oddelenia pre styk s verejnosťou tvrdí, že Red Wings zažili výbornú sezónu aj mimo ľadu, keď "strávili cez tisíc hodín v komunite fanúšikov, navštívili viac ako stovku škôl a opäť rozvinuli svoj už tak bohatý charitatívny program."
Rozmanité spoločenské aktivity sú v novom tisícročí jednou z hlavných poznávacích tvárí organizácie. Medzi najväčšie ocenenia patrí viac ako 51 tisíc detí, ktoré klub dokázal od roku 2001 aktívnou formou zoznámiť s hokejom. Počas tohtoročnej základnej časti boli hokejisti Red Wings schopní navštíviť viac ako 40 tisíc detí. Hráči sa realizovali aj v mnohorakých charitatívnych a promočných činnostiach, keď na pomoc určenú druhým vyzbierali nad dva milióny USD. Aj tieto aktivity "Červených krídel" prispeli k možnosti zorganizovať najbližší zápas Winter Classic, z ktorého má byť najväčšia akcia svojho druhu v histórii.
Úspechy pozbierané na ľade i mimo neho sa v tomto definitívne skončenom ročníku počítali na desiatky, ktoré naozaj stoja za pripomínanie. A práve tie najhlavnejšie z nich nájdete v predkladanej chronológii, ktorá mapuje ročník 2011/12 v jeho plnej šírke, tzn. v období od 23. júna 2011 do 20. júna 2012.
Jún 2011: V znamení prívetivého draftu
- 25.06. - slovenský útočník Tomáš Jurčo prvou voľbou Red Wings v drafte 2011
- 25.06. - medzi ďalšími voľbami na drafte aj našinci Marek Tvrdoň a Richard Nedomlel
- 29.06. - štyridsiate narodeniny bývalého hokejistu Red Wings Mikea Sillingera
- 29.06. - legendárny zadák Mark Howe zvolený na uvedenie do Siene slávy
Júl 2011: Lúčenie s velikánmi zlatej éry
- 01.07. - nové kontrakty pre Jonathana Ericssona, Drewa Millera a Patricka Eavesa
- 02.07. - čerstvými posilami klubu skúsení zadáci Mike Commodore a Ian White
- 05.07. - predĺženie kontraktu pre Logana Pyetta; novou posilou zadák Brian Exelby
- 06.07. - dvadsaťsedemročný útočník Chris Conner prvou novou tvárou ofenzívy
- 08.07. - Jeff Blashill a Bill Peters novými asistentmi trénera Mikea Babcocka
- 11.07. - nový dvojročný kontrakt pre náhradného gólmana Joeyho MacDonalda
- 19.07. - po sedemnástich rokoch v NHL končí svoju kariéru brankár Chris Osgood
- 21.07. - nové zmluvy pre gólmanov Jordana Pearcea a vracajúceho sa Ty Conklina
- 26.07. - po dvadsiatich sezónach v NHL uzatvára svoju kariéru útočník Kris Draper
- 27.07. - nová dvojročná zmluva pre dvadsaťštyriročného útočníka Francisa Pareho
August 2011: Zaujímavosti spoza opony
- 01.08. - vyhodnotenie ankety o najlepší zápas Detroit Red Wings v ročníku 2010/11
- 01.08. - legendárny Chris Chelios zvolený na uvedenie do US Hockey Hall of Fame
- 16.08. - farmárskym tímom klubu v ECHL aj naďalej mužstvo Toledo Walleye
- 25.08. - pozvánka do prípravného kempu pre švédskeho útočníka Fabiana Brunnströma
- 26.08. - počet fanúšikov Red Wings na Facebooku presahuje hranicu jedného milióna
- 29.08. - prvé neoficiálne tréningy hráčov z Hockeytownu na ľade Joe Louis Areny
September 2011: Smutné správy z Ruska
- 01.09. - spoločnosť Amway historicky prvým prezenčným partnerom organizácie
- 06.09. - bývalý zadák Chris Chelios uvedený do University of Wisconsin Hall of Fame
- 07.09. - pri tragédii v Rusku zomierajú aj Brad McCrimmon, Ruslan Salej a Stefan Liv
- 10.09. - tradičné spoločenské podujatie "Hockeyfest" aj o návšteve devätnástich hráčov
- 12.09. - vznik česko-slovenského fanklubu Red Wings na sociálnej sieti Facebook
- 14.09. - siedme miesto pre nádeje Red Wings na turnaji nováčikov v Traverse City
- 17.09. - prvý z dvoch dní služieb verejnosti pod názvom "Hockeytown Thanks Tour"
- 18.09. - smrť verného fanúšika a priateľa hokejistov Red Wings, Earla Cooka
- 26.09. - tréner Mike Babcock odovzdáva rodine Earla Cooka cenu Ace Bailey Award
Október 2011: Rázna facka po výbornom štarte
- 03.10. - jednoročná zmluva pre švédskeho útočníka Fabiana Brunnströma
- 07.10. - súčasťou prvého zápasu sezóny aj predaj náramkov pre Lokomotiv Jaroslavľ
- 19.10. - trojročný nováčikovský kontrakt pre českého brankára Petra Mrázeka
- 21.10. - osemsté stretnutie obrancu Brada Stuarta v základnej časti v kariére
- 21.10. - aj piaty zápas sezóny 2011/12 zvládnutý so stopercentnou úspešnosťou
- 21.10. - takmer sedemnásť tisíc USD vyzbieraných na boj proti rakovine prsníka
- 22.10. - tisícpäťstý zápas kapitána Nicklasa Lidströma v základnej časti v kariére
- 23.10. - brankár Jimmy Howard a jeho manželka Rachel rodičmi Jamesa Howarda IV.
- 27.10. - Detroit Red Wings držiteľmi prestížneho ocenenia Chris Greicius Award 2011
- 31.10. - nová sedemročná zmluva pre švédskeho obrancu Niklasa Kronwalla
November 2011: Rozmach domácej neporaziteľnosti
- 05.11. - ukončenie najhoršej fazóny ročníka o šiestich prehrách so ziskom jediného bodu
- 07.11. - päťročné predĺženie spolupráce s partnerskou spoločnosťou Coca-Cola
- 08.11. - Johan Franzén autorom jediného hetriku v tíme Red Wings v sezóne
- 09.11. - dvanásty ročník populárneho komunitného podujatia "Toast of Hockeytown"
- 14.11. - legendárne postavy Mark Howe a Mickey Redmond uvedené do Siene slávy
- 23.11. - legendy Mark Howe a Mickey Redmond honorované v Joe Louis Arene
- 23.11. - 115. gól Tomasa Holmströma v presilovke piatym najlepším výkonom histórie klubu
December 2011: Najofenzívnejšie obdobie ročníka
- 04.12. - osemdesiate narodeniny legendárneho útočníka Alexa Delvecchia
- 10.12. - prvý zápas so súperom zvaným Winnipeg Jets po viac ako pätnástich rokoch
- 12.12. - legendárny zadák Chris Chelios uvedený do US Hockey Hall of Fame
- 17.12. - polemizovanie nad novým formátom NHL z pohľadu Detroit Red Wings
- 17.12. - do Joe Louis Areny prichádza dvadsaťpäťmiliónty fanúšik od roku 1982
- 17.12. - osem gólov v sieti neskoršieho víťaza Stanley Cupu z Los Angeles
- 26.12. - začiatok juniorského šampionátu aj s piatimi mladými nádejami Red Wings
- 27.12. - smrť miestneho štvornásobného víťaza Stanley Cupu Johnnyho Wilsona
- 27.12. - Nicklas Lidström už v prvej päťdesiatke historického bodovania NHL
Január 2012: Najúspešnejší mesiac sezóny
- 04.01. - švédsky nováčik Gustav Nyquist nominovaný do All Star Game AHL
- 05.01. - mimoriadne úspechy mladých nádejí Red Wings na juniorskom šampionáte
- 07.01. - prvý z dvoch zápasov na klziskách súperov v spoločnosti otcov hokejistov
- 07.01. - štyristý zápas základnej časti v kariére útočníka Valtteriho Filppulu
- 12.01. - brankár Jimmy Howard a útočník Pavel Daciuk nominovaní do All Star Game
- 12.01. - Nicklas Lidström druhým najčastejšie hrajúcim hráčom Red Wings v histórii
- 12.01. - štyristé víťazstvo hlavného trénera Mikea Babcocka v základnej časti
- 12.01. - sté víťazstvo základnej časti v kariére brankára Jimmyho Howarda
- 16.01. - sedemstý bod základnej časti v kariére útočníka Pavla Daciuka
- 16.01. - nastolený nový klubový rekord v počte domácich víťazstiev za sebou
- 25.01. - kapitán Nicklas Lidström ďalšou voľbou pri natáčaní obľúbeného seriálu "NHL 36"
- 29.01. - brankár Jimmy Howard a útočník Pavel Daciuk na All-Star Game v Ottawe
- 31.01. - tribunál venovaný tragicky zosnulému Bradovi McCrimmonovi v Calgary
Február 2012: Ako sa píše história NHL
- 04.02. - tristý gól v kariére základnej časti útočníka Todda Bertuzziho
- 06.02. - osemstý zápas základnej časti v kariére útočníka Dannyho Clearyho
- 06.02. - dvadsiaty gól v sezóne v podaní švédskeho útočníka Johana Franzéna
- 09.02. - oznámenie o najbližšom zápase Winter Classic medzi Detroitom a Torontom
- 10.02. - tisíci zápas v NHL i drese Detroit Red Wings v podaní Tomasa Holmströma
- 14.02. - nastolený nový historický rekord NHL v počte domácich víťazstiev za sebou
- 17.02. - šesťstý bod základnej časti v kariére útočníka Henrika Zetterberga
- 18.02. - Red Wings na otvorenom tréningu pod holým nebom v parku Clark Park
- 19.02. - zveľadenie vlastného rekordu NHL v počte domácich výhier v rade na číslo 23
- 21.02. - novou posilou Detroit Red Wings ich staronový obranca Kyle Quincey
- 23.02. - nová dvojročná zmluva pre tridsaťsedemročného útočníka Todda Bertuzziho
- 25.02. - dvadsiaty gól v sezóne v podaní českého útočníka Jiřího Hudlera
- 27.02. - skúsený zadák Mike Commodore vymenený do tímu Tampa Bay Lightning
Marec 2012: Postupný pád z čela tabuľky
- 02.03. - dvadsiaty gól v sezóne v podaní fínskeho útočníka Valtteriho Filppulu
- 02.03. - premiérový gól v kariére NHL pre dvadsaťtriročného zadáka Brendana Smitha
- 07.03. - predĺženie spolupráce s farmárskym tímom Grand Rapids Griffins do roku 2017
- 09.03. - Jan Muršak a útočník L. A. Anže Kopitar prvými slovinskými súpermi v histórii NHL
- 21.03. - Ty Conklin a Jordan Pearce prvou brankárskou dvojicou NHL zo štátu Aljaška
- 24.03. - dvadsiaty gól v sezóne v podaní švédskeho útočníka Henrika Zetterberga
- 25.03. - nováčikovské kontrakty pre obrancov Xaviera Ouelleta a Ryana Sproula
- 25.03. - veterán Tomas Holmström nominovaný klubom na Bill Masterton Trophy
- 26.03. - premiérový gól v kariére NHL pre švédskeho útočníka Gustava Nyquista
- 26.03. - zabezpečenie dominantného dvadsiateho prvého postupu do play-off za sebou
Apríl 2012: Krátkych desať dní v play-off
- 04.04. - švédsky útočník Gustav Nyquist nominovaný do All-Star tímu nováčikov AHL
- 04.04. - zveľadenie vlastného rekordu NHL v podobe dvanástej stobodovej sezóny v rade
- 05.04. - trojročný nováčikovský kontrakt pre dvadsaťročného útočníka Rileyho Sheahana
- 07.04. - domáca Joe Louis Arena vypredaná aj v poslednom zápase základnej časti
- 13.04. - prvý gól v kariére play-off pre dvadsaťtriročného útočníka Coryho Emmertona
- 13.04. - jediné víťazstvo Detroit Red Wings vo vyraďovacích bojoch sezóny 2011/12
- 20.04. - vypadnutie z play-off po prehre 1:4 v sérii s tímom Nashville Predators
- 23.04. - ruský útočník Pavel Daciuk opäť nominovaný NHL na Selke Trophy
- 24.04. - v Joe Louis Arene je na programe nepopulárny "Clean-out Day"
Máj 2012: V znamení odchodu Nicklasa Lidströma
- 01.05. - vyhodnotenie ankety o najlepší zápas Detroit Red Wings v sezóne 2011/12
- 04.05. - začiatok svetového šampionátu aj s deviatimi hokejistami Red Wings
- 07.05. - Kyle Quincey desiatym zástupcom Red Wings na svetovom šampionáte
- 20.05. - Pavel Daciuk majstrom sveta; cenné kovy i pre Tomáša Tatara a Petra Mrázeka
- 25.05. - pohrávanie s možnosťou ďalšieho návratu brankára Dominika Hašeka
- 25.05. - legendárny Scotty Bowman ocenený najvyšším civilným vyznamenaním Kanady
- 29.05. - trojročný nováčikovský kontrakt pre fínskeho útočníka Teemu Pulkkinena
- 30.05. - trojročný nováčikovský kontrakt pre švédskeho útočníka Calleho Järnkroka
- 31.05. - po dvadsiatich rokoch v NHL uzatvára svoju kariéru legendárny Nicklas Lidström
Jún 2012: Zverejnenie programu Winter Classic
- 05.06. - zverejnenie bohatého sedemnásťdňového programu pred Winter Classic
- 05.06. - tragická smrť dvadsaťtriročného obrancu Bryana Rufenacha vo Švajčiarsku
- 06.06. - Cory Emmerton vyhlásený najlepším nováčikom Red Wings v sezóne 2011/12
- 10.06. - výmena obrancu Brada Stuarta do San Jose za útočníka Andrewa Murraya
- 13.06. - Pittsburgh, Chicago, Washington a Toronto súpermi v príprave na ročník 2012/13
- 18.06. - doterajší kouč farmárskych Griffins Kurt Fraser asistentom trénera v Dallase
- 18.06. - trojročná zmluva pre obrancu Brada Stuarta v tíme San Jose Sharks
- 19.06. - nový štvorročný kontrakt pre kanadského útočníka Darrena Helma
- 20.06. - ruský forward Pavel Daciuk tretí v hlasovaní o Selke Trophy
______________________________
Tomáš Tatar zanechal v extralige výborný dojem
MARTIN UŽÁK | 08.10.2012
Anabáza Tomáša Tatara v slovenskej extralige je od včerajšieho večera minulosťou. Útočník Grand Rapids sa vracia späť do Spojených štátov, kde absolvuje svoju štvrtú sezónu v AHL. Tá odštartuje v piatok 12. októbra, kedy sa Griffins predstavia v domovskej Van Andel Arene proti divíznemu rivalovi z Milwaukee.
Tatar mohol vymeniť predsezónne obdobie v Grand Rapids za účinkovanie na Slovensku vďaka benevolentnosti klubového vedenia, ktoré usúdilo, že niekoľko súťažných zápasov z prelomu septembra a októbra môže byť pre tohto mladíka vhodnejších ako čakanie na štart oficiálneho tréningového kempu.
Dnes možno konštatovať, že Tomáš Tatar svoju enormnú chuť do hokeja obhájil. Najvyššiu slovenskú súťaž, v ktorej je talentovaných benjamínov ako šafranu, opúšťa z pozície trinásteho najproduktívnejšieho hokejistu a s vedomím, že pre nabudeného nováčika z Piešťan urobil všetko, čo bolo v jeho silách.
Rodák z Ilavy sa k piešťanským "Havranom" pripojil hneď po prílete na Slovensko (21.9.), aby nechýbal v historicky prvom domácom stretnutí Piešťan v extralige. Zápas so Skalicou, ktorý navštívil aj prezident Ivan Gašparovič a reprezentačný kouč Vladimír Vůjtek, ŠHK 37 zvládli po jednoznačnom výsledku 8:2.
Tatar sa zaplnenému hľadisku útlej EASTON arény predviedol už po 21 sekundách svojho úvodného súboja, keď na seba naviazal dvoch hokejistov súpera a pripravil gólovú pozíciu pre zadáka Tomáša Brňáka. V 33. minúte sa presadil aj sám, keď šikovnou bekhendovou strelou zaznamenal víťazný gól.
Získať si obdiv priaznivcov nebol pre strieborného medailistu z posledného svetového šampionátu žiadny problém. Tatarov úspešný návrat do vlasti pritom nezostal bez pochvaly ani u vedenia klubu.
"Od prvej sekundy a bez tréningu s mužstvom zapadol do zostavy, akoby tam patril oddávna, so snahou pobiť sa za piešťanské farby," uviedol na oficiálnom webe "Havranov" manažér Jaroslav Laifer.
Dvadsaťjedenročný útočník Griffins dokázal byť produktívny aj v nasledujúcich stretnutiach. Postupne bodoval 23.9. v Košiciach, 25.9. v súboji so Zvolenom a 28.9. v Poprade. Po zápase s Košicami, ktorý sa pre ŠHK 37 skončil prehrou 5:9, sa stretol aj s Tomášom Jurčom, novým spoluhráčom v Grand Rapids.
Mladík hrajúci v neprehliadnuteľných červených rukaviciach zaznamenal prvý súboj bez bodového zápisu až vo svojom piatom predstavení v extralige, a to 30. septembra pri triumfe 2:0 v Žiline.
Tatarove vystúpenie v meste pod Dubňom odštartovalo v 11. minúte, kedy si vypýtal vylúčenie. V čase 14:40 si menší trest odsedel aj on sám, čo ho po zvyšok úvodnej časti hry rozhodilo. Po prvej tretine, ktorá preň nebola najlepšia, zostal niekoľko minút sedieť na lavičke ŠHK, aby sa po prestávke vrátil ako vymenený.
60. výber Red Wings z draftu 2009 začal druhú tretinu žilinského stretnutia prípravou veľkej šance pre obrancu Richarda Filipa, ktorého však bravúrne vychytal domáci gólman Marek Laco. Tatar sa nebál vziať na seba zodpovednosť a výborne prihrával. Žiaden iný hráč si nedovolil toľko kľučiek, ako on.
V tretej časti zápasu v Žiline sa Tatar začal stavať aj na buly. V 45. a 60. minúte pripravil rýchle protiútoky, ktoré nakoniec zostali nevyužité. V 47. minúte sa zasa výrazne postrkoval s domácim forvardom Róbertom Krajčim. Obaja sokovia sa však po skončení duelu udobrili a spoločne zapózovali pred fotografom.
Tatar opustil ľad žilinskej arény po pozdrave so skupinou verných fanúšikov ŠHK 37, ktorí oddane skandovali jeho meno. Usmievavý útočník s číslom 90 bol pre týchto a ďalších priaznivcov "Havranov" hlavným lákadlom aj o niekoľko dní neskôr, kedy sa v Piešťanoch konala autogramiáda celého mužstva.
Zatiaľ čo v predošlých zápasoch Tatar nastupoval v prvom útoku Piešťan po boku Václava Stupku a Tibora Melicháreka, záver svojej extraligovej misie strávil v druhej lajne. Najskôr si v nej zahral s Ondrejom Otčenášom, aby mu v posledných dvoch dueloch robili spoločnosť bratia Jakub a Henrich Ručkayovci.
Nové zloženie útočných formácií ŠHK 37 prinieslo svoje ovocie už v samom úvode súboja v Bratislave s výberom HK Orange 20 (4.10.). Tatar v ňom pomohol gólom a asistenciou k víťazstvu 4:3.
Svoje tretie a posledné vystúpenie pred domácim publikom Tatar absolvoval 5. októbra. Pri prehre 1:3 s Trenčínom síce nebodoval, no na ľade hýril aktivitou. Smolu z duelu s Duklou si nakoniec vynahradil pri včerajšej rozlúčke v Banskej Bystrici, kde Piešťany aj vďaka jeho dvom zásahom a prihrávke zvíťazili 5:2.
Počas necelých troch týždňov pôsobenia na Slovensku sa Tomášovi Tatarovi podarilo nahromadiť desať kanadských bodov v ôsmich dueloch a dotiahnuť "Havranov" na aktuálne štvrtú priečku tabuľky. Čo je však dôležitejšie, Tatar aj napriek mladému veku dokázal vystupovať ako líder a ohurovať svoje okolie všade, kde sa objavil. A to sú pre Grand Rapids Griffins i samotných Detroit Red Wings výborné zistenia.
______________________________
Z nostalgickej show veteránov nebude tento rok nič
MARTIN UŽÁK | 06.11.2012
Športoví fanúšikovia zo štátu Michigan dostali ďalšiu ranu pod pás. Po tom, čo museli prehltnúť hladkú porážku Detroit Tigers vo Svetovej sérii bejzbalovej MLB, sa musia vyrovnať aj so zrušením novoročného zápasu Winter Classic medzi hokejovými Detroit Red Wings a Toronto Maple Leafs.
Čo je smutnejšie, Michigan prišiel o oveľa viac ako o zápas NHL pod šírym nebom.
Aktivity spojené s Winter Classic 2013 mali byť najväčšou oslavou hokeja v histórii. Tento štatút im mal patriť nielen pre pokus o prekonanie svetového rekordu v návštevnosti jedného hokejového stretnutia, ale aj vďaka festivalu Hockeytown Winter Festival, ktorý by zápasu Winter Classic predchádzal.
Hockeytown Winter Festival mal začať v sobotu 15. decembra na klzisku vybudovanom na bejzbalovom štadióne Comerica Park. Počas prvých dvanástich dní festivalu boli na pláne kvantá amatérskych zápasov a možnosť verejne si zakorčuľovať. Od 27. decembra malo pribudnúť rozdávanie autogramov a živá hudba. V tento deň sa mal začať aj Great Lakes Invitational, tradičný turnaj michiganských univerzít, aby 29. decembra dostali priestor dva zápasy OHL a 30. decembra jeden súboj AHL. Vrchol festivalu mal prísť v posledný deň roka 2012 v podobe dvoch zápasov veteránov Red Wings a Maple Leafs.
Winter Classic a Hockeytown Winter Festival mali prilákať viac ako 400 tisíc priaznivcov, čo je číslo, ktorému by nekonkurovali všetky doterajšie zápasy Winter Classic dohromady. Vzhľadom na pretrvávajúce nezhody medzi NHL a NHLPA sa však celá show minimálne na rok odkladá.
Zrušenie festivalu a zápasu pod šírym nebom pre Red Wings neznamená nenávratný škrt pôvodných ideí. NHL totiž prisľúbila, že plánované aktivity sa uskutočnia hneď pri najbližšej možnej príležitosti.
Jeden veľký mínus však možno pociťovať okamžite.
Preloženie Hockeytown Winter Festival sa dotklo najmä starších michiganských a ontárijských priaznivcov. V oboch táboroch totiž možno nájsť tisícky fanúšikov, ktorí sa na uvoľnené exhibičné stretnutia veteránov tešili viac ako na oficiálny zápas základnej časti medzi súčasnými Red Wings a Maple Leafs.
Zdá sa vám zvláštne, že pre niektorých fanúšikov dokážu byť prvoradejšie duely, v ktorých je minimum tvrdosti a vážnosti? Ak áno, vedzte, že v prípade rivality medzi Red Wings a Maple Leafs to zvláštne nie je. Stačí len nazrieť na menoslov starých pánov, ktorí sa okázalého stretnutia vyslúžilcov mali zúčastniť.
Detroit Red Wings sa chystali spoľahnúť na také legendy a osobnosti, akými sú Red Berenson, Jimmy Carson, Chris Chelios, Dino Ciccarelli, Paul Coffey, Mathieu Dandenault, Dallas Drake, Kris Draper, Sergej Fiodorov, Viačeslav Fetisov, Jiří Fischer, Mark Howe, Petr Klíma, Joey Kocur, Martin Lapointe, Igor Larionov, Kirk Maltby, Darren McCarty, Larry Murphy, John Ogrodnick, Chris Osgood, Dennis Polonich, Mickey Redmond, Luc Robitaille, Garry Unger, Mike Vernon, Aaron Ward, či Paul Ysebaert.
Zvučnosť nemala chýbať ani výberom hosťujúcich Maple Leafs. Svoju participáciu na podujatí prisľúbili Dave Andreychuk, Wendel Clark, Russ Courtnall, Vincent Damphousse, Bill Derlago, Tie Domi, Dave Ellett, Ron Ellis, Doug Gilmour, Curtis Joseph, Gary Leeman, Kevin Maguire, Brad May, Bryan McCabe, Lanny McDonald, Bob McGill, Jim McKenny, Joe Nieuwendyk, Mike Palmateer, Félix Potvin, Gary Roberts, Börje Salming, Darryl Sittler, Mats Sundin, Darcy Tucker, Rick Vaive, či Dave "Tiger" Williams.
Nemožno opomenúť ani autority, ktoré taktiež potvrdili svoju účasť, no hrať by im nedovolil ich vysoký vek alebo zdravotný stav. Sú nimi Alex Delvecchio, Gordie Howe, Vladimir Konstantinov a Ted Lindsay na strane Red Wings, ako aj Johnny Bower a Frank Mahovlich na strane Maple Leafs.
Ukrátené nemali zostať ani trénerské lavičky. Veteránov Red Wings mali viesť tréneri Scotty Bowman a Barry Smith, zatiaľ čo na veteránov Maple Leafs mali dohliadať Pat Quinn a Red Kelly.
Príliš nabité výbery na to, aby zostali bez povšimnutia - čo poviete?
Pôvodne plánovaný stret veteránov Red Wings a Maple Leafs vyvolal veľký ohlas nielen v radách pamätníkov, ale aj u samotných osobností. Vedeniam oboch klubov sa ozvali toľké legendy, až sa z jedného súboja mali vykľuť súboje dva, pričom celkový počet ich účastníkov sa mal priblížiť k stovke.
Starí páni Detroitu a Toronta sú známi značnou aktivitou, no ich sezónne tímy sa ani zďaleka nepriblížia výberom, ktoré mali byť vyslané do záverečného dňa honosného podujatia Hockeytown Winter Festival. A to je vzhľadom na odloženie tejto slávnosti obrovská škoda. Také zvučné mužstvá, aké pri tejto príležitosti vyskladali niekdajší zástupcovia Red Wings a Maple Leafs, sa totiž podarí vidieť raz za život.
Človeku zostáva veriť, že podobne nabitých výberov sa dočká pri najbližšej príležitosti, ktorá snáď bude môcť naplniť svoj cieľ - osláviť hokej a významné osobnosti dvoch slávnych klubov.
______________________________
Späť k anabáze Jonathana Ericssona vo Švédsku
MARTIN UŽÁK | 16.11.2012
Švédsky obranca Detroitu Jonathan Ericsson patrí k užšej skupinke hokejistov, ktorí si počas prvých týždňov výluky zahrali až vo dvoch európskych ligách. Jonte sa rozhodol vrátiť k svojim koreňom, keď zvolil krátkodobé pôsobenie v druhej a tretej švédskej súťaži, kde splatil požičané klubom, ktoré ho vychovali.
Prvou zastávkou dvadsaťosemročného rodáka z Karlskrony bol tím HC Vita Hästen, jeho materský klub, ktorý hráva v tamojšej prvej divízii. Ericssonova zámorská zmluva bola poistená osobitným sponzorom, čo mu 7. októbra umožnilo upísať sa na tri zápasy, ku ktorým "Biele kone" nastúpili doma v Norrköpingu.
Návrat úspešného odchovanca pútal náležitú pozornosť. Tri Ericssonove stretnutia v krásnej aréne Himmelstalundshallen, ktorá bola v septembri 2003 dejiskom európskeho šampionátu mužov v basketbale, navštívilo spolu viac ako sedem tisíc divákov, čo znamenalo vítaný prísun financií do klubovej pokladne.
Ericsson nepomohol Hästenu len prilákaním fanúšikov, ale aj kvalitnými výkonmi. Pri jeho postupnej aklimatizácii na širšie klzisko bol nápomocný aj mladý útočník Jesper Samuelsson, siedmy výber Red Wings z draftu 2008, ktorý sa kvôli obmedzeniam bezlepkovej diéty nikdy výraznejšie nepresadil.
V súťaži, ktorú sám Ericsson prirovnal k ECHL, sa Hästenu náramne darilo. "Biele kone" boli suverénne už pred príchodom svojej veľkej posily, keď zvíťazili vo všetkých desiatich stretnutiach novej sezóny. S Ericssonom v zostave sa táto šnúra natiahla na úctyhodných trinásť víťazstiev v rade.
Ericsson sa v drese Hästenu po prvýkrát predstavil 17. októbra v súboji s tímom Tranås AIF IF, aby pomohol k triumfu 4:2. Odohral aj zápasy proti mužstvám Grästorps IK (19. október; 4:0) a Vimmerby Hockey (24. október; 2:1). V každom z týchto súbojov strávil na ľade okolo 30 minút. Jeho súhrnná štatistika hovorila o troch asistenciách, štyroch trestných minútach, piatich plusových bodoch a šiestich strelách.
Po splnení misie v Hästene sa Ericsson pripravoval na návrat do Spojených štátov. Odchod za more však odložil, aby odohral niekoľko zápasov v Allsvenskan. Jeho prechod do druhej najvyššej švédskej súťaže sa zrodil vďaka veľkému záujmu Södertälje, klubu práve stíhanom mnohými zraneniami v zadných radoch, no tiež klubu, v ktorom Ericsson hrával na rôznych úrovniach v sezónach 2003/04 až 2005/06.
Ericsson sa so Södertälje Sportklubb dohodol 26. októbra a už v nasledujúci deň nastúpil do súboja proti mužstvu Djurgårdens IF Hockey. Zápas dvoch niekdajších účastníkov Elitserien si do arény AXA Sports Center prišlo pozrieť viac ako šesť tisíc priaznivcov, ktorí videli víťazstvo domáceho SKK v pomere 4:2.
Podobne ako v Hästene, aj v Södertälje sa Ericsson dohodol len na krátkodobom kontrakte. Tentoraz išlo o výpomoc v štyroch zápasoch. Po Djurgårdene si zahral aj proti tímom VIK Västerås HK (30. október; 4:2), Bofors IK Karlskoga (1. november; 3:1) a Leksands IF (4. november; 2:1). V súhrnných štatistikách nazbieral v štyroch dueloch jednu asistenciu, šesť trestných minút, dva plusové body a päť striel.
Vedenie Södertälje sprvoti dúfalo, že Ericsson by mohol zostať až do konca výluky, no pred jeho posledným zápasom vyhlásilo, že mužstvo opustí a minimálne na mesiac sa vráti do USA. Pravdepodobnejší je však variant, že pôsobenie Ericssona v jeho rodnej krajine je pre kalendárny rok 2012 uzavretou kapitolou. Švédsky zadák totiž vyčerpal všetky prípustné dni, v ktorých nemusel platiť vysoké dane.
Bez ohľadu na to, či sa Jonathan Ericsson počas prebiehajúcej výluky vo Švédsku ešte objaví alebo nie, svojimi jesennými vystúpeniami sa zaradil k tým hokejistom NHL, ktorí sa na starom kontinente nestratili. Nech už pomáhal Hästenu alebo Södertälje, ani v jednom zápase neokúsil trpkosť prehry a na ľade trávil množstvo minút, čo bola výborná príprava na nové úlohy, ktoré ho čakajú v tíme Red Wings.
______________________________
Frk, Ouellet a Paterson na MS juniorov
MARTIN UŽÁK | 25.12.2012
V stredu 26. decembra 2012 začína 37. svetový šampionát hokejistov do 20 rokov. Turnaj sa tentoraz odohrá v ruskej Ufe, a to aj za účasti troch mladíkov, ktorí boli draftovaní klubom Detroit Red Wings.
Frk, Martin (Česko)... Odchovanec karlovarského hokeja by mohol patriť k ťahúňom českého výberu. Predurčujú ho k tomu štatistiky, ktoré zaznamenáva v QMJHL. Frk hráva za mužstvo Halifax Mooseheads a v priemere zbiera viac ako 1,3 bodu na zápas. Jeho najväčšími zbraňami sú výborná orientácia pred bránou súpera, šikovnosť a tvrdá strela. Zo slabín možno menovať priemerné korčuľovanie, slabšiu defenzívu a značnú produkciu zbytočných faulov. Tento pravý krídelník bol draftovaný len pred niekoľkými mesiacmi (49. celkovo), no od Red Wings si už vyslúžil trojročný nováčikovský kontrakt. Turnaj v Ufe bude jeho druhým juniorským šampionátom v kariére, no prvým po dvoch rokoch. Vlani totiž chýbal pre otras mozgu.
Ouellet, Xavier (Kanada)... Zadák s francúzskymi koreňmi a druhý výber Red Wings z draftu 2011 (48. celkovo) sa dostal do kanadského mužstva aj napriek tomu, že posledný mesiac laboroval s podvrtnutým členkom. V aktuálnom ročníku stihol odohrať len 26 zápasov, no s 25 bodmi je druhým najproduktívnejším obrancom svojho tímu Blainville-Boisbriand Armada, kde plní funkciu kapitána. Podobne ako Frk, aj Ouellet má s Detroitom podpísaný trojročný nováčikovský kontrakt. Red Wings pôvodne predpokladali, že z neho môže vyrásť kompletný bek do prvých dvoch obranných párov. Posledné sezóny však naznačujú, že tento člen prvého All-Star tímu lanského ročníka QMJHL by mohol byť predovšetkým ofenzívnou zbraňou.
Paterson, Jake (Kanada)... Druhý výber Detroitu z draftu 2012 (80. celkovo) získal miesto v kanadskom mužstve vďaka svojej vyrovnanosti, bojovnosti a pripravenosti. Týmito vlastnosťami sa prezentuje v tíme Saginaw Spirit. Paterson dosiaľ vyhral len 11 z 28 zápasov prebiehajúcej sezóny OHL a zaznamenal nenápadnú úspešnosť zákrokov 90,1 %. Saginaw však patrí medzi najhoršie mužstvá súťaže, takže jeho výkony majú väčšiu hodnotu, než sa na prvý pohľad zdá. Aspoň to si myslia pozorovatelia kanadskej reprezentácie, ktorí očakávajú, že Paterson by mohol byť brankárskou jednotkou na ďalších MS v roku 2014. Terajší šampionát by mal byť prípravou, ktorú tento osemnásťročný benjamín absolvuje z pozície tretieho gólmana.
Zastúpenie mladíkov Detroitu na turnaji mohlo byť bohatšie aj o ofenzívneho beka Ryana Sproula. Zadák mužstva Sault Ste. Marie Greyhounds (OHL) však neuspel v širšom výberom kempe Kanady.
Záverom nemožno opomenúť účasť kanadského odborníka Teda Nolana, ktorý bude pomáhať lotyšskej reprezentácii. Nolan hrával za Red Wings v rokoch 1981 až 1984 a bol nimi aj draftovaný.
______________________________