Jedinečný príbeh porazeného víťaza Rogera Croziera

MARTIN UŽÁK | 05.05.2016

V roku 1967 uzrela svetlo sveta kniha The Men in the Nets (Muži v bránkach). Jej autor Jim Hunt v nej popisoval a spovedal najlepších brankárov, ktorí v tej dobe riskovali svoj život v NHL. Jedným z nich bol Roger Crozier, menší a na tú dobu neobvykle akrobatický gólman, chytajúci za klub Detroit Red Wings. Crozier v jednej pasáži knihy zo seba vypustil niekoľko viet, ktoré ho v plnej miere charakterizovali.

"Na hokeji mám rád všetko," začal vtedy dvadsaťpäťročný Crozier. "Mám rád cestovanie, priateľov, ktorých som si v ňom našiel, rozhovory. Na hokeji mám rád všetko okrem zápasov. To sú čisté muky."


Roger Crozier (Associated Press; 25.10.1965)

Čo sú to "čisté muky"

Zápasy v NHL boli pre Croziera i pre mnohých iných brankárov vtedajšej doby utrpením. Gólmani vtedy chytávali v slabom výstroji a bez masiek, ich telá boli plné jaziev, hrali aj napriek zraneniam a na ľad nastupovali s vedomím, že pokiaľ na strelu súpera nebudú dostatočne pripravení, môže ich dokaličiť.

Crozier to nemal ľahké aj vinou mnohých ďalších okolností. Pochádzal zo širokej rodiny s trinástimi súrodencami a musel sa riadne oháňať, aby sa uživil. Život mu strpčovala pankreatitída, zápalová choroba, ktorá sa u neho začala prejavovať v juniorskom veku a za pôsobenia v NHL ho viac ako v 30 prípadoch doviedla k hospitalizácii, pričom v jednom prípade takmer zomrel. Miesto tradičného štýlu chytania v stoji preferoval chytanie motýlikom, čo bolo v tej dobe ojedinelé. Zo začiatku ho mnohí odpisovali nielen pre menšiu postavu, ale aj pre netradičný akrobatický štýl, pri ktorom sa hádzal po ľade, zastavoval aj puky smerujúce mimo bránku a jednu ruku často zvykol vešať na tyčku, aby sa po zákroku mohol vrátiť do postoja. Na začiatku prvého zápasu v NHL mu tvrdá strela súpera roztrieštila lícnu kosť, napriek tomu zápas dotiahol do remízy 1:1 a až po jeho skončení odišiel na maródku. V inej fáze kariéry ho dobehli depresie a stres, keď nezniesol tri prehry za sebou s celkovo 18 inkasovanými gólmi. Vtedy sa rozhodol náhle skončiť s hokejom a odísť domov do Kanady, kde pracoval ako stolár, než svoje rozhodnutie o niekoľko mesiacov neskôr prehodnotil a do NHL sa vrátil. Desil sa lietania, mimo ľadu pôsobil rozpačito, sústavne sa strachoval o miesto v zostave a niekedy mal problémy s odolnosťou voči kritike.

Crozierovi stáli v ceste mnohé dôvody, pre ktoré zápasy NHL neobľuboval tak ako ostatné aspekty hokejového života. Keď sa ale vzoprel a rozhodol sa bojovať, vždy našiel spôsob, ako aj cez utrpenie a nepriaznivé okolnosti uspieť. Dokázal to najmä v sezóne 1965/66, v ktorej sa výrazne zapísal do dejín NHL.

Cesta do finále 1966

V sezóne 1965/66 pôsobil Crozier v NHL iba druhý kompletný rok, v lige však už mal vytvorené výborné meno. V predchádzajúcej sezóne dokázal odchytať všetkých 70 zápasov Red Wings v základnej časti, čo sa od tej doby nepodarilo žiadnemu ďalšiemu brankárovi v NHL. Aj vďaka svojej výdrži sa stal držiteľom Calder Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika. Z mužstva vedeného Sidom Abelom vytlačil slávneho Terryho Sawchuka a ak nechytal, bolo to len vinou pankreatitídy. Aj keď kvôli nej zmeškal prvých šesť zápasov sezóny 1965/66, v ostatných 64 zápasoch udržal sedem núl, čo bol najlepší výkon v súťaži.

Crozier bol výnimočný rýchlymi reflexami a schopnosťou bleskovo vstať po páde. Mal fenomenálnu lapačku a výborný pohyb. Hoci ho tréneri zúfalo vyzývali, aby prestal s akrobatickými kúskami, práve vďaka nim dokázal byť dominantný. Keď išiel do bránky, jeho spoluhráči si mohli byť istí tým, že sa bude hádzať po puku, pretekať oň s útočníkmi súpera, vykopávať ho a poskakovať, aby naň dosiahol. Inokedy zámerne odkrýval časti bránky, aby na ne nalákal strelcov súpera, a keď sa podarilo a oni naozaj vystrelili, vrhol sa po puku a na ich prekvapenie ho bravúrne zneškodnil. V bránke predvádzal divadlo, ktoré bolo pastvou pre oči fanúšikov, ale nielenže to bolo divadlo veľmi efektné, ale v prvom rade efektívne.

Red Wings s akrobatom Crozierom medzi tyčami, Dougom Barkleym v obrane a Gordiem Howeom, Alexom Delvecchiom a Normom Ullmanom v útoku ukončili základnú časť sezóny 1965/66 ziskom 74 bodov, vďaka čomu si zaistili postup do play-off z posledného štvrtého miesta. V semifinále play-off ich vyzvali Chicago Black Hawks, ktorí kedysi Crozierovi nedali šancu a v júni 1963 ho vymenili práve k Red Wings.

Black Hawks mali v zostave viacero osobností. Ich bránku okupoval Glen Hall, v tom období najlepší brankár ligy, preťahujúci sa s Crozierom o to, kto z nich viac štylizuje chytanie motýlikom. Defenzíve Hawks velil Pierre Pilote, jeden z najlepších obrancov NHL v šesťdesiatych rokoch. V útoku to bol mladučký Phil Esposito a hrozivé duo Bobby Hull - Stan Mikita. Hull bol najtvrdším strelcom, najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom súťaže, Mikita bol najlepším nahrávačom a druhým najproduktívnejším hráčom po Hullovi.

Black Hawks vstupovali do semifinále play-off 1966 ako jasný favorit - v základnej časti si to s Red Wings rozdali v štrnástich zápasoch a iba raz ich neporazili. Play-off ale zvládli lepšie Red Wings, ktorí zvíťazili 4:2 na zápasy. Hlavný podiel na vyradení Black Hawks a postupe Red Wings do finále Stanley Cupu mal práve Crozier, prezývaný Roger the Dodger. Crozier v sérii inkasoval iba 10 gólov a v druhom zápase, ktorý sa hral v hale Chicago Stadium, chytil všetkých 32 striel a doviedol Red Wings k vysokému víťazstvu 7:0.

Prvý porazený víťaz

Vo finále Stanley Cupu 1966 čakali na Red Wings graciózni víťazi základnej časti Montreal Canadiens. V ich bránke stál hviezdny Gump Worsley, v obrane vynikali Jacques Laperriere a Jean-Claude Tremblay a v útoku dominovala pätorka Bobby Rousseau, Jean Béliveau, Henri Richard, Claude Provost a Gilles Tremblay. Red Wings, ktorí s nimi často (a neraz vysoko) prehrávali, začali finálovú sériu víťazstvami 3:2 a 5:2 v hale Montreal Forum. Canadiens vyrovnali stav série po víťazstvách 4:2 a 2:1 v detroitskej Olympii.

Akrobat na korčuliach Crozier dovtedy predvádzal úchvatné výkony, dvíhal divákov zo sedadiel a pútal pozornosť nielen v Olympii, ale aj v cudzích arénach. Vo štvrtom zápase finále si však poranil členok a zo zápasu musel chtiac-nechtiac odstúpiť. Crozier bol späť v bránke Red Wings v piatom zápase série, zranený členok ho ale obmedzoval v pohyblivosti a akrobacii, čoho Canadiens využili, piaty zápas vyhrali 5:1 a v šiestom zápase z 5. mája 1966 po víťazstve 3:2 po predĺžení získali Stanley Cup. Rozhodujúci gól strelil po 140 sekundách predĺženia Henri Richard, ktorý sa predral k bránke a zakončil i napriek pádu na ľad.

Keď po skončení finále prišlo na udeľovanie Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off, NHL po prvýkrát v histórii ocenila hokejistu z porazeného mužstva. Hoci z víťazného tímu Canadiens mohli na túto trofej reálne pomýšľať Worsley, Béliveau, Rousseau či jeden alebo druhý Tremblay, NHL ju venovala Crozierovi, ktorý uzavrel play-off 1966 so šiestimi víťazstvami, piatimi prehrami, jedným čistým kontom, priemerom inkasovaných gólov na zápas 2,34 a úspešnosťou zákrokov 91,4 % (nenechajte sa pomýliť - v tejto ére to bolo vynikajúce číslo). Čo bolo ešte dôležitejšie, Crozier v takmer každom zápase zažiaril a keď sa už zdalo, že lepšie chytať ani nemôže, v nasledujúcom zápase predviedol ešte udivujúcejší výkon.

Crozier sa stal nielen prvým porazeným finalistom, ktorý vyhral Conn Smythe Trophy, ale aj prvým brankárom s touto trofejou. S odstupom času je jedným z piatich hokejistov, ktorí vo finále Stanley Cupu neuspeli, no napriek tomu boli vyhlásení za najužitočnejších hráčov play-off. Tými zostávajúcimi sú Glenn Hall (St. Louis Blues, 1968), Reggie Leach (Philadelphia Flyers, 1976), Ron Hextall (Philadelphia Flyers, 1987), Jean-Sébastien Giguère (Anaheim Mighty Ducks, 2003). Crozier je okrem toho jedným z piatich hráčov, ktorí vyhrali trofej Conna Smytha v drese Detroit Red Wings. Ďalšími "Červenými krídlami" s touto trofejou sú Mike Vernon (1997), Steve Yzerman (1998), Nicklas Lidström (2002) a Henrik Zetterberg (2008).

Roger Crozier obliekal dres Detroit Red Wings do roku 1970 a hoci zápasy NHL "nemal rád", nakoniec do nich nastupoval do roku 1977 a odchytal ich 518 v základnej časti a 32 v play-off. Zomrel v roku 1996 vo veku 53 rokov po dlhom boji s rakovinou. NHL na jeho počesť v rokoch 2000 až 2007 udeľovala ocenenie Roger Crozier Saving Grace Award pre gólmana s najvyššou percentuálnou úspešnosťou v sezóne.


Podklady:
  • Roger Crozier (Joe Pelletier, Greatest Hockey Legends - The Hockey History Blog; 2008)
  • The ultimate price: The Stanley Cup (Dan Diamond et al., 2003; ISBN 978-0740738305)
  • Who's Who In Hockey (Stan & Shirley Fischler, Andrews McMeel, 2003; ISBN 978-0740719042)
  • Crozier retires because of hockey's "torture" (Canadian Press, The Ottawa Citizen; 07.10.1967)
  • The Men in the Nets (Jim Hunt, Follett Publishing Company; 1967)
  • Záznamy z finále Stanley Cupu 1966 (vlastný video archív autora; 1966)
  • Howe breaks records, 5-2 (Jack Dulmage, The Windsor Star; 21.10.1965)
  • Wispy and worrying, but he wins (Rex Lardner, Sports Illustrated; 23.11.1964)