Z Dylana Larkina môže vyrásť výnimočný hokejista

MARTIN UŽÁK | 20.10.2015

Slávnostný ceremoniál pred otváracím zápasom novej sezóny bol v plnom prúde. Hokejisti Detroit Red Wings prichádzali na ľad spoza brány, odkiaľ bežne vychádza rolba. Keď hlásateľ vyhlásil ich číslo, rodisko a meno, po jednom vyšli na ľad, pozdravili sa s fanúšikmi a nakorčuľovali na modrú čiaru.

Na samom začiatku éry trénera Jeffa Blashilla si každý hokejista vypočul aplauz. Búrlivých ovácií sa dočkali napr. Petr Mrázek, Jimmy Howard či Danny DeKeyser. Takto sa postupne predstavilo prvých 21 hráčov Red Wings s číslami 2 až 65. Následne prišlo na číslo 71, ktoré dostal jeden ostro sledovaný tínedžer.

"Number 71, from Waterford, Michigan, at forward - Dylan Larkin!" odznelo z úst hlásateľa Ericha Freinyho. Vypredanú Joe Louis Arenu následne zavalil hlasný aplauz, akoby na ľad vstupovala overená superhviezda.


Dylan Larkin na štarte kariéry v NHL (Paul Sancya, Associated Press)


Človek musel poriadne zaloviť v pamäti, aby si spomenul na tínedžera, ktorý sa v Detroite dočkal takéhoto nadšeného privítania ešte predtým, než by si v NHL odkrútil čo i len jedno jediné striedanie. U Dylana Larkina, talentovaného amerického útočníka, ktorý v lete oslávil devätnáste narodeniny, si ľudia už akosi zvykli na to, že potrebuje iba chvíľu, aby ich absolútne ohúril a ukázal, že je niekým mimoriadnym.

Larkin dokázal svoju mimoriadnosť už tým, že sa stal najlepším nováčikom nabitej americkej univerzitnej ligy, dominoval na svetovom šampionáte juniorov, zažil úspešný profesionálny debut u Grand Rapids Griffins vo finálovej sérii play-off Západnej konferencie AHL a nestratil sa ani na následnom seniorskom šampionáte v ČR, odkiaľ si priniesol bronzovú medailu. Toto všetko stihol preskákať za jednu sezónu.

Pre dobro Detroit Red Wings znie fakt, že Larkin dokázal ohúriť aj pri svojom vstupe do NHL. V premiérovom zápase v lige strelil gól, pridal asistenciu, bol na ľade pri troch presných zásahoch svojho tímu a stal sa druhou hviezdou. Už po niekoľkých hracích dňoch novej sezóny sa vynímal na čele súťaže so šiestimi plusovými bodmi. Stal sa historicky prvým nováčikom, ktorý v drese Red Wings bodoval v každom zo svojich prvých piatich zápasov. Viac ako číslami ale ohromil spôsobom, akým sa na ľade prezentoval.

Larkin je na svoj vek extrémne zrelý. Pôsobí dojmom, akoby v NHL hral desať rokov a nie desať dní. U hráča, ktorý má len krátko po devätnástich narodeninách a za niekoľko mesiacov preletel rôznymi súťažami a turnajmi, kde navyše zažiaril, je to neobyčajné. Na tréningoch drie, akoby mali byť jeho posledné. Drie, aby sebe i svojmu okoliu dokázal, že nepozná žiadne hranice. Je si dobre vedomý svojich kvalít. Už počas prípravy na nový ročník otvorene vyhlásil, že chce patriť medzi najlepších hokejistov na svete.

Po piatich zápasoch novej sezóny je Dylan Larkin jedným z mála hráčov, ktorí sa v drese Red Wings nestratili ani v jednom stretnutí. Aj v zápasoch, v ktorých sa Red Wings priveľmi nedarilo, bol neustále vidieť. Prezentoval sa rýchlosťou, pre ktorú ho obdivujú už od stredoškolských liet. Ukázal cit pre prihrávku, agresivitu, šikovnú prácu s hokejkou, odvahu, efektivitu. Má vzácne vysoké hokejové IQ, je predvídavý a schopný nielen útočiť, ale aj dobre brániť. V priebehu dvoch stretnutí bol zámerne preradený z prvej útočnej formácie, v ktorej nastupuje po boku Henrika Zetterberga a Justina Abdelkadera, aby svojou hrou nakopol ďalších hráčov z iných útokov, čo sa mu v oboch prípadoch (vo dvoch zápasoch proti Caroline) aj podarilo.

Red Wings nemali v zostave takéhoto prenikavého tínedžera od čias, kedy ich dres začal nosiť zázračný kanadský mladík Steve Yzerman. Za posledných 32 rokov sa u Red Wings objavilo niekoľko tínedžerov, ktorí hrali na úkor skúsenejších hokejistov, ale ani jeden z nich - či už to bol Mike Sillinger, Keith Primeau, Martin Lapointe, Mathieu Dandenault, Jiří Fischer, alebo Jiří Hudler - nebol tak dominantný ako Larkin.

Neobyčajnosť Dylana Larkina dokladá aj nedávne tvrdenie jeho kapitána Zetterberga, ktorý sa nechal počuť, že on a rovnako jeho európske dvojča Pavel Daciuk v žiadnom prípade neboli vo veku devätnásť rokov na takej úrovni, na akej je Larkin. Tento dravý a na svoj vek vyzretý benjamín je jednoducho fenomén, aký sa v zostave Red Wings z rôznych objektívnych i subjektívnych príčin neobjavil už veľmi dlho.

Samozrejme, tak ako každý mladý hokejista, aj Larkin musí vychytať muchy, ktoré sa v jeho hre nachádzajú. V NHL už stihol ukázať nejaký ten zbytočný faul alebo prehrať mnoho vhadzovaní, čo je ale u hráčov jeho veku a v konkurencii skúsenejších súperov prirodzené. Larkinovou výhodou je fakt, že na odstránení nedostatkov chce tvrdo pracovať a so svojím vzácnym talentom ich dokáže zametať pod koberec.

Dylan Larkin má všetky predpoklady na to, aby z neho vyrástol jedinečný hokejista. Práve čas je v jeho prípade tou nesmierne cennou hodnotou, pretože aj keby sa mu prestalo dariť a došiel by mu dych, čo sa tínedžerom v NHL stáva bežne, stále bude mať pred sebou roky, počas ktorých sa môže rozvíjať.

Keď navyše vezmeme do úvahy fakt, aký silný jeho príbeh je, že je z Michiganu a že už teraz je zrelší ako mnohí ďalší hráči, nebolo by prekvapením, ak by bol Dylan Larkin oveľa viac ako len výborný hokejista.

Takže jeden odvážny tip na záver:

Nebuďte prekvapení, ak z Dylana Larkina jedného dňa vyrastie kapitán Detroit Red Wings.


Z prvého zápasu Dylana Larkina v NHL, 09.10.2015