Výluka ako rana pre komunitné aktivity

MARTIN UŽÁK | 02.10.2012

Detroit Red Wings usporiadali v tretej dekáde minulého mesiaca dve otvorené akcie pre fanúšikov. Prvé podujatie sa konalo v sobotu 22. septembra v Centre Ice Arene v Traverse City a bolo určené zhruba 200 deťom, ktoré sa mohli zúčastniť svojho vlastného tréningového kempu. Druhé podujatie začalo o niekoľko dní neskôr v Detroite a bolo zamerané na verejné korčuľovanie v domovskej Joe Louis Arene.

Na oko sa zdá, že rozsiahla komunitná angažovanosť, ktorá je pre súčasné "Červené krídla" tak typická, nezaznamenáva trhliny. Má to však háčik. Obe akcie boli len slabou náplasťou na zrušený tréningový kemp a prípravné zápasy, a nech sa človek aj pretrhol, nestretol na nich žiadneho hokejistu Detroit Red Wings.


Naďalej pretrvávajúce nezhody medzi NHL a NHLPA ešte stále neprerástli do bodu, kedy by sa zmenili na nebezpečnú drámu s nepríjemnými následkami. Čas sa však kráti a výluka sa začína meniť na vírus, ktorý každým dňom odrádza aj tých najvernejších fanúšikov, vrátane tých fandiacich Detroitu.

Niektorí priaznivci ani nečakajú na prípadné posunutie či zrušenie začiatku sezóny 2012/13 a súťaži sa už otočili chrbtom. Ďalší sa cítia byť podvedení. Nakoniec sú tu ešte potenciálni fanúšikovia, ktorí zostávajú neoslovení. No a to všetko sú skupiny, ktoré tých pokorne čakajúcich priaznivcov hravo prevalcujú.

Keď čo i len pomyslím na to, ako sa Red Wings po skončení frašky medzi NHL a NHLPA budú vracať k verným priaznivcom a popri tom sa zameriavať na hľadanie nových fanúšikov, prepadáva ma neistota. Komunitné aktivity, ktorých sa hokejisti Detroitu zúčastňujú, totiž nie sú len dobrosrdečným prídavkom, ale tiež nevyhnutnosťou, bez ktorej by si Hockeytown svoje doterajšie fungovanie nedokázal udržať.

Návštevám škôl, podpore nemocníc a záštite rôznych charitatívnych podujatí venujú Red Wings stovky hodín ročne. Cieľom týchto aktivít nie je iba pomoc druhým a vyjadrenie vďačnosti verným priaznivcom, ale aj lákanie nových fanúšikov. Ľudia žijúci v Detroite, ktorý je neslávne známy aj ako prvé americké mesto tretieho sveta, však nie sú naivní a nenechajú sa lanáriť donekonečna.

O význame komunitných aktivít Red Wings svedčí aj lanská sezóna. Joe Louis Arena bola prekvapujúco vypredaná v každom jednom domácom zápase najmä preto, pretože priaznivci dostali kvantá darčekových predmetov a mnohí z nich zápasy navštívili po tom, čo hokejistov stretli priamo v uliciach.

Dnes sa nedeje prakticky nič. Miliardári sa škriepia s milionármi, začiatok sezóny je v nedohľadne a fanúšikom dochádza trpezlivosť. Výluka pritom nemení len majiteľov a hokejistov. Ona mení aj fanúšikov.

Čo sa stane, keď sa väčšia skupinka priaznivcov otočí týmto (údajne ukráteným) milionárom chrbtom? Čo sa stane, keď už nebude záujem o kávu od Pavla Daciuka? Čo sa stane, keď človek nebude chcieť, aby mu v supermarkete balil potraviny Danny Cleary? Keď človek nepreukáže dopyt po používaní požiarnych detektorov od Henrika Zetterberga? Keď niekto na ulici neprihodí nejaký ten dolár Drewovi Millerovi?

Áno, výluka nedokáže len meniť, ale tiež ľahko ničiť všetko, čo sa prácne budovalo.

Pokiaľ majú Red Wings zostať čo i len mierne zarábajúcim klubom, musia svojich hokejistov stavať do čela desiatok komunitných aktivít, musia tak robiť neustále a nesmú s tým prestať. Pokiaľ by sa aktuálna výluka pretiahla na značnú časť sezóny a zasiahla by aj plánovaný festival spojený so zápasom Winter Classic, pre klub i mesto samotné by to bola katastrofa nielen v rámci straty príjmov. Oveľa vážnejším a možno aj dlhodobejším problémom by bolo odradenie fanúšikov - mnohí z nich by sa totiž nemuseli vrátiť.

Zrušenie kempov a prípravných zápasov sú rany, ktoré ešte výrazne nekrvácajú. Ak sa však rýchlo neošetria, môžu v ďalších rokoch napáchať veľkú neplechu. No a niektoré rany sa nemusia zahojiť vôbec.