Stanley Cup 2002 - triumf kedysi odpísaných hráčov

MARTIN UŽÁK | 20.09.2012

Dominantné mužstvo zo sezóny 2001/02, vďaka ktorému Red Wings získali svoj desiaty Stanley Cup, bolo vzácnou zmesou hviezd, rešpektovaných veteránov a budúcich členov Siene slávy. Dôležité pozície v tomto tíme patrili aj osobnostiam, ktoré boli vo svojej mladosti karhané a odpísané.

Predkladaný článok ponúka príbehy kvarteta legiend, ktorým sa na štarte ich profesionálnych kariér nedávali veľké šance na úspech. Tieto postavy boli kedysi kritizované pre svoje nedostatky, no postupom rokov dokázali, že odhady ich okolia boli nesprávne. Zo štyroch pranierovaných benjamínov totiž vyrástli ak nie najlepší, tak jedni z najlepších hokejistov na svojich postoch v histórii NHL.


Zľava doprava: Luc Robitaille, Dominik Hašek, Brett Hull (David Guralnick, The Detroit News)


Dominik Hašek (draft 1983; 199. miesto)

Kto by nepočul o jedinečnom gólmanovi, ktorý musel prestáť mnoho posmeškov, aby postupne umlčal aj tých najväčších kritikov? Hašek dostal nálepku brankára chytajúceho nepekným štýlom, ktorý žiadnym štýlom ani nebol. Z netypického váľania po ľade sa však vykľulo impozantné umenie, ktoré dosiaľ nikto nenapodobnil. Hašek bol v počiatkoch svojej kariéry odpisovaný, no beztak sa stal olympijským víťazom, dvakrát získal Stanley Cup, dvakrát vyhral Hart Trophy a šesťkrát Vezina Trophy, aby vyrástol v jedného z najlepších gólmanov všetkých čias.

Tomas Holmström (draft 1994; 257. miesto)

Holmströmovi spoluhráči zvyknú spomínať na to, ako sa vo svojom prvom tréningovom kempe pokúšal naraziť kapitána Stevea Yzermana. Homer slabo korčuľoval, odvrával koučom, produkoval hlúpe fauly a nevedel dobre anglicky. Z hokejistu, ktorý pôsobil dojmom, že do zámoria zablúdil, sa však stal jeden z najvýznamnejších mužov Red Wings. Holmström je jedným zo šiestich hráčov, ktorí v drese Detroitu odohrali tisíc zápasov základnej časti. Je štvornásobným držiteľom Stanley Cupu, olympijským víťazom a jedným z najlepších hokejistov v hre pred bránkou súpera.

Brett Hull (draft 1984; 117. miesto)

Syn slávneho Bobbyho Hulla nebol nevýrazný - veď v sezóne 1983/84 nastrieľal v 57 zápasoch BCJHL až 105 gólov. Problém bol v tom, že občas bol vidieť až príliš. Brett bol (a aj zostal) zavalitý, miloval žartíky a nikdy neotáľal s úprimnosťou. V porovnaní s otcom bol slabší fyzicky i korčuliarsky, no i napriek tomu sa stal tretím najlepším strelcom histórie. Jeho 228 gólov v priebehu troch sezón je dodnes neprekonaný rekord NHL. Za všetko hovoria aj dve víťazstvá Stanley Cupu, Hart Trophy, Lester B. Pearson Award, osemnásobná účasť v All-Star Game a členstvo v Sieni slávy.

Luc Robitaille (draft 1984; 171. miesto)

Robitaille býval hanobený pre svoje podpriemerné korčuľovanie. Bol síce draftovaný v osemnástich, no o jeho kvalitách hovoril fakt, že L. A. Kings si pred ním vybrali aj Toma Glavinea, ktorý neskôr presedlal na bejzbal. Korčuľovanie nikdy nebolo Robitailleovou ozdobou, no beztak sa stal jedným z najcennejších nízkych draftových výberov všetkých čias. So 668 gólmi a 1.394 bodmi je najlepším ľavým krídelníkom v histórii NHL. Je tiež držiteľom Calder Trophy, víťazom Stanley Cupu, členom Siene slávy, osemnásobným účastníkom All-Star Game a majstrom sveta.


Zo zoznamu som vynechal Igora Larionova, Stevea Duchesneho a Pavla Daciuka, keďže v mladosti boli hokejistami, u ktorých sa odpisovanie prakticky neobjavilo. Larionov bol draftovaný až z 214. priečky draftu 1985 z dôvodu, že s jeho príchodom za more sa veľmi nepočítalo. Duchesne (nikdy nedraftovaný) a Daciuk (171. miesto na drafte 1998) boli mladíkmi, ktorých ostatní skauti trestuhodne prehliadli.