Nie, pán Donald Fehr sa nezmenil

MARTIN UŽÁK | 17.09.2012

Keď som v septembri 2010 tvoril desaťčlenný rebríček najkontroverznejších postáv leta v NHL a na prvé miesto zasadil nového šéfa hráčskych odborov, stretol som sa (aj) s nevôľou a neprávom.

"Nemôžeš súdiť podľa minulosti, Donald Fehr sa zmenil!" dostal som vynadané od známych.

Dnes, po takmer dvoch rokoch od chvíle, čo sa Fehr spojil s NHLPA, sa táto kritika môže pripomenúť znova. Tento raz však nemusí byť zaobalená do pochybností. Pán Donald Fehr sa totiž nezmenil a ani dva roky participácie v odboroch mu nestačili na to, aby dokázal zabrániť štartujúcej výluke.

Právnika, ktorý sa koncom roka 2009 dostal k súťaži ako nenápadný poradca, aby sa neskôr stal jedným z rozkmotrených činovníkov, pre ktorých sa nová sezóna 2012/13 zrejme nezačne včas, dnes pozná celý svet. Fehr pritom nie je považovaný za tak previnilého muža, za akého by považovaný mal byť.


Donald Fehr ako šéf NHLPA (Chris Young, The Canadian Press, 2012)


Uvažovanie verejnosti je jednoduché. Donald Fehr sa točí okolo NHL krátko, stoja za ním hokejisti a aktuálne status quo je "iba" jeho prvým v tomto športe. Za všetko teda môže Gary Bettman, dlhoročný komisár NHL, ktorý zažíva svoju tretiu výluku, no najmä - ako zástupca majiteľov ju vyhlasuje.

Je teda pravdou, že hlavný vinník je jeden a volá sa Gary Bettman?

Nie. Nie tak celkom.

V nasledujúcom prehľade možno nájsť vybrané činitele, ktorými chcem poukázať na to, že práve začínajúca výluka je vo významnej miere aj antipatiou majiteľov klubov voči ráznym a tvrdohlavým názorom, s akými je skúsený odborár Donald Fehr stotožnený nielen v súčasnosti, ale po mnohé roky.

Nezáujem o jednanie

Je vskutku smutné, že NHLPA sa po väčšinu posledných deviatich mesiacov príliš neunúvala s NHL rokovať. Súťaž sa do jednaní chcela pustiť už koncom roka 2011, no v NHLPA si nenašli čas. Ďalšia šanca mala prísť po skončení finále Stanley Cupu, no ani tento termín odborárom nevyhovoval. Údajné dôvody? Fehr ani po dvoch rokoch nebol zoznámený so všetkým, čo by mal vedieť. Hráčska únia sa ako tak rozhýbala až v závere júna, teda v období, kedy jej začalo tiecť do topánok. NHL však túto "spiacu taktiku" šéfa odborov nezhltla. Nemožno sa preto čudovať, že komisár Bettman rázne odmietol špekulácie o rokovaniach, ktoré by novú kolektívnu zmluvu priniesli počas plynúcej sezóny 2012/13.

Výluka ako účinná zbraň

Dlhodobé vyčkávanie NHLPA, ktoré spôsobilo, že kolektívna zmluva jednoducho nevznikla včas, je podľa predošlých Fehrových skúseností veľmi účinnou zbraňou. Množstvo hráčov si totiž môže nájsť krátkodobé zamestnanie a zatlačiť tak majiteľov klubov k múru. Podľa možností zamestnať sa je jednoznačne zrejmé, že do väčšej výhody sa dostávajú hokejisti. A Donald Fehr to veľmi dobre vie. Výluky, na ktoré v minulosti pristal, vždy nakoniec dokázal obrátiť v prospech svojich klientov, teda športovcov. Bol by v tom preto čert, ak by lockout nepokladal za vplyvnú súčasť svojej stratégie a za zbraň, s ktorou môže NHL donútiť k prijatiu veľkých ústupkov. Skrátka, čo funguje, to sa neoplatí meniť.

(Ne)slávne skúsenosti

Súčasná patová situácia medzi ligou a odbormi je vierohodným obrazom Fehrovej povesti - tej povesti, ktorú mal podľa mnohých optimistov stratiť. Jeho obeťou však nebola len medializovaná výluka MLB zo sezóny 1994/95. Keď si v marci 2010 na Fehra posvietil analytik Maury Brown z portálu The Biz of Hockey, ukázalo sa, že jeho skúsenosti s výlukami sú ďaleko bohatšie. Fehr k nim privoňal už v lete 1981, aby v polovici osemdesiatych rokov vysúdil pre hráčov bejzbalu 285 miliónov USD. V roku 1990 sa zasa podpísal pod tridsaťdvadňový štrajk končiaci stratou prvého týždňa sezóny. Hokejisti teda veľmi dobre vedia, kto za nimi stojí, a obviňovanie ligy im ide ľahšie ako kedykoľvek predtým.

Odpor k platovému stropu

Samozrejme, z pána Donalda Fehra nechcem robiť len neústupčivého revolucionára, ktorý by za každú cenu prahol po štrajku. Dôkazom jeho kvalít sú roky 2001 a 2006, v ktorých sa s MLB dohodol bez toho, aby súťaž stratila čo i len zápas. Je však nutné pripomenúť, že v týchto dobách už mal vydupané svoje nosné podmienky. Tieto podmienky obchádzali výdobytok zvaný platový strop, ktorý bol nahradený ďaleko slobodnejšou daňou z luxusu. O Fehrovom odpore k platovému stropu (kedysi ho nazval spôsobom, akým majitelia len zakrývajú svoje problémy) sa počas jednaní medzi ligou a odbormi veľmi nepísalo. Niet však pochýb o tom, že tento ligou zhotovený (a fungujúci) nástroj odbory výrazne brzdí.


Keď sa obzriem späť a spomeniem na udalosti, ktoré sa medzi NHL a NHLPA od decembra 2011 (ne)udiali, nazdávam sa, že zo vzniknutej situácie nemôžem viniť len Garyho Bettmana.

Dnešná NHL konečne dokáže konkurovať NFL, MLB a NBA. Nie je to viac lokálna súťaž, v ktorej sa všetko dianie točí okolo niekoľkých bohatých klubov. Liga je nesmierne vyrovnaná a globálne populárna. Stala sa monštruozitou, ku ktorej sa zďaleka nepriblíži žiadna iná hokejová súťaž sveta. A za to všetko vďačí Garymu Bettmanovi, teda právnemu zástupcovi tých, ktorí všetok ten špás zabezpečujú.

Je pravdou, že NHL by nikdy nebola tak vychýrená bez tých najlepších hokejistov, ktorými členovia NHLPA naozaj sú. Je však potrebné prihliadať aj na záujem väčšiny majiteľov, ktorí si myslia, že hráči poberajú zbytočne veľa. No a keď sa človek pozrie na dlhodobé (rozumej samovražedné) kontrakty obchádzajúce platový strop i daňové zákony, a tiež na vyhodené peniaze za podpisové bonusy, musí len súhlasiť.

Samozrejme, cieľom tohto článku nie je prehodenie viny na plecia prezieravého odborára, ktorý chce pre hokejistov vybojovať len tie najlepšie podmienky. Dôraz je skôr kladený na pripomenutie toho, že Donald Fehr môže na štartujúcej výluke niesť taký istý podiel, aký nesie komisár Gary Bettman, ktorý lockout vyhlásil.

Prehadzovanie zodpovednosti a hľadanie toho spravodlivého je po spustení výluky prakticky daromné. Tým porazeným totiž zostane len a len fanúšik. A ten časom môže začať premýšľať, či je moderná NHL vôbec schopná fungovať bez pravidelného upadania do tak odpudzujúcej etapy, akou je výluka.