Nicklas Lidström a jeho božská hra v play-off 2002

MARTIN UŽÁK | 02.02.2014


Nicklas Lidström s Conn Smythe Trophy (Associated Press; 13.06.2002)


Písal sa 21. apríl 2002, keď utrápený šampión základnej časti menom Detroit Red Wings zápasil na ľade víťazne naladených Vancouver Canucks o zníženie stavu série prvého kola play-off na 1:2.

Kŕčovito hrajúci favorit a jeho individuality na čele so srdnato bojujúcim kapitánom Steveom Yzermanom sa v nepriateľskom prostredí arény General Motors Place obzeral po náhodnom odraze puku, magickej prihrávke, či úchvatnom zákroku svojho gólmana, aby zo seba striasol nervozitu a vrátil sa do hry o postup.

Ešte 25 sekúnd pred koncom druhej tretiny bol stav tretieho zápasu vyrovnaný pomerom 1:1. Sezóna hviezdami nabitého tímu visela na vlásku, no po ďalekonosnej strele Nicklasa Lidströma sa vývoj obrátil.

Lidström nachytal dovtedy výborne chytajúceho brankára Dana Cloutiera svojím nečakaným pokusom od červenej čiary. Vancouver sa z tohto lacného zásahu nespamätal a sériu, ktorú začal dvoma prekvapivými, no zaslúženými výhrami v detroitskej Joe Louis Arene, nakoniec stratil pomerom 4:2.

Red Wings sa zo zlého vstupu do vyraďovacích bojov otriasli, ich osobnosti začali opäť ťahať za jeden povraz a v ďalšom priebehu play-off vyradili St. Louis Blues (4:1 na zápasy) i Colorado Avalanche, ktorých zdolali v ostro sledovanom finále Západnej konferencie po víťazstvách v šiestom a siedmom dueli série.

Keď sa prvý zápas finále proti podceňovaným Carolina Hurricanes skončil prehrou 2:3 po predĺžení a v tom druhom bol ešte v 55. minúte stav vyrovnaný pomerom 1:1, Lidström opäť vystúpil z radu. Švédsky bek najskôr využil presilovú hru a svoje mužstvo poslal do vedenia 2:1, aby o 13 sekúnd neskôr vyslal brilantnú prihrávku na hokejku Krisa Drapera, ktorý navýšil náskok Red Wings na konečných 3:1.

Božská hra Nicklasa Lidströma zo záveru druhého finálového stretnutia mala na tím podobný blahodarný vplyv, ako oná ďalekonosná strela z prvého kola proti Vancouveru. Red Wings sa vďaka Lidströmovi znova pozviechali, až sa po víťazstve 4:1 v sérii dočkali vytúženého Stanley Cupu.

Lidströma miestami nebolo vidieť tak, ako iných hráčov. V prvom a druhom kole patrila žiara reflektorov hlavne kapitánovi Yzermanovi, pri obrate v konferenčnom finále žiaril najmä Dominik Hašek a vo finále Stanley Cupu vyčnieval Igor Larionov. Avšak Lidström bol sebou samým konštantne, i keď bol najvyťažovanejším mužom tímu a staval sa do najnáročnejších herných situácií proti najťažším súperom.

Lidström odohral play-off 2002 s málo vídaným priemerom 31 minút a 10 sekúnd na zápas. Sprvoti nastupoval proti najlepšej útočnej formácii NHL v zložení Todd Bertuzzi - Brendan Morrison - Markus Näslund, neskôr bránil hviezdy ako Pavol Demitra, Keith Tkachuk, Joe Sakic, Peter Forsberg a Ron Francis. Aj napriek enormnému tlaku, ktorý bol vyvíjaný na jeho zodpovednú hru v zadných radoch, stihol nazbierať 16 (5+11) kanadských bodov a v produktivite vyraďovacích bojov skončil na deviatom mieste.

Keď po skončení finálovej série prišlo na odovzdávanie Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu play-off, Red Wings mohli ponúknuť viacerých kandidátov, proti ktorým by sa nedalo namietať. Prestížna trofej mohla skončiť v rukách Stevea Yzermana, Dominika Hašeka, Brendana Shanahana, či Bretta Hulla, no bol to práve Lidström, kto sa postavil pred ostatných.

Lidström sa stal prvým európskym víťazom Conn Smythe Trophy a stal sa ním v mužstve, ktoré bolo preplnené budúcimi členmi Siene slávy a jednými z najlepších hokejistov na svojich postoch v histórii NHL. To je skutočnosť, ktorá najlepšie vystihuje, aký výborný tento zadák v play-off 2002 (a nielen v ňom) bol.

Koniec koncov, vzácnosť Conn Smythe Trophy si uvedomuje aj on sám, keďže často zvykne pripomínať, že ide o najvýznamnejšie individuálne ocenenie, aké vo svojej znamenitej kariére získal.


Nicklas Lidström a jeho božské finálové sekundy, 06.06.2002