Najlepší hokejisti Detroit Red Wings podľa desaťročí

MARTIN UŽÁK | 17.10.2012

Určovanie najlepších hokejistov jednotlivých dekád vyžaduje radu obmedzení a osobitý pohľad na ich význam pre vtedajšie mužstvá. Aj napriek tomu, že takéto pátranie je spojené s ťažkým rozhodovaním a opomínaním mnohých osobností, pokúsil som sa vytvoriť prehľad príslušný histórii Detroit Red Wings.

 
Zľava doprava: Gordie Howe, Ted Lindsay, Steve Yzerman (Julian H. Gonzalez, Detroit Free Press)


V snahe dodržať konštantnosť desaťročí som históriu michiganského klubu rozdelil na osem dekád z rokov 1930 až 2010. Prehľad, ktorý je mojím osobným názorom, sa nedotýka hokejistov pôvodných Cougars zo sezón 1926/27 až 1929/30, ako ani zástupcov moderných Red Wings z ročníkov 2010/2011 a 2011/12.

Jednotlivé desaťročia sú tvorené priblížením dosiahnutých úspechov najlepšieho zvoleného hráča a doplnené menami niekoľkých ďalších osobností, ktoré v danom období stoja za zmienku.

1930-1940: Ebbie Goodfellow

"Poker Face" je jedným z mála hráčov, ktorí si za Detroit zahrali pod značkou Cougars, Falcons i Red Wings. Tento rodák z Ottawy sprvoti nastupoval ako center, aby neskôr presedlal do obrany, kde vyrástol v kapitána. V 30. rokoch zaznamenal len jednu sezónu, v ktorej nebol najproduktívnejším mužom tímu na svojom poste. S Red Wings získal svoje prvé dve víťazstvá Stanley Cupu (1936 a 1937). Dvakrát sa dostal do prvého All-Star tímu a za sezónu 1939/40 získal ako prvý zástupca klubu Hart Trophy. Stal sa tiež prvým hokejistom Red Wings, ktorý dokázal skórovať z trestného strieľania. Métam, na ktoré dosiahol, môžu v tomto desaťročí konkurovať len útočníci Larry Aurie a Herbie Lewis.
 

1940-1950: Sid Abel

Abel sa v základnej zostave Red Wings usadil v sezóne 1940/41 a okamžite sa zaradil medzi najvýraznejších hokejistov tímu. Pravidelne okupoval čelné priečky produktivity a zbieral radu úspechov. V tejto dekáde získal svoje prvé dve víťazstvá Stanley Cupu (1943 a 1950), dvakrát sa dostal do prvého All-Star tímu a za sezónu 1948/49 si odniesol Hart Trophy. V ročníku 1942/43 bol menovaný za kapitána, no vo funkcii sa usadil až od sezóny 1945/46, kedy sa vrátil z bojov v druhej svetovej vojne. Je jedným z prvých hokejistov NHL, ktorí výdatne využívali nahadzovanie puku zo stredného pásma. Pre vtedajších Red Wings boli podobne dôležití len útočník Ted Lindsay a beci Jack Stewart a Bill Quackenbush.
 

1950-1960: Gordie Howe

Najúspešnejšie obdobie histórie Detroit Red Wings je spojené s menami ako Ted Lindsay, Terry Sawchuk, Red Kelly a Alex Delvecchio. Žiadna z týchto legiend sa však nevyrovná Gordiemu Howeovi, najlepšiemu hráčovi svojej doby a jednému z najvýznamnejších hokejistov všetkých čias. Howe si v tejto dekáde prišiel na svoj druhý, tretí a štvrtý Stanley Cup (1952, 1954 a 1955), čím dovŕšil úctyhodný súčet štyroch titulov v priebehu šiestich rokov. V období sezón 1950/51 až 1959/60 sa sedemkrát dostal do prvého All-Star tímu, päťkrát vyhral Hart Trophy a päťkrát Art Ross Trophy. Neskôr sa stal kapitánom mužstva a v januári 1960 aj novým najproduktívnejším hráčom histórie NHL.
 

1960-1970: Gordie Howe

Mr. Hockey pokračoval v nastolenom trende aj v 60. rokoch, i keď sa viac nedočkal Stanley Cupu. Pripomenul sa najmä v sezóne 1962/63, v ktorej ovládol produktivitu a získal Hart Trophy. V rokoch 1960 až 1969 sa vždy umiestnil v prvej päťke bodovania. Päťkrát bol nominovaný do prvého a päťkrát do druhého All-Star tímu. Nastúpil vo svojom tisícom zápase NHL i štrnástom All-Star Game. Strelil svoj 545. gól a získal 600. asistenciu. Týmito a ďalšími počinmi vytvoril nové rekordy NHL, ktoré neskôr ešte výrazne navýšil. Niektoré z nich vydržali 20 až 30 rokov, niektoré sú platné dodnes. Alex Delvecchio a Norm Ullman, ďalšie významné "Červené krídla" tohto desaťročia, skrátka nemali nárok.
 

1970-1980: Mickey Redmond

70. roky sú obdobím, ktoré by Red Wings najradšej zmazali zo svojej histórie. Táto mŕtva éra im priniesla až osem trénerských zmien, no len jedinú účasť v play-off. Z významných hráčov stoja za zmienku ofenzívny bek Reed Larson a trváci útočník Nick Libett. Ani jeden z nich však nebol tak prenikavý ako krídelník Mickey Redmond. Redmond hrával za Detroit v rokoch 1971 až 1976. Pre vážne problémy s chrbtom musel skončiť už vo veku 28 rokov. Stihol sa však stať prvým hráčom klubovej histórie s 50 gólmi v jednej sezóne. Redmond si tiež zahral v All-Star Game a dostal sa do prvého All-Star tímu ročníka 1972/73. Neskôr presedlal na komentovanie, ktorému je verný dodnes.
 

1980-1990: Steve Yzerman

Štvrtý výber z draftu 1983 vstúpil do NHL ako uragán, ktorý dával Detroitu nádej v návrat úspešných období. Po sezóne 1985/86, ktorá bola pre "Červené krídla" najhoršou v ich histórii, bol Yzerman menovaný za jedného z najmladších kapitánov všetkých čias, no tento riskantný krok ustál. V posledných troch ročníkoch dekády presiahol hranicu 100 bodov, pričom v sezóne 1988/89 nazbieral 65 gólov a 90 asistencií, čo sú dodnes klubové rekordy. Yzerman si za svoj úžasný ofenzívny výkon získal veľký rešpekt, ktorý bol vyjadrený udelením Lester B. Pearson Award. Takémuto honoru nemohli konkurovať ani ďalší výborní hokejisti tejto dekády, útočníci John Ogrodnick a Gerard Gallant.
 

1990-2000: Steve Yzerman

Stevie nadviazal na svoju ofenzívnu dominanciu aj na štarte novej dekády, kedy pridal ďalšie tri stobodové sezóny. Postupne vyrástol v kompletného centra a dokázal vynikať aj v defenzíve. Red Wings touto dobou figurovali medzi najlepšími mužstvami NHL, k čomu dopomáhali aj ďalšie osobnosti, menovite Sergej Fiodorov a Nicklas Lidström. Srdcia priaznivcov však patrili Yzermanovi, ktorý na jar 1997 daroval Detroitu prvý Stanley Cup po 42 rokoch, aby sa o rok neskôr mohol tešiť znova a triumf ešte okoreniť ziskom Conn Smythe Trophy. Yzerman neskôr získal aj Selke Trophy, až sa zaradil ku Gordiemu Howeovi a stal sa jedným z najvýznamnejších hokejistov v histórii klubu.
 

2000-2010: Nicklas Lidström

Skromný švédsky zadák dokázal žiariť už v 90. rokoch, no to najlepšie si nechal na nové tisícročie. Svoju prvú Norris Trophy získal v desiatom ročníku v NHL, aby sa neskôr tešil ešte šesťkrát, z toho päťkrát v tomto desaťročí. Šesť Norris Trophy získaných v jednej dekáde je najlepším výkonom histórie NHL. Lidas je aj prvým európskym držiteľom Conn Smythe Trophy (2002) a prvým európskym kapitánom víťazov Stanley Cupu (2008). V sledovanom období sa tešil aj z tisíceho bodu, šiestich nominácií do prvého All-Star tímu a funkcie kapitána Red Wings. Pred jedným z najlepších zadákov v histórii sa museli skloniť aj Henrik Zetterberg a Pavel Daciuk, ďalšie osobnosti tejto dekády.