Mýty a predsudky o príčinách výluky

MARTIN UŽÁK | 30.11.2012

Neúspešné vyjednávania o novej kolektívnej zmluve medzi NHL a hráčskymi odbormi sa spájajú s mnohými mýtmi, predsudkami a chybnými úvahami. V nasledujúcom prehľade nájdete tie najzaujímavejšie z nich. Každý mýtus je stručne predstavený a následne doplnený o správne vysvetlenie.


David Duprey (Associated Press)

"Hlavnou príčinou výluky je Gary Bettman"

Dozaista najpopulárnejší mýtus spojený s výlukou v NHL. Priaznivci i hokejisti hľadia na komisára súťaže ako na človeka, ktorý im už trikrát za posledných 18 rokov vzal hokej. Bettman však nie je žiadny parazit, ale právnik, ktorý zastupuje záujmy svojich nadriadených, teda vlastníkov klubov. Bettman je prvým a dosiaľ jediným komisárom v histórii NHL. Táto funkcia bola vytvorená majiteľmi klubov, aby nahradila funkciu prezidenta. Podstatný rozdiel medzi oboma funkciami spočíval v tom, že prvoradou úlohou komisára bolo urobiť zo súťaže veľký biznis, čo sa Bettmanovi podarilo. Skutočnosť, že popri tom plní aj rolu figúrky, na ktorú sa sype kritika, je pre nenápadných majiteľov len výhodou.

"Tučné kontrakty sú dielom všetkých majiteľov"

Tvrdenie o tom, že plánovanú redukciu hráčskych platov vyvolali svojím rozhadzovaním všetci majitelia klubov, nie je ani mýtus, ale doslova lož. Pokiaľ chce človek hľadať vinníkov, ktorí hráčom sľúbili veľké peniaze, no momentálne súhlasia s ich okresaním, môže poukázať napr. na Eda Snidera, vlastníka klubu Philadelphia Flyers. Snider a jeho manažér Paul Holmgren sa v priebehu rokov 2007 až 2012 podpísali pod šesť kontraktov na viac ako 374 miliónov dolárov (držiteľmi zmlúv sú Danny Briere, Mike Richards, Chris Pronger, Jeff Carter, Iľja Bryzgalov a Shea Weber). Takýchto "škodlivých" majiteľov je v NHL len niekoľko, no ich krokmi trpia všetci vlastníci.

"Nikto vám neprikazuje rozhadzovať peniaze"

Kevin Lowe, svojho času generálny manažér klubu Edmonton Oilers, získal v lete 2007 obmedzeného voľného hráča Dustina Pennera z Anaheimu po tom, čo jeho plat navýšil o 944 %. Brian Burke, vtedajší manažér Ducks, vyhlásil, že tento ťah bude mať veľký vplyv na budúcnosť ligy. Dnes vieme, že Burke sa nemýlil. Lowe neurobil nič zlé - na oslovenie obmedzeného voľného hráča súpera mal plné právo. Svojím krokom však ukázal, ako môže zareagovať dlhodobo neúspešný manažér, ktorý čelí obrovskému tlaku investorov, médií, fanúšikov a zástupcov mesta alebo provincie. Okamžité zvýšenie konkurencieschopnosti nedozerným verbovaním? Veď v modernej NHL to inak ani nejde.

"NHLPA má v jednaní rovnaké šance ako NHL"

Zrejme najvýznamnejší mýtus spájaný s výlukou. O nerovnosti boja medzi majiteľmi (zamestnávateľmi) a hráčmi (zamestnancami) svedčí stať o štandardnom hráčskom kontrakte, ktorá vo verejne dostupnej kolektívnej zmluve z rokov 2005 až 2012 začína od strany 244. Najdôležitejšou súčasťou tejto state je paragraf 18, ktorý možno nájsť na strane 253. Tento paragraf uvádza, že obe strany sa počas svojej vzájomnej spolupráce zaväzujú k dodržiavaniu pravidiel ligy, ako aj akejkoľvek kolektívnej zmluvy, ktorá bola alebo môže byť uzatvorená medzi klubmi NHL a NHLPA. V praxi to teda znamená, že moc má v rukách liga a odbory (opäť) nezískajú nič, čo by im výrazne zlepšilo ich pozíciu.

"Hokejisti si len vyberajú z ponúk majiteľov"

Dozaista najkontroverznejší mýtus spojený so zabezpečením kariéry v NHL. Mnohí fanúšikovia veria, že hokejisti sa po skončení svojej zmluvy posadia pred telefón a čakajú na ponuky majiteľov. Hráči však veľmi dobre poznajú svoju cenu a veľmi dobre vedia, že potrebujú jednu dobrú sezónu, vďaka ktorej sa budú môcť predať. Mnohí z nich síce tvrdia, že o štatistické čísla sa nezaujímajú, no sotva si odkrútia posledný zápas pod platnou zmluvou, presne vedia, koľko si majú vypýtať, a presne vedia, že ak svoje nedostanú na jednom mieste, ozve sa niekto štedrejší. Hráči (prípadne ich zástupcovia) sa tak priamo podieľajú na tvorbe trhových hodnôt a rozdávaní vysokých kontraktov.

"My to platíme, no ani jedna strana nás nepočúva"

Keď sa v septembri začala výluka, ozvalo sa niekoľko novinárov, ktorí nekritizovali ani ligu a ani odbory, ale fanúšikov. Jedným z nich bol aj Mike Ozanian z ekonomického dvojtýždenníka Forbes. Ozanian vyhlásil, že priaznivci by sa miesto očierňovania komisára Bettmana a šéfa odborov Fehra mali pozrieť na seba a spýtať sa, prečo hráčov i majiteľov po výluke 2004/05 ocenili. Ak by to totiž neurobili, bolo by možné, že obe rozhádané strany by ich tento raz už počúvali. I keď je pravdou, že ide o tvrdé slová, niečo na nich bude. Majitelia klubov i hokejisti predsa dobre vedia, čoho sa im od priaznivcov dostáva, pokiaľ sú neúspešní. Prázdnejšie arény, menší záujem, kritika. Alebo je to inak?

"Rokovania sa skončia víťazstvom jednej strany"

Záverom nemožno opomenúť ani mýtus, s ktorým sa očividne zosobnili zástupcovia NHL i NHLPA. Ani jedna z nesvárených strán dodnes nepochopila, že ich spor nemusí mať víťaza. Fanúšikov prestáva zaujímať, že NHLPA by chcela rozhodovať o chode ligy, ktorú by však financovali len majitelia. Priaznivcom je ukradnuté, že hokejisti musia živiť seba a svoju rodinu, zatiaľ čo majitelia musia živiť seba, svoju rodinu, hokejistov a stovky iných zamestnancov. Je dokonca možné, že fanúšikovia už zanevreli aj na tvrdenia o športom zapálených majiteľoch a o športovcoch známych pod synonymom "hviezdy". Priaznivci chcú len hokej a pre dobro NHL i NHLPA by ho mali dostať čo najskôr.