MARTIN UŽÁK | 21.05.2015 | aktualizované 29.09.2015
Keď v roku 2008 odchádzal Scotty Bowman za rolou poradcu do klubu Chicago Blackhawks, Mike Babcock, ktorý sa s ním dovtedy radil u Detroit Red Wings, mal pre jeho vytrvalosť slová obdivu.
Bowman zotrval v Detroite 15 rokov - prvých deväť ako tréner a ďalších šesť ako poradca. Babcock v jednom rozhovore s rozhlasovým komentátorom Kenom Kalom vyzdvihol, že je veľkou vzácnosťou, že Bowman vydržal u Red Wings toľko rokov. Babcock uviedol, že iba výnimoční tréneri môžu zostať na jednom mieste takto dlho, a že mnohí ďalší také šťastie nemajú a jedného dňa musia odísť, pretože svojmu okoliu nemôžu dať viac. Babcock na záver dodal, že u neho by malo byť tým zlomovým obdobím desať rokov.
Na tých desať rokov z Babcockových úst si pamätám, ako keby to bolo včera - aj preto, že toto vyhlásenie som neskôr citoval v poslednom článku môjho blogu na portáli SlovakNHL.sk (tento článok dnes nájdete v knihe Red Wings Corner). Bolo to presne 23. novembra 2011, v Babcockovej siedmej sezóne na lavičke Red Wings.
V posledných dňoch sa ukázalo, že Babcock nehovoril do vetra a to, čo pred mnohými rokmi nenápadne naznačil, to aj splnil, keď sa rozhodol vymeniť Hockeytown za centrum hokejového vesmíru Toronto.
Mike Babcock vydržal na lavičke Detroit Red Wings desať rokov, čím o jeden rok prekonal svojho niekdajšieho poradcu Bowmana. Babcock za ten čas dokázal, že sa stal výnimočným trénerom.
V každej z desiatich sezón na lavičke Red Wings doviedol Babcock svojich zverencov do play-off. Red Wings nechýbali vo vyraďovacích bojoch už 24 sezón po sebe. Pod Babcockovým dohľadom boli jediným klubom, ktorý sa do play-off kvalifikoval v každom ročníku od zavedenia platového stropu.
Babcock vystúpil s Red Wings na vrchol víťazstvom Stanley Cupu 2008. V roku 2009 ho od obhajoby tohto triumfu delila jediná výhra. V roku 2007 dotiahol mužstvo do finále Západnej konferencie a celkom päťkrát ho doviedol k divíznemu titulu. Dvakrát sa stal finalistom Jack Adams Award pre najlepšieho kouča NHL. Časopisy Sports Illustrated a The Hockey News ho v roku 2010 vyhlásili za najlepšieho trénera desaťročia.
Počas svojho pôsobenia u Red Wings sa Babcock dočkal viacerých úspechov aj na medzinárodnej scéne. V roku 2004 doviedol Kanadu k víťazstvu na svetovom šampionáte a v rokoch 2010 a 2014 s ňou triumfoval aj na olympijských hrách, vďaka čomu sa stal jediným trénerom, ktorý má svoje miesto v prestížnom Triple Gold Clube. Pred svojím pôsobením v NHL vyhral s Kanadou juniorský svetový šampionát 1997.
Babcock mal všetky vlastnosti, po ktorých Red Wings túžili. Bol inteligentný, pracovitý, zapálený, súťaživý a hrdý. Venoval pozornosť detailom, hráčov viedol k zodpovedným výkonom a mnohých z nich donútil, aby ukázali viac, ako ukazovali dovtedy. Okrem toho oplýval svojou preslávenou pripravenosťou, a aj keď náhodou pripravený nebol, neváhal so sebakritikou a otvorene hovoril o tom, že vo svojej príprave zlyhal a že ak sa jeho mužstvo má zlepšiť, musí sa zlepšiť aj on sám. Takýto postoj sa len tak nevidí.
Mike Babcock vydržal na lavičke jedného klubu NHL dlhšie ako mnohí iní tréneri. Svojím prístupom k práci a svojimi úspechmi si nakoniec vybojoval to, čo kedysi patrilo aj Scottymu Bowmanovi: privilégium rozhodovať sa podľa svojich vlastných potrieb a nehľadať tieto potreby naliehavo.
V omladenom tíme Red Wings dokončil Mike Babcock to, čo v posledných rokoch dokončiť mal, a odišiel, aby prenechal miesto novým tváram, ktoré do novej éry klubu patria. A aj keby neodchádzal pre to, čo v lete 2008 naznačil, odchádza v pravý čas a po výborne odvedenej práci, za ktorú mu patrí uznanie.
Stojí za prečítanie:
 |
| Mike Babcock (David Guralnick, The Detroit News) |
Keď v roku 2008 odchádzal Scotty Bowman za rolou poradcu do klubu Chicago Blackhawks, Mike Babcock, ktorý sa s ním dovtedy radil u Detroit Red Wings, mal pre jeho vytrvalosť slová obdivu.
Bowman zotrval v Detroite 15 rokov - prvých deväť ako tréner a ďalších šesť ako poradca. Babcock v jednom rozhovore s rozhlasovým komentátorom Kenom Kalom vyzdvihol, že je veľkou vzácnosťou, že Bowman vydržal u Red Wings toľko rokov. Babcock uviedol, že iba výnimoční tréneri môžu zostať na jednom mieste takto dlho, a že mnohí ďalší také šťastie nemajú a jedného dňa musia odísť, pretože svojmu okoliu nemôžu dať viac. Babcock na záver dodal, že u neho by malo byť tým zlomovým obdobím desať rokov.
Na tých desať rokov z Babcockových úst si pamätám, ako keby to bolo včera - aj preto, že toto vyhlásenie som neskôr citoval v poslednom článku môjho blogu na portáli SlovakNHL.sk (tento článok dnes nájdete v knihe Red Wings Corner). Bolo to presne 23. novembra 2011, v Babcockovej siedmej sezóne na lavičke Red Wings.
V posledných dňoch sa ukázalo, že Babcock nehovoril do vetra a to, čo pred mnohými rokmi nenápadne naznačil, to aj splnil, keď sa rozhodol vymeniť Hockeytown za centrum hokejového vesmíru Toronto.
Mike Babcock vydržal na lavičke Detroit Red Wings desať rokov, čím o jeden rok prekonal svojho niekdajšieho poradcu Bowmana. Babcock za ten čas dokázal, že sa stal výnimočným trénerom.
Babs a jeho úspechy
Za desať rokov v pozícii hlavného trénera Detroit Red Wings vyhral Mike Babcock 458 zápasov základnej časti. Žiadnemu inému koučovi sa v Detroite nepodarilo zvíťaziť toľkokrát. Na prvých 500 víťazstiev v základnej časti NHL mu stačilo 895 zápasov. V celej histórii NHL bol rýchlejší iba Scotty Bowman.V každej z desiatich sezón na lavičke Red Wings doviedol Babcock svojich zverencov do play-off. Red Wings nechýbali vo vyraďovacích bojoch už 24 sezón po sebe. Pod Babcockovým dohľadom boli jediným klubom, ktorý sa do play-off kvalifikoval v každom ročníku od zavedenia platového stropu.
Babcock vystúpil s Red Wings na vrchol víťazstvom Stanley Cupu 2008. V roku 2009 ho od obhajoby tohto triumfu delila jediná výhra. V roku 2007 dotiahol mužstvo do finále Západnej konferencie a celkom päťkrát ho doviedol k divíznemu titulu. Dvakrát sa stal finalistom Jack Adams Award pre najlepšieho kouča NHL. Časopisy Sports Illustrated a The Hockey News ho v roku 2010 vyhlásili za najlepšieho trénera desaťročia.
Počas svojho pôsobenia u Red Wings sa Babcock dočkal viacerých úspechov aj na medzinárodnej scéne. V roku 2004 doviedol Kanadu k víťazstvu na svetovom šampionáte a v rokoch 2010 a 2014 s ňou triumfoval aj na olympijských hrách, vďaka čomu sa stal jediným trénerom, ktorý má svoje miesto v prestížnom Triple Gold Clube. Pred svojím pôsobením v NHL vyhral s Kanadou juniorský svetový šampionát 1997.
 |
| Mike Babcock po víťazstve Stanley Cupu 2008 (Daniel Mears, The Detroit News; 04.06.2008) |
Odchod v pravý čas
Kritici často pripomínajú, že Red Wings v troch z posledných štyroch sezón pod vedením Mikea Babcocka naháňali účasť v play-off v záverečných zápasoch základnej časti a trikrát vypadli hneď v prvom kole. Títo Red Wings však boli iní ako tí do roku 2011. Boli mladší, menej skúsení, nevyrovnaní a mnohokrát - ako napr. v sezóne 2013/14 - výrazne zasiahnutí zraneniami. Ale vďaka Babcockovi zostali konkurencieschopní.Babcock mal všetky vlastnosti, po ktorých Red Wings túžili. Bol inteligentný, pracovitý, zapálený, súťaživý a hrdý. Venoval pozornosť detailom, hráčov viedol k zodpovedným výkonom a mnohých z nich donútil, aby ukázali viac, ako ukazovali dovtedy. Okrem toho oplýval svojou preslávenou pripravenosťou, a aj keď náhodou pripravený nebol, neváhal so sebakritikou a otvorene hovoril o tom, že vo svojej príprave zlyhal a že ak sa jeho mužstvo má zlepšiť, musí sa zlepšiť aj on sám. Takýto postoj sa len tak nevidí.
Mike Babcock vydržal na lavičke jedného klubu NHL dlhšie ako mnohí iní tréneri. Svojím prístupom k práci a svojimi úspechmi si nakoniec vybojoval to, čo kedysi patrilo aj Scottymu Bowmanovi: privilégium rozhodovať sa podľa svojich vlastných potrieb a nehľadať tieto potreby naliehavo.
V omladenom tíme Red Wings dokončil Mike Babcock to, čo v posledných rokoch dokončiť mal, a odišiel, aby prenechal miesto novým tváram, ktoré do novej éry klubu patria. A aj keby neodchádzal pre to, čo v lete 2008 naznačil, odchádza v pravý čas a po výborne odvedenej práci, za ktorú mu patrí uznanie.
Stojí za prečítanie: