Marek Duľa & Oskar Turcsányi: Slováci sú už raz takí

MARTIN UŽÁK | 19.04.2011

Najväčší športový sviatok v novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky je už predo dvermi, do začiatku seniorského svetového šampionátu IIHF zostáva len zopár dní. Na možnosť organizovať vrcholné podujatie tohto rozmeru čakal náš štát, zväz i fanúšik niekoľko dlhých rokov, počas ktorých ho postretli úspešné i ťažké časy. Všetci si pamätáme na to, ako prekrásne sme sa svetu pripomenuli ligotom reprezentácií zo začiatku nového tisícročia. Rovnako však máme v čerstvej pamäti aj následný krok späť a návrat na priemerné európske pozície, ktoré nášmu ľadovému hokeju náležia prakticky dodnes.


Logo majstrovstiev sveta v hokeji 2011 (IIHF)


Výsledky reprezentácie u nás boli, sú a zrejme vždy budú tým základným meradlom, ktorým sa dohliada na zodpovednosť a kontroluje kvalita práce kompetentných. S blížiacim sa začiatkom veľkolepého svetového šampionátu sa navyše rozmáha atmosféra, v ktorej sa na všetky minulé nesváry na chvíľu zabúda, v ktorej sa všetko zlé odkladá na niekoľko ďalších týždňov či možno aj mesiacov bokom. Nikto si v tieto dni neželá nič iné, než hrdú reprezentáciu krajiny a úspech, ktorý by sa v budúcnosti už nemusel opakovať.

Nikoho z nás v tej úspešnej minulosti zrejme ani nenapadlo, že náš hokej môže časom klesnúť možno o niekoľko úrovní nižšie. Samozrejme, úspech reprezentácie ako taký nikdy nemôže federácii nič zaručiť - veď z krátkodobého výslnia nemožno ťažiť trvalo a naveky. Úrovňou nemuselo klesnúť ani dianie na ľade. Stále produkujeme kvalitných hráčov, stále disponujeme síce obmedzenejšími, no naozaj kvalitnými podmienkami, a aj naďalej máme zopár kompetentných, ktorí vykonávajú svoju robotu naozaj dobre. Kde je potom chyba?

Všetky úspechy, ktoré sme kedysi dosiahli, nám však zasadili aj ranu pod pás, pretože nás postavili pred vyššiu úroveň požadovaných výsledkov, čo sme v kontexte absolútne nezvládli. Víťazstvá v našom hokeji vyvolali čokoľvek, len nie súdržnosť a inšpiráciu. Stratila sa vôľa, túžba a najmä zodpovednosť. Ľady ako také nám zanechali niekoľko ohromných individuálnych postáv, no za stoličkami lídrov sa väzby roztavili a stratili do nesúrodosti, za ktorú nikto nenesie zodpovednosť. Stratila sa väzba s fanúšikmi, a je dosť možné, že sa stratila i samotná viera verejnosti, ktorej novodobý úpadok nášho hokeja pôvodne nebol ľahostajný.

Srdce fanúšika sa začalo trápiť najmä v druhej polovici minulej dekády, kedy sa len bezmocne prizeralo fraškám a nezhodám rozhádaného vedenia, naslúchalo najrôznejším nedôveryhodným tvrdeniam a celkom presvedčene začalo naberať pocit, že sa s týmto stavom už musí niečo spraviť.

Ochranná ruka, ktorej nebol osud nášho upadajúceho národného športu ukradnutý, sa nad verejnosťou objavila 11. mája 2008. Jej pevnosť vytvorili práve fanúšikovia, teda tí, pre ktorých sa má šport robiť.

Petíciu za odstúpenie vtedajšieho vedenia nášho ľadového hokeja podpísalo len do 15. mája 2008 celkom 10 tisíc ľudí. V priebehu týždňa predstavoval súpis podpisov už dvojnásobok tohto čísla, a do dnešného dňa má podobu o viac ako 24 tisícoch podpisov verejnosti, ktorej v tých dobách záležalo na tom, aby sa niečo zmenilo. Žiaľ, výsledok poznáme všetci. Náš hokej zostáva na bode mrazu, zaspal vývoj, a čo je najpodstatnejšie, stále viac sa prezentuje akousi snahou o útek z reality. Podobná atmosféra nás čaká i počas blížiaceho sa šampionátu, kedy sa problémy a starosti zrazu vymenia za tučné úsmevy.

Vízie fanúšikov z minulosti sa síce nenaplnili, no i napriek tomu, že májovému sviatku bude venovaná enormná pozornosť, nemožno zabúdať na všetko, čo náš hokej rozvracia, čo v ňom nefunguje a čo mu škodí. Pred problémami predsa nemožno ani na chvíľu ujsť, nemožno sa pred nimi schovať.

Status quo by nikdy nemalo byť dôvodom, prečo sa o problémy prestať zaujímať. I z tohto dôvodu som sa rozhodol osloviť dvoch predstaviteľov známej petície, pod ktorou sa našli podpisy tisícok nespokojných slovenských fanúšikov, a pátrať po odpovediach, na ktoré naša verejnosť akosi zanevrela.

Za venovaný čas ďakujem Marekovi Duľovi, zakladateľovi iniciatívy Spojme sa pre hokej a predsedovi petičného výboru, a Oskarovi Turcsányimu, členovi petičného výboru. Obaja páni láskavo odpovedali na otázky približujúce súčasné dianie v slovenskom hokeji i iniciatíve "Spojme sa pre hokej".

MU: Na Slovensku fanúšikovia neustále pôsobia dojmom, že absolútne nezdieľajú predstavy a kroky SZĽH a jeho vrchných predstaviteľov. Je riadenie nášho hokeja len výhradnou záležitosťou zopár vyvolených kompetentných? Prejavuje sa v slovenskom ľadovom hokeji stav našej spoločnosti? Ak áno, ako?

OT: "Áno, fanúšikovia sú prevažne proti vrchným predstaviteľom SZĽH. Problém bude ale v tom, že títo v podstate žiadnu predstavu nemajú. Tým sa dostávame k ďalšej časti otázky - áno, prejavuje sa hlavne typická bezideovosť ako celospoločenský problém siahajúci od vrcholnej politiky cez štátnu správu až po organizácie, akou je SZĽH. Všade je to bez ideí, koncepcie a ucelenej predstavy riadenia, a s prakticky jediným cieľom - udržať sa vo funkcii a naďalej mať prístup k čerpaniu prostriedkov z verejného rozpočtu."

MD: "Naša krajina je prehnitá, a to od základov. Za základ považujem myslenie ľudí, a aj tých ľudí tam hore, ktorí to celé riadia. Nechcem hovoriť o politike a tých svinstvách, ktoré sa v našej krajine dejú, lebo to nemá zmysel. Vedenie nášho hokeja považuje túto situáciu za normálnu, marketingovo ale zostalo visieť niekde na prelome tisícročia. Vôbec nebola využitá eufória z úspechov, ktoré náš hokej dosiahol."

MU: Ako sa zdá, organizácia MS stavia do popredia prešľapy, ktoré fanúšikom dvíhajú žlč. Po afére s predraženou halou a škandále s maskotom nás naposledy postavila do pozoru oficiálna hymna šampionátu, ktorá sa akosi minula účinku. Organizujú tento športový sviatok ľudia, ktorí hokeju aj rozumejú?

OT: "Myslíme si, že prešľapov a ďalších "technických problémov" bude ešte viac ako dosť. A súvisí to s prvou otázkou. Hlavným problémom bezideovosti, bezobsažnosti a bezcieľnosti je, že priťahuje sortu ľudí, ktorí by sa nikde inde tak dobre neuživili a ktorých "kvalita" práce by bola všade inde veľmi rýchlo odhalená, zatiaľ čo tu to môžu takto "kvalitne" robiť prakticky donekonečna. To, čo vypláva na povrch, to je len špička ľadovca. Veď v čase vzniku našej iniciatívy bolo jedným z dôvodov našej kritiky aj to, že naša reprezentácia odohrala v príprave pred MS len dva zápasy, zatiaľ čo ostatní ich odohrali aj osem. Kompetentní pod nátlakom verejnosti priznali, že to bola chyba, no žiadne personálne dôsledky z toho nikdy nevyvodili."

MD: "Najsmutnejšie na tom je, že všetky tieto prešľapy a podvody zostanú nepotrestané. Ale to už je pre Slovensko typické. Žiadne vyvodenie zodpovednosti. Nič. Papaláši sa môžu len usmievať, a aj sa naozaj smejú, a my, fanúšikovia, sa tomu v podstate môžeme len prizerať. Samozrejme, žiadne masové protesty nemajú zmysel - ľudia na to kašlú a nevedia sa ani spojiť, nie to ešte aj niečo podniknúť, ale o tom sa vyjadrujem aj ďalej. Naše vedenie nezvládlo ani len také základné veci, akými sú maskot a hymna týchto MS. Tieto veci mali byť premyslené do posledných detailov, ale bohužiaľ, všetko bolo inak."

MU: Najmä v minulosti sme boli svedkami ostrých hádok, sporov a osočovania niektorých vrchných predstaviteľov nášho hokeja. Neustále sa pritom u týchto káuz a vzájomných obvinení objavovalo slovo "klamstvo". Dostávajú sa slovenskej verejnosti pravdivé informácie o všetkom podstatnom dianí?

OT: "Na verejnosť sa dostáva určite len malé percento informácií, jednak z dôvodu, že SZĽH nemá nejakú potrebu komunikovať s verejnosťou, a jednak kvôli absolútne nekritickému (a už vôbec nie investigatívnemu) postoju slovenských športových novinárov voči predstaviteľom SZĽH."

MD: "Nezakrývame si oči pred realitou a vidíme, ako to na tom našom Slovensku chodí. Každý "tam hore" každého pozná, je to všetko vzájomne prepojené a zmena je v nedohľadne. Dobrú atmosféru nevytvára ani fakt, že naše hokejové legendy neťahajú za jeden povraz a sú medzi nimi veľké názorové rozdiely. Padajú tu samé obvinenia z klamstiev. Novinári sa týmto javom len prispôsobili, takže očakávať niečo investigatívne je snáď nemožné. Aj keď nejaké pokusy boli, aj tak sa ľudia nakoniec báli otvorene povedať určité fakty, pretože, ako som už spomínal, všetko tam hore je vzájomne prepojené."

MU: Vašu petíciu za odstúpenie prezidenta a VV SZĽH z mája 2008 podpísalo len za jediný týždeň viac ako 20 tisíc ľudí. Texty boli adresované parlamentu, ministrovi školstva, SZĽH či splnomocnencovi vlády pre mládež a šport. Nič sa však nezmenilo. Ako si to vysvetľujete?

OT: "Píšeme o tom v našom poslednom prehlásení - Najväčšie víťazstvo Slovenska na MS 2011 bude odstúpenie vedenia SZĽH po ich skončení. Podľa nás to súvisí najmä s tým, že títo ľudia nie sú povinní skladať nikomu účty. Taktiež to súvisí aj s tým, že po prvej vlne nespokojnosti vedenie zistilo, že nesúhlas verejnosti, protesty a petície mu z personálneho hľadiska vôbec nemôžu ublížiť."

MD: "Druhá vec, ktorá s týmto súvisí, je tá, že na Slovensku sú ľudia takí, akí sú. Hovoril som o tom v mojom jednom vyjadrení v dobe, kedy sme začínali. Citujem: "Nadávať v krčmách nestačí, myslí si iniciátor petície za odvolanie vedenia nášho hokeja." A presne o tom to je - nič sa ani v tomto nezmenilo. Keď sme prišli v Bratislave na tlačovku SZĽH, tak nás neprišiel nikto z ľudí podporiť. Bol som tam len ja s ďalším členom petičného výboru Ferom Tajzlerom a ešte sme tam so sebou vzali nášho priateľa Ondra. Na webe nám ľudia sľúbili, že prídu, no opakujem - nikto neprišiel. V podstate obdobná situácia nastala aj neskôr, asi rok po spustení petície, kedy sme zorganizovali protestné zhromaždenie a prišlo tam možno 20 či 30 ľudí, prípadne sa ešte sem-tam pristavil nejaký okoloidúci. Pointa je tá, že mne osobne na e-mail potvrdilo účasť na tejto akcii vyše 100 ľudí. Takí sme ale my Slováci, len nadávame, ale prísť a niečo podporiť, tak to už nie."

MU: Verejnosť zvykne posudzovať úroveň nášho hokeja podľa výsledkov reprezentácií. Po uplynutí úspešného obdobia zo začiatku tisícročia, kedy sme zo seniorského šampionátu nosili jeden cenný kov za druhým, sa to, zdá sa, ešte znásobilo. Je reprezentácia pravým zrkadlom odrazu práce zainteresovaných?

OT: "Reprezentácia je vrcholom pyramídy. Pokiaľ bude dobrá práca na všetkých nižších úrovniach, od kvalitnej organizácie ligy cez výchovu mládeže až po podmienky pre reprezentáciu, tak bude i reprezentácia dosahovať dobré výsledky. A samozrejme, zrkadlom je tiež práca ľudí priamo zodpovedných za samotnú reprezentáciu, ktorí dohliadajú na koncepciu, prípravu i samotný výber hráčov. Nepriamo prispieva k nálade v mužstve aj stav SZĽH. Ak neťahajú za jeden povraz, ak sú osobnosti slovenského hokeja rozhádané a ak funkcionári nemajú žiadnu podporu verejnosti, tak sa to musí nutne prejaviť aj na výkonoch reprezentantov."

MD: "Gro reprezentácie tvoria hráči z NHL, resp. iných zahraničných líg. Takže súčasné vedenie nášho hokeja, ktoré je tu už X rokov, nemá s týmto jadrom reprezentácie nič spoločné. Všetko, čo sa deje okolo, ale manažujú oni. Flákaná príprava v minulosti, prešľapy, prístup k výchove mládeže, aktivity predsedu SZĽH či smiešne vyjadrenia, naposledy napr. slávnostné odovzdanie haly na MS, ktorá ani nebola skolaudovaná. Netreba sa potom čudovať, že niektorí skvelí hráči nemali chuť reprezentovať ani v minulosti. V pozadí sú samozrejme aj iné dôvody, ale keď to všetko dáme dokopy, vidíme výsledok a ten je jasný a zreteľný - úpadok nášho hokeja, za ktorý je podľa nás zodpovedné jeho vedenie a jeho celkový prístup."

MU: V minulosti ste pod hlavičkou "Spojme sa pre hokej" iniciovali napr. ochranu mladých hráčov do 20 rokov a ako neslávny príklad uvádzali nepríjemné pendlovanie Michala Murčeka medzi viacerými mužstvami v priebehu krátkeho obdobia. Vychovávame, vedieme a podporujeme našu mlaď správne?

MD: "Odpoveď na túto otázku je na dlhšie. Odkazujem preto na naše spomínané posledné prehlásenie, ktoré túto problematiku celkom vystihuje (Najväčšie víťazstvo Slovenska na MS 2011 bude odstúpenie vedenia SZĽH po ich skončení)."

MU: Späť k predraženej rekonštruovanej hale Ondreja Nepelu v Bratislave, o ktorej sa toho už popísalo a narozprávalo dosť. Jej do očí bijúca vysoká cena by sa mala riešiť a kontrolovať až po skončení svetového šampionátu. Čo si o tejto kauze myslíte? Zostaneme z výsledkov šetrenia prekvapení?

OT: "O tomto probléme znova slušne pojednáva naše posledné prehlásenie, ktoré sa snaží napriek krátkej pamäti verejnosti (a ešte kratšej pamäti novinárov) zmapovať celý vývoj tejto kauzy, ktorý poznáme z verejne dostupných zdrojov. Je to už trocha staršieho dátumu, no prakticky sa nič nezmenilo, akurát cena bude pravdepodobne vyššia, a presne to, že sa o nej nehovorí, je ideálna príležitosť na jej postupný rast. Zamysleli sme sa i nad ďalším vývojom - veď po MS sa štadión Ondreja Nepelu a ani hotel pri ňom stojaci predsa nezbúrajú. Niečo ohľadom budúcnosti štadióna už naznačil Miroslav Šatan, niečo povedal aj prezident KHL Alexander Medvedev, a niečo dodáva aj samotná logika veci. Načo by inak mal štadión Ondreja Nepelu možnosť zvýšiť svoju kapacitu o 5 tisíc miest na státie? Na MS to nesmie využiť, na ligu chodia priemerne 4 tisícky divákov. A predstavitelia KHL sa pritom v januári 2011 zhodli, že každý účastník KHL bude musieť mať štadión s dvanásťtisícovou kapacitou. Potom je tu hotel za 40 miliónov €, čo vyrástol vedľa štadióna (a čo je mimochodom čiastka, o ktorú sa navýšil pôvodne plánovaný rozpočet na rekonštrukciu štadióna Ondreja Nepelu). Stavať ho len kvôli MS? Všetko vyzerá jasne, Medvedev to aj potvrdil - za rok či dva bude Slovan Bratislava hrať KHL a MS poslúžia ako prostriedok na získanie peňazí na tento projekt. Z výsledkov šetrenia pravdepodobne prekvapení nezostaneme. Jednak bude robené, ako to na Slovensku býva zvykom, ľuďmi priamo zainteresovanými v projekte, a jednak sme si istí, že právne budú všetky zmluvy v poriadku, a teda, že konečná cena trikrát vyššia ako cena, podľa ktorej bolo usporiadané výberové konanie, je zodpovednosťou výberovej komisie a tá je u nás zatiaľ nepostihnuteľná (ak sa nepreukáže nejaký priamy vplyv víťaza)."

MD: "Oskar to zhrnul pekne. Osobne mi je z toho, čo sa stalo, smutno. Hoci všetci o tom vedeli, že to takto dopadne, nikto nespravil nič pre to, aby sa tomu zabránilo. Je jasné, že sa na stavbe niekto pekne nabalil, to pochopí aj malé dieťa. Skrátka, ak si uvedomíme, že za tú cenu rekonštrukcie starej haly sme mohli mať povedzme dva krásne a moderné hokejové štadióny, tak mi je smutno z toho, ako sa zasa Slováci nechali obabrať určitou skupinou ľudí, ktorá profituje. Ale žijeme na Slovensku, nič nové. Slováci sú už raz takí."

MU: Množstvo návrhov a odporúčaní prinášate prostredníctvom iniciatívy "Spojme sa pre hokej" už niekoľko rokov. Čo by bolo potrebné pre opätovné obrodenie slovenského hokeja? Ako bude vyzerať pôsobnosť vašej iniciatívy po odstúpení súčasného vedenia SZĽH, ktoré predsa len musí raz prísť?

OT: "V prvom rade to chce priamu zodpovednosť za výsledky svojej práce u kompetentných ľudí. Pokiaľ bude pretrvávať súčasný stav a teda to, že nikto nie je nikdy za nič zodpovedný, tak to bude vždy priťahovať ľudí, ktorí nemajú záujem na nejakom zlepšení stavu, veď prečo aj, keď výplata a ani dĺžka funkcionárskeho obdobia nie je na tomto závislá. S tým súvisí i budúcnosť našej iniciatívy. Nemáme ružové okuliare a nemyslíme si, že po výmene vedenia príde nejaký zodpovedný človek, mávne čarovným prútikom a všetko bude v poriadku. Nechceme samozrejme hneď na začiatku znevažovať kohokoľvek, kto neskôr nastúpi, ale budeme sa snažiť aj naďalej poukazovať na chyby a omyly vo vedení nášho hokeja či jeho jednotlivých činnostiach. Nikdy sme nemali a ani nebudeme mať problém s pochvalou, ak sa niečo urobí dobre. Podobných vecí však bolo naozaj, naozaj veľmi málo. Kritika nie je neprajníctvo, naopak, ak vedie k odstráneniu chýb a náprave systému, je veľmi žiaduca. Nie sme odborníci, ani sa nechceme za nich vydávať. Sme len fanúšikovia, ktorí sa tomu venujú a ktorým nie je aktuálny stav ukradnutý."

MD: "Nezmeníme svoj postoj a stále sa budeme snažiť nazývať veci pravými menami. Keď sa situácia zlepší, budeme samozrejme radi. Veľa vecí treba napraviť. Môžeme sa o to pokúsiť spolu, práve s fanúšikmi. Veríme, že budúce vedenie bude k nim mať lepší prístup. Opakujeme, že nie sme odborníci, ale myslíme si, že spoločne by sme vedeli určité veci vylepšiť a dosiahnuť to, čo chceme všetci - aby sa náš hokej dostal tam, kde bol kedysi a kde by mal patriť. Bude niečo alebo niekto budúcemu vedeniu brániť, aby vytvoril vo svojej štruktúre napr. určitú sekciu, ktorá by patrila zástupcom fanúšikov? Uvidíme."

MU: Ďakujem za váš čas, želám veľa úspechov.




© Martin Užák, Hockeytown Blog, 2009 – 2021

Umiestňovanie textov na iné stránky, ich rozširovanie tlačou a inými médiami je možné iba s písomným súhlasom autora.

Hockeytown Blog je nekomerčný projekt slúžiaci na vzdelávacie a prezentačné účely. Fotografie, ktoré nie sú vlastníctvom autora blogu, sú na blogu používané k nezištným redakčným účelom a k nezištnému novinárskemu spravodajstvu a publicistike v súvislosti s udalosťami, ktoré sú pre verejnosť zaujímavé a hodné zaznamenania v zmysle dodržania doktríny čestného použitia ("fair use") podľa amerického zákona o autorských právach. Napriek tomu, ak na tomto blogu nájdete svoju fotografiu, o ktorej si myslíte, že u nej nebola dodržaná licenčná schéma o možnostiach jej voľného zdieľania a využívania, alebo fotografiu, o ktorej si myslíte, že je v rozpore s doktrínou čestného použitia ("fair use") podľa amerického zákona o autorských právach, a neželáte si, aby sa na tomto blogu ďalej zobrazovala, kontaktujte ma, prosím.