MARTIN UŽÁK | 14.07.2015
Tréner Mike Babcock bol v uplynulej sezóne novinármi niekoľkokrát vyzvaný, aby uviedol meno hokejistu, ktorý na ľade predviedol najlepší výkon. Babcock sa pri tejto otázke sem-tam pousmial a vyhŕkol:
"Nuž, bol to Luke Glendening."
Luke Glendening býva vnímaný ako niekto, komu sa vlastne ani nemôže dostať obrovskej pozornosti, pretože neopanuje štatistiky a nepatrí medzi hráčov, o ktorých sa hovorieva, že sú hviezdami. Skutočnosť je ale taká, že tento dvadsaťšesťročný americký útočník iba ojedinele nepredvedie dobrý výkon.
Aj keď je často prehliadaný, Glendening oplýva vlastnosťami, aké chýbajú mnohým jeho spoluhráčom. V čom je taký výnimočný a prečo ho znalci považujú za nenápadný, ale o to cennejší klenot Detroit Red Wings?
Glendening je ten typ hráča, ktorý nič nekomplikuje. Znalci si ho cenia pre skutočnosť, že sa naň možno vždy spoľahnúť. Jeho pracovitosť sa pritom zrodila vďaka neľahkej ceste, ktorou musel prejsť.
Glendening začal svoju juniorskú dráhu na University of Michigan. Spočiatku mal problémy usadiť sa v zostave, ale už v druhej sezóne sa stal asistentom kapitána a v ďalších dvoch dokonca jedným z kapitánov tímu. Podobne prebiehala aj jeho anabáza v ECHL a AHL v sezóne 2012/13. V Grand Rapids ho podpísali ako voľného hráča a keď sa nevošiel do ich zostavy, poslali ho do ECHL. Glendening najskôr nehrával v jednej ani druhej lige, svojou pracovitosťou si však dokázal vybojovať miesto. Na jar 2013 už pomáhal Griffins k zisku Calder Cupu, a to 16 bodmi v 24 zápasoch play-off, čo bol najlepší výkon spomedzi všetkých nováčikov AHL.
Ďalšia skúška Glendeningovej trpezlivosti a pracovitosti prišla v sezóne 2013/14. Glendening trávil jej väčšinu už v NHL. Len do konca roka 2013 bol do prvého mužstva Red Wings povolaný päťkrát. Od tej doby sa v AHL viac neobjavil. Keď opakovane dokázal, že na hokej v NHL má, Red Wings ho nechali nastupovať vo svojej štvrtej útočnej formácii a na jeho úkor nechávali sedieť oveľa skúsenejších hráčov.
Schopnosť tvrdo a každodenne drieť posunula Glendeninga do výšin, o akých sa mu podľa jeho vlastných slov ani nezdalo. Z nenápadného hráča, ktorý sprvoti sedel všade, kde sa objavil, vyrástol zodpovedný hokejista, ktorý sa na svoju kariéru pozerá deň po dni a s vedomím, že musí neprestajne bojovať.
Red Wings začali Glendeninga využívať ako jeden z kľúčových komponentov svojej hry v oslabení. Sprvoti sa mu príliš nedarilo na vhadzovaniach, v tejto hernej činnosti sa však rýchlo zlepšil. Časom sa z neho stal renomovaný strážca najväčších hviezd súpera. Jeho spoluhráči a tréneri sa rozplývali nad tým, ako dokáže z ľadu vymazať Sidneyho Crosbyho z Pittsburghu alebo Ryana Keslera z Anaheimu. Táto jeho schopnosť mala nakoniec veľký význam aj pre lídrov mužstva Henrika Zetterberga a Pavla Daciuka, ktorí si pri zápasoch na domácom ľade mohli výdatnejšie oddýchnuť od nastupovania proti najlepším hráčom iných mužstiev.
Glendening priniesol so svojou nesmiernou súťaživosťou niečo, o čo sa márne pokúšali iní hokejisti Red Wings z nižších formácií. Keď vyšiel na ľad, prezentoval sa rýchlosťou a húževnatosťou. Súperov zasypával tvrdými hitmi, bol na nich neustále nalepený a nedával im vydýchnuť. Prezentoval sa ako energický hráč a bojovník, ktorý lezie protivníkom na nervy, a keď ide do tuhého, tak sa na nich ešte aj zubato usmieva.
Red Wings nemali v zostave takéhoto hráča od čias slávneho Kirka Maltbyho, ktorý si vyslúžil podobnú povesť v dominantnej formácii Grind Line. Maltby bol rýchly, excelentne bránil, dokázal hrať tvrdo a keď sa na ľade niečo zomlelo, s úsmevom sa púšťal do skrumáží, čím svojich súperov ešte viac frustroval.
Tak ako kedysi Maltby, aj Glendening sa vyžíva v úlohe otravnej osy, ktorá presne vie, koho má vyprovokovať a bodnúť. Niektorým expertom pripomína aj Krisa Drapera, ktorý podobne ako Maltby z času na čas produkoval a popri tom bol spoľahlivý a využiteľný v mnohých herných činnostiach.
Dôležitosť Lukea Glendeninga sa ukázala napr. v tohtoročnom štvrtom zápase play-off proti Tampe. Red Wings v ňom ešte v 53. minúte vyhrávali 2:0 a boli veľmi blízko k tomu, aby sa ujali vedenia 3:1 v sérii. Glendening, ktorý dovtedy vymazával z ľadu dominantný útok Triplets Line s Tylerom Johnsonom v jeho strede, musel v závere tretej tretiny odísť do šatne, aby si nechal zašiť tržnú ranu. Keď sa z ľadu vytratil, Tampa jeho neprítomnosti bleskovo využila a Detroitu v priebehu niekoľkých minút ukradla víťazstvo.
Glendening začal svoje pôsobenie v NHL dlhočiznou šnúrou 51 zápasov, v ktorých ani raz neskóroval. Týmto počinom vytvoril nelichotivý klubový rekord v počte zápasov nováčika na pozícii útočníka bez prvého gólu v súťaži. Glendening sa po prvý raz trafil až 5. apríla 2014 v Montreale, zhodou okolností krátko po podpise novej zmluvy s Red Wings. V nasledujúcom ročníku už napínal sieť súperov ďaleko častejšie.
Glendening bol v uplynulej sezóne jedným z ôsmich hráčov, ktorí za Red Wings nastrieľali minimálne 10 gólov. Glendening ich dal 12; v play-off pridal ďalšie dva. Na hráča, ktorý nechodí do presilových hier a na ľade je v prvom rade preto, aby bránil, sú takéto čísla v dnešnej NHL mimoriadne.
Z hľadiska ofenzívnej produkcie je Glendening výnimočný tým, že podstatnú časť svojich presných zásahov v NHL zaznamenal bekhendom. Glendening v lige dosiaľ nastrieľal spolu 16 gólov, pričom bekhendom zakončoval v šiestich prípadoch, čo činí podiel 37,5 %. Pokiaľ si odmyslíme štyri góly, ktoré strelil do prázdnej bránky súpera v závere zápasu, podiel jeho gólov bekhendom tvorí až 50 %, čo sa len tak nevidí.
Aj so svojím častým bekhendovým zakončovaním pripomína Glendening niekoľko hráčov, akí sa v drese Red Wings neobjavili už hodnú dobu. V Detroite boli svojimi bekhendovými gólmi známi napr. útočníci Paul Henderson a Igor Larionov. Glendening sa na rozdiel od nich preslávil svojím bekhendom aj napriek tomu, že tento menej vídaný spôsob zakončenia nie je jeho najsilnejšou zbraňou.
Aby zaujímavostí nebolo málo, Glendening sa od svojich detroitských spoluhráčov odlišuje ešte v jednom ohľade: napriek svojmu mladému veku nastúpil už do piatich zápasov pod šírym nebom. Tri takéto stretnutia absolvoval pri pôsobení na univerzite, ďalší zápas pod holým nebom odohral v decembri 2013 v drese Grand Rapids Griffins (a dal dva góly), nechýbal ani vo Winter Classic 2014 medzi Detroitom a Torontom. U Red Wings momentálne niet hráča, ktorý by mal so zápasmi pod šírym nebom viac skúseností ako Glendening. Túto skúsenosť si navyše môže rozšíriť vo februári 2016 v chystanom zápase Red Wings v Denveri.
Nie v každom mužstve sa nájde hokejista, ktorý dobrovoľne prijme menej honosnú rolu a zastáva menej nápadné pozície, zatiaľ čo jeho spoluhráči sa blyštia v žiare reflektorov. Glendeningovou výhodou je, že táto nevďačná rola ho sprevádzala po celú kariéru, takže nemá žiadny dôvod, aby ju v NHL opúšťal. Glendening túto rolu dosť možno ani nevníma ako nevďačnú. Sám často hovorieva, že hokejista nesmie brať svoju pozíciu ako samozrejmú, ale musí byť vďačný - musí si užívať každý jeden deň a každú príležitosť, ktorú dostane, a každý jeden deň musí tvrdo pracovať, aby sa v tejto pozícii udržal.
O hráčoch typu Lukea Glendeninga sa kedysi hovorilo, že svojím jednoduchým a pracovitým štýlom nahrádzajú chýbajúce ofenzívne zručnosti. Dnes sa takáto nedôstojná klasifikácia už nepoužíva; dnes sa hovorieva, že jednoduchosť a pracovitosť sú odlišné formy talentu, menej rozvinuté zasa u iných hráčov.
Dnes sa dokonca hovorieva, že "hráčov ako Luke Glendening nie je mnoho," ako to uviedol napr. hlavný tréner Tampy Jon Cooper po jednom zo zápasov série play-off medzi Red Wings a Lightning.
Luke Glendening je učebnicovým príkladom hokejistu, ktorý sa v NHL môže stať ceneným aj napriek tomu, že v juniorskom veku bol prehliadaný, nikdy nebol draftovaný a všade, kde sa objavil, musel o svoju šancu tvrdo bojovať. Glendening to momentálne dokazuje za sezónny plat 600 tisíc amerických dolárov, čo znamená, že je najhoršie plateným hráčom z aktívnej súpisky Detroit Red Wings.
Ak však Glendening bude pokračovať vo výkonoch, ktoré predvádzal v ostatných sezónach, najhoršie platený bude iba dočasne, pretože jeho prínos pre Detroit Red Wings je omnoho vyšší, ako sa môže zdať.
Tréner Mike Babcock bol v uplynulej sezóne novinármi niekoľkokrát vyzvaný, aby uviedol meno hokejistu, ktorý na ľade predviedol najlepší výkon. Babcock sa pri tejto otázke sem-tam pousmial a vyhŕkol:
"Nuž, bol to Luke Glendening."
Luke Glendening býva vnímaný ako niekto, komu sa vlastne ani nemôže dostať obrovskej pozornosti, pretože neopanuje štatistiky a nepatrí medzi hráčov, o ktorých sa hovorieva, že sú hviezdami. Skutočnosť je ale taká, že tento dvadsaťšesťročný americký útočník iba ojedinele nepredvedie dobrý výkon.
Aj keď je často prehliadaný, Glendening oplýva vlastnosťami, aké chýbajú mnohým jeho spoluhráčom. V čom je taký výnimočný a prečo ho znalci považujú za nenápadný, ale o to cennejší klenot Detroit Red Wings?
 |
| Luke Glendening (Jerome Miron, USA Today Sports) |
'Každodenný hráč'
Glendening je známy pracovitosťou a schopnosťou dostať zo seba maximum. Každý zápas vníma ako príležitosť na predvedenie svojej vskutku vzácnej pracovnej morálky. Jeho vysoká pracovná morálka mu dokonca vyslúžila označenie 'každodenný hráč'. Babcock týmto slovným spojením zvykol titulovať hokejistov, ktorí deň čo deň - či na tréningu, alebo v zápase - odviedli svojich obligátnych 100 percent.Glendening je ten typ hráča, ktorý nič nekomplikuje. Znalci si ho cenia pre skutočnosť, že sa naň možno vždy spoľahnúť. Jeho pracovitosť sa pritom zrodila vďaka neľahkej ceste, ktorou musel prejsť.
Glendening začal svoju juniorskú dráhu na University of Michigan. Spočiatku mal problémy usadiť sa v zostave, ale už v druhej sezóne sa stal asistentom kapitána a v ďalších dvoch dokonca jedným z kapitánov tímu. Podobne prebiehala aj jeho anabáza v ECHL a AHL v sezóne 2012/13. V Grand Rapids ho podpísali ako voľného hráča a keď sa nevošiel do ich zostavy, poslali ho do ECHL. Glendening najskôr nehrával v jednej ani druhej lige, svojou pracovitosťou si však dokázal vybojovať miesto. Na jar 2013 už pomáhal Griffins k zisku Calder Cupu, a to 16 bodmi v 24 zápasoch play-off, čo bol najlepší výkon spomedzi všetkých nováčikov AHL.
Ďalšia skúška Glendeningovej trpezlivosti a pracovitosti prišla v sezóne 2013/14. Glendening trávil jej väčšinu už v NHL. Len do konca roka 2013 bol do prvého mužstva Red Wings povolaný päťkrát. Od tej doby sa v AHL viac neobjavil. Keď opakovane dokázal, že na hokej v NHL má, Red Wings ho nechali nastupovať vo svojej štvrtej útočnej formácii a na jeho úkor nechávali sedieť oveľa skúsenejších hráčov.
Schopnosť tvrdo a každodenne drieť posunula Glendeninga do výšin, o akých sa mu podľa jeho vlastných slov ani nezdalo. Z nenápadného hráča, ktorý sprvoti sedel všade, kde sa objavil, vyrástol zodpovedný hokejista, ktorý sa na svoju kariéru pozerá deň po dni a s vedomím, že musí neprestajne bojovať.
Otravný a lá Maltby
Glendening do NHL prichádzal ako center, ktorý sa sústreďoval na aktívny forčeking a neúnavný tlak na súpera pri nastupovaní v nižšej útočnej formácii Red Wings. Postupne začali vystupovať do popredia aj jeho iné schopnosti, najmä schopnosť výborne brániť a schopnosť dostať sa protivníkom pod kožu.Red Wings začali Glendeninga využívať ako jeden z kľúčových komponentov svojej hry v oslabení. Sprvoti sa mu príliš nedarilo na vhadzovaniach, v tejto hernej činnosti sa však rýchlo zlepšil. Časom sa z neho stal renomovaný strážca najväčších hviezd súpera. Jeho spoluhráči a tréneri sa rozplývali nad tým, ako dokáže z ľadu vymazať Sidneyho Crosbyho z Pittsburghu alebo Ryana Keslera z Anaheimu. Táto jeho schopnosť mala nakoniec veľký význam aj pre lídrov mužstva Henrika Zetterberga a Pavla Daciuka, ktorí si pri zápasoch na domácom ľade mohli výdatnejšie oddýchnuť od nastupovania proti najlepším hráčom iných mužstiev.
Glendening priniesol so svojou nesmiernou súťaživosťou niečo, o čo sa márne pokúšali iní hokejisti Red Wings z nižších formácií. Keď vyšiel na ľad, prezentoval sa rýchlosťou a húževnatosťou. Súperov zasypával tvrdými hitmi, bol na nich neustále nalepený a nedával im vydýchnuť. Prezentoval sa ako energický hráč a bojovník, ktorý lezie protivníkom na nervy, a keď ide do tuhého, tak sa na nich ešte aj zubato usmieva.
Red Wings nemali v zostave takéhoto hráča od čias slávneho Kirka Maltbyho, ktorý si vyslúžil podobnú povesť v dominantnej formácii Grind Line. Maltby bol rýchly, excelentne bránil, dokázal hrať tvrdo a keď sa na ľade niečo zomlelo, s úsmevom sa púšťal do skrumáží, čím svojich súperov ešte viac frustroval.
Tak ako kedysi Maltby, aj Glendening sa vyžíva v úlohe otravnej osy, ktorá presne vie, koho má vyprovokovať a bodnúť. Niektorým expertom pripomína aj Krisa Drapera, ktorý podobne ako Maltby z času na čas produkoval a popri tom bol spoľahlivý a využiteľný v mnohých herných činnostiach.
Dôležitosť Lukea Glendeninga sa ukázala napr. v tohtoročnom štvrtom zápase play-off proti Tampe. Red Wings v ňom ešte v 53. minúte vyhrávali 2:0 a boli veľmi blízko k tomu, aby sa ujali vedenia 3:1 v sérii. Glendening, ktorý dovtedy vymazával z ľadu dominantný útok Triplets Line s Tylerom Johnsonom v jeho strede, musel v závere tretej tretiny odísť do šatne, aby si nechal zašiť tržnú ranu. Keď sa z ľadu vytratil, Tampa jeho neprítomnosti bleskovo využila a Detroitu v priebehu niekoľkých minút ukradla víťazstvo.
Bekhend a šíre nebo
Glendening si vytvoril povesť pracovitého a agilného útočníka, schopného efektívne brániť a dráždiť súperov. Nikdy nebol žiadaný pre streleckú produkciu, i keď aj ona sama si zasluhuje osobitnú zmienku.Glendening začal svoje pôsobenie v NHL dlhočiznou šnúrou 51 zápasov, v ktorých ani raz neskóroval. Týmto počinom vytvoril nelichotivý klubový rekord v počte zápasov nováčika na pozícii útočníka bez prvého gólu v súťaži. Glendening sa po prvý raz trafil až 5. apríla 2014 v Montreale, zhodou okolností krátko po podpise novej zmluvy s Red Wings. V nasledujúcom ročníku už napínal sieť súperov ďaleko častejšie.
Glendening bol v uplynulej sezóne jedným z ôsmich hráčov, ktorí za Red Wings nastrieľali minimálne 10 gólov. Glendening ich dal 12; v play-off pridal ďalšie dva. Na hráča, ktorý nechodí do presilových hier a na ľade je v prvom rade preto, aby bránil, sú takéto čísla v dnešnej NHL mimoriadne.
Z hľadiska ofenzívnej produkcie je Glendening výnimočný tým, že podstatnú časť svojich presných zásahov v NHL zaznamenal bekhendom. Glendening v lige dosiaľ nastrieľal spolu 16 gólov, pričom bekhendom zakončoval v šiestich prípadoch, čo činí podiel 37,5 %. Pokiaľ si odmyslíme štyri góly, ktoré strelil do prázdnej bránky súpera v závere zápasu, podiel jeho gólov bekhendom tvorí až 50 %, čo sa len tak nevidí.
Aj so svojím častým bekhendovým zakončovaním pripomína Glendening niekoľko hráčov, akí sa v drese Red Wings neobjavili už hodnú dobu. V Detroite boli svojimi bekhendovými gólmi známi napr. útočníci Paul Henderson a Igor Larionov. Glendening sa na rozdiel od nich preslávil svojím bekhendom aj napriek tomu, že tento menej vídaný spôsob zakončenia nie je jeho najsilnejšou zbraňou.
Aby zaujímavostí nebolo málo, Glendening sa od svojich detroitských spoluhráčov odlišuje ešte v jednom ohľade: napriek svojmu mladému veku nastúpil už do piatich zápasov pod šírym nebom. Tri takéto stretnutia absolvoval pri pôsobení na univerzite, ďalší zápas pod holým nebom odohral v decembri 2013 v drese Grand Rapids Griffins (a dal dva góly), nechýbal ani vo Winter Classic 2014 medzi Detroitom a Torontom. U Red Wings momentálne niet hráča, ktorý by mal so zápasmi pod šírym nebom viac skúseností ako Glendening. Túto skúsenosť si navyše môže rozšíriť vo februári 2016 v chystanom zápase Red Wings v Denveri.
Takých nie je mnoho
Hra Lukea Glendeninga je jednoduchá a jasná ako jeho úsmev, ktorý sa vštepuje do mysle protivníkov, keď sa im v zápasoch NHL dostáva pod kožu. Na rozdiel od mnohých svojich spoluhráčov a súperov, Luke Glendening je každodenným hráčom, ktorý je pre mužstvo platný v mnohých smeroch.Nie v každom mužstve sa nájde hokejista, ktorý dobrovoľne prijme menej honosnú rolu a zastáva menej nápadné pozície, zatiaľ čo jeho spoluhráči sa blyštia v žiare reflektorov. Glendeningovou výhodou je, že táto nevďačná rola ho sprevádzala po celú kariéru, takže nemá žiadny dôvod, aby ju v NHL opúšťal. Glendening túto rolu dosť možno ani nevníma ako nevďačnú. Sám často hovorieva, že hokejista nesmie brať svoju pozíciu ako samozrejmú, ale musí byť vďačný - musí si užívať každý jeden deň a každú príležitosť, ktorú dostane, a každý jeden deň musí tvrdo pracovať, aby sa v tejto pozícii udržal.
O hráčoch typu Lukea Glendeninga sa kedysi hovorilo, že svojím jednoduchým a pracovitým štýlom nahrádzajú chýbajúce ofenzívne zručnosti. Dnes sa takáto nedôstojná klasifikácia už nepoužíva; dnes sa hovorieva, že jednoduchosť a pracovitosť sú odlišné formy talentu, menej rozvinuté zasa u iných hráčov.
Dnes sa dokonca hovorieva, že "hráčov ako Luke Glendening nie je mnoho," ako to uviedol napr. hlavný tréner Tampy Jon Cooper po jednom zo zápasov série play-off medzi Red Wings a Lightning.
Luke Glendening je učebnicovým príkladom hokejistu, ktorý sa v NHL môže stať ceneným aj napriek tomu, že v juniorskom veku bol prehliadaný, nikdy nebol draftovaný a všade, kde sa objavil, musel o svoju šancu tvrdo bojovať. Glendening to momentálne dokazuje za sezónny plat 600 tisíc amerických dolárov, čo znamená, že je najhoršie plateným hráčom z aktívnej súpisky Detroit Red Wings.
Ak však Glendening bude pokračovať vo výkonoch, ktoré predvádzal v ostatných sezónach, najhoršie platený bude iba dočasne, pretože jeho prínos pre Detroit Red Wings je omnoho vyšší, ako sa môže zdať.