MARTIN UŽÁK | 24.07.2013
Ľudské bytie môžeme stavať do všakovakých polôh. Jedna z týchto polôh hovorí o tom, že nech už robíme čokoľvek a robíme to akokoľvek, neustále len starneme a zanechávame za sebou minulosť. Tento prirodzený proces sa dotýka hocakej oblasti a činnosti nášho života, šport a ľadový hokej nevynímajúc.
Aj hokejista je len človek, ktorý prirodzene starne a postupne ustupuje zo svojich pozícií. Ustupuje pre svoj vek, horšiu formu či slabú motiváciu. V každom prípade okolo seba vytvára istú auru, pričom táto aura by nemala byť tvorená iba výsledkami, ktoré dosiahol, ale aj spomienkami, ktoré po sebe zanechal.
V posledných mesiacoch som sa stretol s mnohými vyhrotenými vyjadreniami dlhoročných fanúšikov, ktorí bez servítky urážali postarších hokejistov, tvrdiac, že už nehrajú tak dobre ako zamlada. Človeka sklamalo najmä to, že títo priaznivci akosi pozabudli, čo adresáti ich kritiky dokázali a čo po sebe zanechávajú.
Pokiaľ je fanúšik ochotný rešpektovať, čo ten alebo onen hokejista dokázal, ťažko by ho mohol zasypať slovami, ktoré ho zhadzujú. Veď čas doženie každého a to jediné, čím mu môžeme vzdorovať, je pamäť.
Sám veľký Gordie Howe sa v januári 1980 priznal časopisu Sports Illustrated, že keď sa ako štyridsaťpäťročný vracal k aktívnej činnosti, menej náročnú WHA si zvolil aj preto, pretože chcel, aby si ho priaznivci zapamätali ako produktívneho hokejistu. Obavy z toho, že by naň ľudia zabudli, však boli zbytočné.
Gordiemu Howeovi chýbali necelé dva mesiace do 52. narodenín, keď sa objavil na svojom poslednom Zápase hviezd NHL. Pri návrate do detroitskej Joe Louis Areny si vypočul hromové skandovanie svojho mena. Legendárny Mr. Hockey musel dokonca apelovať na organizátorov, aby exhibíciu konečne rozbehli.
Tí praví fanúšikovia na Gordieho Howea nikdy nezabudli. V jeho poslednej sezóne mu tlieskali kdekoľvek, kde sa objavil. Pri zápasoch v montrealskom Forum mu diváci aplaudovali v stoji pri každom striedaní.
No a tí, ktorí na Gordieho Howea zabudli, tí pravými fanúšikmi nikdy neboli.
Ľudské bytie môžeme stavať do všakovakých polôh. Jedna z týchto polôh hovorí o tom, že nech už robíme čokoľvek a robíme to akokoľvek, neustále len starneme a zanechávame za sebou minulosť. Tento prirodzený proces sa dotýka hocakej oblasti a činnosti nášho života, šport a ľadový hokej nevynímajúc.
Aj hokejista je len človek, ktorý prirodzene starne a postupne ustupuje zo svojich pozícií. Ustupuje pre svoj vek, horšiu formu či slabú motiváciu. V každom prípade okolo seba vytvára istú auru, pričom táto aura by nemala byť tvorená iba výsledkami, ktoré dosiahol, ale aj spomienkami, ktoré po sebe zanechal.
 |
| (Priscilla du Preez via Unsplash) |
V posledných mesiacoch som sa stretol s mnohými vyhrotenými vyjadreniami dlhoročných fanúšikov, ktorí bez servítky urážali postarších hokejistov, tvrdiac, že už nehrajú tak dobre ako zamlada. Človeka sklamalo najmä to, že títo priaznivci akosi pozabudli, čo adresáti ich kritiky dokázali a čo po sebe zanechávajú.
Pokiaľ je fanúšik ochotný rešpektovať, čo ten alebo onen hokejista dokázal, ťažko by ho mohol zasypať slovami, ktoré ho zhadzujú. Veď čas doženie každého a to jediné, čím mu môžeme vzdorovať, je pamäť.
Sám veľký Gordie Howe sa v januári 1980 priznal časopisu Sports Illustrated, že keď sa ako štyridsaťpäťročný vracal k aktívnej činnosti, menej náročnú WHA si zvolil aj preto, pretože chcel, aby si ho priaznivci zapamätali ako produktívneho hokejistu. Obavy z toho, že by naň ľudia zabudli, však boli zbytočné.
Gordiemu Howeovi chýbali necelé dva mesiace do 52. narodenín, keď sa objavil na svojom poslednom Zápase hviezd NHL. Pri návrate do detroitskej Joe Louis Areny si vypočul hromové skandovanie svojho mena. Legendárny Mr. Hockey musel dokonca apelovať na organizátorov, aby exhibíciu konečne rozbehli.
Tí praví fanúšikovia na Gordieho Howea nikdy nezabudli. V jeho poslednej sezóne mu tlieskali kdekoľvek, kde sa objavil. Pri zápasoch v montrealskom Forum mu diváci aplaudovali v stoji pri každom striedaní.
No a tí, ktorí na Gordieho Howea zabudli, tí pravými fanúšikmi nikdy neboli.
Privítanie Gordieho Howea pri All-Star Game, 05.02.1980