Je Chris Osgood hoden uvedenia do Siene slávy?

MARTIN UŽÁK | 12.06.2014

"NHL existuje 93 rokov a Chris Osgood práve dokázal to, čo dokázali iba deviati ďalší gólmani," kričal komentátor Ken Daniels 27. decembra 2010 po tom, čo Detroit Red Wings ukončili predĺženie stretnutia na ľade Colorado Avalanche a vyrovnané skóre upravili na 4:3 vo svoj prospech.

Veterán Chris Osgood v tom víťazoslávnom momente bleskovo vykorčuľoval z bránkoviska a svoje ruky zdvihol k stropu arény, aby bol vzápätí obkolesený spoluhráčmi, jasajúcimi viac než obvykle. Všetci totiž vedeli, že Ozzie práve dosiahol na celkové 400. víťazstvo v základnej časti NHL.

Dosiahnutie méty 400 víťazných stretnutí bolo jedným z posledných svetlých okamihov v Osgoodovej kariére. Po magickej denverskej noci, v ktorej zastavil 46 zo 49 striel Avalanche, odchytal vinou zranenia už len jeden celý zápas a po skončení sezóny 2010/11 sa vo veku 38 rokov s hokejom rozlúčil.


Chris Osgood so Stanley Cupom (Julian H. Gonzalez, Detroit Free Press; 16.06.1998)


Hneď ako Osgood ukončil svoju kariéru, v radách novinárov a fanúšikov sa začala búrlivá diskusia o tom, či bol úspešný natoľko, aby si zaslúžil pozvánku do Siene slávy. Kým niektorí si myslia, že táto polemika bola objasnená už onej denverskej noci, druhí sa nazdávajú, že Osgood do Siene slávy nepatrí.

Keďže Osgood s hokejom skončil v lete 2011, keďže toto leto uplynie obligátna trojročná čakacia lehota a keďže od oznámenia nových členov Siene slávy nás delia len necelé dva týždne, polemizovanie o jeho príslušnosti alebo nepríslušnosti k tejto elitnej spoločnosti môže začať opäť.

Aké sú teda argumenty, ktoré hovoria pre a proti uvedeniu Chrisa Osgooda do Siene slávy?

Čo hovorí v Osgoodov prospech

Do Siene slávy môže byť uvedený brankár, ktorý v NHL odchytal aspoň 400 stretnutí a vyhral aspoň 200 z nich, alebo zaznamenal minimálne 25 čistých kont. Chris Osgood tieto požiadavky bezpečne spĺňa.

Osgood v NHL absolvoval dovedna 744 zápasov základnej časti, pričom 401 z nich vyhral a v 50 prípadoch ani raz neinkasoval. 401 víťazstiev v základnej časti ho radí na desiate miesto historických tabuliek. Na dosiahnutie tejto méty mu stačilo 742 zápasov, rýchlejšie ako on to dokázal iba Martin Brodeur (720).

Osgood patrí aj do popredia historických tabuliek play-off. So 74 víťazstvami je ôsmy, s 15 čistými štítmi dokonca štvrtý. Priemer gólov na zápas mal v play-off nižší ako sám Patrick Roy. Jeho primárne štatistiky z vyraďovacích bojov sú pritom lepšie ako tie, ktoré nahromadil v základnej časti.

Často sa prehliada, že Osgood nevíťazil iba so silnými Red Wings, ale aj s menej kvalitnými mužstvami New York Islanders a St. Louis Blues. V drese Islanders vyhral 49 zo 103 duelov, vo svojom prvom ročníku na Long Islande (2001/02) vyrovnal klubový rekord v počte víťazstiev v jednej sezóne (32) a tímu pomohol k prvému postupu do play-off po ôsmich rokoch. Za Blues odchytal dovedna 76 stretnutí, 35 z nich vyhral a zakaždým (po výmene v sezóne 2002/03 i v sezóne 2003/04) sa dostal do play-off.

Pri voľbe nových členov Siene slávy sa prihliada tiež na to, aké mal hokejista schopnosti, ako sa správal, aký mal charakter a ako pomáhal pri napredovaní svojich mužstiev či ľadového hokeja ako takého. Skromný a psychicky skúšaný Chris Osgood môže obstáť aj pri hodnotení týchto aspektov.

Osgood nebol považovaný za hviezdu alebo za jedného z absolútne najlepších brankárov NHL. Počas svojej dlhej kariéry bol často odsúvaný na pozíciu náhradníka, no z historického hľadiska by sa len ťažko našiel gólman, ktorý by sa z tejto pozície vždy dokázal dostať a navyše ešte dosiahnuť to, čo dosiahol on.

Osgood sa v drese Detroitu trikrát tešil zo zisku Stanley Cupu. V roku 1997 kryl chrbát najužitočnejšiemu hráčovi play-off Mikeovi Vernonovi, po jeho neskoršej výmene však zaujal pozíciu jednotky a na jar 1998 bol brankárom víťazného tímu, ktorý ako posledný dokázal obhájiť prvenstvo v play-off.

Osgood demonštroval svoju nezdolnú vôľu i v roku 2008, keď v play-off vystriedal Dominika Hašeka a Red Wings doviedol k ďalšiemu Stanley Cupu. Svoj štvrtý triumf mohol pridať už o rok neskôr, kedy sa o ňom hovorilo ako o hlavnom kandidátovi na Conn Smythe Trophy. Ak by vo vtedajšom šiestom alebo siedmom finále proti Pittsburgh Penguins uspel, o jeho vstupe do Siene slávy by zrejme nebolo pochýb.

Popri troch prsteňoch za triumf v Stanley Cupe má Osgood na konte aj dve víťazstvá William M. Jennings Trophy, určenej brankárom mužstva s najnižším počtom inkasovaných gólov v sezóne. Okrem toho si zachytal vo dvoch Zápasoch hviezd, a to s odstupom 12 rokov, čo je rekord NHL.

V Osgoodov prospech môže hovoriť aj skutočnosť, že bol obľúbený medzi spoluhráčmi i vernými fanúšikmi. Jeho spoluhráči vyzdvihovali, aký veľký podiel niesol na úspechoch mužstva, ako na sebe neustále pracoval a akým bol dobrým človekom a priateľom. Verní priaznivci zasa búrlivo skandovali jeho pseudonym Ozzie, keď z času na čas ukázal niektorý zo svojich úchvatných akrobatických zákrokov.

Aby toho nebolo málo, Osgoodovi sa podarilo predviesť aj niekoľko kúskov, ktoré sa nevidia každý deň. Napr. v marci 1996 sa stal iba druhým brankárom, ktorý dokázal streliť gól. O dva roky neskôr sa zasa pustil do bitky s o poznanie vyšším a ťažším Patrickom Royom a obstál viac ako dobre.

Čo hovorí v Osgoodov neprospech

Napriek úspechom, ktoré dosiahol, Chris Osgood bol pri pôsobení v Detroite vždy vnímaný ako priemerný brankár kvalitného mužstva a nie ako jeho významná súčasť, ktorá má na víťazstvách značný podiel.

Red Wings boli najmä v 90. rokoch natoľko silní, že ich gólman nemusel nevyhnutne žiariť. Keď Detroit vyhrával, uznanie patrilo predovšetkým korčuliarom. Keď však prehrával, kritika sa valila na brankára. Menšia dôležitosť sa Osgoodovi nepripisovala iba v základnej časti, ale aj v play-off. Istú dobu bolo v NHL dokonca rozšírené pochybné tvrdenie, že Detroit má také dobré mužstvo, že ani vo vypätých vyraďovacích bojoch nepotrebuje žiadne veľké výkony svojho muža v maske.

Osgoodovej povesti zrejme uškodili niektoré lacné góly, ktoré dostal v počiatkoch svojej kariéry. Napr. v siedmom zápase prvého kola play-off 1994 sa prezentoval zlou rozohrávkou, po ktorej San Jose Sharks strelili rozhodujúci gól série. Vo vyraďovacích bojoch 1998 zasa pustil až tri strely súperov z väčších vzdialeností. Na jeho vrub išiel najmä ďalekonosný pokus útočníka Dallas Stars Jamieho Langenbrunnera, ktorý ho prekonal z polovice klziska v predĺžení piateho zápasu finále Západnej konferencie.

Všetky tieto lacné góly sa vryli do pamäte niektorých priaznivcov, ktorí Osgoodovi prestali veriť a jeho neskoršie úspechy nedocenili. Detroit bol predsa kvalitný, takže mu stačil gólman, ktorý nebol príčinou jeho prehry - mysleli si kritici. Osgood vinou takýchto úvah neobdŕžal kredit ani po tom, čo svojím výborným výkonom doslova ukradol víťazstvo (a najmä v staršom veku to dokázal viackrát). Vinou občasných chýb sa dostal do pozície, že v dobrom mužstve, akým Detroit disponoval, bol nahraditeľný.

V Osgoodov neprospech hovorí aj skutočnosť, že v lete 2001 sa Red Wings naozaj rozhodli vydať inou cestou a umiestnili ho na waiver listinu, keďže po príchode Dominika Hašeka sa stal nadbytočným. I bez ohľadu na to, že do Detroitu sa neskôr vrátil a Hašekovi nakoniec vzal pozíciu jednotky, udalosti z leta 2001 ukázali, ako by mohol obstáť pri zrovnávaní s lepším brankárom. Ak totiž Osgood nepatril medzi najlepších gólmanov svojej éry, ťažko by potom zapadol medzi elitnú spoločnosť Siene slávy.

Osgooda nemožno porovnávať s Patrickom Royom, Martinom Brodeurom ani Dominikom Hašekom, pretože taký dobrý ako oni nikdy nebol. V jeho zbierke úspechov nie je ani Vezina Trophy pre najlepšieho gólmana súťaže. Na túto cenu bol nominovaný iba jediný raz - v sezóne 1995/96.

Osgoodovej pozícii ašpiranta na vstup do Siene slávy môžu uškodiť aj niektoré čísla, ktoré počas svojej kariéry nahromadil. Napr. v play-off vyhral len dve zo šiestich stretnutí číslo sedem. V základnej časti zasa absolvoval päť sezón, v ktorých v rámci úspešnosti zákrokov nedosiahol na hranicu 90 %.

Mohlo by sa ešte aj zdať, že Osgoodovi v tomto kontexte nepomáhal ani jeho charakter, ktorý je vyššie popísaný ako pozitívum hovoriace v jeho prospech. Osgood bol totiž mimoriadne úprimný a svojím stlmeným a pokojným hlasom sa novinárom nezveroval iba s víťaznými pocitmi, ale i s pocitmi, ktoré ho prepadávali po porážkach a pri hodnotení vlastných výkonov, s ktorými akurát nebol spokojný.

Rozhodnúť môže ktorýkoľvek argument

Hodnotenie možnosti vstupu Chrisa Osgooda do Siene slávy je zaujímavé hlavne v tom, že všetko, čo hovorí v jeho prospech alebo neprospech, možno obrátiť naruby. Osgood je vzorným príkladom brankára, ktorý by pri uvedení do Siene slávy nemohol konkurovať mnohým iným členom tejto spoločnosti, no ak by sa do Siene slávy nedostal, bol by zrejme najlepším gólmanom, ktorý by bol takto opomenutý.

Niekedy sa zabúda na to, že v Sieni slávy figurujú predovšetkým brankári, ktorí chytali za silné a slávne mužstvá, majúce v NHL obdobnú zlatú éru, akú zažil Osgood pri svojom pôsobení v drese Red Wings. Osgood by predsa nemal byť trestaný za to, že bol v správnom čase na správnom mieste.

Rovnako často sa prehliada skutočnosť, že bez skutočne kvalitného gólmana, ktorý v pravom okamihu predvedie kľúčový zákrok, sa v tejto súťaži nedalo, nedá a ani nebude dať pravidelne vyhrávať.

Osgood je pre niekoho podceňovaný a pre niekoho naopak preceňovaný. Spôsob, akým na jeho kariéru možno nazerať, poodhalil napr. generálny manažér Detroitu Ken Holland, keď sa pri jeho rozlúčkovej konferencii vrátil k vyššie spomínaného lacnému gólu z hokejky Jamieho Langenbrunnera. Holland vyhlásil, že zatiaľ čo niekto si môže pamätať tento gól, on si pamätá to, ako sa Osgood v nasledujúcom stretnutí otriasol, vychytal v ňom čisté konto a Detroit posunul do finále Stanley Cupu.

Nakoniec teda možno konštatovať, že dvojakým pohľadom sa dá pretriasť každý uvedený argument, ktorý môže hovoriť v prospech alebo neprospech uvedenia Chrisa Osgooda do Siene slávy.

Málo miest pre mnohých kandidátov

O nových členoch Siene slávy rozhoduje odborná komisia tvorená 18 osobnosťami. Sú medzi nimi bývalí hráči, tréneri a rozhodcovia, bývalí alebo súčasní funkcionári klubov a bývalí alebo súčasní novinári. Z jej aktuálnych členov, ktorých mená sú fanúšikom Red Wings dobre známe, možno spomenúť napr. Scottyho Bowmana, Colina Campbella, Igora Larionova a Luca Robitaillea.

Do Siene slávy môžu byť v jednom roku uvedení nanajvýš štyria hokejisti. Tohtoročná zostava nových členov by mala byť známa 23. júna, ich slávnostné uvádzanie sa potom uskutoční 17. novembra.

Okrem Chrisa Osgooda sa o hlasy členov odbornej komisie bude uchádzať ďalších 22 niekdajších hráčov, ktorým práve skončila trojročná čakacia lehota. Mimo fenomenálneho Dominika Hašeka, ktorý by mal byť jednoznačnou voľbou, sú nimi napr. Peter Forsberg, Mike Modano a Mark Recchi.

Voľba členov odbornej komisie môže padnúť aj na desiatky bývalých hráčov, ktorí na svoje uvedenie do Siene slávy čakajú minimálne štvrtý rok od konca kariéry. Sú medzi nimi napr. Dave Andreychuk, Brian Bellows, Vincent Damphousse, Theoren Fleury, Paul Kariya, Steve Larmer, či Rogie Vachon.

Ako je vidieť, kandidátov na vstup do tejto vyberanej spoločnosti je neúrekom, ani nehovoriac o osobnostiach, ktoré v nej svoje miesto už majú a tým určujú štandardy pre prijímanie nových členov.

Rozšíri rady Siene slávy aj Chris Osgood? To je otázka, ktorá môže byť zodpovedaná už toto leto. Môže sa však stať, že táto otázka bude zodpovedaná až po rokoch, alebo že nebude zodpovedaná nikdy.

Bez ohľadu na to, či sa Chris Osgood do Siene slávy dostane alebo nie, fanúšikovia môžu byť vďační, že v ňom mohli sledovať jednu z najsvojráznejších a najnenápadnejších brankárskych figúr v histórii NHL.


400. víťazstvo Chrisa Osgooda v NHL, 27.12.2010


Podklady:
  • 2014 Induction Celebration (Hockey Hall of Fame; 2014)
  • Selection Committee (Hockey Hall of Fame; 2014)