Dnešní hokejisti sú proti tým niekdajším celebritami

MARTIN UŽÁK | 17.08.2014

Mnoho dnešných hokejistov alebo ich fanúšikov zvykne pri nejakej nečakanej udalosti (napr. pri náhlej výmene do iného klubu) pripomínať, že NHL je jeden veľký biznis a jej hráči sú iba tovarom, ktorý môže byť kedykoľvek odoslaný na druhý koniec krajiny. Tieto úvahy bývajú dokonca spájané s akýmsi povzdychaním, bezmocnosťou či duševnou nevôľou prispôsobiť sa tomu, o čom rozhodol niekto iný.

Ružovú budúcnosť si však často sľubujú práve tí, ktorí sú farboslepí.

Úzkoprsé úvahy o krutom biznise menom NHL môže konšpirovať iba taký hokejista či fanúšik, ktorý ignoruje históriu. Ak sa totiž človek obzrie za dávnejšími dobami súťaže, zistí, že dnešní hokejisti sú proti tým spred 60 až 90 rokov priam celebritami, ktoré majú neskutočne slastné životy.


Detroitská Olympia počas druhého finále Stanley Cupu 1937 (archív The Detroit News; 08.04.1937)


Dávne časy, v ktorých ešte neexistovalo televízne vysielanie, v ktorých nebolo hráčskej asociácie, alebo v ktorých bolo sotvačo do vrecka, sú verejnosťou vnímané ako menej zaujímavé, pretože NHL ešte nebola taká rýchla, taká rozšírená, taká populárna a taká nepredvídateľná, akou je v súčasnosti. Prirodzene, NHL sa v týchto časoch ešte len vyvíjala, takže spočiatku sa v nej objavovalo mnoho vzácnych prvkov, ktoré sa pri jej postupnom napredovaní vyformovali do podoby rozporuplných rébusov až nežiaducich problémov.

Aké teda boli problémy niekdajších hokejistov NHL, a aké sú problémy tých terajších?

Viacerí hokejisti spred 60 až 90 rokov pochádzali z chudobných a mnohopočetných rodín, v ktorých sa pracovalo za niekoľko centov na hodinu. V lete nechodievali odpočívať na dovolenky, ale drieť na polia a plantáže, pretože počas sezóny sa nemohli oháňať natoľko, aby svojim milovaným mohli zaobstarať lepšie jedlo. Hráči boli vďační za každý dolár, ktorý zarobili navyše. Počas sezóny boli otrokmi, ktorých klamali a okrádali majitelia klubov. Tí mladší z nich mávali viac peňazí často iba preto, že pre svoj nižší vek ešte nemohli piť. Tí starší si ani po rokoch v NHL nezískali zodpovedajúcu pozíciu a keď náhodou dali otvorene najavo, že sa im niečo nezdá, z pomsty boli vymenení do iného (a neraz cielene slabšieho) klubu.

V počiatkoch NHL boli mužstvá vďačné za to, že na ľad mohli posielať aspoň štyroch obrancov. Mnohí hráči sa s hokejom museli rozlúčiť a odísť bojovať do svetových vojen, v ktorých robili nielen vojakov alebo letcov, ale aj provizórnych záchranárov a zdravotníkov, pričom mnohí z nich vo vojne aj padli. Hrali bez prilby a chráničov, na tele nosili stovky stehov, do play-off nastupovali aj napriek zlomeninám. Fanúšikovia súperov na nich pľuli, bili sa s nimi v baroch, alebo sa im vyhrážali, že ich zastrelia priamo v aréne. Mnohí nakoniec skončili ako bezdomovci, pretože NHL ich nemala ako podporiť - buď si po skončení aktívnej kariéry našli obyčajnú prácu a opäť sa stali obyčajnými ľuďmi, alebo skončili na ulici. A čo je najsmutnejšie, mnohým z nich sa dostalo adekvátneho uznania až po mnohých rokoch od konca kariéry, kedy už nežili.

Naproti tomu dnešní hokejisti sú spoločenskými ikonami. Niektorí sú hviezdami už počas draftu, zarábajú milióny dolárov ročne, o zvýšenie platu sa môžu priečiť na arbitrážnom konaní. Aj napriek tomu, že sú štedro platení, v pravidelných intervaloch nadobúdajú pocit, že si zaslúžia ešte viac a NHL samotnú stavajú do roviny korporácie, ktorá neriadi svoj biznis efektívne, pretože bez výluky nie je schopná honorovať hráčske kontrakty. Z mnohých sú stroje vychované prepracovanými postupmi, z mnohých iných sú slabosi, čo nevedia predísť zraneniam a ochotne prijímajú štedro platenú maródku. Neslúžia svojej vlasti v ozbrojených silách, nie sú požiarnikmi, záchranármi ani zdravotníkmi, aj napriek tomu sú hrdinami našich detí. Neraz sú dokonca považovaní za omnoho lepších ako tí, ktorí tu boli pred nimi a ktorí hokej formovali.

Samozrejme, tieto hrubé charakteristiky dvoch odlišných období sa netýkajú všetkých hráčov. Rovnako tak nie sú ani typickými charakteristikami, ktoré si nezainteresovaný človek môže povšimnúť pri svojom letmom pohľade. Zrovnanie týchto dvoch fakticky nezrovnateľných období má za cieľ skôr pripomenúť, že nie všetko nepríjemné je z historického hľadiska také nepríjemné, ako sa sprvoti môže zdať.

Človek by asi nemal ignorovať skutočnosť, že jeho časté kritické úvahy môžu byť výsledkom neuvedomelosti, a že vzhliadaním k neuvedomelosti sa môže stať neuvedomelým aj on sám.

Pokiaľ dnes nejaký hokejista alebo jeho fanúšik uvádza, ako ho zasahujú určité omieľané problémy, dáva do istej miery najavo svoju neuvedomelosť, pretože pred ním tu boli takí, ktorí to mali ďaleko ťažšie. Problém, ktorý mal byť obhájený, sa potom môže stať problémom povrchným až celkom malicherným.

Človek, ktorý k svojim predchodcom prechováva skutočnú úctu, by z omieľaných problémov predsa nevedel robiť väčšie problémy, akými z historického hľadiska v skutočnosti sú.

Aj preto som presvedčený, že dnešní hokejisti sú proti tým niekdajším celebritami a že ich súčasné problémy nie sú ani zďaleka také vážne ako tie, ktoré mali ich predchodcovia spred 60 až 90 rokov.